27. schôdza

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Ďakujem aj pánovi poslancovi Mihálovi za podporu a súhlasím aj s jeho názorom, aj v tom, že, áno, bol to on, ktorý presadzoval túto myšlienku aj za minulej vlády, tá hranica bola, pokiaľ si dobre pamätám, 190 eur, hranica životného minima teda. A aj v tom čase, tak ako som už spomenul vo svojom príspevku, v tom čase, keď prišli, prišiel pán minister s neúmerne zvýšeným zodvodnením dohôd, v tomto prípade zhruba 1 % na 29,8 %, čiže zhruba 30 % neúmerné zvýšenie, tak boli sme to my, ktorí spoločne sme predložili ten návrh, aby študenti mali možnosť pracovať na dohodu mesačne do výšky 190 eur. Teraz teda dovolím si znova zopakovať, ten návrh je do 200 eur. Chcem pripomenúť, naozaj že tu sa jedná ľudí, ktorí si privyrábajú naozaj v malom, takže ak vláda jednej strany stále hovorí o tom, že chce brať len tým najbohatším, čo v skutočnosti sa odhalilo, že nie je pravda pri mnohých, mnohých zákonoch, tak tu je jedna z mnohých šancí, ako dokázať, že skutočne podporí ľudí, ktorí sú aktívni, pracovití a ktorí si zarábajú naozaj v malom, a naviac, že podporí študentov, ktorí si takto môžu privyrobiť, pretože má to aj ďalší edukatívny význam, má to význam aj praktický nielen pre študentov, že sa niečo naučia, ale aj pre zamestnávateľov, že si môžu otestovať kvalitu svojej budúcej pracovnej sily. Takže tie ratia sú mnohé, a verím, že tento návrh nájde svoju pozitívnu odozvu. Ďakujem.

V rozprave vystúpi pán poslanec Mihál, pripraví sa pán poslanec Kaník.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní milí študenti, dovoľte mi vyjadriť sa v rozprave k predloženému vládnemu návrhu novely zákona o prídavku na dieťa.
Mnoho návrhov, mnoho zmien, ktoré v tomto návrhu sú, hodnotím pozitívne, okrem iného hodnotím pozitívne aj to, že pri posudzovaní nároku na prídavok na dieťa sa pri vysokoškolských študentoch už nebude posudzovať, či študent dodržal tzv. štandardnú dobu štúdia. Inými slovami, pre vysvetlenie kolegom, ktorí to až tak nesledujú, dnes majú rodičia nárok na prídavky na svoje dieťa, ktoré študuje na vysokej škole vtedy, keď povedzme v bakalárskom štúdiu na prvom stupni štúdia, ktoré má trvať tri roky, to dieťa skutočne tie tri roky študuje, neopakuje ročník alebo ročníky. V prípade, že dnes dieťa opakuje ročník, čiže študuje v poradí štvrtý rok na prvom stupni vysokej školy a malo to dieťa študovať roky tri, tak počas toho štvrtého roka už rodič prídavky nedostane.
Na jednej strane je to možno v poriadku z toho pohľadu, že sa týmto spôsobom núti, vytvára určitý tlak na študentov, aby študovali poriadne, aby teda robili skúšky, neopakovali ročníky.
Na druhej strane je to však diskriminujúce pri porovnaní s tým, že sú iní študenti, ktorí síce ročník neopakujú, ale povedzme skončí ročník-dva na nejakej vysokej škole, nechá tu školu, nechá to štúdium tak, začne študovať na ďalšej vysokej škole od začiatku a tam má nárok na rodinné prídavky, na prídavky na dieťa, takýto rodič, hoci to dieťa v konečnom dôsledku možno študuje dlhšie ako iné dieťa, ktoré opakuje možno nejakou nešťastnou zhodou okolností jeden ročník. Nehovoriac už o tom, že pri štúdium detí v zahraničí je veľmi ťažké posudzovať, ani sa to v praxi nerobí, ako dlho dieťa študuje povedzme v Čechách, v Británii, v Amerike, vysledovať sa to vlastne nedá a takéto deti alebo takíto rodičia potom dostávajú prídavky možno aj neúmerne dlhú dobu, je to ich pozitívna diskriminácia, ale negatívna pre tých rodičov, kde dieťa opakuje ročník.
