27. schôdza

Ďakujem pekne. Pán poslanec Poliačik, myslím si, že bolo to odborné vystúpenie, na ktoré budem sa snažiť odborne reagovať. My dvaja sme mali už, mali na to diskusiu v jednej relácii na STV 2. Súhlasím s vami, že v podstate nie je normálne, keď plat ministra je nižší ako plat nejakého poslanca, alebo dokonca ako plat zástupcu v štátnej firme, ktorý zastupuje Slovenskú republiku. Nie je to správne, myslím si, ja som to aj v minulosti už kritizoval. Na druhej strane ale zasa, keď niekto poctivo vykonáva prácu na dvoch stoličkách, že aj poctivý starosta, primátor alebo poslanec VÚC-ky a zároveň poslanec Národnej rady, tak, samozrejme, nech mu tá pláca alebo tá mzda patrí. Občania rozhodnú, či sú s jeho prácou spokojní, alebo nie. Môžme diskutovať povedzme o tých paušálnych náhradách, že aby nebral dvakrát od štátu.
Ale na druhej strane zasa, no, je zasa pravda, že každý prichádza s nápadmi, že ako to zmeniť práve iba v tomto predvianočnom čase vždy v decembri alebo v novembri, keď na to upozornia médiá. Myslím si, že už v tom roku 2009 to bola veľká odvaha, že strana SMER prišla vôbec s inštitútom zmrazenia ako aktom solidarity, ktorý teraz praktizujeme. Ale bolo to, myslím si, chvályhodné a je to chvályhodné. Na druhej strane môžme diskutovať o tom, že či je lepšie stanoviť plat ako násobok priemernej mzdy, čo sa týka poslanca, alebo ako pevnú sumu alebo sadzbu. Ale s týmito v podstate diskusiami treba prísť v priebehu roka, povedzme niekedy v máji, v júni. Nie vždy, keď už tu máme ako horúce niečo, že povedzme už je daný návrh zákona, keď nevieme, ako ten návrh zákona skritizovať, lebo je to dobré, je to akt solidarity, tak vymýšľame dôvody, ktoré nie sú na to vhodné. Znova upozorním na to, že vláda nemusela prísť s týmto návrhom, lebo našla 130 miliónov na to, aby sa zvýšili platy 343-tisíc zamestnancom vo verejnej správe. Nemusela prísť, ale prišla. A dôležité je upozorniť na... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Pán kolega Přidal, budete sa diviť, ale aj ja žijem len z poslaneckého platu. Ja viem, čo to je. Je to plat, z ktorého sa dá vyžiť. To znamená, ja nemám, nemám vôbec problém s tým, že by ostal na tejto úrovni. Žijem v Bratislave, mám dve malé deti, mám manželku, ktorá je na materskej. To znamená, že naozaj celý príjem našej rodiny je môj poslanecký plat. A áno, vyžiť sa z neho dá. Sú ľudia, ktorí musia vyžiť z podstatne menej peňazí, a ja nemám nič proti tomu, aby sa to zafixovalo ako pevná suma a na nej to ostalo.
A, pán kolega Martvoň, mňa veľmi zaujala jedna vec. My keď sme boli spolu v tej relácii na estévéčke, tak vtedy ste boli ešte v tom, že prvýkrát zmrazovala plat vláda Ivety Radičovej, a nazvali ste to aktom planého populizmu. V momente, keď som vás upozornil, že prvýkrát to urobil Fico v dvetisícdeviatom roku, tak ste to zrazu premenovali na akt solidarity s ostatnými ľuďmi. Ja, ja beriem, ja beriem, že vy ste, že, že vy ste, že sa poučíte, ako to je super. Ale až taká, až také salto, ako to je celkom zaujímavé. Pozrite si naschvál ten záznam z tej relácie, že, že či sa mýlim, alebo nie.
A čo sa týka toho, že neboli návrhy, ešte raz. Ja som vyzval takto pred rokom, a to si tiež môžte pozrieť v rozprave z parlamentu, aby sa ustanovila skupina prierezovo napriek celým parlamentom, ktorá si sadne na celý zákon o platových pomeroch, zapláta diery, aj čo sa týka výpočtu toho platu a aj aby sa vyrovnala s tým, čo doteraz stojí na Ústavnom súde. A doteraz sa to nestalo.
Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. K povedanému ešte dovoľte uviesť, že po internete chodí taká zvuková nahrávka, kde sa údajne kolega, tuná expert vyjadril, že do piatich rokov bude predseda SMER-u. Nuž tak vám teda, kolegovia, gratulujem, že budete mať takéhoto predsedu SMER-u, to už naozaj túto krajinu nič lepšie nečaká, lebo toto sú naozaj kúsky, tu minule hovoril, že desiatky hodín trávil nad zákonom o spotrebiteľských, klamal, až sa červenal, on nesedel ani 15 minút, len mu to dali do ruky, aby to odniesol. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššákova, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, poprosím vás, reagujte k zákonu.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Ale je to o tom, je to aj o tom, že kto všetko je poslancom, to som tým chcel povedať. A potom naozaj gratulujem tejto krajine, potom sa nečudujme, že sa dejú veci, ako sa dejú, že nás, dostávame takéto údery zboku, ako to niekto teraz prekvapený zisťuje, že čo sa niekde udialo. No udialo, lebo nie sme senzitívni na realitu a stávajú sa nám takéto obludnosti, ktoré tu niektorí ľudia predstavujú. Ja len chcem povedať, že sa stotožňujem s povedaným a pokúsim sa možno na konci povedať nielen teda, že skonštatujem, ale aj možno nejaké á aj bé a aby to malo nejaké výsledky. Mňa už naozaj už až deprimuje to, že proste pomenujeme problém, nazveme ho a nič a nič a nič a nič. Tak ja neviem, tak teda aspoň ideme o krok ďalej, alebo ja sa tak snažím, ale bolo by dobré, keby sme sa toho pokúsili viacerí zhostiť, že navrhneme nejaký systém riešenia a budeme dôsledne trvať na tom, aby sa to aspoň nejakým spôsobom uzavrelo, aby sme z toho nenarobili takú naťahovaciu plastelínu, čo z toho naozaj robíme a potom sme svedkami tuná takýchto všelijakých excesov v podaní niektorých, žiaľ, musím povedať aj v súčasnosti kolegov poslaneckých.
Prosím vás, naozaj to, čo tu zaznelo, vidíte, že ľudia sú senzitívni, prosím vás, ľudia žijú v tom reálnom svete, oni nie sú v tej vašej slonovej veži, v ktorých poniektorí bývate už sakramentsky dlho. Naozaj, tí ľudia vyhodnocujú ten reálny život a sú citliví, sú, tak prečo ich provokujete? Prečo provokujete?
Ja to poviem na jednom príklade, je mierne osobný, nerád to robím, ale poviem to, lebo áno, aj dôsledky čerstvých udalostí sú z toho, že ste necitliví, že ste nesenzitívni. Ak niekto vyhral voľby v Trenčianskom samosprávnom kraji, asi ich vyhral pod prísľubom nejakých zlepšení, neviem čoho. No tak aktom tej voľby mal začať robiť, aktom tej voľby predpokladám, že ten človek išiel do Karibiku, alebo neviem, kde teraz svieti slnko, lebo prišiel na náš výbor tak opálený, že tak sa neopálite Cytosolom alebo tým samoopaľovacím krémom. Proste to je výrazom toho, ja viem, že to je, možno niekto povie, mierne populistické. Nie, to je výrazom toho, že nie ste senzitívni na nálady spoločnosti. Proste ak vyhrám voľby pod prísľubom niečoho, tak keď mi tú dôveru ľudia dajú, tak utekám ju splniť aspoň teda, aspoň naznačujem, že si ctím, vážim, neutekám do Karibiku a potom ešte prídem vysmiaty na výbor jak Robocop. Áno, to je presne to, to sú tí ľudia medzi nami, ktorým, ja žasnem, ja mám tiež určitú výkonnosť, ale nie, odtiaľ potiaľ, jak sa hovorí, ale tu sú ľudia, ktorým nevadí, nevadí, koľko funkcií mi dáte, toľko utiahnem. Tam máte toho experta niekde v tej Považskej Bystrici, čo ich má osem či deväť, či koľko ich má. Prečo provokujete? Prečo provokujete tých ľudí? To je presne to, že oni sú už v tej bezútešnosti, už potom sa hľadajú riešenia tam, kde riešenia nie sú.
