27. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, cieľom predloženého návrhu je zabrániť znižovaniu výmery viníc, ktoré si zaslúžia osobitnú ochranu. V súčasnosti ochrana poľnohospodárskej pôdy je riešená z hľadiska jej kódu bonitných pôdno-ekologických jednotiek, čo však pri viniciach nespĺňa zámer, nakoľko sú zakladané najmä na pôdach s nižším kódom bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek, hoci z hľadiska ich následnej produktivity patria ku špičke.
Návrh bude pôsobiť preventívne, predovšetkým tak, že odradí prípadných záujemcov od využitia pôvodných viníc na nepoľnohospodárske účely, a to doplnením posúdenia pri trvalom odňatí takýchto pozemkov o stanoviská odborných organizácií a samosprávnych orgánov, ktoré zabezpečenia kontinuitu a pripravovaný rozvoj regiónu.
Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti.
Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na potrebu zavedenia navrhovaného zákona do praxe, dovoľujem si vás požiadať o jeho prerokovanie a posunutie do ďalšieho čítania.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán minister, vážení prítomní. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 215 z 20. novembra 2013 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorými sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku predkladám spravodajskú správu. Uvedený vládny návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené paragrafom 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na dnešné rokovanie 27. schôdze.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky zákonom požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá ani v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré na mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, že po rozprave odporučiť uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 4. novembra 2013 č. 744 navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v termíne do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, už keď nie lesy, aspoň pôda. To bolo dneska, som myslel, že budeme hovoriť o historických okamžikoch a sme sa k tomu nedostali. Možno nabudúce.
K tomuto návrhu zákona priznávam a dopredu avizujem, že si rád nechám poradiť, hej. Ale čo ma ako pri zbežnom pohľade na ten zákon vyrušilo, ale aj nevylučujem, pán minister, že mi to férovo v záverečnom, kľudne v záverečnom vystúpení v rozprave vysvetlíte a ubezpečíte ma, že moje pochybnosti sú nie namieste.
V zásade treba oceniť zámer chrániť vinice. To je v poriadku. Otázka je, že či toto je ono. A nevylučujem, že je. Čiže keď to bolo dôvodom na zmenu tohto zákona, tak dobre, prečo nie. V zásade z textu vyplýva, že sa tam exaktnejšie uvádzajú vinice vo viacerých tých ustanoveniach a dokonca sa podmieňuje, vinice sa podmieňujú ešte tým kontrolným ústavom na to vyňatie. V zásade sa to akože komplikuje. A je tam teda to, čo ste hovorili, to, najväčšia komplikácia, tá cena za vyňatie. Nuž, ale tá je, vážení, vo vyhláške, hej? Čiže vyhlášky sa môžu časom meniť a môže sa to zmeniť tak, že si to ani nevšimneme. Alebo možno si to niekto všimne, možno nie, a ono sa to dá nejakým spôsobom zašmodrchať tak, že ani nezistíme, že to, čo teraz stojí 100 euro, tá najcennejšia, ak som si to dobre pozeral, oblasť, vinica, tak zrazu niekto usúdi, že netreba, aby stála toľko. Ale nechcem byť protivný, nehovorím, že sa tak stane.
Mňa zarazila iná vec, hej. Čiže dobre, keď stále vychádzame, že je to tak, zatiaľ dobre, potiaľto dobre. Ale ustanovenie § 12 meníte a toto by som, z tej aplikačnej praxe ma zaujíma. Lebo v tom existujúcom doteraz platnom ustanovení sa hovorí, že poľnohospodársku pôdu môžte vyňať, možno použiť na stavebné, pardon, citujem, "na stavebné účely a iné nepoľnohospodárske účely len v nevyhnutných prípadoch a odôvodnenom rozsahu". To je dosť. Teda z toho vyplýva, že to nie je len tak, hej, že musí tam byť ten rozsah, musí byť. Vôbec dôvod musí byť odôvodnený a náležitý, aj ten rozsah. A nové ustanovenie to vypúšťa a hovorí len, úplne sa mení, a hovorí, že podkladom na vyznačenie tej zmeny je právoplatné rozhodnutie, kde pri tom rozhodnutí teda sa zabezpečí ochrana najkvalitnejšej tej pôdy a viníc. To znamená, zabezpečuje sa tým, že sa spoplatňuje. No a tohto sa bojím, že či to je náhoda, možno si domýšľam, alebo je to proste... Nevidím v zásade dôvod, prečo sa ustanovenie § 12 mení v takomto rozsahu, že poľnohospodársku pôdu môžte vyňať len v odôvodnených dôvodoch a v primeranom rozsahu, teda v nevyhnutných prípadoch a odôvodnenom rozsahu. Neviem celkom presne, že prečo.
