27. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
26.11.2013 o 15:41 hod.
Lucia Nicholsonová
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, tento návrh je zlý. On je zlý vo svojej prapodstate. On je zlý preto, lebo diskriminuje. Hovoril o tom pán poslanec Zajac a podľa mňa veľmi trefne, čo sa týka aktivačných prác. Je to o tom, že starosta bude ponúkať aktivačné práce a ten, kto ich nebude akceptovať, tak mu bude vyplatená jedna veľká nula. Toto diskriminuje, jednej skupine ľudí tie aktivačné práce budú ponúknuté, tej druhej skupine ľudí tie aktivačné práce ponúknuté nebudú. To je jeden veľký fakt. To je iba jeden bod, prečo je ten návrh zákona úplne zlý.
Druhý dôvod je tento: Predstavte si obec, v ktorej je osada, je tam veľmi veľa ľudí a nakoniec dnes je to už jedno, či tam je osada, alebo nie je osada, pretože dnes je veľké percento ľudí na dávkach v hmotnej núdzi. Množstvo z nich robí napríklad vo Veľkej Británii, množstvo z nich je napríklad zamestnaných v Sheffielde alebo kde a ten starosta o tom vie. A ten starosta sedí na tej stoličke povedzme druhé alebo tretie volebné obdobie a on tam chce sedieť aj štvrté volebné obdobie. A to sú jeho ovečky a to sú jeho voliči. Myslíte si, že tento starosta príde za tými ľuďmi, ktorí sú na dávkach v hmotnej núdzi, ale popritom načierno robia vo Veľkej Británii a ponúkne im aktivačné práce? Veď to by bol samovrah, to by bol absolútny samovrah. Toto sa nestane, a preto máte vo vašom protiústavnom návrhu zákona tú barličku, že len v prípade, ak budú aktivačné práce ponúknuté a tá dotyčná osoba ich odmietne, vtedy mu bude vyplatená nula.
Tento návrh zákona je protiústavný. To, že je protiústavný, vedia na legislatíve v Národnej rade, to, že je protiústavný, vedia na ministerstve práce, to, že je protiústavný, vedia všetci. Ja som to konzultovala s mnohými ústavnými právnikmi, ten návrh zákona je v príkrom rozpore s článkom 39 Ústavy Slovenskej republiky, ktorú si my máme ctiť a podľa ktorej máme hlasovať. Viete to všetci, všetci, ako tu sedíte, vie to aj pán poslanec Kaník, vie to aj pán poslanec Novotný a všetci si pred tým zatvárate oči, lebo Kotleba. Kotleba sem teraz prišiel a, samozrejme, treba niečo hovoriť, len, nedajbože, nepovedzme niečo iné, aby sme sa neznepáčili, lebo však aj my, ešte prídu voľby do nižších samospráv a podobne. Podľa mňa ste v tomto alibisti. Máme článok 39 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý garantuje každému istú sumu, ktorá je potrebná na prežitie, na nocľah, teda na obydlie, na stravu a na základné ošatenie. V prípade, že človeku, ktorý je na dávke v hmotnej núdzi, bude vyplatená nula, takéto rozhodnutie, samozrejme, bude v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.
A vy ste mali dve možnosti, mali ste dve možnosti. Buď otvoriť ústavu, pretože spolu s rómskou koalíciou, s OĽaNO a SMER máte ústavnú väčšinu, vy ste to mohli urobiť. Úplne v pohode by sme sa pridali aj my. Otvorte ústavu, zrušte článok 39 a váš návrh zákona bude čistý. Ja sa tiež nestotožňujem s prezidentovou námietkou čo do nútených prác, ale článok 39 je v tomto prípade absolútne jasný a nemusíte byť ústavný expert a nemusíme vôbec čakať na rozhodnutie Ústavného súdu, pretože to vieme, že to tak je. Neurobili ste to, neurobili ste to! A preto sa nečudujem prezidentovi, že vám ten návrh zákona vrátil. A to, že je protiústavný, vie napríklad aj splnomocnenec pre rómske komunity, pretože sme sa o tom krátko rozprávali na chodbe v Národnej rade.
Takže prezident to vrátil. A ja vás chcem, vašu pozornosť upriamiť na minulosť, kedy nastúpili rómski reformátori a hovorili, že teda ohlasovali príchod rómskej reformy, ktorá nás okrem iného zachráni pred nástupom napríklad Kotlebu. Bolo to zhruba pred rokom a pol, vtedy sa organizovali tlačové konferencie, behalo sa po Spojených štátoch amerických, zbierali sa všelijaké skúsenosti z rezervácií v Severnej Amerike a každý rozprával o tej obrovskej rómskej reforme. Za ten čas, čo sme všetci čakali na toho Godota, na tú veľkú rómsku reformu v tomto pléne; bol to aj Kaník, bol to aj pán poslanec Novotný, boli to ďalší poslanci, ktorí prinášali návrhy zákonov, ktoré nás v rámci riešenia tzv. rómskej otázky mali posunúť niekam ďalej, všetky ste ich zmietli zo stola, pretože pre vás neboli dosť komplexné, pretože všetci sme tu čakali na rómsku reformu.
Toto je rómska reforma, po roku a pol sem priniesť protiústavný návrh zákona? Toto má byť ono? Ja sa vôbec nečudujem prezidentovi, že to vrátil. Za ten čas, čo ste vykrikovali o rómskej reforme, tu bol návrh zákona, ktorý nebol protiústavný a vnášal do systému aktivačných prác zásluhu. Hej, bol tam ten princíp zásluhovosti, keď si neodrobíš, tak proste nemáš. Bolo to jedno teplé jedlo denne, ktoré malo byť garantované, tým bol pokrytý článok 39 ústavy. Vyňali sme príspevok na bývanie, to znamená, už sme nemuseli cez článok 39 riešiť bývanie alebo to právo človeka na bývanie a bolo to úplne čisté. A celý ten zvyšok tých peňazí si mal odpracovať, tam bola tá zásluhovosť. Zmietli ste to zo stola. Viete, čo ste vtedy vykrikovali? Že sme asociálni, že tým ľuďom chceme garantovať len jedno teplé jedlo denne. Vážení, možno sme boli asociálni, ale minimálne sme vás tu neobťažovali protiústavným návrhom zákona a to bol jasný dôkaz o tom, že sme to s reformou dávok v hmotnej núdzi mysleli smrteľne vážne.
Takto smrteľne vážne to myslíte vy, že si fakt dovolíte po roku a pol priniesť reformu, ktorá sa prieči Ústave Slovenskej republiky? Ja to nazývam hanbou. My už teraz pripravujeme podanie na Ústavný súd, budeme zbierať podpisy a určite sa obrátime na Ústavný súd, aby sme si teda vyžiadali výklad vášho návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky.
Ja osobne si myslím, že je hanba každého jedného poslanca, keď hlasoval za protiústavný návrh zákona, za akýkoľvek protiústavný návrh zákona, pretože ja som ten sľub, ktorý som tu skladala, myslela vážne a okrem iného sa v tom sľube poslaneckom hovorí, že si budeme ctiť Ústavu Slovenskej republiky a že podľa nej budeme aj hlasovať.
Ďakujem. (Potlesk.)
Autorizovaný
Vystúpenia
14:59
Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:59
Monika GibalováVystúpenie s faktickou poznámkou
26.11.2013 o 14:59 hod.
PhDr. Mgr. PhD.
Monika Gibalová
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne, pani podpredsedníčka, za slovo. No, pán poslanec Novotný, vzácne nesúhlasím s vami. Po tomto vašom vystúpení a v tejto veci ja vnímam tento návrh ako ak nie protiústavný, minimálne necitlivý, nedomyslený, nesystémový, zakrývajúci neschopnosť zvládnuť problémy s rómskou komunitou, lebo taký je šitý práve na rómsku komunitu - a hovorme o tom otvorene -, tak máme poruke veľký bič. A mne pri prerokovaní tohto vráteného zákona chýba v poslaneckých laviciach pán splnomocnenec pre rómsku komunitu. Kde je pri takom vážnom prerokovávaní? Veď on odprezentoval tento návrh zákona ako pilier svojej rómskej reformy. Kde je tento pán poslanec?
Autorizovaný
15:01
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:01
Viliam NovotnýČo sa týka pani poslankyne Gibalovej, ja rozumiem jej argumentom aj tomu, prečo s tým nesúhlasí, veď rovnako sme diskutovali v druhom čítaní aj s pánom poslancom...
Čo sa týka pani poslankyne Gibalovej, ja rozumiem jej argumentom aj tomu, prečo s tým nesúhlasí, veď rovnako sme diskutovali v druhom čítaní aj s pánom poslancom Mihálom, či je, alebo nie je takéto opatrenie protiústavné. Musím povedať, že aj z tohto dôvodu som sa nakoniec zdržal hlasovania pri tomto vládnom zákone, pretože na to nám môže dať odpoveď Ústavný súd.
Ja ale hovorím o niečom inom, o filozofii, o ktorej v SDKÚ - DS hovoríme od roku 2002. A je to taká pekná jednoduchá ľudová filozofia, bez práce nie sú koláče. To znamená, každý by mal vykonávať nejakú aktivitu. Nemôže byť predsa niekto v hmotnej núdzi, poberať dávku v hmotnej núdzi, neprejavovať vôbec žiadnu aktivitu o malé obecné práce, aby si niečo privyrobil. Veď za to niečo zarobí za tie malé obecné práce. Ako absolútne žiadnu aktivitu nepreukáže, myslím si, že žiadať od ľudí, ktorí dlhodobo poberajú dávku v hmotnej núdzi nejakú aktivitu, je správne. Či to je dobre nastavené v tomto zákone? Ale ja sám hovorím, že je to nedostačujúce. To, či je protiústavné, vie povedať Ústavný súd. Ja hovorím, že je to nedostačujúce, pretože podľa mňa to aj tak v praxi nebude dostatočne motivujúce k tomu, aby ľudia, ktorí sú dlhodobo v hmotnej núdzi a sú tam spokojní, pretože predovšetkým o nich hovoríme, vykonali nejakú aktivitu, stačí im formálne sa prihlásiť na malé obecné služby, ktoré reálne aj tak nebudú vykonávať, pretože v obci, kde je tisíc ľudí v hmotnej núdzi a majú 15 pracovných príležitostí v malých obecných službách, sa to ani technicky nedá urobiť.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
26.11.2013 o 15:01 hod.
MUDr.
Viliam Novotný
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne obom kolegom, ktorí na mňa reagovali. Áno, aj mne chýba diskusia predovšetkým zo strany poslancov SMER-u, ale predpokladám, že oni to len odhlasujú tak, ako to predložil pán spravodajca. Takže zrejme si budeme musieť vystačiť diskusiou len v opozícii.