Čiže túto zmenu hodnotím kladne a chcem vyzdvihnúť aj to, že to sledovanie štandardnej doby štúdia je pre, či úrad práce, ale potom aj pre zamestnávateľov, poviem prečo, dosť administratívne zaťažujúce. Zabíja sa tým veľmi veľa času, nosia sa potvrdenia a nie je to jednoduché dokázať alebo vyvrátiť. Čiže aj tá administratíva, ktorá je s tým spojená, je pomerne vysoká a povedal by som zbytočná, čiže z tohto dôvodu je dobre, že taká, je takáto zmena v zákone a táto byrokracia sa zo zákona odstráni.
Dopady tohto opatrenia, tak ako ich vyčíslili úradníci ministerstva, by mali byť také, že sa pozitívne dotknú približne 2 300 študentov ročne. Trošku ma mrzí, že už nebola odvaha v tej dopadovej správe v dĺžke finančných vplyvov poriadne zadefinovať, koľko to vlastne bude znamenať pre štátny rozpočet. No ja teda poviem svoj odhad, keď je to 2300 študentov ročne krát 12 mesiacov krát suma prídavku na dieťa, tých 23 eur plus-mínus, tak je to okolo 600-tisíc eur ročne, ktoré budete musieť, pán minister, nájsť vo svojom rozpočte. Nie je to ani veľa, ani málo, ale je to teda 600-tisíc plus-mínus.
A čo ma tak trochu prekvapilo, ma prekvapila jednoducho neznalosť skutočnosti, že ak sa takýmto spôsobom upraví zákon o prídavku na dieťa, že nebude sa sledovať štandardná doba štúdia na vysokej škole, tak má to priamy dopad aj na priznávanie daňového bonusu týmto rodičom a na tých istých 2 300 detí, na ktoré po novom dostanú rodičia prídavok, zároveň budú mať priznaný aj daňový bonus, pretože doteraz ho priznaný nemali. To znamená, že ministerstvo financií bude musieť počítať s tým, že suma porovnateľná so sumou, ktorá pôjde naviac na prídavku na deti, pôjde aj na daňové bonusy, čiže ďalších 600-tisíc bude stáť táto zmena ministerstvo financií v rozpočte z titulu zvýšenia vyplácania daňových bonusov. O tom sa v doložke vplyvov vôbec nič nehovorí a prekvapilo ma ja to, že keď bol na výbore pre sociálne veci pán štátny tajomník Burian a dal som mu túto námietku, resp. otázku, akým spôsobom sú s tým vysporiadaní, tak v podstatne ani on, ani jeho kolegovia z ministerstva, skrátka akože o ničom netušili. Čiže toto je úplne úžasné, že tu sa schvaľuje legislatíva, ktorá má finančné dopady, v tomto prípade pozitívne na ľudí, negatívne na štátny rozpočet, a hoci tu všade hovoríme, že treba vždy pri nejakej novelizácii, pri nejakých pozmeňujúcich návrhoch pekne krásne vyčísliť, koľko to bude štát stáť, aký to bude mať dopad na štátny rozpočet, keď nejaký opozičný poslanec predloží nejaký návrh, ktorým by sa nejakým spôsobom zlepšila finančná situácia ľudí, tak z ministerstva financií príde zásadne odmietavá odpoveď, pretože to bude stáť peniaze a my na to nemáme, ale tu zrazu sa prijíma zmena, o ktorej na ministerstve práce ani nevedia mäkké f, že to má dopady aj na daňové bonusy, nevie to ani sám štátny tajomník a, pán minister, neviem, či o tom viete vy.
