27. schôdza

Lucia, dobré vystúpenie, povedal by som. A je to vec naozaj posúdenia jednotlivých vecí a niekto to posúdi, ako to naozaj je. Ale k jednej veci sa musím vyjadriť, lebo mne to až pripadá nelogické, aj som si to v novinách prečítal, aj si to ešte prečítam veľakrát asi. Jak môže niekto o mne povedať, že tu niečo hovorím a predkladám preto, že minulý víkend dopadli nejako voľby a zrazu sú všetci prekvapení, že pán Kotleba dostal toľko hlasov, koľko dostal. Veď ja desať rokov nielen hovorím, ale robím to isté. Sama si to povedala, už som tu bol mnohokrát s rôznymi návrhmi zákonov. Ako minister som ani netušil o takomto mene a urobil som to, o čom mnohí teraz ešte iba rozprávajú, že by bolo dobré urobiť. Tak už, preboha, držme sa aspoň zdravej logiky, že aspoň niektorí, niektorí majú svoj názor stále ten istý, že sú konzekventní a že presadzujú tie veci preto, lebo ich považujú za správne, a upozorňujú na to, že keď sa nebudú presadzovať, tak to prinesie veľmi negatívne efekty. Takže ja len hovorím, že niektorí možno teraz začnú trošku premýšľať viac, ako premýšľali predtým, ale mne je to jasné už viac než desať rokov, minimálne, Lucia, a keby som išiel k politickým vyjadreniam, tak ešte dávnejšie by som našiel, kde presne v tejto línii bol môj názor stále rovnaký a ten istý.

Chcem sa poďakovať pani poslankyni Nicholsonovej za vynikajúce vystúpenie. Možno len niekoľko poznámok. To, či je vládny zákon protiústavný, alebo nie, povie Ústavný súd. Ja už som veľmi opatrný v hodnotení, ani by som si to netrúfol. Mám už svoje skúsenosti z tohto parlamentu. To nech povie Ústavný súd, ale aj preto, lebo tu existovalo toto podozrenie, som ho v treťom čítaní nepodporil, zdržal som sa hlasovania. Aj dnes sa zdržím hlasovania, po tom, čo odmietnem pripomienky pána prezidenta. Súhlasím s pani poslankyňou, že rómska reforma zatiaľ nezačala. Je tu niečo, čo je napísané v zákone o pomoci v hmotnej núdzi, je to nejaký pokus, nejaké naznačenie riešení, veľmi vágne, ťažko fungujúce. To, čím nás tu marketingovo zabával SMER aj splnomocnenec pre rómsku problematiku, zatiaľ nezačalo, buďme ale optimisti, čo keď to raz začne. Treba naozaj povedať, že tie riešenia, ktoré sú v tomto vládnom zákone, sú nedostačujúce, nebudú riešiť problém, ktorý na Slovensku máme.
A ďakujem veľmi pekne pani poslankyni, že to pomenovala, aj pán poslanec Kaník, aj ja ako spolupredkladateľ sme predkladali aj v tomto funkčnom období rad návrhov zákonov, ktoré by určite pomohli riešiť túto problematiku, ale aj vy, pani poslankyňa, ste ich predkladali do tohto pléna. Napríklad aj takéto riešenie, ktoré ste spomenuli, či nie radšej nahradiť peniaze ako dávku v hmotnej núdzi za materiálnu pomoc. Vláda Ivety Radičovej aj vyskúšala takýto model. Vtedy Robert Fico povedal, že nás to tlačí do tretieho sveta. Tak sa choďte pozrieť do niektorej rómskej osady, či nie je náhodou v treťom svete!
A moja posledná poznámka je, že nehnevajte sa na mňa, pani poslankyňa, keď do určitej miery koketujem s podporou tohto vládneho návrhu zákona. Držím sa možno hesla, že lepšie niečo ako vôbec nič.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja tie slová, ktoré sú časťou vlastne toho zákona, hovorím už vyše roka. Čiže neviem, prečo teda si zvolila tú rétoriku, že niekto nás ovplyvnil. A mňa tiež nikto neovplyvnil, to už hovorím vyše roka v podstate, že je potrebné prijať takúto legislatívu. Dvadsať rokov čakáme na, na takéto aktivity, ktoré sú časťou tohto zákona. Dvadsať rokov čakáme na to, aby priestupková imunita sociálne odkázaných ľudí tu nebola, a ani ty ako hlavná riešiteľka problému, rómskeho problému počas vlastne predchádzajúceho volebného obdobia si s tým neprišla. Tiež si otravovala ľudí len e-pay kartami a ničím iným a všetci sme mali toho dosť. Nič iné okrem e-pay karty vlastne si, si nepredložila.
