27. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Ja by som chcel zareagovať veľmi vecne na niektoré fakty, ktoré povedal pán poslanec Štefanec, a ide kľúčovo o jednu vec pri porovnaní výberu dani z pridanej hodnoty roku, s rokom 2011. Lebo pán poslanec povedal, že v podstate aj napriek zlepšenej úspešnosti výberu a ani rok ´13, ani plán na rok ´14 nedosiahne úroveň roku 2011. Tu musím povedať nasledovnú vec: v roku 2011 bola do dani z pridanej hodnoty zúčtovaná aj daň z pridanej hodnoty, ktorá bola odvedená z dokončeného projektu R1. Čiže bol to jednorazový príjem na DPH. Hovorím to s plnou vážnosťou a pokorou, ide o technickú informáciu. To znamená, máte tam asi 150 mil. eur na depeháčke, neviem presné číslo, ale rádovo sú to stovky miliónov eur, ktoré sú neopakovateľné, lebo je to jednorazový príjem na dani z pri..., na DPH, na dani z pridanej hodnoty v roku 2011. Preto je trochu ťažko porovnávať rok ´11 s ďalšími rokmi z hľadiska úspešnosti výberu, lebo v tom roku naozaj bola zúčtovaná DPH za výstavbu časti rýchlostnej cesty. Čiže len pre upozornenie, pre budúcnosť, je to ťažko porovnateľné.
Ale napriek tomu som presvedčený, že keď nám dobehne rok 2013, pretože máme ešte pred sebou vlastne dve daňové priznania na dani z pridanej hodnoty a teraz okolo 25. decembra za november a potom 25. januára za december, keďže akurálne patrí aj januárová DPH do roku ´13, tak máme nádej sa domnievať na základe posledných čísiel z, hlavne zo septembra a z októbra, na čom je postavená aj posledná prognóza, že tie čísla budú vyššie. Budú vyššie, ako sú dokonca v prognóze z novembra. V takom prípade, ak sa tak stane, my sme to zatiaľ nemohli dať do oficiálnej prognózy, ale ak sa tak stane, ja sa, ja sa domnievam a verím v to, že to tak bude, tak dokonca ten výber už v roku ´13 bude lepší ako v roku 2011 aj vrátane toho jednorazového dopadu v roku ´11. Ale to nie je otázka nejakého súboja politického, to je naozaj len postavenie konkrétnych čísiel do radu. A z tohto pohľadu ja som presvedčený o tom, že to je správa, ktorá musí potešiť každého, každého politika, každého hospodára v tejto krajine, že sa v tejto oblasti darí, darí lepší, lepšie vyberať dane.
A musím, samozrejme, zareagovať, to už nebude technická poznámka, na Ľuda Kaníka, pretože samozrejme on hovoril, že tu takto pred rokom vystupoval. Samozrejme daroval mi nejakú vešteckú guľu, mám ju doteraz doma, deti sa s ňou hrajú, majú z nej radosť, volajú ju Ľudova guľa. (Smiech v sále.). A z tohto pohľadu Ľudo Kaník nám tu povedal pred rokom, citujem: "Určite sa týmto štátnym rozpočtom nedosiahne plánovaný cieľ, klesnú s deficitom pod 3 percentá." Bodka. "Absolútne nereálny" a "je absolútne nereálny" a že "sa zosype ako domček z kariet". To je citát Ľuda Kaníka. Ja sa obávam, že tu skôr prianie je otcom myšlienky. A keď sa do tej Ľudovej gule pozriem, teraz koncom decembra, tie 3 % by sme mali zvládnuť tak či tak. Ale na tom je postavená zrejme politika. Otázka veštenia zlej budúcnosti je súčasťou politického programu mnohých, mnohých strán.
Ja si len, ja len verím, že ten výsledok bude oveľa, oveľa lepší a že to bude proste výsledkom nejakého úsilia, konkrétneho úsilia, nielen náhod, lebo to nie sú, nie sú náhody, je to konkrétny, sú to konkrétne činy konkrétnych ľudí a viac v oblasti mimo politiky ako v politike. Myslím, že za to im bude patriť vďaka.
Ďakujem. (Potlesk.)

No, áno, presne to som povedal, a to, na čo poukazujem, je, že držme sa len konkrétnych faktov. Jediné, čo sa vyvinulo pozitívne, je DPH. Je tak, alebo nie je? Všetky ostatné zmeny, ktoré táto vláda vykonala v daniach, v odvodoch, napríklad aj v zmenách dohodárov, priniesli pozitíva? Nie. Priniesli výrazné negatíva. Takže tak, ako som hovoril aj pred rokom, a tiež si to nájdeš v tom vystúpení, že bolo to absolútne nerozumné. Keby ste napríklad, som povedal pred rokom, keď už ste potrebovali peniaze, len zvýšili daň z fyzických osôb, ale nerušili rovnú daň, tak sa vyhnete stratám, ktoré ste si sami spôsobili zvýšením korporátnej dane, čoho dôkazom je, že dneska už cúvate, ale zavádzate zase inú daň zo straty. Takže to je to, že vsadili ste, vyšlo vám jedno číslo v tej rulete, ktorú s nami hráte, a všetky ostatné sú čistá strata.
Keby ste to neurobili, tak sme na tom podstatne lepšie. A to sa ešte, veď tie 3 % sú nastavené veľmi tesne. A či sa ich podarí dosiahnuť, no, bol by som veľký skeptik, pretože na to, aby sa to dosiahlo, potrebujete dosiahnuť plánovaný výber dane z príjmu právnických osôb. A ten nedosiahnete. Ani ten, čo je naplánovaný, pretože naozaj vám hrozí, že ešte budete vracať peniaze, pretože dnes na vratkách vyberáte viac, ako budú priznané príjmy po podaní daňových priznaní.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Aby sme nezabudli, o čom sme hovorili, tak pán minister spomínal, že v roku 2011 tam bol mimoriadny výnos depeháčky asi 150 mil. na R1, že? Takže aby sme zobrali ohľad na tento údaj. To nám dáva asi 2,6 mld. tým pádom, lebo bolo 2,75, takže 2,6 mld. výber na 2011. Ale teraz v tej daňovej prognóze 2,5. Dva a pol miliardy! Tak len aby sme si ujasnili tieto čísla. Inými slovami, že aj keď odpočítame ten mimoriadny výnos z depeháčky z R1, aj tak v roku 2011 stále sme vybrali na depehaáke viac, než sa predpokladá tento rok. Len aby sme si ozrejmili tieto fakty. A tie argumenty ohľadom zlepšeného výnosu DPH, myslím, netreba opätovne obhajovať. Máme spoločný záujem na tom, aby depeháčka sa lepšie vyberala, pretože môžem zopakovať len to známe, je omnoho užitočnejšie lepšie vyberať dane, ako zavádzať dane nové a zvyšovať ich.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister financií, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ráno o deviatej vystupoval pán poslanec Uhliarik a hovoril o zdravotníctve. Tiež nebola veľmi plná sála. O druhej som vyšiel na rad ja a tiež budem hovoriť o zdravotníctve. Núka sa mi pri pohľade do sály taká istá paralela, povedal by som, že zjavne aj podľa účasti poslancov vidno, že zdravotníctvo už nie je prioritou vlády Roberta Fica, lebo mnohokrát sme o tom zdravotníctve diskutovali v omnoho hojnejšom počte poslancov v tejto snemovni, ale možno to treba pripísať naozaj len nevhodným časom, kedy sme prišli na rad s našimi vystúpeniami.
Ale ak dovolíte, najprv by som začal tak všeobecnejšie k štátnemu rozpočtu a rád by som ho tiež akýmsi spôsobom onálepkoval, označil. Veľmi pozorne som počúval rozpravu vo štvrtok, v piatok, aj dnes dopoludnia, keď vystupovali rečníci a hodnotili, aký je vlastne tento štátny rozpočet.
Počuli sme, že je to prezidentský rozpočet. No áno, už aj vrabce na strechách švitoria, že Robert Fico sa rozhodol kandidovať na prezidenta Slovenskej republiky, aj keď nejak veľký okamih oznámenia v Nitre nevyšiel uplynulú sobotu, ale napriek tomu tento rozpočet svedčí skôr pre to, že budúci rok, rok 2014 bude volebným rokom. Ale keďže parlamentné voľby nejdú, zrejme má SMER na mysli prípravu na prezidentské voľby. Čiže počuli sme toto označenie, že ide o prezidentský rozpočet, lebo konsolidačné úsilie vlády Roberta Fica kleslo na minimum a akosi sa neškrtá tam, kde by sa škrtať malo.
SDKÚ - DS označila tento rozpočet slovným spojením po nás potopa. Pán minister Kažimír na to hneď reagoval a povedal, že toto teda nie je správne, lebo to predsa ešte aj budúci, aj ten ďalší rok bude vládnuť zrejme vláda Roberta Fica, takže označovať to po nás potopa nie je správne.
No, dámy a páni, vláda v druhom celom roku svojho vládnutia, teda v roku 2014 výrazným spôsobom povolila z konsolidačného úsilia. Teda, dámy a páni, kedy vykoná vláda tú konsolidáciu, ku ktorej sa odhodlala a ku ktorej je viazaná? V roku 2015? To bude ten veľký rok ďalšej etapy konsolidácie? Rok tesne pred parlamentnými voľbami, ktoré, keď dobre počítam, by mali byť v marci 2016? Tomu predsa neverí ani pán minister Kažimír.
