27. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán minister, vláda by mala ísť vzorom. Občania majú platiť dane a vláda vyzbierané dane má použiť tak, aby s nimi efektívne naložila, hospodárila v prospech občanov tejto krajiny. Dovoľte, aby som vám pripomenul jeden príklad za všetkých z tohto týždňa z vládnej dielne. Schválili ste zákon o elektronickej diaľničnej známke, pričom ste, tvrdíte, že nič sa nemení, ľudia nezaplatia viac. Áno, len vytvoríte jeden tender na obstaranie elektronickej diaľničnej známky a podľa toho, čo uverejnili dnes dnešné noviny, tak bude to stáť 35 mil. eur.
Pán minister, je to správne, aby občania, podnikatelia, ktorí sotva sa vedia postarať sami o seba, o svoje rodiny, museli platiť aj daň zo straty a vláda vyhodí 35 mil. eur na jeden tender len preto, aby vedel naplniť kasu svojich sponzorov? Pýtam sa vás, je to správne, je to dobrý vzor? Osobne som presvedčený, že nie a teraz skúsim vám priblížiť. Súčasný systém diaľničných známok funguje tak, že štát vynaloží 134-tisíc eur na vytlačenie a príjme 57 mil. eur. To znamená, že 56,7 mil. eur v prospech štátu. Budúci rok, ako to bude vypadať? Vyzbierate 57 mil. eur, ale náklady na elektronický tender 35 mil. pre štát a pre opravy ciest zostane len 22 mil. eur. Toto nie je nič spoločné s hospodárnosťou a preto by ste aj tento návrh zákona mali stiahnuť ako celok z Národnej rady. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som v prvom rade poprosil kolegov z vládnej strany, aby nevyrušovali pána ministra, pretože reagujeme na jeho vystúpenie v rozprave. Takže by som vás požiadal, kým odtiaľ neodídu a kým sa pán minister nebude sústrediť na môj prejav, aby ste mi dali nové dve minúty. To už o 20 sekúnd ste ma obrali, takže poprosil by som dve minúty teraz technikov. Ďakujem pekne.
Takže pán minister, hovorili ste o tom, že je zlé, keď firmy neplatia dane. Samozrejme, je to zlé, pretože firmy sú na to, aby produkovali zisk a tie dane by platiť mali, ale ak ideme pre ne urobiť nejaké represívne opatrenia, prípadne nejaké postihy, tak potrebujeme v prvom rade nastaviť dobré kritériá, aby sme naozaj postihli tých zlých, ale aby to nezasiahlo tých dobrých. A tu si myslím, že práve tie kritériá zohrali kľúčovú úlohu, ktoré sa nenastavili dobre. Tuná sa dalo len jedno kritérium, že pokiaľ nebudú platiť dane pár rokov, tak sa proste musí zaviesť daňová licencia, ale tuná bola už nastolená aj otázka, že firma, ktorá zamestnáva zamestnancov, predsa nemôže neprodukovať dane, pretože produkuje dane z príjmu tých zamestnancov a tie idú do štátu. To znamená, že takéto firmy by sa určite mali vyňať spod tohto a nemali by sa pod ne vzťahovať tie daňové licencie. Čiže tu by som povedal, že môžeme tie daňové licencie zaviesť, ale toto kritérium treba skutočne zobrať do úvahy, že firma, ktorá má svojich zamestnancov a má ich viacej, pretože vieme, že niektoré schránkové firmy sú skutočne len na to, že majú možno jedného zamestnanca a cez ne sa robia kadejaké podvody, takže také firmy naozaj nie, ale ten, kto má už troch, štyroch, piatich zamestnancov, určite ich zamestnáva kvôli tomu, aby naozaj niečo produkovala. Firma, pokiaľ sa zakladá z ničoho, človek má dobrý nápad a nemusí mať za sebou nejaké milióny ťažké alebo desaťtisíce, z ktorých to môže uživiť, tak skutočne nemusí v prvých rokoch produkovať zisk, pretože musí investovať aj do toho, aby sa mu na tom trhu vôbec začalo dariť. Takže by som vás poprosil, skutočne zvážme toto a to je také, myslím, že návrh, alebo chcete riešenia, tak toto skúsiť zvážiť a skutočne to dať zapracovať do toho návrhu zákona a takýmto spôsobom potom tie kritéria nastaviť tak, aby nepostihovali naozaj tých dobrých. Ďakujem pekne.

