25. schôdza

Ďakujem pekne, ja by som sa rada teda vyjadrila k pozmeňovaciemu návrhu. Pri tvorbe zákona som sa inšpirovala zákonom č. 226/1994 Z. z. zákona o používaní a ochrane olympijskej symbolike a o Slovenskom olympijskom výbore v znení neskorších predpisov. Chcela som docieliť, aby olympionici ako aj paralympionici mali obdobnú ochranu svojej symboliky a nedochádzalo k diskriminácii. Ukázalo sa, že niektoré ustanovenia v platnom zákone o používaní a ochrane olympijskej symboliky a o Slovenskom olympijskom výbore sú prekonané a teda je ich potrebné prispôsobiť novým podmienkam a pravidlám, preto súhlasím so zapracovanými zmenami, s predloženým návrhom pozmeňovacím kolegov a prosím o podporu pri schválení tohto zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja iba v krátkosti. V podstate ide o problematiku boja proti šmejdom ako takú. Veľmi pekne ďakujem, že budeme môcť ešte dnes to rýchlo prerokovať, aby sme mohli teda čím skôr pomôcť občanom. S touto problematikou sme prišli, strana SMER, kvôli tomu, že aj médiá aj dlhodobá prax za posledný rok preukázali, že proste je ten problém s týmito podomovými obchodníkmi šmejdami ako takými. Prebehla korektná diskusia vo výboroch, za čo chcem veľmi pekne poďakovať.
Zároveň nás podporila s týmto návrhom zákona aj novovzniknutá Asociácia osobného predaja, ktorá tiež bojuje proti šmejdom a nekalým praktikám a chce, aby sa ochraňovali teda naši občania. A z tohto dôvodu všetky pripomienky, ktoré boli dané v rámci OLaPU Národnej rady boli zapracované a samozrejme tento zákon sme ešte vylepšili jedným pozmeňujúcim návrhom, že pokiaľ teda šmejdi urobia nekalú praktiku a občan bude chcieť vrátiť ten tovar späť, tak má právo ten tovar reklamovať, ale vráti ho až späť, keď mu šmejdi vrátia naspäť peniaze, lebo ešte aj to sme zistili, že šmejdi využívajú praktiku takú, že občan vráti tovar, oni mu nevrátia ani tovar, ani peniaze. Čiže aj na toto sme ešte promptne zareagovali.
Chcem sa týmto poďakovať všetkým poslancom, čo v prvom čítaní podporili tento návrh zákona, taktiež médiám, že na to upozornili a zároveň strane SMER a všetkým, čo v tomto pomáhajú, že sme mohli takto rýchlo zakročiť týmto zákonom proti šmejdom, ktorým predbehneme ešte aj Českú republiku. Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, prednášam spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Otta Brixiho a Antona Martvoňa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 108/2000 Z. z. a o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 683, v druhom čítaní. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k uvedenému návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 17. septembra 2013 č. 780 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením z 8. októbra 2013 č. 298, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti uznesením z 8. októbra 2013 č. 201 a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením z 8. októbra 2013 č. 121. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom 3 tejto správy vyplýva 9 pozmeňujúcich návrhov, pričom gestorský výbor odporúča o bodoch 1 až 8 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť a o bode 9 hlasovať osobitne s odporúčaním neschváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením z 15. októbra 2013 č. 222 a týmto uznesením ma výbor zároveň ako spravodajkyňu poveril predložiť tieto návrhy Národnej rade Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, skončila som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dňa 16. mája 2013 bol v rámci 123. zasadnutia Výboru ministrov Rady Európy schválený text Protokolu č. 15, ktorým sa mení Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Protokol bol prijatý za účelom zvýšenia efektivity Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý už niekoľko rokov čelí tlaku vysokého počtu nových sťažností. Na potrebe prijatia konkrétnych opatrení znamenajúcich zmenu dohovoru sa dohodli členské štáty počas konferencie na vysokej úrovni v Brightone 19. a 20. apríla 2012.
Z hľadiska slovenského právneho poriadku je protokol medzinárodnou zmluvou prezidentskej povahy. Protokol mení Dohovor o ochrane ľudských a základných slobôd, ktorý má v zmysle Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonom.
