25. schôdza

Ďakujem pekne. No toto je jeden z tých riedkych okamihov, kedy súhlasím s kolegom zo SMER-u, a síce, je to určite pekná myšlienka, chceme podporiť rodinu a ja aj chápem, že teda toto je agenda KDH a je to v súlade s ich ideológiou. Na druhej strane čert je zakopaný v detaile. A tým, že už dnes je naše daňové právo pomerne komplikované a je množstvo rôznych typov podnikov, tak vznikajú, vzniká obrovské množstvo variácií, ktoré tento päťstranový, alebo koľko stranový, zákon nemá šancu zohľadniť.
A tiež vidím problém v tom, keď jednoducho život píše príbehy, ktoré veľakrát si nedokážeme predstaviť. A len keď máme úplné, jednoduché pravidlá a málo, málo špecifických výnimiek, tak vtedy dokážeme s tým ako-tak fungovať. Keď teraz my povieme, že dobre, no keď dvaja založia, tak budú mať určité zvýhodnenia, v poriadku. Čo keď ten jeden z nich má ešte iné príjmy a títo dvaja požiadajú o paušálnu daň? A ako sa k tomu postavia tie iné príjmy? A tak ďalej. Je tam toľko, toľko rôznych kombinácií, že tento zákon ja nevidím vôbec správne prijímať.
Na záver by som chcel povedať ešte dve veci. Po prvé, nevidím vôbec žiaden dôvod, keď manželia majú byť podporení, tak takí dvaja, čo sú tiež rodina, ale nie sú manželia, alebo aj keď sú to homosexuálni partneri, ktorí žijú a podnikajú spolu, prečo by oni nemali byť zvýhodnení?! To jednoducho nechápem, tomuto. A druhá vec je, pán Zajac spomínal Baťu, ktorý teda vytvoril rodinný podnik, ale sám pán Zajac povedal, že vtedy taký zákon nebol, a napriek tomu vznikol veľký rodinný podnik pána Baťu. Čiže možno, že to nie je v tom, že budeme mať teraz zákon o rodinných podnikoch.
Ďakujem pekne.

S reakciou pán poslanec Zajac.

Ďakujem pekne predrečníkom. Naozaj, pán Sulík, čerta by som nemaľoval na stenu. Keď sa pýtate na tých dvoch partnerov, muža a ženu, ktorí žijú ako druh a družka, tak kľudne nech sa teda zoberú a budú aj na papieri rodina a môžu na základe rodinného podnikania podnikať.
Čo sa týka, k tým, teda ešte k tomu pánovi Baťovi. Samozrejme, veď aj dneska na Slovensku máme podniky, ktoré majú rodinný charakter, a dneska ich štát nijako nezvýhodňuje oproti ostatným podnikom. Ale potom sú tu skupiny živnostníkov, malých podnikateľov, ktoré som spomínal a ktoré osobne aj poznám, ktorí podnikajú ako na základe napríklad živnostenského listu, a ich rodina im pomáha a zároveň poberá sociálne dávky. Nie sú vôbec motivovaní k tomu, aby vytvorili nejakú firmu, ktorú my nazývame, že by bola rodinná firma. A štát by mal motivovať občanov Slovenska k tomu, aby boli motivovaní vytvárať, tvoriť a takto prispieť k rozvoju ekonomiky.
Čo sa týka poznámky pána Jasaňa, možno k tomu povie kolega Hudacký, ktorý ešte viacej sa tomu venoval a vyjednával s jednotlivými ministerstvami, ale aj s legislatívnym odborom. Legislatívny odbor nám povedal, že ak bude politická vôľa, tieto určité nedostatky sa dajú z tohto návrhu zákona legislatívne odstrániť, ale najprv musí byť politická vôľa. A ja som vo vašom vystúpení započul, že je vôľa, takže budeme pokračovať v tomto.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, záverečné slovo?
Pán poslanec, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, ja sa pokúsim tak trochu zhrnúť nielen tú dnešnú debatu, ktorá nebola až taká rozsiahla ako v prvom čítaní, ale určite zahrniem do toho aj z tohto prvého čítania niektoré poznatky, takisto aj tak, ako som vnímal túto agendu mimo týchto dvoch čítaní a stretával som sa s množstvom ľudí a teda aj s reakciami odborníkov, s reakciami podnikateľov, farmárov, živnostníkov, v podstate ľudí, ktorí podnikajú aj v týchto, či už eseročkách a podobne, no a samozrejme aj politikov, politológov, no a aj teraz tu od vás opäť, kolegov a kolegyne.
Budem viac kritický a konfrontačný a možno až provokatívny, ako to bolo doteraz. Nie je to mojím zvykom, ja som vcelku nekonfrontačný človek, ale budem niektoré veci hovoriť možno takto trochu otvorenejšie. Chcem totiž hovoriť jednak v súvislosti s tými reakciami, ako som spomínal, a na druhej strane chcem trochu rozanalyzovať tie argumenty a kritiku proti tomuto návrhu zákona. Rozdelil by som ich do troch skupín, tie argumenty a kritiku a kritikov, do troch skupín. Jedna je taká, ktorá hovorí, že tento návrh zákona údajne deformuje zabehnuté podnikateľské, povedzme legislatívne prostredie. Druhá skupina, opäť ktorá tvrdí a argumentuje o údajnej diskriminácii iných partnerstiev, ako je rodina. A tretia skupina, ktorá síce má s tým politicko-ideologické problémy, ale zakrýva to v podstate argumentmi, ktoré sa dotýkajú možno tej prvej skupiny, a to sú ako negatívny dopad na rozpočet tejto krajiny. Dokonca hovoria niektorí, že riešenie zamestnanosti cez rodinné podnikanie je tiež veľmi otázne a podobne.