Ja k tomu ale pripojím jedno ďalšie hodnotenie. Vláda nešetrí na sebe, ale na ľuďoch. Takto hodnotím návrh štátneho rozpočtu ja. Je to rozpočet, v ktorom vláda naďalej štedro rozhadzuje na vlastnú spotrebu, ale šetrí na ľuďoch. Prečo to tvrdím?
No porovnajte len dve kapitoly. Kapitolu ministerstva vnútra Slovenskej republiky, kde v "programe efektívna a spoľahlivá štátna správa" je nárast prostriedkov oproti roku 2013 o 175 mil. eur. Dámy a páni, budúci rok má na Slovensku burácať ESO. Pán minister Kaliňák nás presvedčil o tom, ako veľa ušetrí, nevieme síce ešte presne ako veľa, ale skrátka veľmi veľa. Bude to veľmi efektívny projekt šetrenia. Napriek tomu ministerstvo vnútra, kapitola efektívna a spoľahlivá štátna správa, nárast oproti roku 2013 z 900 mil. eur na 1 mld. 75 mil. eur. Vláda nešetrí na vlastnej spotrebe, nešetrí na sebe. Zato šetrí na ľuďoch.
A teraz sa už blížim k zdravotníctvu. V zdravotníctve ministerstvo financií navrhlo pokles celkového objemu verejných zdrojov o 45 mil. eur oproti roku 2013. Hovorím o tom návrhu štátneho rozpočtu, ktorý v októbri prišiel do Národnej rady, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky. Neskôr budem hovoriť aj o tom, ako tie čísla budú vyzerať, keď sa do toho premietne pozmeňovací návrh, ktorý je v spoločnej správe, ale aby sme tu neurobili mätež čísel, dovoľte mi najprv hovoriť o tom, čo schválila vláda Roberta Fica a čo poslala do tejto snemovne na schválenie. A v tomto návrhu rozpočtu v kapitole zdravotníctva je pokles celkového objemu verejných zdrojov o 45 mil. eur oproti roku 2013.
Čiže mám pravdu, keď hovorím, že vláda nešetrí na sebe, ale šetrí na ľuďoch. Ministerstvo vnútra, efektívna a spoľahlivá verejná, pardon, štátna správa, nárast 175 mil. eur, kapitola zdravotníctva, lekári, sestry, pacienti, zdravotníci, mínus 45 mil. eur.
Áno, teraz by ste možno povedali, že no veď ale už nehovorme o tom, čo bolo, hovorme o tom, čo bude, lebo veď je tu pozmeňovací návrh, ktorý zrejme SMER v tejto snemovni v spoločnej správe schváli a tento pozmeňovací návrh "pridáva", o tom ešte budem hovoriť, 52,4 mil. eur do zdravotníctva za poistné platené štátom, teda za poistencov štátu, ale aj tak, dámy a páni, medziročný nárast verejných zdrojov v zdravotníctve bude len 7 mil. eur; 1,7 promile nekryje infláciu ani náhodou.
Čiže ďalšie moje konštatovanie, ktoré tu ale už v tejto snemovni viackrát odznelo a týmito svojimi číslami som ho len chcel potvrdiť, je skutočnosť, že zdravotníctvo už nie je prioritou vlády Roberta Fica. Od roku 2006 nás Robert Fico a strana SMER presviedčali o tom slovami a občas aj nejakým skutkom, že zdravotníctvo je prioritou pre SMER. Dámy a páni, tento rozpočet s 1,7 promile nárastu verejných zdrojov do zdravotníctva pri 175 mil. eur nárastu zdrojov pre Roberta Kaliňáka je dôkazom toho, že zdravotníctvo nie je prioritou vlády Roberta Fica.
A teraz poďme k samotnému návrhu rozpočtu. Iba prvá otázka, keď som si pozrel kapitolu ministerstva zdravotníctva, bola, že kde je tabuľka č. 1. Viete, čo je tabuľka č. 1? Tá základná, tá najdôležitejšia, tá, že keď niekto nemá chuť čítať predchádzajúci rozpočet a porovnávať a prepočítavať a rozmýšľať, že ktorý riadok je vlastne podobný tomu predchádzajúcemu riadku, tak sa pozrie na tzv. tabuľku č. 1 a v tabuľke č. 1 všetko uvidí. V tabuľke č. 1 totižto uvidí sumár verejných zdrojov v zdravotníctve. V predchádzajúcich rokoch takáto tabuľka vždy bola k dispozícii v štátnom rozpočte. Na roky 2012 až 2014 bola na str. 57 štátneho rozpočtu, môžte si to nalistovať a v rozpočte na roky 2013 - 2015 bola na str. 75 štátneho rozpočtu. Čiže bola to jedna jednoduchá, prehľadná a sumarizujúca tabuľka. Nie je tam, dámy a páni, v tomto rozpočte. A ja vám poviem, prečo tam nie je. Pretože keby tam bola, tak bez toho, aby ste museli veľa počítať, by ste vedeli, čo som pred chvíľou povedal, že ministerstvo financií navrhlo o 45 mil. eur menej verejných zdrojov do rezortu zdravotníctva ako v roku 2013.
Keďže takáto tabuľka nie je v návrhu štátneho rozpočtu, tak takúto tabuľku si musíte trpezlivo vyrobiť sami. A ja som si takúto tabuľku vyrobil, lebo veď mnemotechnická pomôcka je vždy dobrá. Táto tabuľka chýba pánovi ministrovi, môžem mu ju mailom poslať, sa zíde takáto tabuľka, môžem ju aj zmenšiť, áno, aby sa mu zmestila do iPadu. Čiže takáto tabuľka tam, dámy a páni, chýba. A to je presne tá tabuľka, o ktorej hovorím, že ak sa na ňu pozriete, tak zistíte, že v roku 2013 boli verejné zdroje spolu v zdravotníctve 4 mld. 6 mil. 751 tis. eur a v roku 2014 podľa návrhu štátneho rozpočtu to majú byť len 3 mld. 961 mil. 70 tis. eur. Čiže, dámy a páni, 45 mil. eur mínus. Toto je návrh štátneho rozpočtu. Je to súčet príjmov od ekonomicky aktívnych, príjmov za poistencov štátu, ročného zúčtovania zdravotného poistenia, rozpočtu kapitoly Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky a európskych prostriedkov a spolufinancovania. Čiže táto tabuľka tu chýba.
Pozor, dostanem sa ešte aj k poslednému stĺpčeku, ktorý je pozmeňovací návrh, ako budú vyzerať tie reálne čísla. Budem veľmi korektný. Chcem sa držať naozaj len čísel, ale teraz hovoríme o tomto stĺpčeku, lebo tento stĺpček prišiel do Národnej rady, dámy a páni.
Ešte zaujímavejšie ale je, ak sa začneme venovať tomu, čo je podstatné. Lebo, viete, tu sa teraz môžme rozprávať o tom, že eurofondy, je menej, lebo vlastne sa už vyčerpalo a vlastne približne do tej kapitoly ministerstva zdravotníctva ide rovnako. Pán poslanec Uhliarik rozprával o tom, že koľko ide na Úrad verejného zdravotníctva na preventívne programy, o tom by sme tu mohli teraz diskutovať. Ale ja prejdem k veľmi lapidárnemu a rukolapnému príkladu, ktorý je podľa mňa kľúčový, lebo, viete, môžme sa tu rozprávať o celkových zdrojoch, koľko chcete, podstatné je, koľko peňazí budú mať zdravotné poisťovne.
Zdravotné poisťovne v kategorizačnej komisii rozhodujú o tom, spolurozhodujú o tom, koľko budú platiť za ten-ktorý liek a koľko bude doplatok pacienta. Zdravotné poisťovne uzatvárajú zmluvy s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a dohadujú s nimi výšku platby za ukončenú hospitalizáciu, cenu bodu v svalzovom výkone alebo v špeciálnej ambulantnej starostlivosti, cenu kapitácie. Čiže to je dôležité. Ony budú mať viac alebo menej peňazí, to je tá veľmi dôležitá otázka. A tak som si dovolil vypracovať, nenájdete to v rozpočte, môžte hľadať, koľko chcete, tak som si na základe čísel, ktoré v štátnom rozpočte uvedené sú, respektíve na základe čísel, ku ktorým sa dopracujeme prostredníctvom pozmeňovacieho návrhu, ktorý je v spoločnej správe, som si dovolil takúto tabuľku B zdrojov zdravotných poisťovní v roku 2009 až 2014 v eurách urobiť. (Vystupujúci ju ukazuje plénu.) A keď sa na ňu pozriete, toto je rok 2013 a toto je rok 2014, čo je teda veľmi dôležité, keď sa na ňu pozriete, tak zistíte, že v návrhu štátneho rozpočtu ministerstvo financií počíta s nárastom platieb od ekonomicky aktívnych občanov o 108 mil. eur, to je tu, nárast 108 mil. eur, ale zároveň v návrhu rozpočtu ministerstvo financií počíta s nižšou platbou za poistencov štátu, teda to, čo platí pán minister Kažimír do poistných fondov zdravotných poisťovní, o 131 mil. eur. Čiže poistné platené štátom, bude tu pokles o 131 mil. eur.
Dokonca celkové disponibilné zdroje zdravotných poisťovní, teda to, čím platia zdravotné poisťovne za zdravotnú starostlivosť, medziročne klesne o 23 mil. eur. Toto je návrh štátneho rozpočtu. Zdravotníctvo je prioritou, vraj, vlády Roberta Fica. Vraj. Už dávno nie. O 30, pardon, o 23 mil. eur je tu pokles.