Protokol prináša päť zmien dohovoru. Po prvé, do preambuly dohovoru je inkorporovaný princíp subsidiarity kontrolného mechanizmu zavedeného Dohovorom a doktrína voľnej úvahy členského štátu pri aplikácii dohovoru. Po druhé, v rámci substantívnych článkov dohovoru sa stanovuje veková hranica pre kandidátov na post sudcov Európskeho súdu pre ľudské práva, konkrétne ide o maximálny vek 65 rokov. Po tretie, odstraňuje sa možnosť námietky strany sporu v prípade, že komora postupuje vec na rozhodnutie veľkej komore. Po štvrté, skracuje sa časová lehota na predkladanie sťažností Európskemu súdu pre ľudské práva zo šiestich na štyri mesiace od dátumu vyčerpania vnútroštátnych opravných prostriedkov. Na a po piate, poslednou zmenou je zrušenie povinnosti Európskeho súdu pre ľudské práva prijať sťažnosť v prípade, ak nebola náležite prerokovaná národným súdom - sťažnosti bude možné odmietnuť v prípade, ak sťažovateľ nebol rozhodnutím národných orgánov výrazne znevýhodnený.
Protokol vyžaduje pre nadobudnutie platnosti ratifikáciu všetkými členskými štátmi Rady Európy. Slovenská republika patrí dlhodobo medzi aktívnych podporovateľov funkčnosti Európskeho súdu pre ľudské práva. A tento prístup sme chceli potvrdiť aj podpisom protokolu v deň jeho otvorenia na podpis. Dňa 12. júna 2013 vláda Slovenskej republiky vyslovila súhlas s uzavretím protokolu a za Slovenskú republiku ho 24. júna 2013 podpísal v Štrasburgu stály predstaviteľ Slovenskej republiky pri Rade Európy.
Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s protokolom bol predmetom rokovania ústavnoprávneho výboru a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Oba výbory ho schválili. Dovolím si teraz požiadať plénum Národnej rady Slovenskej republiky o vyslovenie súhlasu s protokolom a rozhodnutie, že ide o zmluvu, ktorá má prednosť pre zákonmi. Po vyslovení súhlasu bude protokol predložený na ratifikáciu prezidentovi Slovenskej republiky. Ratifikácia a vykonávanie Protokolu si nevyžadujú zmeny v slovenskom právnom poriadku.
Ďakujem za pozornosť, skončil som.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi z poverenia gestorského výboru predložiť spoločnú správu výborov o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom č. 15, ktorým sa mení Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, tlač 646a.
Predmetný návrh pridelil predseda Národnej rady rozhodnutím z 2. septembra 2013 č. 671 na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorskému výboru. Oba výbory prerokovali návrh v určenej lehote a zhodne odporúčali, aby Národná rada podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovila súhlas s Protokolom č. 15, ktorým sa mení Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 ústavy prednosť pred zákonmi.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru z 10. októbra 2013 č. 107. Súčasťou spoločnej správy je aj návrh na uznesenie Národnej rady.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vážení občania, dovoľte mi krátko sa vyjadriť k predkladanému Protokolu č. 15 a čo si myslím, že je dôležité k nemu aspoň krátko niečo povedať.
A možno pre niekoho prepotvrdiť tuná komunikačnú stratégiu, ktorú ste nastavili, alebo dostali brief vaši poslanci, že máte tu iných poslancov dehonestovať, že sa vyjadrujú od jadrových ponoriek k neviem k čomu. To ste asi, znova vám niekto poradil. Mimochodom, už keby som bol. prísne vzato, mňa tie ponorky fakt zaujímajú a dokonca by som o tých ponorkách vedel rozprávať. Ale o jadrových alebo o ponorkách na Slovensku nebudeme rozprávať. Vieme prečo. More nemáme a jadrovú ponorku by nám nikto nedovolil vôbec mať, lebo my by sme ju boli schopní predať J&T. Takže toto máme vybavené. Ja len chcem teda na to povedať, že, vážení, kľudne sa nastavujte, ako chcete, je to celé smiešne. Ale však koniec koncov sa to časom nejakým spôsobom aj ukáže.