Takže prejdem postupne po tých troch skupinách tých argumentov proti. Prvá je tá, ktorá hovorí o údajnej deformácii zabehnutého podnikateľského, nejakého legislatívneho rámca pre podnikanie a tiež teda diskriminácii podnikateľov, bežných, ktorí fungujú, ktorí podnikajú. Myslím si, že je to veľmi slabý až nekompetentný, niekedy dokonca v niektorých prípadoch až primitívny argument. Myslím si, že je zjavné a každý, kto len trochu pozerá do minulosti, vie, že rodinné podnikanie je historickým predchodcom každej jednej ekonomickej činnosti, a teda aj podnikania. To pokiaľ mi tu niekto ide toto vyvrátiť, chcel by som vidieť tento, tento argument. Pokiaľ teda nie ste z ideologických dôvodov proti tomuto návrhu, tak ste potom asi zrejme vážne poznačení 40-ročným dedičstvom komunistického masírovania mozgov a komunistickej propagandy. Veď práve komunistický prevrat v ´48. roku prerušil tradíciu prekvitajúceho rodinného podnikania na Slovensku. A nielen na Slovensku, ale prakticky, keďže sme boli súčasťou vtedajšej vyspelej Európy, tak, tak vlastne v rámci celej Európy. A trúfam si povedať, že valná väčšina, ešte raz opakujem, valná väčšina vtedy existujúcich firiem a fariem bola úzko rodinného typu, úzko rodinného typu. Predovšetkým živnosti a vidiecke hospodárstva boli takmer výlučne rodinného, typu rodinného podnikania, rodinného podniku. Čiže ak niekto tu hovorí, že rodinné podnikanie je niečo ako keby nové, ako keby niečo sme tu išli zavádzať, čo by bolo aj v tomto legislatívnom prostredí, úplne čo sa vymedzuje z nejakej reálnej podoby, tak si myslím, že buď má problémy s tým, že nechápe dobre a dôsledne podnikanie, alebo má problém ideologický, ale nemôže mať nejaký iný, nejaký argument, ktorý by nás presvedčil o opaku.
Je zjavné, že rodinné podnikanie aj teraz je vo vyspelej Európe tradičnou overenou formou podnikania, ktorá, ktorá, dobre ma počúvajte, podľa štatistík 70 až 80 % všetkých podnikov v Európe vo vyspelých ekonomikách sú rodinné podniky, sú rodinné podniky. A v týchto krajinách, vyspelých ekonomických krajinách majú toto rodinné podnikanie ukotvené aj v ich legislatíve. Takže neviem, o čom tu rozprávame, že jednoznačne je, že táto forma je podporovaná všade v Európe a je ukotvená aj legislatívne. A dokonca nemusíme ísť ani do západnej Európy. Zoberme si len Poľsko. V Poľsku sa, Poliakom sa podarilo aj počas komunistickej éry zachovať predovšetkým to malé podnikanie, živnostenské podnikanie a farmárčenie. Je zjavné, že tá tradícia rodinného podnikania sa rozvíja aj doteraz a tak isto majú aj niektoré konkrétne formy podpory cez ich legislatívu. Rovnako aj argument, že nastavený mechanizmus podpory rodinných podnikov diskriminuje ostatných podnikateľov, je úplne na vode a vyplýva zrejme len z neznalosti a asi nielen nášho podnikateľského prostredia. Nami nastavené stimuly pre rozvoj podnikov vo forme daňových úľav, lepšieho prístupu k štartovaciemu kapitálu formou mikropôžičiek a nižšej administratívnej náročnosti sú predovšetkým dobrou systémovou investíciou. Ak budeme pozerať na to, že my tie stimuly budeme nazývať ako niečo zlé, ako čosi, čo diskriminuje, respektíve deformuje podnikateľské prostredie, tak sme úplne na omyle. To je dobrá, to je jediná dobrá štátna investícia. A by som očakával od tejto vlády práve, keď už nikde efektívne dobre neinvestuje, tak toto je v podstate jednak zanedbateľná forma podpory, a teda návratnej, ale rýchlo návratnej investície, a nie brané ako čosi, nejaká dotácia, nejaký stimul, ktorá deformuje výrazne podnikateľské prostredie.
Už som povedal, veď tie opatrenia, ktoré sme urobili tým, že sme jasne definovali status členov rodinného podniku, že nemôžu byť zároveň členmi rodinného podniku  a zároveň teda brať podporu v nezamestnanosti, takže nemôžu byť registrovaní ako nezamestnaní, tak odbremeňujeme práve sociálny systém. Čiže okamžite tá dotácia, ktorej hovoríme  stimul, je okamžite vrátený v podobe toho, že Sociálna poisťovňa dokonca nielenže bude mať zvýšené výdavky, ale dokonca dostane práve formou odvodov tieto prostriedky opäť do svojho rozpočtu. A aj tie iniciačné náklady, ktoré súvisia s povedzme na ministerstve práce a sociálnych vecí, kde sme chceli, aby toto ministerstvo bolo práve miestom pre evidenciu, a samozrejme, že sa tá agenda trochu zväčší, že bude tam treba aj nejakých ďalších úradníkov na to, aby to vedeli zvládnuť, tak si myslím, že aj toto do určitej miery bude veľmi rýchlo nahradené práve z týchto príjmov skrz odvody, či už do sociálnej, zdravotnej alebo na dôchodky.
Takže prakticky žiadna ďalšia záťaž, žiadne niečo, čo by sme mohli hovoriť, že je tu deformujúce, čo by nejakým spôsobom mohlo túto krajinu, ekonomiku tejto krajiny, rozpočet tejto krajiny, verejné financie, nejak rozhádzať. Práve naopak, už prakticky po tom iniciačnom procese, ja si myslím v priebehu jedného roka, som presvedčený, že táto investícia by bola rýchlo návratná a rozpočet by získal viac ako teraz vypláca ľuďom, ktorí sú nezamestnaní, robia načierno a takýmto spôsobom vlastne deformujú to prostredie a vlastne ten pravdivý vzťah, tie pravdivé väzby medzi tými, čo podnikajú, a tými, ktorí potom cez solidárny prístup, princíp majú dostať, ak sú objektívne, teda sociálne odkázaní.
Navyše navrhovaný mechanizmus týchto daňových úľav vlastne zaťažuje daňový systém veľmi, veľmi málo a prakticky rešpektuje tie sadzby, rešpektuje aj vlastne celý systém, aj daňové sadzby, ktoré tu sú. Takže pán Sulík tu síce nie je, ale môžem povedať, lebo on hovoril, že ako my nejakým spôsobom zhoršíme, znestransparetníme ten systém. Vôbec nie. Prakticky ide tu o úľavy na dani, čiže daňových sadzieb my sa absolútne nedotýkame. Prakticky daňová úľava je len prepočítavaná v určitých variantách práve na počet členov rodiny, ktorí sú členmi rodinného podniku. Čiže týmto spôsobom ešte motivujeme ľudí v rodine, aby sa pridali k tomuto podnikaniu, pokiaľ sú hlavne ešte nezamestnaní, alebo môžu byť, samozrejme, že aj zamestnaní, ale určite to bude ovplyvňovať ich výkony, ale až po tom, aby to motivovalo, respektíve aby ten daňový systém bol naviazaný práve na tú motiváciu a týmto spôsobom, aby daňová úľava bola nastavená.
