27. schôdza

12.
Ešte raz, pekný deň. Vážený pán podpredseda, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, Slovensko v poslednej dobe je omnoho viacej a častejšie konfrontované, a otvoril som to už na hodine otázok, konfrontované s mimoriadnymi udalosťami. A či už to budeme nazývať globálnym otepľovaním, aj keď mám pocit, že v rámci globálneho otepľovania je stále čím väčšia zima, tak minimálne klimatické zmeny, ktoré prinášajú skúsenosti, ktoré sme doteraz nemali, omnoho častejšie povodne, omnoho častejšie letné suchá, ktoré spôsobujú častejší nárast lesných požiarov, alebo aj aprílové snehové zavalenie najjužnejšej časti Slovenska na niekoľko dní, to sú všetko veci, s ktorými musí Slovensko častejšie bojovať. A na druhej strane za posledné roky sme omnoho viacej úloh, ktoré má plniť Hasičský záchranný zbor, pridelili profesionálnemu Hasičskému a záchrannému zboru.
Rád by som uviedol, že dnes profesionálny Hasičský a záchranný zbor zo svojho celkového počtu stoviek výjazdov ročne iba 50 % je už dnes, sú výjazdy k požiarom. Druhých 50 % sú veci, ktoré súvisia s technickými zásahmi, predovšetkým dopravnými nehodami a mnohými ďalšími ohrozeniami v prípade nebezpečných látok alebo akýchkoľvek podobných ohrození, kde z väčšej miery plnia aj úlohy, čo v iných štátoch plnia asistenčné služby cestnej asistenčnej služby alebo civilná ochrana. A mnohé tieto povinnosti dnes Hasičský a záchranný zbor prevzal. Keby sme mali naozaj nastaviť pripravenosť Slovenskej republiky na tie ohrozenia, ktoré dnes sú k dispozícii a s ktorými sa stretávame, museli by sme v podstate zdvojnásobiť Hasičský záchranný zbor, aby sme sa dostali na úroveň, ktorá by zodpovedala rozmiestneniu síl a prostriedkov po celej Slovenskej republike, kde by sme mali, dohodnime sa, v jednoduchosti povedané, 15-minútový dojazd do každej ohrozenej oblasti Slovenska. To by znamenalo ale viac ako miliardovú investíciu a veľmi vysoké prevádzkové náklady ročne na úrovni okolo 80 až 100 mil. eur. Preto sme hľadali inšpiráciu aj u našich susedov. A nielen v Rakúsku, Nemecku, ale najmä model holandský je nám veľmi blízky. A predovšetkým sme postavili aj toto naše snaženie na tradícii, ktorá na Slovensku prakticky existuje už 150 rokov.
Dobrovoľné hasičstvo je de facto dnes najrozsiahlejšia spoločenská organizácia, ktorá má prakticky stotisíc členov a ktorá funguje na celom Slovensku. Rozhodli sme sa, že zlomkovým nákladom by sme mohli pripraviť také opatrenia, kedy Slovensko by bolo schopné absolútne reagovať na všetky ohrozenia, ktoré by nám hrozili, a dokázali by sme zapojiť do tohto nášho systému prakticky 1 500, minimálne 1 500 obcí.
Z tohto dôvodu predkladáme návrh zákona, ktorý vychádza zo snáh dobrovoľných hasičov, kde definujeme zákonom ich stropnú organizáciu, ktorá bude najčastejšie kooperovať so štátom a ktorá bude aj rozdeľovať jednotlivú pomoc, ktorú budeme poskytovať na pravidelnej báze jednotlivým dobrovoľným hasičským zborom po celom Slovensku. Viackrát sa ukázalo, že prítomnosťou dobrovoľných hasičov sme mnohé situácie, hlavne tie, ktoré sú mimoriadne rozsiahle, zvládali lepšie a efektívnejšie. A tento zákon je akýmsi štartovným výstrelom, kedy v budúcom roku už chceme tento projekt mať spustený. A boli by sme radi, keby sme boli schopní už odpovedať na niektoré ohrozenia aj v priebehu budúceho roku výrazne vyššou prítomnosťou a spoluprácou profesionálnych a dobrovoľných hasičov.