A ešte jedno porovnanie, je možno zaujímavé, čo sa týka platby za poistencov štátu. Lebo, viete, budem ešte hovoriť o ekonomicky aktívnych, o tom, koľko predpokladá ministerstvo financií, že od nich vyberie peňazí.
Ale poďme sa rozprávať o tom, o čom sa rozprávame každý rok pri štátnom rozpočte, koľko štát zaplatí za poistencov štátu, teda za ekonomicky neaktívnych. A to je veľmi zaujímavé porovnanie, predovšetkým návrhu štátneho rozpočtu na rok 2014 s realitou rozpočtu v roku 2012. Štátny rozpočet na rok 2012 totižto schvaľovala Národná rada na konci roku 2011 a pripravoval tento rozpočet Ivan Mikloš. Vtedy sme boli svedkami tej obrovskej kritiky, keď nám tu SMER hovoril o tom, ako málo peňazí dáva vláda Ivety Radičovej do zdravotníctva, ako málo peňazí dáva SDKÚ - DS, keďže Mikloš bol minister financií za SDKÚ - DS, do zdravotníctva. Dámy a páni, v roku 2012 posledný rozpočet, ktorý pripravoval Ivan Mikloš, dával za poistencov štátu o 206 mil. eur viac ako rozpočet, ktorý teraz doniesol do parlamentu pán minister Kažimír. Čísla neklamú. To je skutočnosť, ktorú vyčítate porovnaním týchto čísel.
Dámy a páni, SMER je výborný marketingový hráč. Predpokladal som, že aj pri rozpočte budú hrať túto marketingovú hru veľmi dokonale a veľmi dobre. A ukázalo sa, že mal som dobrý odhad. SMER veľmi dobre ovláda aj hru, určite ste si to všimli pri rôznych návrhoch, na dobrého a zlého. Najprv príde zlý, niečo urobí, niečo navrhne, niečo chce zobrať, a potom príde dobrý, ktorý to opraví, a ľudia sa tešia, ako dobre, že nás ten SMER zachránil od vlastných nápadov. Musím povedať, že tu ma ale prekvapilo, pri tomto štátnom rozpočte osobne som očakával, že túto úlohu dobrého zahrá Robert Fico ako potencionálny budúci prezidentský kandidát. Musím ale povedať, že úlohu dobrého aj zlého hral pán minister Kažimír v jednej osobe. Toto je nóvum, rád by som to podčiarkol. Lebo, viete, najprv bol Kažimír za zlého. V auguste navrhol sadzbu za poistencov štátu 4 percentá. Som videl ten prvý nástrel rozpočtu, v auguste tam boli 4 % a o 52,4 mil. eur za poistencov štátu viac, ako prišlo v októbri do Národnej rady. Už vtedy sa ozývali síce stavovské organizácie, vtedy sa ozývali odborári, že je to veľmi málo, že je tam naozaj pokles oproti minulému a dokonca aj oproti predchádzajúcemu roku, že to je málo peňazí. Napriek tomu tam napísal pán minister toľko, aj úradníci na ministerstve financií, koľko predpisuje zákon o zdravotnom poistení, 4 % za poistencov štátu. Potom stanovali sestričky pred Úradom vlády. Pani ministerka veľmi šarmantne tam pobehovala a tvrdila, že teda vyjedná viac peňazí. Pamätáte sa? Dokonca bol aj odhad, že keby sa teda podarilo od toho zlého ministra financií vyjednať viac peňazí, tak by boli aj vyššie platy budúci rok. Pani ministerka povedala, že len to presne, čo vyjedná, o toľko viac peňazí dá tým sestričkám. To si pamätáte, to si nájdite tieto citáty, sú veľmi zábavné. Takže pani ministerka prišla s ambíciou, že teraz teda stlačí toho Kažimíra, sestričky sú pred Úradom vlády, Kažimír je v kúte, teraz naňho udrieme, chudák pustí peniaze. Nepustil, nepustil, naopak, zobral 52,4 mil. eur z návrhu štátneho rozpočtu, z kolónky poistné za poistencov štátu, zobral. Potom vznikla zaujímavá matematická chvíľa, ktorú som si veľmi vychutnával. Lekár, keď hovorí o matematike, je to vždy zábavné, to skôr financi, oni o nej hovoria, no ale mal som jednotku z matematiky stále počas celého svojho štúdia, aj na gymnáziu, takže zas trojčlenku zvládnem, lebo tam vznikla zaujímavá, zaujímavý okamih. V auguste 4 %, to bola presne, poviem vám to číslo úplne presne, miliarda, pardon, pozriem sa, to bola 1 mld. 204 mil. eur, poistné za poistencov štátu, 1 mld. 204 mil. eur, ale do Národnej rady prišiel rozpočet, kde bola platba za poistencov štátu 1 mld. 152 mil. A pani ministerka stále tvrdila, že sú to 4 percentá.
Pýtal som sa na výbore pre zdravotníctvo, že teda ako, pani ministerka, ako to ideme riešiť? Lebo peňazí je menej. Otvoríte zákon o zdravotnom poistení v skrátenom legislatívnom konaní a napíšete tam menšie percento? Alebo predsa len nájdete tých 52,4 mil. eur? Alebo administratívne znížite počet poistencov štátu? Lebo, viete, trojčlenka je pomerne jednoduchá a nepustí. Objem štátnych zdrojov deleno počet poistencov štátu, deleno dvanásť mesiacov, deleno priemerná mzda rovná sa percento za poistenca štátu. A ako som počítal o 52,4 mil. eur zníženú platbu za poistencov štátu, pri nezmenenom počte poistencov štátu, pri priemernej mzde, ktorá sa už nemôže zmeniť, keďže je určená za rok 2012 na úrovni 805 eur, mne stále vychádzalo 3,82; 3,826 je presne to číslo. Ako môže pani ministerke vychádzať 4 percentá? Ale ona stále tvrdila, že to sú 4 % a mám sa nechať prekvapiť. Neprekvapil som sa, lebo presne takýto manéver som očakával, a za chvíľu ešte o tom budem hovoriť.
Ale pri tom čísle 3,82 by som sa predsa len zastavil v tejto chvíli. Dámy a páni, z jednoduchého dôvodu viem, že teraz financi a ekonómovia mi nebudete chvíľu rozumieť, ale zdravotníci mi teraz budú až rozumieť. Viete, 4 % je mýtické číslo v slovenskom zdravotníctve. Druhá vláda Mikuláša Dzurindu zaviedla pravidelnú valorizáciu platieb za poistencov štátu a určila sadzbu na úrovni 4 percent. Totižto do reformy do roku 2004 bola situácia taká, že minister financií sa tak hádal s ministrom zdravotníctva a oni sa tak hádali s premiérom, že koľko asi peňazí za poistencov môžme naplatiť budúci rok. A dohodli sa na nejakom čísle. Potom sa ešte chvíľu naťahovali, že či ešte treba pridať, či ešte treba odobrať, ešte sto miliónov hore, ešte sto miliónov dole, ale na nejakom čísle sa dohodli. Reforma druhej Dzurindovej vlády urobila tú významnú zmenu, že naviazala platbu za poistencov štátu, ekonomicky neaktívnych ľudí, za ktorých štát platí poistné, lebo každý na Slovensku musí byť poistený, naviazala na priemernú mzdu v národnom hospodárstve predminulého roka. Malo to veľmi dôležitý rozmer. Rozmer ten, že odpadlo každoročné handrkovanie s ministrom financií, že koľko dá peňazí. Zákon stanovoval 4 % z priemernej mzdy v národnom hospodárstve.
Ďalší významný fakt bol, že keďže priemerná mzda z roka na rok rastie, logicky rastie aj platba za poistenca štátu, ďalší veľmi dôležitý moment. V kríze sa ukázalo, predovšetkým v rokoch 2008, 2009 a 2010, že táto platba má výrazný anticyklický efekt. To znamená, stabilizuje verejné zdroje aj vtedy, keď klesá príjem od ekonomicky aktívnych preto, lebo sa ekonomike v krajine nedarí. Diskusia so zdravotníkmi je pri každom štátnom rozpočte, dámy a páni, pomerne jednoduchá. Zdravotníci prídu, pozrú, aké je to percento, nečítajú ostatné čísla, zvlášť, keď ich pán minister Kažimír poschováva v rozpočte, nečítajú ostatné čísla, prečítajú len toto percento. Keď 4 je málo, ideál je 5. Toto je mýtus, ktorý existuje v slovenskom zdravotníctve od roku 2004, 4 percentá za poistencov štátu je málo, ideálne je 5 percent.
Pravdou je, že vlády sa snažili valorizovať toto percento. Musím povedať, že veľmi aktívna bola aj vláda Roberta Fica. Ale keď si pozriete, ako vyzerali tieto percentá od roku 2009, to tu mám, tu mi nevyšli ostatné roky, tak vyzerali nasledovne: V roku 2009 - 4,90, to bolo najvyššie, čo sa kedy platilo za poistencov štátu. V 2010 – 4,78. V 2011 – 4,32. V 2012 – 4,16, to vtedy Ivan Mikloš navrhoval za poistencov štátu o 206 mil. eur viac, ako teraz navrhuje minister Kažimír, a SMER nám vtedy kričal, ako málo peňazí dávame do zdravotníctva. Pozor, sadzba bola 4,16 a bolo to o 206 mil. viac, ako je to v návrhu rozpočtu, ktorý prišiel do Národnej rady. V 2013 to bolo 4,25 a teraz, dámy a páni, 3,82. SMER teda zlomil jeden mýtus, mýtus o tom, že 4 % sú málo a 5 % je to optimum, čo je potrebné. SMER to zlomil a doniesol tu rozpočet s 3,82. Zdravotníci sladko spia, sem-tam napíšu nejaký list, sú spokojní zjavne. Musím povedať, že v búraní mýtov je SMER geniálny. Žiaden politik od roku 2004, kedy sme schválili zákon o zdravotnom poistení, si netrúfol znížiť sadzbu za poistencov štátu pod 4 percentá.