Nehovoriac o tom, že máme tam viaceré alternatívy tých daňových zvýhodnení. A tie daňové zvýhodnenia nemôžu byť uplatňované všetky naraz. Môže si ten rodinný podnik vybrať viac-menej len jednu tú daňovú úľavu, a nie všetky naraz. Takže nejaká obava o to, že ako budú zneužívané tieto formy daňových úľav, že  rodinné podniky si zoberú naraz ako keby tú možnosť, tie výhody, absolútne to nie je pravda. Takže argument, ako budeme diskriminovať legislatívne podnikateľské prostredie, skutočne je na vode a aj doslova nezmyselné. Už som hovoril prakticky aj o hľadaní skrz tohto zákona optimálneho modelu pre pravdivejšie vyjadrenie právnych vzťahov, už ktoré v rámci podnikania niektorého z členov rodiny existujú, pretože tí členovia rodiny, ktorí sú nezamestnaní, môžu pomáhať na základe zákona o nelegálnej práci a tým vlastne, ako som povedal, práve týmto deformujú ten vzťah medzi podnikaním a poistením, respektíve sociálny systémom tejto krajiny.
Čo sa týka údajnej diskriminácie iných partnerstiev, ako, ako sú rodinné. Platný zákon o rodine v čl. I hovorí, že: "Manželstvo je zväzkom muža a ženy." (Hlasy v sále.) Chvalabohu! "Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro." (Hlas v sále.) To citujem ten čl. I, pán kolega. Takže vychádzajme z existujúcej legislatívy. Zatiaľ to je relatívne slovo. "Manžel a manželka sú si rovní v právach a v povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny, založenie rodiny a riadna výchova detí." Potiaľ ten čl. I v zákone o rodine. Takže, vážení kolegovia, priaznivci LGBTI, nikde inde sa v našej legislatívne neuvádza, že manželstvom sa chápe aj nijaké iné čudné partnerstvo, ale zväzok muža a ženy, a teda, že len manželstvom sa vytvára nutný predpoklad pre vznik rodiny. Nemám nič proti homosexuálnej orientácii niektorých členov, niektorých jednotlivcov našej spoločnosti, rešpektujem ich sexuálnu odlišnosť a ľudskú dôstojnosť. V tomto, v tomto si buďte istý. Čo neakceptujem a nikdy nebudem, sú neoprávnené až zvrátené požiadavky, či už na vytvorenie rôznych partnerstiev a ich formalizáciu, ktoré sú podľa mňa ďaleko za hranicou ľudskej prirodzenosti. Preto požiadavka na formalizáciu týchto partnerstiev na roveň rodiny a z toho plynúcej podpory spoločnosti je jednoznačne neopodstatnená, neopodstatnená.
Z toho, čo som povedal, je preto zrejmé, že nebude možnosť viazať takéto partnerstvá na rodinné podnikanie pre týchto, pre takýchto členov v našej spoločnosti a čo nie je diskriminujúce, už som to povedal. Nie je. My nediskriminujeme týchto ľudí, my nediskriminujeme ich ľudskú dôstojnosť, v žiadnom prípade. Kde sú potom práva našich tradičných rodín a členov našich tradičných rodín? Ja teda verím, že na Slovensku prevládne zdravý rozum a nepodľahneme týmto zvrátenostiam, musím to takto povedať.
Tretia skupina argumentov proti je vlastne založená na politických a ideologických aspektoch. Tie sú uvádzané predovšetkým vo vyjadreniach zástupcov vlády, respektíve aj vami, vládni poslanci. V podstate chápem, ak by ste tento argument alebo o takomto argumente alebo o takýchto výhradách hovorili otvorene, a nie o tom, že aký je tento návrh zákona zlý, kvôli tomu, že má negatívny dopad na štátny rozpočet, že nevytvára až tak predpoklady pre vytvorenie zamestnanosti.
Tento návrh, áno, je konzervatívny, pretože podpora tradičnej rodiny a samotné podnikanie v tomto duchu je o preberaní ekonomickej iniciatívy členmi rodín, je o preberaní zodpovednosti za seba, za rodinu, v prospech ekonomického zabezpečenia rodiny a teda aj jej obživy. Tento návrh je o znižovaní ekonomickej závislosti rodiny na štáte a na akejkoľvek vláde. Tento zákon je ochranou našich rodín, musím to takto povedať, pred takzvanými istotami tejto vlády. Tento zákon je o upevnení väzieb v tradičných rodinách, kde mnoho našich rodín sa rozpadá kvôli odchodu ich živiteľov za prácou do zahraničia. Tento zákon je o podpore zamestnanosti v málo rozvinutých regiónoch, kde mladí ľudia nenachádzajú takmer žiadne uplatnenie. Tento zákon je o podnikaní rodín na pôde, keď Slovensko je potravinovo nesebestačné a tisícky hektárov pôdy ležia ladom a vidiek sa vyľudňuje. Tento zákon je o vrátení etiky a morálky do podnikania, keďže rodinný podnik je o udržiavaní dôvery a dobrého mena rodiny.
Áno, všetko toto je o konzervatívnych a teda nemenných hodnotách v podnikaní, na vrchole ktorých je dôstojnosť človeka a tradičnej rodiny.
Je teda zrejmé, že tento návrh je v protiklade s takzvanou sociálnou či socialistickou ideológiou popretkávanou komunistickým dedičstvom silného štátu, koncentráciou moci do rúk úzkej skupiny ľudí, a tu musím v podstate pozitívne reagovať aj na môjho kolegu Hlinu, ktorý hovoril, že áno, v tejto súvislosti silnej skupiny, úzkej skupiny ľudí, takýchto rodinných klanov, ktorí dostávajú ďaleko väčší priestor a pre svoje nie malé, drobné podnikanie, ale veľké podnikanie, až možnože nadnárodné podnikanie. Tento návrh v podstate, respektíve takéto vnímanie je v protiklade s týmto naším návrhom a v podstate vytvára predpoklady pre takéto poskytovanie almužny pre rovnaké skupiny alebo teda almužny pre každého. A samozrejme rovnaké almužny, pretože toto je aj princípom predošlého zriadenia, každý aby dostal rovnako. Takáto moc potrebuje závislé masy, za ktoré bude rozmýšľať, rozhodovať, a ktoré budú ochotné čakať na istoty a ktoré nebudú ochotné zobrať na seba zodpovednosť za obživu rodiny, za to, aby mohli ekonomicky sa rozvíjať.