Čo sa týka pani poslankyne Gibalovej, ja rozumiem jej argumentom aj tomu, prečo s tým nesúhlasí, veď rovnako sme diskutovali v druhom čítaní aj s pánom poslancom Mihálom, či je, alebo nie je takéto opatrenie protiústavné. Musím povedať, že aj z tohto dôvodu som sa nakoniec zdržal hlasovania pri tomto vládnom zákone, pretože na to nám môže dať odpoveď Ústavný súd.
Ja ale hovorím o niečom inom, o filozofii, o ktorej v SDKÚ - DS hovoríme od roku 2002. A je to taká pekná jednoduchá ľudová filozofia, bez práce nie sú koláče. To znamená, každý by mal vykonávať nejakú aktivitu. Nemôže byť predsa niekto v hmotnej núdzi, poberať dávku v hmotnej núdzi, neprejavovať vôbec žiadnu aktivitu o malé obecné práce, aby si niečo privyrobil. Veď za to niečo zarobí za tie malé obecné práce. Ako absolútne žiadnu aktivitu nepreukáže, myslím si, že žiadať od ľudí, ktorí dlhodobo poberajú dávku v hmotnej núdzi nejakú aktivitu, je správne. Či to je dobre nastavené v tomto zákone? Ale ja sám hovorím, že je to nedostačujúce. To, či je protiústavné, vie povedať Ústavný súd. Ja hovorím, že je to nedostačujúce, pretože podľa mňa to aj tak v praxi nebude dostatočne motivujúce k tomu, aby ľudia, ktorí sú dlhodobo v hmotnej núdzi a sú tam spokojní, pretože predovšetkým o nich hovoríme, vykonali nejakú aktivitu, stačí im formálne sa prihlásiť na malé obecné služby, ktoré reálne aj tak nebudú vykonávať, pretože v obci, kde je tisíc ľudí v hmotnej núdzi a majú 15 pracovných príležitostí v malých obecných službách, sa to ani technicky nedá urobiť.
Ďakujem.
Autorizovaný
15:03
Vystúpenie v rozprave 15:03
Pavol ZajacDámy a páni, na východnom Slovensku máme tisíce a tisíce pracovníkov, občanov Slovenska, ktorí pracujú za mzdu, minimálnu mzdu alebo mzdu do 500 eur a tí dennodenne musia pracovať a zodpovedne starať sa o svoje rodiny, a na druhej strane dennodenne vidia občanov, svojich spoluobčanov, ktorí nepracujú, poberajú dávky v hmotnej núdzi, celý deň chodia po obci hore-dole, pozerajú, kde by čo ukradli. Nemusia sa starať o svoju rodinu, lebo príjem od štátu - a nielen dávky v hmotnej núdzi, ale aj príspevky na bývanie, príspevok na dieťa alebo príspevok na to, že vôbec dieťa chodí do školy - a občania Slovenska sú v týchto regiónoch pohoršení nad tým, že príjem od štátu, teda sociálne dávky, keď sa sčítajú, je veľakrát vyšší, ako to, čo oni dennodennou prácou, zodpovednou prácou zarobia. A v tejto situácii vláda navrhuje, aby ten, kto poberá dávky v hmotnej núdzi, musel odpracovať osem hodín týždenne.
Pán prezident vrátil tento návrh do parlamentu a jeden z dôvodov bola protiústavnosť. Údajne je to nútená práca. Nie som právnik, ale snažím sa počúvať ľudí okolo seba, používať zdravý rozum a títo ľudia v týchto regiónoch, keď vidia túto situáciu, hovoria, že to je správne. Ten, kto poberá sociálne dávky, tých osem hodín týždenne by mal odrobiť na malých obecných službách.
Druhý dôvod, pre ktorý vrátil pán prezident tento návrh zákona, bolo nerovnoprávne postavenie ľudí v hmotnej núdzi, ktorým, časti týchto ľudí sa ponúkne práca, tak ako to pán minister povedal, že tým, ktorým sa ponúkne práca, tak títo budú mať povinnosť odpracovať osem hodín týždenne, a ďalšej skupine obyvateľov sa tá práca neponúkne a tí nebudú musieť odpracovať tých osem hodín týždenne. V tomto, v tejto poznámke pána prezidenta s týmto s ním súhlasím. Už v druhom čítaní som povedal, že, a upozorňoval som na to ministra, že nebude dostatok práce v niektorých obciach pre týchto ľudí. Naozaj tam, kde je počet ľudí v hmotnej núdzi 500; v niektorých extrémnych prípadoch je 2 000, viď Jarovnice, ale aj v našom okrese obec Zámutov, obec Čakľov, Vechec, Banské, počet ľudí v hmotnej núdzi je 500; čo dá starosta robiť 500 ľuďom? A preto som ponúkol riešenie v druhom čítaní, ponúkol som pozmeňujúci návrh, kde som navrhoval, aby títo ľudia mohli tých 32 hodín mesačne odpracovať aj pri našich odvodňovacích kanáloch, pri riekach, potokoch, lesoch. Tam je dostatok práce pre ľudí, ktorí poberajú dávky v hmotnej núdzi. A je tam dostatok zmysluplnej práce pre týchto ľudí a navrhol som pozmeňujúci návrh, kde som si pomohol zákonom o ochrane prírody a zadefinoval som, že túto prácu budú môcť odpracovať aj pri zásahoch, ktoré môžu ohroziť, poškodiť alebo zničiť podmienky a formy života, prírodné dedičstvo, vzhľad krajiny alebo znížiť jeho ekologickú stabilitu. Tam všade by mohli títo ľudia týchto 32 hodín mesačne odpracovať.
Keď som tento pozmeňujúci návrh na výbore pre verejnú správu predniesol, tam sa mi, od ministerských úradníkov som sa teda dozvedel, že chcem zaviesť nútenú prácu. Aj pán štátny tajomník povedal, že sa mu to pozdáva, aby títo ľudia mohli odpracovať aj tam tieto hodiny, aj pán minister povedal, že sa mu to pozdáva - ale nútená práca! Pýtam sa, aký je rozdiel, keď starosta pošle týchto pracovníkov vykosiť obecný cintorín; tam mi povedali, že to nie je nútená práca, že je to vo verejnom záujme; aký je rozdiel, keď pošle ich vykosiť odvodňovací kanál? Aký je v tom rozdiel? Dámy a páni, choďte sa pozrieť niekedy k našim riekam, potokom, melioračným odvodňovacím kanálom. Aj cez víkend som sa bol prejsť. Ak by som vám ukázal fotky z tých odvodňovacích kanálov, tak ich nespoznáte, sú celé zarastené, rastú tam stromy. Je tam dostatok zmysluplnej práce pre týchto ľudí a ja som takýto návrh spolu s kolegom Hudackým navrhol. Aj keď sa to páči pánovi ministrovi, aj keď sa to páči štátnemu tajomníkovi, legislatívci z ministerstva povedia, že ja chcem zaviesť nútenú prácu. A najnovšie podľa pána prezidenta chcú zaviesť nútenú prácu aj oni, lebo chcú, aby ľudia v hmotnej núdzi odpracovali 32 hodín mesačne.
Takže s prvou pripomienkou pána prezidenta, ktorá sa dotýka protiústavnosti, z môjho pohľadu, hoci nie som právnik, nesúhlasím. S druhou, s tým, že sa vytvorí nerovnoprávne postavenie občanov, s tou súhlasím. Vytvoríme jedných občanov, ktorí podľa zákona o službách zamestnanosti pracujú na aktivačných prácach a odpracujú maximálne 20 hodín týždenne a poberajú za to tuším 65 eur. Druhá skupina občanov bude musieť, keďže im bude ponúknutá práca, budú musieť odpracovať 8 hodín týždenne a tretia skupina občanov, ktorým nebude ponúknutá práca, tak tí dostanú dávku v hmotnej núdzi aj bez toho, aby odpracovali tých 8 hodín týždenne. Tak to je určite nerovnoprávne postavenie občanov voči, voči zákonu, voči štátu.
Dámy a páni, začal som tým, aký problém je v regiónoch na východnom Slovensku, ale ani Banskobystrický kraj od týchto regiónov Prešovského, Košického kraja veľmi tiež neuteká. Tiež tá vysoká nezamestnanosť a obrovské množstvá ľudí v hmotnej núdzi vytvárajú sociálne napätie. Naozaj zodpovední občania Slovenska, ktorí sa starajú o svoje rodiny a pracujú, aj keď za nižšiu mzdu, už sa nemôžu pozerať na to, ako iní občania bez toho, aby vôbec museli ráno vstať, poberajú sociálne dávky so všetkými ostatnými príspevkami vyššie, ako je ich mzda, ako je mzda tých, ktorí pracujú. Toto občania začínajú vytýkať nám všetkým a nedotýka sa to len niektorej politickej strany, nedotýka sa to KDH, SDKÚ, MOST-u - HÍD, Obyčajných ľudí, dotýka sa to všetkých politických strán na Slovensku, aj SMER-u. Preto keď veľakrát opoziční poslanci, aj ja osobne tu predkladám niektoré návrhy zákonov, ktoré na chodbách mi všetci hovoria, že sú rozumné, sú nepolitické a občania s nimi súhlasia, poslanci SMER-u sa nemôžu tváriť, že preto, že je to opozičný návrh, odmietneme ho. Toto všetko sa politickým stranám vrátane SMER-u vypomstí, pretože nastúpia tu iní extrémisti, ktorí povedia, že to vyriešia šmahom jednej ruky. A už prvý signál z Banskej Bystrice tu máme. Je zodpovednosťou všetkých poslancov Národnej rady, aby rozumné riešenia sociálnej ekonomickej situácie na Slovensku prijímali, a nezáleží na tom, či to prednesie opozičný, alebo vládny poslanec. Aj pri tomto návrhu zákona, ak by pán minister bol ochotný prijať rozumné riešenia opozičných politikov, my by sme boli pripravení za tento vládny návrh zákona zahlasovať. Ale keďže, ako môj kolega Novotný pred chvíľou povedal, že tento návrh zákona má príliš veľa nedokonalostí, nemohli sme nakoniec zaňho zahlasovať, a preto sme sa zdržali. Preto upozorňujem kolegov poslancov SMER-u, aby v budúcnosti, keď tu opoziční poslanci navrhujú rozumné riešenia, aby skúsili sa minimálne nad nimi zamyslieť a na ministerstvách, keď majú nejakú legislatívnu chybu, aby skúsili v rámci dobrého riešenia pre občanov Slovenska takéto návrhy neodmietať len preto, že je to opozičný návrh, ale aby skúsili ich prijímať, pretože občania Slovenska čakajú od poslancov Národnej rady rozumné riešenia.
