25. schôdza

Pán kolega Brocka, aby sme sa pochopili, to štrukturálne nastavenie na trhu je naozaj vo zvýhodnenej pozícií, naozaj zamestnávateľ má peniaze, má moc, má privilegované postavenie vo firme, ktorá je jeho a preto kedykoľvek môže vyhodiť toho zamestnanca. Predstavte si pána, ja neviem, Haščáka a pána Kováča, ktorý je zamestnanec. Tak pán Haščák má dosť peňazí, dosť vplyvu, dosť mocenského postavenia na to, aby mohol robiť čokoľvek a jediná sila, jediné vlastníctvo a jediná naozajstná moc, ktorú má zamestnanec Kováč, je v tom, že má nástroje, ktoré ponúka štát, kolektívne vyjednávanie a vďaka tomu môže vyjednať lepšie podmienky. Lebo viete, keby to v nejakej hladovej doline, kde nie je práca, kde naozaj ten človek je chudobný a nevzdelaný, tak jemu ponúknete čokoľvek, on to musí zobrať. Jeho dostanete do otrockej pozície a on to musí zobrať, keby ho nechránilo kolektívne vyjednávanie. keby ho nechránili sociálne práva, keby ho nechránil štát. Chápete tú jeho situáciu ako kresťan? Viete, on môže dostať ponuku, ktorá sa nedá odmietnuť. Poznáte to z Krstného otca, Don Corleone, Don Brocka. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Chcem oceniť vysvetlenia pána poslanca Brocku o postavení tých slabších a silnejších, pretože je to presne tak, ako povedal, tento zákon najviac škodí najslabším, pretože malý zamestnávateľ s menším počtom zamestnancov, ktorý ani je členom nejakého odborového zväzu bude postihnutý podmienkami, ktoré za neho dohodne niekto iný. Na toto nezmyslené nariadenie tak doplatia najviac menšie firmy v regiónoch s najvyššou nezamestnanosťou, kde ľudia prídu o prácu. Teda pod zámienkou toho, že SMER chce chrániť tých najslabších, im najviac škodí. Vytvára ďalšie a ďalšie väčšie zástupy nezamestnaných. Koniec koncov nie je to nový prístup SMER-u, SMER počas svojho vládnutia dosiahol vyššiu nezamestnanosť, než aká je pred rokom, horšie hospodári, máme rekordné dlhy, takže výsledkom takýchto zákonov, bohužiaľ, bude len viac nezamestnaných a horšia životná úroveň na Slovensku. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Nuž, vypočuť si od pána poslanca Brocku takúto demagógiu pre mňa je obyčajne zvykom, ale pridávajú sa k tomu aj ďalší, pani Jurinová a pán Štefanec. Asi poslať na nich tých 2 milióny 300 či 400 tisíc zamestnancov, nie je tu pán Muňko, takže neviem, koľko ich v skutočnosti v súčasnosti je. A treba si uvedomiť, že vyspelé krajiny v rámci Európskej únie majú pokrytých 80 - 90 % zamestnancov kolektívnymi zmluvami. Veľmi lapidárne vám povedal, čo to znamená, vlastne pre zamestnanca kolektívna zmluva, pán poslanec Blaha ďaleko mladší, ale ktorý má o tom skutočne aspoň naštudované. Ja by som bola veľmi rada, keby ste skutočne sa zamysleli nad tými dvomi miliónmi zhruba 400 tisíc zamestnancami, pre ktorých kolektívne vyjednávanie je určitou istotou. U nás ani 30 % zamestnancov nie je pokrytých kolektívnymi zmluvami. A pokiaľ ide o tripartitnú komisiu, ktorú a námietky, ktoré budú posudzovať, tá komisia je postavená na báze tripartity a budú tam zástupcovia tak zamestnávateľov ako asociácie zamestnávateľských zväzov a samozrejme aj na vládnej strane a budú tam odborníci, pán poslanec Brocka. Čiže vôbec si nemyslím, že by bolo treba nejakým spôsobom strašiť ľudí, ale na druhej strane je nevyhnutné, a to aj v nadväznosti na uzatvorené a ratifikované medzinárodne dohovory organizácie práce, takýto návrh podporiť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Brocka, vy ste presne hovorili o tom, že mali by sme teda chrániť tých najslabších, ale nemôžme ich chrániť tým, že zvýhodníme tých, ktorí sú najsilnejší a to je presne tie odborové organizácie, ktoré by mali akože zastrešovať celý daný rezort, celé dané odvetvie. Oni si vyjednajú nejaké podmienky a vôbec sa nepýtajú tých dole. Nie, lebo oni sú tí predáci, tí, ktorí majú tú moc, ktorí vyjednajú podmienky a možno úplne iné, pretože každý podnik má svoje špecifiká a má svoje postavenie