Ja ešte skôr, ako prejdem, chcem povedať, že je to už až také, existuje na to nejaký múdry výraz, ale ja ho neviem, aby som sa nezamotal, ale až, až také príznačné mi to príde, že vždycky, keď rozprávame o (Reakcia z pléna: Symptomaticky.), symptomaticky. Myslel som si, že to, ale som, vraj nebudem za múdreho. Tak mi to teda príde také príznačné, že keď hovoríme o ľudských právach, tak všetky, akákoľvek agenda týkajúca sa ľudských práv sa teší enormnej, enormnému záujmu poslancov, špeciálne poslancov za stranu SMER. Naozaj treba teda povedať, že pokiaľ ide o ľudské práva, tak smeráci si myslia, ja neviem, hyperbolizujem, že sa to kupuje v Tescu a že to proste... A to svedčí o tom, čo sme sa bavili pri iných príležitostiach, o straníckej kultúre. Oni majú svoju nejakú stranícku kultúru a čo by ich niekedy kde trápili nejaké ľudské práva. A to je výrazom ich, a toto znova, dovoľte, aby som teda poinformoval občanov, ktorí to prípadne pozerajú, alebo si to pozrú, že teda ten enormný záujem smerákov je vyjadrený počtom prítomných poslancov niekde na úrovni šiestich poslancov. To znamená, dokonca menej ako 10 % poslancov SMER-u zaujíma agenda týkajúca sa ľudských práv. Už sa nečudujeme. Ja to už len pre pamäť, pamäť, poviem, áno, je to tak a zdá sa, že ináč to nebude, lebo oni si ľudské práva vybavujú cez zoznam v telefóne. Lebo oni si myslia, že tak sa vybavujú ľudské práva, že keď majú nejaký problém, tak zavolajú tomu, koho majú v telefóne. Takto sa ľudské práva nevybavujú.
Pán minister, k tomuto mňa zaujíma jedna vec. A dokonca je aj veľmi aktuálny teraz rozsudok tohto súdu pre ľudské práva v prípade pána Soltésza. To je redaktor teraz, myslím, Hospodárskych novín, ktorému uznal Európsky súd pre ľudské práva odškodnenie, uznal mu právo, že boli poškodené jeho práva vo veci slobody prejavu. To je veľmi vážna vec. A práve preto chcem na niektoré veci upozorniť. Tento pán Soltész, pokiaľ som sa tak bežne pozeral, proste sa, ho zomlelo súkolie naše, našeho súdnictva. Od chudáka živnostníka, ktorý písal články, proste myslím, že vydrelo, vydrelo toto súdnictvo a nejaký podnikateľ pol milióna korún. No viete, možno byť slabšej povahy, tak si to hodí, hej, keď to poviem takto zjednodušene. Obdivuhodný ten príbeh, že proste niekto bol schopný to od toho človeka chcieť, že to od neho vymohli. A je obdivuhodný jeho príbeh, že si dal tú prácu. A myslím, že desať rokov to trvalo a po desiatich rokoch tento Európsky súd pre ľudské práva povedal, že jeho práva boli poškodené a priznal mu nárok na odstupné, ktoré mimochodom zaplatíme my všetci, však? No. Ale v prípade pána Soltésza s tým nemám najmenší problém. Ja len hovorím, to je ten, ten paradox, hej, že zlé rozhodnutie niekoho potom musia pokrývať iní.
Ale vyjadrujem miernu obavu, pokiaľ v Protokole 15 meníme, myslím, päť nejakých parametrov, niektoré sú v zásade technikálie, hej? Vek sudcov a neviem čo, ale ten posledný je podľa mňa najdôležitejší, a tam by som potreboval od vás počuť, prípadne, ak nie teraz, tak možno v budúcnosti, rozklad tohto, tejto zmeny. Lebo tá zmena hovorí, že Európsky súd pre ľudské práva nie je povinný prijať podanie v prípade, že rozhodnutím národných orgánov nebol výrazne znevýhodnený ten sťažovateľ. A tuná, vážení, si dovolím vyjadriť miernu obavu. Naozaj, toho sa trošku bojím. Mali sme to tam ako také zadné vrátka, že keby bolo celkom zle, tak ešte existuje Európsky súd pre ľudské práva. Avšak, keď tento súd, a ja pripúšťam, že to bolo kvôli tomu, že naozaj možno ten rozsah tých sťažnosti bol enormný, nevylučujem, že veľa z toho bolo úplne takých tých večných sťažovateľov a takých obťažujúcich, nevylučujem, ale bojím sa trošku toho ustanovenia, že ako sa to bude posudzovať, že výrazne znevy... Čo je výrazné znevýhodnenie, hej? Keby bolo posudzované výrazné znevýhodnenie na Slovensku, tak vám garantujem, že to je nič, hej, že to by bolo, ako keby Európsky súd pre ľudské práva neexistoval.