Môj dedo bol sedliak, gazda, keď mu, keď povedal, potkana keď zaženieš do kúta, kamarát môj zlatý, taký je malý, ale skočí. Prosím vás, nerobte naozaj tie provokatívne veci, ktoré tu, a dokazujete tú aroganciu tuná, jedna, druhá, tie úsmevy, úškrny, proste dávate najavo, že kto je tu vlastne pánom a dávate tu najavo aj cez toto. Je naozaj najvyšší čas, ak sa nechceme konfrontovať s tým, že tu budeme zrazu ešte viacej prekvapení, jak sme teraz, tak je naozaj čas senzitívne vyhodnotiť týchto Robocopov alebo ľudí, ktorým je jedno, koľko funkcií, to je jedno, ja to zvládnem. Prosím vás, ja viem, že niektorí to presvedčenie v sebe majú, aj by som menovať vedel, že tých funkcií, nestačí vymenovať, ale postavme my nejakú hranicu. Poďme o nej rozprávať, že je určitá hranica, kde my ľudia si uvedomujeme, poslanci, že teda takto plus-mínus približne by to mohlo ísť. A týchto zberačov skalpov by sme mohli proste trošku uzemniť, uzemniť a tak akože nech sa skľudnia. Lebo aj to tu zaznelo a s tým sa stotožňujem, pán Sulík to povedal.
Proste ja to hovorím na jednom prípade. Barcelona hrá Primera Division alebo čo to vlastne, tú najvyššiu ligu, avšak Barcelona nepôjde vyhrať krajský prebor niekde v Andalúzii a ukázať to všetkým, jak im to naloží, lebo je to nefér, to je iná liga. A presne toto tu niektorí zneužívajú. Tuná kolegovia, ktorých sem-tam niekde kamera zaberie, že teda oni takto v tých regiónoch to vnímajú tú funkciu, tak ide a zneužije to, že ho zvolia aj za toho poslanca. Prosím vás, poslanec parlamentu by malo byť z pohľadu hierarchie a tej postupnosti tá najvyššia funkcia. Tak mi príde nedôstojné, aby poslanec parlamentu kandidoval do poslaneckých, viete z tohto pohľadu, Barcelona nemôže ísť vyhrať krajský prebor v Andalúzii. Nemôže, lebo to proste nesedí. Môže mužstvo z Andalúzie byť také dobré, že raz to naloží a bude hrať Primera Division s Barcelonou. Takto poďme tak, buďme féroví voči tým ľuďom, dovoľme im vyrásť v tých regiónoch, dovoľme niekomu vyrásť v regiónoch, že sa snaží, chodí od dverí k dverám, pomáha a ide, ide postupnosťou, hore, hore a bum a je tu. A nie opačne, že niekto sa tu náhodou dostal, nejakým riadením osudu a neviem ešte inými činnosťami, nebudem menovať, a potom to zrazu skapitalizuje túto svoju výhodu, že kde aké zastupiteľstvo existuje, tak tam sa nanominuje. Takto tu je niekde, nechcem menovať, ale k tomu by sme sa mohli, mohli by sme o tom hovoriť.
Spomenul som jeden konkrétny príklad, tuná predsedu nášho výboru, lebo mám na neho ťažké srdce. Výbor pre obranu a bezpečnosť je suverénne najhorší výbor, aký som kedy; teda veľa som ich nevidel, ale mal som tú česť byť na iných, tam sa aspoň o niečom diskutuje, v našom sa nediskutuje o ničom. Úplne najhorší!
Prosím vás, keby som, keď som začínal tým, že sa pokúsim a pokúsim sa povedať aj nejaký návrh, lebo my budeme konfrontovaní, tu zase prídu spasitelia, tu ešte nie sú, ale za chvíľku tu budú a budú hovoriť, ved aj už iní spasitelia hovoria, že nie 49 poslancov, ale že 40 poslancov. Teraz bude agenda, viete, niekto príde, že nie toľko, ale toľko a 132, nie 129. Budeme hľadať riešenia tam, kde nie sú, budeme, a budeme na tom robiť body, budeme. A toto ma naozaj a veľkým spôsobom mrzí. Na to, aby sme odpustili paru z kuchty, lebo tam je tej pary sakramentsky veľa a ten ventil nefunguje, to znamená, ju tlačí a tlačí a tlačí, je načim; tento výraz ma napadá; je načim sa stretnúť a pokúsiť sa hľadať, aby sme odpustili tú paru.
A preto si dovolím navrhnúť, že však vy ste tu zo strán štandardných, neviem akých, prosím vás, spravte, ponúknite pánovi Paškovi, alebo aj vy aj z klubu ponúknite pánovi Paškovi, že cítite, že áno, vyhodnocujete senzitívne, že je čas. Tak spravte to zatiaľ v podobe komisie, nejakej komisie, ktorá posúdi jednotlivé návrhy. Trebárs návrh KDH, trebárs možno existuje nejaký iný návrh. Ja by som dokonca, keby som mohol, ja by som povedal návrh maximálne dva mandáty, maximálne jeden plat, lebo pripúšťam, že niekto teda, teda zvládne aj dva mandáty, ale už viacej už fakt odtiaľ potiaľ, ale nech sa páči. Ale ten druhý vykonávajte v mene toho, že chcete pomôcť, nie preto, že vám príde na účet; a chodia pravidelne, lebo my, čo sme podnikali, vieme, že nie vždy to chodí tak pravidelne, jak to chodí odtiaľto. Tak čo, to treba oceniť, že povedia, že áno, že sú to ochotní a schopní, pretože si to uvedomujú, robiť za ten jeden poslanecký plat. Čiže to by bol ďalší z návrhov, možno sa tu zjaví ďalší návrh. A poďte o nich diskutovať, hľadajte riešenie a príďte a predstavte to ako návrh, ktorý odpustí paru z kuchty. Aby sme sa tu potom zase všetci nečudovali, že čo je, čo sa stalo, akí sme všetci z toho prekvapení, na to upozorňujem.