Na pána, na pána Hraška iba z tohto pohľadu, že my dnes dávame do legislatívy z hľadiska podstaty daňovej legislatívy a ona musí byť účinná od 1. januára povedzme budúceho roku, aby mohla byť platná na finančný rok, ktorý začína 1. januára budúceho roku a my samozrejme môžme zmäkčovať pozitívnou retroaktivitou podmienky aj v priebehu budúceho roku. Ja nevylučujem doplnenie podmienok, ktoré by mohli zlepšovať celkový dopad aj vo vzťahu k zamestnanosti napríklad, dopad na jednotlivé firmy, pretože prvýkrát sa má platiť táto licencia až na jar v roku 2015. Čiže z tohto pohľadu nehovorím, že je to ako komfortná situácia, ale z hľadiska pozitívnej retroaktivity môže dôjsť ešte k zmenám jednotlivých parametrov aj v priebehu budúceho roku, ak by sme sa tak dohodli a toto nie je cesta, ktorá by sa musela zásadne odmietnuť. To som chcel len povedať. Ďakujem.

Ďakujem pán podpredseda. Vážení kolegovia, dámy a páni, pán minister, dovoľte mi, aby som aj ja za klub Kresťansko-demokratického hnutia sa vyjadril k novele zákona o dani z príjmov. (Ruch v sále.)

Ja samozrejme, je to novela zákona o dani z príjmov. Prakticky táto novela okrem viacerých takýchto závažných opatrení, ktoré sú v určitej miere aj pozitívne, ale chcem začať tým, čo možno začala pani kolegyňa Žitňanská, potom aj pán poslanec Štefanec, že táto novela výrazným spôsobom je ovplyvňovaná množstvom pozmeňovacích návrhov, ktoré vlastne už dávajú iný charakter celému tomuto návrhu a v každom prípade súvisí to s tým, do akej miery mohli tie relevantné subjekty, ktorých sa to dotýka, teda podnikateľská verejnosť a predovšetkým malé, stredné firmy, reagovať, alebo teda zasahovať v rámci pripomienkového konania, v rámci určitých reakcií, komunikácií a podobne. Musím len zopakovať, čo tu už bolo povedané, že práve tí podnikatelia, ktorých sa to významným spôsobom dotýka, prakticky nemali takmer žiadnu šancu reagovať, pretože tento pozmeňovací návrh vlastne nebol ešte formálne zachytený v tejto novele, aj keď sa, povedzme, už tak o tom hovorilo a médiá do určitej miery to komunikovali.
Čo je ale dôležité a bolo to tu tiež spomínané, že množstvo práve z tejto skupiny podnikateľov, malých podnikateľov, ktorých sa tie daňové licencie alebo daň zo straty, takto ľudovo už nazývané, v podstate dotýka, tí skutočne nemohli nijakým spôsobom zasiahnuť a ovplyvniť prakticky tieto opatrenia, ktoré sú teraz už tu formálne predložené a teda v rámci spoločnej správy aj na rokovanie tohto pléna.
Dá sa povedať, že takáto, už tak komplexná, teda tá novela aj s tými pozmeňovacími návrhmi vlastne svedčí o ničom inom, len o takom si pokračujúcom boji vládnej strany SMER proti podnikateľom a predovšetkým malým podnikateľom a svedčia o tom mnohé podstatne permanentné daňové ataky, opatrenia v podobe či už vyšších odvodov a sadzieb. Spomíname si v podstate začiatok vládnutia tejto strany. Teda predovšetkým pre živnostníkov z pohľadu odvodov, ale potom aj pre právnické osoby, predovšetkým zvýšenie dane z príjmov z 19 % na 23 %.
Okrem toho, ak k tomu pripočítame ešte tie nedaňové opatrenia, či už sa to dotýka zhoršenia flexibility pracovnej sily ako výsledok novely Zákonníka práce, alebo najnovšie zákona o kolektívnom vyjednávaní a keď ešte k tomu pridáme pretrvávajúcu zlú vymožiteľnosť práva byrokraciu, čiže v podstate zvýšenie administrácie alebo administratívnej záťaže pre podnikateľov a následne tá pretrvávajúca korupcia, to podnikateľské prostredie, musíme konštatovať, že sa naďalej len a len zhoršuje. Netreba pripomínať, a viacerí to už tiež spomínali vo viacerých vystúpeniach, že index podnikateľského prostredia sa na Slovensku z roka na rok zhoršuje, že konkurencieschopnosť tejto krajiny, konkurencieschopnosť ekonomiky tejto krajiny sa tak isto zhoršuje a vlastne sme už na nejakom 78. mieste, čo všetko svedčí len o tom, ako terajšia vláda pristupuje k podpore podnikania, práve k podpore tých, ktorí generujú zdroje preto, aby táto krajina mohla, mohla existovať, aby potom bol zabezpečený či už sociálny systém alebo všetky tie terciárne sektory, ktoré potrebujú výrazne zdroje zo štátneho rozpočtu.
