27. schôdza

Tak ja rozumiem vášmu rozhorčeniu, pán poslanec, pretože ja naozaj nerozumiem tomu, že ak v princípe celoplošne vyplácame prídavky na dieťa, je potrebné takto tento proces preadministrovať, prebyrokratizovať. Je to dielčí úkon, vyplýva to vlastne aj zo základných povinností štátu prideliť tento podporný príspevkový prostriedok na dieťa, a nerozumiem tomu, prečo máme v dnešnej situácii ľudí, ktorí čelia dostatočnej byrokratizácii a sú dostatočne zaťažení snahou o vlastné prežitie. Prečo ich potrebujeme unavovať? Opakujem, ide o približne o 20 eur, načo je tá komplikovaná agenda, načo tak komplikovaný zákon o poskytovaní príspevku, o ktorom aj dnes bude prebiehať, ako vidím, nie niekoľkominútová, ale možno aj niekoľkohodinová rozprava.

Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka a pán minister, vážená Národná rada. Hneď na začiatku poviem, že znova len zopakujem, veľmi podporujem to, čo môj predrečníci povedali, byrokraciou a buzeráciou sa naozaj nedá nič napraviť. A to je taký typický úradnícky postoj, ktorý k ničomu nepovedie, len nahnevá ľudí, ale žiadne, žiadne zlepšenie neprináša.
A teraz k tomu, s čím prichádzam ja. Ja som tu viackrát sa snažil vysvetliť, že akákoľvek sociálna dávka, akýkoľvek štátny príspevok, akákoľvek podpora zo strany štátu môže fungovať vtedy dobre, keď očakávame od tej druhej strany, od prijímateľa tohto podporného príspevku nejakú formu správania, a väčšinou v tých sociálnych systémoch vo väčšej alebo v menšej miere sú takéto očakávania zakotvené. V prípade rodinného prídavku je to to, že očakávame a požadujeme od rodičov, aby zabezpečili to, že dieťa bude chodiť do školy, že dieťa bude plniť riadne školskú dochádzku, vždy to v rodinnom prídavku, myslím, že ešte za socializmu bolo, to je proste vec, ktorá asi najstaršia a najzažitejšia, že takéto očakávania spoločnosti sú tu zakotvené. Ale vplyvom rôznych pohybov a zmien politík sa postupne a veľmi nenápadne, musím povedať, táto povinnosť, toto očakávanie a vymáhanie tejto povinnosti obrusovalo, zjemňovalo, až odišlo úplne do stratena.
Najprv to pozitívne, čo na tomto návrhu zákona vidím. Mnohokrát som tu bojoval za to cez priestupkový zákon, aby aj maloletí, ktorí spáchajú priestupok, boli nejakým spôsobom postihnutí cez rodičov. Nenašiel som pochopenie, pretože som z opozície, ale ministerstvo prišlo s iným riešením, čo môžem povedať, dobre, tak skúsme aj takéto riešenie, lepšie ako nič a to riešenie spočíva v tom, že pokiaľ niekto, teda dieťa maloleté spácha priestupok, tak sa to priraďuje k tým negatívnym spôsobom správania, ktoré spoločnosť chce trestať, a rodinný prídavok bude pozastavený. Najprv prevedený na osobitného príjemcu, a keď sa zopakuje priestupok, tak zastavený. Potiaľ je to v poriadku. Pribudla tam nová nová sankcia za reálne problémy, s ktorými sa ľudia stretávajú v každodennom živote, a mohli by sme byť spokojní. Ale kde je pes zakopaný? Pes zakopaný a ten problém je, že ten príspevok v tom čarovnom slovíčku pozastavený alebo tá formulácia skrýva to, čo väčšina z vás ani netuší. Ja som sa pýtal niektorých kolegov, ktorí sa nezaoberajú sociálnou