27. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážený pán poslanec, vám ďakujem za otázku. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky citlivo a so znepokojením vníma dezinterpretácie a útoky na rodovú rovnosť a agendu ľudských práv ako takých. Na jednej strane si vážim a vítam každú verejnú diskusiu, na druhej strane ako ústredný orgán štátnej správy zodpovedný za agendu rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí jednoznačne stojím za týmito princípmi.
Slovenská republika ako členský štát Európskej únie, OSN, Rady Európy pristúpila k rôznym dohovorom a je viazaná smernicami Európskej únie, ktoré sú súčasťou nášho právneho poriadku. Preto o základných východiskách ľudských práv a rodovej rovnosti môžeme viesť diskusiu len do takej miery, aby tieto východiská neboli spochybnené ako také.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky podporuje občiansku spoločnosť a mimovládne organizácie, ktoré v tejto oblasti pracujú a robia záslužnú prácu, a odsudzuje všetky prejavy nenávisti, intolerancie a spochybňovania práv akýchkoľvek menšín. Skončil som, pani podpredsedníčka.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister životného prostredia, vážený pán spravodajca, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia, prestal som v rozprave o 12.00 hodine v celkom zaujímavom bode. Myslím si, že život je niekedy celkom dobrý režisér.
Pripomeniem, práve sme sa bavili o tom, resp. informoval som o tom, že by bolo zaujímavé, aby chránené územia, ktoré sú zaradené v piatom stupni ochrany prírody, prešli pod kuratelu rezortu životného prostredia. Je to dosť atypická myšlienka, nie úplne nová, pretože s takýmito predstavami sa pohrávame už niekedy možno aj dlhšie, ale myslel som to ako jednu z úprimných možností, ako urobiť to, o čom bola prvá časť môjho vystúpenia, a t. j. nájsť rozumný synchrón, aby zákony o ochrane prírody a zákon o lesoch neboli medzi sebou v takej rozopre, v takom nesúlade, v akom sme ich mali v posledných rokoch, resp. ako dopustili, resp. ako sa prejavili ich fungovania na udalosti, ktoré sme vyhodnocovali mnohokrát ako vážne poškodenie krajiny Slovenska a prírody. Takže, áno, ak je päťka taká vzácna, ako si myslíme oprávnene, že taká je, a ak si zasluhuje, aby nebolo do nej zasahované, dokonca ani vo výnimkách, pretože tie výnimky, sme sa zhodli, istá časť obyvateľstva pravdepodobne oprávnene vníma ako príliš široko položené a využívané, tak potom by sme mohli naozaj povedať, že nech sú chránené územia zaradené v tomto stupni považované za územia bez zásahu a nie je žiadny problém, aby túto bezzásahovosť dozorovali orgány rezortu životného prostredia. Ale tým som ešte nenaplnil ten zmysel toho synchrónu, kde sa teda nájde to, aby zákony nepôsobili proti sebe, ale, naopak, v súlade, tak ako to deklarovali páni ministri pôdohospodárstva a životného prostredia na spomínanej konferencii vo Zvolena 7. septembra minulého roka.
No tá druhá časť, to písmeno B spočíva v tom, že ak sa zhodneme na tom, že je možné odovzdať päťky, ktorých je zhruba necelých 100 tisíc hektárov na Slovensku, pod kuratelu rezortu životného prostredia, tak potom treba povedať aj to, čo spôsobovalo veľkú traumu dlhoročnú pri tých rozporoch, o ktorých sa teraz rozprávame. A to je to, že to, aby škodcovia, hmyz, lykožrúty, podkôrny hmyz, ktorý v takom masívnom smere a množstve unikal z týchto území smerom do okolitých lesov, aby bolo možné povedať rezortu životného prostredia, áno, nieže rešpektujeme, ale ďakujeme vám za to, že chránite tieto územia tak, ako si predstavujem, že by mali byť chránené, ako vzorku nedotknutej prírody, relatívne nedotknutej, ale, a to je to B, ak vzniknú nejaké škody na okolitých porastoch hospodárskych alebo chránených v menšom stupni, tak potom je potrebné sa zhodnúť na tom, že takáto ochrana bude uhradená orgánmi rezortu životného prostredia alebo aby vôbec také škody nevznikali, čo bude ešte lepšie, tak aj opatrenia, ktoré zabránia tomu, aby sa nám z pätiek šírili škodcovia do okolitých lesov hospodárskych, budú radené týmto rezortom životného prostredia. To zdanlivo ako keby aj bolo.
Ale je tu jedna záležitosť, ktorá je dôležitá. Zákon o lesoch, o ktorom budeme rozprávať v nasledovnom kole, hovorí o tom, že takéto opatrenia je síce možné pri piatom stupni robiť, avšak musí ich schváliť rezort životného prostredia a v takom prípade sa považujú za použiteľné a je možné ich preplácať týmto rezortom. Ale to sme sa dostali na začiatok celého tohto cyklu, pretože vieme si predstaviť, že ak tento rezort by mal tieto opatrenia schvaľovať, je veľmi pravdepodobné pri tom, ako hovorí skúsenosť, že sa opäť len oživí, nechcem to nazývať vojna, ale nesúlad, ktorý povie, no, áno, vy lesníci máte na to nesprávny pohľad, vy sa dopúšťate požiadaviek, ktoré nie sú odôvodnené, nesúhlasíme s takýmto rozsahom, s takýmito nákladmi, s takýmito opatreniami a budeme na začiatku tam, kde sme nechceli byť, na začiatku nepochopenia.
Spomínam si napr. pri Fabovej holi, keď sa dlhé roky viedla diskusia o tom, že aspoň keby sa tam dali tie lapáky, lapače teda, aby som bol presný. Nie, toto odporovalo zmyslu ochrany. A prišiel nejaký čas, keď už bola situácia vyostrená, takže zjavne dochádzalo k evidentným škodám, ktoré sa zdali až hrozivé. A boli aj hrozivé. Viete, vážení lesníci, prečo by ste nemohli tie lapáky tam dať? Bude celkom dobré, keby ste ich umiestnili. My si ich dokonca aj objednáme. Proste ukázal sa vývoj v tom, že názory sa zmenili. A bolo celkom zaujímavé sledovať, že ľudia boli ochotní zaplatiť to, čo predtým odmietali. Ale tým chcem len dokladovať, že ten subjektívny pohľad tu bude silný. A preto opakujem, päťky, áno, chráňme úplne takmer bez výnimky, zaslúžia si to, ale zároveň garantujme okolitým lesom, že tieto porasty nebudú atakované, v opačnom prípade rezort životného prostredia v plnom rozsahu aj zaplatí tieto opatrenia. To nie je výmysel úplne len pre túto chvíľu, také skúsenosti vo svete sú. Ja osobne som toľko toho nepochodil vo svete, ale Bavorský les, kde nemeckí lesníci udržiavajú pomerne veľké územie kalamitného priestoru, ktorý bol postihnutý veľmi výraznou kôrovcovou, teda podkôrnikovou kalamitou, udržiavajú v takom stave, že nárazníkové pásmo okolo tohto národného parku Bavorský les je vytvorené zhruba 2-kilometrovou zónou územia, kde naozaj veľmi citlivo reagujú na prienik lykožrúta a sanujú napadnuté stromy. A, napodiv, prax potvrdila, že sa to dá.