Ďakujem za pozornosť.
Vážená pani predsedajúca, pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k tomuto zákonu, ktorý vrátil prezident naspäť do parlamentu. Už v druhom čítaní, keď som vystupoval, tak som začal tým, že vládny návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi začína ako keby vykrádať programy pravicových strán, aj programy KDH, keď sme mali hlavný slogan "začína to prácou". Ďalšie slogany niektorých strán boli, že "pracovať sa musí oplatiť viac, ako poberať sociálne dávky".
Dámy a páni, na východnom Slovensku máme tisíce a tisíce pracovníkov, občanov Slovenska, ktorí pracujú za mzdu, minimálnu mzdu alebo mzdu do 500 eur a tí dennodenne musia pracovať a zodpovedne starať sa o svoje rodiny, a na druhej strane dennodenne vidia občanov, svojich spoluobčanov, ktorí nepracujú, poberajú dávky v hmotnej núdzi, celý deň chodia po obci hore-dole, pozerajú, kde by čo ukradli. Nemusia sa starať o svoju rodinu, lebo príjem od štátu - a nielen dávky v hmotnej núdzi, ale aj príspevky na bývanie, príspevok na dieťa alebo príspevok na to, že vôbec dieťa chodí do školy - a občania Slovenska sú v týchto regiónoch pohoršení nad tým, že príjem od štátu, teda sociálne dávky, keď sa sčítajú, je veľakrát vyšší, ako to, čo oni dennodennou prácou, zodpovednou prácou zarobia. A v tejto situácii vláda navrhuje, aby ten, kto poberá dávky v hmotnej núdzi, musel odpracovať osem hodín týždenne.
Pán prezident vrátil tento návrh do parlamentu a jeden z dôvodov bola protiústavnosť. Údajne je to nútená práca. Nie som právnik, ale snažím sa počúvať ľudí okolo seba, používať zdravý rozum a títo ľudia v týchto regiónoch, keď vidia túto situáciu, hovoria, že to je správne. Ten, kto poberá sociálne dávky, tých osem hodín týždenne by mal odrobiť na malých obecných službách.
Druhý dôvod, pre ktorý vrátil pán prezident tento návrh zákona, bolo nerovnoprávne postavenie ľudí v hmotnej núdzi, ktorým, časti týchto ľudí sa ponúkne práca, tak ako to pán minister povedal, že tým, ktorým sa ponúkne práca, tak títo budú mať povinnosť odpracovať osem hodín týždenne, a ďalšej skupine obyvateľov sa tá práca neponúkne a tí nebudú musieť odpracovať tých osem hodín týždenne. V tomto, v tejto poznámke pána prezidenta s týmto s ním súhlasím. Už v druhom čítaní som povedal, že, a upozorňoval som na to ministra, že nebude dostatok práce v niektorých obciach pre týchto ľudí. Naozaj tam, kde je počet ľudí v hmotnej núdzi 500; v niektorých extrémnych prípadoch je 2 000, viď Jarovnice, ale aj v našom okrese obec Zámutov, obec Čakľov, Vechec, Banské, počet ľudí v hmotnej núdzi je 500; čo dá starosta robiť 500 ľuďom? A preto som ponúkol riešenie v druhom čítaní, ponúkol som pozmeňujúci návrh, kde som navrhoval, aby títo ľudia mohli tých 32 hodín mesačne odpracovať aj pri našich odvodňovacích kanáloch, pri riekach, potokoch, lesoch. Tam je dostatok práce pre ľudí, ktorí poberajú dávky v hmotnej núdzi. A je tam dostatok zmysluplnej práce pre týchto ľudí a navrhol som pozmeňujúci návrh, kde som si pomohol zákonom o ochrane prírody a zadefinoval som, že túto prácu budú môcť odpracovať aj pri zásahoch, ktoré môžu ohroziť, poškodiť alebo zničiť podmienky a formy života, prírodné dedičstvo, vzhľad krajiny alebo znížiť jeho ekologickú stabilitu. Tam všade by mohli títo ľudia týchto 32 hodín mesačne odpracovať.
Keď som tento pozmeňujúci návrh na výbore pre verejnú správu predniesol, tam sa mi, od ministerských úradníkov som sa teda dozvedel, že chcem zaviesť nútenú prácu. Aj pán štátny tajomník povedal, že sa mu to pozdáva, aby títo ľudia mohli odpracovať aj tam tieto hodiny, aj pán minister povedal, že sa mu to pozdáva - ale nútená práca! Pýtam sa, aký je rozdiel, keď starosta pošle týchto pracovníkov vykosiť obecný cintorín; tam mi povedali, že to nie je nútená práca, že je to vo verejnom záujme; aký je rozdiel, keď pošle ich vykosiť odvodňovací kanál? Aký je v tom rozdiel? Dámy a páni, choďte sa pozrieť niekedy k našim riekam, potokom, melioračným odvodňovacím kanálom. Aj cez víkend som sa bol prejsť. Ak by som vám ukázal fotky z tých odvodňovacích kanálov, tak ich nespoznáte, sú celé zarastené, rastú tam stromy. Je tam dostatok zmysluplnej práce pre týchto ľudí a ja som takýto návrh spolu s kolegom Hudackým navrhol. Aj keď sa to páči pánovi ministrovi, aj keď sa to páči štátnemu tajomníkovi, legislatívci z ministerstva povedia, že ja chcem zaviesť nútenú prácu. A najnovšie podľa pána prezidenta chcú zaviesť nútenú prácu aj oni, lebo chcú, aby ľudia v hmotnej núdzi odpracovali 32 hodín mesačne.
Takže s prvou pripomienkou pána prezidenta, ktorá sa dotýka protiústavnosti, z môjho pohľadu, hoci nie som právnik, nesúhlasím. S druhou, s tým, že sa vytvorí nerovnoprávne postavenie občanov, s tou súhlasím. Vytvoríme jedných občanov, ktorí podľa zákona o službách zamestnanosti pracujú na aktivačných prácach a odpracujú maximálne 20 hodín týždenne a poberajú za to tuším 65 eur. Druhá skupina občanov bude musieť, keďže im bude ponúknutá práca, budú musieť odpracovať 8 hodín týždenne a tretia skupina občanov, ktorým nebude ponúknutá práca, tak tí dostanú dávku v hmotnej núdzi aj bez toho, aby odpracovali tých 8 hodín týždenne. Tak to je určite nerovnoprávne postavenie občanov voči, voči zákonu, voči štátu.
Dámy a páni, začal som tým, aký problém je v regiónoch na východnom Slovensku, ale ani Banskobystrický kraj od týchto regiónov Prešovského, Košického kraja veľmi tiež neuteká. Tiež tá vysoká nezamestnanosť a obrovské množstvá ľudí v hmotnej núdzi vytvárajú sociálne napätie. Naozaj zodpovední občania Slovenska, ktorí sa starajú o svoje rodiny a pracujú, aj keď za nižšiu mzdu, už sa nemôžu pozerať na to, ako iní občania bez toho, aby vôbec museli ráno vstať, poberajú sociálne dávky so všetkými ostatnými príspevkami vyššie, ako je ich mzda, ako je mzda tých, ktorí pracujú. Toto občania začínajú vytýkať nám všetkým a nedotýka sa to len niektorej politickej strany, nedotýka sa to KDH, SDKÚ, MOST-u - HÍD, Obyčajných ľudí, dotýka sa to všetkých politických strán na Slovensku, aj SMER-u. Preto keď veľakrát opoziční poslanci, aj ja osobne tu predkladám niektoré návrhy zákonov, ktoré na chodbách mi všetci hovoria, že sú rozumné, sú nepolitické a občania s nimi súhlasia, poslanci SMER-u sa nemôžu tváriť, že preto, že je to opozičný návrh, odmietneme ho. Toto všetko sa politickým stranám vrátane SMER-u vypomstí, pretože nastúpia tu iní extrémisti, ktorí povedia, že to vyriešia šmahom jednej ruky. A už prvý signál z Banskej Bystrice tu máme. Je zodpovednosťou všetkých poslancov Národnej rady, aby rozumné riešenia sociálnej ekonomickej situácie na Slovensku prijímali, a nezáleží na tom, či to prednesie opozičný, alebo vládny poslanec. Aj pri tomto návrhu zákona, ak by pán minister bol ochotný prijať rozumné riešenia opozičných politikov, my by sme boli pripravení za tento vládny návrh zákona zahlasovať. Ale keďže, ako môj kolega Novotný pred chvíľou povedal, že tento návrh zákona má príliš veľa nedokonalostí, nemohli sme nakoniec zaňho zahlasovať, a preto sme sa zdržali. Preto upozorňujem kolegov poslancov SMER-u, aby v budúcnosti, keď tu opoziční poslanci navrhujú rozumné riešenia, aby skúsili sa minimálne nad nimi zamyslieť a na ministerstvách, keď majú nejakú legislatívnu chybu, aby skúsili v rámci dobrého riešenia pre občanov Slovenska takéto návrhy neodmietať len preto, že je to opozičný návrh, ale aby skúsili ich prijímať, pretože občania Slovenska čakajú od poslancov Národnej rady rozumné riešenia.
Ďakujem za pozornosť.
Autorizovaný
15:14
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:14
Martin FeckoĎakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
26.11.2013 o 15:14 hod.
Ing.
Martin Fecko
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Pán kolega, súhlasím s tvojím vystúpením, ktoré si povedal, a ja to cítim tiež ako opozičný poslanec, že môžeš tu dať aj perpetuum mobile, modré z neba, žiaľ, neprejde to. Skôr to ide tak, že vykuchať mozog a potom pod svojou vlajkou to podať. Ale dobre, pokiaľ to pôjde o vec, super, len bojím sa, že tu o vec, nie že nechce, ale nechceme, aby išlo o vec, aspoň mne sa to takto vidí. Aj pri tom zákone, keď sa hovorilo, že koľko prác bude k dispozícii, no povedzte mi, aká bola príprava tohto zákona, keď to dali obmedzene na intravilán? Povedzte mi, tá práca pred tými, ja neviem, desiatimi rokmi nebola tá istá, ako je teraz? Veď to je základná logika, keď chcem niekoho zaviazať na prácu a viem, že tam mám veľký počet ľudí, tak to, že sa to môže tá práca uplatňovať na celom katastrálnom území, to znamená - ako ty si povedal - aj na tých melioračných kanáloch, aj na tých nejakých odvodňovacích priekopách, aj v lesných pozemkoch, veď to je normálna logika zdravého gazdovského rozumu. Ja tomu nechápem, že my sa teraz začíname handrkovať. Kde tých 500 ľudí umiestnime, čo s nimi budeme robiť? A ako si povedal, tvoj návrh neprešiel, pretože tú prácu ako keby sme im vyškrtávali, že tam už nemôžeš ísť. Veď to nemá logiku, ľudia boží! Proste poďme riešiť veci, aby sme ľuďom povedali, že áno, sme tu tí, ktorí chceme vám pomôcť a sme za to zodpovední a berieme za to aj plat - a nemalý plat - a to nám často aj vyčítajú. Takže, poslanci, vstúpme si do svedomia a poďme riešiť problémy ľudí!
