27. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka, pán minister, kolegyne, kolegovia, hostia, treba povedať, že by bolo asi veľmi nespravodlivé k súčasnému ministerstvu školstva výsledky včera zverejnené pripisovať súčasnému ministrovi. To ani pri veľkej dávke populizmu, ktorou niektorí možno disponujeme alebo disponujú v tejto, v tejto sále, by nebolo správne, ale myslím si, že dať dohromady pôsobenie prvej Ficovej vlády s tým, čo sa teraz deje na ministerstve, už férové je. A tak, ako bolo povedané v tejto rozprave, tak to, že tam ešte nie sú reformné ročníky, neznamená, že tie deti, ktoré už testované boli, neboli zasiahnuté tým reformným tlakom pána Mikolaja a že sa, že sa prvá Ficova vláda neodzrkadlila na výsledkoch tých ročníkov, ktoré boli testované v roku 2012. A veľmi nerád počúvam z úst ministra hodnotenie týchto výsledkov, pretože v tom, čo pán minister dnes aj povedal, nevidím východisko preto, že by sa situácia mohla v dohľadnej dobe zmeniť k lepšiemu. A obsah tejto novely školského zákona, ktorú máme práve teraz na stole, tiež nedáva východiská k tomu, aby sa situácia mohla zmeniť k lepšiemu. Naopak, zvyšuje štátny dirigizmus, centralizuje rozhodovanie o veciach školstva do rúk ministerstva a jeho úradníkov a formálne nesystémové kroky prezentuje ako systémové riešenie kvality školstva ako takého.
Prvý problém, ktorý vidím v súčasnej novele, ktorý nebol, ktorý nebol vyriešený ani počas, ani počas rokovania vo výboroch a nebolo naňho ani zareagované na základe toho, čo som hovoril v prvom čítaní, je napríklad spájanie tried. V západnej Európe poznáme veľmi rozšírené modely základného školstva, kde práve spájanie detí aj na veľkých školách, to znamená školách, ktoré majú sto, dvesto žiakov a nemajú, nie sú to málotriedky, tak majú spojené ročníky detí práve preto, že vnútorná dynamika spolupráce týchto detí v tých triedach je prínosná pre každé dieťa, ktoré do tej školy chodí. Sú to školy, kde máme napríklad prvý, druhý, tretí ročník dohromady, štvrtý, piaty, šiesty spolu v jednej triede a potom siedmy, ôsmy a deviaty.
Aký je, aký je, aká je výhoda tohto systému? Prváčik, ktorý príde do školy, sa okamžite zaraďuje do funkčného kolektívu, ktorý už má nastavenú nejakú svoju vlastnú dynamiku. Keď potrebuje s niečím pomôcť, nemusí nutne ísť za učiteľom, lebo tam má druháka a tretiaka, ktorí to isté učivo brali ešte minulý rok alebo pred dvoma rokmi. Môžu mu s tým pomôcť, učiteľ tým nie je zaťažený, môže sa venovať iba deťom, ktoré majú špecifické potreby, a zároveň ten druháčik alebo tretiačik, ktorý pomáha tomu mladšiemu kamarátovi v triede, si opakuje učivo, ktoré sa učil pred rokom alebo pred dvoma. Je to metóda, ktorá napríklad v Holandsku je využívaná takmer na šesťdesiatich percentách škôl, čo nepredpokladám, že budeme vyhodnocovať ako, ako malé percento. Je to metóda... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová Erika, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, pán poslanec, chcem sa vás spýtať, že či ešte máte dlhší príspevok, v tom prípade...

Poliačik, Martin, poslanec NR SR
Nemám, teda mám, hej.

Jurinová Erika, podpredsedníčka NR SR
Takže prerušíme?

Poliačik, Martin, poslanec NR SR
Nech sa páči.

Vzhľadom na to, že bude prebiehať hlasovanie o prerokovaných bodoch, dávam dvojminútovú prestávku.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

(Zaznievanie gongu.) Poprosím vás, páni poslanci o pokoj. Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. (Ruch v sále.)Páni poslanci, poprosím vás. Budeme hlasovať.
Takže pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním o návrhu uznesenia k

správe o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií v roku 2013 a predikcii vývoja do konca roku,

do konca roka, tlač 723. (Pozn. red.: Správne má byť "732".)
Poprosím spoločného spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet poslanca Štefana Hrehu, aby hlasovanie uviedol.
(Ruch v sále.) Poprosím vás, páni poslanci, aby sme sa počúvali, ideme hlasovať.
Nech sa páči, pán spravodajca.