Takže ak niečo takéto si vieme predstaviť, nedisponujem nejakou analýzou, len sa odvolávam na to, že to je to proste funkčné, bolo by možno dobré, keby sme takéto niečo ako ten hľadaný súlad dvoch zákonov použili. Myslím si, že by to mohla byť spokojnosť na obidvoch stranách, ochranári dostanú päťky a budú ich chrániť, tak ako sme ich doteraz nechránili, bez množstva výnimiek, a zase lesníci dostanú istotu, že opatrenia, ktoré bude treba vykonať na to, aby z týchto pätiek sme nemali atakované nechránené územia, nielen budú navrhnuté, ale aj budú zrealizované a budú mať aj byť kým zaplatené.
Možno jednoduché riešenia nie sú vždy bezpečné, ale vidí sa mi, že keby som našiel takýto pokus, pán minister, v zákone, tak by sa mi zdalo, že tá odpoveď na otázku, či teda sa hľadá alebo nehľadá to, aby sa problémy v nesúlade zákonov vyriešili, by sa dala celkom pozitívne hľadať v odpovedi, áno, ministerstvá hľadali to, čo v septembri vlani vo Zvolene sľúbili, aj to našli a možnože aspoň pri tých päťkách, ktoré sú tým klenotom, vieme poukázať na natoľko funkčný spôsob, že poškodzovanie okolitých lesov, ktoré boli práveže typické pre nedorozumenia v ochrane týchto chránených území, už bude patriť minulosti.
Takže to je prvá skupina a idem k tej druhej, povedal som, že mám dve základné požiadavky a pripomienky k tomuto zákonu.
Tá druhá skupina spočíva v tom, čo ste, pán minister, nazvali ako jeden z hlavných cieľov alebo ako možno ten druhý cieľ, ktorý pri tejto novele ste sledovali. A to je, aby sa náhrady súkromným vlastníkom lesných pozemkov, na ktorých sa nachádzajú rôzne stupne chránených území, začali reálne vyplácať. Nič voči tomu nie je možné namietať, je to oprávnená požiadavka. Prečo by ľudia, ktorí dostali na svojom súkromnom majetku údel ochrany prírody, ktorá im neumožňuje využívať primeraným hospodárskym spôsobom tieto pozemky, nemali dostať za svoju ujmu náhradu? Určite, áno, je to správna cesta. A ja si myslím že bude veľmi dobré, keď aj teraz povieme, že takým dlhodobým cieľom by malo byť to, aby všetky chránené územia boli v rukách štátu. To by bolo najelegantnejšie, najtrvalejšie a naj možno efektívnejšie riešenie. Na to predkladáte niekoľko spôsobov. Dá sa súhlasiť s tým, že tie spôsoby sú vymenované pestro a je možné každý z nich aj použiť. Určite by bolo celkom elegantné, keby sa to dalo urobiť hneď výkupom. Je jasné, že ten objem peňazí, ktorý by bol na to potrebný, je príliš veľký na to, aby sa niečo také mohlo považovať za prioritný postup. A preto to, že navrhujete aj výmeny, lepšie povedané zámeny, aby som použil terminus technicus, ktorý tam je pozemkový, je celkom správne, lebo tým na jednej strane dosiahnete, že územia sa stanú naozaj štátnymi pod chránenými územiami, teda pozemky pod chránenými územiami budú štátnymi, nebude to stáť štát žiadne veľké peniaze a zachová sa doterajší pomer medzi štátnymi a súkromnými pozemkami. Takže zdá sa to ako dobré riešenie. A ja to aj vítam. Aj možno doslova by som povedal, som ochotný za to zdvihnúť ruku.
Ale je tu jedno veľké nebezpečie, o ktorom sme rozprávali aj na výboroch. A myslím si, že toto nebezpečenstvo je potrebné zobrať do úvahy. Je to nebezpečenstvo, že to, čo sa u nás dá zneužiť, sa aj zneužije. A skúsenosť hovorí, že pozemky sú príliš dobrý biznis na to, aby sa nenašli chytráci, ktorí z toho dokážu vyťažiť príliš veľa na úkor nás všetkých.
Veľmi mi chýba, že pri pomerne podrobnom a presnom špecifikovaní postupu, ktorý sa má udiať, pri zámenách, predajoch a tak ďalej, a teraz hovorím o zámenách, ktoré aj vy ste posunuli na prvé miesto pri tomto riešení tohto problému, nie je vôbec naznačený spôsob, ako by sa malo postupovať tak, aby majitelia dnešných súkromných pozemkov, ktorí budú mať záujem na tom, aby dostali primeranú náhradu, nepaberkovali na štátnom spôsobom, ktorý sa nebude dať nazvať primeraný, ale ktorý sa bude dať nazvať zištný, aby jednoducho neukazovali prstom organizáciám, ktoré spravujú štátne pozemky, Lesom Slovenskej republiky, ale aj ďalším inštitúciám tohto typu, že, áno, súhlasíme s výmenou, ale si prosíme tento pozemok, alebo tamten v rámci okresu. A vieme, že bude možné znaleckými posudkami, tak ako to bolo aj doteraz, dokázať, že tie pozemky majú zhruba rovnakú hodnotu znaleckú, teda znalcom ocenenú, ale to, čo znalcom ocenené nebýva, skúsenosť učí, že ani ocenené, ohodnotené nebude. A zrazu zistíme, že sa zamieňajú veľmi zaujímavé pozemky, ktoré sú v blízkosti kúpalísk, zjazdoviek, ktoré pomáhajú poľovným revírom, ktoré sú pri zaujímavých komunikáciách, jednoducho pozemky, ktoré síce splnia to, že sú ocenené rovnako ako ten, ktorý sa zamieňa, ale ktoré zároveň umožňujú tomu, kto zamieňa, získať pridanú hodnotu, ktorú sme vôbec nemali na mysli, aby ju dostal. Nedisponujem žiadnou informáciou o tom, koľkí ľudia sa na niečo takéto chystajú, ale o tom, že sa na to chystajú, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, som presvedčený, že takýchto by sme určite, keby sme mali tú schopnosť vidieť do všetkého, už dnes mohli odhaľovať, špecifikovať. Možno by sa našli takíto ľudia, ktorí už dnes možnože účelovo skupujú chránené územia od súkromníkov, aby sa oni stali tými, ktorí budú zamieňať takéto pozemky. Proste to nebezpečenstvo tu je a mne chýba v zákone spôsob, ako sa voči nemu vymedziť, postaviť, ako ho minimalizovať. A takýto spôsob je možný.
Som presvedčený, že je potrebné, aby organizácie, ktoré budú podliehať povinnosti vyčleniť pozemky pre takéto zámeny, mali možnosť vyčleniť také pozemky, ktoré z ich oprávnených hospodárskych záujmov, keď zastávajú záujmy štátu, všetkých občanov, mali možnosť rozhodnúť, ktoré pozemky sú a ktoré pozemky nie sú vhodné na zaradenie do takejto skupiny, aby to neboli pozemky vytrhávané z veľkých komplexov Štátnych lesov, aby to neboli pozemky, ktoré majú veľmi kvalitnú komunikačnú sieť, aby to neboli pozemky, ktoré jednoducho majú pre hospodára svoju cenu a ktorých vyčlenením by bolo zjavné že sa poškodia oprávnené hospodárske záujmy.
Myslím si, že tu je možné použiť systém, že takéto pozemky povinné organizácie, ktoré budú podliehať pod dikciu tohto zákona, by mali mať právo ich vytipovať, zverejniť, mali by ste ich mať na ministerskej stránke, mala by tu uplynúť určitá doba, aby sa mohla verejnosť, občania pozrieť, čo sa to ide zamieňať. A po tejto dobe a po takomto výbere, na ktorom sa zhodnú povinné inštitúcie a ministerstvo, lebo vravím, že súhlasím so samotnou podstatou toho, len hľadajme spôsob, ako minimalizovať nebezpečenstvá, tak by sa takýto postup dal považovať potom za finálny. A zameňme to, lebo máme záujem, aby chránené územia boli územiami štátnymi.