Čiže chcem upozorniť tých, čo počúvajú tento môj príhovor a sú zodpovední za zostavovanie štátneho rozpočtu, že táto zmena bude stáť štátny rozpočet okolo 600-tisíc ročne na vyšších prídavkoch na deti a ďalších približne 600-tisíc eur ročne na vyšších daňových bonusoch. Zdôrazňujem, že schvaľujem túto zmenu, len upozorňujem, že bude stáť štátny rozpočet 1 200-tisíc eur ročne, aby ste si toho boli vedomí.
Druhá vec, chcem podporiť pána kolegu Brocku, § 14 ods. 2, podľa ktorého majú rodičia po dosiahnutí tretieho roku veku svojho dieťaťa povinnosť oznámiť úradu práce a sociálnych vecí, akým spôsobom a kde sa budú o svoje dieťa ďalej starať, je úplne nezmyselná, alibistická a nič nerieši. Ak tu pán minister, resp. nie, pán, prepáčte, pán kolega Jasaň hovorí, že ak sa týmto novým byrokratickým opatrením zachráni čo len jeden detský život, tak to treba podporiť. To znie veľmi rozumne, pán kolega, a človek by slzu uronil, ako ste to vystihli, lenže ja sa vás, pán kolega, pýtam, vy si myslíte, že matka tej utýranej Lucky hypoteticky, keď už táto povinnosť bola zavedená v tom čase, že ona by, keď to jej dieťa, keď tá Lucka mala tri roky, prišla na ten úrad, postavila sa do tej fronty, ktorá tam bude sa stáť na tie potvrdenia, a povedala tej úradníčke: "Pani zlatá, ja moje dieťa budem týrať." Myslíte si, že do toho tlačiva napíše: "Ja sa nebudem o svoje dieťa riadne starať, ja sa, ja ho nechám zanedbané, ja mu nebudem kupovať veci, ja ho nebudem uživiť." Myslíte si, že to nejaký rodič takto napíše? Ak si niekto myslí, že do toho nového tlačiva nejaký rodič napíše: "Ja sa o dieťa starať nebudem, ja ho nechám na ulici alebo ja neviem čo," tak to ste teda na veľkom, na veľkom omyle, veď to je absolútne jasné, že to nikto neurobí. 50-tisíc rodičov, ak nie 60-tisíc, toľko máme každý rok detí, ktoré dosiahnu teda tri roky veku, 50-60 tisíc rodičov bude musieť byť šikanovaných tým, že budú musieť ísť na úrad práce a sociálnych vecí, vyplniť tam pro forma jedno nezmyselné tlačivo, do ktorého napíšu, prepánajána, čo tak asi?
Tak niekto tam napíše: "Ja sa budem starať o dieťa osobne, lebo nechodím do práce."
Niekto iný tam napíše: "O moje dieťa sa bude starať stará mama, ktorá býva v našej blízkosti."
Niekto iný tam napíše: "Ja mám zabezpečenú aupairku, bude ma stáť 150 euro mesačne," pochváli sa, ešte dokonca priloží fotografiu tej aupairky, aby bolo vidno, aká je šikovná a pekná.
Niekto iný tam napíše: "No, tak ja budem mať mesiac ešte dieťa ešte doma, lebo do roboty pôjdem až o mesiac, potom dieťa dám do jaslí na Gercenovej, ak ho tam náhodou nezoberú, lebo to sú štátne, je tam málo miest, tak ho dám do súkromných jaslí na Minarovičovú, a keď náhodou aj v tých súkromných jasliach nebude miesto alebo budú odo mňa pýtať veľa, tak neviem, čo spravím, neviem, čo spravím, možno sa nejako dohodnem so susedkou, ale ešte viem o tom, že jedna škôlka na druhom konci miesta, kde vraj majú ešte dve voľné miesta, tak možno ju dám tam. A keď bude mať, to boli, to bude, keď bude mať dieťa tri roky, potom, keď bude mať štyri, tak potom pôjde do škôlky, ktorá je tam a tam a vedie ju moja známa, s tou som už dohodnutý, ale až o rok, a keď bude mať 5 rokov, tak dám ho do Kittsee do nemeckej škôlky, lebo sa naučí reči" a tak ďalej a tak ďalej, "a keď bude mať 18, tak pôjde študovať medicínu, aby ste vedeli, heč!