No ale pokračujem ďalej. Ja už som to naznačil, už v októbri, keď prišiel tento rozpočet do Národnej rady, som povedal, že predpokladám, že je to skvelý marketingový ťah SMER-u, za málo peňazí veľa muziky, že teda príde rozpočet, ktorý bude zlý. Opozícia bude mať tlačovky, bude kritizovať 3,82, je to málo peňazí za poistencov štátu, treba viac peňazí za poistencov štátu, a po tom, keď príde k prerokovaniu štátneho rozpočtu, pán minister Kažimír, respektíve niektorý z poslancov SMER-u podá pozmeňovací návrh, pridá do zdravotníctva 52,4 mil. eur, tie, čo zobrali medzi augustom a októbrom, tie vrátia a všetci sa budú tešiť. Ako dobre! Máme viac peňazí, predsa len ten rozpočet prináša niečo nové. Vynikajúco to komunikoval, musím ho pochváliť, komunikačné oddelenie SMER-u, veľmi dobrá práca. Štátny tajomník pán Pellegrini brilantne v Udalostiach a komentároch s pánom Kollárom hovoril, že ako sa teší, že ide viac peňazí do zdravotníctva. Vynikajúce, nie? Najprv nám to zobrali, teraz nám to druhou rukou vrátili a všetci sa tešia. Viac peňazí.
Dámy a páni, musím povedať, že je to veľmi dobrý marketingový ťah zo strany SMER-u, dokonca musím povedať, že keď som hovoril, že dôjde k poklesu disponibilných zdrojov zdravotných poisťovní o 23 mil. eur, teraz, po tom, čo sa pozmeňovacím návrhom, ktorý je v spoločnej správe, zvyšuje platba za poistencov štátu o 52.4 mil. eur voči návrhu štátneho rozpočtu, sa dokonca ešte aj preklopíme na, o veľmi malinký chĺpok, to znamená, realita bude vyzerať viac, že nárast disponibilných zdrojov bude 30 mil. eur pre zdravotné poisťovne.
Napriek tomu, že to na prvý pohľad môže vyzerať pre niekoho, kto nepozná všetky tieto súvislosti, o ktorých hovorím, ako dobrá správa, chcem konštatovať a znovu si pomôžem touto tabuľkou. (Vystupujúci ju ukazuje plénu.) To je veľa čísel, ja viem, veľmi dobre to SMER urobil, lebo nás mätie, čím viac čísiel, tým väčší chaos. Že veľmi jednoducho vám to tu chcem ukázať, dámy a páni, že toto je rozpočet na rok 2013, toto je to, čo doniesol pán minister Kažimír do Národnej rady, a toto bude zrejme realita, keď prejde pozmeňovací návrh. Takže pozor. Mal tu byť pokles zdrojov zdravotných poisťovní o 23 mil. eur. Tým ale, že sa zvýšila platba za poistencov štátu, vlastne oproti roku 2013 tu bude nárast disponibilných zdrojov o 30 mil. eur. Dobrá správa, nie? Výborný marketingový ťah. Platba za ekonomicky aktívnych, tak ako ju plánovali v štátnom rozpočte, sa nemení oproti minulému roku, teda roku 2013, tomuto roku, aby som bol presný, je tu nárast o 108 mil. eur, že tí, ktorí pracujú, zaplatia viac. A teraz ideme k tomu dôležitému, to, čo platí minister Kažimír, to, čo platí Ficova vláda, že platba za poistencov štátu: pokles oproti roku 2013 v návrhu štátneho rozpočtu bol 131 mil. eur, miesto 1 mld. 283 mil., toľko štát zaplatí v roku 2013, bol návrh len 1 mld. 152 mil. Pán minister vrátil, čo zobral, 52,4 mil. To znamená, dostali sme sa na augustové čísla pôvodného návrhu a štát bude za poistencov štátu platiť 1 mld. 204 mil. eur. Dámy a páni, ale ešte stále je to o 79 mil. eur menej, ako štát zaplatil za svojich poistencov v roku 2013 a ešte stále je to o 154 mil. eur menej, ako sme platili za poistencov štátu v roku 2012, keď návrh štátneho rozpočtu pripravil Ivan Mikloš a vláda Ivety Radičovej. Toto je realita čísel. Nenechajte sa popliesť, lebo každý vyberie len jedno číslo, to, ktoré sa mu hodí, a to komunikuje. Vynikajúci bol pán štátny tajomník Pellegrini, pridávate 50, lepší výber daní, pridávate 52, lebo pre zdravotníctvo treba. Vynikajúce. Musím povedať, že vynikajúce.
No dobre, ale buďme úprimní, čo spôsobuje vlastne teda, logicky z týchto čísel, to už ekonómovia vedia, ale ja to napriek tomu podčiarknem, to, že vlastne existuje nejaký medziročný nárast disponibilných zdrojov v zdravotných poisťovniach o 30 mil., je celé postavené na ekonomicky aktívnych. Vláda nešetrí na sebe, vláda šetrí na ľuďoch. To tí ľudia, ktorí od rána do večera pracujú, platia dane a odvody, tí ľudia, ktorým zvyšujete vymeriavacie stropy, zavádzate odvody z dividend, zavádzate odvody dohodárom, títo ľudia, ktorí sa poctivo snažia uživiť svoje deti, majú malé alebo stredné firmy, dávajú prácu druhým ľuďom, držia zamestnanosť v ťažkých regiónoch, to od nich chce vláda vybrať o 108 mil. eur viac ako minulý rok a oni majú zaplátať tú dieru, kde sa ministrovi Kažimírovi nezvýšili peniaze na zdravotníctvo. To je celá realita. Mimochodom, ak narastú zdroje zdravotných poisťovní o 30 mil. eur, v percentách je to nárast o 0,77 percenta. Poviem po slovensky, nekryje to ani infláciu. Štefan Kuffa, žiadne navyšovanie platieb od zdravotných poisťovní nebude, nebudú mať z čoho navyšovať platby. Nemajú peniaze. To je realita štátneho rozpočtu.
To, že to majú zaplatiť ekonomiky aktívni, to, ako plytvá vláda v iných rezortoch a potom jej nezostávajú peniaze na poistencov štátu, uvediem na konkrétnych číslach. Znovu dôkazy: v roku 2009 bol podiel platby štátu na zdrojoch poisťovní 32 % a 68 % boli ekonomicky aktívni. V roku 2014 bude podiel platby štátu len 27 % a 73 % budú ekonomicky aktívni. Jasné ako facka. Podiel za poistencov štátu na celkových zdrojoch v zdravotných poisťovní klesá a štát sa to snaží vybrať od ekonomicky aktívnych. Toto je takzvaná sociálna politika SMER-u, takto to vyzerá v číslach.
Dámy a páni, v úvode som hovoril, že zdravotníctvo už nie je prioritou tejto vlády. Naozaj nie je a poviem vám to na ďalších číslach, niečo tu už dnes odznelo, ak sa opakujem, tak sa ospravedlňujem. Podiel kapitoly ministerstva zdravotníctva na celkových príjmoch verejnej správy klesne z 5,9 % na 4,9 percenta. Po druhé, podiel celkových verejných zdrojov na celkových príjmoch klesne zo 16,7 % na 15,4 percenta pri raste príjmov verejnej správy o 7,2 percenta. Samotná kapitola ministerstva zdravotníctva poklesne o 11 percent. A to vám chcem povedať a dnes to už tu odznelo, ale opakovanie je matka múdrosti, že vláda Roberta Fica si v programovom vyhlásení napísala: "Vláda bude počas svojho funkčného obdobia hľadať možnosti a zdroje dofinancovania výpadkov spôsobených znížením platby za poistencov štátu predchádzajúcou vládou." Rozumiete? V roku 2012 bola platba za poistencov štátu 4,16, vláda hľadala zdroje, nenašla, 3,82. Po marketingovej finte 4 percentá. Reálne o 79 mil. eur menej ako minulý rok a o 154 mil. eur menej, ako dával Ivan Mikloš v rozpočte v roku 2012. Hľadali, hľadali moji radcovia, nenašli. To je realita. Vláda neplní vlastné programové vyhlásenie vlády v časti zdravotníctvo.
Dámy a páni, tento návrh rozpočtu, ktorý tu máme pred sebou, napriek tomuto pozmeňovaciemu návrhu, ktorý trošku opravil tú situáciu aspoň v tom, že máme nejaký minimálny nárast celkových zdrojov o 1,7 promile a disponibilných zdrojov o 0,77 %, aspoň je akýmsi nárastom oproti minulému roku, aj keď veľmi biednym, nekryjúcim ani infláciu a reálne potreby. Tento rozpočet nás vrátil v zdravotníctve do roku 2007. Vtedy naposledy štát platil za svojich poistencov 4 percentá. Ale reálne hrozilo z 3,82, že nás vráti pred Zajaca do roku 2004. Vtedy sme sa naposledy handrkovali o to, koľko bude vlastne tá platba, ktorú štát zaplatí do zdravotníctva.
