27. schôdza

Ďakujem. Ďakujem aj za vystúpenie pánovi kolegovi Hubovi. Samozrejme, aj ja som podpísal tieto pozmeňujúce návrhy, preto ma trošku v závere teda zaujalo to, že akým spôsobom budeme hlasovať, lebo pozmeňujúce návrhy niektoré, samozrejme, sú absolútne podporiteľné, niektoré možno sú s určitým otáznikom.
Ja určite chcem vyjadriť podporu hlavne otázke verejného záujmu, ktorá aj v dôvodovej správe je veľmi vágne napísaná, kde sa píše, že v zmysle článku 6 smernice o biotopoch môže byť verejný záujem ochrany sústavy NATURA 2000 prevážený iným verejným záujmom, ak verejný záujem zamýšľaného plánu alebo projektu preváži verejný záujem ochrany sústavy NATURA 2000, možno ho povoliť. No tak to je otázka takisto široko postavená.
Takisto sa chcem vyjadriť k tomu, že je potrebné riešiť otázku vstupu na územie národných parkov, ako to uviedol pán poslanec Huba. To je veľmi závažná situácia.
Takisto je veľmi vágne postavené, ak uskutočnenie plánu stojí len na všeobecnom posúdení podľa EIA, zákona teda č. 24/2006 Z. z.
Veľmi sa treba zasadiť za to a podporiť, aby ostal teda pri výrube stromov kmeň v obvode 80, a nie 40 centimetrov, lebo naozaj budeme už pomaličky ťať všetko, čo nás len trochu ekonomicky zaujíma, že by bolo vhodné na vyrúbanie.
A takisto sa prikláňam k tomu, čo sa týka autorského práva a čo sa týka výskumu na území chránených území. Sám mám s týmto skúsenosti, že nielen po inventarizácii chcel orgán štátnej ochrany prírody výsledok... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Veľmi pekne ďakujem pánovi poslancovi Hubovi za jeho vystúpenie. Nebudem hodnotiť jeho jednotlivé časti, veď napokon som aj spolupredkladateľom jeho pozmeňujúceho návrhu, ale chcem povedať celkom úprimne, bez nejakej povinnosti nadŕžať svojmu takpovediac oddielovému kolegovi, že považujem za šťastie, že ochrancovia prírody, ak teda chceme takýto tábor mať, aj keď my lesníci niekedy máme problém s tým, aby sme sa takto rozhraničovali, majú v parlamente takého kultivovaného a skvelého zástupcu. A myslím to úplne vážne, pretože za posledných 30 rokov svojej lesníckej praxe mnohokrát práveže sme si voľáko veľmi málo vedeli porozumieť s ochranármi. A vždy som to považoval za veľmi subjektívnu chybu, ktorá je na škodu nie ochranárom alebo lesníkom, ale krajine. A práve ten duch jeho príspevku, ktorý tu zaznel, jasne svedčí o tom, že tu nie je snaha povinne zdeptať a rozložiť na drobné a skritizovať vládny návrh, ale snaha tomuto návrhu pomôcť, aby naozaj bol funkčný, pretože zákon, o ktorom dnes rokujeme, nie je zákon na krátke obdobie, na volebné obdobie, ale je to zákon, ktorý by mal veľmi výrazne pomôcť úplne nám všetkým. Takže oceňujem tohto ducha. A budem veľmi rád, keď veci, ktoré zazneli v tomto príspevku, naozaj nájdu, keď už nie tentoraz, ak to nebude ochota vládnej strany, tak možno v blízkej budúcnosti porozumenie, pretože by bola škoda jeho motívy a podnety nevyužiť. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, pán profesor, pán predseda výboru, dovoľte mi, aby som teda pri všetkej úcte vyslovil v mnohých súvislostiach možno aj istý nesúhlas s vašimi názormi, ale k tým sa dostaneme v nasledujúcich vystúpeniach.
Dovoľte mi ale, aby som sa na vás obrátil s jednou otázkou. Vy ste uviedli, že verejnosť sa viackrát vyjadrila za účinnejšiu a rozsiahlejšiu ochranu prírody, prosím vás, pán profesor, pán predseda výboru, kto to bol? Koho vy považujete za verejnosť? Boli to snáď tí, koho preukázateľných práv a právom chránených záujmov sa rozširovanie ochrany prírody týka? Boli to vlastníci pozemkov? Bola to územná samospráva? Boli to správcovia, užívatelia majetku štátu, lesného majetku štátu? Alebo boli to obyčajní ľudia, ktorých sa rozširovanie ochrany prírody dotýka bytostne v tom zmysle, že prichádzajú o posledné možnosti vykonávať svoje povolanie a zamestnanie v hladových dolinách v rámci vidieckeho osídlenia Slovenskej republiky? Kto to bol? Neboli to náhodou NGO-čky. Nad týmito vecami sa treba zamyslieť teda skutočne veľmi hlboko.
Dovoľte mi, aby som už niekoľkýkrát nesúhlasil s tým vaším tvrdením o alogizme, že máme príliš veľa chránených území. Vážený pán profesor, na Slovensku je dnes 43 % výmery Slovenskej republiky v kategórii chránených území. Ak niekto tvrdí, že ešte stále máme málo chránených území a dostávame sa do takých konfrontácií, že napríklad z celkovej výmery Slovenskej republiky národné parky posudzujeme a porovnávame napríklad s výmerou Spojených štátov na... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za vaše komentáre. Pôjdem v poradí, ako odzneli.