Takže takto to napíše do toho byrokratického, buzeranstkého potvrdenia či prehlásenia (smiech v sále), aby boli vaši úradníci spokojní. (Potlesk.) Váš úradník to dostane od rodiča, keď má to dieťa tri roky, niekde to založí do šanonu a svet pôjde ďalej. Akurát, že ten rodič zabil tri hodiny svojho, svojho času, to je všetko, čo sa tým dosiahne.
Myslíte si, pán kolega, že tá matka tej utýranej Lucky napíše do toho tlačiva, že ja budem svoje dieťa týrať? A na základe toho ten úradník vyštartuje? To je veľký omyl, čistá buzerácia. Nič. iné. Takže podporujem pána kolegu, zbytočne budete šikanovať 50-tisíc ľudí každý rok, ktorý vám napíšu nejakých pár háky-bákov, aby si tú povinnosť splnili, toto je váš typický prísľub, alibizmus a neriešenie skutočných problémov a potom sa stanú také všetci, aké sa stali v Banskej Bystrici. (Potlesk.)

S faktickými poznámkami, jedna faktická, uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Pani poslankyňa Mezenská.

Tak ja rozumiem vášmu rozhorčeniu, pán poslanec, pretože ja naozaj nerozumiem tomu, že ak v princípe celoplošne vyplácame prídavky na dieťa, je potrebné takto tento proces preadministrovať, prebyrokratizovať. Je to dielčí úkon, vyplýva to vlastne aj zo základných povinností štátu prideliť tento podporný príspevkový prostriedok na dieťa, a nerozumiem tomu, prečo máme v dnešnej situácii ľudí, ktorí čelia dostatočnej byrokratizácii a sú dostatočne zaťažení snahou o vlastné prežitie. Prečo ich potrebujeme unavovať? Opakujem, ide o približne o 20 eur, načo je tá komplikovaná agenda, načo tak komplikovaný zákon o poskytovaní príspevku, o ktorom aj dnes bude prebiehať, ako vidím, nie niekoľkominútová, ale možno aj niekoľkohodinová rozprava.

Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Kaník. Nech sa páči.

Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka a pán minister, vážená Národná rada. Hneď na začiatku poviem, že znova len zopakujem, veľmi podporujem to, čo môj predrečníci povedali, byrokraciou a buzeráciou sa naozaj nedá nič napraviť. A to je taký typický úradnícky postoj, ktorý k ničomu nepovedie, len nahnevá ľudí, ale žiadne, žiadne zlepšenie neprináša.
A teraz k tomu, s čím prichádzam ja. Ja som tu viackrát sa snažil vysvetliť, že akákoľvek sociálna dávka, akýkoľvek štátny príspevok, akákoľvek podpora zo strany štátu môže fungovať vtedy dobre, keď očakávame od tej druhej strany, od prijímateľa tohto podporného príspevku nejakú formu správania, a väčšinou v tých sociálnych systémoch vo väčšej alebo v menšej miere sú takéto očakávania zakotvené. V prípade rodinného prídavku je to to, že očakávame a požadujeme od rodičov, aby zabezpečili to, že dieťa bude chodiť do školy, že dieťa bude plniť riadne školskú dochádzku, vždy to v rodinnom prídavku, myslím, že ešte za socializmu bolo, to je proste vec, ktorá asi najstaršia a najzažitejšia, že takéto očakávania spoločnosti sú tu zakotvené. Ale vplyvom rôznych pohybov a zmien politík sa postupne a veľmi nenápadne, musím povedať, táto povinnosť, toto očakávanie a vymáhanie tejto povinnosti obrusovalo, zjemňovalo, až odišlo úplne do stratena.