Rád by som povedal, že skutočnosť, že nárast disponibilných zdrojov zdravotných poisťovní o 30 mil. eur, teda o necelé percento, nekryje ani infláciu, sa veľmi trpko prejaví v slovenskom zdravotníctve. Predovšetkým vás chcem, dámy a páni, informovať o tom, pre rozpamätanie sa, že sme tu v tejto snemovni schválili tretiu etapu zvyšovania platov lekárov. Lekárom sa v budúcom roku budú zvyšovať platy. Náklad podľa doložky finančných vplyvov vládneho návrhu zákona bude 19 mil. 278 tis. eur. Dámy a páni, na to zdravotné poisťovne nemajú peniaze. Ja som sa na to tu pýtal, pani ministerka odpovedala, že teda tie poisťovne budú rýchlejšie posielať tie peniaze a to tým sa vlastne nejak vykryje. Tak neviem, ako rýchlo ti musia, Števo Kuffa, poslať tie peniaze, ale budú musieť rýchlejšie posielať. Lebo fakt je, že 20-miliónový reálny nárast nie je nikde krytý v tomto rozpočte. Ten nárast, ktorý tam je, 30 mil., nekryje ani reálnu infláciu, teda pravidelnú valorizáciu platieb, ku ktorej dochádza v zdravotníctve.
Chcem tiež povedať, že sestry sa zvýšenia miezd v budúcom roku nedočkajú. Bolo by fér, keby túto správu pani ministerka komunikovala. Asi ju bude komunikovať až po prezidentských voľbách, tomu ja zas marketingovo rozumiem. Ale reálne pani ministerka nevybavila pre sestry ani cent. Naopak, nebyť dobrej marketingovej politiky strany SMER, ktorá pochopila, že predsa len tých 52,4 mil. eur, ktoré zobrala za poistencov štátu medzi augustom a októbrom, v tom decembri bude musieť vrátiť pozmeňovacím návrhom, tak by bolo ešte menej peňazí z verejných zdrojov na krytie zdravotnej starostlivosti. A sestry sú platené z týchto peňazí. Keď nedôjde k zvýšeniu platieb pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, im darmo dáte príkaz zvyšovať platy, oni na to reálne fyzicky nebudú mať peniaze. A ak budú zvyšovať platy, tak len na úkor rastúcich dlhov a deficitu.
A to je vlastne tretí problém, o ktorom chcem hovoriť. Pán minister Kažimír už túto kritiku počul v tejto snemovni, bude ju dnes počuť aj odo mňa. Ministerstvo financií cudne prižmúrilo oči nad tým, že slovenské nemocnice sa zadlžujú. To je fakt. Slovenské nemocnice sa zadlžujú a nič na tom nemenia ani pekné vyhlásenia ministerky zdravotníctva, ako sa už podarilo spomaliť tempo zadlžovania nemocníc, ako je to zadlžovanie nemocníc už menšie. Rozpočet reálne neráta so zadlžovaním nemocníc. Musím povedať, že to rozpočtu vyčítala aj Európska komisia vo svojej jesennej prognóze.
A teraz použijem čísla, lebo viete, teraz, keby som povedal nejaké číslo, vy by ste povedali, že zase je to šírenie zlých správ. Pán minister Kažimír by mi povedal, že to opozícia tak rada robí, tak ja sa budem držať toho najoficiálnejšieho čísla, ktoré máme k dispozícii, a to je číslo, ktoré zverejnil Inštitút finančnej politiky ministerstva financií. Myslím si, že to je inštitúcia, ktorej by aj pán minister, aj ja, by sme mali dôverovať. Inštitút finančnej politiky ministerstva financií odhaduje dlh zdravotníckych zariadení do konca roku 2013 vo výške 330 mil. eur. Dámy a páni, 330 mil. eur. No ale zaujímavé je aj pozrieť si, aký bol dlh zdravotníckych zariadení na konci roka 2012. Podľa ministerstva financií bol vo výške 230 mil. eur. Preložené do slovenčiny, medziročný nárast zadlženia nemocníc je 100 mil. eur, mesačne to vychádza 8,3 mil. eur, o toľko sa zadlžujú naše nemocnice. Len dlh voči Sociálnej poisťovni, pána riaditeľa Muňka tu nevidím, ale len dlh voči Sociálnej poisťovni narastá mesačne o 3 mil. eur.
Dámy a páni, takto vyzerajú pohľadávky v Sociálnej poisťovni voči nemocniciam. (Vystupujúci ukazuje plénu graf.) V 2006-om prebehlo oddlženie, v 2005-om, pardon, pripravovali sme nemocnice na akciové spoločnosti, potom prišla vláda Roberta Fica, narastali platby aj za poistencov štátu, aj celkové platby od ekonomicky aktívnych do zdravotníctva. Zjavne vidíte, že to tempo zadlžovania nebolo také veľké, ale bolo. Potom prišiel rok 2009, keď už predsa len dosahovalo nejakú kritickú hranicu a prišli tzv. návratné finančné výpomoci prvej Ficovej vlády, klesol celkový dlh. Potom sa znovu začali nemocnice zadlžovať tempom, to bolo za vlády Ivety Radičovej, dlh voči Sociálnej poisťovni. Potom prišlo oddlženie, ktoré realizovala vláda Ivety Radičovej vo výške 310 mil. eur, pretože sme pripravovali nemocnice na transformácie na akciovú spoločnosť. Ale toto je všetko história, len prechádzam ten graf. A toto je realita. Toto je druhá vláda Roberta Fica, tu začala a takto pokračuje. To žlté sú štátne nemocnice, to červené sú ostatné nemocnice samosprávnych krajov, miest a obcí, neziskové organizácie, súkromné nemocnice, a to hnedé je celková miera zadlžovania voči Sociálnej poisťovni. A ten celý bonmot, ktorý tu prebiehal na konci roka 2012, to, čo pani ministerka hovorila a všetci sa tešili, lebo SMER má výbornú marketingovú schopnosť vybrať nejakú vytrhnutú informáciu z kontextu a urobiť z toho obrovský humbug, že tempo zadlžovania nemocníc sa spomalilo, je tento zárez, prosím pekne, ktorý si všimnete na zadlžovaní, tempe zadlžovania štátnych nemocníc voči Sociálnej poisťovne. Tento zárez premietol sa aj do celkového dlhu, ktorý vyplýva len z toho, že keď sa dobre pamätáte v 2012. v polroku sa rozpustila rezerva 50 mil. eur, ktorá bola pripravená na poistné za poistencov štátu, na platy sestier sa poslala do nemocníc. Peniaze prišli do nemocníc, ministerka štátnym povedala, že trošičku svižnejšie zaplatia aspoň tej sociálke, niečo poplatia, oni poplatili, tak im trošku klesol ten dlh voči sociálke. V okamihu, jak tento efekt ustal, zadlžovanie pokračuje rovnakým tempom.
Toto je tikajúca bomba. A keď mi poviete, že možno nejak, viete, sociálka, to je štátna inštitúcia, veď nejak ten Fico tomu Muňkovi už dohovorí, tak si pozrite niečo iné, čo mňa ako lekára viacej zaujíma ako Sociálna poisťovňa. (Vystupujúci ukazuje plénu graf.) Toto je SKmed - to je skupina spoločností, ktoré dodávajú zdravotnícke pomôcky a špeciálny zdravotnícky materiál. Tu začína Ficova vláda, tu bolo oddlženie, tu sa ani ten zúbok, ktorý som ukazoval na konci roku 2012, ako efekt 50 mil. eur neprejavil. Splatnosť faktúr už dávno prebila hranicu 100 dní. Dvesto, 230 dní je splatnosť faktúr. To sú tí, ktorí dodávajú obväzy, kĺby, striekačky, infúzie. Nemocnice sú stále viac a viac zadlžené. Pán minister Kažimír sa tvári, že to nevidí. Nemá na to peniaze. Ja tomu rozumiem, že na to nemá peniaze. Potrebuje ich míňať niekde inde. Ale toto je realita, ktorá nás v tomto roku práve začala dobiehať. Skúsenosť totižto hovorí, že keď dlh prekročí 300 mil., dodávatelia začnú byť nervózni a začnú dodávať len za keš peniaze. Viete, jak to prebieha? Prebieha to tak, že keď chcete dodať šicí materiál, tak vám dôjde firma a povie: ´Fajn, doniesol som teda ten kontajner a vy mi na drevo položíte peniaze, teraz hneď, už nečakám. Poslednú faktúru ste mi zaplatili minulý rok po roku. Už nečakám.´ Toto je realita. Tu sa dostávame.
Všetko bude nedostatkové budúci rok v slovenských nemocniciach.
Pán minister Kažimír, zlá správa, ktorú vám chcem povedať, ja som ju povedal pri prerokovaní štátneho rozpočtu v decembri minulého roku. Chystajte si peniaze! Neviem, či sa vám podarí urobiť zámenu aktív, či ako to voláte v Slovenských telekomunikáciách, ale keď by sa náhodou tá zámena aktív, teda privatizácia po slovensky, podarila, tie peniaze potrebujeme tu, že bude problém poskytovať zdravotnú starostlivosť v nemocniciach. Ja viem, že vy strčíte hlavu do piesku, pani ministerka sa ešte dvakrát usmeje, faktom je, že keď nemáte čím zašiť ranu, lebo vám nechcú dodať, je problém. Tristotridsať miliónov, Inštitút finančnej politiky. Pán Filko aspoň nech odhaduje menšie čísla. To by som sa ešte mohol tváriť, že chvíľu počkáme.