Ja som odovzdal pánovi spravodajcovi takú rámcovú predstavu o hlasovaní. Môžem ju ešte prípadne sprecizovať. Je to oprávnená požiadavka pána poslanca Muránskeho. Ďakujem mu aj za všeobecnú podporu tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
To, čo povedal pán kolega Mičovský, ma, samozrejme, veľmi teší. A ďakujem mu za to. Naozaj by som chcel podčiarknuť to, myslím, že je to duch, v ktorom sa bude niesť celé dnešné rokovanie. Zhodou okolností máme obidve tieto relevantné novely zákonov dnes na stole. A pokúsime sa spoločne dokázať, že naozaj účelné je zakopať tú vojnovú sekeru, ktorá tu je medzi lesníkmi a ochranármi a ktorá spôsobuje mnohé problémy a naozaj často vedie k potvrdeniu tej známej ľudovej múdrosti, že tam, kde sa dvaja bijú, tretí víťazí, lebo keby sme sa boli dokázali aj v tých národných parkoch lepšie dohodnúť, lepšie si rozdeliť kompetencie, nemuseli tam na nami zvíťaziť developerské záujmy tak kruto, ako sa tomu stalo.
K pánovi poslancovi Lebockému. Ja som si, samozrejme, nedovolil názory niektorých mimovládok povýšiť na názory verejnosti. Tu išlo o citovanie konkrétnych reprezentatívnych výskumov verejnej mienky napríklad agentúry GfK alebo potom veľký výskum, ktorý sa nedávno robil na Univerzite Mateja Bela, ktorý tieto výsledky, ktoré som ja naznačil, priniesol. Môžeme si o tom urobiť seminár na výbore, kde vás oboznámim s tými výsledkami.
S tou ochranou sa asi nezhodneme. Ja tvrdím, že na Slovensku sú ako tak chránené 2 % územia, vy tvrdíte, že je to 43 %, tak to si tiež môžeme vysvetliť.

Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte povedať pár slov aj mne k tejto predkladanej novele zákona o ochrane prírody a krajiny.
Ako som už v prvom čítaní povedal, občania mnohí, ktorým nie je ľahostajná ochrana prírody, čakali, že bude to nový zákon. Je to iba novela. Dobre, musíme sa aj s tým zmieriť. Takže vidíme, že tých pripomienok relatívne veľa je, možnože aj bude.
Pri našom výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie pracuje komisia pre ochranu životného prostredia. Do tejto komisie, ktorá je jedna z ďalších, mohol každý poslanec nominovať jedného svojho odborníka, ktorý mohol sa vyjadrovať k zákonom týkajúcim sa rezortu životného prostredia, má 9 členov.
A ich pripomienky, a mám tú česť byť predsedom tejto komisie, som dostal v takejto forme, v takomto objeme. (Ukázanie objemu pripomienok.) Bolo ich celkove 60. Snažili sme sa navzájom nájsť súlad medzi týmito pripomienkami, ktoré prišli od týchto členov komisie. A tam, kde prevažovala väčšinová zhoda, sme ich akceptovali. A dali sme ich na posúdenie legislatíve ministerstva životného prostredia. Z celkových 60 pripomienok bolo vybratých 27, ktoré boli rezortu životného prostredia zaslané, ku ktorým sme dostali aj určité vyjadrenie. Z týchto 27 doplňujúcich návrhov, ktoré boli touto komisiou deklarované vo väčšinovej zhode, zhruba 3,5 bolo akceptovaných, dobre, chvalabohu, aj za to ja hovorím. Jedna z nich bola aj moja, o ktorej som minule povedal, že koľko vlastne ľudí má predstavovať počet, väčší počet účastníkov konania. Takže ďakujem, pán minister, aj za to, že ste to akceptovali a že to tam bude v spoločnej správe pod č. 2.
Ostatné tieto body, boli viac-menej spomenuté v pozmeňujúcom návrhu môjho predrečníka pána kolegu Hubu, ako už bolo spomenuté z jeho úst, ja sa budem venovať ďalšej stránke tohto zákona týkajúcej sa stráže prírody. Ako spomenul, je to vlastne možnosť zlepšiť akcieschopnosť tohto stavu, stavu, ktorý, myslím si, berie životné prostredie srdcom. Ja som svojho času tiež bol adeptom na strážcu prírody. A viac-menej myslím, že tento kolektív, ktorý funguje aj teraz, sú to tí ľudia, ktorí doslova srdcom myslia a ten terén vedia si prešliapať, vedia tú ochranu prírody aj v tom reálnom živote realizovať, resp. upozorňovať ľudí, ako by to mali chápať.
Nechcem tu politikárčiť, môj pozmeňujúci návrh, ktorý ste dostali do lavíc má 13 bodov. Nakoľko myslím, že odôvodnenia sú dostatočne zrozumiteľné a dôvodové, pristúpim k predneseniu tohto pozmeňujúceho návrhu, aby sme sa nemuseli opakovať.
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka, Mikuláša Hubu, Jána Mičovského k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 726).
Vládny návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
Po prvé. V čl. I sa za bod 19 vkladajú nové body 20 a 21, ktoré znejú:
Bod 20: „V § 13 ods. 2 písm. c) sa slová „a zvážnic" nahrádzajú slovami „zvážnic, protipožiarnych pásov a ciest".“
Bod 21: „V § 13 ods. 2 sa za písmeno o) vkladá nové písmeno p), ktoré znie: „p) terénne úpravy a narúšanie pôdneho krytu"."