Ďakujem za podporu tomuto zákonu.

Ďakujem pekne.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pánovi poslancovi Milanovi Panáčkovi.

Ďakujem pekne. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o Dobrovoľnej požiarnej ochrane Slovenskej republiky a o zmene niektorých zákonov (tlač 777). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Uvedený vládny návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené v § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Konštatujem, že uvedený vládny návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Zároveň navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v termíne do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne.
Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Chcem sa spýtať teraz na ústne, na ústny záujem. Nikto sa nehlási. Takže vyhlasujem týmto všeobecnú rozpravu za skončenú. Nepredpokladám záujem vyjadriť sa ani zo strany navrhovateľa, ani spravodajcu. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Dámy a páni, pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov.
Tento prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní. Vládny návrh zákona je pod tlačou 781. Spoločná správa výborov má tlač 781a.
Teraz poprosím podpredsedu vlády, aby v zastúpení ministra financií vládny návrh zákona odôvodnil.
Nech sa páči.

(Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, tlač 781.)

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, ospravedlňujem neprítomnosť pána ministra financií a podpredsedu vlády z dôvodu jeho zhoršeného zdravotného stavu.
Predkladám na rokovanie Národnej rady vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120 o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky. Cieľom návrhu zákona je s ohľadom na súčasnú ekonomickú situáciu a stav verejných financií neuplatniť v roku 2014 zvýšenie platu podľa § 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.120/1993 o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ale ponechať platy ústavných činiteľov, sudcov, prokurátorov, verejného ochrancu práv, štátnych zamestnancov vo verejnej funkcii a riaditeľa Národného bezpečnostného úradu na úrovni roku 2013. Tento návrh zákona predpokladá úsporu výdavkov štátneho rozpočtu v sume 8,2 mil. eur.
Predmetný návrh zákona reaguje na vládou schválený návrh rozpočtu verejnej správy na rok 2014 až 2016 a v ktorom je už zohľadnený pozitívny vplyv návrhu zákona. Neschválením daňovej úpravy by došlo k narušeniu stanoveného fiškálneho rámca, čím by bolo ohrozené aj splnenie deklarovaného cieľa v oblasti verejných financií. Zároveň odporúčam, aby Národná rada tento návrh schválila.
Veľmi pekne ďakujem za podporu.

Ďakujem pekne.
Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet, pánovi poslancovi Vladislavovi Petrášovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som ako určený spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony (tlač 781), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona:
Národná rada uznesením č. 915 z 26. 9. 2013 pridelila vládny návrh zákona prostredníctvom skráteného legislatívneho konania týmto výborom: výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Gestorský výbor nedostal do začiatku rokovania o vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov Národnej rady a k predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť – ústavnoprávny výbor uznesením č. 373 zo dňa 27. novembra 2013, odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi – výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 273 zo dňa 27. novembra 2013.
Z uznesenia výboru Národnej rady uvedeného pod bodom III tejto správy vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v časti IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1, 2, 3 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony (tlač 781), vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Predmetná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 274 z 27. novembra 2013. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne. Nech sa páči zaujať miesto pre spravodajcov.
Otváram rozpravu. Dostal som do nej písomne prihlásených štyroch pánov poslancov. Za klub KDH pán Július Brocka a jednotlivo Alojz Přidal za KDH, Fecko Martin za OĽaNO a Martin Poliačik za SaS.