Nemôžem nespomenúť tiež niekoľko perličiek ducha pri rokovaniach so zástupcami jednotlivých ministerstiev. Keďže sme mali záujem, aby sme hľadali konsenzus, aby tento zákon mohol byť v podstate prijatý aj v druhom čítaní alebo teda schválený v druhom čítaní a teda akceptovaný ako nový zákon v rámci tejto legislatívy. Takže tie perličky, aby ste vedeli, ako vnímajú niektorí naši úradníci takéto návrhy: že vraj rodinné podnikanie je cudzorodý prvok v podnikaní. Už som niečo o tom hovoril. Cudzorodý prvok. Alebo v reakcii na to, že podnikanie, rodinné podnikanie vytvára predpoklady pre zvýšenie zamestnanosti na Slovensku: že vraj zamestnanosť na Slovensku zabezpečuje vládna politika zamestnanosti. Tak toto sú pre mňa úplne novinky, ktoré treba tlmočiť našim občanom. A možno, keď teraz tento, toto moje vystúpenie preberá televízia, tak je treba odkázať našim občanom, že stačí ísť na úrady práce a tam majú toľko pracovných miest, keďže zamestnanosť zabezpečuje vládna politika zamestnanosti, že sa ujde na každého, aj na tých, ktorí nechcú pracovať.
No a v tej druhej, kratšej časti môjho príhovoru by som chcel poukázať na proces prípravy tohto zákona, na postoj občanov, rodín, odborníkov, živnostníkov a podnikateľov. Chcem vás uistiť, že príprava jednotlivých ustanovení tohto zákona nebola robená od zeleného stola, ale že sme sa stretávali s množstvom relevantných inštitúcií, podnikateľských združení, ale aj konkrétnych podnikateľov, živnostníkov, farmárov. Vlastne my sme reagovali na všetky ich podnety, na tú spätnú väzbu, s ktorou prichádzali, a snažili sme sa zakomponovať do tohto návrhu zákona. Takže ak niekto povie, že toto je len nejaký výmysel alebo niečo, čo poskladali ľudia z KDH, alebo moja maličkosť, nie je to pravda. Skutočne tieto veci boli odkonzultované na ôsmich stretnutiach v rámci všetkých regiónov Slovenska, kde sme sa stretli s mnohými týmito ľuďmi, ako som spomínal. A na každom jednom z týchto stretnutí bolo okolo sto ľudí, takže bola to významná vzorka na to, aby sme mohli povedať, či tento návrh zákona je dobrý, alebo nie je dobrý, respektíve ten obsah, toto podstatné na tomto zákone.
Takisto sme pozitívne stanovisko dostali od všetkých tých asociácií, živnostenských združení, asociácie malých podnikov, ale aj od určitých kancelárií Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory. Na tomto návrhu zákona sme spolupracovali aj s niektorými ľuďmi z Ekonomickej univerzity. Takže tieto veci, ktoré sú a boli vytýkané návrhu tohto zákona, skutočne stoja na veľmi vratkých nohách. A ja som presvedčený, že tento návrh zákon je vyvážený. Netvrdím, že má alebo mal určité malé nedostatky, či už sa to týka samotnej legislatívy, ale aj tu s legislatívnym odborom sme si veľa vecí vydiskutovali. A keď poznali skutočnú filozofiu tohto návrhu zákona, tak brali po tom aj tie svoje pripomienky už nie až takto ako za podstatné. Základ je, že ak by vládna strana bola mala záujem a by bola prejavila vôľu, my sme mali dostatok času na to, aby sme boli našli kompromisy, aby sme boli našli kompromisné riešenia tak, aby tento zákon bol schválený.
Budem reagovať, aj keď pán Sulík tu nie je, že takisto, čo sa týka niektorých daňových záležitostí, ale takisto spomínal aj niektoré, že sú tam niektoré súvislosti nie celkom jasné, ktoré sa dotýkajú povedzme aj samotnej legislatívy. Toto všetko bolo, alebo teda nebol by býval problém odstrániť a určite by sme boli našli ten kompromis, nevyhnutný pre to, aby tento návrh zákona bol schválený.
My sme dostali jasný signál, keď tento návrh zákona bol odmietnutý vládou na rokovaní vlády Slovenskej republiky a bolo to jasné, že po tomto rozhodnutí už tie rokovania s jednotlivými ministerstvami, už vlastne nemajú zmysel. Napriek tomu, tak ako tu už bolo povedané mojimi kolegami, my budeme naďalej robiť na tomto zákone. V prípade teda, ak nebude, aby som už úplne neprejudikoval výsledok, že budeme pracovať naďalej na tomto zákona, aby sme ho vyprecizovali tak, aby možno aj tie malé nedostatky, ktoré mal, aby sme vedeli odstrániť, aby sme pri vrátení tohto zákona sa mohli vyhnúť takýmto povedzme argumentom alebo kritikám, ktoré ja si myslím, že ani teraz nie sú opodstatnené, ale je treba, aby sme možno ich zobrali do úvahy.
Vážené kolegyne, kolegovia, idem teda k záveru, že aj napriek teda politickému a ideologickému prostrediu a okolnostiam, skôr neprajnému, ktoré tento návrh zákona sprevádzajú, chcem vás požiadať o jeho podporu, pretože aj toto, čo som povedal, aj toto, čo sme hovorili v prvom čítaní, aj toto, o čom bolo hovorené na neformálnych stretnutiach, ten prínos tohto návrhu zákona je významný. Je to o tom, že prináša prácu pre naše rodiny. Je to o tom, že prináša nezávislosť, hlavne ekonomickú nezávislosť pre naše rodiny. Je to o tom, že posilňuje väzby v našich rodinách, ktoré ohrozujú tú tradičnú rodinu. Tento zákon je o tom, že prináša zároveň zvýšenie etiky a morálky v podnikaní, čo je významný fenomén, keď berieme do úvahy ako momentálne povedzme určití jednotlivci, ktorí kazia dobré meno podnikaniu.
Predovšetkým z pohľadu zdrojov musím povedať na záver a som presvedčený, že tento zákon je dobrá investícia pre túto krajinu. To nie sú výdavky, to nie sú náklady, ktoré by nejakým spôsobom ohrozovali túto krajinu. To je dobrá investícia do ľudí, to je dobrá investícia do našich rodín, aby boli nezávislými, aby rodiny boli ekonomické nezávislé, aby sa vedeli vyhnúť každej jednej tzv. vládnej istote, pretože tieto vládne istoty skôr prinášajú krízu, neistotu a potom na to doplácajú práve naši ľudia, naše rodiny.
Takže ešte raz vás chcem požiadať o podporu tohto návrhu zákona a ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne.
Chce sa k rozprave vyjadriť pán spravodajca? Nie je tomu tak. Ďakujem.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Teraz budeme pokračovať v prerušenej rozprave o správe o štátnej politike k Slovákom žijúcich v zahraničí. Ide o tlač 693.