a má svoje muchy, tak vyjednajú podmienky, ktoré pre tých malých, žiaľ, budú zlé. A to sa mi nezdá ako pomoc tým najslabším, no ale niektorí to tu stále nechcú pochopiť. Tak, ako tuná niekto hovoril na váš príspevok, že neviete, ako sa pomáha súkromným podnikateľom, že majú toľkú moc a toľké, toľké možnosti. Áno majú ešte jednu možnosť, že keď im bude štát klásť polená pod nohy, tak jednoducho si povedia, tak to tu zabalím a idem niekde inde. To znamená, že prepustí všetkých zamestnancov, ktorých doteraz zamestnával a vytváral aspoň tie pracovné miesta a to už len potom bude krásne opatrenie. A toto niektorým tým asi politologickým teoretikom nedochádza, že treba vytvoriť také podmienky aby sme naozaj tú prácu vytvárali a nie ju posielali niekam preč. Žiaľ, toto je práve filozofia vládnej strany, ktorá na pod rúškom pomoci, žiaľ, to prostredie tak deformuje, že zamestnávatelia prestávajú mať chuť zamestnávať a to je práve výsledok aj toho, že tuná máme zvýšenú nezamestnanosť, ktorá sa, žiaľ, stále a stále pri týchto opatreniach neznižuje.

Na adresu pána poslanca Blahu si hovorím, neuraziť a urážky si nevšímať. To bude asi najlepšia reakcia na tohoto pána, ale pre vás ostatných, pani Šedivcová ja som presvedčený, že táto novela je zlá a škodlivá pre slabých a bude užitočná pre silných na trhu práce, na ekonomickom trhu. A chcem zdôrazniť, nemusíme tento zákon prijať, nič nás k tomu nezaväzuje, iba ak vy, možno nejaké vaše tie záväzky voči tým, ktorí vám pomáhali v kampani. Ani odporúčanie, lebo to je odporúčanie Medzinárodnej organizácie práce z čias zo zlatých čias západného kapitalizmu a to už neexistuje, to už, to je koniec, to už neexistuje, my žijeme už v inej dobe. Ale by sme mali prijímať odporúčania zdravého rozumu. Keby ste sa riadili zdravým rozumom, tak podľa mňa tento návrh by ste nemohli podporovať.
No, predsa len si myslím aj k pánu poslancovi Blahovi, že v hladových dolinách Slovenska nebude o nič viac práce, ani o nič viac sociálnych istôt na Slovensku a bude to skôr naopak, že bude menej práce a menej sociálnych istôt, ale to si asi vyžaduje možno viac premýšľania, možno, možno až keď zasa prax ukáže, že to tak je. Vy ste ešte mladý, uvidíte to veľmi skoro.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vážení občania, som pripravený už z prvého čítania, len počas prvého čítania som tu okupoval pult, tak som nemohol a strašnú chuť som mal kvôli tým interpeláciám k tomuto vystúpiť, lebo podľa mňa je to zas jeden z dielne absurdných návrhov, ktoré sem úplne s ľahkosťou nosíte.
Ja ešte skôr, ako prejdem k tomu, poinformujem ľudí, lebo tu nechali zástupcu, ktorý bude ohnivo a vášnivo obhajovať toto kolektívne vyjednávanie, ako keby niekto princíp ako taký spochybňoval, princíp ako taký nikto nespochybňuje, ale nechali ho tu pomaly samého, lebo ja poinformujem, však koniec koncov občania toto platia, takže máme znova piatok a by ste neverili, že koľkí poslanci SMER-u sa ruvú, ruvú za vaše práva, hej, toto je taký výraz, taký, že oni tak, fakt jak levy, jak levy, takže vám ich poviem hneď, koľko ich tu je, prosím, aby som dobre porátal, jeden, dva, tri, štyri, päť, šiesti, siedmi, ôsmi poslanci SMER-u. Čiže 10 %, vážení. No, možno aj tak sedí, že možno to aj tak sedí, že jak je tu 10 % poslaneckého zboru SMER-u, to možno aj tak sedí, že toľkí možno ešte aj tomu plus mínus aj veria, ostatní už dávno tomu neveria, že čo tu stvárajú a utekajú za svojimi, za svojimi kšeftíkmi, však sa ich prípadne doma na to spýtajte. To je ten paradox, ktorý tu žijeme, ktorý tu trpíme, niektorí sa ozvú, niektorí nie, je to pravda. To aj dneska, čo som povedal, je pravda. Máte tu 10 % zastúpenia poslaneckého klubu ku zákonu, ktorý by mal byť nosnou agendou sociálnej strany. Nosnou, to je, to by malo byť v erbe. To neviem koľkatka je, to je číslo 91, päť alebo koľko, to je číslo toho zákona, to by ste mali mať v erbe, to by ste mali mať, hej? Tak toľkí sa vám ruvú zaň, prosím vás pekne.