Takže nech sa páči, prvý podľa poradia je pán Július Brocka za klub Kresťanskodemokratického hnutia.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, dámy a páni, vystúpil som aj v prvom čítaní k tomuto návrhu zákona, vládneho návrhu zákona o zmrazovaní platov ústavných činiteľov a rád by som vystúpil aj teraz. Alebo vlastne musím teraz vystúpiť, lebo v prvom čítaní som uviedol, že predložím aj pozmeňovací návrh, aby bol  teda v platoch ústavných činiteľov väčší poriadok ako teraz.
V prvom čítaní som hovoril o tom, že je správne, keď vláda, musiac šetriť, neviem, či som použil správny výraz v slovenčine, ale keď je potrebné šetriť, takže vláda aj poslanci začínajú od seba. Tak by to malo byť a verejnosť to právom očakáva. Ale ja som zároveň zapochyboval o tom, že či naozaj napríklad v SMER-e idú príkladom. A vychádzal som z toho, že takmer každý poslanec SMER-u sedí na viacerých stoličkách. Ono by to nebolo až tak zlé, ale oni sú zároveň na viacerých stoličkách, ktoré sú plne platené a z verejných zdrojov. A to už sa mi zdá, že to nie je s kostolným poriadkom. Práve preto, že to nie je teda spravodlivé, poctivé a nie je to ani zodpovedné k iným skupinám občanov.
Poznáme sa. Sú tu niektorí rekordmani, o ktorých je to všeobecne známe, alebo rekordmanky, ale v tejto chvíli sa cítim trošku previnilo voči tým známym menám, ktoré som aj ja v minulosti spomínal, pretože asi som im trošku krivdil. Ja som využil ten čas medzi prvým a druhým čítaním a na stránke Národnej rady som sa preklikal k tým majetkovým priznaniam za predchádzajúci rok a tam je vidieť, aké príjmy mali niektorí verejní funkcionári. A priznám sa teda, že niektoré čísla ma mierne zaskočili. A keď budem uvádzať novelu zákona, ktorou sme to pôvodne chceli riešiť na tejto schôdzi, tak som uvádzal dopad úspor z prijatia toho pozmeňovacieho návrhu alebo tej novely na verejné financie v istej výške 2,5 mil. eur ročne, ale obávam sa, že tie úspory som neodhadol správne, lebo keby som mal tie podrobné podklady, aké sú na stránke Národnej rady, tak by som sa dopracoval určite k vyššiemu číslu.
A ak dovolíte, preto budem aj konkrétny. Predseda vlády Robert Fico mal za rok 2012 príjem 40,5 tisíc eur, 40,5 tisíca eur. A pán poslanec z Hnúšte, pán poslanec Bagačka, primátor a poslanec mal 54. Častkovce, to je starosta, pán poslanec Bublavý, mal 53,5 tisíca eur a Robert Fico 40,5. Primátor a poslanec, pán poslanec Demian z Brezna, tam, kde nedávno tak výrazne vyhral za župana, alebo teda v županských voľbách pán Kotleba, cez 70 % tam získal, tak tento pán poslanec a primátor mal takisto príjem 54 tisíc eur a Robert Fico 40. Poslanec zo Šenkvíc, aby som nehovoril len o primátoroch, pán poslanec Fitz ako starosta obce a poslanec 52,8 a primátor, teda premiér 40,5.
Môžem preskočiť tých ostatných, lebo sú tu ešte aj z Oravskej Lesnej, pani poslankyňa Mazúrová, pardon, tú nemôžem preskočiť, tá má tiež viac ako premiér 47,5 tisíca. Pán poslanec Podmanický a starosta Starej Bystrice dokonca 61! Fíí. Pán poslanec, Hurbanova Nová Ves, Petrák, 51,6 tisíca a Robert Fico 40,5. Preskočím teraz tých v samospráve a spomeniem niektorých poslancov, ktorí sú riaditelia štátnych nemocníc. Pán poslanec Valocký, nemocnica v Nitre, 61 tisíc eur za rok, a predseda vlády 40. Máte vy pocit, že títo ľudia robia viac ako predseda vlády?! Poslanec, zároveň župan, aj župani sú tu, pán poslanec Blanár, 65 tisíc. Primátor Raši, ten má dvakrát toľko ako predseda vlády. Pani Vaľovú nebudem spomínať. Ale spomeniem členov vlády, aby ste vedeli. Podpredseda vlády mal za rok 2012 príjem z verejných funkcií 32,4 tisíca eur, 32! Nie je to hanba, prosím vás?! V tomto kontexte tých poslancov, tých neznámych poslancov, niektorí sú menej známi a niektorí viacej. Alebo minister, minister vlády 31 tisíc.