Keď som vášmu pánovi štátnemu tajomníkovi toto spomínal, tak mi reagoval pán Ilavský tak, že veď predsa v zákone máme povinnosť vypracovať zoznam. Ale, áno, je tam, ale to je zoznam práve tých pozemkov, ktoré sú chránené, to znamená tie, ktoré má štát záujem dostať do svojich rúk, ale vôbec sa v zákone nehovorí o akejsi zásobárni pozemkov a zozname pozemkov, ktoré by sa mali dostať zo štátnych rúk do súkromných ako recipročná zámena.
Takže toto považujem jednoznačne za dôležité, pretože to, čo je možné zneužiť, opakujem sa, sa zneužije, a bola by veľká škoda, keby sme zase pokračovali v tých kauzách, ktorých tu už bolo toľko pozemkových, a keď vieme, že spätne sa už veci napraviť nedajú, tak sa aspoň vynasnažme sa o to, aby sme išli cestou, ktorá naozaj ukáže, že máme záujem na slušnom riadení tohto štátu, aby sme už, preboha, nedávali občanom toľko argumentov o tom, že všetko sa robí tak, aby to vyhovovalo nejakým skupinám, ktoré sú v pozadí riadenia tohto štátu a ktoré poťahujú šnúrkami, na ktorých visí možno aj predstaviteľ vlády.
Nechcem v žiadnom prípade robiť nejaké domýšľavé vyhlásenia, ale bude veľmi dobré aj z vášho pohľadu, z pohľadu vlády, z pohľadu vášho rezortu, ak takýto zoznam bude vypracovaný a ak takýmto spôsobom ošetríme výmeny pozemkov z titulu cieľa, ktorý podporujem. Je ten cieľ už špecifikovaný ako snaha dostať do štátnych rúk všetky chránené územia.
Takže v podstate som povedal to hlavné.
Keďže treba racionálne postúpiť ďalej, som povinný prečítať k návrhu novely zákona č. 543/2002 Z. z. pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý predkladajú Mičovský, Fecko a Huba a ktorý bude len formulovať to, čo som spomínal. Budú tam nejaké drobnosti, ktoré spomeniem a o ktorých som v rozprave nehovoril, aby som využil čas lepšie.
Takže jedna z tých vecí, ktorá hovorí o tom, čo som ani nespomenul, je otázka vloženia do čl. I za bod 19 nového bodu 20, ktorý znie, že za slovami „motorovým vozidlom" sa vkladá slovo „motocyklom" a slovo „cesty" sa nahrádza slovami „rýchlostnej cesty, cesty I., II. a III. triedy“.
Vyplynulo to z požiadaviek, s ktorými som sa ja zoznámil z praxe ochranárskej, kde majú práve s týmto zlú skúsenosť. Reaguje sa tu na aplikačnú prax, z ktorej vyplýva potreba špecifikácie, o aké druhy vozidiel poháňané vlastným motorom sa jedná, a aj to, kde majú povolený alebo zakázaný pohyb.
Ale ideme k ďalšiemu bodu, ktorý je reakciou na to, čo som spomínal pri tých päťkách.
Takže § 16 by podľa nášho presvedčenia mohol znieť nasledovne a navrhujem, aby znel vrátane nadpisu „Piaty stupeň ochrany prírody“ takto:
Odsek 1: „Na území, na ktorom platí piaty stupeň ochrany, je zakázané vykonávať akúkoľvek činnosť. V tomto území je povolená len pešia návšteva.“
Odsek 2: „Správca územia môže návštevu podľa odseku 1 obmedziť alebo usmerniť, nemôže však návštevu týchto území trvalo zakázať.“
Tu sledujeme to, aby tie územia neboli len ako nejaká sklenená bašta nedostupná, ale aby sme mohli práve tú krásu, ktorú chránime, a ten zmysel tej ochrany ľuďom ukázať. Nesúhlasíme s tým, aby sme ľudí z chránených území vyháňali, ale aby sme ich usmerňovali tak, aby chápali a zužitkovali zmysel ochrany.
Odsek 3: „Územia s piatym stupňom ochrany, ktoré sú vo vlastníctve štátu, patria pod správu ministerstva,“ktoré môže poveriť výkonom tejto správy organizácie ochrany prírody vo svojej pôsobnosti,“ (Myslí sa to, keď sme pri tomto zákone pod správou ministerstva životného prostredia a ochrany krajiny.) „ktoré môže poveriť výkonom tejto správy organizácie ochrany prírody vo svojej pôsobnosti.“ (To znamená, necháva sa na ministerstvo, kto by túto správu vykonával.)
Odsek 4: „Správca územia s piatym stupňom ochrany podľa odseku 3 je povinný uhradiť všetky škody, ktoré vzniknú na dotknutých pozemkoch a porastoch z titulu ochrany prírody, ako aj oprávnené náklady na opatrenia, ktoré správcovia dotknutých pozemkov a porastoch vykonajú z dôvodu zabránenia vzniku škôd, ktoré by boli dôsledkom ochrany prírody na území s piatym stupňom ochrany spôsobené. Správcovia okolitých pozemkov sú pri svojej činnosti povinní vždy vykonávať preventívne opatrenia, ktorými by sa predišlo vzniku škôd.“
Takže to je ten synchrón, ktorý by mal byť ukážkou, ako zladiť záujmy tak, aby bola aj ovca celá, aj vlk sýty, aj keď to nie je dobré prirovnanie, jednoducho aby sme mali vzorne chránenú prírodu a aby sme zároveň nedopúšťali tie paseky, ktoré vznikli z nedorozumení lesníkov a ochranárov.
Odsek 5: „Vymedzenie škôd a vyčíslenie oprávnených nákladov podľa odseku 4 podlieha schváleniu ministerstva pôdohospodárstva alebo ním splnomocnenej organizácie. Správca chráneného územia podľa odseku 4 sa môže v prípade nesúhlasu domáhať uplatnenia svojich práv na súde.“
Takže ten hospodár si nebude môcť vymyslieť tie opatrenia, tak aby boli bombastické, neadekvátne a aby zničil povinnú osobu, ktorou bude orgán životného prostredia, respektíve reprezentant, ale bude to podliehať posúdeniu a schváleniu jeho rezortného nadriadeného orgánu.
Odôvodnenie je tu dlhé, ale ja si myslím, že som to odôvodnil už v rozprave a je to odôvodnenie dostatočné.
Tretia zmena. V čl. I bode 87 v poznámke pod čiarou k odkazu 92 sa dopĺňajú slová: „zákon č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov a zákon č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov".
Keďže tie pozmeňujúce body museli ísť tak, aby zodpovedali štruktúre zákona, tak vlastne som predbehol to, čo by malo nasledovať ešte pred tým. Tu je jednoznačne odkaz na to, aby pri zámenách a pri tých zoznamoch, ktoré sa teda budú pre tieto zámeny vypracovávať, boli rešpektované niektoré ďalšie zákony, ktoré tiež zakladajú právo niektorých osôb požadovať zámeny štátnych pozemkov, to znamená, aby sa nestalo, že my síce urobíme krásny zoznam pre tieto účely v súlade s tým, aby sme dosiahli cieľ, ale zároveň poškodíme iné oprávnené osoby, napríklad z titulu reštitúcie, ktoré už požiadali o zámeny a ktoré v žiadnom prípade nechceme považovať za druhoradé alebo nejakým spôsobom preskočiteľné práve v prospech tohto riešenia.