Prosím, pána ministra zahraničných vecí a vicepremiéra Miroslava Lajčáka, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov. A takisto spoločného spravodajcu zo zahraničného výboru Juraja Drobu, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.
Klid, klid.
Do rozpravy je ešte písomne prihlásený pán poslanec Jozef Viskupič ako posledný.
Nech sa páči, pán Viskupič, máte slovo.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, téma Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí bola preberaná aj na ostatnom zasadnutí kultúrneho výboru, kde on gesčne patrí. A možno viacerí z vás, ktorí sedíte v pléne, ste obdržali, môžem povedať, že to bolo taká smršť mailov, ktoré prichádzali. Neviem či, nepodarilo sa mi zistiť, či všetkým poslancom alebo tým, ktorí sú združení v jej ľudskoprávnom alebo kultúrnom výbore, alebo ako spomínal môj predrečník pri tejto téme, pán Jozef Mikloško, zahraničného výboru. A preto mi dovoľte spraviť niekoľko poznámok k tomu, s čím sme boli konfrontovaní. A možno aj na základe toho, že som k tejto téme interpeloval pána ministra, a pravdepodobne k niektorým parciálnym otázkam, ktorým by som sa nechcel venovať v rozprave, odpovede dostanem, ale niektoré zostávajú stále otvorené aj po teda prítomnosti pána Furdíka na rokovaní kultúrneho a mediálneho výboru.
Ten zásadný fakt, ktorý prišiel, bolo to, že mohli sme sa rôzne dívať na ambíciu vlády obsadiť tento úrad po voľbách svojím nominantom alebo možno odborníkom. A ten hlavný argument po jeho kreovaní alebo obsadení tejto funkcie bol ten, že v úrade nie je dobrá situácia a že prichádza k nejakej forme protestných ohlasov jednotlivých krajanských organizácií, a že teda mal by byť vymenovaný, lepšie vedenie, ktoré by dokázalo týmto situáciám predchádzať, respektíve ktoré by dokázalo ukľudniť, tu si dovolím zacitovať teda, "ukľudniť situáciu, ktorá na úrade panuje". A tým pádom sa teda prikročilo k vymenovaniu tohto nového pána riaditeľa alebo vedúceho úradu.
Čo sa ale stalo vlastne po roku a pol, je situácia, sa môže javiť mnohým z nás, a tam aj smerovala moja interpelácia, aj mnohé otázky na výbore, keďže nemôžem mať za to, ak ma kontaktuje zastúpenie teda 25-ch krajanských organizácií a napíšu nám list, ktorý má dvadsať konkrétnych otázok, a to priamo na výbor. Predpokladám, že takisto bolo kontaktované ministerstvo aj ostatní členovia výboru.
Jediná odpoveď, ktorá bola ako tak relevantná k tejto smršti e-mailov, listov, ktoré vyjadrovali nespokojnosť, bolo to, že organizácie, ktoré tieto listy píšu a tieto sťažnosti adresujú, či už poslancom alebo vláde alebo ministerstvu, nemajú dostatočnú reprezentatívnosť. Ja si dovolím teda s týmto veľmi nesúhlasiť. Pretože neviem, či je orientácia úradu len na niektorú a či má nejakú metodiku vypracovanú, kto reprezentatívny je a kto nie. Ale za všetky, ktoré sú tu spomenuté, a dovoľte mi možno odcitovať teda niektorých, ktorí sú pod sťažnosťou, ktorú adresovali aj nám do výboru, dokonca teda túto konkrétne z 19. 9. 2013 adresovali predsedovi Národnej rady a poslancom poverených výborov, sa obrátili napríklad v takej kauze Slovenského domu, ktorej sa tu venovali predrečníci, adresovali konkrétnych dvadsať otázok. A mám za to, že ak je niekto členom Rady vlády Českej republiky pre národnostné menšiny, že pravdepodobne jeho reprezentatívnosť, že zastupuje agendu Slovákov žijúcich v zahraničí pri vláde Českej republiky, asi nikto spochybňovať z tohoto uhla pohľadu nemôže. Sú tam ďalšie spolky, ako Asociácia etnika, Bonafide, Čierna labuť, Detvan, Dokumentačné a muzeálne stredisko slovenskej menšiny Českej republiky, Klub slovenskej literatúry, Listy, Obec Slovákov v Hradci Králové, Obec Slovákov v Prahe, Obec Slovákov v Tepliciach, Slovenské združenie Limbora, SomvPrahe.sk, Slovensko-česká spoločnosť, Zväz Slovákov, Československé dni v Plzni, organizátor slovenských kultúrnych podujatí pán Kršňák a Slovenské korene. Tých inštitúcií podľa mojich informácií, ktoré by sa mohli hrdiť tým, že niekoho reprezentujú v Českej republike, je 23 a 18 z nich je podpísaných pod, z môjho pohľadu, listom, ktorý sa vyslovene sťažuje na situáciu, ktorá sa vytvorila okolo Slovenského domu.
Druhý bod, ktorý zaujal mňa, bol takisto list, ktorý bol adresovaný nám ako členom výboru z, bol nám adresovaný od predsedu Slovensko-českej spoločnosti. Tento predseda je doktor Radovan Čaplovič a je to ten spomínaný člen rady vlády pri českej vláde, ktorý, dovolím si krátky citát: "Chcem vyjadriť poľutovanie a rozhodnutie, že ako člen Rady vlády pre národnostné menšiny v Českej republiky, ktorý v rade vlády v Českej republike zastupuje slovenskú menšinu žijúcu a pôsobiacu v Českej republike už siedmy rok, o projekte a realizácii tzv. Slovenského domu v Prahe sa dozvedám až ex post a sprostredkovane. Aj to nie od pripravovateľov, ale z kancelárie prezidentov Českej a Slovenskej republiky a z kancelárie ministrov zahraničných vecí oboch republík. Považujem túto skutočnosť za neadekvátny a neštandardný postup iniciátorov a dovoľujem si vyjadriť obavy nad plánovanou činnosťou a smerovaním tzv. Slovenského domu v Prahe, ktorý bude prevádzkovaný od júna roku 2014 jedným, jediným menšinovým krajanským spolkom, t. j. Slovensko-českým klubom. Samozrejme, osobne nemám výhrady proti myšlienke vzniku Slovenského domu v Prahe a podporujem jeho zriadenie, ale z hľadiska týchto tu", už parafrázujem, aby som sa dostal k záveru toho listu, "nemôžem súhlasiť ani s postupom, ani s formou a dokonca ani s obsahom toho, ako Úrad Slovákov žijúcich v zahraničí pristúpil k tejto agende."