Vzhľadom na to, že vieme, kde žijeme, a taká obava vo mne je, že to môže v tej aplikačnej praxi spôsobiť to, že sa to už nebude skúmať, a teda sa, budú tie rozhodnutia sa vydávať automaticky. To znamená, to bude automat. Že ten orgán rozhodne, že to vyjme, lebo neposudzuje, či je to nevyhnutné a odôvodnené, proste chráni najcennejšiu pôdu tak, že za ňu pýta poplatok, však koniec koncov to pýtal tak či tak. Lebo doteraz skúmal orgán. Je to nevyhnuté? Je to ten rozsah? A ešte aj zaplatiť. Teraz dve podmienky vypúšťame. Alebo možno nie.
Pán minister, stále som dobrej vôle a pripravený na to, že mi poviete, že nie. Ale pre mňa to pôsobí rušivo. Lebo, viete, veci častokrát uvedené v zákone stále nič neznamenajú. Nuž keď už ani v zákone nebudú, tak už potom, už vôbec neviem, ako to dopadne. Ak teraz máme v zákone uvedené, že nevyhnutný a odôvodnený, tak po zmene sa môžme dožiť naozaj prekvapivých skutočností. A otázka stojí, či je vo verejnom záujme, a znova to tu narážame dlhodobo, minister životného prostredia sem donesie zákon, ktorý poškodzuje životné prostredie, sa pýtam, či je vo verejnom záujme vôbec alebo v záujme ministerstva životného prostredia poškodzovať životné prostredie. Nuž teraz sa pýtam vás, lebo vám by bolo skôr načim, ak by bolo dôvodom to, zmena, ktorú pán Žiga doniesol, že chcete sa dostať k pôde. Aspoň do dôvodovky nech sa, vás uvedú, že vy ste to chceli. Ale teraz zase vy donesiete na oplátku iný návrh zákona, ktorý pod rúškom ochrany viníc vypúšťa ustanovenia, ktoré boli určitým spôsobom možno pre niekoho obťažujúce, pripúšťam, lebo museli analyzovať ten rozsah a odôvodnenosť. Vypúšťate.
A to mi príde znova, už keď to nie je vo verejnom záujme, lebo však koho by to zaujímalo, ale v záujme ministerstva pôdohospodárstva. To mi prípadne tiež zodpovedzte, či je v záujme ministerstva pôdohospodárstva uľahčiť zabratie poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely. Ak áno, potom dávam ruky hore a budem veriť, že raz bude iný minister, ktorý, pôdohospodárstva, ktorý bude hovoriť, že nie, zámerom ministerstva pôdohospodárstva nie je uľahčiť záber poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely. Čiže v zásade myslím si, že dosť jednoduché. Ocenil by som na to primeranú odpoveď.
Ďakujem pekne.

Pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, máme tu návrh z dielne rezortu ministerstva pôdohospodárstva, ktorý tu chce riešiť vinice a vinohrady. Ale musím povedať, že trošku som sklamaný týmto návrhom. Riešenie sa nachádza tak, že budeme trestať vlastníka, ktorý bude musieť platiť peniaze. Riešením nie je to, že budeme mať vinice tam, kde máme, aby zostali vinice zachované. Problém je v tom, že kde sú vinice, keď zaplatíte, tak vinice nemusia byť.
Prečo si to môžem povedať? Ono osobitne v Bratislave v Malokarpatskej vinohradníckej oblasti platilo, že vinice sa museli využívať ako vinice. Bolo to dané do zákona v roku 2005. Bol to zákon 182. Vo všeobecnosti platilo, že všetko to, čo je zapísané v registri vinohradov, sa musí využiť ako vinice. Bol to minister Jahnátek, ktorý ako minister hospodárstva sedel vo vláde s jeho kolegom ministrom Becíkom v roku 2009, keď odsúhlasili nový zákon o vinohradoch, ktorý sa zjavil v Zbierke zákonov 313/2009, ktorý túto podmienku zo zákona vypustil. Výsledok dnes môžme vidieť na Kolibe. Poďme von a pozrime sa, čo to spravilo. To znamená... A pričom do tej doby sponzor SMER-u pán Rozin nemohol stavať, po tejto novele sa to zastavalo. Už vtedy, keď sa to prijímalo, som na to ako minist..., ako poslanec Národnej rady upozornil, že čo to bude mať za následok. A tento následok sa, v skutočnosti nastal.