Navrhujeme, to je odôvodnenie, aby som sa možno vyjadril presnejšie, do súčasného znenia vládneho návrhu zákona doplniť medzi pozemky, ktoré nie sú vhodné na zámenu, aj tie, kde stále prebieha reštitučné konanie v zmysle „druhého reštitučného zákona", a tam, kde ešte nedošlo k vysporiadaniu vlastníctva v záhradkových osadách. Takýmto riešením sa predíde možným stretom viacerých nárokov na vlastníctvo určitých pozemkov.
Vyplynulo to z diskusie, ktorú sme ozaj viedli v snahe nájsť dobré riešenie, práve pán poslanec môj klubový kolega Fecko sa nad týmto zamyslel. A toto sú veci, ktoré vyplynuli z jeho skúseností tak, aby sme sa nedopustili v snahe byť spravodlivými zase nespravodlivosti voči niekomu inému.
Po štvrté. V čl. I bode 88 v § 61a ods. 2 sa na konci vkladá veta, ktorá znie: „Pri určení porovnateľnosti pozemkov je okrem výmery, vlastností a hodnoty zamieňaných pozemkov nevyhnutné znalecky vyjadriť aj vplyv ceny rovnakého alebo porovnateľného pozemku v tom istom čase, na tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite na trhovú hodnotu zamieňaných pozemkov."
No tu je vlastne deklarované to, aby sme nedopustili, že síce pozemky budú ocenené z hľadiska znaleckých postupov korektne, ale nepostihne sa to, čo by sa postihnúť malo, že jeden pozemok, ktorý zamieňame, je obklopený nádhernou, ale nefunkčnou divočinou a druhý sa nachádza pri lukratívnom lyžiarskom svahu. Čiže takéto niečo by sa malo jednoznačne podľa tohto zohľadniť, aby nebolo možné považovať takéto zámeny za účelové, ktoré majú dosiahnuť iný však účel ako ten, ktorý zákonodarca do toho vložil.
Po piate. V čl. I bode 88 v § 61a sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie: „Správca pozemkov vo vlastníctve štátu každoročne vypracuje zoznam pozemkov, ktoré sú na nasledujúci kalendárny rok v jednotlivých katastrálnych územiach určené na zámenu (ďalej len „zoznam pozemkov na zámenu"). Pri vypracovaní zoznamu pozemkov na zámenu postupuje správca pozemkov vo vlastníctve štátu tak, aby ich odovzdanie bolo v jeho oprávnenom záujme. Pod oprávnenými záujmami sa myslia najmä celistvosť spravovaného územia, ako aj terénne, dopravné a komerčné umiestnenia a využitie zamieňaných pozemkov. Zoznam pozemkov na zámenu správca pozemkov vo vlastníctve štátu vypracuje každoročne k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a použije sa na účely zámeny pozemkov na nasledujúci kalendárny rok. Zoznam pozemkov na zámenu je po vypracovaní schválený najneskôr do 1. marca príslušného kalendárneho roka ministerstvom,“ životného prostredia, „a zverejnený na jeho webovom sídle. Zoznam pozemkov na zámenu nie je možné po schválení meniť ani dopĺňať.“
Ja som si to overoval aj na niektorých pracoviskách Štátnych lesov, ako by boli schopní takéto zoznamy vypracovať. Oni, samozrejme, vedia o tejto istej, ja to nazvem, hrozbe pre nich, z pohľadu úzkeho, rezortného, podnikového, to hrozba je, nerobí im však žiadny problém takéto zoznamy vypracovať, poskytnúť ministerstvu životného prostredia, a teda zase ministerstvo životného prostredia v snahe ubrániť sa nejakým zbytočným podozreniam môže pozemky, ktoré budú určené na zámenu, zverejniť, nechať na webovom sídle a po lehote, tak ak ju navrhujeme, aj vymeniť, my to navrhujeme.
Bod šesť tejto zmeny patrí zase k tomu, o čom som nerozprával v rozprave, ale týka sa doplnenia § 75, kde sa odsek 1 dopĺňa písmenami t) a u), ktoré znejú: „t) použiť technické zariadenia, zabraňujúce úniku dopravného prostriedku, ktorého oprávnenosť vjazdu je oprávnený kontrolovať, u) pri výkone svojej činnosti používať motorové vozidlá, motorové štvorkolky, snežné skútre a plavidlá“.
O čo tu ide. Ide tu o to aby zo stráže prírody mali možnosť uplatniť opatrenia, ktoré ukázala prax, že by mali byť uplatňované, že im to chýba, aj ja som sa s tým stotožnil, že mnohokrát auto, ktoré nájdu na chránenom území, tam, kde nemá byť, je bez vodiča a keď sa vrátia, aby si to vybavili s ním, tak už tam nie je, treba to riešiť zložitou vyhľadávacou činnosťou, takže zabrániť odjazdu tou známou papučou, zrejme tak sa to myslí, a na druhej strane aby boli oprávnení používať pri svojej činnosti motorové vozidlá, to znamená, aby mohli urobiť svoju službu efektívnejšie.
Siedmy bod. V čl. I bode 164 sa § 104b dopĺňa odsekom 9, ktorý znie: „Správca pozemkov vo vlastníctve štátu vypracuje najneskôr do 1. septembra 2014 zoznam pozemkov podľa § 61a ods. 3. Zámena pozemkov podľa § 61a tohto zákona sa uskutoční najskôr 1. januára 2015 potom, ako bol zoznam pozemkov podľa § 61a ods. 3 zverejnený ministerstvom na jeho webovom sídle aspoň tri mesiace."
Tento bod bezprostredne súvisí s bodom päť, tak ako som to už spomínal, návrhu.
Aj vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu a na potrebu vytvorenia takýchto zoznamov pozemkov sa navrhuje, aby tieto zoznamy boli vypracované od nadobudnutia účinnosti zákona najneskôr do 1. septembra 2014, pričom zámeny bude možné vykonať najskôr 1. januára 2015, a to len v prípade, ak tieto zoznamy pozemkov ministerstvo životného prostredia schválilo a boli zverejnené na jeho webovom sídle aspoň tri mesiace, a teda verejnosť mala dostatočný priestor na to, aby sa oboznámila s pozemkami, ktoré sa budú zo strany štátu zamieňať.
Posledný bod. V čl. I bode 164 sa § 104b dopĺňa odsekom 9, ktorý znie: „V súvislosti s prechodom výkonu kompetencií na území piateho stupňa ochrany podľa § 16 ods. 3 tohto zákona prechádzajú 1. januára 2014 práva a povinnosti vyplývajúce zo správy týchto území z Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky na Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. Podrobnosti o prechode týchto práv a povinností a o prechode správy majetku štátu sa upravia dohodou medzi Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky a Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky.“
To je znenie, ktoré tam naši právnici dali korektne kvôli tomu, aj keď ja osobne mám predstavu, že samotná správa toho piateho stupňa nie je spojená s rozsiahlymi personálnymi zabezpečeniami a technickými prostriedkami, ale predsa len predstavuje konkrétnu agendu, aby sa aj táto agenda korektne v takomto prípade vymenila.
Toľko slová pozmeňujúceho návrhu poslancov Mičovského, Hubu a Fecka. Opakujem, sledovali sme nie to, ako storpédovať tento návrh a považovať ho za zlý.