A už len dôvažok doplním, že to ruvanie skutočné, teda aby ste hľadali, dohľadali tú pravdu, kde je, požiadal som preloženie návrhu, ktorý je skutočne a skutočne, skutočne potrebný pre ľudí tejto krajiny. To znamená, aby exekútori nerobili to, čo robia týmto ľuďom, však tu sa skáče z okien, tak nesúhlasili. Lebo oni chcú už ísť v stredu domov, v stredu končí schôdza, oni chcú už ísť v stredu domov a to čo sa neprejedná, prejednáme potom o mesiac neskôr. Čiže ja som tu fakt, dvakrát som povedal, poprosím, dvakrát som poprosil, že či mi nepresunú ten bod o exekútoroch, nepresunuli, SMER. Občania, pre vás to hovorím. Toto je ten váš SMER. Toto sú tí socialisti, toto sú tie istoty, nepresunuli ten neškodný návrh, z pohľadu toho neškodný, že sa presunie, ale dôležitý pre vás. Nepresunuli. Prosím vás.
O čom hovorí tento zákon? A ja nespochybňujem princíp kolektívneho vyjednávania ako taký. Ten sa historicky vyvíjal a aj sa trpelo, aj sa aj, aj, aj koniec koncov aj nejaké obete boli a akceptujeme a je platnou súčasťou zákonodarstiev slušných krajín, možno v Kambodži a teraz sa, pardon, nechcem nejakej krajiny dotknúť, ale možno teda k tomu až tak blízko nemajú, k týmto zákonom, ale, áno, tieto zákony majú svoje miesto v civilizovanej Európe. Ja to nikdy a nikdy nespochybním. Ale to čo ste doniesli má, má takú, by som povedal, ma vyrušuje na tom niečo ohromným spôsobom, ohromným spôsobom a k tomu sa chcem dopracovať, pán minister, že vy ste, ja som pozorne, teda v rámci možnosti pozorne počúval po prvej, po prvom čítaní to vaše zhodnotenie a ste hovoril teda, že desať štátov to nejak má obdobne. Ja tomu neverím. Ja neverím, že desať štátov v Európe má zákonodarstvo o tomto bode upravené tak, že vy môžte vyhlásiť jednostranný úkon za kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa.
Pán minister, wikipédia to je aj pre vás, aj pre vašu, váš stav čo máte hore, ale oni to určite poznajú, aj pán Burian to pozná. Wikipédia tam máte, ja som z wikipédie čerpal. Wikipédia definuje zmluvu ako zložený právny úkon, na vznik ktorého treba, spravidla je potrebné aspoň dva prejavy vôle. Aspoň dva. Zmluvy môžu byť aj niekoľkých prejavov vôle. Ako môžte povedať, že je niečo zmluvou vyššieho stupňa, keď nie je potrebný súhlas druhej strany? Principiálne tomu nechápem, viete, že to je potom čo? V treťom čítaní mám vystúpiť, že to je legislatívno-technický nedostatok? A ja vystúpim v treťom čítaní a poviem, že máte tam chybu, že nie je to vyššia zmluva kolektívneho stupňa, ale je to jednostranný akt kolektívneho stupňa? Alebo ja neviem, však niečo tam treba dať. Viete, že to nesedí, z tohto pohľadu to nesedí.