Čiže zhrnuté a podčiarknuté, to je tretí okruh problémov, ktorý nás reálne v zdravotníctve ohrozuje.
A teraz idem k tomu, čím som možno začal a pomaly aj budem končiť, lebo uvedomujem si, že SMER je už dávno rozhodnutý, ako bude hlasovať. Rozpočet bude schválený. Napriek tomu chcem mať kľudné svedomie, že som upozornil na všetky riziká, aj na to, čo nás bude čakať v budúcom kalendárnom roku, ako to reálne vyzerať.
Napriek tomu by som sa vrátil znovu k tej téze, ktorú som postavil na začiatku svojho vystúpenia. Vláda nešetrí na sebe, vláda šetrí na ľuďoch. Ministerstvo vnútra, program Efektívna a spoľahlivá štátna správa, nárast 175 mil. eur oproti minulému roku, poistné za poistencov štátu, pokles o 75 mil. eur oproti minulému roku. Toto je realita, ktorú doniesol SMER do tohto parlamentu, a ani pozmeňovací návrh, ktorý som už započítal do týchto čísel, to veľmi nezmenil.
Ako to bude vyzerať reálne v praxi? Radi hovoríte o ľuďoch, kolegovia zo SMER-u, tak ja vám poviem, ako to bude reálne vyzerať v praxi.
Reálne v praxi to bude vyzerať tak, že ľudia budú doplácať viac za lieky, lebo zdravotné poisťovne majú ani nie percentuálny nárast disponibilných zdrojov, ktorý nevykryje ani nutné inflačné navýšenie voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Prichádzajú vždy novšie a drahšie molekuly, novšie a drahšie lieky a zdravotné poisťovne nemajú viac peňazí, aby platili viac za liek, a teda menej doplácali pacienti. Prejaví sa to tak, že budú viesť veľmi konzervatívnu liekovú politiku. Budú minimálne navyšovať platby za jednotlivé lieky, respektíve navrhovať nižšie platby za nové lieky, ktoré prídu na trh. Pacienti, práve dôchodcovia, tí najchudobnejší, chorí, tí budú doplácať viac za lieky. Pacienti budú viac doplácať u lekárov. No lebo čo urobí slovenská ambulancia, keď nedostane vyššiu kapitačnú platbu? Čo urobí slovenská ambulancia, keď jej nebudú valorizovať platbu za bod? Ako vykryje rastúce ceny? To, že sestrička chce lepší plat, to, že chce lepší plat lekár, to, že sú drahšie čistiace prostriedky, to, že budú drahšie pohonné hmoty, to, že je drahšia réžia? Ako to má vykryť? Ja vám poviem, ako to vykryje. Vymyslí ďalšie platby, ktoré nikde nie sú uvedené v zákone a vyhláške, ani v nariadení, ktoré budú platiť pacienti. Už sme tu o tom rozprávali. Tri eurá – poplatok za röntgen, 5 eurá – poplatok za vypísanie kladenky, 2 eurá – poplatok za podanie injekcie. Lebo, viete, povie lekár, mne to poisťovňa nechce zaplatiť.
Čiže pacienti, aj vaši voliči, dámy a páni so SMER-u, budú doplácať u lekára viac za rôzne vymyslené poplatky a doplatky. No a dlhšie sa bude čakať aj na operácie. Už sme to tu riešili viackrát v Národnej rade. Tým, že nie je nárast disponibilných zdrojov zdravotných poisťovní, ani kryjúcich infláciu, sa v praxi prejaví tak, že ľudia budú čakať dlhšie na plánované výkony, lebo nebude viac peňazí na to, aby boli rýchlejšie operovaní, aby sa skracovalo ich čakanie. Práve naopak, pri rastúcich nákladoch a rovnakých peniazoch, pomerne jednoduchá úvaha, je logické, že čakanie na daný výkon sa bude predlžovať, lebo zdravotné poisťovne nebudú mať z čoho navyšovať platby.
Zachytil som jedno vyjadrenie pána ministra financií Kažimíra, ktorý povedal, že preto je také nízke alebo malé konsolidačné úsilie v tomto roku, lebo ľudia si musia trochu oddýchnuť. No, pán minister Kažimír, neviem, ktorí ľudia si musia trochu oddýchnuť, ale pacienti si neoddýchnu. Tí budú doplácať viacej za lieky, budú platiť viacej u lekára a budú čakať dlhšie na operácie.
Dámy a páni, je to zlý návrh rozpočtu. Chcem vás poprosiť, aby ste nehlasovali za tento návrh rozpočtu.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Chcem oceniť kolegu Novotného s jeho komplexným pohľadom na zdravotníctvo, kedy prebral celú históriu a vysvetlil jednotlivé nuansy čísel, ktoré sa tam objavujú.
Ja chcem len pripomenúť, že ozaj ten návrh, ktorý prišiel do parlamentu, počítal s percentom za poistencov štátu na úrovni 3,82 % a len pod tlakom verejnosti a opozície nakoniec prišiel pozmeňujúci návrh ešte vo výbore na 4 %, a to je číslo, ktoré máme desať rokov v parlamente v takejto výške. A pripomínam, že prvýkrát sa objavilo v roku 2004 ešte za druhej vlády Mikuláša Dzurindu, kedy bol nastavený, nastavená úroveň štyroch percent za poistenca štátu. Odvtedy sa to držalo za každej vlády. Až v súčasnosti s tým bol problém, ktorý bol na poslednú chvíľu ratovaný. Aj tak do zdravotníctva, ako bolo vysvetlené, nejdú ani prostriedky, ktoré by pokrývali infláciu. Takže tento rozpočet naozaj nie je rozpočtom, ktorý by počítal s navýšením prostriedkov do zdravotníctva. Dokonca, keď sa pozrieme, z celkového koláča, koľko tam ide percent, tak to percento v porovnaní aj s minulým rokom pri zdravotníctve, sociálnych veciach aj vzdelávaní klesá. Takže z tohto hľadiska tiež treba vnímať priority, ktoré sú nastavené.
Ďakujem.

Ďakujem. Dovoľte mi, aby som rodákovi z Košíc ako odpovedal, len, len snáď z hľadiska niekoľkých čísiel.
Ja poviem iba dve čísla. Zostatok peňažných prostriedkov na účtoch zdravotných poisťovní 31. 12. 2012 bol vyše 300 mil. eur. Zostatok na peňažných účtoch zdravotných poisťovní k ultimu tohto roku sa nebude veľmi odlišovať podľa posledných, posledných informácií, ktoré mám. Čiže na účtoch zdravotných poisťovní je disponibilných 300 mil. eur. Bolo to tak pred rokom a je to tak aj dnes. Okrem toho si zdravotné poisťovne, tie súkromné, vyplatili svoje podiely na ziskoch, alebo dokonca jedna z nich si aj splácala úver. Tá hodnota v roku 2013 je skoro do 100 mil. eur. To je len, toľko informácia o tom, lebo vy ste končili, pán poslanec, príhovor tým, že zdravotné poisťovne nebudú mať peniaze na to, aby platili, preplácali nové molekuly, aby preplácali zdravotnú starostlivosť, techniku a podobne. Takže ja len hovorím o tom, čo v systéme je. Ja nehovorím, že ten systém je zdravý a že je v poriadku a že je všetko v najlepšom poriadku ako v Bagdade, v tej rozprávke. Nie, to nehovorím. Ja len vravím, že peňazí v tom systéme, do systému musíte zarátať aj tieto prostriedky, ktoré tam trvale sú, a buď sú trvale na účtoch, lebo sa tam sušia, alebo sú prevedené tieto prostriedky na účty majiteľov, akcionárov súkromných zdravotných poisťovní. To je proste fakt. Pravdou je aj to, že, a to ste aj sami potvrdili, že celkové verejné zdroje neklesajú pre rok 2014, pretože zásadným spôsobom narastá, narastá prognóza príjmov z príspevkov od ekonomicky aktívnych obyvateľov.
Ďakujem. (Potlesk.)

No ja som toto čakal a veľmi pekne ďakujem pánovi ministrovi. Tak som rád, že ma sledoval, že teda keď mantra, najprv vzal 52,4 mil. eur a potom dal a všetci sa potešia, že ide viac peňazí do zdravotníctva, akosi už nefunguje, tak prichádza nová mantra. Toto nikdy nesklame. Keby tie zlé zdravotné poisťovne nemali tie zisky, hneď by sme mali tie peniaze. To znamená, môže dať vláda menej peňazí za poistencov štátu o 79 mil. eur ako minulý rok, lebo veď zdravotné poisťovne majú dosť peňazí a ešte si vyplácajú aj zisky.
No ale poďme k tomu číslu zostatok na účtoch 300 mil. eur. Pán minister, čiastočne s vami súhlasím, ale z väčšej časti s vami nesúhlasím. Vy veľmi dobre viete, že zákon o zdravotných poisťovniach hovorí o tom, koľko musia mať na rezervných fondoch, na poistencov, ktorým nebola poskytnutá odkladná zdravotná starostlivosť v danom roku a čakajú v poradovníku, že musia mať 20 % základného imania uložené vo svojich rezervných fondoch, pretože tak sme to napísali v zákone, keď sme im povolili zisk za obmedzených pravidiel, za obmedzených možností.
