27. schôdza

No ja neviem na rozdiel od môjho predrečníka, že či to je demagógia, čo pán Hlina hovorí, ja chcem, idem reagovať na pána Hlinu. Ja som pri tomto bode sa venoval príprave na nasledujúci bod, k prídavkom na deti chcem sa vyjadrovať a mňa zarazila informácia, že dnes, v dnešnej dobe ako štátny úrad alebo nejakí úradníci si dajú pre štát prenajať priestory za trojnásobne vyššiu cenu, ako je obvyklé. Však to je taký škandál, toto je, to je na odstúpenie niekoho, ak nie na odvolanie priamo. Čiže ja teraz reagujem práve preto, že mňa to tak vyrušilo, lebo 300-tisíc eur, veď to je taká suma a prídavky na deti upravujete o 40 centov! Ako vami to nepohne, naozaj? Mňa to tak vyrušilo, že ja som sa prestal venovať príprave na bod k prídavkom na deti. A chcem zdôrazniť, pán minister, že aj ja trvám na tom, aby ste na túto informáciu zareagovali! Ak neviete teraz, lebo neviete, možno nemáte tú informáciu, môže aj to byť, ak to nepoviete teraz, tak vás žiadam, aby ste Národnú radu informovali, ako to s touto vecou, s tou Slovenskou agentúrou pre cestovný ruch je, či naozaj takto v čase krízy takto plytvajú, takto rozkrádajú nedostatočné verejné zdroje? Veď vy nemáte na toľko vecí a toto je evidentné kradnutie! Čiže vás rovnako ako kolega Hlina žiadam, aby ste konkrétne na túto vec reagovali. A keď to nebude dnes, tak vtedy, keď budete mať tú informáciu. Ale jednoducho toto nemôžeme prejsť mlčaním.

Ďakujem vám veľmi pekne. Pán kolega Šuca, asi ste ma dobre nepočúvali. Dve tretiny z tej podpory skončili v oblastných kanceláriách Košice, Bratislava, Jasná, Vysoké Tatry. Pozor, len Vysoké Tatry majú región, Vysoké Tatry - Podhorie, tam je tých rádovo viac, Nová Lesná. A takto to poviem. V týchto veľkých vám garantujem, lebo napríklad viem, že v bratislavskej oblastnej tam bola, tam boli tri zasadnutia len kvôli tomu, že koľko má mať plat predseda predstavenstva. Má ho okolo 3-tisíc eur alebo 2 500 euro, prosím vás. Ja vám garantujem, že v týchto veľkých tento plat je. A potom sú iné. Potom je, áno, ja som vymenoval dokopy štyri alebo päť a ešte ich je 25. A to sú trebárs aj tie maličké, kde je Nová Lesná, kde sú chudáci, fakt aj tie, tie, ja som pozeral, tam je 20 dedín. Ja si myslím, že to až tak veľa slávy neurobí tých 20 dedín a možno dva-tri subjekty, lebo oni neboli schopní ani zozbierať taký príspevok, ako by mohli dostať. To som hovoril. Keby ste ma počúvali, tak viete. To znamená, že.., a tam verím, tam verím, že tam sú zanietení ľudia a že to nerobia za peniaze. Tomu verím. Len neverím tomu, že to bude mať taký výtlak, hej, tých 30 obcí združené v nejakej oblastnej, kde sa ledva vyškriabali na nejakých 30-tisíc euro, že budú z toho nejaké fakt, že zmysluplné efekty. Ale držím im palce.
Ja som hovoril, a keby ste ma počúvali, tak by ste to zachytili, že som hovoril o iných, o tých veľkých, ktorí to dostávajú a nepotrebujú. A tam ten údaj mám overený z Bratislavy. Vám garantujem, že aj v regióne Vysoké Tatry, aj v Jasnej, to keby ste si dali tú prácu, tak zistíte, že áno.