Prosím vás, nechajte, však zmluvy, to ste nevymysleli vy. Zmluvy sú tu dlhodobo a nikto ich nejak v tej prapodstate nespochybňoval, že sú to dva, teda ako aj wikipédia hovorí, úkony, zložený úkon dvoch, minimálne dvoch strán. Prečo chcete nabúrať, že ani kameň na kameni? Že vy už zmluvy, jednostranný akt vyhlásite za zmluvu. Ja som to tu minule hovoril. Ja prehlásim, že som manželom Zmajkovičovej. A Zmajkovičová sa môže čudovať, koľko chce, ale jej nič nepomôže, lebo ja som to prehlásil a hotovo. Čistá robota. Pán Brocka prehlási, že kúpil Národnú radu. To prehlási, formálne to niekde pošle a je to fakt. Viete, že v tej prapodstate, prosím vás, vnímajte tu prapodstatu, že ja nebudem hovoriť a budem, len sa líznem, teda krátko k tomu, čo robíte, že prečo je to zlé. Ale prosím vás, to premenujte, lebo nechcem vystupovať v treťom čítaní, ale budem musieť vystúpiť v treťom čítaní, zas tu Paška bude vykrikovať, že nerozumiem tretiemu čítaniu, ale ja navrhnem odstrániť tento legislatívno-technický nedostatok. To znamená, že tam sa stala chyba pri prepise, že keď to vám, vám ten stav pripravoval, že spravil chybu. Nazval niečo zmluvou, čo zmluvou absolútne nemôže byť. Veď vy popierate od Ríma alebo Mezopotámie popierate, čo, kedy, kde ľudia sa nejak dohodli, že sa čo kúpia sliepku. Len kvôli čomu teraz, nechápem.
Pán minister, ak, ja som ešte v dobrej vôli teda dúfal, že v spoločnej správe budete mať nejakú zmenu, ale nemáte ani v spoločnej správe, čiže naozaj, je to na mieste, sa k tomu vrátiť. Toto tu mám poznačené, že to treba povedať, aby ste potom nepovedali, že ma prekvapíte, že však v spoločnej správe nie je to ani. Ja som v dobrej viere veril, že, čiže, prosím vás, ak sú niekde zmluvy, ak historicky sme sa k niečomu dopracovali, nemeňte to takýmto brutálnym spôsobom. Premenujte to, obhájte si to, Blahu nabrífujte, nech to tu pustí cez, nech začne od Adama, skončí pri Engelsovi a zahluší to Marxom. Nech. Nech sa páči. Na túto demagógiu pani Šedivcová sa pridá, ako tu niekde nechce, aby ľudia trpeli, alebo chcú, aby ľudia trpeli. Viete, že to sa niekedy nedá počúvať. To sa fakt niekedy nedá počúvať.
Ja viem, že vy máte špeciálne, vy máte, teda nie vy, ale ako SMER a váš štátny tajomník má k tým zmluvám taký vyhranený, vyhranený názor. On by najradšej bol, keby ani ste ľudí, aby vám to ani nemuseli podpísať, len aby ste prehlásili, že už ja si myslím, že Kuffa to má podpísané. Ja viem, že Burianovi by to vyhovovalo. Ja viem, že Burianovi, keď sa mu toto nepodarilo, tak má aspoň také zmluvy, ktoré sa nedajú čítať. Ja viem, že teda to im strašne vyhovuje. Však? Týmto vašim ľuďom, ktorí sú u vás, okolo vás, pán minister.
Vážení občania, na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny pôsobí bunka úžerníkov. Úžernícka bunka, ktorá terorizuje tento štát, terorizuje tisícky ľudí tejto krajiny, ktorí trpia, ktorí už nevedia zvládať tú situáciu a pôsobí na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny. Bum. Zažalujte ma. Ma, Burian ma zažaloval o 50 000 euro. Ten človek chce odo mňa 50 000 euro za to, že som povedal pravdu. A tá pravda je taká, ako som povedal. Na ministerstve práce, prosím vás, práce, sociálnych vecí a rodiny pôsobí človek, ktorý založil a bol spolumajiteľom firmy Ex credit, ktorá spolupracuje s firmou Pohotovosť. Spolu s Jaroslavom Fuchsom. Keď poviete meno Jaroslav Fuchs, tak tisíce ľudí sa trhá zo sna,prosím vás, trhajú sa zo sna, vytlačia sa im slzy do očí. Títo ľudia vám okupujú ministerstvo, sú na vašom ministerstve a tí, ktorí na to upozorňujú, žalujú