Ja som sa v tomto prípade naozaj nevenoval množstvu detailov, ktoré už tu boli pripomienkované alebo pripomienkované ešte budú, ale dovolil som si poukázať na dve zásadné veci, na to, že prísľub o synchróne zákona o ochrane prírody a zákona o lesoch nebol dosiahnutý tak, aby sa odstránili dlhodobé bolestivé dôsledky rozdielneho pohľadu lesníkov a ochranárov na spracovanie kalamity, najmä v piatom stupni ochrany prírody, a, po druhé, aby sa to pri zámenách, ktoré sa považujú ministerstvom životného prostredia za jednu z hlavných príčin a cieľov pri tejto novele, aby bolo teda možné získať územia pod chránenými územiami do štátneho vlastníctva natrvalo, nezneužilo rôznymi skupinami záujmovými, ktoré majú vo zvyku zneužiť všetko to, čo sa zneužiť dá, história o tom učí veľmi dobre, a aby sme sa tak ubránili podozreniam, ktoré, myslím, nemá v záujme spájať so svojou činnosťou nikto, žiadna vláda a ktoré zbytočne zaťažujú pocitom, že sme krajina len skorumpovaná občanov.
Predpokladám, že práve toto je cesta, ako ukázať, že vieme v snemovni rokovať o takých postupoch, ktoré by umožnili diery v zákonoch minimalizovať. Táto diera, pán minister, je priveľká. A ja verím, že ak toto prijmete, tak sa môže veľmi výrazne zmenšiť.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Páči sa mi, pán kolega Mičovský, že sa snažíš hľadať riešenie konfliktov a nedorozumení medzi obcou lesníkov a obcou ochranárov. Na detailoch sa možno nezhodneme, aspoň dosiaľ, ale s tebou prezentovanou filozofiou nemám dôvod nesúhlasiť. Je to napokon aj v súlade s otvoreným listom, ktorý som tesne po historickej víchrici napísal popredným slovenským lesníkom. A nazval som ho Slovo lesníkom na slovo súcim. A ohlas naň bol veľmi priaznivý, aspoň spočiatku.
No a teraz k tým často spomínaným kompenzáciám majetkovej ujmy. Ja som to stručne spomenul v tej rannej prezentácii, ale v tej záplave slov to mohlo zaniknúť. Ja naozaj nevidím dôvod, keď tu máme na jednej strane skupinu subjektov, ktoré na to, že hospodária na území národných parkov a iných chránených území, takpovediac doplácajú, prečo by sa im na túto kompenzáciu nemali vyskladať tí, ktorí, naopak, z toho, že pôsobia na území národných parkov a iných chránených území profitujú, plus aj návštevníci chránených území. Neviem si predstaviť, v čom je problém, keď do bežnej priemernej galérie vyberáme vstupné jedno až tri eurá, prečo by nejaké symbolické euro sa nemohlo platiť za vstup do národného parku, ale s tým, že naozaj tie prostriedky sa využijú na ochranu prírody v tomto období, keď je aktuálna kompenzácia majetkovej ujmy, tak v prvom rade na výkup chránených území do rúk štátu. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne aj za podporné stanovisko. Ja si myslím, že práve toto je príklad, ako sa hľadá riešenie. Dajme Bohu, čo je Božie, dajme cisárovi, čo je cisárovo, budú spokojní ochranári, budú spokojní ľudia, ktorí majú prioritný záujem na tom, aby územia chránené boli ozaj chránenými, budú spokojní lesníci, ktorí budú mať istotu, že z týchto chránených území nebude, po prvé, prenikať hmyz, ktorý ohrozuje ich hospodárske záujmy a spôsobuje im veľký rozsah problémov, a keď aj sa tak stane, tak že škody, ktoré takto vzniknú, budú sanované bez toho, aby vznikol nejaký blokačný mechanizmus, ktorý celú vec zacyklí a tú vojnu, o ktorej sme tu viackrát hovorili, predĺži. Takže verím, že toto je jedna z možností, možno existujú ďalšie možnosti. Predpokladám, že bude dobré, ak ich budeme hľadať, pretože naozaj je škoda pokračovať v tom, aby sme mali nesúlad v dvoch dôležitých zákonoch. Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi krátko vystúpiť k tomuto skvostnému návrhu z dielne strany SMER. A je znova na úrovni symbolického znamenia, že tesne po ňom nasleduje ešte skvostnejší návrh z dielne tiež strany SMER, z poddielne pána Jahnátka. Normálne žasnem. Aj plnil som si, čo som mohol, to znamená, už som informoval aj podpredsedov strany SMER, či vedia, čo je v parlamente, už minule som sa pýtal, čo keď náhodou nevedia, že vedenie strany, predseda alebo podpredsedovia, jednotliví ministri čo sem nosia. Tak dneska som oficiálne informoval dvoch podpredsedov strany SMER, čo je v parlamente. A už teda viac urobiť nemôžem. Pokúsim sa teraz krátko v rozprave to povedať, nie špeciálne ne vás, ale na kolegov. To je diamant, De Beers, ako sa volajú tí s diamantmi. To by žasli. To je KOH-I-NOOR či aký, ten najväčší. Taký ešte nenašli, aký diamant tu o chvíľu predstaví pán Jahnátek.
No, pán minister, k vášmu návrhu. Ja sa pokúsim pracovať iným systémom. Ja sa snažím pracovať systémom. Tu nie vždy nájdem pochopenie, ale nevadí. Ja sa sústredím vzhľadom na rozsah toho, len upozorním, viete, keby som ja takto robil, tak som na nezamestnaneckej. Niekto pripraví návrh zákona a potom prejde cez výbor a v spoločnej správe je veľa, 46 zmien. To v praxi znamená, že sa akože cizelovalo. To znamená, to, čo prišlo, je, ako keby ste si kúpili auto, tak ho niekde ponúkate, tak z toho showroomu ešte teda ho nemôžete zobrať, ale už ho musíte cizelovať. Nie celkom to sedí. Ale čo tým chcem povedať? Je to nekvalita. S tým sa tu stretávame, naozaj, denne. Čiže to je prvá výčitka. Prinesie sem niekto niečo, 46 novelizačných týchto. Čiže nebudem ich rozoberať, lebo sa to nedá poňať mentálne.
Ja sa sfokusujem na jedno jediné ustanovenie paragrafu. A na tom sa pokúsim povedať ľuďom, ktorí to pozerajú a ktorých prípadne to zaujíma, v akej krajine žijeme, lebo ja už tomu nerozumiem, priznám sa. Údajne rozumiem jadrovým ponorkám. Priznám sa, je to možné, že som narazil na to prvýkrát a začnem tomu hneď rozumieť na rozdiel tuná od kolegu, ktorý zase mi to vytkol, že rozumiem všetkému. Viete, pán spravodajca, dovolím si tvrdiť, ale neberte to v zlom, vy, predpokladám, som protivný, v zmysle už povedaného asi nerozumiete ničomu. A určite nerozumiete tomuto zákonu. A to je znova ďalšia výčitka. Už, dobre, nevrátim sa k tomu, že je zvláštne, že SMER si postaví spravodajcu k zákonu o ochrane prírody pána lesníka. (Reakcia z pléna.) To je v poriadku, to som ako miernu výčitku minule povedal. Môžeme o tom debatovať. Ale to, že si sem postaví spravodajcu, ktorý ani nevie, čo spravodajcuje, tak to je podľa mňa to, už by sme sa na tom mohli dohodnúť. To by podľa mňa stálo za to už z takej, by som povedal, principiálnej úcty k parlamentu. Teda tu sa niekto strašne pohoršoval, že nejaký rómsky starosta nevedel čítať. Ale tu sú poslanci, ktorí prijímajú zákony, ktoré to ovplyvňujú, a to som mal dneska tú debatu, od jedného konca po druhý koniec. A prijímajú ich tiež ľudia, ktorí tiež nevedia čítať. Pán spravodajca, nehnevajte sa, vy neviete čítať zákony. Neviete čítať, ako sa hovorí, s pochopením alebo v súvislostiach. Alebo teraz povedzte mi, dobre, že ste tak teda komunikačne zdatný, že teda vyhodnocujete a potrebujete to zamotať, že to tak nie je, a odbiť loptičku alebo to nechápete. Vy to nechápete. Vy ste tuná, neviem, koho to bol názor, hovorili teda, že veď náhradná výsadba je dôležitá a že náhradnú výsadbu dávate. Tu pán spravodajca odbil teda názor niekoho, že teda tá náhradná výsadba spôsobí, že sa bude rúbať hlava-nehlava. Pán spravodajca zareagoval naozaj, tak ako sa má a sluší a patrí na znalca zákona, ktorý spravodajcuje. Povedal, že to nie je pravda, lebo však je tam náhradná výsadba, keď to žiadateľovi určí ten orgán. To znamená, keď vy vynímate niekoho, že nemusí žiadať, no tak ani nemusí robiť náhradnú výsadbu, lebo nie je žiadateľ. Skúsim ešte raz to povedať. Čiže ak doteraz bol niekto žiadateľ a žiadal, tak mu ten orgán určil náhradnú výsadbu. Ak niekoho teda vyjmete, to znamená, že už nemusí žiadať, to znamená, že nie je žiadateľ, ergo nemusí robiť náhradnú výsadbu. Pán Martinák, z úcty k parlamentu, prosím vás, doštudujte si tie zákony. Dobre? Nech sa páči. Bol by som rád, keby sme z úcty k parlamentu pristupovali tu pripravení. Dobre? Tento parlament si to zaslúži. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, prosím vás pekne, hovorte...