A poviem aj bé. Ak som hovoril na začiatku, že treba byť dôsledný, ak taká komisia nebude vytvorená, nebudete sa o nej naprieč politickým spektrom rozprávať, že je, je čas to nejakým spôsobom, nechcem povedať, že korigovať, ale nastaviť; nastaviť je dobrý výraz, čiže nastaviť. Čiže nastavte to nejakým spôsobom a keď nie, tak tých možností už nie je veľa. No tak existuje petícia, no tak, ale myslím, že pod takú petíciu by sa dosť dobre zbierali podpisy. Tak nevylučujem, že pokiaľ nevytvoríte takúto komisiu, tak budem iniciovať petíciu a budeme rozprávať, v akom rozsahu, či v tom rozsahu, aby to ako návrh prišiel do Národnej rady, alebo dokonca vo väčšom rozsahu. Ale nechcem hrať s touto, to je taká hra troška aj mierne s ohňom, ale upozorňujem na to, že to je jedna z možností. Pokiaľ sa nedohodnete, pokiaľ sa nedohodnete, tak už tých možností nie je veľa.
Takže ak dovolíte, tak teraz vyzvem pána predsedu parlamentu, ktorý si naozaj z tohto parlamentu robí to, čo si myslí, že je u seba doma v parku, aby inicioval vznik takejto komisie. V prípade, že nebude iniciovaná takáto komisia za účasti politických strán, tak v priebehu budúceho roka nevylučujem, že v spolupráci možno s inými subjektami a občanmi sa to zjaví v podobe petície.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. No, pán poslanec Hlina, no to, že na mňa tu útočíte s nejakými vymyslenými vecami, už som si zvykol, ja už iba čakám, že o chvíľku zo mňa urobíte človeka, čo chce byť pápežom a vstúpim k nejakej, do nejakého kláštora alebo rádu. Ale to ma už neprekvapí pri vás. No ale ja vám urobím jedno také menšie zrkadlo z pohľadu tohto vášho vystúpenia. Vy ste tu vykrikovali teraz, že je nedôstojné kandidovať do krajských parlamentov. No vy ste tu tri mesiace zabávali celú Bratislavu, že chcete byť županom, vy ste to boli, a po jednom stretnutí, čo ste mali s terajším županom u vás v reštaurácii, neviem, na čom ste sa dohodli, zrazu ste zmenili názor a potom zrazu ste sa rozhodli nekandidovať na župana. Čiže to je prvý krok.
Druhá vec, vy tu vykrikujete, že poslanci si tu mnohí nezaslúžia plat, lebo iba ničia štátny majetok. No jediný človek, kto tu ničil štátny majetok doteraz, ste boli vy, keď ste tou topánkou búchali po tých stoloch a po stene, drevenej stene, kde visí štátny znak. Vy nemáte problém priniesť zákon, kde chcete, aby sa štátna hymna hrala na začiatku a na konci rokovania Národnej rady, ale na druhej strane nemáte problém tu prísť s kórejskou vlajkou ako takou alebo búchať topánkou po štátnom znaku. Čiže to je, to je váš spôsob: vodu kážem, víno pijem, alebo ako, ja neviem už, ako to vyjadriť. Vy tu poviete, že, poslanci SMER-u, nerobte provokatívne veci, no my tu poznáme iba jediného provokatéra a to ste vy, pán Hlina! Tak sa trošku nad sebou zamyslite alebo vyhľadajte nejakú pomoc!