Nemôžem sa nejak vymaniť z takéhoto, z takéhoto vnímania situácie, že táto vláda skutočne si vytvára akéhosi triedneho nepriateľa, teda podnikateľa, podnikateľov, ako toho, ktorý, ktorý je a priori už nejakým darebákom od začiatku, keď začne podnikať, vykorisťovateľom voči, voči zamestnancom alebo dokonca daňovým podvodníkom a v rámci takejto nejakej schémy, takéhoto nejakého modelu, takéhoto nejakého princípu vlastne stavia a pripravuje legislatívu, ktorá je samozrejme potom skôr a priori už negatívne nastavená, pretože cez takéto, cez takúto optiku potom vníma, vníma podnikateľov vo všeobecnosti.
Myslel som si takisto, že vláda svojim spôsobom už vyčerpala ten taký svoj arzenál proti podnikateľom s tým, že, a musím povedať objektívne, že avizovaný, avizovaného arzenálu, pretože v rámci vládneho programu bolo jasné, že ide meniť daňové zákony, že teda ruší rovnú daň a prichádza s nejakým iným princípom, ako keby išla ochraňovať tých slabších a ide zdaňovať bohatších, silných a tak ďalej. Žiaľ, mýlil som sa a zdá sa, že invencia a schopnosti tejto vlády, ako zodrať alebo zodierať naďalej podnikateľov a práve tých, ktorí na seba zobrali zodpovednosť postarať sa o seba, o svoje rodiny a rodiny svojich zamestnancov, je skutočne famózna. Pán predseda... (Vystupujúci sa obrátil na predsedajúceho.) (Zaznievanie gongu.)

Ďakujem pekne, pán predseda. Ak dovolíte, vážené dámy, vážení páni, ja budem pokračovať v tom, čo som začal. Veľmi telegraficky, v tej prvej časti som sa snažil poukázať na taký neštandardný spôsob, aj keď už v poslednom čase dosť aplikovateľný, čo sa týka pozmeňovania alebo doplňovania či už novely, alebo nového návrhu zákona mnohými pozmeňovacími návrhmi a práve, žiaľ, z dielne vlády prostredníctvom samozrejme poslancov, čo výrazným spôsobom potom deformuje, respektíve ovplyvňuje celý návrh zákona a čo je najhoršie, že potom subjekty, dotknuté subjekty, všetky relevantné subjekty majú šancu sa v dostatočnom čase k tomuto, k týmto zmenám vyjadriť a platí to aj pre tento návrh zákona, keď mnoho malých podnikateľov nemalo šancu cez pripomienkové konania dať svoj názor, ovplyvniť v podstate celý ten návrh a toto, myslím, že nie je dobrá cesta, ktorou sme sa vybrali teraz v rámci tohto parlamentného obdobia.
Povedal by som tiež, že som sa mýlil, keď som si myslel, že vláda už aj na základe vládneho zákona už vystrieľala všetku tú muníciu, čo sa týka nejakých daňových opatrení, keď už prišla so zmenou, teda zrušením rovnej dane a prešla na 23-percentnú sadzbu pre právnické osoby a takzvanú progresívnu daň pre fyzické osoby, takisto sa zvyšovali odvody. Toto všetko v každom prípade negatívne zapôsobilo na podnikateľské prostredie, ale opak je pravdou, mýlil som sa a terajší tento návrh opäť len deformuje to podnikateľské prostredie, zhoršuje ho, pretože prichádzame vlastne s novou daňou takzvanou daňovou licenciou, alebo tiež hovorené daňou zo straty. Tá v každom prípade, ako som spomínal, tým, že každá firma, každá právnická osoba je povinná zaplatiť minimálnu daň podľa výšky obratu a to od 480 eur a do 2 880 eur, a samozrejme nevynímajúc ani firmy, ktoré vykázali straty, v konečnom dôsledku to bude mať opäť len negatívny dopad na podnikateľské prostredie a motivovanie podnikateľov respektíve aj začínajúcich podnikateľov vôbec sa takto, takto aktívne ekonomicky realizovať.