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Prosím vás, je potrebné tu definovať základné pojmy.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Dobre, ale pán poslanec sa vyjadrí potom v rozprave, tak nespochybňujte jeho funkciu.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
To by som si nedovolil. Neviem, akú má funkciu, ale teraz je tu ako spravodajca.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Funkciu spravodajcu, keď chcete vedieť.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Ako spravodajca zlyhal. Dobre? Prosím vás, je to nedôstojné, aby tak dôležitý zákon spravodajcoval niekto, kto tomu nerozumie. Teraz som to dokázal.
Prosím vás, je potrebné pre potreby tohto zákona si definovať základné pojmy, úplne ísť od Adama ako niekedy tu Štefan. Od Adama treba ísť.
A ja vám poviem, čo je to. Ministerstvo životného prostredia, to ministerstvo životného prostredia, ktorého minister je pán Žiga, je ústredným orgánom štátnej správy pre tvorbu a ochranu životného prostredia. To hovorí § 16 zákona o organizácii činnosti vlády. Potom je tam desať bodov, kde to rozpisuje. Toto je dôležité si uvedomiť pre potreby celku. To je prvá vec.
Druhú vec, ktorú je si potrebné uvedomiť, to máme tu. Pri predstavení tohto zákona hovoril pán minister, že je to predložené v súlade s programovým vyhlásením vlády. Potom je dôležité vedieť, ja si pozriem to programové vyhlásenie vlády, či je v programovom vyhlásení vlády napísané, že meníte ráz krajiny a že uvoľňujete ťažbu drevín a krovín z extravilánov obcí a miest na Slovensku, ad libitum tak taký zootechnický výraz ma napadá. To znamená, kto koľko chce, toľko môže vydrieť. Je toto v programovom vyhlásení vlády?
A tretia vec, ktorú si treba zadefinovať, je dôvodová správa k tomuto zákonu. A to je znova to, že vy neviete, čo spravodajcujete. Ale je podľa mňa nekorektné urobiť dôvodovú správu k tomuto zákonu, kde do dôvodovky uvediete, že je tam čiastočne transpozícia. Neviem, či si to dobre pamätám. Tam bola uvedená transpozícia a potom, áno, riešenie tých zámen. Ale ani maličký ťuk tam nie je spomenutý, že riešite zásadnú vec. To znamená, meníte § 47 z pohľadu toho, či sa môže rúbať alebo nemôže rúbať. Je podľa mňa mimoriadne nekorektné to neuviesť do tej dôvodovky. A v konečnom dôsledku môžeme hovoriť, že to je jednou z nosných myšlienok toho celého, sa dostať k drevnej hmote ľahšie a dostať sa k drevnej hmote lacnejšie a dostať sa tak k tomu, že máme do čoho čo hádzať a potom sekundárne máte ďalšie benefity cez dotácie a neviem čo. Viete, keby bolo v tej dôvodovke napísané, na požiadavku ministerstva pôdohospodárstva meníme to v časti § 47. A teda viete, to je korektné kedy? To tam vôbec nie je spomenuté. Čiže to malo prejsť akože v tichosti, malo to tu akože len tak zľahka preplávať.
Ja chcem vážených občanov upozorniť, že dneska rozhodujeme o tom, nakoľko sa zmení ráz krajiny, to, čo vidíte, keď idete autom a idete okolo nejakých obcí a miest, nakoľko sa ten pohľad zmení. Podľa mňa je to dosť dôležité. Tak robím si aspoň to, čo môžem, teda na to upozorňujem, že dnes bol ten deň a pán minister Žiga je ten minister, ktorý to spôsobí, že ten ráz krajiny sa zmení. To znamená tie, to tu bolo spomenuté, kroviny, húštiny a neviem čo, tie lesy popri tak sa vydajú napospas, preháňam mierne, ale ja to dohovorím, v čom je pes zakopaný, záujmom tým, že sa vytvorila určitá energetická kapacita alebo kapacita niečoho a potrebujete to kŕmiť a nie je to čím kŕmiť. Už ste vyčesali všetko popri cestách, už ste vyčesali všetko popri riekach a teraz ešte treba vyčesať všetko, čo je popri mestách. To je celé. A aby to išlo rýchlo, tak to dáte bez povolenia, a aby to bolo lacné, tak to dáte bez náhradnej výsadby.
Ja som si dal tú prácu, že som bol aj na výbore vašom, výbore pre životné prostredie a pôdohospodárstvo. Bol tam váš štátny tajomník pán Ilavský. A teraz sa pokúsim, neviem, či sa mi to podarí, hovoriť, že aj klamete teda, hej. On hovoril, že zmyslom toho ustanovenia, tej zmeny je to, sa dostať k pôde, aby sa dalo poľnohospodársky využívať cirka 250 tisíc hektárov pôdy, ktorá je v súčasnosti zarastená krovinami a proste ja neviem čím celým. Prosím vás, existujúci zákon hovorí, že tie kroviny môžete česať bez akéhokoľvek povolenia do 10 metrov štvorcových, nad 10 metrov štvorcových by ste mali mať povolenie. Ak by toto bol problém, že vám vadia náletové dreviny, kroviny a že nemôžete orať a neviem čo a že potrebujete to fakt, tak prečo máte v ustanovení, že to z desiatich rozširujete na dvadsať? Tak dajte ustanovenie, že to rozširujete, keď už je toľko tých krovín, že máte 250 tisíc hektárov zarastených, no tak tam napíšete tie kroviny. A poviem pravdu, možno by sme mohli o tom rozprávať. Tak dajte tam tie kroviny. To je jedno, aká bude výmera, keď sú to kroviny, keby vám šlo o to. Keby vám šlo skutočne o tie kroviny, tak nedáte tam dvadsať metrov štvorcových. Dáte to bez obmedzenia a, druhá vec, dáte kroviny, nezahrniete tam lesy. Čiže klamete, pán Ilavský klamal. Proste zámer je v niečom inom. Zámer je v tom, sa dostať k hmote, lebo pravdou je, že pokiaľ máte strom niekde v centre mesta a teraz ho niekto chce spíliť, no tak to tak svieti. Len za tým mestom to nikto merať nepôjde, tu si povedzme pravdu. Alebo to urobí málokto, ešte možno zopár tuná, ako veľmi dehonestujúco to nazval, však, ten slovník biľakovský sa nám vracia, však koniec koncov, asi to je už čas, kto tých chlapcov platí. No možno sa ešte niekde nájdu nejakí, ktorí to pôjdu merať, ale bude ich málo, s tým kalkulujete, bude ich málo. Do toho extravilánu málokto to pôjde merať, málokto to pôjde merať. To znamená, sa to bude česať, bude sa to nakladať a bude sa to plniť v tých gágoroch energetických elektrární na biomasu. A tu primátori Brezna a Hriňovej nedostanú ani náhradu, ani nič, ani nebudú vedieť o tom, že im to tam niekto češe. A to možno je zaujímavé. A to je ten druhý rozmer, na ktorý som sa tiež pýtal na tom výbore. A tuto by som sa chcel dopátrať tej pravdy.