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie. Z aplikačnej praxe vyplýva, že vlastníci, nájomcovia a správcovia pozemkov pri výkone hospodárskej činnosti bez predošlej konzultácie často poškodia a nenávratne ničia chránené druhy rastlín a živočíchov a ich biotopy. Preto navrhujeme, aby na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, sa vyžadoval súhlas orgánu ochrany prírody na výstavbu protipožiarnych pásov a ciest. Rovnako táto skupina osôb pri výkone hospodárskej činnosti alebo pri úprave pozemkov bez predošlej konzultácie často poškodí a nenávratne zničí chránené druhy rastlín a živočíchov a ich biotopy. Tohto sa dopúšťajú aj jazdci na terénnych motocykloch a motorových trojkolkách a štvorkolkách. Preto navrhujeme, aby sa aj na terénne úpravy a narúšanie pôdneho krytu v druhom stupni ochrany vyžadoval súhlas ochrany prírody.
Po druhé. V čl. I sa za bod 24 vkladá nový bod 25, ktorý znie: „V § 17 sa odsek 1 dopĺňa písmenom e) ktoré znie: „e) ochranné pásmo chráneného územia".“
Odôvodnenie. Hoci v ochrannom pásme chráneného územia platí druhý až štvrtý stupeň ochrany, nie je toto územie považované za chránené územie, a tak hoc je doň zakázaný vjazd motorovým vozidlom, nemôže toto vozidlo člen stráže prírody zastaviť, aby odkontroloval oprávnenosť jeho vjazdu. Taktiež postavenie nelegálnej stavby nie je dosiaľ v ochrannom pásme trestným činom, pričom najviac sa nelegálne stavby správe stavajú v týchto ochranných pásmach v národných parkoch. Takže toto chcem tiež odstrániť a zlepšiť.
Po tretie. V čl. I bod 25 znie: „V § 17 sa vypúšťa odsek 3." Doterajšie odseky 4 až 10 sa označujú ako odseky 3 až 9.
Odôvodnenie. Keďže sa v § 17 ods. 1 zavádza ako chránené územie aj ochranné pásmo, doterajší odsek 3 stráca opodstatnenosť.
Po štvrté. V čl. I v bode 103 v § 65a ods. 2 sa za písmeno z) vkladajú nové písmená za) až zc), ktoré znejú: „za) prostredníctvom Stráže prírody Slovenskej republiky vykonáva strážnu službu ochrana prírody, zb) riadi a kontroluje činnosť Stráže prírody Slovenskej republiky, stará sa o udržiavanie a zvyšovanie odbornej úrovne profesionálnych a dobrovoľných strážcov prírody, zc) vedie evidenciu priestupkov riešených profesionálnymi strážcami prírody a dobrovoľnými strážcami prírody a údaje z evidencie pravidelne zasiela do centrálnej evidencie priestupkov, ktorú vedie ministerstvo".
Odôvodnenie.
V súčasnosti Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky nie je zaviazaná k výkonu strážnej služby a zamestnaných strážcov využíva aj na plnenie rôznych technických a hospodárskych úloh tak, že výkon strážnej služby je následne neefektívny.
Z dlhodobej praxe, odkedy je zriadená stráž prírody, vyplynula potreba jednotného riadenia profesionálnych a dobrovoľných strážcov. V doterajšej praxi sa však ku koordinácii ich činnosti pristupovalo iba individuálne. Osvedčila sa koordinácia činnosti a vzdelávanie profesionálnych a dobrovoľných strážcov v rámci jedného chráneného územia povereným pracovníkom, spravidla vedúcim odboru strážnej služby. Preto navrhujem, aby takýto systém jednotného riadenia bol upravený zákonom.
Povinnosť viesť evidenciu priestupkov vyplýva z § 89 a 89a zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
Po piate. V čl. I v bode 114 v § 68 písm. h) sa slová „tretím stupňom ochrany" nahrádzajú slovami „druhým a tretím stupňom ochrany".
Odôvodnenie. Prax ukázala, že obce často nie sú dostatočne kompetentné a personálne vybavené na to, aby posudzovali vhodnosť vykonania výrubov v chránených územiach a ich ochranných pásmach. Respektíve tejto problematike nevenujú sa vôbec alebo dostatočnú pozornosť, a tak dochádza často k výrubom drevín nad rámec zákona. Z tohto dôvodu navrhujeme, aby sa zachovalo pôvodné znenie zákona, kde táto kompetencia obce bude v druhom a treťom stupni spadať pod okresné úrady. Myslím si, že má to svoju logiku a musíme tú odbornosť aj do tohto vniesť.