Dnes, keď sa pozriem na problematiku vinohradov a ich existencie, tak sa musím pozrieť aj z hľadiska dotačnej politiky alebo politiky, ktorú vykonáva samotné ministerstvo. Lebo nie všetko sa dá riešiť zákonom. Sú veci, ktoré sú aj nad rámec zákona. Alebo sa riešia v iných zákonoch. Tak musím povedať, že Slovenská republika má vynegociované právo mať vysadené vinohrady na 22 000 hektároch. Realita je dnes cca 12 000 hektárov, ktoré užívame, ktoré sú v užívaní, a ten zbytok je zanechaný. Do toho patrí, samozrejme, aj táto Koliba, ktorá je už zarastená novými domami, ktoré tam postavili zbohatlíci a tí, ktorí na to majú a mohli si kúpiť a vďaka tej novele z prvej Ficovej vlády si tam tie domy mohli postaviť. Ale problémom je aj to, že v dotačnej politike, hlavne musím povedať, že v období 2007, 2008, 2009 a 2010, teda za prvej Ficovej vlády bola dotácia nielen na výsadbu vinohradov, ale dotácia na vyklčovanie vinohradov. Kde pred tým, teda za prvej, za druhej Dzurindovej vlády, keď sme vstúpili do Európskej únie a tieto podmienky začali platiť, tak, čuduj sa svet, my sme spojili vyklčovanie s výsadbou. Vtedy dostal niekto na vyklčovanie, keď tú istú výmeru zasadil novou vinicou. Prvá Ficova vláda povedala, že dáme peniaze tomu, kto to chce vyklčovať a dáme peniaze tomu, kto ho chce vysadiť. Tí, ktorí chceli za peniaze vyklčovať, bolo ich viac. Dnes máme menej viníc.
Takže keď minister Jahnátek chce chrániť vinice a vinohrady, tak by to mal urobiť skôr prostredníctvom zákona o vinohradoch, zákon o vinárstve, než v zákone o ochrane pôdy tým, že vytvorí priestor na to, aby tí, ktorí na to majú pôdu aj na bratislavskej Kolibe, kde je ešte vinohrad, mohli stavať, len musia zaplatiť pre štát štátne výpalné v podobe odvodov do štátnej kasy. To znamená, že stavať môže ten, ktorý má peniaze. Ten, ktorý nemá peniaze, ten nemôže stavať.
A keby chcel minister chrániť, tak sa vráti k riešeniu, ktorý v zákone bol do roku 2009, ktorý hovoril, že vinice a plochy zapísané vo vinohradníckom registri sa môžu využívať výlučne ako vinice. A potom sa nebude špekulovať, či mám peniaze na zaplatenie odvodu do štátnej kasy, alebo nemám peniaze na zaplatenie do štátnej kasy.
Práve preto by som chcel poprosiť pána ministra, aby pouvážil nad tým, aby prehodnotil svoj postup a možno, že aj tento návrh zákona stiahol z parlamentu a prišiel s návrhom zákona, ktorý vinice a ich ochranu a to, aby boli vysadzované na území Slovenskej republiky, riešil, ale riešil to komplexne a nerozdeľoval dotáciu na vyklčovanie a dotáciu na výsadbu, pretože Európska únia to umožňuje. To Slovenská republika spojila a dalo sa to takýmto spôsobom využiť. Len to niekto, pre niekoho vyhovovalo rozčleniť a dať peniaze na to, keď niekto vyčistil pôdu od viníc a dostal peniaze aj za vyklčovanie.
Takže s problematikou, s riešením problematiky súhlasím, ale myslím si, že vecne by to bolo správnejšie a vhodnejšie, keby to bolo riešené v zákone o vinohradníctve.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Simon, veľmi správne ste pomenoval veci okolo vinohradov. A mňa naozaj srdce bolí, keď vidím, keď prechádzam okolo spustnutých vinohradov, ako tieto chátrajú a neprinášajú svoju úradu. Samozrejme, Európskej únii vyhovuje stav, keď sa u nás likvidujú vinice, preto nám za to platí, aby sme, preto, že aby sme neboli konkurencieschopní, pretože naše kvalitné vína, ktoré sa dopestovávajú v niektorých oblastiach, sú pre nich naozaj veľkou konkurenciou a to si potrebujú odbúrať. Preto nám veľmi radi zaplatia za to, keď si zlikvidujeme vinohrady, čo si myslím, že je na škodu veci a že sme pristúpili na túto ich zvrátenú politiku. Preto si myslím, že nám naozaj tie vinohrady treba obnoviť. A naozaj na to, aby niekto založil vinohrad, je mu potrebné poskytnúť povedzme istým spôsobom dotáciu. S tým aj pán minister súhlasí. Takže skutočne bolo by dobré naozaj aj tieto spustnuté vinohrady, ktoré nachádzame aj v okolí Bratislavy, aj v iných kútoch Slovenskej republiky, aby boli obnovené a začali prinášať úrodu, úžitok a samozrejme aj miesta zamestnanosti.