Ďakujem pekne.
Autorizovaný
15:16
Vystúpenie v rozprave 15:16
Ľudovít KaníkStrašne veľakrát sme sa rozprávali v Národnej rade o zle nastavenom sociálnom systéme, o nespravodlivo nastavenom sociálnom systéme. Mohol by som pridať ešte jednu charakteristiku, že je to sociálny systém, ktorý sa vysmieva snaživým a pracujúcim, robí si z nich naozaj dobrý deň. A mnohokrát sme navrhovali tento systém zmeniť. Reakciou zo strany vládnych poslancov, tak ako dnes, je mlčanie, ignorácia problému a prípadné útoky na nás, ktorí navrhujeme tento systém zmeniť.
Aby sme pochopili správne podstatu tohto problému, o ktorom aj dnes tu diskutujeme, musím načrieť trošku do histórie. Podstata, základ, na čom stojí aj tento návrh, ktorý sa objavil v tomto návrhu zákona, siaha do obdobia rokov 2002 - 2006, kedy prvýkrát v histórii slovenského sociálneho systému vznikol inštitút aktivačných prác. Vznikol ako vyjadrenie toho, toho názoru, toho postoja, toho videnia, že keď niekto sa ocitne z akého dôvodu bez práce a je odkázaný na sociálnu dávku, ktorú mu poskytujú tí ostatní, ktorí prácu majú, pretože platia dane a z toho sa financujú sociálne dávky, tak kým si prácu nenájde a má zdravé ruky, môže poskytnúť svoju pracovnú silu, tak ako protihodnotu k sociálnej dávke, ktorú dostáva, má poskytnúť komunite, v ktorej žije, nejakú pomoc, nejaký pracovný výkon, akýkoľvek, podľa toho, čo v danom mieste, v danej komunite je potrebné urobiť. Preto sme aj túto možnosť, túto právomoc dali samosprávam - logicky, komu inému -, aby využili túto voľnú pracovnú silu, dočasne voľnú pracovnú silu k tomu, aby urobili niečo zmysluplné v prospech obce, že aktivačné práce nevznikli ako náhrada zamestnania, ako sa mnohokrát aj dnes do tejto úplne mylnej bočnej uličky mnohí komentátori, poslanci, politici a neviem kto ešte utiekajú, ale ako súčasť sociálnej dávky, ktorá vyjadruje to, že keď dostávaš sociálnu dávku - nielen aktivačný príspevok, celú sociálnu dávku -, tak je tvojou povinnosťou, aby si, ak je to potrebné; zdôrazňujem, ak je to potrebné, ak tá práca existuje; pracoval v prospech tých, ktorí ti ten príjem, ten sociálny príjem, tú sociálnu dávku zabezpečujú. To bol filozofický základ, na ktorom to bolo postavené. Hovorím to preto, lebo som autorom tohto systému a tejto myšlienky.
Prvýkrát bol naruby alebo silne spochybnený tento systém, obdobným spôsobom ako v návrhu pána prezidenta sa nachádza tento systém, nástupom pani Tomanovej, to znamená nástupom prvej Ficovej vlády. Jej silnou, silným heslom, silnou tézou, ktorou operovala, bolo, že nesmieme ľudí nútiť pracovať, že aktivačné práce sú nútené práce. Vidíte tu zhodu medzi súčasným návrhom pána prezidenta a jeho odôvodnením a vtedajšou rétorikou? Ja len znova pripomeniem, lebo musíme sa vracať, lebo vidím, že nielen bežní ľudia, ale ani komentátori, ani tí, ktorí sa zaoberajú touto politikou, si nepamätajú, žiaľbohu, možno ani dva roky dozadu čo bolo, tak sa musíme vrátiť až desať rokov dozadu. Vtedy došlo k tomu, že aktivačné práce ako nástroj, ako súčasť sociálneho systému boli prvýkrát spochybnené a označené za nútené práce. Napriek tomu, že boli významnou pomocou pre starostov, pre samosprávy, pre občanov žijúcich v daných lokalitách. Aktivačné práce sa začali obmedzovať, redukovať, čo sa týka rozsahu, čo sa týka možností, kto do nich môže vstupovať, rozsahu práce, ktorá je vynakladaná, ktorá musí byť vynakladaná na to, aby ten človek získal ten štatút, ktorý tu je, a, samozrejme, ako jedna z prvých vecí prestali byť povinné, prestali byť povinné v prípade, že aj práca bola. Už to bolo len dobrovoľné, to znamená, bol to príklon k dávno zabudnutým verejnoprospešným prácam, ktoré boli prácou, financované z daní občanov. Ale aktivačné práce nikdy nemali byť verejnoprospešnými prácami, vždy to mala byť len sociálna práca, ktorou človek vyjadruje to, že vynakladá pracovnú aktivitu počas toho, kým dostáva sociálnu dávku, pretože nezarába, nepracuje.
Čas bežal ďalej a, samozrejme, problém narastal. Nebudem teraz zabiehať veľmi do ďalších súvislostí sociálneho systému, len poviem všeobecnú charakteristiku, že pribudli k nemu nové sociálne dávky za rôzne pseudo alebo aj reálne životné situácie, ktoré úroveň sociálneho príjmu zvýšili na hladinu príjmu z práce. A to sú tie problémy, ako som naozaj mnohokrát a nie teraz, keď všetci vidíme, kam vedie takýto prístup, ale pred rokmi mnohokrát na tejto pôde, mnohokrát v textoch, ktoré som publikoval, písal, že keď tento prístup bude pretrvávať, to je najlepší a najistejší spôsob, ako tuto dáme najväčšiu vlnu a najväčší príval vody na mlyn rastúcemu, rastúcej podpory extrémistických riešení.
Dneska už všetci vidia, že je to realita. Ale keď som toto hovoril mnohokrát na rôznych fórach, tak reakcia bola, buď že som populista, že chcem ťažiť z rómskej tematiky, že predkladáme snáď až rasistické riešenia, alebo ignorácia. A to prinieslo toto, s čím sa dneska a v ďalších obdobiach budeme stretávať, pretože ľudia neanalyzujú, bežní ľudia. Ľudia nie sú politológovia ani špecialisti na sociálny systém. Oni vidia problémy, ktoré okolo nich sú. Vidia to, že niekto musí tvrdo pracovať, aby si zarobil, a niekto nerobí nič a má skoro taký istý príjem a k tomu sa mu pripájajú ďalšie výhody, ako je priestupková imunita. To znamená, že nie je potrestateľný za priestupky a ďalšie a ďalšie veci, ktoré zákonite v ľuďoch vyvolávajú priam až mučivý pocit nespravodlivosti, frustrácie, pocit, že sa tu spravodlivosti človek nemôže dovolať. Je paradoxné, že napriek tomu, že naozaj toto isté hovorím minimálne desať rokov a nielen hovorím, ako minister pred 10 rokmi som aj vykonal všetky tie veci a fungovali, a že odvtedy, ako nie som minister, bojujem za to, aby neboli deštruované, aby neboli odstránené, pretože to prináša práve ten problém, ktorý vtedy nebol. Vtedy sme nepoznali problém extrémizmu na Slovensku, pretože mu chýbala živná pôda. Živná pôda rastie na pocite nespravodlivosti, nezmyselnosti snaženia a pocitu, že tu nič nerobíme v tejto Národnej rade, že sa tu len hádame a nevieme nič urobiť pre to, čo ľudí trápi a čo potrebujú vyriešiť.
Súčasné obdobie prvýkrát, súčasné vládne obdobie druhej Ficovej vlády prvýkrát prinieslo vnútorné pochopenie, že tu problém je. Aj to bol veľmi významný pokrok, pretože do ešte nedávnej minulosti za tohto vládneho obdobia som sa tu stretal, že tu nie je problém, že to si ho vymýšľam tento problém, aby som si nahnal svoje nejaké populistické body. Tak prišlo pochopenie, že áno, ten problém tu je. To pochopenie prinieslo vládny návrh zákona, ktorý tu znova máme na stole po vrátení prezidentom. V tomto vládnom návrhu zákona ja vidím pokus o veľkou okľukou o návrat k tej pôvodnej podstate, že človek, ktorý poberá sociálnu dávku, musí niečo robiť, musí niečo odpracovať. Ale je to pokus o okľukou návrat k tomu, čo platilo, že každý, kde práca je, musí pracovať, keď ho o to starosta požiada, a že nemá dobrovoľnosť v tom, že keď sa mu nechce, tak pracovať nebude. Toto je to isté, alebo teda smeruje to k tomu istému, ale nedokonalejšou cestou, pretože tak, ako povedali moji predrečníci, nie všade a nie vždy bude možné tú prácu zabezpečiť. To, samozrejme, bude viesť k tomu, že aj tam, kde sa tá práca čiastočne dá zabezpečiť, ten starosta cúvne, pretože sa dostane do problémov. On bude ten zlý, ktorý niekoho núti pracovať, aby získal nárok na plnú sociálnu dávku a druhý ju má bez toho. A stále má plnú sociálnu dávku. Toto je na tom návrhu nedokonalé. Toto na tom návrhu spôsobí v konečnom dôsledku aj jeho nefunkčnosť. Táto vec nebude fungovať napriek tomu, že v zákone je napísaná. V praxi po nejakých pokusoch bude stále viac a viac miest, kde tí ľudia povedia, radšej si nejdeme páliť prsty, radšej to nechajme tak, lebo prečo by som si mal páliť prsty; až nakoniec to úplne vymizne.
Ale napriek tomu poviem, že budem hlasovať za prelomenie veta prezidenta, pretože najhoršie, čo sa nám môže stať, je, že teraz bol predložený vládny návrh zákona s nejakým pokusom o síce nedokonalé, ale riešenie a teraz sa nič nebude realizovať a niektorí šikovní politici - ako už mnohokrát - povedia: No pozrite, my sme chceli, ale nedá sa. Ústavný súd nám to nedovolil, alebo bolo riziko, že je to protiústavné. A zasa sa nič nezmení. Zasa bude všetko po starom. A to je to najhoršie. Akurát niekomu budú rásť preferencie, ale nie tým politickým stranám, ktoré sedia v tomto parlamente. Tej politickej strane, ktorá sa do neho chystá v roku 2016, a veľmi sa čudujete, s akou podporou tam vstúpi, ak neprestaneme politikárčiť, ak neprestaneme behať okolo tejto kaše ako okolo horúcej kaše a nezačneme jednoducho rázne a systematicky tieto problémy odstraňovať. Keď nezačneme odstraňovať tú živnú pôdu, na ktorej podpora extrémizmu na Slovensku vyrástla.