To, čo som tiež už povedal, že tá implementácia tak vážneho daňového nástroja do návrhu zákona prostredníctvom pozmeňovacieho návrhu je dosť zarážajúci a tým trpí stabilita podnikateľského prostredia, ako aj predvídateľnosť zmien podnikateľskej legislatívy. Tu pripomeniem jednu moju takú skúsenosť s nemenovaným diplomatom, keď sme sa rozprávali o podnikateľskej legislatíve, tak mi povedal, že na Slovensku sa o podnikateľskej legislatíve vie iba toľko, že bude menená. No to je veľmi zlý pohľad v podstate ľudí aj z vonku a takto možnože pozerajú tým pádom aj potenciálni investori na to, ako ako to podnikateľské prostredie na Slovensku existuje. Takisto zníženie percentuálnej sadzby, alebo sadzby dane z príjmu právnických osôb z 23 na 22 % je síce naoko pozitívne, ale na druhej strane svojím spôsobom to vytvára priaznivejšie podmienky v kombinácii s tou daňou alebo daňovou licenciou skôr pre veľké spoločnosti ako pre malé firmy. Tomu sa ešte samozrejme, toho sa ešte samozrejme dotknem.
Chcel by som teraz urobiť nejakú takú krátku analýzu dopadov daňovej licencie predovšetkým na malé podniky, ktorých typickým predstaviteľom sú či už malé obchody, malé firmičky, ale aj takí začínajúci podnikatelia alebo firmy, ktoré sú vo fáze rozbehu. Podľa viacerých analýz dopadov daňovej licencie na celkové daňové zaťaženie je zrejmé, že najviac postihnutí budú podnikatelia, ktorí nie sú platcami DPH a majú obrat nižší, ako je 49 790 eur. Títo podnikatelia budú musieť dosiahnuť oproti terajšiemu stavu vyššiu minimálnu ziskovú maržu, inak budú mať vyššie daňové zaťaženie, ako je 23, resp. 22 %. Podobné problémy budú mať aj firmy s nízkym obratom do pol milióna eur, ktorí sú platcami DPH. Naviac, tie už budú musieť platiť daňovú licenciu, tú vyššiu sadzbu 960 eur. Predpokladá sa, že do tejto skupiny bude patriť viac ako 50 % všetkých podnikov, čo teda je skutočne veľký dopad, hovorím skôr negatívny, na veľkú časť podnikateľov na území Slovenska.
Podľa uskutočneného prieskumu Združenia mladých podnikateľov Slovenska až 17 % týchto podnikateľov zvažuje po zavedení daňovej licencie ukončiť svoje podnikanie. Myslím si, že pán minister, neviem, či je tu, by si to mal zobrať do úvahy, pretože ak by sa toto naplnilo, tak minimálne značná časť možno predpokladaných príjmov nepríde do štátneho rozpočtu a toto je len tiež taký výkričník a také memento nad tým, ako, či to nebolo a nebude kontraproduktívne, takéto zásahy do podnikateľského prostredia v súvislosti s ďalším daňovým zaťažením.
Na druhej strane zavedenie daňovej licencie najmenej zasiahne firmy s obratom nad pol milióna eur. Nie je preto ani veľkým prekvapením, že veľké spoločnosti ani takto nekladú nejaký vážny dôraz na túto daňovú licenciu. A aj tie, ktoré sú v rôznych asociáciách, povedzme ako je Klub 500 a podobne, ktorí dokonca sú ešte aj v Národnom fronte, teda prepáčte, v Rade solidarity a rozvoja, že vlastne títo nemajú nejaký vážny záujem alebo nejak sa ich to vážne nedotýka a skôr by som povedal, že majú tú výhodu, že tá sadzba sa mení z 23 na 22 %, čiže v konečnom dôsledku tieto budú mať skôr z týchto opatrení tejto vlády prospech.
Spomínaný prieskum tiež jasne dokazuje, že väčšina začínajúcich, ale aj existujúcich podnikateľov požaduje odklad platenia daňovej licencie minimálne na tri roky. Ja sám mám dlhodobé skúsenosti s týmto, keď som sa venoval stovkám podnikateľov od ich počiatku, začiatku podnikania až po nejaký taký rozbeh a musím povedať, že väčšina z nich nebola schopná po dobu dvoch - troch rokov dosiahnuť zisk. To znamená, že zavedením tejto daňovej licencie opäť budú len viac daňovo zaťažovaní a zhoršíme im to prostredie a možno, že v určitej fáze ich rozvoja v podstate ich donútime k tomu, že zastavia svoje podnikanie. Myslím si, že jeden rok je veľmi málo. Myslím si, že skutočne tie tri roky by bolo optimálne obdobie na to, aby sme potom mohli, aby sa tieto teda firmy vedeli finančne zastabilizovať, aby potom potenciálne sme mohli aj takúto daňovú licenciu na nich uplatňovať.
K tomu celkovému daňovému zaťaženiu, zrejme prispeje k tomu aj zmena odpočtu daňovej straty, ktorú podľa návrhu, tohto návrhu zákona bude môcť firma odpočítavať najviac štyri po sebe nasledujúce zdaňovacie obdobie oproti doterajším siedmim. Myslím, že to je opäť taký jeden negatívny prístup, pretože je dobré, aby predovšetkým tie malé firmy mali v podstate lepšiu možnosť rozložiť tú daňovú stratu do dlhšieho obdobia.