Ja som presvedčený o tom, že rómska reforma je jediné riešenie. Tento zákon je teda štartom. Samozrejme, nemôžme si zatvárať oči a tým pádom, samozrejme, všetci okolo, okolo na rôznych ministerstvách musia intenzívnejšie pracovať k tomu, aby sme s rómskou reformou viac teda pohli dopredu. Isto vieš, že mojím, mojimi kompetenciami je, ja som poradný orgán vlády. Ja teda som ten, ktorý hovorí, že čo sa má robiť, všetky tie ostatné veci nezáležia na mne, ale na ostatných ľuďoch, ktorí teda v tejto krajine vládnu.
A ešte raz iba zdôrazňujem, čakali sme dvadsať rokov a čakali sme aj počas tvojho pôsobenia ako hlavnej riešiteľky, že či prídeš s takýmito návrhmi. Neprišla si, prišla si s e-pay kartami, ktoré iba otravovali ľudí.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za všetky faktické poznámky s výnimkou tej poslednej. Pán poslanec Kaník a pán poslanec Pollák, ja vôbec netvrdím, že nie ste konzistentní v tom tvrdení, že treba s tými dávkami v hmotnej núdzi niečo robiť, ja ale namietam, a nie preto som hovorila o Kotlebovi, ja namietam iba to, že ste schopní zahlasovať za niečo, čo nie je v súlade s ústavou. A viete to, že je tam rozpor s článkom 39.
Nerozumiem, Peter, prečo sa teraz skrývaš proste za tieto veľké slová a zbytočne asaltuješ, keď sme sa na chodbe rozprávali a ty si mi medzi štyrmi očami povedal, že ty vieš, že je tam rozpor s ústavou, takže toto považujem za úplnú špinavosť. V prvom rade totižto ty nie si poradný orgán, v prvom rade si poslanec, v prvom rade si poslanec a ty máš hlasovať v súlade s ústavou, s vedomím, so svedomím, do toho ti nejdem vstupovať, ale s Ústavou Slovenskej republiky. Za to si platený a to nerobíš!
Takže ja, samozrejme, viem o všetkých snahách, ako aj pána poslanca Kaníka, tak aj pána poslanca Novotného. Ja viem, že sú dlhodobé. Hovorím, ja absolútne s týmto nemám problém. A keď hovoríš, že ja som priniesla e-pay karty, tak upriamim tvoju pozornosť aj na návrh zákona, ktorý som priniesla už ako opozičná poslankyňa do Národnej rady Slovenskej republiky a ktorý bol pripravovaný za ten rok a pol, čo sme boli vo vláde, a to bol reformný návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorý nebol protiústavný, a pritom napĺňal všetky tie princípy, ktoré sa snažíte sledovať aj vy.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, stručne zareagujem na rozpravu a na to, čo v nej odznelo, s čím vystúpili jednotliví poslanci. Začnem pánom Novotným, ktorý vystúpil ako prvý a ktorý začal a často opakoval v rozličných formách vetu, že vládny zákon, vládny zákon je nedostačujúci. To je veľmi jednoduché použiť všeobecné slovo a tváriť sa, že som povedal nejakú odbornú vec, ktorá sa zakladá na pravde. Hovorili ste veľmi všeobecne, pán poslanec, ale konkrétne ste v podstate vypichli len jednu vec a s ktorou čiastočne aj môžem s vami súhlasiť, že môže byť určitý praktický problém pri aplikácii tohto zákona vo väčších obciach. To je pravda. Ja sám som starosta a tiež som rozmýšľal, ako vo svojej obci budem aplikovať tento zákon, ak prejde. Ale treba si uvedomiť, pán poslanec, že je to prelomový zákon, ktorý je mimoriadny za posledných dvadsať rokov. Zavádza prácu za dávky, keď to poviem veľmi všeobecne a veľmi zjednodušene. A to je obrovské pozitívum tohto zákona, ktoré vyváži aj prípadné technické nedostatky, ktoré sa môžu pri aplikácii ukázať, a ja sám predpokladám, že určité technické nedostatky sa aj ukážu a na to bude určité obdobie, aby sa vyhodnotili a aby sa urobila novela tohto zákona.