Preto doložím k tomu, že naozaj je antilogické a nepochopiteľné, že popri tom, ako sa navrhuje toto riešenie, ktoré je naozaj ťažšie a zložitejšie, ako to pôvodné, sa zároveň do zákona, tak ako kolega Zajac povedal, vkráda postupne obmedzovanie priestoru na výkon tejto práce a tejto činnosti. Na začiatku mohli túto prácu vykonať bez obmedzení nielen na území vlastnej obce, nielen v intraviláne a extraviláne, ale keď v danej obci nebola práca, ale v susednej bola a ten starosta zas nemal tam dostatok ľudí, ktorí mohli takúto prácu aktivačnú vykonávať, mohol aj z tretej, štvrtej obce doviesť ľudí alebo ich zapojiť do tejto záležitosti a mohli tú prácu vykonávať. A tak to aj fungovalo. Tak to fungovalo. Teraz už to nie je možné. Teraz sa to obmedzuje, zväzuje sa to všetkým možným a je úplne jedno, ako si to odôvodníme, pretože cieľ je dôležitý. Aby sme vytvorili variantné možnosti, pretože život je variantný, Slovensko je variantné, nenájdeme na to od zeleného stola jeden jediný model, ale aby sme vytvorili veľa možností pre práce. A k tomu; pre prácu.
K tomu, čo bolo povedané, kde by sa ešte tá práca dala vykonávať, poviem jednu vec. No keď ju môže organizovať samospráva, obecná samospráva, mestská samospráva, prečo ju nemôže vykonávať krajská samospráva? Veď to je tiež samospráva. Prečo aspoň týmto smerom nejdeme a nerozšírime ten priestor, aby organizátormi týchto prác, malých obecných prác boli aj VÚC, boli aj župy. A ja si veľmi ľahko viem predstaviť aj to, čo možno teraz niektorým hneď preletelo hlavou, že ale tam sú napísané obecné práce. Veď to je veľmi jednoduché, keď župan môže, má kompetenciu vykonávať veci, ktoré sa dotýkajú viacerých, viacerých obcí, prečo nemôže organizovať obecné služby, ktoré presahujú záujmy jednej obce napríklad. Je to všetko len otázka vôle a nájdenia toho, že sa to dá, pretože keď sa chce, tak sa vždycky dá.
Takže, vážené dámy, vážení páni, je to síce nedokonalý zákon a bolo by v ňom treba ešte iné veci napraviť, zmeniť alebo doplniť, aby mohlo opäť začať platiť to, že pracovať sa oplatí, aby ľudia mali pocit, že keď sa snažia, tak sú na tom lepšie ako tí, čo sa nesnažia, aby mohol postupne v nich vymiznúť ten pocit nespravodlivosti, zbytočnosti snaženia a toho, že štát podporuje tých, ktorí sa nesnažia. Ale napriek tomu si myslím, že nech tento zákon začne, začne pôsobiť, nech začne fungovať. Nech život ukáže, kde sú jeho chyby, a nech prípadne aj Ústavný súd posúdi, či je, alebo nie je protiústavný. Ale budem hlasovať za prelomenie veta pána prezidenta, pretože len takou cestou sa môžme dostať k dobrým riešeniam, ktoré naozaj niekam povedú. Tak keď sa ukáže, že toto z nejakého dôvodu sa nebude dať, tak ako mnohokrát znova poviem, aj keď sa niektorým to nebude páčiť, príde na moje slová a dostaneme sa k tým racionálnym riešeniam, ktoré tu síce boli pred 10 rokmi, ale asi predbehli dobu, pretože vtedy málokto pochopil, dnes sa k nim vraciame, ale sa to ešte bojíme priznať, že to bolo dobré, a mnohokrát to zakrývame v komentároch úplne falošnými dôvodmi a falošnými motívmi.
Ďakujem za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave
26.11.2013 o 15:16 hod.
Ing.
Ľudovít Kaník
Videokanál poslanca
Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, je to taká zaujímavá situácia, že prezident vrátil vládny návrh zákona a diskutuje k nemu opozícia. Vládni poslanci, ktorí by mali brániť tento návrh zákona, pretože chcú prelomiť veto prezidenta, veď sme ho mali na výbore, tí mlčia. Zaujímavý prístup k politike, ktorý spočíva v tom, že však Národná rada je tu len taká pro forma, určite nie je na to, aby sa v nej diskutovalo a hľadalo dobré riešenie, my už aj tak dopredu máme všetko dohodnuté a načo by sme o tom hovorili, načo by sme o tom diskutovali. Takže my diskutujeme o vládnom návrhu, teda o prezidentom vrátenom vládnom návrhu zákona - a ďalší paradox -, že v tomto prípade nepodporujeme prezidenta, väčšina týchto predrečníkov, ktorí tu boli, takto rozprávali, ale práve zdôvodňuje, prečo to nie je dobré, to, čo prezident navrhuje, prečo by sa to veto malo prelomiť. Zaujímavá situácia.
Strašne veľakrát sme sa rozprávali v Národnej rade o zle nastavenom sociálnom systéme, o nespravodlivo nastavenom sociálnom systéme. Mohol by som pridať ešte jednu charakteristiku, že je to sociálny systém, ktorý sa vysmieva snaživým a pracujúcim, robí si z nich naozaj dobrý deň. A mnohokrát sme navrhovali tento systém zmeniť. Reakciou zo strany vládnych poslancov, tak ako dnes, je mlčanie, ignorácia problému a prípadné útoky na nás, ktorí navrhujeme tento systém zmeniť.
Aby sme pochopili správne podstatu tohto problému, o ktorom aj dnes tu diskutujeme, musím načrieť trošku do histórie. Podstata, základ, na čom stojí aj tento návrh, ktorý sa objavil v tomto návrhu zákona, siaha do obdobia rokov 2002 - 2006, kedy prvýkrát v histórii slovenského sociálneho systému vznikol inštitút aktivačných prác. Vznikol ako vyjadrenie toho, toho názoru, toho postoja, toho videnia, že keď niekto sa ocitne z akého dôvodu bez práce a je odkázaný na sociálnu dávku, ktorú mu poskytujú tí ostatní, ktorí prácu majú, pretože platia dane a z toho sa financujú sociálne dávky, tak kým si prácu nenájde a má zdravé ruky, môže poskytnúť svoju pracovnú silu, tak ako protihodnotu k sociálnej dávke, ktorú dostáva, má poskytnúť komunite, v ktorej žije, nejakú pomoc, nejaký pracovný výkon, akýkoľvek, podľa toho, čo v danom mieste, v danej komunite je potrebné urobiť. Preto sme aj túto možnosť, túto právomoc dali samosprávam - logicky, komu inému -, aby využili túto voľnú pracovnú silu, dočasne voľnú pracovnú silu k tomu, aby urobili niečo zmysluplné v prospech obce, že aktivačné práce nevznikli ako náhrada zamestnania, ako sa mnohokrát aj dnes do tejto úplne mylnej bočnej uličky mnohí komentátori, poslanci, politici a neviem kto ešte utiekajú, ale ako súčasť sociálnej dávky, ktorá vyjadruje to, že keď dostávaš sociálnu dávku - nielen aktivačný príspevok, celú sociálnu dávku -, tak je tvojou povinnosťou, aby si, ak je to potrebné; zdôrazňujem, ak je to potrebné, ak tá práca existuje; pracoval v prospech tých, ktorí ti ten príjem, ten sociálny príjem, tú sociálnu dávku zabezpečujú. To bol filozofický základ, na ktorom to bolo postavené. Hovorím to preto, lebo som autorom tohto systému a tejto myšlienky.
Prvýkrát bol naruby alebo silne spochybnený tento systém, obdobným spôsobom ako v návrhu pána prezidenta sa nachádza tento systém, nástupom pani Tomanovej, to znamená nástupom prvej Ficovej vlády. Jej silnou, silným heslom, silnou tézou, ktorou operovala, bolo, že nesmieme ľudí nútiť pracovať, že aktivačné práce sú nútené práce. Vidíte tu zhodu medzi súčasným návrhom pána prezidenta a jeho odôvodnením a vtedajšou rétorikou? Ja len znova pripomeniem, lebo musíme sa vracať, lebo vidím, že nielen bežní ľudia, ale ani komentátori, ani tí, ktorí sa zaoberajú touto politikou, si nepamätajú, žiaľbohu, možno ani dva roky dozadu čo bolo, tak sa musíme vrátiť až desať rokov dozadu. Vtedy došlo k tomu, že aktivačné práce ako nástroj, ako súčasť sociálneho systému boli prvýkrát spochybnené a označené za nútené práce. Napriek tomu, že boli významnou pomocou pre starostov, pre samosprávy, pre občanov žijúcich v daných lokalitách. Aktivačné práce sa začali obmedzovať, redukovať, čo sa týka rozsahu, čo sa týka možností, kto do nich môže vstupovať, rozsahu práce, ktorá je vynakladaná, ktorá musí byť vynakladaná na to, aby ten človek získal ten štatút, ktorý tu je, a, samozrejme, ako jedna z prvých vecí prestali byť povinné, prestali byť povinné v prípade, že aj práca bola. Už to bolo len dobrovoľné, to znamená, bol to príklon k dávno zabudnutým verejnoprospešným prácam, ktoré boli prácou, financované z daní občanov. Ale aktivačné práce nikdy nemali byť verejnoprospešnými prácami, vždy to mala byť len sociálna práca, ktorou človek vyjadruje to, že vynakladá pracovnú aktivitu počas toho, kým dostáva sociálnu dávku, pretože nezarába, nepracuje.
Čas bežal ďalej a, samozrejme, problém narastal. Nebudem teraz zabiehať veľmi do ďalších súvislostí sociálneho systému, len poviem všeobecnú charakteristiku, že pribudli k nemu nové sociálne dávky za rôzne pseudo alebo aj reálne životné situácie, ktoré úroveň sociálneho príjmu zvýšili na hladinu príjmu z práce. A to sú tie problémy, ako som naozaj mnohokrát a nie teraz, keď všetci vidíme, kam vedie takýto prístup, ale pred rokmi mnohokrát na tejto pôde, mnohokrát v textoch, ktoré som publikoval, písal, že keď tento prístup bude pretrvávať, to je najlepší a najistejší spôsob, ako tuto dáme najväčšiu vlnu a najväčší príval vody na mlyn rastúcemu, rastúcej podpory extrémistických riešení.
