27. schôdza

Na vystúpenie pána poslanca, pán poslanec Martvoň.
Nech sa páči, pán poslanec.
Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán poslanec Poliačik, ja si dovolím skonštatovať, že tento váš poslanecký návrh je komplexnejší a lepšie to rieši, ako to navrhol pán Fecko, čo ste aj vy povedali. Na druhej strane by som vás citoval, čo ste vy povedali, alebo teda parafrázoval v našej spoločnej diskusii, čo sme boli v televízii, že vy ste sa to už snažili akosi jedenkrát riešiť a nepovažovali ste to za celkom šťastné riešenie, že ako to vyšlo. Práve preto možno by bolo dôležité, aby sa to komplexne riešilo za súčinnosti všetkých politických strán, aby niekto nemohol tvrdiť, že je to tak alebo onak, alebo že niekto nemal sa možnosť k tomu vyjadriť. Práve to, že vám avizovali, že pôjde komplexná novela zákona o poslancoch ako takých, tak možno tam je ten priestor, aby sa to už vyriešilo teda definitívne. Na jednej strane tak, aby teda boli s tým komforné aj všetky strany, teda mienkotvorné strany ako také. Na druhej strane aby teda sme nemuseli pristupovať k tomuto inštitútu zmrazenia každý rok. Ale poukazujem na to, že ten inštitút je mnohokrát, a podľa mňa je aj zasa dobré, že je to aj prejav solidarity ako takej, kde na druhej strane zasa, a znova to zopakujem, že naša vláda našla 130 mil. na to, aby sa zvýšili platy vyše tristotisíc zamestnancov vo verejnej správe bez toho, aby sa im zmrazovali platy. Čiže nemuselo sa k tomuto pristupovať, ale je to akt solidarity ako takej.
Ďakujem.

S reakciou pán poslanec Poliačik, nech sa páči.

Pán kolega, ja som nepovedal, že to riešenie, ktoré bolo presadené za vlády Ivety Radičovej, nepovažujem za dobré. Ja myslím, že na úrovni toho, že aké princípy sa vnášali do toho vzorca, s čím sa v tom vzorci pracovalo, to bol krok dobrým smerom, pretože to viacej kopírovalo reálny výkon ekonomiky a ekonomickú a sociálnu situáciu na Slovensku. Ja som iba skonštatoval, že toto riešenie zjavne nemá celospoločenskú ani celopolitickú zhodu. To znamená, že som skonštatoval fakt, že ak nedokážme žiť s takým zákonom, ktorý platí v dnešnej dobe, tak ho treba niečím nahradiť. A namiesto toho, aby som založil ruky za chrbát a každoročne iba zahlasoval za zmrazenie, som prišiel s iným výpočtom alebo s inou možnosťou, ktorú dávam na stôl. Podľa mňa je to možnosť dobrá. Určite ju budem presadzovať aj v rámci tej pracovnej skupiny, ktorá bude zvolaná, teda ak do nej vedenie parlamentu pripustí aj poslancov, ktorým bol zrušený poslanecký klub. Takže ak bude možnosť sa k tomu vyjadriť, toto riešenie tam predostriem a budem preň hľadať aj politickú podporu od ostatných kolegov v parlamente.
Ďakujem.

Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Do rozpravy ústne sa hlási pán poslanec Hlina, pán poslanec Kuffa a pán poslanec Sulík. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pán poslanec Hlina.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, budem výnimočne krátky k tejto téme, tejto mršinárskej téme. A je to taká téma, ktorá, viete, vždycky tu vykreuje skvostné príspevky, častokrát. Mohli by sme ju už nejak obísť a ukončiť. Preto by som sa prihováral k návrhu pána Poliačika, ale zdá sa, že zbytočne.
Ale dovoľte vyjadriť určitú obavu z pripravovanej legislatívnej iniciatívy, kde budeme samostatne riešiť zákon o platoch a sudcoch. No, to už si viem predstaviť, ten folklór, čo tu bude a koľko tu bude spasiteľov a koľko tu bude naozaj skvostov. To sa bude potom rámovať, to môže vydať ho ako zborník. Tam, už keď to máte urobiť, tak to, prosím vás, aspoň urobte nejak budúci rok, začiatkom, že nech to nie je čím bližšie k voľbám, lebo čím bližšie k voľbám, tým lepšie skvosty budeme počuť. Čiže to by bolo naozaj dobré, že rýchlo. Ja si skôr myslím, že túto vec treba vzhľadom na citlivosť a takú senzitivitu riešiť možno výnimočne. A to nedávam návrh, len, len chcem dávať, že z taktického hľadiska ináč, hej, či už možno pomaly nepriamou novelou pri nejakom úplne inom zákone, lebo pokiaľ z toho urobíte tému, tak uvidíte, koľko tu vyštartuje múdrych.