o 50 000 eur. Mňa. Teraz ja som musel dať právnikovi, musel, ja budem obťažovať, kvôli čomu? Kvôli pravde? Takto ste to dopracovali? To je to ministerstvo sociálnych vecí? Toto je tá sociálna strana? Toto je SMER. Vážení občania, toto je SMER. Pýtajte sa na Buriana, pýtajte sa na Ex credit, pýtajte sa na Pohotovosť, pýtajte na G.I.C. Cash, či čo to všetko mal. Toto sú tí podnikatelia zo SMER-u, ktorí tu už piatok nesedia, lebo naháňajú kšefty. Kde máte Buriana? Čo naháňa? Aký obchod naháňa? (Reakcia ministra.) No, preto lebo to chcem zdôrazniť, pán minister. Čoho ste vy schopný, koho máte vedľa seba, ja som sa vás na to pýtal, ako dlho bude vedľa vás... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, naozaj, vás poprosím, ako nemusíte, majte riadny prejav a pán minister nie je na to, aby ste tu kričali. Pán minister predložil návrh zákona, môžte mať výhrady, ale poprosím vás, pokojne rozprávajte. Nech sa páči.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Pani podpredsedníčka, ja dokumentujem tú absurditu a to vaše pokrytectvo. Tu ste si nechali Blahu, ktorý bude hovoriť, pani Šedivcovú, ktorá povie tuná nejakému kolegovi, že chce nechať ľudí trpieť a na druhej strane na ministerstve práce, sociálnych vecí máte Buriana, kvôli ktorému trpia tisícky ľudí na Slovensku, ktorým ste zničili život, ktorých ste obrali o byty, ktorí plačú, skáču z okien, deti nemajú čo jesť. To je Burian. To je Burian, prosím vás. A ten Burian je štátny tajomník. A v utorok, keď ste vraveli, že budú tie interpelácie, tak budem interpelovať a vášho, vášho najhlavnejšieho budem interpelovať, pána Fica budem interpelovať, či toto je sociálna politika, toto sa chcem pýtať, toto sa chcem pýtať. To je tá absurdita. Prosím vás, môžte tu nechať aj štyroch Blahov. Toto neustojíte. V normálnej krajine by ste to neustáli.
Celé toto, ja neviem, komu chcete vyjsť v ústrety. Prosím vás, ak sa niekde budú rozhodovať, že chcú investovať v tomto našom malom malebnom Slovensku, stále ešte ako tak malebnom, kým ho nevytlčú vaši, kým ho nevyčešú celkom. Tak rozmýšľajú, dajú si nejaké rešerše, že čo tam funguje, zákonodarstvo, zákon o kolektívnom vyjednávaní, a teraz si pozrú, ja som to tu už minule hovoril, keď ste mali Zákonník práce, že tu je jedna krajina, ktorá dokáže ísť v protismere. To znamená, ten zlatý vek prešiel, zlatý vek prešiel. Čína, India, Latinská Amerika nám dýcha na chrbát a na čo sa tu vy hráte? Však to vnímajte v tom geopolitickom kontexte, prosím vás. Na čo sa vy tu hráte? Čo sme my tu nejakým izolovaným ostrovom, kde neplatí nič? Nie. Reagujte na to, že svet je tam kde je, že je tu internet, že sú tu telefóny, že tu je lietadlo, keď dneska sadnem, tak večer som v Pekingu. O tom rozmýšľajte, prosím vás, že svet sa zrýchlil. Nie sme izolovaným ostrovom, kde vy tu môžte stvárať sociálne experimenty. Nie sme.
Keď sa tam niekde budú rozhodovať, že či do toho malebného Slovenska, trebárs do tej hladovej doliny pôjdu a niekto im povie, tam sú fakt dobrí ľudia, robotní, tak ako povie váš premiér, môžte orať na nich, orať na nich môžte, to nič, orať na nich môžte. Potom si zoberú tie podklady a povedia, ale dobre, však tam môže na mňa, na nás niekto jednostranne vyhlásiť nejaký úkon, že sme, že nás zaväzuje. A ty, keď na tom borde, skúste si to predstaviť, vizualizujte tú scénu, niekto to povie, že to tam je platné a ten, ktorý na to budú mať nejakú moc, povie, a to nemyslíš vážne. Áno, fakt, je to tak. Môžu jednostranne ťa zaviazať teba ako týmto aktom. No, tak on povie, viete, čo, poďme ďalej, čo