Dneska už všetci vidia, že je to realita. Ale keď som toto hovoril mnohokrát na rôznych fórach, tak reakcia bola, buď že som populista, že chcem ťažiť z rómskej tematiky, že predkladáme snáď až rasistické riešenia, alebo ignorácia. A to prinieslo toto, s čím sa dneska a v ďalších obdobiach budeme stretávať, pretože ľudia neanalyzujú, bežní ľudia. Ľudia nie sú politológovia ani špecialisti na sociálny systém. Oni vidia problémy, ktoré okolo nich sú. Vidia to, že niekto musí tvrdo pracovať, aby si zarobil, a niekto nerobí nič a má skoro taký istý príjem a k tomu sa mu pripájajú ďalšie výhody, ako je priestupková imunita. To znamená, že nie je potrestateľný za priestupky a ďalšie a ďalšie veci, ktoré zákonite v ľuďoch vyvolávajú priam až mučivý pocit nespravodlivosti, frustrácie, pocit, že sa tu spravodlivosti človek nemôže dovolať. Je paradoxné, že napriek tomu, že naozaj toto isté hovorím minimálne desať rokov a nielen hovorím, ako minister pred 10 rokmi som aj vykonal všetky tie veci a fungovali, a že odvtedy, ako nie som minister, bojujem za to, aby neboli deštruované, aby neboli odstránené, pretože to prináša práve ten problém, ktorý vtedy nebol. Vtedy sme nepoznali problém extrémizmu na Slovensku, pretože mu chýbala živná pôda. Živná pôda rastie na pocite nespravodlivosti, nezmyselnosti snaženia a pocitu, že tu nič nerobíme v tejto Národnej rade, že sa tu len hádame a nevieme nič urobiť pre to, čo ľudí trápi a čo potrebujú vyriešiť.
Súčasné obdobie prvýkrát, súčasné vládne obdobie druhej Ficovej vlády prvýkrát prinieslo vnútorné pochopenie, že tu problém je. Aj to bol veľmi významný pokrok, pretože do ešte nedávnej minulosti za tohto vládneho obdobia som sa tu stretal, že tu nie je problém, že to si ho vymýšľam tento problém, aby som si nahnal svoje nejaké populistické body. Tak prišlo pochopenie, že áno, ten problém tu je. To pochopenie prinieslo vládny návrh zákona, ktorý tu znova máme na stole po vrátení prezidentom. V tomto vládnom návrhu zákona ja vidím pokus o veľkou okľukou o návrat k tej pôvodnej podstate, že človek, ktorý poberá sociálnu dávku, musí niečo robiť, musí niečo odpracovať. Ale je to pokus o okľukou návrat k tomu, čo platilo, že každý, kde práca je, musí pracovať, keď ho o to starosta požiada, a že nemá dobrovoľnosť v tom, že keď sa mu nechce, tak pracovať nebude. Toto je to isté, alebo teda smeruje to k tomu istému, ale nedokonalejšou cestou, pretože tak, ako povedali moji predrečníci, nie všade a nie vždy bude možné tú prácu zabezpečiť. To, samozrejme, bude viesť k tomu, že aj tam, kde sa tá práca čiastočne dá zabezpečiť, ten starosta cúvne, pretože sa dostane do problémov. On bude ten zlý, ktorý niekoho núti pracovať, aby získal nárok na plnú sociálnu dávku a druhý ju má bez toho. A stále má plnú sociálnu dávku. Toto je na tom návrhu nedokonalé. Toto na tom návrhu spôsobí v konečnom dôsledku aj jeho nefunkčnosť. Táto vec nebude fungovať napriek tomu, že v zákone je napísaná. V praxi po nejakých pokusoch bude stále viac a viac miest, kde tí ľudia povedia, radšej si nejdeme páliť prsty, radšej to nechajme tak, lebo prečo by som si mal páliť prsty; až nakoniec to úplne vymizne.
Ale napriek tomu poviem, že budem hlasovať za prelomenie veta prezidenta, pretože najhoršie, čo sa nám môže stať, je, že teraz bol predložený vládny návrh zákona s nejakým pokusom o síce nedokonalé, ale riešenie a teraz sa nič nebude realizovať a niektorí šikovní politici - ako už mnohokrát - povedia: No pozrite, my sme chceli, ale nedá sa. Ústavný súd nám to nedovolil, alebo bolo riziko, že je to protiústavné. A zasa sa nič nezmení. Zasa bude všetko po starom. A to je to najhoršie. Akurát niekomu budú rásť preferencie, ale nie tým politickým stranám, ktoré sedia v tomto parlamente. Tej politickej strane, ktorá sa do neho chystá v roku 2016, a veľmi sa čudujete, s akou podporou tam vstúpi, ak neprestaneme politikárčiť, ak neprestaneme behať okolo tejto kaše ako okolo horúcej kaše a nezačneme jednoducho rázne a systematicky tieto problémy odstraňovať. Keď nezačneme odstraňovať tú živnú pôdu, na ktorej podpora extrémizmu na Slovensku vyrástla.
Preto doložím k tomu, že naozaj je antilogické a nepochopiteľné, že popri tom, ako sa navrhuje toto riešenie, ktoré je naozaj ťažšie a zložitejšie, ako to pôvodné, sa zároveň do zákona, tak ako kolega Zajac povedal, vkráda postupne obmedzovanie priestoru na výkon tejto práce a tejto činnosti. Na začiatku mohli túto prácu vykonať bez obmedzení nielen na území vlastnej obce, nielen v intraviláne a extraviláne, ale keď v danej obci nebola práca, ale v susednej bola a ten starosta zas nemal tam dostatok ľudí, ktorí mohli takúto prácu aktivačnú vykonávať, mohol aj z tretej, štvrtej obce doviesť ľudí alebo ich zapojiť do tejto záležitosti a mohli tú prácu vykonávať. A tak to aj fungovalo. Tak to fungovalo. Teraz už to nie je možné. Teraz sa to obmedzuje, zväzuje sa to všetkým možným a je úplne jedno, ako si to odôvodníme, pretože cieľ je dôležitý. Aby sme vytvorili variantné možnosti, pretože život je variantný, Slovensko je variantné, nenájdeme na to od zeleného stola jeden jediný model, ale aby sme vytvorili veľa možností pre práce. A k tomu; pre prácu.
K tomu, čo bolo povedané, kde by sa ešte tá práca dala vykonávať, poviem jednu vec. No keď ju môže organizovať samospráva, obecná samospráva, mestská samospráva, prečo ju nemôže vykonávať krajská samospráva? Veď to je tiež samospráva. Prečo aspoň týmto smerom nejdeme a nerozšírime ten priestor, aby organizátormi týchto prác, malých obecných prác boli aj VÚC, boli aj župy. A ja si veľmi ľahko viem predstaviť aj to, čo možno teraz niektorým hneď preletelo hlavou, že ale tam sú napísané obecné práce. Veď to je veľmi jednoduché, keď župan môže, má kompetenciu vykonávať veci, ktoré sa dotýkajú viacerých, viacerých obcí, prečo nemôže organizovať obecné služby, ktoré presahujú záujmy jednej obce napríklad. Je to všetko len otázka vôle a nájdenia toho, že sa to dá, pretože keď sa chce, tak sa vždycky dá.
Takže, vážené dámy, vážení páni, je to síce nedokonalý zákon a bolo by v ňom treba ešte iné veci napraviť, zmeniť alebo doplniť, aby mohlo opäť začať platiť to, že pracovať sa oplatí, aby ľudia mali pocit, že keď sa snažia, tak sú na tom lepšie ako tí, čo sa nesnažia, aby mohol postupne v nich vymiznúť ten pocit nespravodlivosti, zbytočnosti snaženia a toho, že štát podporuje tých, ktorí sa nesnažia. Ale napriek tomu si myslím, že nech tento zákon začne, začne pôsobiť, nech začne fungovať. Nech život ukáže, kde sú jeho chyby, a nech prípadne aj Ústavný súd posúdi, či je, alebo nie je protiústavný. Ale budem hlasovať za prelomenie veta pána prezidenta, pretože len takou cestou sa môžme dostať k dobrým riešeniam, ktoré naozaj niekam povedú. Tak keď sa ukáže, že toto z nejakého dôvodu sa nebude dať, tak ako mnohokrát znova poviem, aj keď sa niektorým to nebude páčiť, príde na moje slová a dostaneme sa k tým racionálnym riešeniam, ktoré tu síce boli pred 10 rokmi, ale asi predbehli dobu, pretože vtedy málokto pochopil, dnes sa k nim vraciame, ale sa to ešte bojíme priznať, že to bolo dobré, a mnohokrát to zakrývame v komentároch úplne falošnými dôvodmi a falošnými motívmi.
Ďakujem za pozornosť.
Autorizovaný
15:34
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:34
Peter PollákSamozrejme, rómsku problematiku nie je možné vidieť iba cez sociálny systém. To som už niekoľkokrát povedal. Je potrebné nastaviť opatrenia tak, aby fakt zo vzdelávacieho systému vychádzali deti tak, aby boli uplatniteľné na pracovnom trhu, aby sme konečne sa vysporiadali s problémami, ktoré trápia majiteľov pozemkov pod rómskymi osadami, bez toho to nepôjde. Je však dobré začať a myslím si, že tento zákon začína riešiť problémy, ktoré trápia ľudí na celom Slovensku, nielen v Banskobystrickom kraji. Preto som veľmi rád, že si pristúpil aj ty konštruktívne k tomuto riešeniu a napriek svojim výhradám vlastne podporíš tento zákon a prelomíš právo veta vlastne prezidenta.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
26.11.2013 o 15:34 hod.
Mgr. PhD.
Peter Pollák
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Ľudo, som veľmi rád, že budeš hlasovať za prelomenie veta prezidenta, pretože dlhodobá ignorácia tohto problému vlastne spôsobila zvyšovanie napätia aj medzi teda vlastne väčšinovou spoločnosťou a rómskou komunitou. Najlepším liekom proti boju, vlastne proti extrémizmu je teda aktívnosť a prinášanie riešení, ktoré vlastne trápia ľudí v spoločnosti. Ja nechcem hovoriť, že či je to teda tento zákon ústavný, protiústavný, o tom teda nech rozhodne Ústavný súd, ak teda Ústavný súd bude rokovať o ústavnosti. A som presvedčený, že však filozofia tohto zákona je dobrá, správna a napraví vlastne krivdy, ktoré sa tu spôsobili v podstate za tú, za to obdobie, ktoré ten zákon bol v účinnosti.