Ja si myslím, že pri tak zásadnom zákone, akým tento zákon je, je aj normálne toto očakávať a dopredu to priznať. Napokon, priznali to aj pán minister, prípadne pán štátny tajomník. Áno, že pri tej aplikácii budú určité problémy, ktoré vzniknú. Avizovali aj pán minister, aj pán štátny tajomník, že budú stretnutia s regionálnymi ZMOS-mi, kde sa bude tento zákon preberať aj jeho aplikácia. Ja mám tiež názor, že ten zákon by mal byť obligatórny. Obligátne by mala byť stanovená povinnosť obci ponúknuť prácu, ale možnože to bude druhý krok. Ak sa ukáže, že táto prvá etapa osvetová možno nebola celkom účinná, dobre, bude nasledovať druhý krok, ktorý možno zavedie za určitých podmienok a pripomienok povinnosť obci poskytovať alebo ponúkať prácu.
Vy ste spomínali príklad obce s 1 600 poberateľmi sociálnych dávok. No ak je 1 600 sociálnych, poberateľov sociálnych dávok, musí to už byť veľká obec a takáto obec má aj určitý aparát ľudí, ktorí vedia tú prácu ponúkať. Ako starosta vám môžem povedať, že tej práce je naozaj veľa a v tomto problém istotne nebude. To každý starosta, ktorý chce tú obec rozvíjať, tak nájde tej práce pre 1 600 ľudí bez problémov, nehovoriac o tom, že tí ľudia nebudú naraz v jeden deň vykonávať tú prácu, ale budú rozdelení do viacerých dní, čiže povedzme v tom vašom prípade to bude niečo cez 300 ľudí. Nehovoriac o tom, že nám vypadávajú zo systému ľudia, ktorí majú nejaké dôvody, starajú sa o člena domácnosti, sú chorí a tak ďalej, čiže opäť máte ten počet nižší.
Ale opakujem, že pri počte odkázaných 1 600 ide už o veľkú obec, ktorá má jednak svoj aparát a jednak bude tu podporná činnosť úradov práce, ktoré budú mať na to vytvorených koordinátorov. Keď sa dopredu zadefinuje práca, tak sa bude táto práca aj relatívne ľahko kontrolovať, nehovoriac o tom, že riešením v takýchto prípadoch bude práca v tom okolí, kde žijú tí ľudia. Dá sa to aj takýmto spôsobom riešiť.
Takže ja osobne si myslím, že treba počkať, aká bude aplikácia tohto zákona. Určité riziko vidím ja v tom, že ide volebný rok, čiže môžu starostovia do určitej miery kalkulovať s tým, že môžu stratiť nejakú podporu. Tam bude veľmi dôležité, aby sa regionálne ZMOS-y k tomu postavili zodpovedne a aby tam bol jednotný postup predovšetkým tých susedných obcí, aby neplatilo jedno právo v jednej obci a druhé právo v susednej obci. To bude veľmi dôležité. To bude teraz tá informačná kampaň, ktorá sa bude viesť vo vzťahu k starostom.
Na druhej strane starosta, ktorý dokáže zapojiť tých poberateľov sociálnych dávok do verejnoprospešných aktivít, ktoré budú viditeľné v tej obci, tak taký starosta zas bude získavať podporu tej druhej časti ľudí, povedzme ktorí pracujú. Takže je to diskutabilné a musíme počkať naozaj, čo tá prax prinesie. Ale, pán poslanec, to vaše vyjadrenie, že tento zákon je nedostačujúci a vágny a neviem čo, nehnevajte sa, to je také už politické zjednodušenie, ktoré viem, že ste museli povedať, lebo ste vystupovali, ale sám viete, že ten zákon je dobrý, a myslím si, že kľudne by ste mohli zahlasovať za tento zákon.
Pán poslanec Zajac vystúpil s tým, že ide o vykrádanie programu KDH. Povedali ste to, pán poslanec! Viete, ak je nejaké riešenie dobré, tak nemôže byť ani ľavicové, ani pravicové, ani kádehácke, ani smerácke. Ak sa dohodneme na tom, že treba tento problém riešiť a hľadá sa nejaké riešenie a my sme vo vláde a predkladáme nejaké riešenie, no tak teraz máme hľadať len také riešenia, ktoré ani nelíznu nejaké vaše názory? No to sa jednoducho nedá. Takže, pán poslanec, ja to odmietam. (Reakcia z pléna.) Nerozumiem teraz, o čom hovoríte, pán poslanec, ale, pán poslanec, môžeme si kľudne vydiskutovať, nemusíte vykrikovať po mne, úplne od veci teraz niečo hovoríte. Neviem na vás momentálne zareagovať, ale nech sa páči, keď skončím, veľmi rád sa s vami o tom porozprávam a nemusíme po sebe kričať. Ale také slová, že vykrádanie programu KDH alebo inej strany, to je, jednoducho, ak je riešenie dobré, tak nie je ani, nepatrí ani tej strane, ani onej strane, a sám ste priznali, že toto riešenie alebo aspoň tento trend, ktorým chceme ísť, je dobrý.