Ja s väčšinou vášho vystúpenia, pán poslanec, súhlasím, ale len jednu časť chcem dať na pravú mieru, keď ste hovorili, že, že vy by ste boli za to, že dva mandáty a dosť a jeden plat. Ja navrhujem len jeden plat, ja sa nedotýkam mandátov, mandátov nech majú poslanci SMER-u bárskoľko, na koľko si trúfajú, veď to je ich problém, že nedávajú priestor iným svojim kolegom, spolustraníkom, možno sú to mladí, vzdelaní ľudia, no ale keď jeden zoberie päť funkcií, to je ako pri stole, keď jeden bude jesť za piatich na Slovensku, veď je nezamestnanosť, neujde sa ostatným. Čiže, pán kolega, mandátov, to sa vyčistí samo, keď niekto bude mať len jeden plat a veľa mandátov, tak zistí, že vlastne veď to sa takto ani nedá, a sám potom si povie, že nebudem kandidovať na tú, na tú, na tú, že jedna funkcia stačí. Čiže môžeme sa k tomu dopracovať aj prirodzenou cestou a môžeme sa k tomu dopracovať aj zmenou zákona, legislatívy.
No ale pozrite si, ako to demoralizuje ostatných, sledujete, že vojaci, policajti, ktorí majú vysoké výsluhové dôchodky, tak chcú mať ešte aj dôchodok zo Sociálnej poisťovne, ktorá je stratová, a nás to stojí veľké peniaze a súdne spory. Sledujete, ako prokurátori a sudcovia nesúhlasia so zmrazovaním platov, keď vidia, aká je tu prax, ktorú ste tu vy zo SMER-u zaviedli takto hromadne? To je zničujúce, naozaj to, keď oni vidia tú pažravosť, keď vidia tú nenásytnosť u časti poslancov Národnej rady, no tak jednoducho, čo sú oni hlúpejší od vás? Veď aj oni chcú viac.
Pán kolega, čiže jeden plat stačí. Zatiaľ teda mandátov, nech sa páči, na koľko si trúfajú.

Pán kolega Hlina, ten náš pozmeňujúci návrh je jednoducho o solidarite, o solidarite s nezamestnanými. Na Slovensku je 400-tisíc nezamestnaných a SMER s tým nevie nič robiť. Ja som počúval pána ministra Richtera v TA3, hovoril, že áno, 400-tisíc, ale že treba sa pozerať na trend, a potom redaktorka dodala, že medziročne je pokles 1 600 ľudí. Tisícšesťsto ľudí! No pri takejto politike SMER-u vyriešite nezamestnanosť za 250 rokov! Jednoducho takú robíte politiku! Nezamestnanosť vyriešite za 250 rokov a tu je 50 poslancov SMER-u, ktorí sedia na troch-štyroch platených stoličkách. Jednoducho seďte na troch-štyroch stoličkách, ale nech je len jedna z nich platená. Naozaj to je o solidarite s týmto zbedačeným národom, ktorému ste sľúbili istoty a nedali ste nič. Vy neviete riešiť zamestnanosť. Vy si ju len kupujete u bohatých finančných skupín podnikateľov. Platíte jedno pracovné miesto miliónom alebo dva milióny korún, ani nie vytvorenie nového pracovného miesta, ale len za udržateľnosť. Jednoducho, však majte trošku Pána Boha pri sebe. Uznajte si, že tri-štyri funkcie sa nedajú súčasne vykonávať, ani keby ste nespávali! (Potlesk.)

Ďakujem vám veľmi pekne. Dovoľte na začiatok poďakovať za vskutku štátnickú faktickú poznámku budúceho predsedu SMER-u. A k tomu, k tomu, čo hovoril, ja len technicky. Keď sa ma pýtali, keď som teda ohlásil, že by som prípadne kandidoval, že budem kandidovať, že to zvažujem, tak som hneď aj jedným druhým dychom dodal, že sa vzdám jedného platu, to je v tlačovej správe oficiálnej.
A čo sa týka búchania topánky, tak ja si pamätám, že hneď v ten deň, ešte bol Stromček, pán Stromček bol kancelárom, som šiel za ním, že ak má pocit, že som niečo poškodil, tak, samozrejme, to hradím. A pán Stromček povedal, to je v poriadku, to je v poriadku. Čiže cítil som určitý pocit takého, že by som sa mal k tomu postaviť čelom, čiže takto som sa k tomu postavil.
A teraz vecne k tomu, čo bolo povedané. Naozaj si myslím, že dozrel čas, aby sme nehrali tieto útrpné divadielka, trápne a populistické, že teraz zvažujeme, zvažujeme, že tie možnosti, aké sú. Tak pán predseda keď by si plnil svoju pozíciu, a teda chce byť tým predsedom parlamentu, na ktorého si budú veky pamätať, tak je čas teraz povedať, že je čas, pardon, vytvoriť komisiu, ktorá by posúdila jednotlivé alternatívne návrhy, ako riešiť tento problém, ktorý, zdá sa, prerástol už cez nás a potrebujem sa s ním popasovať. Nie kvôli sebe, nie kvôli tomu, že ja Baškovi závidím, že bol na Karibiku, alebo kde bol, ale kvôli tomu, že to je už sociálne neúnosné a je to od nás nezodpovedné aj ako signál voči spoločnosti, ktorá je naozaj, ako ste si všimli po posledných udalostiach, mimoriadne senzitívna na excesy politikov.