Najprv to pozitívne, čo na tomto návrhu zákona vidím. Mnohokrát som tu bojoval za to cez priestupkový zákon, aby aj maloletí, ktorí spáchajú priestupok, boli nejakým spôsobom postihnutí cez rodičov. Nenašiel som pochopenie, pretože som z opozície, ale ministerstvo prišlo s iným riešením, čo môžem povedať, dobre, tak skúsme aj takéto riešenie, lepšie ako nič a to riešenie spočíva v tom, že pokiaľ niekto, teda dieťa maloleté spácha priestupok, tak sa to priraďuje k tým negatívnym spôsobom správania, ktoré spoločnosť chce trestať, a rodinný prídavok bude pozastavený. Najprv prevedený na osobitného príjemcu, a keď sa zopakuje priestupok, tak zastavený. Potiaľ je to v poriadku. Pribudla tam nová nová sankcia za reálne problémy, s ktorými sa ľudia stretávajú v každodennom živote, a mohli by sme byť spokojní. Ale kde je pes zakopaný? Pes zakopaný a ten problém je, že ten príspevok v tom čarovnom slovíčku pozastavený alebo tá formulácia skrýva to, čo väčšina z vás ani netuší. Ja som sa pýtal niektorých kolegov, ktorí sa nezaoberajú sociálnou tematikou tak ako ja, a povedzme pár ďalších kolegov a sú len bežnými občanmi z hľadiska vnímania sociálneho systému, že či vedia o tom, že keď dieťa nechodí do školy, po novom spácha priestupok a dôjde k pozastaveniu vyplácania rodinných prídavkov, že potom, keď sa napraví tá situácia a dieťa začne chodiť do školy, tak sa tieto peniaze spätne doplatia. Väčšina z vás to vôbec nevie. Jednoducho tieto peniaze sa znova doplatia. Čo to znamená? Žiadna sankcia nenastala. Pozastavenie vyplácania rodinného prídavku a potom spätné doplatenie nie je sankcia. To je na smiech, to je formálna záležitosť, ktorá jednoducho nefunguje. A mám s tým osobnú alebo teda nie osobnú (povedané so smiechom), ale faktickú skúsenosť, pretože počas môjho pôsobenia ako ministra ja som zaviedol prvý raz to natvrdo, že keď dieťa nechodí do školy, s ministerstvom školstva sme si zadefinovali, čo to je, koľko vymeškaných hodín je, neospravedlnených to je, tak sa jednoducho ten rodinný prídavok zoberie. A fungovalo to. Výsledkom je, že deti chodia do školy, pretože to je logická reakcia, sankcia, tak tie rodiny, keďže potrebujú peniaze, sa okamžite napravia a okamžite sa správajú tak, ako spoločnosť od nich očakáva. A ja preto nechápem tomu odporu skrývaným pod všeličo, ale odporu, ktorý vedie k tomu, že ten nástroj nefunguje. Peniaze sa vyplácajú, deti do školy nechodia. Alebo chodia ako noty na bubon. Chvíľu chodia, potom dlho nechodia. Príspevky sa pozastavia, resp. sa ich vyplácajú cez osobitného príjemcu dávok, potom začnú chodiť dajme tomu po mesiaci alebo aj po dlhšej dobe, výborne, dieťa začalo chodiť do školy, môžme mu, začať znova tej rodine vyplácať rodinné prídavky. Potiaľ by to bolo dobré. Ale prídavky sa vyplatia za celé obdobie, kedy nechodilo do školy, kedy si neplnilo školskú dochádzku a dieťa po týždni, po dvoch dajme tomu znova prestane chodiť do školy. No uznajte sami, že tento systém je na smiech a hlavne prináša, prináša tie negatíva, s ktorými všetci bojujeme a ktoré aj ľudí hnevajú, ktoré oprávnene vyvolávajú ich kritiku, zlý postoj, a pritom stačí tak málo. A dokonca viem, že aj ministerstvo s takýmto riešením prišlo a potom sa stiahlo. No nevidím dôvod na to, aby sme sa stiahli, pretože len takýmto, a pritom úplne jednoduchým a logickým spôsobom dospejeme k tomu, že veci budú fungovať. Tak už konečne začnime prijímať opatrenia, ktoré fungujú, nerobme pro forma veci, ktoré na prvý pohľad pre ľudí, ktorí sa tým nezaoberajú alebo ktorí nie sú v priamom kontakte s tým, aj možno majú pocit, že však to tam je, ale nie je to tam. Je to len taká falošná potemkinovčina, taká falošná náplasť, ktorá vôbec za tým nie je. Takže o toto mi ide, aby sme znova vrátili veci do normálu, aby znova začali fungovať a aby sme takýmto spôsobom pozmenili, upravili tento návrh zákona. Nie sú to žiadne veľké zmeny, nie sú to komplikované záležitosti, nejdem meniť nejaké kľúčové otázky, len naozaj napraviť to, že tento nástroj nefunguje a že toleruje, že vyslovene toleruje to, že deti nechodia do školy a v prípade aj páchania priestupkov bude tolerovať aj páchanie priestupkov, pretože to je naozaj len také akože.