Pán minister, ja len ešte takú poznámku si poviem. Tak jak sme sa tu chytili ráno a možno, že keď si to pozriete, tak naozaj, a človek ani nestíha, ani všetko čítať, hej, čiže všetko nestihne prečítať. A je to dobré, že si to ľudia uvedomujú, že majú iba určitú mentálnu kapacitu, aj časovú kapacitu. A preto sa venujú niečomu a snažia sa tomu venovať poriadne. A toto, čo tu máme, týchto, fenomén robokopov, ktorí tu sú, tak naozaj tu sú. Sú aj medzi nami, teda keď by som pasoval, že som tam, kde som, v opozícii, ale aj medzi vami. A veľmi necitlivo. A tu vás musím, na rozdiel od raňajška, kde sme, teda nečítate, pochváliť, že vy ste boli myslím prvý, ak nie jediný, kto si toto uvedomil a vy ste sa vzdali poslaneckého mandátu za poslanca v meste, hej, čo naozaj treba oceniť. Koľkí z vás by ste sa držali zubami-nechtami, že by ste mali až hánky sčervenené, zbelené, hej, z toho, jak tam niekto visí. Čiže to treba oceniť, túto určitú veľkorysosť, že naozaj ste toho boli schopný. Jedným dychom dodávam, že je to výnimočný prípad.
Skončím s tým, že aj ja sa stotožňujem s veľa povedaným, ale nie akcentovaním toho mršinárstva v tom, že 343 euro alebo koľko euro. Nuž, niekoľko euro áno, ale, viete, to sú naozaj veľmi citlivé, veľmi citlivo k tomu treba pristupovať. A treba pristupovať aj k tomu voleniu a voleniu zodpovedne.
A potom neviem, čo pomáha alebo nepomáha, tak len taký apel spravím, že ja mám východniarov rád, dokonca tam mám veľa rodiny, hej, na východe, ale dovoľte mi povedať, východňare, ja teraz neviem, či to dobre poviem tým prízvukom, ja akcenty moc neovládam, ja mám oravský, ale že: Ta, východňare, ta ste šalene načisto?! Že, viete, zvolili, znova zvolili za poslanca toho Košického samosprávneho kraja pána Buriana. Hej, že to je vec, ktorá je podľa mňa, treba to povedať tým ľuďom, hej, treba to korektne povedať, že takéto veci sa stávajú. A potom vlastne aj tí voliči preberajú zodpovednosť, že po, vedomí si toho všetkého, vedomí si určitých skutočností, ktoré, ja budem čakať odpoveď na moju interpeláciu, že či preberá premiér politickú zodpovednosť za nomináciu pána Buriana, vedomí si životného osudu pána Horvátha, invalidného dôchodcu, po všetkých týchto skúsenostiach, napriek tomu, vidíte, že pán Burian je znova poslancom Košického samosprávneho kraja. Nuž, dovoľte vyjadriť určité počudovanie nad touto skutočnosťou. A verím, že sa to východniarov nedotklo a nevolili ho všetci. Ale tí, čo ho volili, skúste zvážiť do budúcna, že či toto je, lebo aj toto je určitým filtrom, hej, že senzitívne vyhodnocujete určité skutočnosti, i keď sa vám to takto podsúva. A naozaj tých robokopov tu máme čoraz viac a bude ich čoraz viac, lebo tá situácia bude lákať.