Ale moja tretia časť by bola skôr zameraná na to, že, no dobre, pripusťme, že tam je nejaká rezerva. Ako to chcete dostať medzi ľudí? Lebo pani ministerka zdravotníctva nedoniesla žiadnu novelizáciu zákona, ktorá by určovala ďalšie povinnosti zdravotným poisťovniam. Ja takú mám. Skráťme čakanie na plánovanú zdravotnú starostlivosť, aby sme museli viesť čakacie zoznamy na celú plánovanú zdravotnú starostlivosť. A týchto 300 mil. budú musieť zdravotné poisťovne pustiť pre tých pacientov, ktorí čakajú na operácie. Ale nič ste nezmenili v legislatíve. Oni budú platiť iba tú zdravotnú starostlivosť, ktorú určuje zákon. Čiže, pán minister, kríva to na obe nohy, čo ste teraz povedali.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády, dámy a páni, na úvod mi dovoľte na odľahčenie jeden bonmot, taký malý. Ja som ho už hovoril pred chvíľočkou osobne aj pánovi ministrovi Kažimírovi. Teraz uplynulý víkend bol výročný snem SMER-u - sociálnej demokracie. Myslím, že oslavovali 14. výročie založenia strany. A tam pán predseda Fico povedal takú vetu, že škoda, že tu medzi nami nie je Peťo Kažimír, lebo ho seklo v krížoch. A mne došiel na facebook taký dôvetok, že seklo ho v krížoch vtedy, keď dvíhal dane. Vždy keď nejaké ťažké bremeno dvíhate, tak vás môže v chrbte seknúť. Ale to len na odľahčenie. Ja chápem, že toto je dosť nemilá diagnóza. Ja som ju tiež niekedy v minulosti mal. A je to naozaj niečo, čo by som nedoprial ani najväčšiemu nepriateľovi.
No a teraz, teraz vážne k predloženému návrhu rozpočtu na rok 2014. Ja chcem najskôr pre objektívnosť uviesť, že rozpočet síce oficiálne predkladá minister financií pán Kažimír, ale jeho možnosti prelomiť ideologické hranice svojho vodcu sú takmer nulitné. A myslím, že vie to aj on sám. Prečo to konštatujem? Keď sa častokrát rozprávame výsostne na ekonomické témy, a tá reálna ekonomika, reálny život naozaj uctieva aj nejaké prírodné zákony a pravidlá, tak tam ide potom ideológia bokom a v mnohých veciach sa vieme častokrát aj zhodnúť a dohodnúť. Ale pravdou je, že vláda jednej strany a vláda jedného muža sleduje predloženým rozpočtom vlastne jeden jediný cieľ. Niekto by povedal, optimista, že pánboh zaplať aj za ten. A to je vlastne cieľ, naplnenie medzinárodného záväzku znížiť schodok verejných financií pod 3 % HDP. Buďme radi, že tu máme ešte takéto medzinárodné záväzky, pretože v opačnom prípade by nešlo o, citujem, "nadýchnutie sa", ako to na tlačových konferenciách konštatovali raz pán minister, inokedy pán premiér, ale išlo by naozaj nie o tú konsolidačnú prestávku, o to nadýchnutie sa, ale išlo by o hotové, ja to nazývam, že ozónové hody pri tom nadýchnutí sa. Pretože nebyť spomínaných medzinárodných záväzkov, vláda by na ozdravovanie verejných financií skutočne rezignovala úplne. A to nie je domnienka, to je holý fakt. Pretože boli sme takto svedkami aj v rokoch 2009 a 2010, kedy vtedajšia vláda, vládna koalícia v zložení pán Fico, Mečiar a Slota zaknihovala v spomínaných rokoch ´9 a ´10 deficity, ktoré sa pohybovali na úrovni približne 8 % HDP. A myslím si, že úplne jasnú správu vyslal aj premiér Fico občanom, keď povedal, keď sa nechal počuť, že ani teraz predsa nebudeme majstrami v konsolidácii. Mal na mysli celú množinu členských štátov Európskej únie.
Ono koniec koncov tomuto medzinárodnému záväzku, stlačiť deficit pod 3 %, by sa dalo aj svojím spôsobom fandiť, ak by sa tak nedialo spôsobom, ktorý skutočne napácha na Slovensku značné ekonomické škody.
Ak predložený návrh štátneho rozpočtu dostal tri prívlastky priamo z dielne jeho autorov alebo autora, tak dostal prívlastky, že je to rozpočet pokrízový, že je to rozpočet sociálny a že je to rozpočet konsolidačný. No, pokrízový nie je, pretože vskutku zhoršuje stav verejných financií a znižuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií, presne tak, ako to konštatuje aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Nie je tento rozpočet ani sociálny. A to už odznelo z úst mojich predrečníkov opakovane, mnohokrát. Tak len pripomeňme, že relatívny podiel výdavkov, ktoré idú do kapitoly sociálneho zabezpečenia, školstva, zdravotníctva, klesá. Čiže nemôžte takýto rozpočet označiť prívlastkom sociálny. A nakoniec predložený návrh rozpočtu nie je ani konsolidačný, pretože neznižuje, ale, čuduj sa svete, zvyšuje primárny štrukturálny deficit. A teraz nechajme bokom diskusie o tom, že či ho zvyšuje ten primárny štrukturálny deficit o dve desatiny percenta, o päť desatín percenta alebo o nula celá osem percenta. Ja naprosto súhlasím v tomto bode s pánom ministrom, že áno, tá metodika aj definície samotného čistého štrukturálneho salda nie je celkom jednotná. Raz sa tam niektoré položky započítavajú takou mierou, inokedy onakou mierou. Ale ak necháme bokom aj tieto metodologické otázniky, tak stále platí, že všetky uvedené čísla sú s tým pomyselným znamienkom mínus. To znamená, to konsolidačné úsilie je mínusové, alebo ak chcete, primárny štrukturálny deficit neklesá medziročne, ale, naopak, naopak, stúpa. A budem hovoriť o chvíľu podrobnejšie na tému hrubého verejného dlhu, ktorý sa veľmi nebezpečne dotkne pomyselného štvrtého ochranného pásma päťdesiatich siedmich percent. A preto tvrdím, že predložený návrh rozpočtu nie je konsolidačný. Takže nie je ani protikrízový alebo pokrízový, nie je ani sociálny a nie je ani konsolidačný.
Koniec koncov ten rozpočtový plán, ktorý prvýkrát v novodobých dejinách Slovenskej republiky poslala vláda po tom, čo ho schválila, 16. novembra do Bruselu, tak v samotnom konsolidačnom pláne, a to už je dokument, ktorý pracuje na jednotnej metodike, aby boli všetky členské krajiny porovnateľné vzájomne medzi sebou, tak je tento konsolidačný alebo rozpočtový plán, ktorý odišiel do Bruselu, tiež jasne hovorí o tom, že zatiaľ čo už teraz sme nad priemerom Európskej únie a ideme ďalej hore, pokiaľ ide o relatívny podiel výdavkov na verejnú správu a vnútornú bezpečnosť, čiže sme nad priemerom, to ak si zoberiete výdavkovú stranu, rovná sa sto a percentuálne si vyčíslite podiel výdavkov na spomínané dve veľké oblasti, verejná správa a vnútorná bezpečnosť, sme nad priemerom EÚ a ideme ďalej v týchto relatívnych číslach hore. A, naopak, presne opačný vývoj, sme pod priemerom Európskej únie a ideme dole, pokiaľ ide o relatívny podiel výdavkov na sociálne zabezpečenie, už spomínané zdravotníctvo, o ktorom tu pred chvíľočkou hovoril celkom podrobne môj predrečník kolega Novotný, a školstvo. Takže v týchto troch oblastiach zdravotníctvo, sociálne zabezpečenie a školstvo sme pod priemerom Európskej únie a ideme ďalej dole.
Ďalší tvrdý fakt, ktorý nie je z dielne nikoho, ani z opozície, ani z koalície, ale je z rozpočtového plánu, ktorý schválila vláda 16. 11. a poslala do Bruselu, ale darí sa, darí sa celkom úspešne aj tieto jasné, tvrdé, silné, nespochybniteľné dáta predsa len marketingovo predávať úspešne voličom.
Ak by sme sa zamysleli nad tým, ako charakterizovať tento predložený návrh rozpočtu na budúci rok dvoma slovami, ja by som najskôr použil charakteristiku, že je to rozpočet prezidentský, alebo, ak chcete, rozpočet na jedno použitie. A tá druhá charakteristika by bola s prívlastkom, že je to rozpočet údržbársky.