tematikou tak ako ja, a povedzme pár ďalších kolegov a sú len bežnými občanmi z hľadiska vnímania sociálneho systému, že či vedia o tom, že keď dieťa nechodí do školy, po novom spácha priestupok a dôjde k pozastaveniu vyplácania rodinných prídavkov, že potom, keď sa napraví tá situácia a dieťa začne chodiť do školy, tak sa tieto peniaze spätne doplatia. Väčšina z vás to vôbec nevie. Jednoducho tieto peniaze sa znova doplatia. Čo to znamená? Žiadna sankcia nenastala. Pozastavenie vyplácania rodinného prídavku a potom spätné doplatenie nie je sankcia. To je na smiech, to je formálna záležitosť, ktorá jednoducho nefunguje. A mám s tým osobnú alebo teda nie osobnú (povedané so smiechom), ale faktickú skúsenosť, pretože počas môjho pôsobenia ako ministra ja som zaviedol prvý raz to natvrdo, že keď dieťa nechodí do školy, s ministerstvom školstva sme si zadefinovali, čo to je, koľko vymeškaných hodín je, neospravedlnených to je, tak sa jednoducho ten rodinný prídavok zoberie. A fungovalo to. Výsledkom je, že deti chodia do školy, pretože to je logická reakcia, sankcia, tak tie rodiny, keďže potrebujú peniaze, sa okamžite napravia a okamžite sa správajú tak, ako spoločnosť od nich očakáva. A ja preto nechápem tomu odporu skrývaným pod všeličo, ale odporu, ktorý vedie k tomu, že ten nástroj nefunguje. Peniaze sa vyplácajú, deti do školy nechodia. Alebo chodia ako noty na bubon. Chvíľu chodia, potom dlho nechodia. Príspevky sa pozastavia, resp. sa ich vyplácajú cez osobitného príjemcu dávok, potom začnú chodiť dajme tomu po mesiaci alebo aj po dlhšej dobe, výborne, dieťa začalo chodiť do školy, môžme mu, začať znova tej rodine vyplácať rodinné prídavky. Potiaľ by to bolo dobré. Ale prídavky sa vyplatia za celé obdobie, kedy nechodilo do školy, kedy si neplnilo školskú dochádzku a dieťa po týždni, po dvoch dajme tomu znova prestane chodiť do školy. No uznajte sami, že tento systém je na smiech a hlavne prináša, prináša tie negatíva, s ktorými všetci bojujeme a ktoré aj ľudí hnevajú, ktoré oprávnene vyvolávajú ich kritiku, zlý postoj, a pritom stačí tak málo. A dokonca viem, že aj ministerstvo s takýmto riešením prišlo a potom sa stiahlo. No nevidím dôvod na to, aby sme sa stiahli, pretože len takýmto, a pritom úplne jednoduchým a logickým spôsobom dospejeme k tomu, že veci budú fungovať. Tak už konečne začnime prijímať opatrenia, ktoré fungujú, nerobme pro forma veci, ktoré na prvý pohľad pre ľudí, ktorí sa tým nezaoberajú alebo ktorí nie sú v priamom kontakte s tým, aj možno majú pocit, že však to tam je, ale nie je to tam. Je to len taká falošná potemkinovčina, taká falošná náplasť, ktorá vôbec za tým nie je. Takže o toto mi ide, aby sme znova vrátili veci do normálu, aby znova začali fungovať a aby sme takýmto spôsobom pozmenili, upravili tento návrh zákona. Nie sú to žiadne veľké zmeny, nie sú to komplikované záležitosti, nejdem meniť nejaké kľúčové otázky, len naozaj napraviť to, že tento nástroj nefunguje a že toleruje, že vyslovene toleruje to, že deti nechodia do školy a v prípade aj páchania priestupkov bude tolerovať aj páchanie priestupkov, pretože to je naozaj len také akože.