A, pán kolega, mňa nevyzývajte, kde ja mám spať alebo nemám spať, prosím vás. A špeciálne Vysokým Tatrám ja rozumiem veľmi dobre. Dobre? Ja veľmi dobre, ja nikomu nebudem reklamu, že kde človek má spať alebo nemá spať, hej, a kde je pekne a kde nie je pekne, napriek tomu, že tam išli obrovské peniaze. Takže tomu ja, by ste neverili, naozaj rozumiem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, milí občania, v rozprave v prvom čítaní nás vystúpilo dosť a, samozrejme, poukázali sme na ten jeden účelový neduh, ktorý cez tento zákon sa dostal až do Národnej rady. Pán minister to na začiatku síce povedal, že toto tam nebude, ale nejako to zaniklo v tom ostatnom virvare. V každom prípade prešlo to cez vládu a prišlo to až do Národnej rady v tom znení, v akom to bolo predložené.
To, že išlo o účelové nasmerovanie finančných peňazí pre isté skupiny, je nám všetkým jasné. A niekto si myslel, že to prejde možno nejakým záhadným spôsobom. Neprešlo to, takže niekto prišiel o kšeft. Ale však oni si to zase urobia niekde inde.
V každom prípade podpora cestovného ruchu je veľmi dôležitá, pretože v rámci cestovného ruchu v iných krajinách zaznamenávajú neskutočný prílev financií a, samozrejme, tým a druhotne aj zamestnanosť. U nás sa to však robí trochu zvláštnym spôsobom. Podporovať cestovný ruch môžeme teda priamo, tak ako povedzme sú dotácie pre organizácie cestovného ruchu alebo nepriamym spôsobom, a to je vytváraním prostredia preto, aby sa cestovný ruch v našej krajine rozvíjal ľahšie, rýchlejšie, aby tam bolo potrebných menej byrokratických postupov a podobne.
Už bolo viackrát povedané, teda že priama podpora cestovného ruchu je u nás akýmsi klientelistickým bonbónikom pre niekoho. Nie vždy, ale, samozrejme, v mnohých prípadoch je to tak. Keď si pozrieme rozloženie oblastných organizácií cestovného ruchu, tak myslím si, že je to tam aj viditeľné. Tak ako bolo povedané, menšie obce, ktoré sa spájajú, naozaj a nemajú ani v rozpočtoch toľko financií, ktoré by mohli do toho, do tých spoločných organizácií dať, aby potom dostali niečo navyše a z toho potom mohli robiť propagáciu svojho regiónu, pripravovať nejaké možnosti pre trebárs podnikateľov a podobne, prípadne zakladať svoje vlastné subjekty, ktoré by mohli v rámci cestovného ruchu priťahovať turistov do ich regiónu.
Ale potom sú, samozrejme, organizácie cestovného ruchu, ktoré majú za sebou veľmi silný aparát, veľmi silné finančné zázemie, no a potom títo môžu, samozrejme, nainvestovať a potom dostanú niekoľkonásobne, to, samozrejme, podľa podmienok, tak ako sú stanovené v rámci zákona. Tak už tuná je disparita medzi jednotlivými organizáciami, pretože niekto si to dovoliť môže a niekto dáva len z toho, čo môže. Takže to sú, to sú rozdiely. Toto už je prvá taká neprávosť.
Za druhé. Ja som hovoril, že cestovný ruch treba podporovať možno trošku iným spôsobom a v prvom rade ukazovať našu krajinu, taká, aká je, aké má možnosti, a naozaj, že tých možností tuná je neskutočne veľa, pretože máme naozaj bohaté prírodné krásy, máme tuná nevídané kúpele na Slovensku, toľko, koľko možno v iných krajinách na počet obyvateľov ani neexistuje. A máme tuná ďalšie danosti. Máme tuná tradičnú ľudovú kultúru, ktorou sa môžeme prezentovať a ktorou keď sa prezentujeme v zahraničí, vždycky boduje. A to je veľmi zaujímavé, pretože naša tradičná ľudová kultúra, darmo niekto tam krúti hlavami, že nie, ja som to zažil a zažil som to niekoľko desiatok krát v zahraničí, že naša tradičná ľudová kultúra vždy zabodovala, pretože ju máme trošku inú oproti ostatným. Takže naozaj máme čo ponúknuť, len to treba ukázať v tom zahraničí. Nie je to len to, že máme tuná nejaké tanečky a že ideme sa ukazovať. Čo chcete ponúknuť také, čo v iných krajinách nie je? Džez je všade, rock je všade, hip-hop je všade a podobné žánre, ktoré sú všade na svete. Tuná ťažko niekde budeme ponúkať, keď niekde majú svoju domovskú krajinu a tam sa ňou môžu pochváliť.