Keď už tu stojím, musím sa kriticky vyjadriť, aj keď to nie je predmetom pozmeňovacieho návrhu, ale na to, aby to postupné kvapkanie tú skalu postupne prederavilo a aby našlo cestu, aj ten osobitný príjemca, ktorý sa na prvý pohľad ukazuje ako celkom dobré riešenie, treba prehodnotiť alebo nájsť na to nejaké iné riešenia, pretože ako to v praxi vyzerá, keď nezodpovedná rodina je potrestaná tým, že príspevky, ktoré dostáva, sa realizujú cez osobitného príjemcu. No táto rodina dostáva vlastne služby, navyše, zadarmo, dostáva obsluhu, dostáva ľudí, ktorí za ňu nakupujú, ktoré im nosia tovary, ktoré potrebujú pre každodenný chod domácnosti, domov, títo ľudia sa ešte za to nestretnú, samozrejme, s vďakou a väčšinou nadávkami a veľmi negatívnym spôsobom správania a mnohokrát tieto tovary, ktoré sú takto zabezpečené, sú predmetom potom obchodovania, aby sa táto rodina dostala takisto k hotovosti, ktorú môže použiť na iné účely. Takže aj tuto máme veľkú dieru, veľký problém, ktorý treba riešiť a nad ktorým sa treba zamýšľať, hovorím to opakovane a hovorím to znova, aby sme na to nezabudli, aby sme vedeli, že ten problém tu je, aby sme sa netvárili, že ako to máme skvele vymyslené.
No a teraz ale k samotnému predmetu návrhu, ktorý, opakujem, nejde do nejakých dramatických podstatných vecí, a preto podľa mňa by mohol byť akceptovaný, pretože až ešte stále si niekto myslí, že tu sa nenachádzame v úplne v spoločnosti, ktorá sa mení, kde sa tu prekreslila politická mapa Slovenska a kde sa úplne neriešením týchto problémov dostávajú úplne iné politické zoskupenia na, možno až na vrchol, tak spí. Takže budíček, znova hovorím, tak ako som to hovoril už dávno, dávno predtým, ako sa to stalo realitou, a poďme tie problémy riešiť a nedívajme sa na to, cez okuliare stranícke ani opozično-koaličné.
Prejdem teda ku konkrétnemu textu pozmeňovacieho návrhu:
1. V bode 23 sa v novom § 12a v ods. 4 za slovami "podľa odseku 1 písm. c) opätovne spácha priestupok podľa oznámenia orgánu" vypúšťa čiarka a dopĺňajú slová "alebo ak podľa odseku 1 písm. a) opätovne oprávnená osoba nedbá o riadne plnenie povinnej školskej dochádzky nezaopatreného dieťaťa vyplývajúc z písomného oznámenia riaditeľa školy," a za slovami na konci druhej vety "počas ktorých maloleté nezaopatrené dieťa nespáchalo priestupok" sa vypúšťa bodka a dopĺňajú sa slová "alebo počas ktorých oprávnená osoba dbá o riadne plnenie povinnej školskej dochádzky nezaopatreného dieťaťa".