tam máme ďalej, aké sú tam ešte krajiny, hej? Prosím vás, nad týmto rozmýšľajte. Pán Blaha, nad týmto rozmýšľajte. Viete, šklbajte hus, ale ju chyťte. Prosím vás, však vy ste ešte hus nechytili a už ju šklbete. Však keby som vás chcel poradiť, tak vám poradím. Tak vytvorte to prostredie a potom tých ľudí, už keď je z čoho, tak potom ich na nich, ale vy ich strašíte. Vy idete, normálne ich strašíte, vy idete s bubnom na zajace, že keby bol investorom les, tak vy normálne idete a vybubnujete, že nechoďte sem. Vy im to odkazujete a potom vám zostáva jediné, zostáva vám jediné. Vy neponúkate dobrú pracovnú silu, vymožiteľnosť práva. Vy si ich kupujete. Normálne tých vašich si nájdete a vy si ich kúpite. To už potom sa niekde v tých iných miestnostiach hovorí, že za čo, za koľko, kde čo treba pošérovať, ako, kde. Áno, to robíte. Ale takto to nemôže fungovať. Takto zdravá krajina nemôže fungovať, pán minister. Nemôže. Vy nemôžte zabiť v týchto ľuďoch ten pocit spravodlivosti, ten pocit tvorivosti, že to má význam, že má byť význam najlepší, že má význam chcieť. Nieže vy pestujete to vedomie toho, čo tu už poväčšine všetci tušia, že musia byť s vami. Nemôže, to neudržíte, to aj iní si mysleli a nedá, to sa fakt nedá. To v žiadnej knižke. Nemusíte sa trápiť. Ja vám poradím. Nečítajte, lebo niekedy je lepšie nečítať, ako čítať hlúposti. Nenájdete to v žiadnej knižke. Vy nemáte šancu to obsiahnuť, že by ste to vy ustrážili, tú ekonomiku a nastavili si. Nie. Otvorte ľuďom kohútiky tvorivosti, chcenia, spravodlivosti, ale nechajte to na nich. A potom, keď už niečo vytvoríte, tak potom sa to snažte modelovať. Ale nie, že ani nevytvoríte a už to chcete, aby to bolo pekné a na obraz SMER-u. Nefunguje to tak. Naozaj, ak keď pán Blaha nájde x-argumentov a povie, spomenie štyri mená, nefunguje, vám garantujem, že nefunguje.
Toto je zlé. Celý tento návrh je zlý, úplné zlý. Je zlý. Je zlý a škodí už aj pre tú vizuálnu stránku do externého prostredia, že čo je v tejto krajine, v akom protismere sú neustále schopní ísť. A posilňujú vedomie koho? Potom sa nám stane to, čo sa nám stalo, že nám na výbor pán Borec nepríde, že príde štátna tajomníčka, keď som sa ho pýtal, tak pán Borec mi povedal tripartita. Ako heslo, že tripartita, to znamená, že ja som mal byť kľudný, že pán Borec bol na tripartite. Ale, prosím vás pekne, to, to hádam nie. Ja, keď som to potom hyperbolizoval, že potom povie, že niekedy nepríde a povie, že dával interview Šala online, hej, že to nie. Ale ani toto nerobte, že tripartita bude pre nás zaklínadlo. Parlamentný výbor, pán minister, Národná rada, potom dlho, dlho nič. Potom môže byť nejaká tripartita. Prosím vás nemeňte to. To je to, to je to vnímanie toho, že ako vy, čo vnímate, ako to vnímate. To je to pomýlené. Ja to fakt pomýlené a pán Borec to jasne povedal. Čiže on bol na tripartite, preto nebol na zasadnutí parlamentného výboru, ktorý prejednával jeho zákon. To je totálne nepochopenie parlamentnej demokracie. Ja viem, že vás zdržuje, zaťažuje, otravuje, ja viem, ja viem, že to, ale ešte si nedovolíte zatiaľ prísť s tým niečím, že by ste to teda akože sa snažili zmeniť, lebo predsa sme len súčasťou, chvalabohu, Európy. Ale nerobte to ani na takýchto drobnostiach.
A toto je presne to. Čo bude tripartita? Čo tu bude tripartita, to bude čo, mocenské centrum alebo čo to bude tripartita? Bude rozhodovať o tom, že niekto s tým nič nemá a že čo má robiť, bude mu určovať, čo má robiť a nebude sa mať k tomu vyjadriť, len to akceptovať? Celé zlé. Pán minister, celé zlé. Skončím s tým.