Po šieste. V čl. I sa za bod 121 vkladá nový bod 122, ktorý znie: „§ 72 vrátane nadpisu „Stráž prírody Slovenskej republiky“ znie:
Odsek 1: „Stráž prírody Slovenskej republiky (ďalej len „stráž prírody") je poriadkový útvar, ktorý plní úlohy pri zabezpečení kontroly dodržiavania právnych predpisov na úseku ochrany životného prostredia.“
Odsek 2: „Stráž prírody je organizačne začlenená do Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky a člení sa na a) profesionálnu stráž prírody a b) dobrovoľnú stráž prírody.“
Odsek 3: „Stráž prírody sa organizačne člení na odbory stráže prírody.“
Odsek 4: „Člen profesionálnej stráže prírody (ďalej len "profesionálny strážca prírody") je k Štátnej ochrane prírody Slovenskej republiky v pracovnoprávnom vzťahu zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme106a) so všetkými oprávneniami a povinnosťami upravenými v tomto zákone.“
Odsek 5: „Profesionálny strážca prírody má územnú pôsobnosť v rámci celého územia Slovenskej republiky.“
Odsek 6: „Člen dobrovoľnej stráže prírody (ďalej len „dobrovoľný strážca prírody") nie je k ministerstvu v pracovnoprávnom vzťahu a má rovnaké oprávnenia a povinnosti ako profesionálny strážca prírody.“
Odsek 7: „Územnú pôsobnosť dobrovoľného strážcu prírody určuje Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky.“
Odsek 8: „Profesionálnym strážcom prírody a dobrovoľným strážcom prírody môže byť fyzická osoba, ktorá a) dosiahla vek najmenej 18 rokov, b) je občanom Slovenskej republiky, c) je bezúhonná, d) je úplne spôsobilá na právne úkony, e) je na výkon tejto funkcie zdravotne a fyzicky spôsobilá, f) je odborne spôsobilá, g) zložila sľub podľa odseku 15.“
Odsek 9: „Za bezúhonnú sa na účel ustanovenia odseku 8 písm. c) považuje osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin ohrozenia životného prostredia spáchaný z nedbanlivosti72); tieto skutočnosti sa preukazujú dokladmi uvedenými v § 44 ods. 7.“
Odsek 10: „Odborná spôsobilosť uchádzača za člena stráže prírody podľa ods. 8 písm. f) sa preukazuje vykonaním skúšky na okresnom úrade v sídle kraja pred komisiou, ktorú tvorí jeden zástupca okresného úradu v sídle kraja, jeden zástupca organizácie ochrany prírody a jeden zástupca územného útvaru Policajného zboru.“
Odsek 11: „Obsahom skúšky podľa odseku 10 je preukázanie základných znalostí z trestného práva, právnej úpravy priestupkov, právnej úpravy na úseku ochrany prírody a krajiny, použitia donucovacích prostriedkov, ako aj miestopisu a geografie územia, v ktorom má funkciu vykonávať.“
Odsek 12: „Okresný úrad v sídle kraja môže od povinnosti overenia odbornej spôsobilosti skúškou a zloženia sľubu upustiť, ak ide o člena stráže prírody, u ktorého dochádza iba k zmene obvodu pôsobnosti.“
Odsek 13: „Prípravu na skúšku odbornej spôsobilosti podľa odsekov 10 a 11 zabezpečuje okresný úrad v sídle kraja v spolupráci s organizáciou ochrany prírody.“
Odsek 14: „Členom stráže prírody sa fyzická osoba stáva dňom zápisu do zoznamu členov stráže prírody, ktorý vedie okresný úrad v sídle kraja. Fyzická osoba môže byť zapísaná do zoznamu členov stráže prírody najmä na návrh orgánu ochrany prírody, organizácie ochrany prírody, obce alebo občianskeho združenia, ktorého poslaním podľa jeho stanov je ochrana prírody a krajiny. Do zoznamu členov stráže prírody okresný úrad v sídle kraja zapíše aj vlastníka súkromného chráneného územia po preukázaní spôsobilosti na výkon funkcie člena stráže prírody podľa odseku 8.“
Odsek 15: „Navrhovaný za člena stráže prírody skladá do rúk prednostu okresného úradu v sídle kraja sľub v tomto znení: "Sľubujem, že ako člen stráže prírody budem svedomito plniť svoje úlohy pri ochrane prírody a krajiny, dbať na dodržiavanie Ústavy Slovenskej republiky, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov.".“
Odsek 16: „Podrobnosti o zápise do zoznamu členov stráže prírody ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.“
Odsek 17: „Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky raz za päť rokov preveruje odbornú spôsobilosť profesionálnych strážcov prírody a dobrovoľných strážcov prírody formou povinného preskúšania, ktorého podrobnosti upraví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.".“
Poznámka pod čiarou k odkazu 106a znie: „106a) Zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone prác vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov."
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie k tejto celej pasáži. V súčasnosti chýba presná definícia funkcie a pracovnej náplne stráže prírody, jej členenie a kompetencie. Aj z tohto dôvodu navrhujeme úplne nové znenie § 72, podľa ktorého sa delí táto stráž prírody na profesionálnu a dobrovoľnú. Rovnako je snaha zadefinovať kompetencie jednotlivých zložiek stráže prírody, čo by malo smerovať k skvalitneniu samotného výkonu strážnej služby ochrany prírody. Zároveň sa navrhuje, aby odbornú spôsobilosť pred výkonom funkcie stráže bolo potrebné preveriť nielen u dobrovoľných, ale aj u profesionálnych strážcov prírody. Podrobnosti takéhoto preskúšania upraví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom. V tomto paragrafe sme, samozrejme, prevzali aj súčasné znenie, ale pre úplnosť legislatívnej čistoty procesu sme doplnili ďalšie odseky, ktoré sú tam.
Po siedme. V čl. I sa za bod 121 vkladá nový bod 122, ktorý znie: „Za § 72 sa vkladá nový § 72a, ktorý vrátane nadpisu „Odbor stráže prírody“ znie:
Odsek 1: „Odbor stráže prírody a) koordinuje a riadi výkon strážnej služby ochrany prírody prostredníctvom profesionálnych strážcov prírody a dobrovoľných strážcov prírody, b) prerokúva priestupky na úseku ochrany prírody, c) spolupracuje s odbornými pracovníkmi, d) vykonáva environmentálnu výchovu.“
Odsek 2: „Na účel prerokúvania priestupkov je člen stráže prírody oprávnený a) ukladať a vyberať blokové pokuty, b) predvolať si osobu podozrivú zo spáchania priestupku za účelom vysvetlenia jej konania, c) predvolať si osobu podozrivú zo spáchania priestupku za účelom vyšetrenia priestupku v blokovom konaní.“
Odsek 3: „Osoba podozrivá zo spáchania priestupku je povinná dostaviť sa na predvolanie.“.“
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie. Z dlhodobej praxe vyplynula potreba vytvorenia jednotného systému riadenia činnosti profesionálnych a dobrovoľných strážcov prírody tak, aby plnili povinnosti vyplývajúce im zo zákona a v rámci jednotlivých odborných organizácií nesuplovali činnosti, ktoré so strážnou službou nesúvisia. Vzťah k zákonu č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov je vyjadrený už v platnom zákone o ochrane prírody, ktorý to cituje v § 92 ods. 10.