Tú snahu o maximalizáciu daňových príjmov aj cez tento nástroj by som bol ochotný akceptovať, pán minister, keby ste tak venovali trochu pozornosť, pokiaľ by som videl úprimnú a maximálnu snahu vlády znižovať výdavky štátnej a verejnej správy a tiež efektívne vynakladať zdroje na verejné investície. Opak je ale pravdou. Tak Národná banka Slovenska, ako aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť konštatuje poľavanie v konsolidačnom úsilí vlády na, predovšetkým na strane výdavkov. Je zrejmé, že ak sa vláde podarí naplniť plánovaný deficit verejných financií, teda pod tie 3 %, bude to len na úkor zvýšenia daňového zaťaženia podnikateľov, resp. iných neštandardných príjmov. Či už sú tu spomínané mimoriadne dividendy, kde spoločnosti, kde štát má určitý podiel, majú snahu teraz emitovať dlhopisy a takýmto spôsobom síce získať teraz zdroje, ale v každom prípade budú zaťažovať tieto spoločnosti, pretože tieto zdroje bude treba po čase vrátiť. A toto všetko bude mať, celý ten takýto prístup konsolidácie bude potom mať len negatívne dopady. Ale v konečnom dôsledku toto, čo chcem zdôrazniť, že celé to, celý ten návrh a predovšetkým v súvislosti s daňovými licenciami bude mať negatívny dopad na zamestnávanie, na zvýšenie nezamestnanosti, pretože aj mnoho mojich, mnoho mojej komunikácie s malými podnikateľmi v podstate len hovorí o tom, že mnohí z nich uvažujú o ukončení svojej podnikateľskej činnosti práve kvôli tomuto ďalšiemu takému netradičnému daňovému nástroju a teda ďalšiemu daňovému zaťaženiu, ak si zoberieme, že celkovo to odvodové daňové zaťaženie, ktoré tu bolo doteraz, plus tie daňové licencie nepridajú na snahe podnikateľov, aby mali záujem v rámci takýchto ťažkých podmienok podnikať.
Ja by som chcel na záver, pán minister, ak by môj kolega Zajac vás nevyrušoval permanentne, tak by som vás chcel požiadať, aby ste z tohto návrhu zákona, ako, myslím, to už hovoril aj pán Štefanec, aby boli teda vynechané z tejto spoločnej správy tie body, ktoré sa dotýkajú tej daňovej licencie a by možnože bol väčší priestor na diskusiu, pretože tým, že to išlo vo forme pozmeňujúceho návrhu, mnoho relevantných subjektov a združení, asociácií podnikateľov nemalo možnosť diskutovať. Možnože nemalo možnosť prísť, možnože s konštruktívnymi názormi, aj možno v súvislosti s tým, že tá daňová licencia, áno, do určitej miery je tam snaha o to, aby sme znižovali tie daňové, alebo tie daňové úniky, aj keď to, myslím, že nie je nejaký neštandardný, teda štandardný nástroj, ale v každom prípade, aby sa možnože našiel nejaký spoločný mechanizmus, ktorý by vylepšil tento návrh a v konečnom dôsledku, aby bolo zjavné, že je tu nejaký spoločenský konsenzus, myslím, v rámci tej podnikateľskej sféry, že chceme spoločné dobro.
Osobne si myslím, že je treba hľadať v podstate tie rezervy, čo sa týka daňových príjmov, na strane spotrebnej dane DPH. Ja vidím, že tá snaha tu je, ale nemyslím si, že tento návrh cez daňové licencie bol ten optimálny, ktorým budeme naháňať a skôr hovorím, bude mať negatívny dopad na tie menšie spoločnosti, na tie začínajúce firmy, ktoré potrebujú minimálne tie dva - tri roky. Mám trinásť - štrnásťročnú skúsenosť s tým, že tie firmy za tie tri roky len ťažko nadobúdajú tú finančnú stabilitu tak, aby v podstate vedeli vykázať nejaký zisk. Takže je treba, aby sa možno tieto návrhy ešte prediskutovali a aby sme našli tento konsenzus.
Inak, ako som spomínal pred malou chvíľou, určite aj toto môže mať negatívny dopad, pretože tie signály sú od podnikateľov, mnohí, aj z mojej skúsenosti, že toto už je príliš veľa na to a niektorí skutočne podnikajú na hrane v tom zmysle, že ako tak vedia uživiť rodinu a prípadne tých najbližších zamestnancov, aby vôbec mohli pokračovať vo svojom podnikaní. Takže s touto výzvou, pán minister.