Samozrejme, rómsku problematiku nie je možné vidieť iba cez sociálny systém. To som už niekoľkokrát povedal. Je potrebné nastaviť opatrenia tak, aby fakt zo vzdelávacieho systému vychádzali deti tak, aby boli uplatniteľné na pracovnom trhu, aby sme konečne sa vysporiadali s problémami, ktoré trápia majiteľov pozemkov pod rómskymi osadami, bez toho to nepôjde. Je však dobré začať a myslím si, že tento zákon začína riešiť problémy, ktoré trápia ľudí na celom Slovensku, nielen v Banskobystrickom kraji. Preto som veľmi rád, že si pristúpil aj ty konštruktívne k tomuto riešeniu a napriek svojim výhradám vlastne podporíš tento zákon a prelomíš právo veta vlastne prezidenta.
Autorizovaný
15:36
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:36
Zsolt SimonJa žijem na Gemeri. Je tam dosť vysoká nezamestnanosť do dnešného dňa. Viem, aká je situácia, a preto viem, že skutočná prehra je tých, ktorí zatvárali oči nad tým, aké sú skutočné problémy, a nepokračovali v tej práci, ktorá bola nastolená v tom čase, a preto je treba osviežiť pamäť.
Ďakujem ti.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
26.11.2013 o 15:36 hod.
Ing.
Zsolt Simon
Videokanál poslanca
Ďakujem. Ľudo, som veľmi rád, že si vystúpil k tomuto návrhu zákona a trošku si osviežil pamäť. Ja si tiež dobre pamätám obdobie druhej Dzurindovej vlády ako ty, keď boli nepokoje na východe Slovenska preto, lebo sa začali robiť reformy v sociálnej oblasti. V dávkach pre nezamestnaných, pre neprispôsobivých, ale Ficova vláda po nástupe po nás všetky tieto opatrenia zmiernila, zmodifikovala a výsledkom toho je extrémizmus dnes, ktorý tu máme. A práve preto nie je možné povedať, že extrémizmus je výsledkom alebo prehrou pravice. Je prehrou tých, ktorí včas nepochopili, že je treba reagovať na problémy, ktoré ťažia ľudí.
Ja žijem na Gemeri. Je tam dosť vysoká nezamestnanosť do dnešného dňa. Viem, aká je situácia, a preto viem, že skutočná prehra je tých, ktorí zatvárali oči nad tým, aké sú skutočné problémy, a nepokračovali v tej práci, ktorá bola nastolená v tom čase, a preto je treba osviežiť pamäť.
Ďakujem ti.
Autorizovaný
15:37
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:37
Viliam NovotnýSúhlasím s tebou aj v tom, že pripomienky pána prezidenta, ja som ich nazval scestnými a na tom trvám. Tá argumentácia podľa mňa nie je náležitá hlavne pri riešení tohto problému. Faktom ale je, že mali by sme sa držať jednoduchej ľudovej pravdy, ktorú na Slovensku dlhodobo nerešpektujeme, že bez práce nie sú koláče. Peniaze by mali byť za prácu. Nikto nenapáda skutočnosť ústavy, že každý by mal mať nárok dostať finančné prostriedky na prežitie, na živobytie. Ale predsa robiť rozdiely medzi tými, ktorí sú aktívni a chcú sa z tejto hmotnej núdze dostať, a tými, ktorí nie sú aktívni a reálne sú spokojní, že v tej hmotnej núdzi sú, je podľa môjho názoru správne. Ide o to - a ty si na to veľmi dobre poukázal -, že riešenie, ktoré prináša ale tento vládny zákon, v praxi nebude fungovať už aj preto, lebo vykonávanie malých obecných prác je natoľko obmedzené a zviazané, že reálne ten starosta nebude vedieť ponúknuť dostatok pracovných príležitostí, čiže to prihlasovanie sa bude viac-menej formalita. Do budúcna, ak nebudeme riešiť pracovné príležitosti pre nízkokvalifikovaných ľudí aj tým, že budeme rozširovať možnosti, kde by mohli títo ľudia pracovať, nedostaneme ich z pasce chudoby... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
26.11.2013 o 15:37 hod.
MUDr.
Viliam Novotný
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Myslím, pán poslanec, že si veľmi zoširoka rozanalyzoval celý tento problém úplne do podrobností, ale naozaj rád by som podčiarkol niektoré myšlienky z tvojho vystúpenia. Súhlasím s tebou - a povedal som to aj ja vo svojom vystúpení -, že vládny zákon, tak ako bol schválený, je nedostatočný. Naznačuje určité riešenia a priznáva problémy, ktoré na Slovensku máme, len v praxi tieto riešenia, ktoré prináša, budú skôr nefungovať, ako fungovať, alebo v konečnom dôsledku skôr nenapomôžu riešeniu problému, ktorý treba riešiť.
Súhlasím s tebou aj v tom, že pripomienky pána prezidenta, ja som ich nazval scestnými a na tom trvám. Tá argumentácia podľa mňa nie je náležitá hlavne pri riešení tohto problému. Faktom ale je, že mali by sme sa držať jednoduchej ľudovej pravdy, ktorú na Slovensku dlhodobo nerešpektujeme, že bez práce nie sú koláče. Peniaze by mali byť za prácu. Nikto nenapáda skutočnosť ústavy, že každý by mal mať nárok dostať finančné prostriedky na prežitie, na živobytie. Ale predsa robiť rozdiely medzi tými, ktorí sú aktívni a chcú sa z tejto hmotnej núdze dostať, a tými, ktorí nie sú aktívni a reálne sú spokojní, že v tej hmotnej núdzi sú, je podľa môjho názoru správne. Ide o to - a ty si na to veľmi dobre poukázal -, že riešenie, ktoré prináša ale tento vládny zákon, v praxi nebude fungovať už aj preto, lebo vykonávanie malých obecných prác je natoľko obmedzené a zviazané, že reálne ten starosta nebude vedieť ponúknuť dostatok pracovných príležitostí, čiže to prihlasovanie sa bude viac-menej formalita. Do budúcna, ak nebudeme riešiť pracovné príležitosti pre nízkokvalifikovaných ľudí aj tým, že budeme rozširovať možnosti, kde by mohli títo ľudia pracovať, nedostaneme ich z pasce chudoby... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Autorizovaný
15:39
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:39
Ľudovít KaníkVystúpenie s faktickou poznámkou
26.11.2013 o 15:39 hod.
Ing.
Ľudovít Kaník
Videokanál poslanca
Ďakujem kolegom za reakcie. Možno by som doložil len k tomuto, že ozaj teraz možno mnohí začnú vidieť veci v trošku inom svetle, lebo naozaj situácia sa mení. Ona sa mení dávno. Ja som na to upozorňoval. Tu sa len ukazuje, že som mal pravdu a že dochádza k veľmi silným odkazom od voličov a tieto veci treba zásadným spôsobom riešiť. To, pred čím by som chcel upozorniť, je, aby sme teraz nejakým spôsobom sa nenechali vyľakať, odplašiť, znepokojiť rôznymi komentármi, ktoré sa už objavujú a objavovať sa budú, že teraz ideme robiť niektorí, ktorí sa tejto téme venujeme už desať a viac rokov, tak zrazu akože Kotleba light; no nie je to žiaden Kotleba light. Je to riešenie problémov, ktoré reálne existujú. Nezakrývajme si nikdy oči pred problémom, keď je reálny. Pretože reálny problém sa dá odstrániť nie tým, že pred ním zatvoríme oči, ale že ho vyriešime, až vtedy zmizne, nie zatvorením očí.
Autorizovaný
15:41
Vystúpenie v rozprave 15:41
Lucia NicholsonováDruhý dôvod je tento: Predstavte si obec, v ktorej je osada, je tam veľmi veľa ľudí a nakoniec dnes je to už jedno, či tam je osada, alebo nie je osada, pretože dnes je veľké percento ľudí na dávkach v hmotnej núdzi. Množstvo z nich robí napríklad vo Veľkej Británii, množstvo z nich je napríklad zamestnaných v Sheffielde alebo kde a ten starosta o tom vie. A ten starosta sedí na tej stoličke povedzme druhé alebo tretie volebné obdobie a on tam chce sedieť aj štvrté volebné obdobie. A to sú jeho ovečky a to sú jeho voliči. Myslíte si, že tento starosta príde za tými ľuďmi, ktorí sú na dávkach v hmotnej núdzi, ale popritom načierno robia vo Veľkej Británii a ponúkne im aktivačné práce? Veď to by bol samovrah, to by bol absolútny samovrah. Toto sa nestane, a preto máte vo vašom protiústavnom návrhu zákona tú barličku, že len v prípade, ak budú aktivačné práce ponúknuté a tá dotyčná osoba ich odmietne, vtedy mu bude vyplatená nula.
Tento návrh zákona je protiústavný. To, že je protiústavný, vedia na legislatíve v Národnej rade, to, že je protiústavný, vedia na ministerstve práce, to, že je protiústavný, vedia všetci. Ja som to konzultovala s mnohými ústavnými právnikmi, ten návrh zákona je v príkrom rozpore s článkom 39 Ústavy Slovenskej republiky, ktorú si my máme ctiť a podľa ktorej máme hlasovať. Viete to všetci, všetci, ako tu sedíte, vie to aj pán poslanec Kaník, vie to aj pán poslanec Novotný a všetci si pred tým zatvárate oči, lebo Kotleba. Kotleba sem teraz prišiel a, samozrejme, treba niečo hovoriť, len, nedajbože, nepovedzme niečo iné, aby sme sa neznepáčili, lebo však aj my, ešte prídu voľby do nižších samospráv a podobne. Podľa mňa ste v tomto alibisti. Máme článok 39 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý garantuje každému istú sumu, ktorá je potrebná na prežitie, na nocľah, teda na obydlie, na stravu a na základné ošatenie. V prípade, že človeku, ktorý je na dávke v hmotnej núdzi, bude vyplatená nula, takéto rozhodnutie, samozrejme, bude v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.
A vy ste mali dve možnosti, mali ste dve možnosti. Buď otvoriť ústavu, pretože spolu s rómskou koalíciou, s OĽaNO a SMER máte ústavnú väčšinu, vy ste to mohli urobiť. Úplne v pohode by sme sa pridali aj my. Otvorte ústavu, zrušte článok 39 a váš návrh zákona bude čistý. Ja sa tiež nestotožňujem s prezidentovou námietkou čo do nútených prác, ale článok 39 je v tomto prípade absolútne jasný a nemusíte byť ústavný expert a nemusíme vôbec čakať na rozhodnutie Ústavného súdu, pretože to vieme, že to tak je. Neurobili ste to, neurobili ste to! A preto sa nečudujem prezidentovi, že vám ten návrh zákona vrátil. A to, že je protiústavný, vie napríklad aj splnomocnenec pre rómske komunity, pretože sme sa o tom krátko rozprávali na chodbe v Národnej rade.