No, vy ste spomínali váš pozmeňujúci návrh, ktorý ste predložili v druhom čítaní. Pokiaľ sa dobre pamätám, pán poslanec, vy ste navrhovali rozšíriť aj okruh subjektov, ktoré by mohli poskytovať prácu. Áno? Ak sa dobre pamätám. Tak ste to prezentovali, lebo hovorili ste o lesoch a tak ďalej. Ja s vami vecne súhlasím a ja to aj zopakujem. Sám som bol zástanca toho, že oveľa ľahšie by sa ten zákon aplikoval, keby viac subjektov mohlo ponúkať tú prácu a povedzme nielen samosprávne, teda nielen vyššia samospráva regionálna, ale povedzme aj štátne podniky, dokonca, dokonca ja by som sa nebál rozprávať o tom, že aj súkromní podnikatelia nech ponúkajú prácu. Ja by som sa nebál toho vôbec. Ale to sú, samozrejme, už otázky veľmi ďalekosiahle.
Len, pán poslanec, naozaj je tam ten problém, že v Ústave Slovenskej republiky máte zadefinované, že ak nemá ísť o nútené práce, môžu to byť len menšie obecné služby. Čiže ak by sme chceli umožniť aj iným subjektom, povedzme štátnym podnikom alebo vyšším územným celkom, aby mohli byť zapojené do ponúkania práce pre týchto ľudí, museli by sme otvoriť ústavu. Ak by sa otvorila ústava, že by sme okrem menších obecných služieb, alebo že by sme menšie obecné služby zadefinovali iným spôsobom, tak v tom prípade áno, dalo by sa to aj takto riešiť, ako vy navrhujete.
Ale vy ste hovorili vo svojom vystúpení aj to, že prečo nemôže dať starosta robiť ľudí napríklad na čistenie potokov, alebo niečo také ste povedali, čistenie odvodňovacích kanálov na vzhľad krajiny a na podobné aktivity. No tam zrejme ste, sme sa, možnože vy ste neporozumeli tej argumentácii, ktorá bola v druhom čítaní. Toto všetko je možné, lebo ja vám prečítam zákon o obecnom zriadení. Hovorí, čo sú menšie obecné služby: "Menšie obecné služby sú organizované obcou a sú určené na zlepšenie života, životného prostredia", životného prostredia, "ekonomických podmienok a sociálnych podmienok obyvateľov obce a sú vykonávané v záujme obce." Čiže ak takéto práce aj napríklad na úprave vzhľadu krajiny alebo na protipovodňové, respektíve vodozádržných opatreniach poskytuje obec, tak sú to menšie obecné služby. Vám asi odpovedali na to, že keby tieto práce napríklad ponúkalo povodie, konkrétne povodie daného toku alebo nejaká iná organizácia, áno, v tom prípade by to nebolo možné. Ale ak obec ponúka tieto, takúto prácu, tak vtedy je možná. Čiže tam to nie je tak, že tieto práce obec môže ponúknuť, iné nemôže ponúknuť. Tam je to úplne v poriadku. Je to v súlade s tým, ako zákon o obecnom zriadení definuje menšie obecné služby.