Ďakujem pekne za pozornosť. No a dúfam, že sa tu ešte stane nejaký taký malý zázrak. Ďakujem pekne.

Vážený pán kolega Hudacký, na úvod svojho vystúpenia ste spomínali to, že táto vláda vlastne vyhlásila taký boj proti podnikateľom. Naozaj, aj ja chcem povedať pánu ministrovi, pán minister, podnikatelia nie sú teroristi. Proti podnikateľom netreba viesť triedny boj. Naozaj rozumiem tej snahe, že sú podnikatelia, ktorí zneužívajú dnešný daňový systém a proti tým podnikateľom môže daňový úrad postupovať podľa dnes platných predpisov. Ale sú podnikatelia, ako začínajúci podnikatelia, ktorí prvé tri - štyri roky majú problém vôbec prežiť, existovať, sú eseročky, ktoré nemajú žiaden obrat počas niekoľkých rokov a po niekoľkých rokoch môžu začať podnikať. Sú napríklad urbariáty, ktoré niekoľko rokov neťažia drevnú hmotu a aj tak budú musieť platiť daňovú licenciu. Naozaj treba selektívne pristupovať k tým, ktorí zneužívajú dneska daňový systém a na rozdiel k tým, ktorí napríklad zamestnávajú, viacerí kolegovia už to povedali, ktorí zamestnávajú troch - štyroch ľudí, tí platia iné dane. Treba vylepšovať prostredie podnikateľské a nie ho zhoršovať.
Sám viete, že v makroekonomickom vývoji na rok 2013 najväčší výpadok máte v daniach a odvodoch pre Sociálnu poisťovňu a zdravotné poisťovne skrz vyššiu nezamestnanosť, aká bola naplánovaná. A tým pádom Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne majú nižší príjem. Myslím si, že zavedenie daňových licencií môže priniesť a prinesie vyššiu nezamestnanosť a menší príjem do sociálnej a zdravotnej poisťovne.

Ďakujem, pán predseda. Takže ako avizoval pán minister ohľadne toho pozmeňujúceho návrhu, by som si dovolil vystúpiť ohľadne tej asignácie dane.
Takže predkladám pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ladislava Kamenického k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 613).
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia: V čl. I. za doterajší bod 99 sa vkladajú nové body 100 až 103, ktoré znejú:
"Bod 100. V § 52i ods. 1 sa číslo "2013" nahrádza číslom "2014".
Bod 101. V § 52i ods. 2 sa slová "2014 až 31. december 2016" nahrádzajú slovami "2015 až 31. december 2017".
Bod 102. V § 52i ods. 3 sa slová "2017 až 31. december 2019" nahrádzajú slovami "2018 až 31. decembra 2020".
Bod 103. V § 52i ods. 4 sa číslo "2020" nahrádza číslom "2021".".
Doterajšie body 100 až 102 sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Navrhovanou úpravou sa postupne predlžuje znižovanie výšky asignovanej dane o ďalší rok oproti doterajšej právnej úprave. Zámerom tejto úpravy je cez pomoc tretiemu sektoru zabezpečiť hlavne lepšie životné, vzdelávacie a športové aktivity pre sociálne slabšie skupiny ľudí, chorých ľudí a mládež. Ustanovenie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu nadobúda účinnosť 1. januára 2014.
Ďakujem. Skončil som.

Ďakujem, pán predseda. Obávam sa, že príliš veľa ľudí sa spoľahlo na príliš veľa ľudí. (Smiech.) Takže, ja v podstate k tejto veci mám len dva pozmeňujúce návrhy, ktoré podávam spolu s pani kolegyňou Nicholsonovou a s pánom kolegom Mihálom. A hneď, jak začnem dýchať, tak ich prečítam, dobre?
Dobre. Takže, tieto dva pozmeňujúce návrhy v podstate riešia obidva, veci, ktoré súvisia so starostlivosťou o deti alebo s rodinným životom. Nadväzujú jednak na kroky, ktoré už prijala táto vláda, ale aj na kroky, ktoré boli prijaté ešte za vlády Ivety Radičovej. Prvý pozmeňujúci návrh sa týka zverenia dieťaťa do starostlivosti obidvoch rodičov, takzvanej striedavky a kopíruje úpravu, ktorá bola schválená v Národnej rade vo vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavkoch na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov vo vzťahu k prídavku na dieťa a k príplatku a prídavku na dieťa. Aby som vysvetlil.