Keď už tu stojím, musím sa kriticky vyjadriť, aj keď to nie je predmetom pozmeňovacieho návrhu, ale na to, aby to postupné kvapkanie tú skalu postupne prederavilo a aby našlo cestu, aj ten osobitný príjemca, ktorý sa na prvý pohľad ukazuje ako celkom dobré riešenie, treba prehodnotiť alebo nájsť na to nejaké iné riešenia, pretože ako to v praxi vyzerá, keď nezodpovedná rodina je potrestaná tým, že príspevky, ktoré dostáva, sa realizujú cez osobitného príjemcu. No táto rodina dostáva vlastne služby, navyše, zadarmo, dostáva obsluhu, dostáva ľudí, ktorí za ňu nakupujú, ktoré im nosia tovary, ktoré potrebujú pre každodenný chod domácnosti, domov, títo ľudia sa ešte za to nestretnú, samozrejme, s vďakou a väčšinou nadávkami a veľmi negatívnym spôsobom správania a mnohokrát tieto tovary, ktoré sú takto zabezpečené, sú predmetom potom obchodovania, aby sa táto rodina dostala takisto k hotovosti, ktorú môže použiť na iné účely. Takže aj tuto máme veľkú dieru, veľký problém, ktorý treba riešiť a nad ktorým sa treba zamýšľať, hovorím to opakovane a hovorím to znova, aby sme na to nezabudli, aby sme vedeli, že ten problém tu je, aby sme sa netvárili, že ako to máme skvele vymyslené.
No a teraz ale k samotnému predmetu návrhu, ktorý, opakujem, nejde do nejakých dramatických podstatných vecí, a preto podľa mňa by mohol byť akceptovaný, pretože až ešte stále si niekto myslí, že tu sa nenachádzame v úplne v spoločnosti, ktorá sa mení, kde sa tu prekreslila politická mapa Slovenska a kde sa úplne neriešením týchto problémov dostávajú úplne iné politické zoskupenia na, možno až na vrchol, tak spí. Takže budíček, znova hovorím, tak ako som to hovoril už dávno, dávno predtým, ako sa to stalo realitou, a poďme tie problémy riešiť a nedívajme sa na to, cez okuliare stranícke ani opozično-koaličné.
Prejdem teda ku konkrétnemu textu pozmeňovacieho návrhu:
1. V bode 23 sa v novom § 12a v ods. 4 za slovami "podľa odseku 1 písm. c) opätovne spácha priestupok podľa oznámenia orgánu" vypúšťa čiarka a dopĺňajú slová "alebo ak podľa odseku 1 písm. a) opätovne oprávnená osoba nedbá o riadne plnenie povinnej školskej dochádzky nezaopatreného dieťaťa vyplývajúc z písomného oznámenia riaditeľa školy," a za slovami na konci druhej vety "počas ktorých maloleté nezaopatrené dieťa nespáchalo priestupok" sa vypúšťa bodka a dopĺňajú sa slová "alebo počas ktorých oprávnená osoba dbá o riadne plnenie povinnej školskej dochádzky nezaopatreného dieťaťa".
2. V bode 23 sa v novom § 12a dopĺňa nový odsek, ktorý znie:
"(6) Pri obnove nároku na prídavok a príplatok k prídavku po jeho skoršom odňatí sa suma prídavku a príplatku k prídavku za obdobie, v ktorom bola odňatá, nedoplatí spätne."
Doterajší odsek 6 sa prečísluje na odsek 7.