A tu už len drobnú poznámku poviem. Keď už sme vytvorili ďalšieho, to znamená máme šéfa VÚC-ky, máme poslanca Národnej rady a ešte dokonca predseda výboru pre obranu a bezpečnosť, a to si dovolím tvrdiť, že je mimoriadne dôležitý výbor, že či už náhodou nemáte nejakú kádrovú rezervu, pán minister, tiež teda na tej úrovni submisívneho vášho delegáta, ktorý by to zvládol, aby to tak neklalo oči. Lebo naozaj tá trojjedinosť, tá je v biblii, hej? A tu, čo vy si osobujete, že naozaj nie je celkom namieste. Čiže si dovolím upozorniť, že vyjadrujem vážnu pochybnosť, či pán Baška zvládne okrem funkcie župana, poslanca, ešte aj šéfa výboru pre obranu a bezpečnosť. Verím, že SMER je natoľko integrovaná strana, že nájde niekoho, kto by túto funkciu mohol zvládnuť.
Ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Kuffa, máte slovo.

Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov. Možno trošku bude taký iný pohľad, ako doposiaľ to tuná odznelo. Je to taká citlivá téma, lebo sa to dotýka nás samotných poslancov. No ale aby sme tak zase oduševnene do seba, sami seba nekopali, tak skúsme mať naozaj taký aj reálny pohľad.
Ja som tu počúval ako dopoludnia kolegov, ktorí tuná predkladali, argumentovali. Musím sa priznať, zamyslel som sa nad tým. A naozaj, však uvažoval som už aj predtým, a zdá sa to, že tu čosi naozaj nie je v poriadku, tuná, ak premiér tejto krajiny má nižší plat ako starosta. Ale tak to není zase celkom, no, neviem, možno tu by sa dalo naozaj prijať tuná zákon v parlamente, aby sa tomu, tak nedialo. Lebo naozaj nepomerne viac tej práce a zodpovednosti má premiér krajiny, ako má nejaký starosta obce. Myslím, že na tom sa zhodneme, to nikto nemusí o tom pochybovať. No ja mám jednoducho taký názor.
Keď som sa nad tým tak zamýšľal, tak byť tým premiérom v skutočnosti nie je ľahké, nie je jednoduché, hej. A mali sme tu dvojnásobných premiérov, ktorí boli dvakrát po sebe tohto. Premiér takisto druhýkrát je premiérom. A ja som sa zamýšľal tak aj práve nad touto funkciou a touto pozíciou. Trošku tak si dovolím tuná pripomenúť pri tejto príležitosti, keď to porovnávam s funkciou prezidenta, ktorá je čestná funkcia, a prezident Slovenskej republiky má priznaný ten dôchodok. Zo zákona je to, myslím, že 1000 eur, tuším 1000, okolo tisícky. A premiér tejto krajiny nemá nič. Skúste sa zamyslieť, kolegovia, nad tým, aby premiér krajiny, a to je jedno, dneska je to váš premiér, zajtra to bude zase iný, hej, a ďalšie volebné zase ďalší. Myslím si, že aj táto funkcia, ktorá je veľmi, veľmi náročná, zaslúži si aj takúto pozornosť. Keď tu preberáme, ja neviem, predčasné dôchodky, ale teda dôchodky, výsluhové dôchodky policajtov, pardon, a naozaj sa nezamýšľame možno sami nad sebou, nad ústavnými činiteľmi a nad predsedom vlády. A premiéra ako takého stále nemáme nejak tak poriešeného.
Niektoré tie vystúpenia, ktoré tuná tak odzneli, aby zase z nás nehovorila taká nenávisť, možno aj závisť, ale aby to naozaj proporcionálne bolo vyvážené. Áno, každý o tej svojej solidarite, alebo to, ako bude nakladať s tým svojím platom alebo s tou svojou odmenou, je to na každom z nás, ako sa rozhodne, ako tie finančné prostriedky, ktoré dostane, či už ako starosta alebo poslanec Národnej rady, tak každý slobodne, aby mohol s tým nakladať. Myslím si, že aj robotník si zaslúži spravodlivú mzdu. A spravodlivé je dať každému to, čo mu patrí. Ak starosta vykonáva túto prácu zodpovedne a dobre, no tak mu patrí za tú prácu odmena, ale tá odmena má byť primeraná. Dovolím si povedať, že nemala by byť tá odmena starostu, hej, vyššia, ako je odmena nášho premiéra. To, myslím si, že každý uzná, ale samozrejme dať mu za vykonanú prácu, aby každý dostal tú prácu, tú odmenu, to, či ty už stíhaš jednu funkciu alebo dve práce alebo tri práce alebo len jednu prácu.