Prosím vás, pán minister, tí poslanci, pred tým, čo som spomínal, vám idú zmrazovať tieto smiešne platy. A nebudem hovoriť, aby som pre úplnosť ešte len, lebo je to taká mozaika, to sú starostovia, primátori, župani, to sú riaditelia nemocníc, generálni riaditelia, lebo napríklad pán Muňko je generálny riaditeľ, nie obyčajný riaditeľ. Ale potom sú takí riaditelia na úradoch, na VÚC-kách. Napríklad pani poslankyňa Pavlovičová. Viete, ktorá je to pani poslankyňa Pavlovičová? Poslankyňa Národnej rady. Mala príjem 47 tisíc. Prosím vás, ja mám podozrenie, že to tu, že to tu, nieže, to tu nie je niečo s kostolným poriadkom. Buď tí ľudia, tí peniaze odvádzajú do nejakej kasy, ale to si netrúfam povedať ako teda tvrdenie. Ale proste veď s tým musíte vy niečo robiť! Lebo nemôže predsa pán Kubánek na VÚC-ke, poslanec Národnej rady na prešovskej VÚC-ke, mať vyšší príjem za rok ako Robert Fico! Ako? Veď to je hanba! To je hanba aj pre Kubánka, aj pre Pavlovičovú, ale to je hanba aj pre Roberta Fica. Ako jeden predseda...
Ja neporovnávam súkromnú sféru, podnikateľský sektor, proste to je úplne iná sféra. Ja hovorím o verejných zdrojoch, keď niekto má dva, tri plné platy. Teraz si predstavte, že je na Slovensku starosta obce, ktorá má 500, 600 obyvateľov, a ten starosta, ktorý je starosta v sobotu, nedeľu, lebo ľudia za ním prídu, keď netečie voda, alebo keď nesvieti svetlo, alebo keď sa niečo stane, keď sa niekde, ja neviem, mládenci na zábave pobijú, a on je úväzkový starosta. On nemá plný plat starostu, on má len plat akože čiastočný úväzok, lebo v tej obci proste nemajú väčší rozpočet, tak nemôže mať plný plat. Ale tu v Národnej rade sú supermani, ktorí majú niekoľko funkcií a plne platených z verejných zdrojov v takej miere. Ja som neprešiel všetkých, ale keď si to chcete pozrieť, ak máte čas, tú adresu, je všeobecne známa a štyrmi klikmi sa tam veľmi rýchlo preklikáte. Ja si myslím, že to nie je s kostolným poriadkom. Ak to Robert Fico doteraz pri svojich starostiach nemohol sledovať, prosím, beriem, ale ja už na to teraz druhýkrát dôrazne upozorňujem. Lebo ak sa tomu vláda nebude venovať, ak nebude chcieť urobiť s týmto poriadok v rámci šetrenia a ozdravovania verejných financií, tak je tu podozrenie, že potom vláda takéto správanie toleruje a podporuje. Toleruje a podporuje. A ja teda za KDH takéto správanie odmietam, preto dávame pozmeňovací návrh. Ja ho aj prečítam.