My môžeme ukázať to, čo tuná máme, to, čo inde nemajú, a popritom sa môžu zabaviť aj povedzme štandardným štýlom, na ktorý sú zvyknutí vo svojej krajine. Takže čo sa týka tej nepriamej podpory cestovného ruchu, myslím si, že dôležité je, aby sme mali v prvom rade čo ukázať v tom zahraničí a čím sa prezentovať - a hovoril som to už viackrát -, treba nám v prvom rade obnoviť naše kultúrne pamiatky. V Čechách to urobili hneď na začiatku a teraz sa tým môžu chváliť. Rozrastá sa im to, chodia tam tí turisti, chodia tam tí návštevníci. Ja sám som tam bol navštíviť pár miest a naozaj veľmi pekných.
Spravili to na začiatku, nerozkradli, nevytunelovali, obnovili ich a teraz majú na čom stavať. U nás, žiaľ, tie kultúrne pamiatky chátrajú a chátrajú a chátrajú, a keď nám odídu, tak potom ich už nikto nepostaví, nikto do toho nebude investovať. Investovať možno treba do tej obnovy a potom sa máme naozaj čím chváliť. Takže prvá možnosť, ako podporiť cestovný ruch, je obnova pamiatok, pretože už som to hovoril tiež v predchádzajúcich mojich vstupoch, ak obnovíme kultúrne pamiatky, do regiónov, kde sú tieto kultúrne pamiatky, bude chodiť viac turistov, na to nadväzujúce služby, ubytovanie, stravovanie, doprava a tak ďalej a už sa tu rozbieha región ako taký a jeho trvalá udržateľnosť.
Nastáva regionálny rozvoj v oblasti cestovného ruchu. Pretože toto je to, čo máme, to, čo môžeme ponúknuť. Na to netreba veľa investícií, len zrekonštruovať alebo obnoviť kultúrne pamiatky.
Ďalšia pomoc cestovného ruchu môže byť v oblasti podpory malého a stredného podnikania. Ak vytvárame také zlé podmienky pre malých a stredných podnikateľov, že sa im vôbec neoplatí otvárať vôbec nejakú firmu na to, aby umožňovala turistom, aby z nej mohli alebo teda na jej produktoch mohli fungovať, tak potom je to o ničom. Potom sa tam tí turisti ani nevrátia, aj keď prídu, nebudú mať služby, odídu preč, pretože ten byrokratický aparát je v súčasnosti naozaj taký, že neumožňuje tým mladým ľuďom, ktorí by možno aj chceli, ale možno nemajú na to ten základný kapitál, možno majú dobré myšlienky, dobré nápady aj dobré skúsenosti, možno boli predtým v zahraničí, možno si to vyskúšali, ale nemajú finančné prostriedky na to, aby založili takýto podnik alebo takúto firmu a potom ponúkali služby v cestovnom ruchu. To je priama podpora, teda finančná, aby mohli založiť, no a potom, samozrejme, zjednodušiť procesy v rámci byrokracie, aby sa im nehádzali polená pod nohy, ale, naopak, umožnilo sa im jednoduchšie podnikať v tejto sfére.