Pán kolega Hraško, v plnej miere s vami súhlasím. Problém je v tom, že tento zákon, ktorý doniesol pán minister Jahnátek, hovorí o niečom inom. Hovorí o tom, že keď vy máte peniaze, tak tam, kde je vinohrad, môžte si postaviť chalupu, lebo zaplatíte poplatok za vyňatie z pôdneho fondu. Podporovať výsadbu vinohradov je možné. Ja som odporučil ministrovi len, aby nerozdelil peniaze na vyklčovanie a peniaze na výsadbu, ale peniaze aby dostal len ten, ktorý vyklče a vysadí. Pretože toto Európska únia umožňuje a toto Slovenská republika uplatňovala pred prvou Ficovou vládou.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán minister, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, myslím, že bolo to na minulej schôdzi, kolegyňa Lucia Žitňanská tiež obdobný zákon predkladala, neviem, či to bolo doslova tak, alebo malo to iba, by som povedal, takúto nálepku toho, ale myslím, že tak to tu bolo. Pán kolega Gašparovič bol vtedy pri tom, keď sme komunikovali, koľko tých vinohradov tu máme, čo povedal kolega Simon. Takže myslím si, že všetky legislatívno-právne prostriedky, ktoré zabránia znižovaniu poľnohospodárskej pôdy, by sme mali uvítať. Pretože to je najmenej, to je najmenej si podrezať konár pod vlastnou produkciou potravín a poľnohospodárskej produkcie.
Takže som na jednej strane rád, že pán minister tak, ako sľúbil, že keď bol predtým a zabral poľnohospodársku pôdu na priemyselné parky, že teraz tú pôdu ochraňuje. Takže ďakujem pekne, pán minister, že to takto beriete.
Samozrejme, ako bolo spomínané kolegom Simonom, tú históriu pozná trošku možnože lepšie a podrobnejšie ako ja. Áno, možnože aj v zákone o viniciach by sa to mohlo riešiť. Ja kvitujem to, že samozrejme, že ten útok sa tu zvyšuje. Podľa správy a výpočtu na verejné financie ročne prichádzame okolo 62 hektárov viníc, celkove je nejakých 742, keď sú údaje správne, predpokladám, že áno. A rátame, že by sme to mohli týmto zásahom znížiť na ročný úbytok 12 hektárov. Aj to je nejaký úbytok. Ja by som si myslel, že keby sme to znížili na minimum, bolo by to super. Aj možnože tým, že budeme, by som povedal, podstatne viacej nejako kontrolovať tieto kultúry.
Ale na druhej strane by som chcel povedať, že prečo iba vinice. To som povedal aj minule, keď som vystúpil. Nemohli by sme aj iné trvalé kultúry takto nejakým spôsobom postihnúť, respektíve postihnúť, chrániť? Mal som pred týždňom telefonický rozhovor s predsedom Únie ovocinárov. Musím povedať, že taký rozpačitejší, nevedeli, ako k tomu, či tak alebo tak sa k tomu postaviť. Možnože v druhom čítaní, keď bude nejaký záujem, tak možnože aj to by sme mohli riešiť, lebo mne je tiež veľmi smutno, keď idem po tých, po tej slovenskej zemi a vidím tie spustnuté aj ovocné sady, ktoré svojho času myslím si, že boli takou životodarnou pôdou pre našu následnú produkciu rôznych produktov z tejto prvovýroby. Žiaľ, dneska to už je iba chiméra a myslím, že tento úbytok, respektíve túto anomáliu by sme mohli tiež zvrátiť. Možno, že aj v tomto zákone.
Takže, pán minister, myslím si, že podľa mňa filozofia je dobrá, treba zamedziť, aby nám tie vinice odchádzali. A myslím si, že otvorili ste tu, nie že myslím, otvorili ste aj zákon 180  o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva. To znamená, aj to drobenie pozemkov tiež sa tam bude vzťahovať na tie vinice. Takže to tiež kvitujem. Dúfam, že nepôjdeme zase dvojkoľajkou, že tam nejaké iné budeme dávať. Zatiaľ to není, dúfam, že v druhom čítaní neprídu žiadne pozmeňujúce návrhy, aby sme išli znovu v nejakej inej výmere pri drobení pri dedičských konaniach.