Odôvodnenie:
Zámerom uvedeného pozmeňujúceho návrhu je vytvoriť účinný nástroj, ktorý zabezpečí riadne plnenie školskej dochádzky, pretože súčasná právna úprava to nezabezpečuje, ako ukázala aplikačná prax. Súčasne sa navrhuje, aby sankcia odňatia nároku na rodinné prídavky mala žiadaný účel, to je, aby zabezpečila nápravu nežiaduceho správania a zabránenie jeho ďalšieho opakovania sa. Vyplácanie tzv. rodinných prídavkov je požadovaný nástroj na zabezpečenie očakávaného správania prijímateľov, kde dbanie o povinnú školskú dochádzku a nepáchanie priestupkov dieťaťa, je veľmi dôležitou náležitosťou. V prípade, ak sa rodinný prídavok len pozastaví a len presunie na osobitného príjemcu alebo sa odníme, pričom následne sa doplatí spätne, nedôjde vlastne k žiadnej sankcii pre prijímateľov. Osobitný príjemca, naopak, zabezpečuje služby pre daného nezodpovedného prijímateľa, čo ho nijako neodrádza od nežiaduceho správania. Je preto dôležité odňatie prídavku a príplatku k nemu upraviť tak, aby následne po obnovení nároku naň sa suma, ktorá prináleží k obdobiu odňatia, spätne nedoplácala, aby nešlo len o pozastavenie, ale o zastavenie a opätovné obnovenie nároku, pričom obdobie odňatia medzi nimi slúži ako účelná sankcia na potrestanie oprávnenej osoby, ktorá riadne nedbá o plnenie povinnej školskej dochádzky nezaopatreného dieťaťa alebo ktorej nezaopatrené dieťa pácha priestupkovú činnosť. Toľko môj pozmeňujúci návrh.
Na záver len zopakujem, pán minister aj páni kolegovia z vládnej strany, prosím o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Veľmi to pomôže tomu, aby sme odstránili to, čo ľudí trápi, a aby veci začali normálne, zdôrazňujem, normálne fungovať. Ďakujem za pozornosť.

Ja by som len v krátkosti chcela k osobitnému príjemcovi. Ako osobitný príjemca je nástroj, ktorý veľa pomôže hlavne pri tých neprispôsobivých a rómskych občanoch, kedy naozaj tá úžera a všetky tieto veci, že nemajú možnosť a schopnosť rozpočtovať si svoje vlastné príjmy, tak tento osobitný nástroj, ja môžem povedať z praxe, že je veľmi vítaný. My v meste Partizánske sme takto 180 rodín týmto nástrojom osobitného príjemcu donútili platiť nájomné, platiť elektriku, platiť plyn. Čiže my sme vyčistili si mesto a naozaj ja by som uvítala, keby aj ostatné obce a ostatné samosprávy tohto osobitného príjemcu prakticky praktizovali, lebo je ich málo. Ten zákon neviem koľko rokov už funguje, ale naozaj ten osobitný príjemca je dobre postavený. Možno také maličké zmeny by sa tam mohli spraviť. Ale to, že sa zabránila úžera, môžem povedať toľko k tomu, že napr. tie ženy nám plakali, nedávajte mi tie peniaze hneď, dajte mi ich na desaťnásobky alebo kúpte toto, toto. Čiže zo 180 rodín rómskych my v malom meste máme takto poriešených už viac rokov. Čiže toto by som považovala za niečo, čo by malo zostať. A čo sa týka tohto vášho návrhu, je to pre mňa novinka ako. To je trošku na takú väčšiu, širšiu debatu. Nepočula som, že sa vyplácali dávky dvakrát, takže spätne.

Preto ja ani nenavrhujem v tomto návrhu zmeny alebo odstrániť inštitút osobitného príjemcu. Koniec koncov ja som ho rozšíril, jeho pôsobenia umožnil, ale naozaj vyžaduje si to úpravy a zamyslieť sa nad tým, aby to fungovalo lepšie. Ale to, čo je hlavným problémom, je, že dnes v tomto návrhu zákona ani neplnenie školskej dochádzky nie je dôvodom na odňatie ani pozastavenie dokonca, takže jednak dopĺňame to, že aj neplnenie školskej dochádzky. A potom naozaj to nefungujúce doplácanie spätne týchto príspevkov, keď sa obnoví plnenie školskej dochádzky, je absolútne kontraproduktívne.