Dnes je situácia taká, že vlastne prídavky na dieťa pri striedavke sa dávajú tomu rodičovi, u ktorého je dieťa prvý deň v mesiaci, čo ale častokrát môže znamenať, že ak napríklad si striedajú, že prvý, tretí, druhý, štvrtý, tak vlastne dieťa je u toho istého rodiča vždycky prvý deň v mesiaci napriek tomu, že polku času trávi u toho druhého. Toto bolo upravené vlastne pri prídavkoch a tú istú logiku sa snažíme teda vniesť aj pri daňovom bonuse. To znamená, tá istá logika, ktorá bola zavedená pre prídavky na deti, je skopírovaná do tohto pozmeňováku a daňový bonus tým pádom si bude môcť uplatňovať takisto ten rodič na základe dohody a bude sa uplatňovať v šesťmesačných intervaloch tak, ako sa uplatňujú tie prídavky na dieťa a tým pádom bude naplnená filozofia striedavky ako takej.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Nicholsonovej, Jozefa Mihála a Martina Poliačika k vládnemu návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samosprávy, územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 613.
V čl. I sa za bod 50 vkladá nový bod 51, ktorý znie: 51. § 33 sa dopĺňa odsekmi 11 a 12, ktoré znejú:
"(11) Ak súd zverí maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alebo ak súd schváli dohodu rodičov o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, daňový bonus si uplatní rodič, ktorému sa daňový bonus vyplácal pred zverením maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo pred schválením dohody rodičov, ak sa rodičia maloletého dieťaťa písomne nedohodnú na zmene.
(12) Ak sa rodičia, ktorým bolo dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti, písomne dohodnú na striedavom uplatňovaní daňového bonusu, môže si daňový bonus uplatniť každý z rodičov najmenej na obdobie šiestich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.".
Poznámky pod čiarou k odkazom 57a a 57b znejú:
"57a) § 24 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 217/2010 Z. z. a
57b) § 24 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. v znení zákona č. 217/2010 Z. z.".".
Odôvodnenie. Ešte zopakujem. V prípade zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov navrhuje sa vyplácať daňový bonus tomu z rodičov, ktorému sa daňový bonus vyplácal pred rozhodnutím súdu o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, pričom návrh v tomto smere nevylučuje aj zmenu oprávnenej osoby, avšak len na základe vzájomnej písomnej dohody rodičov. Ak sa rodičia dohodnú, návrh nevylučuje aj striedanie oprávnených osôb na uplatnenie nároku na daňový bonus, najmenej na obdobie šiestich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.
Takže ešte aby som ten chaotický úvod upratal, na záver, tá istá logika, ktorá bola vnesená do zákona o daňových, o prídavkoch na dieťa, sa uplatňuje aj na daňový bonus. To znamená, rodič, ktorý si uplatňoval daňový bonus predtým, ako bolo dieťa zverené do striedavky, budem mať možnosť uplatňovať si ho naďalej a ak sa dohodne s tým druhým rodičom na inom spôsobe, tak si to môžu striedať v obdobiach nie kratších ako šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.
Druhý pozmeňujúci návrh sa týka uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na manželku alebo manžela, ktorý je v tejto novele obmedzovaný. Ide o to, že ja chápem, že pri situáciách, kedy veľmi bohatí ľudia svojich partnerov majú možnosť nechať v zásade z ich príjmov žiť v spoločnej domácnosti, nie je úplne spravodlivé, aby si zároveň ešte uplatňovali daňový bonus a že sa snaží to novela okresať, tomu tiež rozumiem, ale obávam sa, že spolu s vodou bolo z tej vaničky vyliate aj bábätko a my sa snažíme pozmeňovákom, ktorý podávame, tú logiku otočiť. To znamená, zadefinovať tých, ktorí majú možnosť, na ktorých je možné teda uplatniť si nezdaniteľnú časť základu dane novým spôsobom.
Teda pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Nicholsonovej, Jozefa Mihála a Martina Poliačika k vládnemu návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 613.
V čl. I sa za bod 19 vkladá nový bod 20, ktorý znie: 20. V § 11 ods. 4 písmeno a) znie:
"a) manželku alebo manžela, na ktorú si môže daňovník uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane, manželka alebo manžel žijúca s daňovníkom v domácnosti, ktorá v príslušnom zdaňovacom období bola zamestnancom, samostatne zárobkovo činnou osobou alebo osobou, za ktorú platí poistné na verejné zdravotné poistenie podľa osobitného predpisu štát a súčasne". Koniec áčka.
Poznámka pod čiarou k odkazu 63a znie: "63a) Zákon č. 580/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.". Poznámky pod čiarou k odkazom 63b, 63c, 63d a 63e sa vypúšťajú.".