Po ôsme. V čl. I bod 124 znie: „V § 74 odsek 2 znie: „Použitie nápisu „STRÁŽ PRÍRODY" inou fyzickou osobou alebo právnickou osobou je zakázané."."
Odôvodnenie. Týmto ustanovením sa zabráni zneužívaniu označenia a vydávaním sa za stráž prírody neoprávnenými osobami. Takéto prípady sa už v doterajšej praxi objavili.
Po deviate. V čl. I sa za bod 124 vkladá nový bod 125, ktorý znie: „V § 74 sa vypúšťa odsek 5." Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie. Tento bod tohto pozmeňujúceho návrhu je obsahovo zhodný s bodom 124 vládneho návrhu zákona, takže tento bod by som vyňal na osobitné hlasovanie, pán spravodajca.
Po desiate. V čl. I sa za bod 125 vkladá nový bod 126, ktorý znie: „V § 75 ods. 1 písmeno o) znie: „o) zastaviť a kontrolovať dopravný prostriedok a osoby v ňom, ak sa nachádza v chránenom území a jeho ochrannom pásme na účel overenia oprávnenosti jeho vjazdu na toto územie"." Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie. Páchatelia priestupkov a trestných činov do území s druhým až piatym stupňom ochrany často nelegálne vchádzajú rôznymi dopravnými prostriedkami, v ktorých potom odvážajú nelegálne získané jedince chráneného druhu, zver, ryby, rastliny a ich plody, plodnice húb, ako aj nerasty a skameneliny. Stráž prírody dosiaľ môže zastaviť dopravný prostriedok len v chránenom území, a nie v jeho v ochrannom pásme. Takže dúfam, že toto má svoju logiku, aby sme tento bod podporili, aby stráž prírody mala tú kompetenciu aj v ochrannom pásme zasahovať, pretože niekedy je to iba o metroch, či ho stihne alebo nestihne v tom či chránenom alebo pásme tej oblasti chránenej v ktorej je, a nie v ochrannom pásme.
Po jedenáste. V čl. I sa za bod 125 vkladá nový bod 126, ktorý znie: „V § 75 ods. 1 sa za písmeno s) vkladajú nové písmená t) a u), ktoré znejú: „t) kontrolovať zriaďovanie skládok odpadov, u) kontrolovať vypaľovanie trávnych porastov, remízok a krovitých porastov"." Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie.
Zriaďovanie skládok síce upravuje zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ale stráž prírody nie je oprávnená kontrolovať vykonávanie tohto zákona, a teda v prípade pristihnutia osoby vysýpajúcej odpad nemá možnosť účinne zasiahnuť, nemôže osobu vyzvať, aby sa identifikovala, a ani ju zadržať a následne vec vyriešiť. Myslím, že toto by malo byť.
Čo sa týka zákazu vypaľovania trávnatých porastov, remízok a krovísk, tento je síce upravený v zákone č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov a v zákone č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ale stráž prírody nie je oprávnená kontrolovať vykonávanie tohto zákona, pritom sa s touto činnosťou v teréne veľmi často potýka.
Po dvanáste. Body 122 až 126 sa vypúšťajú. Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie. Navrhuje sa zachovať nárok člena stráže prírody na rovnošatu vzhľadom na to, že zrušenie tohto nároku by viedlo k ďalšiemu nežiaducemu znižovaniu autority stráže prírody.
Po trináste. V čl. I sa za bod 126 vkladá nový bod 127, ktorý znie: „V § 78 ods. 1 sa za písmeno e) vkladá nové písmeno f), ktoré znie: „f) člen stráže prírody nepreukáže svoju odbornú spôsobilosť pri pravidelnom preskúšaní podľa § 72 ods. 17".“ Doterajšie písmeno f) sa označuje ako písmeno g). Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie k poslednému bodu pozmeňujúceho návrhu. Nepreukázanie dostatočnej odbornej spôsobilosti bude dôvodom na ukončenie členstva v stráži prírody.
Toľko k nášmu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý sa týkal hlavne stráže prírody. Myslím si, vážení, že mali by sme dať tejto, ja im hovorím, takejto profesijnej skupine, ktorá pomáha chrániť našu prírodu, vážnosť, ktorú by mali mať. A tieto pozmeňujúce návrhy, ktoré predkladáme aj s kolegami, nevyšli ani z našich hláv, ale priamo od nich. Oni vedia, ako majú strpčený život pri tom reálnom výkone podľa tohto zákona o ochrane prírody. Tak preto sa prihováram, aby sme naprieč politickým spektrom dali tomuto nášmu návrhu pozmeňujúcemu zelenú, pretože myslím, že chceme zachovať prírodu aj pre ďalšiu generáciu. Takže nehrajme sa tuná na politikov, hrajme sa na odbornú vec, odbornú Stráž prírody Slovenskej republiky. A myslím si, že keď sa nebudeme pýtať tých, ktorí priamo sú za tento výkon zodpovední, nemôžeme vykonávať z vlastnej hlavy a navrhovať zákony. Takže tieto body, ktoré som predniesol, je priamo ich výklad, ako si ich predstavujú, aby tá ich vážnosť nabrala aj v tom reálnom výkone ich služby nejakú tú, ešte raz opakujem, vážnosť.