A ešte chcem teda povedať aj iné, že ja si myslím, že táto prax, ktorá sa tu tak rozmohla, ktorá tu nikdy nebola v takej miere, ako je teraz, tak vedie k iným komplikáciám, ktoré musí aj vláda v tejto chvíli riešiť. Napríklad policajti a vojaci, bývalí, ktorí majú výsluhové dôchodky, ktoré nie sú malé, alebo teda v priemere sú relatívne vysoké v porovnaní s dôchodkami napríklad zo všeobecného sociálneho systému, a teraz si predstavte, že má minister na stole problém, že títo výsluhoví dôchodcovia chcú dôchodky aj zo všeobecného systému. A sú, myslím si, že sú v práve. (Reakcia navrhovateľa.) No ale, veď, no, no, ale jednoducho, ja sa nečudujem týmto policajtom a vojakom, že necítia s týmto štátom, že necítia s týmto štátom, že si, že jednoducho kašľú na to, že Sociálna poisťovňa nemá dosť peňazí na tých ostatných dôchodcov, a oni ešte chcú, aby im ešte Sociálna poisťovňa ďalšie 100-, 200-eurové dôchodky ešte vyplácala naviac k tým ich výsluhovým, k tým 600-, 800-, 500-eurovým výsluhovým dôchodkom. Jednoducho, keď vidia, že verejní činitelia, poslanci sa tak správajú. A nakoniec to nie sú len oni. Veď so zmrazovaním svojich platov nesúhlasia ani sudcovia, ktorí nemôžu, nemajú také možnosti, že byť na štyroch stoličkách, ako poslanci Národnej rady. A na platených stoličkách. Alebo prokurátori. Proste no, tak vidia, že keď iní a tí, ktorí sú vyššie, necítia so štátom, no prečo by nemohli oni? Čiže je to veľmi demoralizujúce. A preto ja si myslím, že je správne začať od seba, ale aby to nebolo divadlo a cirkus. Veď pre vás, čo to je pre vás zmrazenie poslaneckých platov, keď vy máte vyššie príjmy z iných funkcií? Riaditelia, župani, primátori, starostovia. No veď vy musíte mať poslanecký plat ako vreckové.
A teraz ja, teraz ja chápem, že Robert Fico sa svojho času vyjadril, že nás sa kríza ani nedotkne. A ja mám také podozrenie, že tí novinári to poplietli, že Robert Fico toto povedal na nejakom straníckom sedení a on to hovoril o smerákoch, že ich sa kríza nedotkne. A má pravdu, lebo naozaj týchto poslancov Národnej rady sa kríza nijako nedotkla. Naopak, ja si myslím, že oni sa nikdy tak dobre nemali ako teraz cez krízu. Je toto s kostolným poriadkom? Ja si myslím, že nie.
Mali by sme sa vrátiť na začiatok k ´93. roku, keď sme prijali zákon o platových pomeroch ústavných činiteľov, a že sa od platu poslanca odvíjali platy tých ostatných vo verejnej funkcii. To znamená, minister mal 1,5-krát toľko, predseda vlády 2-krát toľko, prezident mal 3-krát toľko ako poslanec Národnej rady. Ale tak, aby starosta jednej obce mal 1,5-krát viac ako predseda slovenskej vlády, ktorý sa pre túto krajinu od rána do večera zodiera?! Dokonca, veď z ústavy nemôže robiť iné! Ani oni, ministri, proste tak sú obmedzené mnohé funkcie v štáte, že to nemôžu robiť, aj keby chceli si ako-tak privyrobiť. Ale poslanci sa odtrhli z reťaze. Teda myslím tých, najmä teraz hovorím o smeráckych, lebo sú aj v opozícii niektorí takí supermani, ale prosím, keď prijmeme pozmeňovací návrh, ktorý teraz ja predkladám, tak sa to dotkne všetkých. Jeden plat z verejnej funkcie, to znamená, poslanecký plat stačí. Aj keď napríklad by ste tu nesedeli, že môžete sedieť doma, na magistráte, alebo na obecnom úrade, máte taký