Ďakujem, pani podpredsedníčka, dovoľte, aby som uviedol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania zákona o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie (tlač 812). Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor pri rokovaní o zákone o pomoci v hmotnej núdzi, vráteneho prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie, podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 18. novembra 2013 č. 791 pridelil predmetný vrátený zákon na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre sociálne veci. Vrátený zákon prerokovali: výbor pre sociálne veci uznesením č. 90 z 26. novembra 2013 nesúhlasí s navrhovanými zmenami prezidenta Slovenskej republiky a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vrátený zákon schváliť v pôvodnom znení. Ústavnoprávny výbor uznesením č. 352 z 20. novembra 2013 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vrátený zákon schváliť v pôvodnom znení.
Pripomienky prezidenta Slovenskej republiky uvedené v III. časti jeho rozhodnutia zo 14. novembra 2013 sú uvedené v III. časti spoločnej správy. Gestorský výbor ich odporúča neschváliť. Gestorský výbor odporúča Národnej rade podľa § 90 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku po opätovnom prerokovaní hlasovať spoločne o všetkých pripomienkach prezidenta so stanoviskom gestorského výboru neschváliť. Ďalej o zákone ako celku so stanoviskom gestorského výboru schváliť vrátený zákon v pôvodnom znení.
Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Jána Podmanického na prerokovanie vráteného zákona v druhom čítaní a treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky a informovanie Národnej rady o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledkoch prerokovania vráteného zákona bola schválená uznesením výboru pre sociálne veci č. 92 z 26. novembra 2013.
Poprosím vás, pani podpredsedníčka, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán spoločný spravodajca, dámy a páni, keď pán prezident Slovenskej republiky vrátil zákon o pomoci v hmotnej núdzi, bol som veľmi zvedavý, aké pripomienky dal k tomuto návrhu, k vládnemu návrhu zákona pán prezident. Bol som naozaj zvedavý, čo vadilo pánovi prezidentovi, alebo čo vadí pánovi prezidentovi na tomto vládnom návrhu zákona, ktorý tu SMER schválil aj s niektorými opozičnými poslancami z poslaneckého klubu OĽaNO, ktorí zrejme fandia splnomocnencovi pre rómsku problematiku pánovi Pollákovi. Bol som o to zvedavejší, že pán prezident Slovenskej republiky zatiaľ v tomto funkčnom období použil tento, toto jeho ústavné právo, právo veta prezidenta, právo vrátiť zákon do parlamentu s pripomienkami len 10-krát, na čo my sme boli zvyknutí omnoho častejšie, a musím povedať, že je to prvýkrát vo vzťahu k zákonu z rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny. Treba povedať aj to, že keď sme v septembri a v októbri rokovali v prvom, druhom a treťom čítaní o tomto vládnom návrhu zákona, aj ja, ale aj mnohí opoziční kolegovia viackrát vystúpili v rozprave a mali sme mnoho zásadných pripomienok k tomuto vládnemu návrhu zákona. Tieto zásadné pripomienky vychádzali predovšetkým z toho, že kvitujeme snahu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny riešiť problém. Berieme do úvahy aj to, že strana SMER si konečne všimla, že takýto problém na Slovensku máme, ktorý sa snaží týmto vládnym návrhom zákona riešiť. Takže to je určité pozitívum aj určitý posun aj v rétorike, ale hlavne v činoch strany SMER. Treba zas na druhej strane povedať, že mnohé z opatrení, ktoré sa nakoniec pretavili do definitívneho vládneho zákona, ktorý bol schválený v Národnej rade, sú nedostačujúce.