Mne, naopak, chýba, že poslanci Národnej rady, nám chýba spätná väzba, spätná väzba skrze pracovno-právny vzťah. Keď sme tuná príliš dlho v tej Národnej rade a niekedy stačí jedno volebné obdobie, to je obdobie štyroch rokoch, ak je tu niekto dve volebné obdobia, tri alebo štyri, tak už ani nevie, čo sa deje na tom pracovno-právnom trhu, aké sú v podstate možno aj vzťahy, podmienky a za akých ťažkých podmienok veľakrát mnohí ľudia pracujú. Není to také jednoduché. Naopak, ja by som povedal, že my, poslanci, mali by sme mať aj takúto väzbu, aj skrze pracovno-právny vzťah, ak to zvládaš, a možno čiastočný úväzok alebo máš dohodnutý pružný pracovný čas, aby si vykonával túto prácu, aby si mal ten kontakt, aby si sa stretával s ľuďmi reálnejšie a s ich potrebami a s ich problémami, ktoré naozaj tuná sú. Veľakrát mám taký pocit, že prijímame zákony alebo sa tuná doťahujeme a hovoríme niečo úplne abstraktne, alebo v nejakom imaginárnom svete sa pohybujeme, a ten kontakt s tou realitou je veľakrát na míle vzdialený.
Ono je veľmi ťažko určiť, čo je spravodlivé a čo nie. Samozrejme, budeme sa veľmi ako doťahovať. Pán kolega Brocka toto spomínal, že napríklad taká práca lekára, učiteľa, zdravotníckeho zamestnanca, hej. Tak je to aj teraz, že v podstate je to možné vykonávať, túto prácu, popri tomto mandáte. Lekár ako taký, ak by nevykonával svoju prax, stratil by svoju odbornosť. Po dvoch, po štyroch rokov, aký by to bol lekár? Jednoducho by bol úplne, totálne mimo. Rovnako však aj učiteľ, vedecký pracovník.
Politika je naozaj službou, ale aby nebola tá služba taká, ktorá reprezentuje teba samého, že slúžiš sebe samému, ale aby si naozaj slúžil druhým. No ale keď by sme si položili otázku, kto z nás je sluha a kto by ním chcel v skutočnosti byť, tým sluhom, no tak by sme sa, myslím si, že veľakrát, alebo keď by nás niekto tak označil, že si sluhom, tak by sme to považovali za čosi dehonestujúce. Byť v tej politike je veľmi náročné. A takisto aj plat poslanca, aj poslanec si zaslúži primeranú odmenu. Samozrejme, tá práca poslanca, aj ja som si niekedy, tak mal takú skreslenú predstavu o tých poslancoch. Ale je veľmi náročnou tou prácou, veľmi náročnou, náročne psychickou. A tuná keď kolegovia povedali, že jedna práca a dosť a už viac... Ja si to neviem ani predstaviť, že by som nepracoval. Keď prídem domov, ja naopak, ja mám únik vo fyzickej práci. Keď ja potrebujem trošku zrelaxovať, a ten môj oddych je práve pri tej fyzickej práci, hej. A už každý v podstate môže ten, aj ten svoj voľný čas vypĺňať nejak inak. Nie je možné limitovať človeka, že ty musíš mať len jednu prácu a dosť.
Rovnako aj Zákonník práce je natoľko flexibilný, že zamestnanec môže mať viac pracovno-právnych vzťahov. A jednoducho to umožňuje Zákonník práce. Veľakrát mám taký pocit, že rôzne výhody a kdečo všetko, sa nám to, oveľa ľahšie to schvaľuje pre iné skupiny obyvateľstva. Možno, ako sú policajti, ja neviem, záchranári, hasičský zbor. Mali sme tu dobrovoľnícky hasičský zbor a podobne. Je oveľa ľahšie nám to prijímať a zaujímať tieto postoje ako k sebe samým.
Odpusťte mi, kolegovia, ale veľakrát sa správame, ako by sme sa správali tak pokrytecky. Ja som, som to tuná tak povedal, však máme tento zákon na stole, pán minister financií ho tuná predkladá, tak je tu teda pán minister síce vnútra, ale v jeho zastúpení, predkladá, no my môžme zahlasovať ako poslanci, Národná rada, proti tomuto návrhu zákona. Ja viem, že to není jednoduché a není to populárne, a ako by sme sa všetci báli a obávali toho, že, a možno tých otázok, a prečo si hlasoval proti návrhu tohto zákona. Lebo si myslím, že tá odmena mi patrí. Si myslím. Môžeš si to myslieť, môžeš sa aj úprimne mýliť. Veď môžme mať naozaj rôzne názory na tú istú vec.