Keď môžem, tak pánu spravodajcovi by som doporučil hlasovanie o bode 1 samostatne, o bode 2 samostatne, zapíšte si to, buďte tak dobrý, nemám to spracované, takže tak by som vám to dal, o bodoch 3 až 8 spoločne, o bode 9 samostatne a bodoch 10 až 13 spoločne tiež. Tie body, ktoré sú viacčíselné môžeme dať spolu.
Dobre, toľko z mojej strany. A žiadam alebo aj prosím, samozrejme, o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.
Ďakujem pekne, páni, že ste ma vypočuli a odovzdávam pozmeňujúci návrh pánu spravodajcovi. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Stráž prírody by mala mať logicky podobné kompetencie a podobnú autoritu, ako ju má napríklad lesná stráž. Skutočnosť je však taká, že na Slovensku lesná stráž požíva z rôznych dôvodov výrazne vyššiu autoritu ako stráž prírody. A tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh smeruje aj k akémusi zrovnoprávneniu týchto dvoch rovnocenných stráží pôsobiacich v našej prírode.
Keďže som mal možnosť navštíviť odhadom približne 150 národných parkov na všetkých kontinentoch s výnimkou Antarktídy, tak môžem z vlastnej skúsenosti porovnávať, akú autoritu požívajú v mnohých krajinách takéto podobné služby alebo, nazvime to, stráže. Príkladom je v amerických národných parkoch asi všetkým vám dobre známa povestná služba, rangeri, ktorí požívajú obrovskú a takú samozrejmú autoritu. Nie je vôbec predstaviteľné, že by niekto neuposlúchol ich pokyny. A k takým charakteristickým črtám okrem toho ich veľmi kompetentného a kultivovaného správania patrí aj tá typická rovnošata, ktorú všetci poznáte z rôznych amerických seriálov. Nie je to možno vec podstatná, ale myslím si, že aj tá dodáva autoritu. A práve tento návrh zákona dobrovoľnej zložke stráže prírody chce zobrať aj túto jednu z posledných, povedal by som, vymožeností, teda nárokovateľnosť na rovnošatu. Takže preto namietame aj tento bod novely. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ďakujem za tvoju reakciu. Samozrejme, keď sa chceme porovnávať s inými krajinami, keď si spomeniem, že sme vlastne ministerstvo zrušili pred niekoľkými rokmi, tak viac-menej vidíme, ako sa správajú určité vládne garnitúry k tejto oblasti života. Myslím si, že máme tu čo naprávať, máme sa o čo biť, Slovensko by nemalo byť v tejto oblasti životného prostredia nejakou popoluškou, máme čo ukazovať svetu. Môže to byť jeden z naštartovaných ekonomických stimulov, aby sme sem pritiahli zahraničných turistov, ktorí tu budú míňať svoje doláre a svoje eurá a svoje peniaze. Takže myslím si, že aj tú stráž prírody momentálne musíme, hovorím, musíme udržať, pretože ináč tú ochranu neudržíme. Pán minister, to je jednoznačné. Takže buďme, by som povedal, takí veľkorysí a povedzme, že, áno, chceme mať aj tu stráž na takejto úrovni, ako to majú v iných krajinách, ako pán kolega spomenul, áno, ja poznám tiež poľnú stráž, poznám lesnú stráž a musím povedať, že nedosahujú tieto stráže ochrany prírody ich, by som povedal, vážností aj ich nejakých zákonných možností, ktorými môžu priamo v reálnom výkone pôsobiť. Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem v prvom rade za slovo, ktoré som využil ako spravodajca, pretože v krátkosti, skutočne v krátkosti zareagujem na svojich dvoch predrečníkov.
V prvom vystúpil pán poslanec Mikuláš Huba.
Čo sa týka vojnovej sekery medzi ochranármi a lesníkmi, ja si nemyslím, že je to vojnová sekera. Medzi lesníkmi a ochranármi, ktorí sú kompetentní a ktorí vedia, čo je to ochrana prírody, majú k tomu príslušné vzdelanie, ako aj rozumejú lesníctvu, a tým aj ochrane prírody, vojnová sekera nie je zakopaná. Vojnová sekera možno je zakopaná medzi tými, ktorí rozumejú prírode, a tými, ktorí sa tvária, že rozumejú prírode.
Na Tatry mám podobne ako aj teraz iný názor, ako vy, pán Mikuláš Huba. Keď vznikla kalamita v Tatrách, známa veterná kalamita s veľkými následkami, už predtým v prvom funkčnom období, keď som tu bol, som vystúpil na urýchlené spracovávanie kalamity, na podporu urýchleného spracovania kalamity. Vyzval som aj orgány štátnej správy, aby konali v súlade so zákonom o ochrane prírody a nebáli sa povoľovať výnimky aj v piatom stupni ochrany, čo sa týka premnoženia lykožrúta smrekového.
Veľmi, veľmi negatívnu úlohu zohrali v tomto období médiá, kde dávali veľmi málo priestoru skutočným odborníkom jednak z lesníckej prevádzky a jednak zo strany vedeckej obce, lesníckej a ochranárskej. Viac sme videli tam chlapcov podľa môjho názoru, ktorí keď to neprečítali z papiera, tak nevedeli, o čom hovoriť. Určite, neuznávam takéto spôsoby ako pripútavanie sa ku stromom a tak ďalej a ich skutočne neodborné správanie. Ja sa pýtam, kto platil týchto chlapcov, vedeli, za čo oni bojujú? Keď teraz prejdú Kôprovou a Tichou dolinou, zaujímavé je, že nikto z nich nevystupuje.