A k tomu lepšiemu narábaniu s finančnými prostriedkami. Tu by sa napríklad určite oplatilo zamyslieť sa aj nad možnosťou vyplácania sociálnej dávky nielen raz mesačne, ale rozloženie vyplácania do kratších časových úsekov, aj týždenne. Ja už som nad tým zamýšľal. V časom, keď som bol minister som to skoro aj dal do zákona. Potom ma úradníci odhovorili, že to je príliš administratívne náročné, ale stojí to za to, aby sme sa nad tým zamysleli, aby sme sa k tomu vrátili.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Chcela by som poprosiť o uvedenie do záznamu zmenu môjho včerajšieho hlasovania č. 2. Hlasovala som proti a hlasovacie zariadenie vykázalo, že za. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. V mene poslaneckých klubov SDKÚ, KDH, SaS, OĽaNO a MOST - HÍD dávam procedurálny návrh na odloženie bodu č. 29, tlač 717, školského zákona na ďalšie zasadnutie Národnej rady.
Dôvody sú také, že síce ten zákon má účinnosť od roku 2014, ale tie najpálčivejšie problémy, ktoré rieši, to znamená minimálny počet žiakov v triedach, čo bude mať za následok zatvorenie asi 100-150 malých škôl aj, samozrejme, aj finančné dopady, ktoré s tým bude mať štátny rozpočet, vlastne majú účinnosť až od roku 2015. To znamená, s týmto naším návrhom by sme chceli získať ešte priestor na rokovanie s pánom ministrom, aby sme mohli nájsť a hľadať nejaké prijateľné riešenie. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predseda. Rád by som pripomenul zasadnutie finančného výboru v miestnosti č. 31 o 13.15 hodine. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Dovoľte mi pripomenúť, že o 12.15 hodine máme výbor pre európske záležitosti. Ďakujem.

Pán predseda, keďže neprešiel ten procedurálny návrh, ktorý podával pán kolega Sólymos, tak vás žiadam aspoň o presunutie tohto bodu na rokovanie na budúci týždeň, aby sme mali možnosť ešte sa stretnúť so zástupcami ministerstva, to znamená, aby neprešiel teraz, ale až po načasovaných bodoch.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pokúsim sa v záverečnom vystúpení zaujať stanovisko, najmä k jednotlivým návrhom a pripomienkam, ktoré zazneli v rozprave. Chcem zároveň oceniť a poďakovať, že tá rozprava bola dosť vecná a konkrétna, k meritu veci, k návrhu zákona a v konečnej miere aj, aj jednotlivé návrhy a pripomienky smerujú, smerujú za tento, za týmto účelom. Preto budem v maximálnej miere konkrétny a budem reagovať na konkrétne pripomienky.
Chcem len zvýrazniť jednu vec, že vládny návrh zákona kladie dôraz na účelné využívanie finančných prostriedkov určených na prídavok na dieťa a príplatok k tomuto prídavku na dieťa v súvislosti s riadnou starostlivosťou oprávnenej osoby o výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. Toto je najdôležitejšia skutočnosť. To znamená, že nie je naším záujmom trestať, ale naším záujmom aj prostredníctvom tohto zákona a noviel je vychovávať a prevenciu robiť. Myslím si, že toto je dôležité zvýrazniť pri hlavnej myšlienke a filozofii zákona ako takej.