Takže to je ďalšia možná podpora, nepriama podpora cestovného ruchu. Takže to je sústava, sústava takých aktivít, ktoré by mali viesť k tomu, aby sa u nás cestovnému ruchu darilo. Čiže to nie je len tá priama podpora, ako sme videli účelové dotácie pre niekoho, to je suma opatrení, ktoré by mali viesť k tomu, aby sa cestovnému ruchu u nás darilo. A, samozrejme, tá priama podpora, ako som už spomínal, je prezentácia Slovenska v zahraničí. My potrebujeme našu krajinu prezentovať. Posledný taký počin Slovenskej agentúry pre cestovný ruch bola reklama na Eurosporte v dobrých časoch, to si myslím, že toto bol dobrý počin. A na tom naozaj netreba šetriť, samozrejme, účelne, nieže sa spraví zase niečo, niekto zhrabne veľa peňazí do vrecka, aj keď sa spraví trebárs teda dobrý ten videoklip, ktorý potom ide, ale je to predražené a podobne. Čiže prvá možnosť je prezentovať nás takýmto spôsobom, čiže dať priamu reklamu do médií.
No a potom druhá možnosť je zúčastňovať sa veľtrhov cestovného ruchu. Zažil som ich tiež niekoľko, pretože som chodil účinkovať a vystupovať v kroji s nástrojmi, chodil som reprezentovať regióny a boli to naozaj dobré akcie. Tam sa dá cestovným kanceláriám, turistom, ľuďom ponúknuť naozaj veľa materiálu a oni si z toho potom môžu vybrať, ale treba tam byť. Posledná skúsenosť prezentácie Slovenska v Nemecku bola biedna. České firmy, teraz to nesúvisí s cestovným ruchom, to je trošku z inej oblasti, to bolo skôr v rámci hospodárstva, ale Slovensko tam zastúpenie nemalo. A pritom máme firmy, ktoré sa môžu prezentovať, ale Slovensko tam zastúpenie nemalo. Naozaj toto sú možnosti, ktoré treba využiť, a ísť sa prezentovať na takéto akcie.
Čiže ešte raz. Videoklipy o našej krajine do médií, celosvetovo sledovaných alebo povedzme európskych, to nám stačí zatiaľ a potom druhá prezentácia na veľtrhoch cestovného ruchu. A spraviť naozaj peknú prezentáciu, zažil som totižto aj prezentáciu Slovenska, že prišla firma, zobrala za to prachy a z veľkého, za veľa peňazí málo muziky. Podobnú prezentáciu som zažil naposledy na Expo 2010 tuším v Šanghaji, kde som takisto bol osobne. A predstavte si, agentúra, ktorá to dostala, samozrejme, to nesúvisí s ministerstvom dopravy, ale s ministerstvom hospodárstva, pretože to to malo pod palcom, agentúra, ktorá dostala túto zákazku, vyžmýkala tak účinkujúcich, ktorí tam boli účinkovať, že tí boli účinkovať len za diéty. Žiadny honorár. Úbohé a chabé! Ale nikto to neriešil. Ja som povedal, že sa im na to vykašlem, ale môj kolega, s ktorým som tam bol, s ktorým sme zohratí, je odtiaľto z Bratislavy, povedal, že ale veď to už nejak prežijeme, tak poď, pôjdeme sa pozrieť do Šanghaja. Áno, väčšina sa spolieha na to. Veď tam si v živote nebol, poď sa tam pozrieť, je to krásne. Ja som teda už ten svet pochodil, takže mne na tom nejak extra nezáležalo, ale je to hnusný spôsob, akým sa agentúra postavila k účinkujúcim. Pozor, nie ku všetkým, selektívne. Zrejme dostali príkaz, týmto dajme, lebo niekto letel British Airwaysom a niekto letel Aeroflotom. Už len táto jediná taká zvláštnosť. Takže aj potom, keď sa prezentovali, niekto stačilo, že sa tam pretrčil hodinu-dve a niekto tam si musel odmakať od rána do večera svoje. Takže toto sú tie zase drobnosti, ktoré možno nikto ani nevidí, že sa dá, zadá robota, ktorá by mala mať dobrý cieľ, mali byť účelne vynaložené finančné prostriedky, ale nie sú. Lebo opäť môžu to byť tendenčne pre niekoho účelovo zadané a ešte sa prípadne z toho niečo vráti naspäť. Žiaľ, to je ten klientelizmus, o ktorom stále hovoríme a niektorí si to stále nedajú vytĺcť z hlavy. Takže treba zlepšiť tieto veci, nepôsobiť klientelisticky, nepôsobiť korupčne a potom aj tá propagácia alebo podpora cestovného ruchu bude na adekvátnej úrovni. Takže som za to, aby sme podporovali cestovný ruch, ale hovorím, treba to podporovať komplexne, nielen jednostranne, účelovo, ale naozaj plošne pre všetkých, aby všetci mali rovnaké možnosti za rovnakých podmienok, a nielen tí, ktorí na to majú, tak budú mať ešte viacej. A tí, ktorí sa zbierajú omrvinkami, tak aj omrvinky dostanú. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Ja tak prakticky, pragmaticky k tomu. Tento zákon, v minulom období som sa na ňom teda dosť narobil aj som viedol komisiu cestovného ruchu, takže mi na ňom záleží.