Avšak keď je to európska, je to teda v krajinách, ktoré majú dosah, aj iné moderné, moderné európske krajiny, tak verím, že budú k tomu pristupovať citlivo. Ale napriek tomu by ma to zaujímalo, v čom sa to vyjadruje. Vyjadruje sa to v miere poškodenia nejakým finančným parametrom, alebo...? Lebo nevieme to obsiahnuť, čo je miera poškodenia. Ak... Čo morálne? Viete, že tam vyjadrujem určitú obavu, aby sa nestalo to, že v zásade a možno pre posudzovateľov niekde na západ od nás sa tá miera poškodenia nebude zdať niekomu až taká vysoká, ako sa bude niekomu zdať tu. Lebo pre pána Soltésza tých pol milióna korún, ktoré musel zaplatiť nejakému advokátovi, bolo preňho hrdelných, ale nemusí sa to tak javiť v Štrasburgu.
Tak toto je pre mňa dosť dôležité vedieť, hej, že ako sa k tomuto bude, ako citlivo sa k tomu bude pristupovať. Lebo miera poškodenia v pomere na HDP môže byť iná v Nemecku a iná na Slovensku alebo v Rumunsku. Ináč môžte vnímať 200 euro v Rumunsko a ináč 200 euro vnímate v Nemecku. Čiže toto si dovolím tvrdiť, že by bolo dobré mať v tomto jasno preto, aby sme ešte predsa len mali akú-takú šancu, že keď nás toto zomelie tuná, táto klika, ktorá tu funguje a je častokrát účelne použitá a používaná, aj možno na zastrašenie, zastrašovanie, obťažovanie. O tom by som vám vedel, pán minister, svoje povedať. Ja už mám teraz, už som zozbieral tri trestné oznámenia. Jednu náhradu škody od pána Buriana, by ste neverili. Nie od vášho tajomníka, ale toho, čo sedí na ministerstve práce a sociálnych vecí. Človeka, ktorý spoluvlastnil úžernícke firmy, a keď som mu povedal, že teda bol spoluvlastník, tak ma zažaloval o 50 000 euro a aby som mu ich zaplatil. Nevylučujem, že v tomto súkolí, ktoré tu funguje, ma niekto donúti alebo mi príde, že to mám zaplatiť. Spoliehal by som sa teda, že ešte mi zostane už inštancia typu Európsky súd pre ľudské práva. A preto je aj pre mňa osobne, ale neberte, nemám fakt len čisto osobný záujem, ale aj pre občanov chcem, aby sme mali zadné vrátka pre istotou vzhľadom na skúsenosti s naším súdnictvom, ešte takú možnosť sa dovolať nejakej pravdy, ako sa jej dovolal pán Soltész. Síce to trvalo desať rokov, ale predsa len na konci, na konci sa dovolal. Čiže to je zmyslom môjho vystúpenia.
Teda ak viete teraz, prípadne, keď mi poviete, keď nie, tak by som bol rád, keby existoval nejaký rozklad tohto ustanovenia, že jak sa to bude posudzovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca. Vážený pán poslanec, na upresnenie toho posledného bodu, na ktorý ste sa pýtali. Ešte pred tým chcem uviesť, že tá konkrétna záležitosť slovenského občana, ktorého ste spomínali, tá nespadá do kompetencie ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitosti, lebo samotný výkon činnosti európskeho súdu je predmetom kompetencií Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Takže vás poprosím, ak máte konkrétne otázky k tomu prípadu, aby ste ich adresovali na ministra spravodlivosti.