Hreha, Štefan, poslanec NR SR
Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca, v rozprave vystúpili štyria poslanci. Neboli podané žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií v roku 2013 a predikcii vývoja do konca roka.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 138 poslancov, za 78, proti 16, 43 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Konštatujem, že Národná rada schválila uznesenie k správe o makroekonomickom vývoji.

Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia k

návrhu rozpočtu Exportno-importnej banky na rok 2014 (tlač 755).

Prosím spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet poslanca Milana Mojša, aby hlasovanie uviedol. Nech sa páči, pán spravodajca.

Mojš, Milan, poslanec NR SR
Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec. Dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky súhlasí s návrhom rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2014. Prosím, dajte hlasovať.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Prezentujme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 139 poslancov, za 80, zdržalo sa 59 poslancov.

Konštatujem, že sme prijali uznesenie, ktorým sme schválili návrh rozpočtu Eximbanky.

Nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, tlač 757.
Nech sa páči, pani spravodajkyňa, uvádzajte hlasovanie.

(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 757.)

Košútová, Magda, poslankyňa NR SR
Ďakujem pekne za slovo. V rozprave vystúpili traja poslanci, nepodali žiadny procedurálny návrh, a preto vás prosím, pani predsedajúca, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla, že bude pokračovať v predloženom návrhu zákona v druhom čítaní. Dajte, prosím, hlasovať.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 139 poslancov, za návrh 88, zdržalo sa 50 poslancov, 1 nehlasoval.

Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

Nech sa páči, ďalšie hlasovanie.

Košútová, Magda, poslankyňa NR SR
Ďakujem. Dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Ďalej prosím, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Dajte, prosím, hlasovať.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 139 poslancov, za 118, proti 2 poslanci, zdržalo sa 18 poslancov, 1 poslanec nehlasoval.
Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

Poprosím vás opäť, pani spravodajkyňa, aby ste uviedli hlasovanie v prvom čítaní (ruch v sále); poprosím vás o pokoj, páni poslanci; o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách, tlač 776.
Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov, tlač 776.)

Košútová, Magda, poslankyňa NR SR
Ďakujem pekne za slovo. V rozprave vystúpili dvaja poslanci, nepodali žiadny procedurálny návrh. Preto vás prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Prezentujme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 139 poslancov, za návrh 79, proti 18, zdržalo sa 14 poslancov (pozn. red.: správne má byť "41"), 1 poslanec nehlasoval.

Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

Nech sa páči, pani spravodajkyňa, ďalšie hlasovanie.

Košútová, Magda, poslankyňa NR SR
Ďakujem pekne. Dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 30 dní od prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní a gestorský výbor do 32 dní.
Dajte, prosím, o tomto návrhu hlasovať.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Prezentujme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 139 poslancov, za návrh 131, proti 1 poslanec, zdržalo sa 7 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

Odhlasovali sme všetky prerokované návrhy zákonov. Vyhlasujem krátku prestávku do 11. hodín 15 minút a budeme ďalej pokračovať vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa školský zákon.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Panie poslankyne, páni poslanci, poprosím vás ako stále po hlasovaní, o pokoj. Kto si potrebuje niektoré veci vyriešiť, nech sa páči, môžete si vyriešiť mimo rokovacej sály. (Ruch v sále.) Páni poslanci! Poprosím vás o pokoj.
Pán minister, poprosím vás, zaujmite svoje miesto.
Poprosím aj spravodajcu pána poslanca Petráka, aby zaujal svoje miesto. Pán poslanec Petrák! Pán spravodajca! (Krátka pauza pre neprítomnosť spravodajcu.)
Poprosím vás z výboru školského, kto môže prísť; aha, tu je pán poslanec. Takže, prestávka bola, pán poslanec, do 11.15. (Reakcia spravodajcu.) Takže nech sa páči, zaujmite svoje miesto.
Pán poslanec Poliačik, poprosím vás, aby ste pokračovali vo svojom vystúpení. Nech sa páči, máte slovo.