Je tu, keď som sa chystal na to, je tu niekoľko, toto je asi súbor tých sťažujúcich sa listov, ktoré prišli ohľadom tejto agendy, a nemyslím si, že celkom parlamentná pôda rokovania pléna je príslušná k tomu. Necháme si to aj do budúcna na výboroch. Ja som konkrétne otázky pánovi predsedovi úradu položil a chcel by som teda možno aj vás, pán minister, či už v záverečnom slove alebo pri spomínanej predmetnej interpelácii, vyzvať k tomu, aby sme z krajanskej politiky, ktorú, a kde s vami budem súhlasiť, že potrebuje nejakú jednotnú formu a potrebuje ukľudniť a potrebuje cítiť jasný support, aj, alebo jasnú podporu aj zo strany Slovenskej republiky, v jeho exekutíve, parlamentu a podobne, že, a chcem vás teda aj v tomto duchu informovať, že znaky ukľudnenia situácie na úrade sa nedejú. Podľa mojich informácií to predchádzajúce vedenie malo sťažnosti od siedmich až dvanástich krajinských organizácií, tuná sa nám sťažujú po roku a pol štyridsať, štyridsať organizácií. Čiže pravdepodobne prichádza aj k eskalácii tej nekľudnej situácie ohľadom Slovákov žijúcich v zahraničí. A myslím si, že nie je dobrým predpokladom a nie je nikoho záujmom, aby táto situácia naďalej pretrvávala a skôr by sme sa mali zamerať, k nejakému skutočnému, skutočným krokom, možno aj v personálnej politike, k tomu, aby krajanská politika mala jasnú a presnú, jasné a presné smerovanie a možno aj vedenie. A ja by som sa chcel, keďže sme to dávali pri prejednávaní kompetenčného zákona, prihovoriť za to, aby boli jasnejšie určené kompetencie, ktoré, či by ste mohli aj, pán minister, možno súhlasiť s tým, aby bolo, keďže zodpovednosť pred plénom máte vy a tým pádom aj vyššia miera riadenia a nastoľovania tej, politík aj v tejto oblasti, by malo patriť ministerstvu zahraničných vecí a európskych záležitostí. A ak tá ambícia príde, možno v klube sme, u nás Obyčajných ľudí a nezávislých osobností, pripravení toto podporiť a jasne zadefinovať to, aby sme takýmto situáciám mohli predchádzať.
Chcel by som možno z celkovej tej témy, čiže ako keby sme tu mali jedno jablko sváru, a to je ten spomínaný Slovenský dom, ktorý sa nachádza teda a ktorý sa stal problematický v Českej republike, ale téma úradu nekončí za hranicami našich západných susedov. Ale predpokladám to, že vystúpilo viac ako 40 organizácií z, z jedného veľkého spolku, asi tá situácia naozaj nebude, pôvodne ich tam bolo teda sto, a mám pocit, že ak by sme sa preklopili k päťdesiatke, tak viac ako teraz, je to 40 % z bývalých 100, sa čím ďalej viacej javí, že sa agendu úradu nedarí zvládať, nedarí sa zvládať ukľudnenie toho prostredia. A osobu, teraz spomeniem teda meno pána Skalského, ktorý reprezentuje vraj teda krajanov výlučne z Dolnej zeme, a ostatné krajinské organizácie majú skôr pocit, že reprezentované nie sú, respektíve ich hlas nezaznieva dostatočne nahlas, a vyzerá to, že situácia skutočne vygradováva tam, kde by vygradovaná mať, nemala, kde by nemala byť, a mali by sme urobiť nejaký posun.
Čo ma zaujíma ešte a možno, aby som nehovoril dlho, sú teda konkrétne otázky, nazvem to tak, že quo vadis, alebo kam sa chce uberať a bude uberať celková situácia pôsobenia, ad jedna, krajanskej politiky. Ako vy hodnotíte ukľudňovanie situácií pod vedením súčasného vedenia, keďže v máji 2012 ste sa vyjadrili, že očakávate konsolidáciu v krajanskej politike, pretože tu boli viaceré javy, ktoré viedli k nejakému rozkolu. Nechcem, aby tu bolo akékoľvek podozrenie o tom, že sa favorizujú jedny skupiny krajanov voči druhým, alebo že sa prostriedky štátneho rozpočtu nevykladajú maximálne hospodárne v záujme Slovenskej republiky. Čiže na základe listov, ohlasov, dokonca kvantifikovateľných množstvom zastúpenia tejto krajanskej politiky v zahraničí, prichádza k tomu, že tejto vašej ambícii, ktorú ste v máji 2012 ohlásili, ako keby nebolo urobené zadosť a k žiadnej konsolidácii, tak sa to javí mne, neprichádza.
Ak sa dotkneme iba toho jablka sváru, toho Slovenského domu v Prahe, tak viem, že ak s touto dlhodobou agendou budú súhlasiť všetky krajanské organizácie, podľa mňa je treba s nimi komunikovať a trpezlivo a nedá sa hovoriť o tom, že niekto je reprezentatívny a niekto nie je reprezentatívny. A sám ste teda vraveli, že chcete predchádzať tomu, aby mal niekto pocit, že sa favorizujú jedny skupiny krajanov voči druhým, ale pri tomto prístupe, že sa vybralo, pri Slovenskom dome jedna krajanská organizácia a táto ako keby mala reprezentovať, a proti nej sa z 23 ohlásilo 18, tak predsa len, ak úplne zredukujeme tú tému, to vyzerá skôr na to, že prichádza k nejakej favorizácii. A tento jav, si nemyslím, že je dobrý.
Samotný, samotný ten problém podľa mňa sa dá uchopiť z rôznych strán. A myslím si, že to, čo som urobil na výbore, že samotná správa, ktorá to, o čom som tu hovoril doteraz, nereflektuje, takmer v jednom bode bola pre mňa vypracovaná nedostatočne. A ja som dával procedurálny návrh na to, aby sme ešte v rámci času, ktorý nám zostáva do konca roka, vrátili túto správu na prepracovanie pánovi Furdíkovi a jeho tímu na úrade a skúsil zreflektovať a priznať možno niektoré chyby a naznačiť niektoré procesy, ktoré by mohli naozaj ukľudniť situáciu, naozaj ukľudniť krajanov žijúcich v zahraničí a teda aj spolky, ktoré ich reprezentujú. Mám, keďže toto nebolo prijaté, ja by som sa prikláňal k tomu, aby ctení kolegovia túto správu na vedomie nevzali, pretože vykazuje známky toho, že naozaj nereflektuje skutočnú situáciu v krajanskej politike, a asi by sme mali prikročiť k tomu a využijem svoje právo poslanca aj v pléne, chcel by som, aby sme procedurálne hlasovali o tom, aby táto správa bola poslaná späť na prepracovanie. V tom prípade, ak by toto bolo úspešné, mohli by sme sa naozaj baviť o správe, ktorá reflektuje situáciu, ktorá sa deje v tejto časti našej zahraničnej politiky. A dúfam, že plénum sa môže stotožniť s tým, aby ste sa aspoň, pani poslankyne a páni poslanci, dočítali o tom, čo vám následne potom chodí poštou a do mailov, a kde sa jednotlivé krajanské organizácie snažia dovolať nejakej možnej úpravy alebo zreflektovať situáciu, ktorá sa deje v krajinách, kde žijú a kde žijú naše menšiny a Slováci.