Ešte by som odporúčal aj tým, ktorí tomu snáď neveria, ísť sa pozrieť na plochy, kde TANAP prevádzal revitalizáciu území, to znamená, kde opäť aj človek pomohol svojou umelou obnovou na to, aby Tatry plnili svoju funkciu. Takže odporúčam aj tieto miesta si pozrieť.
Mojou základnou filozofiou na rozdiel od tzv. ochranárov je to, že my ľudia sme narušili prírody, a preto je našou povinnosť aspoň v prvotných štádiách pomôcť prírode, aby sa dokázala revitalizovať, aby plnila ekologickú stabilitu v prírode.
Ďalej, pán poslanec Mikuláš Huba, sa opäť nezhodneme pri osobitne chránených častiach prírody. Tu každý operujeme inými číslami, ale, vážené panie poslankyne, páni poslanci, naše ministerstvo v súlade s § 51 nami prejednávaného zákona uverejnilo štátny zoznam osobitne chránených častí prírody Slovenskej republiky. Dám do pozornosti, že naše pekné Slovensko má 49 036 kilometrov štvorcových, čo je 4 903 600 hektárov. Tak poďme sa na to trošku bližšie pozrieť. Národné parky a chránené krajinné oblasti v našom Slovensku predstavujú rozlohu 1 110 598 hektárov. To je necelých 23 % z výmery. Poďme ďalej, chránené krajinné prvky, chránené areály, prírodné rezervácie a prírodné pamiatky predstavujú 112 678 hektárov, čo je 2,3 % z výmery. Ďalej nasledujú ostatné prvky, a to jaskyne a prírodné vodopády. Tie predstavujú 3 300 hektárov. Poslednou kategóriou sú vtáčie územia. Tu máme odborníka pána Martina Fecka. A môže byť skutočne rád, že výmera týchto vtáčích území predstavuje 1 084 719 hektárov. Vážení páni poslanci a panie poslankyne, spolu tento štátny zoznam osobitne chránených častí prírody Slovenskej republiky predstavuje 2 307 996 hektárov. Je každému k dispozícii na webovej stránke. A je to 47,7 % z výmery Slovenskej republiky. Čiže mám za to, že hovoriť tu hoc aj takéto názory, že snáď sú hlasy, že dôjde možno v budúcnosti k znižovaniu výmery chránených území vo vzťahu k ochranárom, to považujem pomaly na základe tohto zoznamu, ale aj skutočnosti za takú mierne poplašnú správu, s ktorou skutočne nesúhlasím.
Ďalej, čo sa týka tohto paragrafu, pán poslanec Huba, ste sa zmienili ohľadom výrubu drevín, treba to sprísniť a tak ďalej a tak ďalej. Zákon jednoznačne definuje, kde musíme požiadať o výrub drevín, čo sa týka obvodu 40 a 80 centimetrov. Vieme, o čo sa jedná. Aby si niekto nemyslel, že sú to priemery 40 a 80, je to skutočne obvod 40 a 80 centimetrov.
Ale na inú vec sa chcem zamerať. Chcem sa zamerať na to, že tento zákon myslí aj na náhradnú výsadbu, nielen vyrúb, ale aj náhradnú výsadbu. Spomeniem § 48 a budem citovať: „Orgán ochrany prírody uloží žiadateľovi v súhlase na výrub dreviny povinnosť, aby uskutočnil primeranú náhradnú výsadbu drevín na vopred určenom mieste, a to na náklady žiadateľa," podotýkam, na vopred určenom mieste. A podotýkam, orgán ochrany prírody uloží žiadateľovi už v súhlase povinnosť zalesniť tieto plochy. Takže ja nevidím žiaden dôvod, aby sme tu robili paniku, že len sa ide vyrúbavať a nič ohľadom ochrany prírody sa nebude robiť.
Ešte skutočne k tomu tzv. samovývoju. Určite aj vy, pán profesor a poslanec Mikuláš Huba, viete, že v roku 1982 na Šumave bola obdobná kalamita ako v Tatrách. Bohužiaľ, sme sa vtedy nepoučili z týchto poznatkov, keď to aj Česi rok nechali na tzv. samovývoj a potom v druhom roku (1984) rýchle išli zasahovať, aby zachránili českú Šumavu. Podobne aj my lesníci, však to pozná aj pán poslanec Tibor Lebocký, alebo aj poslanec Janko Mičovský, náš Lesný závod Medzilaborce v roku 1987, sme pomáhali likvidovať kalamitu v Margecanoch. Bola to takisto kalamita spôsobená lykožrútom smrekovým. A sme ju skutočne úspešne zlikvidovali. Prečo? No jednoducho preto, že poznáme, lesníci, vývojové štádiá lykožrúta smrekového a jednoducho použili sme zdravý gazdovský rozum, to, čo je choré a napadnuté, treba z lesa von, aby sme nenakazili ostatné jedince, pretože to bude mať inak veľmi negatívny vplyv na ekologickú stabilitu prírody, odhliadnuc už od ekonomickej stránky v tomto čase. Teraz, samozrejme, musíme brať do úvahy aj stránku ekonomickú, ale, samozrejme, musí prevažovať stránka ekologickej stability prírody, za ktorou si stojím.
K tebe, pán poslanec Martin Fecko, by som asi toľko povedal. Tu hovoríš o stráži prírody a tak ďalej a tak ďalej. Mnohí vravíte, že člen stráže prírody má veľmi obmedzené možnosti oproti členom lesnej stráže, poľnej stráže a tak ďalej. S vaším dovolením trošku sa napijem vody. Nebudem už dlhý. (Hlas z pléna.) No uvidíme. Takže skutočne sa skúsme pozrieť na tie tzv. slabé oprávnenia lesnej stráže. Len niektoré veci poviem, lebo inak by sme tu hovorili dve hodiny.