Musím ale povedať, že pripomienky, keď som si ich konečne prečítal, pripomienky pána prezidenta ma veľmi sklamali. Tým by som možno mal začať. Som sklamaný, prečo pán prezident vrátil tento vládny zákon do parlamentu. Pán prezident, keď si prečítate tieto pripomienky, je vám to nad slnko jasnejšie, že pán prezident zjavne nepochopil zámer tohto zákona ani vážnosť situácie s vyplácaním dávok v hmotnej núdzi, ktorú dnes na Slovensku máme. Rovnako tak, ako sme namietali v prvom a v druhom čítaní ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny, že ani ono nepochopilo závažnosť tejto situácie a potrebu razantných riešení vo vyplácaní dávok v hmotnej núdzi. Pán prezident naozaj nepochopil zámer zákona. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi totižto upravuje podmienky, za ktorých naša spoločnosť napĺňa ústavné právo na zabezpečenie základných životných podmienok. Upravuje spôsob, ktorým spoločnosť podáva pomocnú ruku tým, ktorí sa v zmysle čl. 39 ods. 2 ústavy ocitli v hmotnej núdzi. Preto, ak pán prezident v druhej časti odôvodnenia, teda tej, kde vysvetľuje dôvody, pre ktoré dáva tieto pripomienky, hovorí o nútenej práci a odvoláva sa na dohovor Medzinárodnej organizácie práce, považujem tieto argumenty za scestné. Porovnávať to, čo je napísané vo vládnom zákone, s nútenou prácou je nenáležité a sám si neviem celkom vysvetliť, ako mohlo dôjsť k takejto chybe v stanovisku pána prezidenta. Treba povedať; a teraz budem chvíľu obhajovať vládny zákon, čo by som rád podčiarkol, lebo to opozícia nerobí často, takže upozorňujem aj kolegov zo SMER-u, že teraz budem chvíľu chváliť tento zákon. Cieľom tohto vládneho zákona totižto nebolo a nie je nikoho nútiť do práce, teda hovoriť o nútených prácach v zmysle nejakého medzinárodného dohovoru je scestné. To tu nemá miesto. Nikoho tento zákon nenúti do práce. Naopak, cieľom tohto zákona je zadefinovať, za akých podmienok sa človek ocitne v hmotnej núdzi.
Dámy a páni, nemôžme niekoho považovať za človeka, ktorý je v hmotnej núdzi, ak si nechce prilepšiť tým, že sa zúčastní malých obecných prác, na ktorých si trošku zarobí. Ešte raz. Možno iný pohľad na to, čo tvrdí pán prezident. Ak je niekto v hmotnej núdzi, je naozaj v zlej situácii. Dostáva dávku v hmotnej núdzi a má možnosť si privyrobiť ďalšie prostriedky prostredníctvom malých obecných prác. Ak niekto, kto je v hmotnej núdzi, hovorí vládny zákon, neprejaví záujem o obecné práce, nechce si ďalej privyrobiť, tak asi v tej hmotnej núdzi zrejme nie je. Až v takej zlej sociálnej situácii zrejme nie je, keď nepotrebuje si privyrobiť. Nemá záujem sa z tejto hmotnej núdze dostať von. Takže znovu by som chcel podčiarknuť tú skutočnosť, že ocitol som sa v zvláštnej zhode s kolegami zo strany SMER, a tak isto predpokladám, ako to navrhol pán spravodajca v spoločnej správe, spolu s kolegami zo strany SMER odmietnem tieto pripomienky pána prezidenta.
To ale nič nemení na skutočnosti, že vládny zákon je nedostatočný. Povedal som to v septembri, povedal som to v októbri, hovorím to aj v novembri. Je nedostačujúci. On síce začína riešiť problém, ktorý tu naozaj na Slovensku máme, a ja kvitujem skutočnosť, že si SMER tento problém všimol. Kvitujem skutočnosť, že prišiel s nejakými riešeniami. Faktom ale je, že tieto riešenia sú nedostačujúce, lebo v praxi nebudú fungovať. To je ten celý problém. Je správne rozlišovať pri vyplácaní sociálnych dávok medzi tými, ktorí sú aktívni, a medzi tými, ktorí nie sú aktívni. Hovoríme to, a za SDKÚ - DS to môžem povedať, od roku 2002, v SDKÚ - DS je veľmi správne rozdeľovať ľudí, ktorí chcú pracovať, sú aktívni, ale nevedia si nájsť prácu a dostanú sa do hmotnej núdze, a tí, ktorým to celkom vyhovuje, že sú v tej hmotnej núdzi. Nechcú robiť nič. Je to dôležité a správne a o tom je tento vládny zákon.