Ak ste hovorili, že existuje desať štátov, ktoré má rovnakú legislatívu v tomto smere, prosím vás, ja ich chcem počuť, ale aby sme boli fakt, že dôsledný. Lebo naozaj, to je naša šanca, že neverme tomu, že my tu sme múdri. Komparujme, porovnávajme s vyspelou Európou, prosím vás. Ak vravíte, že existuje, ale v tom, nieže majú zákon o kolektívnom vyjednávaní. Ja verím, že majú zákon o kolektívnom vyjednávaní. To verím. Ale neverím, že jednostranný akt vyhlásenie vôle a rozšírenie na niekoho zaviazať niečím, tretia strana zaviaže nejakú inú stranu, že to nazýva zmluvou a že to je vôbec možné. Tomu ja fakt neverím. Ale som pripravený si vypočuť tie mená tých krajín a ja som zvedavý, teda. Naozaj som zvedavý, ale v tomto. Takže, vážení občania, takto to tu funguje, v tomto našom parlamente. By jeden nepovedal, však? Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Pán Hlina, vieš, no rozprávame často, lebo ty možno aj máš záujem sa učiť, máš záujem počúvať, ale keby si nám bol povedal, lebo nás tu naozaj na tých stoličkách až dvíha s pani bývalou ministerkou Tomanovou, že chceš tú tripartitu vysvetliť a tie kolektívne zmluvy, my by sme ti to ozaj vysvetlili. Pretože naozaj (Potlesk.), pretože naozaj tripartita nie je jednostranný akt. Už názov tripartita a jednostranný akt vôbec nesedí. Lebo tripartita je o kolektívnom vyjednávaní, o troch partneroch a tí traja partneri sú zástupcovia odborov, vlády, zamestnávateľov a funguje v Európskej únii, práve sme sa tu s pani Tomanovou rozprávali, že ani nepamätáme, alebo nevieme ten rok, ale myslím si, že ešte sme nežili obidve, Medzinárodnej organizácie práce. To ti chcem povedať. Takže, v tomto nemôžem s tebou súhlasiť. A nemôžem s tebou súhlasiť, ja viem, že štáty, ako si povedal, Čína, Kórea, že sú tuná. Áno, ale aj my sa chceme vrátiť na čínske podmienky? Veď tu bola firma, ktorá bola z Ázie a ktorá púšťala jedenkrát na WC zamestnankyne a keď tie ženy mali svoje dni, tak malú červenú značku a mohli ísť dvakrát. Ja si myslím, že sa tam nechceme vracať. Je to naozaj, alebo pustiť pás tak, že tí ľudia nestíhajú. Takže, takže jednoducho, my musíme naozaj byť v tej Európskej únii, ale nájsť tú mieru.
Povedzme si aj o minimálnej mzde. A najsilnejšia ekonomika, pani kancelárka Merkelová nechce zrušiť minimálnu mzdu a je to tiež na základe tripartitného vyjednávania.
A posledné také na margo. Pán kolega, je tu trinásť poslancov SMER-u a jedenásť poslancov troch politických strán opozície. Takže je to nejakých 60 % na neviem koľko percent. Tak nerozprávajme si, kto tu je, alebo kto tu nie je. Ďakujem.

Pán kolega Hlina, ja nemám rád cholerikov, takže ja s vami veľmi nerád diskutujem a robím to výnimočne, ale je pravdou, že som veľmi rád, že vy práve reprezentujete slovenskú pravicu a tie záujmy toho biznisu, pretože strápňujete tým pádom celú pravicu a to je pre mňa len dobré. Keď sa dokážete vyjadriť k všetkému, od jadrových ponoriek až po geodéziu ako taký chrobák Truhlík. Viete, ja som naozaj rád, že pravica má takéhoto mudrlanta medzi sebou, lebo to len ukazuje na to, aká je strašne plytká a nevzdelaná.
Ale naozaj, a pani Vaľová to povedala, jediné, čo vám chýba veľmi silne, je vzdelanie. Vy neviete, čo to tripartita je. Vy neviete, ako fungujú kolektívne zmluvy. Tu tie vaše insitné, nekvalifikované úvahy, pán kolega, viete, medzinárodná zmluva je takisto zmluva a napriek tomu sa vás nikto nepýta, či ju podpíše ten prezident alebo nepodpíše. Je tu ten mandát. Takisto ako majú odborári mandát, takisto ako majú mandát aj zamestnávatelia, vy nerozumiete ani vôbec princípu mandátu, princípu zastúpenia, to je, to je niečo naozaj až trápne a viete, aj tie osobné útoky, nebudem to ani komentovať a naozaj, kolektívne vyjednávanie a základy a minimálne štandardy sociálnych práv, to je naozaj nosná téma sociálnej demokracie. To je asi jediné, s čím s vami môžem súhlasiť.
A odpichnem sa naozaj od toho, čo hovorili aj kolegyne. Existujú dva modely. Obidva sú legitímne. Jeden model je práve model toho sociálno-trhového kapitalizmu alebo sociálnej ekonomiky, ktorý je zaužívaný v západnej Európe, chce ho mať aj Európska únia. Práve preto podporuje aj kolektívne vyjednávanie. Spomeniem ten rok, rok 1985, kedy dokonca kolektívne vyjednávanie bolo vyjednané aj na európskej úrovni. Opäť kolektívna zmluva, pán kolega Hlina, choďte rýchlo do Bruselu a choďte im nadávať.