Tak ako to možno aj minulý týždeň tuná tak zaznelo, že ja si nemyslím, že ktokoľvek z nás tuná je, tak, že by si nezaslúžil ten plat, alebo že ti nepatrí ani cent alebo ani tých 50 halierov. Už len to byť tuná v tej sále rokovacej a sústredene počúvať to, čo odznieva tuná v tej rozprave, ja sám sa priznám, že je to aj pre mňa veľakrát až také vyčerpávajúce, niekedy až priam zničujúce, ale človek sa dal na ten boj, tak je tuná. A to chcem povedať tým, teda chcem tým povedať to, že tá práca poslanca Národnej rady nie je takou jednoduchou a takou ľahkou, ako by sa takto zdalo. Ak si v tejto verejnej funkcii, tak aj mnohí ľudia, veľakrát práve sú to často možno skupiny ľudí, mienkotvorní, a veľakrát sú to aj tí novinári, koľkokrát do nás zarypnú, hej? Však ten poslanec je ten, ktorý musí zniesť všetko. No ale ja mám tiež svoju ľudskú dôstojnosť, hej. A koľkokrát práve, že ty si ako poslanec! No tak si niekedy tak pripadám, odpusťte mi to, ale niekedy je tá situácia taká, ako keby si bol ten najposlednejší v tejto krajine alebo aj nejakou tou handrou. Myslím si, a zamyslime sa nad tým, že túto dôstojnosť poslanca Národnej rady a vôbec tú pozíciu poslanca ako takého, naopak, treba zdvíhať hore, nie dehonestovať, lebo to kdesi klesá. My už sme pod tou latkou dávno dole, my už šliapeme po tejto funkcii, po tejto pozícii. A môže sa naozaj potom stať aj to, že ľudia budú mať aj problém, hej, ísť do týchto verejných funkcií. Rovnako jak som to spomínal, keď tu bola aj tá poslanecká imunita. Imunita nepatrí tebe ako osobe, ale poslancovi Národnej rady, a to sa nededí. To nie je tak, že ty to zdedíš ako také dedičstvo. Ak si tým poslancom, tak máš to, hej? A naozaj to aj, v skutočnosti to aj potrebuješ. Ak ti zaniká ten tvoj mandát alebo ti skončil tento mandát, a aby si ty mohol slobodne vykonávať ten svoj mandát, potrebuješ mať na to tú imunitu.
Koľkí z nás naozaj sme tuná v laviciach a bojíme sa odprezentovať svoj vlastný názor tuná od rečníckeho pultu?! Koľko z nás je to tuná, týchto ľudí?
Ja tiež sa niekedy tuná tak aj potknem, aj verbálne sa potknem. Veľakrát ja nemám taký text napísaný, ktorý plynule ako čítam. Priznávam to. Ale som ako človek, ako hocikto iný, ktorý má, ktorý sa potkne, ktorý sa pomýli. A tak, aby sme boli aj k sebe vzájomne tolerantní. Nemusíme si tuná tak nadávať. Však aj ten minulý týždeň, však toľko invektív, ktoré tuná boli! Však, ak chceš v tej politickej súťaži, to neznamená, že ty teraz na ihrisku toho spoluhráča zozadu strhneš za ten dres. Ja som bol vrcholovým športovcom, tak to viem, o tom. A my keď sme aj, my sme každý zápas chceli vyhrať, každý jeden zápas sme chceli vyhrať. Kto by ho nechcel, hej, kto by ho nechcel? Ale keď som prehral a čestne som prehral, tak tomu svojmu súperovi som aj na tom ihrisku podal ruku. A učil som sa to. My to nevieme. Sme dospelí ľudia. A ty keď si ako poslanec, tak si mienkotvorný, ale aby si bol zároveň dobrosrdečný. Tá dobrosrdečnosť má sa rozliať na celý ten národ. Skrze čo? Skrze tvoje hlasovanie a tie návrhy zákonov, ktoré tuná ty podávaš.