Doterajšie body 20 až 102 sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie. Podľa § 11 ods. 4 písm. a) v doteraz platnom znení zákona si daňovník pri uplatnení nezdaniteľnej časti základu dane na manželku alebo manžela mohol uplatniť len manželku alebo manžela, ktorá sa v príslušnom zdaňovacom období starala o vyživované maloleté dieťa podľa osobitného predpisu žijúce s daňovníkom v domácnosti, alebo ktorá v príslušnom zdaňovanom období preberala peňažný príspevok na opatrovanie, alebo bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, alebo sa považuje za občana so zdravotným postihnutím, alebo sa považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím.
Daňovník si tak nemohol uplatniť napríklad manželku alebo manžela, ktorá študuje v dennej forme štúdia, ktorá poberá starobný dôchodok, ktorá poberá príspevok na osobnú asistenciu, ktorá poberá dávky v hmotnej núdzi, pričom nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Nemohol si uplatniť ani manžela alebo manželku, ktorá pracuje v zamestnaní s nízkym príjmom na kratší úväzok, alebo len časť roka, ani manželku alebo manžela, ktorá má živnosť, ale z dôvodu ekonomickej krízy nemá zo živnosti dostatočný príjem. Podľa predloženého návrhu by si daňovník mohol uplatniť manželku, ktorá pracuje a podľa zákona o zdravotnom poistení je zamestnancom alebo samostatne zárobkovo činnou osobou, alebo za ňu platí poistné štát.
Takže tá skupina, ktorú som vymenoval, ktorá vypadla z tej novely, je presne to bábätko, ktoré podľa mňa alebo podľa nás nespravodlivo je s vodou vylievané z tej vaničky. A ak chceme naozaj postihovať manželky nadpriemerne zarábajúcich občanov a občaniek tohto štátu, tak najlepšie kritérium podľa nás je to, že títo ľudia sú dobrovoľne nezamestnaní a platia si dobrovoľne zdravotné poistenie. Lebo to sú ľudia, ktorí naozaj zjavne nepotrebujú každú chvíľu chodiť na úrad práce sa hlásiť, zjavne nepotrebujú podporu v nezamestnaní a tým pádom môžeme na ne nahliadať, na nich nahliadať ako na ľudí, ktorí sú nejakým spôsobom z nejakých zdrojov zabezpečení.
Som presvedčený o tom, že toto, táto formulácia v zákone lepšie postihuje, lepšie postihuje zámer, ktorý v tom zákone pôvodne bol a pritom dokáže pokryť aj tie skupiny manželov a manželiek, ktoré napríklad teda študujú v dennej forme štúdia alebo poberajú starobný dôchodok, alebo majú živnosť, ale ich príjem nie je taký, aby dokázali z neho normálnym spôsobom vyžiť a presne pre týchto ľudí predsa bol ten, bola tá možnosť uplatnenia si nezdaniteľnú časť základu dane vymyslená a myslím si, že by o ňu nemali naďalej prichádzať.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Martin, ďakujem, že si to stihol. Chcem podporiť obidva tie pozmeňujúce návrhy aj vo faktickej poznámke. Myslím si, že ten prvý, pokiaľ ide o danie do súladu ten prídavok na dieťa s daňovým bonusom, je dokonca nevyhnutný. Myslím si, že je veľmi logický. Chcem pripomenúť, že po ňom volajú všetky tie organizácie, ktoré sa vôbec zaoberajú striedavou starostlivosťou. Máme ich teraz celkom požehnane na trhu. Takže ja sa za to prihováram. Mám aj osobnú skúsenosť, teda keďže mám deti v striedavej starostlivosti, my si to meníme, ten daňový bonus po roku a myslím si, že tak je to férové, lebo každý rodič, teda ktorý v rámci tej striedavej starostlivosti zostane naozaj plnohodnotným rodičom, by mal mať právo na to, čo mu zákon umožňuje, akurát, že to nie je ošetrené. A viem, máme aj také echo z ministerstva financií, že sú celkom naklonení tomu, aby sa ten daňový bonus v súvislosti so striedavou starostlivosťou poriešil, takže veľmi dúfam, že to podporia aj kolegovia.
A čo sa týka toho druhého pozmeňujúceho návrhu, tam si myslím, že by bolo férové, keby sa naozaj to nezdaniteľné minimum neuplatňovalo iba na tie manželky, ktoré sa rozhodnú nerobiť vôbec nič, nesedia ani v parlamente, ani v dozorných radách, ani kade-tade, proste nerobia vôbec nič, pretože to nič je im umožnené tým blahobytom, v ktorom rodina žije a to, si myslím, že by mala byť jediná kategória manželiek, ktoré by mali byť vyňaté z tej možnosti uplatňovania si nezdaniteľného minima na manželku, respektíve manžela.
Ďakujem.