Teraz ku konkrétnym pripomienkam. Pán Kaník, otázka odňatia prídavku na dieťa, ak je oprávnená osoba opakovane..., nedbá na riadne plnenie povinnej školskej dochádzky dieťaťa. Nie je prítomný pán Kaník, hovoril som s ním osobne a myslím si, že si dobre pamätáte, že pri prvom čítaní som jasne zdôvodnil, že v pôvodnom návrhu novely zákona sme mali túto otázku zakotvenú a priamo súvisela s takzvaným školským poriadkom. Aj na základe môjho osobitného stretnutia s ministrom školstva sme nakoniec sa dohodli na tom, že túto časť vypustíme z jednoduchého dôvodu. Školský poriadok nie je univerzálna právna norma, prostredníctvom ktorej by sa dali veci riešiť a zovšeobecňovať, pretože školský poriadok sa tvorí na konkrétnej škole podľa konkrétnych potrieb, možností školy, nehovoriac o rozdieloch, ktoré sú medzi školami cirkevnými, súkromnými a štátnymi. To znamená, že toto bol hlavný dôvod, prečo sme z toho, z toho jednoducho opustili, z tohto zámeru. Ja som presvedčený o tom, že to bolo dobré, že sme to opustili, pretože ten výklad a možnože aj samotná realizačná prax by bola veľmi zložitá, a dovolím si povedať, že veľakrát neobjektívna, lebo školský poriadok jednej školy a druhej školy by sa diametrálne od seba líšili a tým aj prístup, rozhodnutia a závery by boli, dovolím si povedať, v maximálnej miere neobjektívne. Toľko k tomu návrhu. To znamená, že nič nového pre nás, len, len chcem povedať jednu vec vzhľadom na to, čo pán poslanec pomenoval, nikdy v minulosti sa doteraz neodnímali prídavky na deti. Opakujem, nikdy v minulosti. My v súvislosti s tým, čo navrhujeme tu, v podstate po prvýkrát pripúšťame tú možnosť, ale tá sa týka iných vecí. Takže toľko k návrhu pána poslanca, pána poslanca Kaníka.
K pánovi poslancovi Mihálovi v podstate dve veci. Prvá vec, ktorá sa týka tých potvrdení, a druhá vec, ktorá sa týka tej doložky. No, pán poslanec, asi toľko, viete, ako beží a prebieha cyklus medzirezortného pripomienkového konania. Vychádzajúc z toho, že v medzirezortnom pripomienkovom konaní ministerstvo financií neuplatnilo žiadnu pripomienku ani zásadnú, ani obyčajnú, vyplýva, že sa stotožnili s dopadmi, ktoré z tohto vyplývajú, a akceptujú ich. On totiž, ten zákon a jeho aplikácia má svoje plusy, mínusy, ktoré môžu sa v praxi a realizácii uplatniť. To znamená, že pre mňa je z toho jednoznačný záver, keď akceptujú a prijali, sú si vedomí veškerých dopadov, ktoré z toho vyplývajú aj z hľadiska finančných, ktoré sa týkajú vyplácania prídavkov a samozrejmá vec, že aj toho bonusu.
Čo sa týka k pánovi Brockovi, treba povedať viacerým, k viacerým poslancom a to je otázka, ktorá, pokiaľ mám informáciu, zaznievala už aj na samotnom výbore, no, zavedenie povinnosti rodičov oznámiť úradu po dovŕšení troch rokov veku dieťaťa, ako bude zabezpečená starostlivosť o toto dieťa, návrh vypustí túto otázku. V žiadnom prípade nedoporučujeme. Poviem prečo. Ako k tomu prišlo? Tento návrh zákona bol predmetom prerokovávania aj výboru pre ochranu detí a mládeže. Výbor, ktorý pôsobí pri rade, výbor, ktorý je zložený na 50 % zo zástupcov štátu a na 50 % zo zástupcov mimovládnych organizácií, resp. prevádzkovateľov viacerých činností, ktoré súvisia so sociálnoprávnou ochranou detí. Bol to návrh práve tej časti mimovládnych organizácií, to znamená ľudí z reálnej praxe, ktorí sa dennodenne stretávajú s viacerými nešťastiami detí, veľakrát aj týraním a ďalšími otázkami a tie navrhli do obdobia, pokiaľ nebude predložená a schválená novela zákona o sociálnoprávnej ochrane detí, ktorú pripravujeme a v priebehu budúceho kalendárneho roka by mala byť predmetom rokovania ctenej snemovne, je potrebné dočasne nejakým spôsobom riešiť túto otázku. Opakujem ešte raz, výbor zaviazal ministerstvo, aby hľadal a navrhol riešenie. To je výsledok, ktorý sme ponúkli. Pri prvom čítaní som jasne zvýraznil, že som pripravený ústretovosti akéhokoľvek riešenia, iného, lepšieho, ktorý bude ponúknutý, ale jasne som zvýraznil, že pri zachovaní cieľa. A vy vlastne navrhujete úplné vypustenie, to znamená, cieľ nezachovávame, my ho vlastne vypúšťame.