Ako som včera už spomenul, tým kľúčovým problémom tohto zákona v tom dobrom, ako ho nastaviť čo najlepšie, je, ako zabezpečiť pre neho čo najväčší príliv finančných prostriedkov, ktoré nakoniec skončia v oblastných organizáciách cestovného ruchu. Zatiaľ je to nastavené tak, že tým hlavných zdrojom je daň z ubytovania, z prenocovania, ktorá je v priemere okolo 50 centov za osobu a noc. Aj to vtiahlo potom do tých oblastných organizácií cestovného ruchu na 99 % ubytovateľov, tých, čo poskytujú ubytovacie služby.
Ale cestovný ruch je omnoho širšia vec. To sú, samozrejme, akvaparky, skiparky, múzeá, galérie, ale aj obchody, služby všetkého druhu. Ale stačilo by, keby sme sa zamysleli nad tým, ako vtiahnuť do toho tých prvých. To, čo, za čím ľudia chodia vlastne do tých destinácií, za lyžovačkou, za aktívnym oddychom a tak ďalej. To znamená vytvoriť nástroj, ktorý finančne napojí aj tieto organizácie na to, aby aj ich prostriedky boli súčasťou alebo tie, ktoré oni vyberú, prílivom pre organizácie cestovného ruchu. Ja mám predstavu, ako by sa to dalo spraviť, ale to už, samozrejme, v týchto 20 sekundách sa nedá vydefinovať.
Ja prídem s novelou tohto zákona, pretože sa bude jednať o novelu zákona o miestnych poplatkoch. Nijak ináč sa to nedá spraviť, lebo aj daň z ubytovania je miestnym poplatkom. A poprosím pána ministra, aby bol ústretový potom pri zvažovaní o podpore tejto myšlienky.

Ďakujem pekne kolegovi Kaníkovi za podporu a, samozrejme, aj doplnenie niektorých informácií. Naozaj je dôležité hľadať možnosti, akým sa dá, akým spôsobom sa dajú podporiť oblastné organizácie cestovného ruchu aj nepriamym spôsobom. No a ešte som možno zabudol, že v podstate niektoré organizácie cestovného ruchu sa naozaj snažia kvalitne robiť aj z toho mála, čo majú, a niektoré si opäť z toho robia kšefty pre svojich známych tak, ako bolo povedané v rozprave kolegom Hlinom, že sú to kšeftíky, nielen teda priamo zaplatenie vedúcich pracovníkov alebo čelných predstaviteľov organizácií, ale potom sú to také kšefty, že niekto zadá zákazku konkrétnej firme, pretože tam netreba robiť ani výberové konanie, ani nič podobné. Tak sa zadá alebo sa účelovo nastaví takéto výberové konanie a pridelí sa zákazka, samozrejme, predražená, takže kšeftíky idú opäť pre vybrané firmy, a ktoré potom neurobia tú robotu dobre, pretože viem o tom, že sa takéto veci dejú v niektorých organizáciách cestovného ruchu. A tí, ktorí robia kvalitné veci, tak potom na to poukazujú a čudujú sa, že vôbec niekto za to peniaze dal. Ale tak je to jasné, že tie peniaze sú účelovo dané niekomu do vrecka a za neodvedenú kvalitnú robotu. Takže aj na toto si v budúcnosti treba možno posvietiť alebo skutočne tú podporu hľadať iným spôsobom, aby k takýmto veciam v budúcnosti nedochádzalo.