Pán štátny tajomník mi povedal, že existuje stanovisko ZMOS-u, že s týmto súhlasí. Ja sa pýtam, ak existuje stanovisko ZMOS-u, že s týmto súhlasí, prosím vás, pán minister, je možné, keď nie, tak vás budem interpelovať, aby ste ho predložili? Je to dôležité pre ďalšie konanie. Ak existuje stanovisko ZMOS-u, že ZMOS s týmto súhlasí, tak potom musí prebrať zodpovednosť, lebo sa stane jedna vec, budúci rok máte voľby do samosprávnych orgánov obcí. Sa vám stane jedna vec, že keď vám to začnú česať, tí ľudia, ktorí tam chodia ja neviem kočíkovať, venčiť havkov alebo len tak sa proste zľahka prejsť, lebo ešte im tam do tých lesov nikto nezakázal ísť, do tých iných lesov im o chvíľu zakáže ísť Jahnátek, tak sa vás začnú pýtať, kto za tým bol, kto s tým súhlasil. Preto je to dôležité. Ak podpísali to stanovisko ZMOS-u, bude to potrebné pre ďalšie konanie pre to, aby tým ľuďom, ktorí sa na to budú pýtať, bolo možné povedať, áno, ale však oni s tým súhlasili. Preto je mimoriadne dôležité vedieť, či s tým súhlasili. A na to sa budem podľa možností intenzívne pýtať.
Občania, teda aby ste vedeli, o čo ide, ide v zásade o to, že hmoty, ktorá je, doteraz to platilo, bol obvod kmeňa 40 centimetrov vyrastenej výšky 1,30 metra. Keď to bolo viac, potrebovali ste na to súhlas, ktorý keď ste dostali, niekto vám určil náhradnú výsadbu, resp. finančné plnenie, to znamená plnenie, obce mohli potom trebárs niečo zasadiť alebo aspoň pozametať v parkoch. Teraz na tlak lobistov sa to mení. A tam, čo je moc vidno, čo by fakt už oči klalo, ale aj tam ešte je pes zakopaný, to poviem o chvíľku, tak tam to nechávajú v existujúcom znení. Ale tam, čo už je mimo toho zastavaného územia obcí, tak tam sa to uvoľňuje, i keď formálne je tam napísané, do obvodu 80 centimetrov. Vieme, kde žijeme. V zásade to znamená, rúbte, režte, češte všetko, čo vidíte. To v zásade hovorí toto. A to hovorí to, že je to bez súhlasu a bez náhrady. Čiže to mesto, to Brezno alebo Hriňovčania, alebo neviem kto nedostane už ani vindru, ani euro, ani korunu za to, že to niekto vyčesal a nalial do tých gágorov na biomasu. To je celé.
Toto je novela strany SMER, ktorú doniesol sem. Ja tomu nerozumiem. Poviem to potom v tej druhej časti, kde robíme chybu alebo v čom to je, že ľudia sú schopní prekračovať Rubikon i otvárať témy, ktoré niekto fixoval pred stáročiami, kde Mária Terézia nevoľníkov pustila do lesa, tak tuná je ambiciózny SMER, ktorý svojim lénnym pánom a oligarchom ako snemovňa lordov zakáže nevoľníctvu vstup do lesov, kde pod rúškom sociálneho neviem čoho sa ide zmeniť ráz krajiny pre úzke potreby lobistických skupín, a nebudem viac konkrétny pre túto chvíľu, že tí ľudia predstavujú už ani nemerateľnú zložku z pohľadu príjmov a napriek tomu ešte stále sú ľudia, ktorí v tom vidia tú sociálnosť. Ja žasnem. Tak plním si tú povinnosť aspoň v tom, že sa pokúsim teda o tom takýmto spôsobom informovať.
O chvíľku schválime zákon, ktorý zmení veľmi výrazne, čo máte možnosť vidieť teraz popri cestách, popri riekach, o chvíľku budete mať možnosť to vidieť popri mestách, veľmi výraznou mierou architektonický a vôbec krajinný ráz našej vlasti, našej krajiny v našej Slovenskej republike.
A keď sa niekto bude pýtať, koho je to zásluha, ja viem, že niekto povie, že to je aj zásluha pre nás, ktorí tu hovoríme o „zásluhe“, tak je to zásluha pána ministra Petra Žigu. Čiže to je Žigov zákon. Čiže pán Žiga zmení ráz tejto krajiny nadobro a nadlho a natrvalo, budeme tu už vyčesaní. Už to nám aj takto dokáže, ako sa dá všetko vyčesať, aj to, ako to dopadne.
A už len drobnú poznámku poviem. Ešte aj tie záhrady vás klali a hnevali. A tu je mierna výčitka aj ku kolegovi pánovi Kuffovi, že predkladá návrh zmeny niečoho, čo predkladateľ rieši ďaleko silnejšie, lebo predkladateľ to zmenil aj v tej časti, kde doteraz ste mohli v súkromných záhradách bez povolenia vyťať strom do obvodu 80 centimetrov, teraz sa to zmení, že v záhradách to môžete vyťať bez povolenia tak, že ruší sa obmedzenie obvodu a ruší sa aj vlastníctvo, čo je zaujímavé z iného pohľadu. Možno niektorý starosta povie príklad bratislavský. Medickú záhradu spomeniem. Tá nie je súkromná, je verejná, nie je, myslím, chráneným areálom. A ak ním je, tak ma opravte. Ale sú aj určité záhrady, ktoré také nie sú. Tak tam sa bude môcť rúbať bez povolenia. Otázka stojí, kto tam dal to ustanovenie alebo na čo je dobré to ustanovenie, že ste to dovolili. Ja to fakt nechápem, naozaj to nechápem. Je dosť možné, že naozaj sa niekde krásne záhrady vytnú prostredníctvom samosprávy, lebo povedia, však z tých dubov dvesto-, tristoročných, pokiaľ sa nestanú chránenými stromami, tak mala obec príjem 3 000 eur a my ich potrebujeme, lebo potrebujeme vymaľovať zástavku. A to tam tí poslanci možno aj schvália. Proste púšťate to z rúk. Doteraz to tam bolo takto. Teraz to meníte takýmto spôsobom. To znamená okrem týchto zmien, že tam, kde chodíte venčiť psov, kočíkovať, zabehať si, prechádzať sa, sa vám to zmení na holiny a pastviny a neviem čo iné, nie celkom oku lahodiace krajinné útvary. Tak to znamená ešte aj tie záhrady v tých intravilánoch, lebo tam sa to už nerozlišuje, to je jedno, kde to je, už súkromníci si môžu rúbať toho, koľko chcú. Tam by sme mohli o tom polemizovať, koho a kedy sa to týka. „Keď zasadíš, tak rúb, keď si nezasadil, tak pozeraj.“ Ja by som bol možno v inej zásade. Ale, dobre, môžeme o tom diskutovať, či to obmedzuje alebo neobmedzuje, ale my hovoríme o záhradách en bloc. To sú aj cirkevné záhrady, to sú aj verejné záhrady, to sú všetky záhrady. A čo keď si zmyslí starosta s piatimi poslancami, že to vyčešú? No tak to vyčešú a hotovo. Nechcem tu filozofovať, Štefan ma tu, áno, počúva, že Pán Boh dal prírodu ľuďom, aby ju využívali, aby ju používali, ale nedal im ju na to, aby ju zneužívali. A nechal to na nich, aby si nastavili určité parametre, aby k tomu nedochádzalo, lebo vieme, že v určitej prapodstate niektorí sú trošku takí a trošku takí. A my to búrame. A výsledok sa dozvieme, výsledok sa dozvieme veľmi rýchlo, že aký proces sa naštartuje. A tie kamióny možno niekto bude fotiť. A čo to pomôže?