poslanecký plat, trojnásobok priemerného platu v národnom hospodárstve. Trošku zovšeobecňujem, lebo už to neplatí, ale tými zmrazovaniami je to trošku menej, ale inými náležitosťami, náhradami, kanceláriami, asistentmi, poslanec Národnej rady je tak zabezpečený, že sa môže spokojne celý mesiac venovať verejnej službe. A je potom jedno, keď si trúfa popri poslancovaní ešte stihnúť aj v Humennom riadiť mesto, alebo v Častkove obec, alebo byť aj riaditeľ fakultnej nemocnice v Nitre, prosím, môže, lebo sú medzi, nie sme rovnakí, niekto je šikovnejší, niekto si to vie zariadiť a robí aj po nociach, prosím. Ale jeden plat z verejných zdrojov. To je taký regulátor, že jednoducho nás oddelí, kto je obyčajný, by som povedal, príživník a zarába na štáte, na funkciách, lebo má blízko k vládnej strane teraz, a preto vyfasoval alebo si vybojoval viacero takých dobre platených funkcií. Alebo bude rozdiel. Pozrite, niekto naozaj ani to nestíha, že je poslanec Národnej rady. Veď keby sme boli dôslední a chceli ste naozaj všetko to preštudovať a pripraviť sa dôsledne na to, tak je ten deň krátky. Ale tí šikovnejší, prosím, môžu popri tom stihnúť ešte aj iné veci. Pôvodne to tak aj bolo, že lekár, učiteľ, vedec, umelec, že sa môže venovať, dokonca mohol mať aj nejaký čiastočný príjem. Bolo to možné kumulovať, ale, a vtedy to bolo správne, teraz tá prax, si myslím, že je absolútne zvrátená.
No a keďže ja si myslím, že v rámci toho konsolidovania verejných financií by sme nemali hrať divadlo, ale by sme mali byť dôslední, mali by sme sa vrátiť k tomu pôvodnému zámeru, aj k tomu duchu toho zákona o platových pomeroch ústavných činiteľov a nemali by sme tolerovať to, že niekto tu vyciciava verejné financie, aj keď je šikovný, v miere, ktorá je eticky, morálne neúnosná.
Môj pozmeňovací návrh znie preto, bod 1, teda k zákonu o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov, tlač 781, v § 8 ods. 2 znie:
"(2) Poslancovi, ktorý je v pracovnom alebo obdobnom pracovnom vzťahu nepatrí mzda (odmena) podľa osobitných predpisov."
Pod čiarou odkaz 3): "Napríklad Zákonník práce, zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.".
2. V § 8 sa dopĺňa nový odsek 3, ktorý znie:
"(3) Poslancovi, ktorý je zároveň členom orgánu územnej samosprávy, odkaz 4), nepatrí mzda (odmena) podľa osobitných predpisov, odkaz 3a)."
Pôvodný odsek 3 sa prečísluje.
Poznámky pod čiarou 3a) a 4)
"3a) Zákon č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov.
4) Čl. 69 Ústavy Slovenskej republiky."
Zdôvodnenie k bodu 1 aj 2: Nakoľko poslancovi Národnej rady patrí za výkon poslaneckého mandátu poslanecký plat vrátane poslaneckých náležitostí, nepatrí mu plat, odmena, ak je zároveň v pracovnom alebo obdobnom pracovnom pomere, alebo nepatrí mu plat a odmena, ak je zároveň členom orgánu územnej samosprávy, to znamená starosta, primátor, predseda VÚC, poslanec. Všetko.
Rád by som bol, keby tento náš návrh získal podporu najmä u vládnych poslancov, lebo to bude výrazom vášho skutočne sociálneho cítenia a zároveň to zmrazovanie platov nebude len takým divadielkom v čase krízy.
Ďakujem za vašu pozornosť.

Ďakujem pekne.
Na vystúpenie pána poslanca Brocku sú štyri faktické poznámky.
Nech sa páči, Helena Mezenská s prvou.