25. schôdza

Vážený pán kolega Brocka, vy hovorí, že návrh zákona o kolektívnom vyjednávaní je, citujem: "škodlivý a nepotrebný". Ja by som od kresťanského demokrata naozaj neočakávala takéto vyhlásenie, pretože je známe, že kresťanská filozofia hovorí aj o tom, že slabším, bezbranným, chudobným treba pomáhať. Tento zákon chráni práve tých, ktorí takmer vždy ťahajú za kratší koniec a to sú zamestnanci.

Pán poslanec Blaha, nech sa páči.

Pán kolega Brocka, aby sme sa pochopili, to štrukturálne nastavenie na trhu je naozaj vo zvýhodnenej pozícií, naozaj zamestnávateľ má peniaze, má moc, má privilegované postavenie vo firme, ktorá je jeho a preto kedykoľvek môže vyhodiť toho zamestnanca. Predstavte si pána, ja neviem, Haščáka a pána Kováča, ktorý je zamestnanec. Tak pán Haščák má dosť peňazí, dosť vplyvu, dosť mocenského postavenia na to, aby mohol robiť čokoľvek a jediná sila, jediné vlastníctvo a jediná naozajstná moc, ktorú má zamestnanec Kováč, je v tom, že má nástroje, ktoré ponúka štát, kolektívne vyjednávanie a vďaka tomu môže vyjednať lepšie podmienky. Lebo viete, keby to v nejakej hladovej doline, kde nie je práca, kde naozaj ten človek je chudobný a nevzdelaný, tak jemu ponúknete čokoľvek, on to musí zobrať. Jeho dostanete do otrockej pozície a on to musí zobrať, keby ho nechránilo kolektívne vyjednávanie. keby ho nechránili sociálne práva, keby ho nechránil štát. Chápete tú jeho situáciu ako kresťan? Viete, on môže dostať ponuku, ktorá sa nedá odmietnuť. Poznáte to z Krstného otca, Don Corleone, Don Brocka. Ďakujem.

Pán poslanec Štefanec, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Chcem oceniť vysvetlenia pána poslanca Brocku o postavení tých slabších a silnejších, pretože je to presne tak, ako povedal, tento zákon najviac škodí najslabším, pretože malý zamestnávateľ s menším počtom zamestnancov, ktorý ani je členom nejakého odborového zväzu bude postihnutý podmienkami, ktoré za neho dohodne niekto iný. Na toto nezmyslené nariadenie tak doplatia najviac menšie firmy v regiónoch s najvyššou nezamestnanosťou, kde ľudia prídu o prácu. Teda pod zámienkou toho, že SMER chce chrániť tých najslabších, im najviac škodí. Vytvára ďalšie a ďalšie väčšie zástupy nezamestnaných. Koniec koncov nie je to nový prístup SMER-u, SMER počas svojho vládnutia dosiahol vyššiu nezamestnanosť, než aká je pred rokom, horšie hospodári, máme rekordné dlhy, takže výsledkom takýchto zákonov, bohužiaľ, bude len viac nezamestnaných a horšia životná úroveň na Slovensku. Ďakujem.

Pani poslankyňa Tomanová, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Nuž, vypočuť si od pána poslanca Brocku takúto demagógiu pre mňa je obyčajne zvykom, ale pridávajú sa k tomu aj ďalší, pani Jurinová a pán Štefanec. Asi poslať na nich tých 2 milióny 300 či 400 tisíc zamestnancov, nie je tu pán Muňko, takže neviem, koľko ich v skutočnosti v súčasnosti je. A treba si uvedomiť, že vyspelé krajiny v rámci Európskej únie majú pokrytých 80 - 90 % zamestnancov kolektívnymi zmluvami. Veľmi lapidárne vám povedal, čo to znamená, vlastne pre zamestnanca kolektívna zmluva, pán poslanec Blaha ďaleko mladší, ale ktorý má o tom skutočne aspoň naštudované. Ja by som bola veľmi rada, keby ste skutočne sa zamysleli nad tými dvomi miliónmi zhruba 400 tisíc zamestnancami, pre ktorých kolektívne vyjednávanie je určitou istotou. U nás ani 30 % zamestnancov nie je pokrytých kolektívnymi zmluvami. A pokiaľ ide o tripartitnú komisiu, ktorú a námietky, ktoré budú posudzovať, tá komisia je postavená na báze tripartity a budú tam zástupcovia tak zamestnávateľov ako asociácie zamestnávateľských zväzov a samozrejme aj na vládnej strane a budú tam odborníci, pán poslanec Brocka. Čiže vôbec si nemyslím, že by bolo treba nejakým spôsobom strašiť ľudí, ale na druhej strane je nevyhnutné, a to aj v nadväznosti na uzatvorené a ratifikované medzinárodne dohovory organizácie práce, takýto návrh podporiť. (Potlesk.)

Pán poslanec Hraško, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Brocka, vy ste presne hovorili o tom, že mali by sme teda chrániť tých najslabších, ale nemôžme ich chrániť tým, že zvýhodníme tých, ktorí sú najsilnejší a to je presne tie odborové organizácie, ktoré by mali akože zastrešovať celý daný rezort, celé dané odvetvie. Oni si vyjednajú nejaké podmienky a vôbec sa nepýtajú tých dole. Nie, lebo oni sú tí predáci, tí, ktorí majú tú moc, ktorí vyjednajú podmienky a možno úplne iné, pretože každý podnik má svoje špecifiká a má svoje postavenie a má svoje muchy, tak vyjednajú podmienky, ktoré pre tých malých, žiaľ, budú zlé. A to sa mi nezdá ako pomoc tým najslabším, no ale niektorí to tu stále nechcú pochopiť. Tak, ako tuná niekto hovoril na váš príspevok, že neviete, ako sa pomáha súkromným podnikateľom, že majú toľkú moc a toľké, toľké možnosti. Áno majú ešte jednu možnosť, že keď im bude štát klásť polená pod nohy, tak jednoducho si povedia, tak to tu zabalím a idem niekde inde. To znamená, že prepustí všetkých zamestnancov, ktorých doteraz zamestnával a vytváral aspoň tie pracovné miesta a to už len potom bude krásne opatrenie. A toto niektorým tým asi politologickým teoretikom nedochádza, že treba vytvoriť také podmienky aby sme naozaj tú prácu vytvárali a nie ju posielali niekam preč. Žiaľ, toto je práve filozofia vládnej strany, ktorá na pod rúškom pomoci, žiaľ, to prostredie tak deformuje, že zamestnávatelia prestávajú mať chuť zamestnávať a to je práve výsledok aj toho, že tuná máme zvýšenú nezamestnanosť, ktorá sa, žiaľ, stále a stále pri týchto opatreniach neznižuje.

S reakciou pán poslanec Brocka, nech sa páči.