Treba si uvedomiť jednu vec, že, ja som presvedčený o tom, že môžu byť, možnože niektoré práveže tie rizikové sociálne rodiny, ktoré toto oznámenie nezašlú, ale to bude práve okruh rodín, ktorý bude riešiť v tomto prípade sociálnoprávna kuratela ako možné rizikové. To znamená, z veľkého množstva tisícov ľudí alebo rodín sa ten rozsah zníži na ďaleko menší okruh, ktorý bude možné už potom obísť, skontrolovať aj z pozície, z pozície konkrétnych pracovníkov, pracovníkov úradov práce, prípadne sociálnoprávnej kurately.
No, a teraz, trošku ma prekvapila tá vaša rétorika, pán poslanec Mihál, pretože človek, ktorý sedel na ministerstve práce, predsa by mal len trošku vedieť viacej vážiť možnože vyjadrenia. Nemusel tento problém byť. Vy ste v roku 2011 prepustil z úradov práce 1 600 ľudí. Z toho bolo 240 pracovníkov, ktorí pôsobili v sociálnej politike vrátane pracovníkov sociálnoprávnej ochrany detí. Ak by ste toto nebol urobil, my nemusíme tento spôsob dneska takto riešiť. Bol by dostatočný počet ľudí, ktorí mohli tento záujem obhospodáriť ako taký. Mne iné nič neostáva, ja tých ľudí opätovne prijímam naspäť. Prečo? No jednoducho veškeré kontroly, medzinárodná, Medzinárodný menový fond, Svetová banka, OECD poukazujú na to, že dnes máme na úrade práce na jedného pracovníka, ktorý sprostredkováva zamestnanie, až 900 nezamestnaných. To znamená, robí základnú štatistiku. Ale oveľa horší stav je hlavne v tej sociálnej oblasti, ktorá sa týka sociálnoprávnej ochrany, ochrany detí ako takej, takže dovolil som si túto poznámku, lebo mal som dojem, že tá rétorika celkom nezodpovedala skutočnosti ako takej, pretože to nie je buzerácia, to je záujem dospieť k nejakým, k nejakým konkrétnym číslam a potom sa venovať vyslovene tým rizikovým, ktoré to oznámenie nezaslali, som presvedčený, že v takomto prípade ako dočasné riešenie, opakujem ešte raz, ako dočasné riešenie to naplní, naplní ten základný cieľ.
Pán poslanec Štefanec, nevidím ho tu, len my neotvárame zákon o sociálnom poistení štyristošesťdesiatjednotku. Opakujem ešte raz, v tejto novele neotvárame tento zákon. To znamená, to, čo ste vy ponúkol, je nad rámec novely tohto zákona, pretože prostredníctvom tohto zákona by sme otvorili úplne iný zákon, ktorý by sa týkal podľa vás návrhu zmeny definície zamestnanca na účely sociálneho poistenia a v podstate ste vo viacerých veciach aj, aj ako vyjadril vo svojom vystúpení, že klopete na otvorené dvere. Nebudem hovoriť o odborných a legislatívnych dôvodoch, prečo nie je možné tento návrh prijať, ale poviem, poviem zopár veľmi konkrétnych, by som povedal, pragmatických.