2. V bode 23 sa v novom § 12a dopĺňa nový odsek, ktorý znie:
"(6) Pri obnove nároku na prídavok a príplatok k prídavku po jeho skoršom odňatí sa suma prídavku a príplatku k prídavku za obdobie, v ktorom bola odňatá, nedoplatí spätne."
Doterajší odsek 6 sa prečísluje na odsek 7.
Odôvodnenie:
Zámerom uvedeného pozmeňujúceho návrhu je vytvoriť účinný nástroj, ktorý zabezpečí riadne plnenie školskej dochádzky, pretože súčasná právna úprava to nezabezpečuje, ako ukázala aplikačná prax. Súčasne sa navrhuje, aby sankcia odňatia nároku na rodinné prídavky mala žiadaný účel, to je, aby zabezpečila nápravu nežiaduceho správania a zabránenie jeho ďalšieho opakovania sa. Vyplácanie tzv. rodinných prídavkov je požadovaný nástroj na zabezpečenie očakávaného správania prijímateľov, kde dbanie o povinnú školskú dochádzku a nepáchanie priestupkov dieťaťa, je veľmi dôležitou náležitosťou. V prípade, ak sa rodinný prídavok len pozastaví a len presunie na osobitného príjemcu alebo sa odníme, pričom následne sa doplatí spätne, nedôjde vlastne k žiadnej sankcii pre prijímateľov. Osobitný príjemca, naopak, zabezpečuje služby pre daného nezodpovedného prijímateľa, čo ho nijako neodrádza od nežiaduceho správania. Je preto dôležité odňatie prídavku a príplatku k nemu upraviť tak, aby následne po obnovení nároku naň sa suma, ktorá prináleží k obdobiu odňatia, spätne nedoplácala, aby nešlo len o pozastavenie, ale o zastavenie a opätovné obnovenie nároku, pričom obdobie odňatia medzi nimi slúži ako účelná sankcia na potrestanie oprávnenej osoby, ktorá riadne nedbá o plnenie povinnej školskej dochádzky nezaopatreného dieťaťa alebo ktorej nezaopatrené dieťa pácha priestupkovú činnosť. Toľko môj pozmeňujúci návrh.
Na záver len zopakujem, pán minister aj páni kolegovia z vládnej strany, prosím o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Veľmi to pomôže tomu, aby sme odstránili to, čo ľudí trápi, a aby veci začali normálne, zdôrazňujem, normálne fungovať. Ďakujem za pozornosť.

Faktické poznámky na vystúpenie. Jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

Ja by som len v krátkosti chcela k osobitnému príjemcovi. Ako osobitný príjemca je nástroj, ktorý veľa pomôže hlavne pri tých neprispôsobivých a rómskych občanoch, kedy naozaj tá úžera a všetky tieto veci, že nemajú možnosť a schopnosť rozpočtovať si svoje vlastné príjmy, tak tento osobitný nástroj, ja môžem povedať z praxe, že je veľmi vítaný. My v meste Partizánske sme takto 180 rodín týmto nástrojom osobitného príjemcu donútili platiť nájomné, platiť elektriku, platiť plyn. Čiže my sme vyčistili si mesto a naozaj ja by som uvítala, keby aj ostatné obce a ostatné samosprávy tohto osobitného príjemcu prakticky praktizovali, lebo je ich málo. Ten zákon neviem koľko rokov už funguje, ale naozaj ten osobitný príjemca je dobre postavený. Možno také maličké zmeny by sa tam mohli spraviť. Ale to, že sa zabránila úžera, môžem povedať toľko k tomu, že napr. tie ženy nám plakali, nedávajte mi tie peniaze hneď, dajte mi ich na desaťnásobky alebo kúpte toto, toto. Čiže zo 180 rodín rómskych my v malom meste máme takto poriešených už viac rokov. Čiže toto by som považovala za niečo, čo by malo zostať. A čo sa týka tohto vášho návrhu, je to pre mňa novinka ako. To je trošku na takú väčšiu, širšiu debatu. Nepočula som, že sa vyplácali dávky dvakrát, takže spätne.

S reakciou pán poslanec Kaník.