Potom ste povedali, že, a to hovoril aj pán poslanec Novotný, že problém, ktorý tento zákon nerieši, je ten, že sociálne dávky sú vyššie než príjem z práce. Inými slovami, že ľuďom sa neoplatí zamestnať, lebo budú mať rovnaký alebo dokonca nižší príjem, ako majú zo sociálnych dávok. No to tiež nie je pravda, pretože zákon, ktorý, o ktorom rokujeme, výraznejšie motivuje ľudí nájsť si prácu. Ja vám poviem príklad. Našiel som si, sú dopadové štúdie urobené a napríklad pri rodine, ktorá, kde sú dvaja dospelí a dve deti, z ktorých keď obidvaja nepracujú a sú len na sociálnych dávkach a poberajú povedzme príspevok na bývanie, prípadne niektoré ďalšie príspevky, tak majú príjem úhrnom 517 eur. Po novom, ak sa jeden z nich zamestná, prepáčte, ak sa jeden zamestnal doteraz a bol povedzme aj na minimálnej mzde, tak zarobil 517 eur. Po novom, keď bude ten jeden rodič na minimálnej mzde, ale bude pracovať, bude mať čistý príjem 576 eur. Čiže je tam, je tam aj ten bonus, ktorý má motivovať. Opäť, nikto nevraví, že je všetko, že sú všetky prípady vyriešené, ale tá snaha motivovať ľudí nájsť si prácu aj za minimálnu mzdu je tu rozhodujúca a posúva ďalej ten, tento zákon posúva tento problém ďalej smerom k motivácii ľudí zamestnať sa aj za minimálnu mzdu.
Pán poslanec Kaník nás kritizoval, že poslanci SMER-u nevystupujú. Neviem, čo je to za móda v poslednom období rozhodovať o tom, kedy majú poslanci SMER-u diskutovať, kedy nemajú diskutovať. Na výbore vystúpil s týmto pán poslanec Brocka, aj tu vystúpil, vystúpil pán poslanec Kaník s týmto. My vystupujeme vtedy, kedy sami uznáme za vhodné, že treba vystúpiť, ale viete, vystupovať len, len aby sa vystupovalo, to je možno vaša metóda a vaše vystúpenie to aj potvrdilo, lebo vy ste opakovali, pán poslanec, komplet vaše vystúpenie z druhého čítania, o ktorom sme už diskutovali v reláciách a iným spôsobom, no ja necítim sám potrebu dookola desiatykrát vypočuť si to isté a hovoriť zas to isté. No tak vy máte nejaký svoj názor, ste ho niekoľkokrát prezentovali, ja teraz prezentujem povedzme názor na záver rozpravy, a v poriadku, možno sa v niečom nedohodneme, ale nevyžadujte vy od nás vystupovať, keď si vy zmyslíte, že máme vystupovať! Potom my budeme zas, môžeme urobiť presný opak a v duchu tejto logiky vás požiadať, nevystupujte vy, pán poslanec, lebo, lebo my tak chceme, že nevystupujte! No tak nechajte to na nás, my sa rozhodneme, kedy budeme vystupovať, kedy sa nám to zdá vhodné a kedy sa nám to zdá zbytočné.
No nechcem už ďalej zdržovať, takže už len veľmi krátko. Na záver pani poslankyňa Nicholsonová hovorila s autoritou Ústavného súdu, s presvedčením ústavnej sudkyne, že zákon je protiústavný. Neviem presne, kto to povedal, myslím pán poslanec Novotný, pokiaľ Ústavný súd nerozhodne, že zákon je protiústavný, mali by sme sa zdržať takýchto bohorovných vyjadrení. Na to nie je poslanec Národnej rady, aby rozhodoval o tom, či zákon je ústavný, alebo nie je ústavný, môže mať názor, podľa toho nech hlasuje, ale o tom, či zákon je, alebo nie je protiústavný, rozhoduje výlučne podľa Ústavy Slovenskej republiky Ústavný súd. Pokiaľ Ústavný súd takto nerozhodne, alebo predbežným opatrením nepozastaví účinnosť, tak platí prezumpcia ústavnosti a zákonnosti, takže sú to naozaj také skôr politické vyjadrenia. V prípade, že bude Ústavný súd rozhodovať, ak niekto dá podnet oprávnený a legitímny, nepochybujem o tom, že prípadné rozhodnutie Ústavného súdu bude len plusom do lepšieho pochopenia tejto problematiky, a ja sám by som sa aj potešil, keby Ústavný súd zadefinoval, čo je to, čo je to poskytnutie tej základnej sociálnej dávky, čo nie, na čo má ten človek nárok bez ohľadu na prácu, na čo nie. Takže netreba to takýmto spôsobom označovať.