Pokiaľ ide o tento, tú piatu zmenu, upresnil by som, že to nové kritérium prijateľnosti takzvanej, teda nie výrazného znevýhodnenia, bolo zavedené Protokolom č. 14, ktorý bol schválený v roku 2010. Jeho súčasťou je aj poistka, aby Európsky súd pre ľudské práva nemohol odmietnuť hoci aj malicherné sťažnosti, ak ich neprejednal náležite národný súd. Tento Protokol č. 15, o ktorom rokujeme dnes, túto poistku ruší. Naďalej však v dohovore zostáva druhá poistka, a síce, že súd nemôže takéto prípady odmietnuť, ak si ochrana ľudských práv vyžaduje rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v danej veci. To znamená, to znevýhodnenie sa nevzťahuje vôbec na oblasť ľudských práv. Táto zmena má za cieľ vniesť, viesť k celkovému zníženiu počtu sťažností prerokovaných súdom, lebo jednoducho dĺžka prerokovania tých sťažností je neúmerná vzhľadom na neschopnosť alebo na nedostatok kapacít súdu. A aj vzhľadom na to, že súd je zaplavený množstvom tzv. malicherných sťažností. Čiže bola prijatá táto zásada, že ak sťažovateľ nebol výrazne znevýhodnený rozhodnutím národných súdov a netýka sa to jeho ľudských práv, tak v tom prípade súd môže odmietnuť. Kritériá si definuje samotný súd. To znamená, to rozhodnutie o prijateľnosti alebo neprijateľnosti podania vlastne bude predmetom rozhodnutia samotného európskeho súdu.
Ďakujem pekne. Skončil som.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa a o procedúre oznámení bol otvorený na podpis 28. februára 2012 a Slovenská republika ho podpísala ako jeden z prvých štátov.
Protokol je prvou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach, pri príprave ktorej Slovensko zohralo úlohu lídra i koordinátora procesu prípravy. Skorá ratifikácia je preto prirodzeným záujmom Slovenskej republiky a zároveň medzinárodným spoločenstvom očakávaný krok.
Opčný protokol zakotvuje možnosť podávania oznámení a sťažností Výboru pre práva dieťaťa v prípade porušenia práv garantovaných Dohovorom o právach dieťaťa alebo jeho opčnými protokolmi o účasti detí v ozbrojených konfliktoch a o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii.
Opčný protokol vytvára aj mechanizmus medzištátnych oznámení o porušení dohovoru alebo jeho opčných protokolov a vyšetrovaciu procedúru voči štátu, ak výbor usúdi, že dochádza k závažnému alebo systematickému porušovaniu Dohovoru či jeho protokolov. Aj s prihliadnutím na našu angažovanosť v procese navrhujeme akceptáciu oboch procedúr Slovenskou republikou.
Ratifikácia protokolu podporuje vytvorenie národného mechanizmu umožňujúceho deťom predkladať sťažnosti v prípade porušenia ich práv. V súčasnom období boli uskutočnené kroky, ktoré vykonáva Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky smerujúce k zákonnému zriadeniu inštitútov na ochranu osobitne zraniteľných skupín obyvateľstva, tzv. komisárov pre oblasť zdravotného postihnutia a pre oblasť práv dieťaťa. Inštitút komisára by z hľadiska budúcej perspektívy mohol plniť práve úlohu spojenú s prijímaním sťažností v zmysle Opčného protokolu.
K 21. októbru 2013 protokol ratifikovalo osem štátov. Jeho signatárom je zatiaľ 44 štátov. Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Opčným protokolom bol predmetom rokovania ústavnoprávneho výboru a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Oba výbory ho schválili.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si požiadať plénum Národnej rady Slovenskej republiky o vyslovenie súhlasu s Opčným protokolom k Dohovoru o právach dieťaťa o procedúre oznámení s uplatnením vyhlásenia podľa jeho čl. 12 ods. 1, t. j. akceptácia mechanizmu medzištátnych oznámení, a rozhodnutie, že ide o zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi. Následne bude Opčný protokol predložený na ratifikáciu prezidentovi Slovenskej republiky.
Ratifikácia a vykonávanie tejto medzinárodnej zmluvy si nevyžaduje zmeny, zmeny v slovenskom právnom poriadku.
Ďakujem za pozornosť. Skončil som.