Rezort práce, sociálnych vecí a rodiny uzatvoril z radov študentov vysokých a stredných škôl dohodu, na základe ktorej sa pravidelne stretávame, komunikujeme. Vždy, keď ide legislatíva, ktorá sa dotýka študentov ako takých, máme záujem a treba povedať, že to je akceptované z jednej, aj z druhej strany, sa pobaviť, poradiť a možno aj akceptovať konkrétne pripomienky partnerov k legislatívnej norme, ktorá sa týka tejto kategórie mladých ľudí. Tak tomu je aj teraz. Pri poslednom stretnutí sme mali za cieľ vyhodnotiť doterajšiu aplikačnú prax zmeny zákona, ktorej sa týka, odvodovej povinnosti, dohodárov, v tomto prípade študentov. Ja veľmi rád som konštatoval, že až 67-tisíc študentov vysokých škôl pôsobí a pracuje, pracuje na dohody, to znamená, využíva tento mechanizmus. Samotní vysokoškoláci urobili hlbokú analýzu dôvodov na základe veľmi zaujímavej vzorky, kde sa študenti vyjadrovali, prečo, za akým účelom využívajú tento prostriedok. Boli tie odpovede veľmi zaujímavé a treba povedať, že istým spôsobom prínosné aj pre mňa, lebo drvivá väčšina povedala jasne, máme záujem pomôcť rodičom, aby nás nemuseli toľko vykrývať, ale boli aj takí, chceme si vylepšiť istým spôsobom svoj šatník a ďalšie náležitosti. To znamená, ale každopádne ja vítam, som rád a v maximálnej miere podporujem aktivity študentov, ktoré sa týkajú, ich záujem o prácu na dohodu.
Prišli zároveň s návrhom, aby bol zvýšený ten limit na odpracovanie na výšku životného minima, čo sa približne podobá tomu návrhu 200 eur, dneska je to 198 a niečo, od Nového roku, samozrejmá vec, že tá čiastka bude vyššia. Záver a dohoda bola taká, že po prvé nechám preskúmať, zanalyzovať, do akej miery v tej aplikačnej praxi sa napríklad našli aj takí, ktorí porušujú isté možnosti, ktoré tento, tento zákon prijíma, pretože viete, že tam je postačujúce čestné prehlásenie, ktoré môže byť aj zneužité. Zároveň som povedal, že prehodnotíme túto otázku aj s ministerstvom financií a začiatkom budúceho roka v mesiaci januári sa opätovne vrátime za rokovací stôl a urobíme, urobíme konkrétne rozhodnutie, ktoré sa týka ďalšieho postupu.
Ja len môžem povedať, že ja osobne som pripravený podporiť tento návrh vysokoškolákov, ale to nie je otázka len prístupu ministra práce, sociálnych vecí a rodiny. Vzhľadom na dopady je to širší okruh záujmu. Minimálne musím pre takýto zámer získať podporu aj od ministra financií. Takže tu je v podstate odpoveď na tento návrh. Nerád by som riešil problematiku, ktorá sa netýka vecne tohto zákona, a opakujem ešte raz, nie je a neotvárame zákon o sociálnom poistení v tomto zákone, ale by som to riešil štandardne s tým, že po dohode a rokovaní s Radou vysokých škôl a rozhodnutí prídeme, prídeme s konkrétnemu legislatívnemu postupu, ktorý by prípadne zohľadnil požiadavku týchto, týchto vysokoškolákov.
Úplne na záver chcem ešte raz pekne poďakovať za vecný obsah diskusie. Som presvedčený, že návrh, ktorý predkladáme, pomôže viacerým ľuďom a najmä zabezpečí efektívne využívanie finančných prostriedkov, pretože cieľom tohto zákona nie trestať chudobných za to, že sú chudobnými, ale skôr naopak, vychovávať a z hľadiska prevencie dospieť k tomu, aby tie finančné prostriedky boli efektívne využívané. Ďakujem pekne.