Tak isto pani poslankyňa Nicholsonová hovorila o tom, že rozhodovať budú starostovia, budú na tom nejakým spôsobom si robiť svoju politiku. Podľa zákona o pomoci v hmotnej núdzi bude uzatvorená dohoda medzi úradom práce a medzi obcou, kde bude jasne stanovené, o akú prácu pôjde, kedy sa bude vykonávať, ako sa bude kontrolovať, to všetko v tejto dohode bude, budú koordinátori, ktorí budú túto prácu kontrolovať. Takže nie je celkom ani táto pripomienka pani poslankyne Nicholsonovej celkom správna, aj keď si myslím, naozaj tá obligatórnosť zrejme bude nevyhnutná, ale počkajme si na to, čo zákon prinesie. V každom prípade ide, vážené pani poslankyne, páni poslanci, o dobrý zákon, ktorý má napomôcť sociálnej spravodlivosti v Slovenskej republike, má motivovať pracovať aj tých ľudí, ktorí nechceli pracovať, a z tohto dôvodu by som chcel všetkých požiadať, aby tento návrh zákona podporili.
Ešte na záver som chcel povedať, v pripomienkach pána prezidenta je kritizované práve ustanovenie menšie obecné služby. Pán prezident kritizuje vo svojej pripomienke, že nie je zadefinované, o čo ide v prípade menších obecných služieb v zákone o pomoci v hmotnej núdzi. Ale tento právny pojem je zavedený v ústave a je zavedený aj v zákone o obecnom zriadení. Nie je potrebné z hľadiska ústavnosti, aby zákon o pomoci v hmotnej núdzi zasa nanovo definoval tento pojem. Takže aj táto pripomienka pána prezidenta podľa môjho názoru je nadbytočná a z tohto dôvodu ja budem hlasovať a odporúča aj gestorský výbor prelomiť veto pána prezidenta a schváliť zákon v pôvodnom znení.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania zákona z 29. októbra 2013, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 813).
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor pri rokovaní o zákone z 29. októbra 2013, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
I. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 18. novembra 2013 č. 792 pridelil predmetný vrátený zákon na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci.
II. Vrátený zákon prerokovali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 91 z 26. novembra 2013 nesúhlasí s navrhovanými zmenami prezidenta Slovenskej republiky a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vrátený zákon schváliť v pôvodnom znení. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 353 z 26. novembra 2013 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vrátený zákon schváliť v pôvodnom znení.
III. Pripomienky prezidenta Slovenskej republiky uvedené v III. časti jeho rozhodnutia zo 14. novembra 2013 gestorský výbor odporúča neschváliť.
IV. Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 90 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov po opätovnom prerokovaní hlasovať: Po prvé, spoločne o všetkých pripomienkach prezidenta so stanoviskom gestorského výboru neschváliť; po druhé, o zákone ako celku so stanoviskom gestorského výboru schváliť vrátený zákon v pôvodnom znení.
V. Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Vieru Šedivcovú na prerokovanie vráteného zákona v druhom a treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky a informovanie Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledkoch prerokovania vráteného zákona bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 93 z 26. novembra 2013.
Ďakujem, skončila som.

Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, ctené kolegyne, vážení kolegovia, milí hostia, dovoľte mi, aby som sa opätovne vyjadril k prezidentom vrátenej novele zákona o kolektívnom vyjednávaní. Chcem povedať do tretice, pretože som to už povedal v prvom čítaní, ako aj v druhom čítaní, tento zákon je zlý, tento zákon je nezmyselný, tento zákon je škodlivý. Tento zákon ide proti slobode podnikania, tento zákon ide proti zdravému rozumu a, bohužiaľ, tento zákon je len víťazstvom ideológie nad zdravým rozumom. Myslí si to aj pán prezident, ktorý uplatnil svoje právo veta a pripomenul, že v čom je tento zákon zlý, ale treba povedať, že ešte stále to nerieši podstatu. Aj keď by sme prijali pripomienky pána prezidenta, aj tak nerieši podstatu tohto zákona a tá je v tom, že človek, ktorý sa má slobodne rozhodovať o tom, aké podmienky dá svojim kolegom v práci, o tom, aké, na akých podmienkach sa dohodnú v rámci platných zákonov, tak do tohto slobodného rozhodovania prichádza niečo, čo je násilné. Každý tvorca pracovných miest má tak byť znásilnený zmluvami, ktoré nepodpísal. Najväčšia obludnosť tohto zákona spočíva v tom, že núti slobodných ľudí dodržiavať zmluvy, ktoré sami nepodpísali.