Zareagujem krátko len na tú nájomnú zmluvu. Pán Brocka, som zvedavý, ako vyvodíte dôsledky, pretože tú zmluvu zabetónoval váš nominant pán Belinský v roku 2012 v SACR-i na tú sumu 285 777 eur. Čiže veľmi som zvedavý na to, aké dôsledky vyvodíte vy. Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Úlohou spravodajcu je zhodnotiť rozpravu. Ja len k posledným dvom vystupujúcim rečníkom, ktorí tu položili veľa otázok. Páni, ja žasnem, veď prečítajte si vy návrh marketingovej stratégie Slovenskej agentúry pre cestovný ruch na roky 2014 až 2020. Všetko to, čo tam, o čom ste tu rozprávali, o čom veľa z vás nemá ani šajnu, je tam napísané. Ja ako člen rady agentúry SACR som sa jej podrobne venoval, môžeme si spolu vzadu na káve o tom veľa povedať. Ale jednoducho nerozprávajte o tom, čo ste ani len nečítali. Pán Hraško, veľa dobrých vecí ste povedali a veľa z tých vecí je použitých práve v tejto stratégii marketingovej. Treba si to len a len prečítať a nie postaviť sa a rozprávať to, čo vám slina na jazyk prinesie. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, návrh zákona zavádza elektronizáciu predaja diaľničných známok, a teda elektronickú podobu diaľničnej známky za užívanie vymedzených úsekov diaľnic a rýchlostných ciest motorovými vozidlami do 3,5 tony.
Cieľom návrhu zákona je nahradenie papierovej nálepky alebo plastovej nálepky jej elektronickou podobou, preto je vhodnejšie nahradiť zaužívaný pojem diaľničná nálepka pojmom diaľničná známka.
Návrh zákona nahrádza v súčasnosti platné znenie § 6 cestného zákona. Systém nálepiek, ktorý na Slovensku funguje od roku 1996 a pri zohľadnení stúpajúceho počtu vozidiel a súčasných požiadaviek sa javí z dlhodobého hľadiska ako neudržateľný a prekonaný. V súčasnom systéme existuje niekoľko problémov, ako je napríklad povinnosť umiestnenia nálepky na prednom skle, ale čo je rozhodujúcejšie, vysoké náklady spojené s výrobou a distribúciou, ako aj rovnako falšovanie, prípadne krádeže nálepiek. Navrhovaný elektronický systém predaja diaľničných známok zabezpečí užívateľom spoplatnených úsekov komfortnejší a širší spôsob nákupu diaľničnej známky, zároveň nebude dochádzať ich obmedzovaniu z dôvodu vizuálnej kontroly, rovnako ako spomaľovanie dopravy pri kontrolách. Rovnako návrh zákona ráta so zefektívnením kontroly, ako aj so zavedením objektívnej zodpovednosti. Ďakujem za slovo, skončil som.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov, tlač 728, v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 17. októbra 2013 č. 840 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom:
- Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady,
- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a
- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku Národnej rady. Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť:
- Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 20. novembra 2013 č. 343, - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením z 12. novembra 2013 č. 251 a
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením z 12. novembra 2013 č. 230.
V časti IV je uvedených osem pripomienok. Gestorský výbor odporúča o bodoch 1 až 8 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania
návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením z 25. novembra 2013 č. 255.
Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážení kolegovia, kolegyne, pán minister, mám len veľmi krátky pozmeňovák. To znamená, nepôjdem do, do ani okolností, ktoré sa týkajú zavedenia tejto známky, ani do ceny, koľko to bude stáť. Nie som odborníkom na tieto veci a rád to prenechám ľuďom, ktorí sa tým zaoberajú viac.