Takže dúfam, že tomuto bude vyhovené. A neviedlo by vaše hlasovanie, ak by ste súhlasili s týmto procedurálnym návrhom, k ničomu inému iba tomu, aby ste sa o skutočnej situácii, ktorá je v krajanskej politike, mohli dozvedieť aj z tej predkladanej správy. Správa má podľa mňa hlavný nedostatok v tom, že ako keby my na výboroch by sme mali plniť nejakú zástupnú funkciu k tomu, aby sme otvárali niektoré veci, ktoré má riešiť Úrad Slovákov žijúcich v zahraničí. A podľa mňa to, že nie je schopný úrad toto zapracovať do samotnej správy, je pre mňa dôvodom, aby sme sa ňou zaoberali v tomto pléne a na výboroch ešte raz. A dúfam, že tento návrh podporíte.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
To bol posledný písomne prihlásený rečník. Chcem sa spýtať, či sa niekto hlási ešte do rozpravy ústne. Jeden pán poslanec, Igor Hraško. Končím možnosť hlásiť sa ďalej.
Nech sa páči, pán Hraško, máte slovo.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, bolo tu rozprávané o jednom probléme, alebo teda hovorené, najmä čo sa týka tejto správy, a to je problém netransparentného financovania. Konkrétne v jednej veci týkajúcej sa našich najbližších susedov, a to Českej republiky. Ide o tzv. národný dom v Prahe. Už tu boli popísané okolnosti, ktoré viedli niekoľko organizácií v Českej republike, a nielen v Čechách, ale aj svetových, aby sa postavili proti takémuto kroku.
A ja by som sa teraz konkrétne venoval už samotnému projektu Slovenského domu v Prahe. Opäť to zaváňa, by som povedal, takým klientelizmom, možno aj korupciou v pozadí. To zistíme až po niekoľkých rokoch zrejme. A zaváňa to kšeftom pre niekoho, kto už je vopred na to pripravený. Čo ma k tomu vedie, poviem... (Reakcia predkladateľa: Vážte svoje slová... Toto je Národná rada Slovenskej republiky! Za koho ma máte?) Mám podozrenia, že k takému niečomu dochádza, pretože to bolo tendenčné... (Reakcia predkladateľa.) No keď budem na tom tak, že budem vedieť podať trestné oznámenie, tak podám trestné oznámenie. Na projekt ide dotácia spolu 680 000 eur, z toho 330 000 eur zo slovenskej strany a 9 miliónov českých korún z českej strany na rekonštrukciu prízemia a podkrovia domu. Spolu teda 300 metrov štvorcových, teda jeden meter štvorcový za 2 266 eur. Je to pravda, pán minister, či nie je? (Reakcia predkladateľa.) Dobre. Pritom nie je zrejmé, čo bude výsledkom rekonštrukcie, keďže príloha k zmluve, ktorá takýto popis obsahuje, nebola zverejnená na internete a v čase podpísania dotačnej zmluvy nebola ešte ani uzavretá. Preto sa chcem opýtať, či takýto postup je štandardný a cenu za rekonštrukciu, alebo teda cena za rekonštrukciu je primeraná.
Rekonštruované priestory, teda prízemie a podkrovie, nevyhovujú väčšine krajanských spolkov v Prahe, teda nielen v Prahe, ale teda aj v Českej republike, a to vzhľadom na povahu ich činností a aktivít. Ide hlavne o spolky, ktoré sa venujú uchovávaniu tradičnej ľudovej kultúry, teda cvičia s folklórnymi súbormi, v Prahe sú dva minimálne, teda dospelácke, o detských ani nehovorím. Nie sú to priestory ani vyhovujúce na výstavné priestory a ďalšie. Takže, samozrejme, práca s mládežou a deťmi. Prečo teda krajanský úrad nekonzultoval tento projekt aj s inými krajanskými spolkami, ako to tvrdia samotné spolky, o čom teda nepochybujem, keďže boli vynechané z tohto procesu, ale len s prijímateľom dotácie, čím teda spôsobil, že predražená rekonštrukcia priestoru nebude slúžiť aj ostatným krajanským spolkom, ale len prijímateľovi dotácie?
Rekonštrukciu pritom realizuje vlastník domu, pričom je štyrikrát drahšia ako cena predmetnej časti samotnej nehnuteľnosti. Z dotačnej zmluvy nevyplývajú žiadne garancie, že nebude dochádzať k tunelovaniu štátnych peňazí samotným vlastníkom budovy. A ani krajanský úrad vo svojej odpovedi zaslanej Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky neuviedol v tomto smere žiadne garancie. Aké garancie pre to môžete dať vy v tejto oblasti, pán minister? - sa pýtam. Ak v minulosti poskytol krajanský úrad dotáciu na rekonštrukciu, napríklad Slovenský dom v Mlynkoch v Maďarsku pred poskytnutím tejto dotácie zaviazal prijímateľa dotácie, aby mu predložil aspoň návrh zmluvy o užívaní priestorov, s ktorou by súhlasil nielen prijímateľ dotácie, ale aj budúci užívateľ, čím sa eliminovali konflikty medzi jednotlivými krajanskými spolkami v tomto teritóriu. Prečo tomu nebolo tak v tomto prípade? To by ma tiež zaujímalo.
Krajanský úrad podpísal dotačnú zmluvu v rozpore s vlastnou dotačnou smernicou, čo priznal samotný úrad aj v odpovediach na výhrady krajanov, ktoré zaslal zahraničnému výboru. Krajanský úrad tvrdí, že za chyby v dotačnej zmluve môže advokátska kancelária, ktorej dal túto zmluvu vypracovať. Pýtam sa, prečo si úrad najíma externé služby na takéto činnosti, keď má, 10 % jeho zamestnancov, dvaja interní právnici, tvoria právnici? Koľko tieto externé služby vlastne stáli? Aké dôsledky mieni vyvodiť, respektíve mieni vyvodiť krajanský úrad za poskytovanie nekvalitných služieb zo strany advokátskej kancelárie, ak pripravili oni zle takúto zmluvu? To by ma tiež zaujímalo, pretože tam idú financie z verejných zdrojov.