Dámy a páni, Slovensko sa ocitlo na historicky najhorších priečkach v porovnaní so svojimi konkurentmi, v porovnaní s inými krajinami. Keď sa pozrieme na rebríček globálnej konkurencieschopnosti, máme historicky najhoršie umiestnenie. Tu sa prepadáme od roku 2006. Keď sa pozrieme na ročenku Doing Business, ktorú robí Svetová banka, máme tam najhoršie umiestnenie. A keď sa pozrieme bližšie na tieto dôvody, tak vidíme, že je to preto, lebo sme zaznamenali najväčšie zhoršenie pri začatí podnikania, respektíve pri vplyve zdaňovania na investovanie a na motiváciu pracovať. Do toho všetkého teraz prichádza toto povinné rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, ktoré priamo atakuje základné rozhodovanie pri podnikaní. Pripomínam, že dnes máme šiestu najvyššiu nezamestnanosť v Európskej únii, ďaleko najvyššiu v strednej Európe, a prinútenie ľudí dodržiavať zmluvy, ktoré nepodpísali, je pri tomto neúmernom zvýšení daní, odvodov a zhoršení pracovného práva len ďalším opatrením, ktoré jednoznačne bráni tvoriť nové pracovné miesta na Slovensku. Aj v tomto prípade sociálny dialóg opäť raz prehral, pretože tento dôležitý zákon o kolektívnom vyjednávaní si vládna strana presadila aj napriek zásadnému nesúhlasu sociálnych partnerov, dámy a páni! Toto absurdné presadzovanie kolektívnych zmlúv je len ďalším dôkazom, že vláda slúži lobistom a nie občanom. Odborárski lobisti s jednostrannou vládou pokračujú v ruinovaní podnikania. Dôsledky tejto zvrátenej ideológie najbolestivejšie pocítia malé firmy a najbolestivejšie pocítia firmy v regiónoch, kde si jednoducho nebudú môcť dovoliť poskytovať také podmienky, ktoré im niekto nadiktuje zhora.
Paradoxne si socialistickí predkladatelia tento dôsledok zrejme uvedomili a do zákona zapracovali výnimku pre firmy do 20 zamestnancov, ktorú teraz pán prezident pripomienkuje, aby sa zvýšila na úroveň 50 zamestnancov. Logicky sa teda malé firmy budú snažiť nezamestnávať viac ľudí, než aký je tento strop, a výsledky môžme očakávať nielen v menšom počte firiem, nižšej zamestnanosti, ale, samozrejme, aj v prehĺbení regionálnych rozdielov na Slovensku.
No a ďalším negatívnym dôsledkom takéhoto zasahovania do súkromného vlastníctva je dôležité negovanie jednaní na firemnej úrovni, kde má sociálny dialóg prirodzený význam. Mimochodom, aj na toto upozorňuje pán prezident vo svojej pripomienke, aby sa tento nezmyselný zákon nevzťahoval na firmy, kde už sú podpísané kolektívne zmluvy, pretože automaticky neguje tento sociálny dialóg, ktorý prirodzene prebieha tam, kde má prebiehať, na firemnej úrovni.
Treba povedať, že myšlienka obmedzenia slobody rozhodovania nie je celkom nová a s týmto povinným rozširovaním kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa už prišla prvá Ficova vláda a vtedy sme to ako poslanci vtedajšej opozície už predložili na Ústavný súd. Treba pripomenúť, že Ústavný súd rozhodoval o tomto podnete až potom, čo vláda Ivety Radičovej tento nezmyselný zákon zrušila. Máme tu ale aj precedens a chcem vám pripomenúť, dámy a páni, že tento precedens súvisí so situáciou v Českej republike, kde takmer analogický zákon posúdil český ústavný súd za protiústavný. Takže je už o čo sa oprieť a je čo porovnávať.
No a dovoľte mi oznámiť, tak ako som naznačoval už v prvom aj v druhom čítaní, že v prípade, že veto pána prezidenta bude prelomené, a v prípade, že si opätovne odsúhlasíte tento negatívny a nezmyselný zákon, dámy a páni z vládnej strany, tak SDKÚ - Demokratická strana, ale spolu s kolegami z KDH a MOST-u - HÍD podá podnet na Ústavný súd pre protiústavnosť tohto zákona. Je naozaj zarážajúce, že dnes, 24 rokov po krachu socializmu, sa nám takéto socialistické praktiky vracajú späť. Takéto nápady nemôžu mať iné dôsledky a iný koniec ani dnes. Namiesto príkazov zhora, čo majú zamestnanci aj zamestnávatelia robiť, je potrebné dať predovšetkým priestor slobode podnikania, priestor tvorivosti. Myslím si, že je nutné robiť presný opak, než robí tento zákon a než robí, bohužiaľ, aj celá dnešná vláda, je teda potrebné znížiť priame dane, zjednodušiť odvodový systém, znížiť priame daňovoodvodové zaťaženie práce, spružniť pracovné právo a, samozrejme, rozhodovať má prirodzene ten, kto aj nesie zodpovednosť. Túto zodpovednosť mu netreba brať. Povinnosť dodržiavať zmluvy bez toho, aby ich dotyční podpísali, je proti zdravému rozumu. Prehráva tu ale teda nielen zdravý rozum, ale najmä naši občania, a povinné rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa znamená jediné, že naozaj kolektívne pôjdeme ešte všetci rýchlejšie dole vodou.