Ale každopádne som človek, ktorý po tých diaľniciach jazdí, a chápal som doteraz, že, že pri tej pevnej známke bol nejaký zmysel toho, aby sa vydávala na, na kalendárny rok. Ale uniká mi tento zmysel v momente, keď sa zavádza známka digitálna. Pán štátny tajomník Stromček mi na ústavnoprávnom výbore povedal, že ak by sme to dali pohyblivo, to znamená, že od momentu, keď si človek tú známku kúpi, tak mu rok platí, tak by štát prišiel o prostriedky, pretože presne tie peniaze tých ľudí, ktorí platia si ročnou známkou dajme tomu iba za polroka jazdenia alebo štyri mesiace jazdenia a potom si musia na ďalší kalendárny rok kúpiť ďalšiu, tak tie by nám odtiaľ ušli. Ale podľa mňa ten princíp, že človek by mal dostávať, ak to je možné, v zásade to, čo si zaplatil, je vyššie. Je vyššie a pri stave slovenských ciest a tom, že koľko bolo umožnené všetkým garnitúram, aby, ako sa hovorí, slovenské diaľnice boli oblepené vatou, a tie peniaze proste unikli do, do vrecák kadekoho, tak ten občan sa na to doteraz naozaj pozeral a po tých cestách musí jazdiť a myslím si, že je iba fér, keď voči nemu sa spraví aspoň taký ústretový krok, že keď sa to dá spraviť, tak naozaj dostane to, čo si zaplatí. To znamená, keď si kúpi ročnú známku, tak dostane známku na rok.
Preto dávam pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Poliačika k vlastnému návrhu zákona o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov. Vládny návrh zákona o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov sa mení takto:
1. V čl. I v § 2 ods. 2 druhá veta znie:
"(1) Úhrada diaľničnej známky sa platí na 365 dní, na 30 dní alebo na 10 dní bez ohľadu na počet vykonaných jázd."
2. V čl. I v § 3 ods. 1 znie:
"(1) Diaľničná známka s platnosťou 365 dní je platná 365 dní v vrátane dňa určeného užívateľom vymedzených úsekov ciest."
Myslím, že odôvodnenie ani nemusím čítať. To je jeden z malých, z mála zákonov, ktorý aj nie pre právnika hovorí presne to, čo v ňom má byť. To znamená, že keď si zaplatím 365-dňovú známku, tak mi 365 dní platí.
Beriem ten argument, že môže tam na konci byť nejaká strata na, na strane štátu, ale podľa mňa nemôže byť až taká veľká, pretože v zásade ten objem tých áut, ktoré po tej diaľnici budú jazdiť, ostane rovnaký. To znamená, že tí ľudia, ktorí využívajú tú diaľnicu, tak..., síce budú priebežne prispievať, možno nie tak nárazovo do toho štátneho rozpočtu a tie ročné známky si kupovať, ale podľa mňa takí ľudia, ktorí teraz si rozmyslia radšej 4 mesiace v roku s novým autom dajme tomu jazdia po starých cestách, bude chodiť po starej ceste do Trnavy, nie po novej, tak teraz si tú diaľničnú už kúpi, lebo tie 4 mesiace jednoducho už nebude musieť čakať. Takisto človek, ktorý dajme tomu v júli predá auto a v auguste si kúpi nové, tak už ani tú starú diaľničnú známku nemôže si preniesť na to nové auto, to znemená, že on v tom istom roku zaplatí dve rovnako rovnako drahé diaľničné známky na to, aby sa mohol na jednu voziť od januára do júla a od júla do augusta sa bude voziť na ďalšej.
Takže naozaj podľa mňa tam nie je čo riešiť. Jediné, čo možno pán minister by mi mohol povedať v reakcii, je, že aká veľká strata by teda bola na strane štátu, či sa to dá nejakým spôsobom vyčísliť. Ja dúfam, že po tom, čo som sa na to pýtal pána štátneho tajomníka na výbore, tak sa nad tým na ministerstve aspoň niekto zmyslel a v prípade, že tá strata nie je tak obrovská, tak masívna, že by to nabúralo, že by to nabúralo štátny rozpočet, tak si myslím, že by to bol veľmi sympatický, ústretový krok, ktorý by sme voči občanom tohto štátu mohli urobiť. Ďakujem veľmi pekne.