Ty nemôžeš byť egoista. Veľakrát naozaj tuná stojím, a to nehovorím teraz, či ľavica alebo pravica, a veľakrát sme manipulovaní my, samotní poslanci, a ako by som, a videl som to tuná a zažil som to a cítil som, že sú to lobistické skupiny, ktoré presadzujú tuná veci skrze nás poslancov, nás všetkých. To je jedno, či z ľavice, či z pravice. Ja nebudem teraz ukazovať vľavo, vpravo alebo kde. Veľakrát je to. No ja, tak ma to, tak mi to tak odpustite, ale tiež sa modlím k Duchu svätému, aby som vedel rozlišovať medzi tým, čo je dobré, čo je spravodlivé, čo je správne. Veľakrát mám aj ja vnútorný problém s tým, aby som naozaj zaujal ten dobrý a spravodlivý postoj. To, že som sa pomýlil aj tuná v tej Národnej rade, áno, pomýlil som sa, ale máme tu na to, myslím si, že každý právo.
Myslím si tuná na záver, keď dovolíte, aj ten predkladaný zákon, ktorý, ktorý tuná je, pán minister, keď som ho pozorne počúval, hovoril, že sa usporí v štátnom rozpočte 8,2 mil. eur. Ale treba si uvedomiť, že úspora alebo to zmrazenie platov sa týka aj našich sudcov, na ktorých nadávame veľakrát, našich prokurátorov, na ktorých veľakrát nadávame, ktorých veľakrát osočujeme, ako že sú skorumpovaní a podobne. No ako chceme tomu zabrániť?! No tak nech už robia za, preženiem to, prepáčte, za nejakých 500 eur alebo možno za 200 eur a budeme chcieť od nich nejaké tie výkony. Zamyslite sa aj pri tomto, keď budeme tuná hlasovať teraz o platoch ústavných činiteľov, že sa to dotýka aj tejto celej skupiny.
Pozmeňujúci návrh ja nepredkladám, lebo si uvedomujem, že som opozičný poslanec. Občas, občas to urobím, že predložím, skúšam aj ja, že či motyka nevystrelí. Možno, že raz vystrelí. Do konca volebného obdobia máme dva roky. Nepredkladám tuná tento, žiaden pozmeňujúci návrh, avšak vyzývam vás, vládnu stranu, aby ste sa nad tým zamysleli, aký spravodlivý mechanizmus tuná nastoliť. A aby sme pamätali aj... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, je 12.00 hodín. Ešte, ak vás môžem poprosiť...

Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
... končím, ústavných činiteľov, ktorých som tuná spomínal, dotýka sa to aj ich.
Ďakujem za pozornosť. Končím, lebo je dvanásta hodina. Želám dobrú chuť všetkým.

Na vystúpenie pána poslanca jedna faktická poznámka, končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Mikloško – dám ešte slovo pánovi poslancovi Mikloškovi a potom bude nasledovať vystúpenie poslanca Sulíka popoludní – nech sa páči.

Vážení kolegovia, vážená pani podpredsedníčka. No pán Kuffa poslanec sa vypracoval. Iba tento výstup sa mi zdal taký troška bolestínsky a taký troška smutný, aby som tak povedal, no.
Ja myslím, že za to, že sme tu, našou základnou zásadou by malo byť povedať pravdu a nebáť sa a ísť do toho. Samozrejme, nikoho neurážať, neponižovať, ale pomenovať veci tak, ako sa vám javia. A potom aj tí druhí prepáčia, keď vidia, že ide o vec a nejde o nejaké politikárčenie alebo niečo takéto. Ja som napríklad na facebooku alebo na blogoch a tam teda človek nerád neraz dostáva riadnu nakladačku. A teda neubudne zo mňa, nič sa vlastne nestane. Som vďačný slobode aj demokracii, aj novým technológiám, že toto umožňuje, že môžme takto šíriť dobré myšlienky po svete. A ľudia to zbadajú. Poslanec nemôže byť žiadne tintítko, ktoré proste nejakým spôsobom brečí nad tým, že občas je centrom útokov, aj keď nie vždy spravodlivých, no. Ale keď ľudia pochopia, že ide o ich veci, a že keď vám dajú dobrú tému, tak vy ju tu otvoríte v záujme ľudí, tak to je veľké privilégium. A za to som vďačný, že som poslanec.
Ďakujem.