Okrem iného člen lesnej stráže môže obmedziť osobnú slobodu osoby pristihnutej pri spáchaní trestného činu, zisťovať jej totožnosť a ak nemožno zistiť jej totožnosť, môže ju predviesť na útvar Policajného zboru. Mnohí si poviete, no, dobre, má tú možnosť. Ale ako ju vykoná? Jednoducho. Člen lesnej stráže je okrem iného aj oprávnený nosiť zbraň, ak je držiteľom zbrojného preukazu vydaného podľa osobitného predpisu, a použiť túto zbraň. Určite každý si rozmyslí, či použije túto zbraň. Tak ako u nás, podobne aj člen Policajného zboru má dané, kedy ju môže použiť. Má tu člen tejto stráže jasne zadefinované už v terajšom zákone, kedy môže použiť túto zbraň. A je to v prípade nutnej obrany alebo krajnej núdze, tu vychádzame zo zákona o zbraniach a strelive, pri zneškodňovaní zvierat, ktoré bezprostredne ohrozujú život alebo zdravie osôb alebo chránených živočíchov, ďalej, pri hrozbe namierenou zbraňou proti osobe, ktorá je ozbrojená alebo kladie odpor pred predvedením na útvar Policajného zboru. A sú tam ďalšie dve možnosti, kedy možno použiť túto zbraň. Určite si to člen stráže prírody rozmyslí. A vôbec je to tak vysoká zodpovednosť, je to prísažná osoba tak ako v lese, takisto aj v oblasti ochrany prírody, že skutočne musí si každý rozmyslieť aj pri týchto kompetenciách, či bude vôbec schopný vykonávať túto závažnú a dôležitú funkciu. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Martinák veľmi rád používa slovné spojenie „takzvaní ochranári“. Ja ho, s dovolením, budem trochu parafrázovať. Niekedy mám pocit, že zaraďuje aj mňa do tej kategórie, ale, dobre, nikdy to nahlas nepovedal, ale niekedy sa medzi týchto takzvaných ochranárov aj celkom rád hlásim (v chápaní pána Martináka). Ale ja to parafrázujem trošku v inom kontexte, v kontexte takzvaných chránených území na Slovensku. Ja poznám pomerne dobre oficiálne štatistiky o výmere jednotlivých chránených území a netvrdím preto, že by som nepoznal štatistiky, že tu reálne chránime, aj to nie vždy dôsledne, tie rádovo 2 % území v najvyššom stupni ochrany. Tie ostatné požívajú naozaj len veľmi formálnu ochranu. Zoberme si chránené krajinné oblasti s prevažujúcim druhým stupňom ochrany. Tam tie obmedzenia sú také minimálne, že naozaj je to na hranici formálnosti. Ale takisto aj v tých "trojkách" v národných parkoch to nie je bohviečo. Takisto chránené vtáčie územia nekladú nejaké zvlášť veľké obmedzenia, rozhodne nie celoročne na vlastníkov pozemkov, na ktoré sa vzťahujú.
Čo sa týka výrubu drevín a tých náhradných výsadieb, máme s nimi bohaté skúsenosti napríklad z Bratislavy. Ja viem, že toto je iný typ zelene, táto je voľne rastúca, tu hovoríme o mestskej zeleni. Ale keď si zoberieme náhradné výsadby na území Bratislavy, ktoré sú tiež povinné a na ktoré sa pán poslanec odvolával, tak naozaj dopadajú fiaskom, lebo sa tiež realizujú veľmi, veľmi formálne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Pán kolega Martinák, no strom nie je ako strom, a preto ja takisto som proti tomu, aby sa rozširovala bez štátnej ochrany prírody a bez orgánov štátnej ochrany prírody možnosť vyrubovania porastov, pretože naozaj tie náhrady, ako tu spomenul aj môj predchodca, môžu byť rôzne. To aj z hľadiska biocenóz stromy vytvárajú proste určitú biocenózu, na ktorých sa nachádzajú rôzne zoocenózy. A, samozrejme, keď nahradím staré stromy určitého druhu nejakými mladými stromčekmi dokonca možno zahraničných stromov a takisto urobím náhradu, tak jednoducho to nie je to isté.
Čo sa týka stráže ochrany prírody, no ja si myslím, že v súčasnosti naozaj je bezzubá a bezmocná, a preto túto otázku treba riešiť. A preto som aj tie pozmeňujúce návrhy, ktoré tu boli predložené, podpísal.
Čo sa týka ochrany pred lykožrútom, naozaj nie médiám a nie aktivistom, ale skôr populačným ekológom treba dávať slovo. S tým absolútne súhlasím, pretože inak by sa také škody, a ja hovorím, takisto sa pod to podpisujem, čo ste vy povedali, neboli napáchali. A to hovorím ako človek, ktorý sa zaoberá entomológiou. A myslím si, že tam niekde pravda je smerom asi k lesníkom. Ináč, v riadnej ochrane štvrtého, piateho stupňa by sa možno ani lykožrút nemal čo, aj keď to padne, rozmnožiť, pretože to by mala byť tak rôznorodá biocenóza, že by sa tam jeden druh chrobáka, jeden druh lykožrúta v takom stupni ani nemal čo rozmnožiť.
A chcem ešte povedať, že kto za toto potom nesie zodpovednosť. Bohužiaľ, nie sú to tí aktivisti. Ale v súčasnosti je ten, kto je stíhaný práve a prenasledovaný kvôli lykožrútovi, bývalý minister životného prostredia László Miklós.