Takže ďakujem. Ten prvý bod, o ktorom som hovoril, t. j. spájanie tried podľa mňa nereflektuje na moderné trendy vo vzdelávaní minimálne prvých deviatich ročníkov základných škôl. Nevytvára priestor na už viac ako sto rokov overené metódy, ktoré aj v porovnávaní s tými školami, ktoré poznáme dnes na Slovensku, vykazujú častokrát lepšie výsledky, sú viacej orientované na potreby dieťaťa. Pre niečo takéto jednoducho v zákone, ktorý teraz sa toto plénum chystá schváliť, nevytvára priestor a považujem to za veľmi nešťastné. Považujem za veľmi nešťastné, že sa nedokážeme stále poučiť z vývoja v školstve, hlavne v krajinách, ktoré v PISA vykazujú oveľa lepšie výsledky ako my, a tým pádom stále zotrvávame v tom mentálnom nastavení druhej polovice 20. storočia, ktoré už podľa mňa nie je náležité pre dnešné školstvo.
V prvom čítaní sa ma pán minister pýtal, keď som hovoril o okresávaní slobody pre učiteľov, že koho vlastne zastupujem, že veď sú to, povedal v rozprave v prvom čítaní, že veď sú to samotní učitelia, ktorí žiadajú, aby mali presne dané, čo a kedy majú učiť. Len, pán minister, toto je presne tá väčšina, bohužiaľ, v školstve, ktorá dotiahla aj žiakov na tie úrovne, ktoré máme v PISA dneska odmerané. Tí učitelia, ktorí hovoria, my potrebujeme viesť, my potrebujeme mať všetko predpísané, my to potrebujeme mať na papieri, aby sme vedeli, čo máme robiť, to sú presne tí, ktorí ťahajú školstvo dole.
A takí, ktorí využívali tých svojich 30 %, ktoré boli dané v čase, keď bol pán Kríž na pedagogickom, Štátnom pedagogickom ústave, práve tí, ktorí využívali kreativitu, prinášali vlastné materiály, prinášali vlastné spôsoby, ako si zorganizovať čas, a materiál na hodiny, tak takých teraz vedenie ministerstva školstva zo školstva vytláča. To znamená, my si budeme ťahať so sebou tú šedú masu bez tvaru, ktorá nie je schopná priniesť nejakú, nejakú pridanú hodnotu do školstva, a tých ľudí, ktorí reálne makali, pripravovali svoje vlastné veci, chceli sa pozrieť na výučbu iným spôsobom, tak tých práve tým dirigizmom, etatizmom a centralizmom, ktorý máme predstavený v podobe dnešného ministerstva školstva, tých zo systému vytláčame. A vytláčame ich tým, že im proste znechucujeme prácu, že namiesto toho, aby sme ocenili, že prichádzajú s niečím novým, namiesto toho, aby sme vytvárali priestor pre to, aby takíto učitelia mohli tieto svoje poznatky a návody zdieľať, aby sa mohli jeden od druhého učiť, aby sa tým mohlo posúvať celé školstvo dopredu, tak to nahrádzame dirigizmom ministerstva školstva, ktoré jednoducho povie, takto to má byť, a keď to tak nie je, tak tam nastúpi totalitný režim školskej inšpekcie, ktorú keby sme zajtra zrušili, tak sa vôbec nič nestane.
Školská inšpekcia na Slovensku je dokonale zbytočný orgán. A nie zbytočný kvôli tomu, že by sme školskú inšpekciu nepotrebovali, on je zbytočný tým, ako je dnes nastavený a akí ľudia v nej sú, že prídu, nie sú absolútne schopní posúdiť individuálnu kvalitu vzdelávacieho procesu na každej škole a jediné, čo robia, je, buzerujú za to, že sa dopúšťajú školy neprípustných zásahov do školskej, do školskej dokumentácie. A to aj vaši vlastní kolegovia zo SMER-u vám potvrdia, ktorí robia na školách, že nie je nič horšie, nie je nič horšie, ako keď vám príde do školy inšpektor, lebo nepomôže v ničom, neporadí v ničom a jediné, čo bude robiť, je buzerovať za to, že triedne knihy na základnej škole nie sú vyškrtané perom podľa pravítka zľava doprava a že triedne knihy na strednej škole nie sú vyškrtané perom a pravítkom sprava doľava. To je náplň ich práce. A v tomto aj súčasné ministerstvo školstva zlyháva, lebo presne tento prístup podporuje.