Krajanský úrad vo svojej odpovedi Zahraničnému výboru Národnej rady potvrdil, že dotačná zmluva neošetruje situáciu, ak prijímateľ dotácie, ktorý je občianskym združením, zanikne skôr ako 15 rokov, čo je obdobie, na ktoré má rekonštruovaná budova slúžiť na krajanské účely. To znamená, že je možná situácia, že napríklad po roku od ukončenia rekonštrukcie, prijímateľ dotácie zanikne a majetok, 680 000 eur, pochádzajúcich zo štátnych peňazí, teda nielen slovenských, ale aj českých, bez akýchkoľvek zábran môže prejsť do súkromných rúk, pretože nikde nie je ošetrené, že na koho prejdú nehnuteľnosti v správe tohto občianskeho združenia.
V minulosti krajanský úrad riešil takéto situácie garanciou priamo v dotačnej zmluve a to tak, že majetok musí prejsť na inú reprezentatívnu krajanskú organizáciu v danom teritóriu. Opäť sa pýtam, prečo krajanský úrad v tomto prípade nepostupoval rovnako? Považujete aj vy tento prístup vášho nominanta na čele krajanského úradu za zodpovedajúcu ochranu finančných záujmov štátu? A ešte sa chcem opýtať, aké dôsledky, napríklad personálneho charakteru, mienite vyvodiť voči vášmu nominantovi na čele krajanského úradu za takto zbabraný projekt Slovenského domu v Prahe, na ktorý sa poskladali všetci daňoví poplatníci, aj s prihliadnutím na iné závažné výhrady viac ako 40 krajanských spolkov a organizácií?
Ono, keďže mám blízko, veľmi, k zahraničnými Slovákom a bolo tu spomínané, že ani médiá ich neprezentujú, ich činnosť, viem len o jednom médiu, zhodou okolností mám k nemu dosť blízko, prezentujeme prácu zahraničných Slovákov, najviac teda tých z Dolnej zeme, teda Maďarsko, Srbsko, celá Vojvodina vlastne, a potom aj napríklad takí z Dublinu, prípadne aj zo zámoria, z Kanady či zo Spojených štátov, a viem, že celý rozkol v krajanských spolkoch spôsobujú financie a ich prideľovanie.
Chcem sa preto opýtať, či naozaj je spracovaná stratégia, v ktorej je určené presne, kde, aký rozvoj, alebo čo sa bude robiť v jednotlivých krajinách, kde sa zahraniční Slováci vyskytujú. V podstate by sa dalo ešte povedať, že ono, tí Slováci sú dvojakí. Sú takí, ktorí sú potomkami dávnych utečencov alebo teda emigrantov do týchto krajín, a potom sú takí, ktorí odchádzajú v súčasnosti do zahraničia a tam pracujú a fungujú svojím spôsobom. Ono to vždycky bola kritika na Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, že sa financie prideľovali vopred vybraným spolkom. A preto aj medzi nimi nastávali rozkoly. A ešte niekto, povedzme kto bol na čele niektorého, si buchol päsťou a povedal: takto to bude a hotovo! Preto sa, dochádzalo k triešteniu a vyrábali sa nové spolky, ktoré si tiež mohli samostatne podávať žiadosti o dotácie a robili si svoje vlastné veci. Takže namiesto to, aby sa tie spolky na danom teritóriu v danej oblasti dali dohromady a povedali si, kto, čo chce riešiť, v akom horizonte, povedali si priority, na základe ktorých by teda sa vedelo presne, kto, kedy môže žiadať o dotácie, a takýmto istým spôsobom by potom malo postupovať aj už teraz ministerstvo zahraničných vecí, ktoré to má v gescii, a na základe tohto by sa potom mohli krajanské spolky, jednotlivé, uchádzať o dotácie z rozpočtu.
Mám pocit, že takéto niečo nie je. A opäť niekto si robí svoju vlastnú loby a snaží sa získať pre seba na základe zvláštností viac finančných prostriedkov, ako pre ostatné krajanské spolky, ktoré robia viacej reálnej roboty a viacej reálnej roboty so Slovákmi, a nielen akúsi zvláštnu politiku zviditeľňovania sa niekoho medzi Slovákmi. To už tuná tiež bolo spomínané.
Nedávno sme tuná mali návštevu priamych potomkov argentínskych Slovákov, teda Slovákov, ktorí sa v dvoch vlnách vysťahovali do Argentíny, a bolo im prisľúbené, že sa do Argentíny vyšle učiteľ slovenčiny, slovenského jazyka, aby mali, a ešte aj taký človek, ktorý sa bude trošku vyznať aj v kultúre, aby jednak vedel naučiť týchto potomkov po slovensky, pretože tie generácie, ktoré sú už po týchto priamych potomkoch, už majú problém so slovenčinou, mnohí vôbec nevedia, neovládajú. Učia sa síce slovenské pesničky, ktoré sa potom snažia prezentovať na festivaloch, ale nevedia, nerozumejú tomu. Viem, že doteraz ešte k ničomu takémuto nedošlo. Teda učiteľ je v nedohľadne. A viem, že opäť bol písaný projekt na to, aby niekto vycestoval do Argentíny, a opäť bola odsúhlasená len jedna šestina potrebnej sumy. Nemyslím si, že je to dostatočné, ale práve takéto enklávy Slovákov, ktoré boli doteraz, alebo na ktoré nebolo myslené, na ktoré bolo zabúdané, by sa mali podporovať, pretože by som povedal, že nie je už za päť minút dvanásť, ale už desať minút po dvanástej, a tam treba naštartovať niektoré procesy, ktoré už v niektorých krajinách, kde krajanskí Slováci fungujú, aby sa tieto procesy naštartovali.
Takže takisto mám výhradu k tejto správe a naozaj budem rád, keď sa mi dostanú presné informácie, akým spôsobom sa použili finančné prostriedky na Slovenský dom v Prahe, kto tento Slovenský dom bude využívať, na základe akej zmluvy a čo sa bude diať následne, keby došlo k tomu, že to združenie zanikne, ktoré dostalo tú dotáciu, pretože nie je reprezentatívnym spolkom všetkých krajanských spolkov v Českej republike.
Takže takisto nepodporím túto správu, nezoberiem ju na vedomie, pretože sú v nej naozaj veľké rozpory.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Na vystúpenie pána poslanca je jedna faktická.
Nech sa páči, Peter Osuský.