Napriek tomu, vy sa snažíte presadzovať ten druhý model. Tomu sa hovorí neoliberálny kapitalizmus a tento model podporujú v západnom svete väčšinou neokonzervatívne a neoliberálne strany, ale nie kresťanskí demokrati. Kresťanskí demokrati podporujú v západnej Európe práve ten sociálny model. To je paradox pre, pre Slovensko. Na Slovensku podporuje neoliberalizmus kresťanská demokracia a Hlina. To je úžasné. Ďakujem.

Veľmi pekne ďakujem, pani predsedajúca. Pán poslanec Hlina, ja si nesmierne vážim a ctím váš entuziazmus a vašu snahu, boj za spravodlivosť a podobne. Ale na druhej strane sú veci, o ktorých treba asi veľa veľmi naštudovať. To, neberte to, že to je nejaké poučovanie. Vôbec nie. Ale o kolektívnom vyjednávaní treba čo to vedieť a treba si skutočne uvedomiť, že v prvom rade je tu viac ako dva milióny tristo tisíc zamestnancov, ktorých treba záujmy hájiť, pretože na Slovensku, a aj o tom je kolektívne vyjednávanie, aj o tom je tento zákon, aby tie výborné firmy neboli podceňované a neboli, a tie zlé firmy nepodliezali svojím spôsobom a nebol tu taký sociálny dumping, kde na základe zdierania zamestnancov vlastne a toho, že im neumožnia nejakým spôsobom kvalitne a dôstojne žiť a dôstojne pracovať.
Hovoríte o tom, že ktorých desať krajín. Pán Hlina, to nie je problém vymenovať desať krajín, ale to sú aj krajiny, ktoré majú napríklad a nesmierne a viac ako sto rokov udržiavajú zvykové právo. Tu idem hovoriť o Dánsku, napríklad, kde pre nich je to úplnou samozrejmosťou, že takéto veci sa udržiavajú a nemusia byť zapísané ani v Zákonníku práce. Ani u nás by nemusel byť Zákonník práce taký obsiahly, keby sme dodržiavali určité princípy dôstojnosti, zásluhovosti, pochopenia a porozumenia. Viete, ja som sa stretla aj s tým, pán poslanec Hlina, že prišla jedna firma a poviem, východná firma, ktorá tu zastupovala a spytovali sa: a ako teda môžeme tých zamestnancov donútiť, aby na tom páse rýchlejšie zvládavali tú funkciu, keď ich nemôžeme, keď nemôžeme používať telesné tresty? To som si zažila pri osobitnom diplomatickom rokovaní ako ministerka.

Alojz, ja som rád, že si poukázal na tú, na tú schizofréniu vlastne, ktorá, ktorá je základom politiky tejto vládnej strany. Lebo na jednej strane chce viac peňazí z daní, chce nižšiu nezamestnanosť a na druhej strane systematicky deštruuje podnikateľské prostredie na Slovensku. Veď predsa najlepšie, čo môžme urobiť pre zamestnancov, je umožniť ľuďom, ktorí ich zamestnávajú a zamestnávajú podnikatelia, nezamestnáva štát, aby im tú prácu mohli dať. A tým, že ich systematicky zaťažujeme vecami, ktoré ani, oni s nimi nesúhlasili, oni nie dobrovoľne všetci sa nechávajú zastupovať tými odbormi. Však dobre, keď niekto, keď pán kolega Blaha hovorí o mandáte, keď niekto dá mandát nejakému odborovému zväzu, aby v jeho mene vyjednával, tak dobre, potom nech sa ho akákoľvek takto vyjednaná zmluva týka, ale keď niekto ten mandát nedá, nesúhlasí s tým, aby niekto hovoril v jeho mene, tak potom samozrejme je blbosť, aby sa extendovali zmluvy a týkali sa aj ľudí, ktorí nie sú zastúpení takýmito odborármi.
Takže na jednej strane tu máme stranu, ktorá sa snaží, aby ľudia mali prácu, na druhej strane tu máme stranu, ktorá systematicky pracuje na tom, aby pre podnikateľov nebolo možné im tú prácu dávať. A to je presne tá schizofrénia, zlý, zlý podnikateľ, ako hovorí teda Marxov najväčší slovenský žiak z hornej lavice. A to nejde. Daní bude menej, štátny rozpočet bude menší a tým pádom aj sociálna ochrana najslabších, za ktorých sa tu tak bojuje, bude menšia. A tí najschopnejší, ktorí chcú podnikať, vytvárať hodnoty a zamestnávať ľudí, pôjdu zo Slovenska preč.