Aká by mala teda byť alternatíva? Miesto toho, aby sme okresávali slobodu učiteľov vytvárať čo najlepšie podmienky pre svojich vlastných žiakov, prispievať svojou vlastnou pridanou hodnotou do vzdelávacieho procesu, miesto toho im diktujeme, čo máme, čo majú robiť. A keď teda máme tak veľké zastúpenie učiteľov, o ktorých hovorí pán minister, že oni potrebujú viesť, oni potrebujú mať napísané, čo a kedy majú robiť, tak nech je to vo forme guidelineu, nech to nie je záväzné. Nech to je niečo, čím ministerstvo povie: okej, nie ste schopní pripraviť si program sami, toto je naše odporúčanie, ako by to asi malo vyzerať. Takýto guideline, keď príde tomu učiteľovi na stôl, tak bude plniť presne tú istú funkciu ako to dnešné záväzné tlačivo, ale pre tých, ktorí ho nepotrebujú, nebude zväzovať ruky. To je prvá vec, ktorú treba určite urobiť.
Druhá vec. Opäť, keď sa pozrieme na výsledky PISA, tak krajiny, ktoré dosahujú nadpriemerné výsledky a výborné výsledky, sú tie, ktoré inkorporovali, vniesli do svojho vlastného vzdelávacieho programu to, že vzdelávanie má byť v prvom rade zamerané na potrebu žiaka, na potrebu dieťaťa. Child oriented education alebo Student oriented education má byť alfou a omegou toho, čo na Slovensku máme spraviť. Lenže to nie je možné, kým na ministerstve stále budú ľudia, ktorí rozprávajú o tom, že treba budovať kádre, že niečo si vyžaduje trh práce, čo podľa mňa človek, ktorý má dneska 60 rokov, nemá predstavu o tom. Nemá predstavu, ako bude vyzerať trh práce o pätnásť rokov. On keď počuje Startup, tak podľa mňa ani netuší, že to nie je športová terminológia. A takíto ľudia majú rozhodovať o tom, ako my nastavíme dnešné školstvo, česť výnimkám. Česť výnimkám, Alojz. Aj jeden, aj druhý. Vysvetlím rád.
Takíto ľudia proste podľa mňa nevedia, ako majú nastaviť dnes, lebo my vôbec nevieme, ako o pätnásť rokov toto prostredie bude vyzerať. Či technológie budú naďalej napredovať tak ako dodnes, alebo sa to bude, alebo to bude stagnovať. Či ekonomická, alebo sociálna situácia bude viacej vyžadovať to, že sa budeme musieť uskromňovať, alebo tu budeme mať ekonomický rast. Či celkovo nevzniknú úplne nové druhy práce, o ktorých ani netušíme, že ako môžu vyzerať, a všetci tí naši vychovaní žiaci, ktorí majú byť akože zaraditeľní do toho trhu práce, zrazu nezistia, že trh práce sa zmenil. A opäť, dnešné ministerstvo školstva má vychovávať akože ľudí pre lepšie uplatnenie na trhu práce, ale nevie, ako ten trh práce o pätnásť rokov, keď nám tie deti zo školy vyjdú, bude vyzerať. To znamená, miesto toho, aby sme posilňovali individuálnu schopnosť každého jedného žiaka prispôsobiť sa svetu okolo seba, využívať svoj potenciál čo najlepšie a vytrieskať zo seba čo najviac, ako sa dá, aj v porozumení, aj v pochopení, aj vo výkone, tak nie, my ich budeme zrovnávať do jednej laty, keď náhodou nejaká hlava trčí, tak zoťať, a podľa hesla "píšte všetci modrým perom, iná farba nebude" to pekne nastaviame do jednej rady, lebo takto si to vyžaduje trh práce. To je dnešný prístup. Všetkým rovnako. Kvôli jednému dieťaťu, ktoré by malo náhodou prestúpiť z jednej školy na druhú, upravíme všetkým osnovy rovnako, len aby náhodou nemuselo sa prispôsobiť novým podmienkam. Pritom celý dnešný svet je o flexibilite, je o tom, že sa ľudia musia čo najrýchlejšie prispôsobovať tomu, čo je nové.
Teda ak by som mal v nadväznosti aj na túto novelu, aj na výsledky PISA menovať tri veci, v ktorých podľa mňa školstvo a aj zastúpené dnešným ministerstvom školstva zlyháva, je nedostatočný dôraz a tlak na školy, ktoré vychovávajú učiteľov, aby zmenili svoju metodológiu, to je prvá vec. Je nedostatočný tlak na celkovú systémovú zmenu školstva, aby bolo orientované na potreby dieťaťa a študenta, to je druhá vec, a osnovy namiesto toho, aby sa uvoľňovali a šikovným učiteľom sa vytváral priestor na to, aby robili veci po svojom, tak sa im ruky zväzujú, je tretia vec. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, chvíľočku, poprosím vás, páni poslanci, počúvajme sa. Nech sa páči, pán poslanec. Pokračujte.