Takže prezident to vrátil. A ja vás chcem, vašu pozornosť upriamiť na minulosť, kedy nastúpili rómski reformátori a hovorili, že teda ohlasovali príchod rómskej reformy, ktorá nás okrem iného zachráni pred nástupom napríklad Kotlebu. Bolo to zhruba pred rokom a pol, vtedy sa organizovali tlačové konferencie, behalo sa po Spojených štátoch amerických, zbierali sa všelijaké skúsenosti z rezervácií v Severnej Amerike a každý rozprával o tej obrovskej rómskej reforme. Za ten čas, čo sme všetci čakali na toho Godota, na tú veľkú rómsku reformu v tomto pléne; bol to aj Kaník, bol to aj pán poslanec Novotný, boli to ďalší poslanci, ktorí prinášali návrhy zákonov, ktoré nás v rámci riešenia tzv. rómskej otázky mali posunúť niekam ďalej, všetky ste ich zmietli zo stola, pretože pre vás neboli dosť komplexné, pretože všetci sme tu čakali na rómsku reformu.
Toto je rómska reforma, po roku a pol sem priniesť protiústavný návrh zákona? Toto má byť ono? Ja sa vôbec nečudujem prezidentovi, že to vrátil. Za ten čas, čo ste vykrikovali o rómskej reforme, tu bol návrh zákona, ktorý nebol protiústavný a vnášal do systému aktivačných prác zásluhu. Hej, bol tam ten princíp zásluhovosti, keď si neodrobíš, tak proste nemáš. Bolo to jedno teplé jedlo denne, ktoré malo byť garantované, tým bol pokrytý článok 39 ústavy. Vyňali sme príspevok na bývanie, to znamená, už sme nemuseli cez článok 39 riešiť bývanie alebo to právo človeka na bývanie a bolo to úplne čisté. A celý ten zvyšok tých peňazí si mal odpracovať, tam bola tá zásluhovosť. Zmietli ste to zo stola. Viete, čo ste vtedy vykrikovali? Že sme asociálni, že tým ľuďom chceme garantovať len jedno teplé jedlo denne. Vážení, možno sme boli asociálni, ale minimálne sme vás tu neobťažovali protiústavným návrhom zákona a to bol jasný dôkaz o tom, že sme to s reformou dávok v hmotnej núdzi mysleli smrteľne vážne.
Takto smrteľne vážne to myslíte vy, že si fakt dovolíte po roku a pol priniesť reformu, ktorá sa prieči Ústave Slovenskej republiky? Ja to nazývam hanbou. My už teraz pripravujeme podanie na Ústavný súd, budeme zbierať podpisy a určite sa obrátime na Ústavný súd, aby sme si teda vyžiadali výklad vášho návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky.
Ja osobne si myslím, že je hanba každého jedného poslanca, keď hlasoval za protiústavný návrh zákona, za akýkoľvek protiústavný návrh zákona, pretože ja som ten sľub, ktorý som tu skladala, myslela vážne a okrem iného sa v tom sľube poslaneckom hovorí, že si budeme ctiť Ústavu Slovenskej republiky a že podľa nej budeme aj hlasovať.
Ďakujem. (Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave
26.11.2013 o 15:41 hod.
Lucia Nicholsonová
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, tento návrh je zlý. On je zlý vo svojej prapodstate. On je zlý preto, lebo diskriminuje. Hovoril o tom pán poslanec Zajac a podľa mňa veľmi trefne, čo sa týka aktivačných prác. Je to o tom, že starosta bude ponúkať aktivačné práce a ten, kto ich nebude akceptovať, tak mu bude vyplatená jedna veľká nula. Toto diskriminuje, jednej skupine ľudí tie aktivačné práce budú ponúknuté, tej druhej skupine ľudí tie aktivačné práce ponúknuté nebudú. To je jeden veľký fakt. To je iba jeden bod, prečo je ten návrh zákona úplne zlý.
Druhý dôvod je tento: Predstavte si obec, v ktorej je osada, je tam veľmi veľa ľudí a nakoniec dnes je to už jedno, či tam je osada, alebo nie je osada, pretože dnes je veľké percento ľudí na dávkach v hmotnej núdzi. Množstvo z nich robí napríklad vo Veľkej Británii, množstvo z nich je napríklad zamestnaných v Sheffielde alebo kde a ten starosta o tom vie. A ten starosta sedí na tej stoličke povedzme druhé alebo tretie volebné obdobie a on tam chce sedieť aj štvrté volebné obdobie. A to sú jeho ovečky a to sú jeho voliči. Myslíte si, že tento starosta príde za tými ľuďmi, ktorí sú na dávkach v hmotnej núdzi, ale popritom načierno robia vo Veľkej Británii a ponúkne im aktivačné práce? Veď to by bol samovrah, to by bol absolútny samovrah. Toto sa nestane, a preto máte vo vašom protiústavnom návrhu zákona tú barličku, že len v prípade, ak budú aktivačné práce ponúknuté a tá dotyčná osoba ich odmietne, vtedy mu bude vyplatená nula.
Tento návrh zákona je protiústavný. To, že je protiústavný, vedia na legislatíve v Národnej rade, to, že je protiústavný, vedia na ministerstve práce, to, že je protiústavný, vedia všetci. Ja som to konzultovala s mnohými ústavnými právnikmi, ten návrh zákona je v príkrom rozpore s článkom 39 Ústavy Slovenskej republiky, ktorú si my máme ctiť a podľa ktorej máme hlasovať. Viete to všetci, všetci, ako tu sedíte, vie to aj pán poslanec Kaník, vie to aj pán poslanec Novotný a všetci si pred tým zatvárate oči, lebo Kotleba. Kotleba sem teraz prišiel a, samozrejme, treba niečo hovoriť, len, nedajbože, nepovedzme niečo iné, aby sme sa neznepáčili, lebo však aj my, ešte prídu voľby do nižších samospráv a podobne. Podľa mňa ste v tomto alibisti. Máme článok 39 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý garantuje každému istú sumu, ktorá je potrebná na prežitie, na nocľah, teda na obydlie, na stravu a na základné ošatenie. V prípade, že človeku, ktorý je na dávke v hmotnej núdzi, bude vyplatená nula, takéto rozhodnutie, samozrejme, bude v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.
A vy ste mali dve možnosti, mali ste dve možnosti. Buď otvoriť ústavu, pretože spolu s rómskou koalíciou, s OĽaNO a SMER máte ústavnú väčšinu, vy ste to mohli urobiť. Úplne v pohode by sme sa pridali aj my. Otvorte ústavu, zrušte článok 39 a váš návrh zákona bude čistý. Ja sa tiež nestotožňujem s prezidentovou námietkou čo do nútených prác, ale článok 39 je v tomto prípade absolútne jasný a nemusíte byť ústavný expert a nemusíme vôbec čakať na rozhodnutie Ústavného súdu, pretože to vieme, že to tak je. Neurobili ste to, neurobili ste to! A preto sa nečudujem prezidentovi, že vám ten návrh zákona vrátil. A to, že je protiústavný, vie napríklad aj splnomocnenec pre rómske komunity, pretože sme sa o tom krátko rozprávali na chodbe v Národnej rade.
Takže prezident to vrátil. A ja vás chcem, vašu pozornosť upriamiť na minulosť, kedy nastúpili rómski reformátori a hovorili, že teda ohlasovali príchod rómskej reformy, ktorá nás okrem iného zachráni pred nástupom napríklad Kotlebu. Bolo to zhruba pred rokom a pol, vtedy sa organizovali tlačové konferencie, behalo sa po Spojených štátoch amerických, zbierali sa všelijaké skúsenosti z rezervácií v Severnej Amerike a každý rozprával o tej obrovskej rómskej reforme. Za ten čas, čo sme všetci čakali na toho Godota, na tú veľkú rómsku reformu v tomto pléne; bol to aj Kaník, bol to aj pán poslanec Novotný, boli to ďalší poslanci, ktorí prinášali návrhy zákonov, ktoré nás v rámci riešenia tzv. rómskej otázky mali posunúť niekam ďalej, všetky ste ich zmietli zo stola, pretože pre vás neboli dosť komplexné, pretože všetci sme tu čakali na rómsku reformu.
Toto je rómska reforma, po roku a pol sem priniesť protiústavný návrh zákona? Toto má byť ono? Ja sa vôbec nečudujem prezidentovi, že to vrátil. Za ten čas, čo ste vykrikovali o rómskej reforme, tu bol návrh zákona, ktorý nebol protiústavný a vnášal do systému aktivačných prác zásluhu. Hej, bol tam ten princíp zásluhovosti, keď si neodrobíš, tak proste nemáš. Bolo to jedno teplé jedlo denne, ktoré malo byť garantované, tým bol pokrytý článok 39 ústavy. Vyňali sme príspevok na bývanie, to znamená, už sme nemuseli cez článok 39 riešiť bývanie alebo to právo človeka na bývanie a bolo to úplne čisté. A celý ten zvyšok tých peňazí si mal odpracovať, tam bola tá zásluhovosť. Zmietli ste to zo stola. Viete, čo ste vtedy vykrikovali? Že sme asociálni, že tým ľuďom chceme garantovať len jedno teplé jedlo denne. Vážení, možno sme boli asociálni, ale minimálne sme vás tu neobťažovali protiústavným návrhom zákona a to bol jasný dôkaz o tom, že sme to s reformou dávok v hmotnej núdzi mysleli smrteľne vážne.
Takto smrteľne vážne to myslíte vy, že si fakt dovolíte po roku a pol priniesť reformu, ktorá sa prieči Ústave Slovenskej republiky? Ja to nazývam hanbou. My už teraz pripravujeme podanie na Ústavný súd, budeme zbierať podpisy a určite sa obrátime na Ústavný súd, aby sme si teda vyžiadali výklad vášho návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky.
Ja osobne si myslím, že je hanba každého jedného poslanca, keď hlasoval za protiústavný návrh zákona, za akýkoľvek protiústavný návrh zákona, pretože ja som ten sľub, ktorý som tu skladala, myslela vážne a okrem iného sa v tom sľube poslaneckom hovorí, že si budeme ctiť Ústavu Slovenskej republiky a že podľa nej budeme aj hlasovať.
Ďakujem. (Potlesk.)
Autorizovaný