Dávam procedurálny návrh, pán kolega, to zvládnete napísať? Návrh je, aby sa stiahol materiál z rokovania. (Reakcia spravodajcu.)

Ja priznávam, že ja to neviem. No tak som sa teraz poučil, že teda sa môže dať návrh na dopracovanie, prepracovanie, to je jedno. Proste dajte to preč, to je celé, a povedzte Jahnátkovi, že nech sem ani nechodí s tou druhou hlúposťou. To mu odkážte, to je celé. Čo ešte chcete počuť? Dobre? Tento návrh dávam. Dobre?
Pozerám, či som niečo nezabudol povedať a čo ešte k tomu povedať. Pokiaľ sa nestiahne tento návrh, pokiaľ vám prejde tento návrh, možnosti sú obmedzené. V rámci týchto možností nevylučujem, že spravíme nejaký protest. Ešte verím, že zo päť ľudí sa nájde, však máte niekoľko ľudí, môže začať omša, tak ja viem, že zopár ľudí sa nájde a môže začať protest, aspoň symbolicky tak zaprotestujeme pred tou budovou v centre, že sa to prijalo. To je celé, to avizujem korektne dopredu, upozorňujem, že to urobíme.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. No, pán poslanec, nenachádzam slov, ktorými by som vyjadrila pohoršenie nad tým, ako sa opovažujete posudzovať človeka, ako sa opovažujete si uzurpovať tým právo, že budete hodnotiť iného poslanca, v tom, či je alebo nie je odborník, či môže alebo nemôže spravovať zákon, v tom, či rozumie tomu, čo predkladá alebo či vie alebo nevie čítať. Prepáčte, divadlo, ktoré ste tu predviedli, nedosahuje ani úroveň kočovného bábkového divadla z minulého storočia. Vidím, že sme vo výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie urobili veľkú chybu, keď sme vás nepoprosili o to, aby ste tento zákon išli spravodajcovať vy.

Ďakujem. Ja nezvyknem reagovať na kolegu poslanca Hlinu, aby som nebodaj nedošiel do nejakého konfliktu, ale napriek tomu, že ma naozaj neteší, že akým spôsobom reagovali ste aj na spravodajcu aj akým spôsobom ste podali svoje vystúpenie, kde v skutočnosti potom staviate ľudí proti sebe, po faktickej stránke, čo sa týka toho výrubu stromov, si myslím, že to, čo povedal pán poslanec Hlina, je v podstate správne, pretože u mňa takisto vyvolávajú obavy proste tieto výruby a toto zmenšovanie toho kmeňového obvodu. Ja aj v minulosti som veľmi nebol ani zástanca toho, aby táto právomoc prešla pod obce a mestá, pretože som sa práve tohto obával, že dôjde k výrubu hodnotných porastov. A k tomuto v skutočnosti už v súčasnosti do veľkej miery pod rôznym rúškom rôznych záujmov v obciach a mestách dochádza. A tento zákon tomu bude ešte viac napomáhať.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Hlina, no ja osobne by som pochopil toto, keby s takýmto vystúpením, s takýmto plamenným vystúpením vystúpil, povedzme, pán poslanec Mičovský alebo pán poslanec Huba, ktorí sa venujú ochrane prírody roky. Ale pri vás mi to vyznieva zasa veľmi úsmevne až paradoxné. A ako včera, tak aj dnes vám trošku urobím také zrkadlo, keďže v podstate mňa nazývate rôznymi prívlastkami a pomaly budem aj pápežom podľa vašich slov. Skúste si spomenúť, pán poslanec Hlina, kde sa nachádza vaša biofarma v Stupave. Vy tu hovoríte o rôznych záhradách a o tom, ako sa ide čo vykopávať alebo vysekávať, ale to, že vaša biofarma sa nachádza z väčšej časti v Botanickej záhrade Univerzity Komenského a vaše zvieratá sa tam voľne pohybujú len takým fukotom a dokonca pri viacerých činnostiach, ktoré tam vykonávajú vaši zamestnanci, je vôbec otázne, či sú v poriadku, či bolo to vôbec nahlásené na príslušné úrady, tak vy nás tu idete, alebo vy tu idete pána ministra poučovať? Pochopil by som fakt, kebyže vystúpi s týmto vystúpením nejaký expert, ktorý sa venuje dlhé roky ochrane prírody, krajiny a že má na to odborný názor. Ale vy a, dá sa povedať, vaši zamestnanci v Stupave, čo nemáte problém si prenajať na pomaly 15 rokov botanickú záhradu, kde nemôže potom univerzita brať ani rôzne dotácie na to, tak potom idete tu moralizovať? Toto občania nevedia o vás. To je vaša druhá odvrátená stránka vašej osoby ako takej: „Vodu kážem, víno pijem.“

Ďakujem veľmi pekne. Viete, bol by som rád, keby som mohol povedať svoj názor. Keď niekto niečomu nerozumie, ja teda citlivo reagujem. Niekedy za to človek nemôže, že to nevie. Ale potom, keď to nepochopí, tak mu to treba povedať. No ale nechcem to rozvádzať.
Prosím vás pekne, k tej botanickej záhrade dovoľte uviesť, existoval jeden areál, ktorý univerzitu štyristotisíc ešte v starých korunách stál ročne na prevádzke. Potom sa našiel jeden blázon, ktorý povedal, že si to od tej univerzity prenajme za to, čo ju to stojí. Všetci si ťukali na čelo a povedali, ten Hlina je čistý blázon, čistý blázon, že si prenajme 20 hektárov pôdy za 400 tisíc ročne. Povedali, je čistý blázon, áno. Moji ľudia vedľa mňa mi povedali, že som čistý blázon. Ale urobil som tam stredisko, ktoré je viac navštevované ako zoologická záhrada. Viete, čo sa stalo? Vykreoval som armádu zúfalcov, úplných chrapúňov a skiet, ktorým teraz bielia oči, ako toho človeka, ktorý niečo vytvoril a nikomu nepoškodil, nič neukradol, zničiť, presne. A sledujte ten proces, bude zaujímavý. Prosím vás, takto to prebiehalo. Keby sme neboli zobrali tú botanickú záhradu, tam boli záujemcovia, ktorí súťažili o ňu a pýtali sa, či sa tam dá pristáť vrtuľníkom, vám garantujem, že tam by nebola už teraz botanická záhrada, nebol by tam verejný prístup a by tam bolo niečo úplne iné. Teraz je tam botanická záhrada, Univerzita Komenského dostáva tak cca 400 tisíc korún ročne a je tam vstup voľný a chodia tam tisíce a tisíce a tisíce detí, dokonca deti vašich ministrov. A budú tam chodiť stále zadarmo aj napriek tomu, že medzi sebou chováte takúto sketu, ktorá to stále vyťahuje. Stačí to takto alebo ešte raz to mám povedať?