Poliačik, Martin, poslanec NR SR
Ďakujem.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Či vám to nevadí?

Poliačik, Martin, poslanec NR SR
Nie, ja mám dosť silný hlas, to je v pohode.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
No tak potom je dobre.

Poliačik, Martin, poslanec NR SR
Takže to je k systémovým zmenám v školstve. A tá posledná vec, ktorú chcem povedať, je premárnená možnosť strany SMER, čo sa týka počtu obcí a tým pádom prenesene aj počtu škôl. To, že máme na Slovensku priveľa obcí, je fakt. To, že na samosprávu týchto obcí sa míňa priveľa peňazí, je tak isto fakt. To, že máme príliš veľa starostov, ich úradníčok, úradníkov a správcov lazov, kde žije pár desiatok, možno 100 ľudí, je tak isto fakt. A s týmto sa, na toto sa viaže aj priveľký počet škôl. S tým budeme súhlasiť, ale nedá sa urobiť to, že ideme municipalizovať teraz školy bez toho, aby sme zároveň nevytvárali aj tlak na municipalizáciu tých obcí samotných. A vy máte teraz, páni kolegovia, jedinečnú šancu, lebo máte v rukách úplne všetko okrem prezidenta po ďalších voľbách, ktorý možno bude pravicový, máte, ale zatiaľ máte svojho, máte v rukách úplne, úplne všetko. To znamená, že vy máte aj so ZMOS-om vyjednávaciu pozíciu na to, aby ste povedali, okej, dosť, takto to ďalej nejde, a nastavili mechanizmy, ktoré budú malé obce, malé dedinky motivovať k tomu, aby sa spájali do municipalít. Keby sa povedalo, že napríklad podielové dane sa budú prerozdeľovať v závislosti od toho, či bude snaha tej danej obce efektívne nakladať s peniazmi, ktoré jej prichádzajú, a to znamená, keby sa vytvoril motivačný mechanizmus, že čím viac sa tie obce budú spájať a koncentrovať samosprávu do jedného centra a šetriť tým prostriedky, tým viacej budú mať podporu zo strany štátu, to by bol systémový krok. A tam by sa potom už veľmi ľahko dalo povedať bé, že keď už sa spájate teda a municipalizujete na úrovni samosprávy, tak to isté sa dá spraviť aj so školou, a tam, kde sa bude sústreďovať do jedného centra správa nejakého väčšieho mikroregiónu, tak to by sa dalo spraviť aj so školou. A tam by to išlo ruka v ruke systémový nástroj v oblasti, v oblasti samosprávy ako takej so systémovým nástrojom v oblasti znižovania počtu škôl. A toto sa nedeje. Napriek tomu, že tu máme ESO, napriek tomu, že sa stále hovorí o veľkej reforme, tak takéto motivačné mechanizmy sa nezavádzajú. A mňa veľmi mrzí, že potom máme vytrhnuté, vytrhnuté kroky z celého tohto kontextu, ktoré jednoducho vytvoria v tých regiónoch napätie.
Ja úplne súhlasím s tým, že ten počet škôl treba znižovať, lebo niektoré školy naozaj sú príliš blízko pri sebe a sú príliš malé, ale ak by strana SMER k tomu pristúpila systémovo a nadrezortne, tak by tá práca bola efektívnejšia, ľahšia a výsledok by bol oveľa lepší, ako keď sa bude týkať iba škôl samotných.
Ďakujem veľmi pekne.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami piati páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Petrák.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, toto bolo najkontroverznejšie vystúpenie, alebo toto bolo najkontroverznejšie vystúpenie, ktoré tu doteraz zaznelo, a ja sa neobmedzím len na dvojminútovú faktickú poznámku a využijem právo spravodajcu a prihlásim sa do rozpravy k tomuto vystúpeniu, lebo ja si myslím, že je absolútne nehorázne, ak našich učiteľov, z ktorých je drvivá väčšina slušných, poctivých ľudí, ktorí, pre ktorých nie je učiteľstvo zamestnaním na štyri hodiny, ale je životným povolaním, označíte ako za šedú beztvarú masu. Toto si v rámci týchto ľudí vyprosujem u vás a myslím si, že to sem vôbec nepatrí.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Žitňanská, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som pána poslanca chcela podporiť v jednej veci a síce, keď hovoril o tom, že školstvo by malo byť zamerané na dieťa. Naozaj sme často svedkami, až príliš často toho, že sa hovorí o financovaní školstva a taká škola, onaká škola, ale my predsa nefinancujeme celý tento systém kvôli tomu, aby nejaké školy stáli, ale preto, že tam chodia deti a sa tam vzdelávajú, čiže naozaj, a od toho potom, ak by sme si osvojili túto filozofiu, že financujeme vzdelávanie konkrétnych detí a nie prevádzku nejakých budov, asi by sme sa na tú problematiku pozerali ináč aj vo vzťahu k zdravotne znevýhodneným, aj vo vzťahu k deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia. Tak isto by sme možno hovorili viacej o tom, ako urobiť ten systém priepustnejší, to, čo hovoril aj pán kolega Poliačik, aby sme tu zákonom nezadefinovali, že len dve triedy sa môžu spojiť, prečo by ten systém nemohol byť priepustný ako v iných krajinách, kde naozaj nezáleží tak na veku, ale na tom, ktoré dieťa je v akom predmete vyspelé, a môže si vyskladať ten rozvrh podľa svojich schopností a nie teda len preto, že má nejaký vek, tak musí v tom istom čase absolvovať všetky predmety so svojimi rovesníkmi. Myslím si, že by sme mali byť naozaj otvorenejší. Ten vývoj ide veľmi rýchlo dopredu, dnes škola nie je jediným miestom, kde sa deti učia, učitelia nie sú jedinou studnicou múdrosti, je tu internet, je tu televízia, je tu množstvo rôznych impulzov zvonku a mali by sme to brať do úvahy.
Faktom ale je, a to opäť budem súhlasiť s pánom poslancom Poliačikom, pokiaľ na ministerstve budú rozhodovať ľudia ako pán štátny tajomník Chudoba, ktorý ešte 15 rokov po revolúcii povedal, že on sa stále pozerá na svet tak, ako sa pozeral v roku 1989, tak potom asi naozaj nemôžeme očakávať, že bude ministerstvo odvážne, reformné a bude myslieť na budúcnosť otvorene a nebude sa vracať do minulosti.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Nachtmannová.