Na druhej strane ale podmienka, ktorá je tam stanovená, bude v praxi nefunkčná, pretože úplne stačí, ak ten, kto poberá dávku v hmotnej núdzi - to tiež asi pán prezident celkom nepochopil -, sa prihlási na malé obecné práce a tým pádom splnil podmienku. Obec mu ich bude musieť zabezpečiť; fajn, v obci, kde je 30 ľudí v hmotnej núdzi, si to nejak viem predstaviť. V obci, kde je 100 ľudí v hmotnej núdzi, to už bude veľký problém. Ale v obci, kde žije 2 600 obyvateľov, z ktorých je 1 600 v hmotnej núdzi, to chce ako starosta zabezpečiť, dámy a páni? Pýtal som sa pána ministra v septembri aj v októbri, odpoveď nemám. Ako? Nijak. Tá obec reálne povie, že teda má 8, 12, 14 miest, pracovných príležitostí na malé obecné služby, na to sa prihlási 1 600 uchádzačov, oni splnia podmienku, prihlásili sa, majú plnú dávku v hmotnej núdzi, vyriešený problém. Preto hovorím, že je to nedostačujúce, pretože nerieši problém, ktorý my reálne máme v týchto obciach s ľuďmi, ktorí sú v hmotnej núdzi a nechcú pracovať, oni sa z tej hmotnej núdze ani nechcú dostať. Faktom teda je, že ani tento zákon ich reálne nemotivuje, aby sa z tejto pasce hmotnej núdze dostali.
Druhý problém, o ktorom som hovoril v septembri aj októbri a očakával som, že pán prezident si ho všimne, okrem tohto nedostačujúceho opatrenia je skutočnosť, že tento zákon o pomoci v hmotnej núdzi vôbec nerieši tých, ktorí celý život pracovali, poctivo platili dane a odvody, poctivo vychovávali svoje deti, dali ich do škôl, starali sa o ne a teraz sa dostali nie vlastným zavinením do situácií, že sú v hmotnej núdzi prakticky, respektíve že prišli o príjem z práce a ich jediným príjmom z práce sú sociálne dávky, respektíve sú príspevky zo sociálnych fondov, na ktoré si sami dlhými rokmi svojej práce zarobili. To znamená; hovoril som o tom aj v septembri, aj v októbri; my tu máme reálne pracujúce rodiny, ktoré sa nie vlastným zavinením dostali do situácie, že ich jediný príjem je dávka zo sociálnych fondov, na ktorú si sami zarobili. Nemocenské, invalidný dôchodok. Dostali sa do takejto situácie, jeden životný partner zomrel, deti sú dve alebo tri nezaopatrené, matka je invalidný dôchodca alebo je práceneschopná pre nejaké závažné ochorenie. V akej situácii sociálnej sa ocitla táto rodina? Rodina, kde obaja rodičia alebo aspoň jeden z nich stále pracovali a platili dane a odvody; ale tento problém zákon o pomoci v hmotnej núdzi nerieši.
Čiže zhrnuté a podčiarknuté, potrebujeme závažnejšie riešenia, ako je tento vládny zákon, ktorý pán prezident vrátil do Národnej rady. Potrebujeme závažnejšie riešenia, nielen úradnícke opatrenia, ktoré budú predstierať, že na plnú výšku dávky v hmotnej núdzi treba vykonať nejakú aktivitu. Naozaj potrebujeme také opatrenia, ktoré zabezpečia nízkokvalifikovaným ľuďom pracovné príležitosti. Potrebujeme také opatrenia, ktoré zabezpečia dávku v hmotnej núdzi nielen pre tých, ktorí celý život nepracovali a ani veľmi pracovať nechcú, ale ktoré zabezpečia dávku v hmotnej núdzi aj pre tých, ktorí celý život pracovali, platili dane a odvody, len nie vlastným zavinením sa dostali do nezávideniahodnej sociálnej situácie. Nepovažujem preto pripomienky pána prezidenta za náležité a nepodporím ich.
Jedným dychom ale musím zopakovať, že riešenia, ktoré vládny zákon ponúkol a ponúka, sú v praxi nedostačujúce, a preto by som vás naozaj chcel, dámy a páni, požiadať o to, aby sme urýchlene v sociálnom systéme našli konsenzus a začali ponúkať reálne riešenia, aby sme začali zavádzať spravodlivý sociálny systém, sociálny systém, v ktorom sa oplatí pracovať viac, ako poberať sociálne dávky. Ak to neurobíme my, legitímne zvolení zástupcovia ľudu tu v tejto snemovni, otvárame tým priestor pre extrémistov, ktorí prídu s veľmi rýchlymi riešeniami, ktoré síce možno v praxi vôbec nebudú fungovať, ale ľuďom budú aspoň dávať odpoveď na dlhodobé neriešenie týchto problémov.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Pán poslanec, dovoľte mi, rozumel som obsahu vášho vystúpenia, len som nerozumel, prečo vy oponujete pánu prezidentovi, alebo prečo vy polemizujete s pánom prezidentom, a nie poslanci SMER-u. On vrátil zákon na opätovné prerokovanie, aby zmenili názor páni poslanci SMER-u predovšetkým.