Dobre, takže držím mu palce, tomuto zákonu, a pokiaľ v druhom čítaní ho nejakým vylepšíme spôsobom, aj s vašimi návrhmi, kolegovia a kolegyne, poslanci a poslankyne, tak budem rád.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Budem celkom stručný. Chcem podporiť to, čo povedal pán poslanec Fecko, chcem však upozorniť na skutočnosť, že vinohrady neplnia len produkčnú funkciu, ale majú aj významnú kultúrno-historickú hodnotu. A vinohradnícka krajina tak, ako sa nám vytvárala dlhé stáročia v mnohých regiónoch Slovenska, tvorí charakteristickú súťaž, pardon, súčasť krajinného obrazu. A je to trošku aj príspevok oneskorený možno do tej diskusie o zákone o ochrane prírody a krajiny, kde sme nejako nedokázali zadefinovať tie hodnoty krajiny a krajinného rázu alebo charakteristické črty krajiny, na čo som opakovane poukazoval, a naozaj by sme sa mali zamyslieť aj nad týmto rozmerom vinohradníckej krajiny, lebo vinohradnícka krajina je trošku viac ako len samotný vinohrad. Je to aj tá, by som povedal, tradičná infraštruktúra, ktorá k tomu patrí, vrátane tých nezameniteľných vinohradníckych sídiel.
Takže opäť apel na to, aby sa urýchlene buď novelizoval zákon o ochrane prírody a krajiny s akcentom na tú časť krajiny vrátane vinohradníckej krajiny, alebo urýchlene pripravil kvalitný nový zákon o ochrane a udržateľnom manažmente krajiny, opäť aj s dôrazom na vinohradnícku krajinu.
A posledná možno otázka na pána ministra, prečo sa vlastne nevieme vrátiť k tomu stavu z roku 2005, ktorý spomínal pán poslanec Simon, a od ktorého sme v tom roku 2009 podľa mňa nerozvážne a chybne ustúpili?

Ďakujem pekne. Pán kolega Fecko, dovolím si zacitovať z už neplatného zákona: "Vo vinohradníckych oblastiach podľa ods. 2 písm. a) až e)" – tam sú vymenované všetky vinohradnícke plochy územia Slovenska – "užívateľ vinohradníckej plochy je povinný užívať vinohradnícku plochu len ako vinicu." Bodka. Bolo to veľmi jednoducho naformulované a fungovalo to.
Pred tým znenie: "Vo vinohradníckych oblastiach Malokarpatskej vinohradníckej oblasti možno vinohradnícke hony, uvedené v prílohe, užívať len ako vinice. Ak vlastník vinohradu, honu v Malokarpatskej oblasti neužíva hon ako vinicu, je povinný ho za účelom zachovania ochrany viníc v Malokarpatskej vinohradníckej oblasti zmeniť, prenajať alebo vcelku alebo sčasti predať za primeranú cenu, ktorou je všeobecná hodnota majetku podľa osobitného predpisu, tomu, kto sa zmluvne zaviaže a výslovne zaviaže nadobudnutý hon vlastniť a užívať ako vinicu."
Toto sú znenia, ktoré platili v predchádzajúcom období. Kým takéto znenia platili, tak na Kolibe sme nemali od Rozina baráky. Nebolo o tom, či Rozin má peniaze na to, že zaplatí poplatok za vyňatie, a postavím tam barák, alebo nepostavím tam barák. Keď je záujem mať, chrániť vinicu, tak toto sú riešenia, ktoré boli osvedčené v tejto krajine. Ja som len upozornil na to, že pán minister by sa možno, keby sa obrátil na svojich odborníkov z Komjatíc, tak mohol sa zamerať práve na tieto oblasti.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja neviem, pán kolega, že či ste, či existuje ešte nejaký iný návrh zákona, lebo vy ste teda ocenili prístup pána ministra, že ochraňuje poľnohospodársku pôdu pred zábermi developerov. To ste povedali. Ale mne z navrhovaného textu vyplýva, žiaľ, ale som pripravený sa poučiť, mi vyplýva pravý opak, hej? Kde doteraz platilo, že je možné zabrať v nevyhnutných prípadoch a v odôvodnenom rozsahu, tak odteraz to tam nie je. Tak mám pocit, že to nie je, to je skôr protismer. Ale nevylučujem, že sa mýlim, s napätím čakám, čo mi povie pán minister.
Ďakujem.