Pán poslanec Poliačik, žalostné výsledky PISA nie sú určite výsledkom šedej masy učiteľov, ako ste ich nazvali, a rovnako nie sú určite výsledkom posledného roka. Školstvo ťahajú dole už dlhodobo samozvaní pseudoodborníci, ktorí bez praxe, bez poznania reality veľakrát iba na základe ideológie forsírujú svoje, v úvodzovkách, skvostné nápady.
Pán kolega, po ´89 roku navštívilo Slovenskú republiku viacero odborníkov z krajín starej Európy a vôbec to neboli odmietavé stanoviská. Ja si pamätám, keď tu boli odborníci z Veľkej Británie, keď od nás brali kufre metodických pomôcok, boli nadšení, ako dokážeme malé deti učiť základné poznatky z matematiky, prechody cez časové rady, ako rýchlo ich učíme písať. Ja osobne som mala skúsenosť so ženami z Nórska, z ktorých veľká časť bola práve odborníkmi v oblasti školstva a ony mi vtedy povedali, školstvo máte na veľmi vysokej úrovni, stavajte na tom, nebúrajte to. A práve títo mnohí samozvaní odborníci začali. Začali napádať matematiku, začali napádať výchovu k určitej disciplíne na školách. Veľmi dobre si spomínam články typu dieťatko sa má v škole hlavne hrať, keď potrebuje papať, tak nech sa napapá aj v rámci vyučovania. A toto všetko viedlo k tomu, ďalej sa nabaľovali ďalšie problémy, ďalšie situácie, normatívne financovanie.
Áno, pán kolega, celý svet je o flexibilite. A čo z toho vyplýva pre oblasť školstva? Základná škola musí v prvom rade naučiť dieťa, teda musí mu maximálne rozvíjať mozog a následne stredná a vysoká škola má dať študentovi určité penzum poznatkov, aby ho naučila rozmýšľať. O tom je flexibilita.