Aj preto teda, ak tento zákon dnes bude schválený, prichádzame - ešte raz to chcem zdôrazniť - s podnetom na Ústavný súd.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Chcel by som sa poďakovať Ivanovi Štefancovi za dobré popísanie problému. A je naozaj smutné a paradoxné, že práve v tejto situácii, keď sa bojuje o každé jedno pracovné miesto, keď by malo vláde záležať na tom, aby nezamestnanosť nestúpala, ona stúpa z mesiaca na mesiac, je to stále horšie a horšie, tak prichádza s návrhmi, ktoré absolútne nepomáhajú, ale, naopak, škodia pracovnému trhu. Takže v tomto prípade podporím veľmi rád pripomienku prezidenta alebo námietku prezidenta, aj keď ona nič zásadné nerieši, ale aspoň o niečo posúva tú hranicu, lebo aj drobnosť je v tomto prípade dobrá. Ale to nič nemení na tej podstate, že uvedený návrh zákona je protiústavný a je absolútne proti modernému, modernému duchu podpory hospodárskej politiky a ide absolútne proti nej.

Ja by som ešte cteným kolegom pripomenul jednu zásadnú vec, ktorú stále hovorím, že treba si uvedomiť, že skutočne nové pracovné miesta, ktoré sú aj dlhodobo udržateľné, nevytvára ani štát a, žiaľbohu a pri všetkej úcte, ani odborári, a preto jednoducho jedine súkromný sektor môže vytvoriť tieto nové pracovné miesta. My stále hovoríme o zlepšovaní podnikateľského prostredia. Myslím si, že každá strana alebo skoro každá strana to má v programe, ale v skutočnosti niekedy sa strašne robia veci, ktoré sú práve proti zlepšovaniu podnikateľského prostredia, a o kvalite podnikateľského prostredia svedčí aj to, akú má pracovnú legislatívu. To znamená, že kritérium samotnej kvality podnikateľského prostredia je legislatíva. Takže, žiaľbohu, toto jednoducho ako je vedené, tak je to zhoršovanie podnikateľského prostredia, ktoré skutočne potrebujeme.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Ďakujem aj kolegom za ich pripomienky a podporu, jednoznačne súhlasím s tým takisto, s tým, čo povedali a v čom ma doplnili. Chcem zdôrazniť, že skutočne negatívne následky tejto škodlivej legislatívy budú znášať predovšetkým malí a strední podnikatelia. To je na tom najhoršie, dámy a páni, že v posledných rokoch najhoršie sa majú tí, ktorí vytvárajú pracovné miesta, tí, ktorí poctivo pracujú. Zamestnávatelia, ale aj zamestnanci. Stále sa im ukrajuje - či už z daní, z odvodov - a stále sa im zhoršuje, zhoršujú podmienky pre ich poctivú robotu. Vláda ako keby si neuvedomovala, že si sama píli pod sebou konár a robí presný opak. Namiesto podpory malého podnikania presadzuje ďalšie zákony, ktoré najviac uškodia malým podnikateľom. Toto je exemplárny príklad. Na tejto schôdzi budeme mať ďalšie zákony, napr. daň z príjmu, kde sa zavádza nová nezmyselná daň, tzv. daň zo straty, kedy ju bude musieť platiť každý, aj ten, ktorý nevykazuje zisk. Čiže ten útok proti malým podnikateľom stále pokračuje. Pokračuje v tomto zákone. Pokračuje v dani z príjmu. Bude pokračovať v štátnom rozpočte a skutočne je načase, aby sa vláda spamätala, pretože ľudia, ktorí držia túto republiku, tak sa majú stále horšie a horšie. Namiesto podpory, ktorú si zaslúžia, tak sa stále im len a len zhoršujú podmienky, bohužiaľ, stále ďalšími zlými zákonmi.
Ďakujem pekne.