Tak sa poďme teda pozrieť najskôr na konštatovanie, prečo predložený návrh rozpočtu je prezidentský. Všetci vieme, že v apríli budúci rok budú prezidentské voľby, v ktorých má premiér Robert Fico iste obrovské, aj keď zatiaľ mediálne nikde nepriznané ambície. A preto sa v návrhu rozpočtu dočítame všetci, že rozpočet uvažuje pre štátnych zamestnancov so zvýšením platov, citujem, "pre každého o rovnakú pevnú sumu 16 eur mesačne". Aby nedošlo k nejakému nedorozumeniu, ja chápem a rozumiem tomu, že platy vo verejnej správe boli zmrazené, ak ma pamäť neklame, od roku 2009 a že iste nastal nielen spoločenský dopyt, ale aj nevyhnutnosť úroveň miezd vo verejnej správe zvýšiť. Čo ma na druhej strane ale celkom vyrušuje a prekvapuje, je, že kladieme si všetci, ktorí sme pracovali pred vstupom do vrcholovej politiky v privátnej sfére, a takých je v tejto sále, našťastie, dosť, dokonca patrí medzi takúto množinu aj pán minister Kažimír, tak sa pýtam, prečo by úprava miezd vo verejnej správe mala byť práve o 16 eur, o fixnú sumu 16 eur mesačne pre každého rovnako? Takúto mieru rovnostárstva sme tu nemali naozaj ani za socializmu, ktorý si ja ešte celkom dobre spred roka ´89 pamätám. A preto tvrdím, áno, je dobré, ak vláda dokáže nájsť zdroje na úpravu miezd vo verejnej správe. Ale pýtam sa, prečo pre každého rovnako o 16 eur mesačne? Bez ohľadu na to, akú výkonnosť podáva ten ktorý konkrétny jednotlivec z tej armády tristotridsaťdeväťtisíc pracujúcich vo verejnej správe bez ohľadu na to, aká je jeho východisková úroveň mzdy. Proste 16 eur paušálne, každému rovnakou mierou. Naozaj takáto nivelizácia, takéto rovnostárstvo tu nebolo ani pred rokom ´89. Pýtam sa teda a je úplne namieste otázka, treba tomu rozumieť tak, že 16 eur je cena jedného voličského hlasu v nastávajúcich prezidentských voľbách? Natíska sa otázka, že pravdepodobne, pravdepodobne áno. Pretože ešte raz opakujem, ja som prvý, ktorý bude zástancom zvyšovania miezd vo verejnej správe. Obzvlášť, ak platí, že sú v tejto oblasti zmrazené mzdy od roku 2009. Ale potom sa opýtajme jedným dychom, ako je možné, že štát sa chystá dotovať, poskytnúť dotácie súkromnej spoločnosti, v ktorej, a teraz dobre počúvajme, je očakávaná priemerná mesačná mzda 2 700 eur? Očakávaná priemerná mzda v tejto spoločnosti so zahraničným, s podielom teda zahraničného kapitálu. Tak potom v tejto optike vyznieva aj spomínaných 16 eur úplne, úplne inak.
No ale toho kvázi rozdávania alebo tých všelijakých transferov a presunov a úprav, ako v tej rozprávke, že tomu dala, tomu dala, tomu dala, ešte nie je koniec pri tých spomínaných 16-ch eurách. Veď v návrhu rozpočtu na budúci rok sa vláda chystá poskytnúť dotácie pre mestá a obce vo výške 674 mil. eur, pre vyššie územné celky 402 mil. eur. Čiže spolu viac ako 1 mld. eur. Čiže opäť sa natíska taká tá korelácia s tými prezidentskými voľbami, že potrebujeme trošku, ľudovo povedané, pustiť perím, lebo idú prezidentské voľby, a tie teda sa patrí najväčšej strane v Slovenskej republike vyhrať, nie? Tie voľby. Veď to je legitímne, to je legitímna ambícia. Prečo nie?
Druhé konštatovanie, keď som povedal, že tento predložený návrh rozpočtu má prívlastok údržbársky, tak konštatujem argumenty, ktoré vyskladajú vlastne potom to argumentačné, argumentačné proste nejaké, nejaký náboj, prečo práve údržbársky. No preto, lebo konsolidačné úsilie vlády za tri roky je v súčte nižšie, ako bolo konsolidačné úsilie predchádzajúcej vlády Ivety Radičovej za jeden jediný ucelený rok 2011. Toto opäť konštatuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. A preto platí, čo som povedal v úvode, že vláda týmto návrhom rozpočtu sleduje jeden jediný cieľ, spomínaný medzinárodný záväzok, stlačiť deficit pod 3 % HDP. Je to nominálne naplnenie tohto cieľa a možno sa vám to podarí aj v tomto roku, možno sa vám to podarí aj v budúcom roku, ale ja tvrdím, že spôsobom, ktorý dlhodobo spôsobí vážne ekonomické škody v Slovenskej republike. Udržanie deficitu pod spomínanými troma percentami je totižto založené možno z 80-ch percent na jednorazových opatreniach, o ktorých tu už bola v priebehu dnešného dopoludnia, ale aj uplynulý týždeň diskusia, celkom podrobná. A takým šarmantným, šarmantnou charakteristikou jednorazových opatrení je skutočnosť, že to sú opatrenia, ktorých efekt a ktorých účinok sa nebude opakovať v nasledujúcich rokoch. Preto sa volajú jednorazové, že ich efekt pominie a po nás, po nás potopa.
A teraz, keď sa započúvame do čísiel, v akých objemoch sa vláda chystá v rámci stláčania spomínaného deficitu pod 3 %, pozrime sa na tie čísla, ktoré sú práve označované ako jednorazové opatrenia. A skôr, než tie čísla vymenujem, treba ešte povedať, že ešte myslím, že nemáme stále oficiálne, pán minister, na stole hodnotenie nášho rozpočtu, nášho rozpočtového plánu z Bruselu, ale už, viete to rovnako dobre ako ja, viete to určite aj lepšie, detailnejšie ako ja, presakujú informácie, že Brusel nám bude vytýkať dve veci. Bude nám vytýkať spomínané už jednorazové opatrenia, lebo to každý potvrdí a každý, kto je zodpovedný a aspoň základné poučky ekonómie niekedy v minulosti čítal, tak vie, že konsolidačné úsilie postavené na týchto opatreniach nemôže byť dlhodobo udržateľné. Druhá vec, ktorú nám bude s určitosťou alebo s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou Brusel vyčítať, je, je skutočnosť, že vami vyčíslené efekty alebo úspory toho s takým veľkým humbugom a s takou veľkou slávou avizovaného projektu ESO, že nebudú v takej výške, ako ste to tam dali na papier. A vy veľmi dobre viete, že v tom lepšom prípade nám Brusel uzná možno 50 % vami vyčíslených úspor. Inými slovami, tie úspory budú pri hodnotení nášho rozpočtu v Bruseli diskontované krát 0,5, čiže približne vo výške, v polovičnej výške budú uznané tieto úspory.
No a teraz k tým jednorazovým opatreniam. Trošku sme sa príliš fokusovali k tejto diskusii k rozpočtu výsostne na rok 2014, ale už sme pozabudli, že v minulom roku práve znížením odvodov do druhého piliera, kedy sa v princípe transfer do Sociálnej poisťovne vďaka zníženým odvodom do druhého piliera znížil približne o 700 mil. eur, sa vlastne v budúcnosti znížia dôchodky sporiteľov v druhom pilieri. To je holý fakt. A nielen to. Viete veľmi dobre, že v uplynulom roku ste zápasili aj cestou lámania legislatívy cez koleno, cestou skráteného legislatívneho konania, ktoré vlastne urýchľovalo zavedenie tých znížených odvodov do druhého piliera, myslím vtedy o jeden mesiac, tak ste prešli cez skrátené legislatívne konanie, pretože každý ďalší mesiac znamenal, v úvodzovkách, úsporu 50 mil. eur. A nielen to. Spolu s tým, že ste otvorili opätovne už po niekoľkýkrát druhý pilier, tak spolu so sporiteľmi samotnými z druhého piliera, predsa vieme, že odchádzajú aj celé nimi, tými sporiteľmi, naakumulované aktíva. Len napríklad v tomto roku 2013 to bolo v sume asi 240 mil. eur, o ktorú ste vlastne pripravili druhý pilier. Pretože, opakujem ešte raz, ak z druhého piliera odchádza sporiteľ, tak spolu s ním odchádzajú aj ním naakumulované aktíva v druhom pilieri.
Osobitné odvody v regulovaných odvetviach alebo osobitné odvody pre spoločnosti, ktoré pôsobia v regulovaných odvetviach, suma 102 mil. eur na budúci rok. O odpredaji núdzových zásob ropy už tu bolo povedané množstvo informácií. Mimoriadne a osobitné odvody finančných inštitúcií vo výške 160 mil. eur na budúci rok. Opakujem ešte raz, to, že to robíte touto formou jednorazových opatrení, je úplne legitímne, to je v poriadku, len pracujete s dvoma obrovskými rizikami. Po prvé, tá hodnotiaca správa, ktorá príde z Bruselu, kedy prvýkrát po roku ´89 sa Brusel v takej tej preventívnej zložke pozrie na rozpočty jednotlivých členských krajín, tieto jednorazové opatrenia nebudú brané v úvahu, nebudú rešpektované, pokiaľ ide o vyčíslenie konsolidačného úsilia meraného primárnym štrukturálnym saldom. Tak isto sme tu veľa počuli o Cargu, splatenie návratnej finančnej výpomoci vo výške 97 mil. eur. Očakávate splatenie návratnej finančnej výpomoci od podniku, ktorý je takmer desať rokov nepretržite v strate. Ja som pôsobil dvadsať rokov v súkromnom sektore, takmer výlučne finančnom alebo bankovom sektore, ale ja nepoznám uveriteľnú situáciu, ak je obchodná spoločnosť desať rokov v hospodárskej strate, vy od takejto spoločnosti očakávate vrátenie poskytnutej návratnej finančnej výpomoci vo výške 97 mil. eur. Inak si to neviem predstaviť, ako pripravovaním, postupným, tichým pripravovaním týchto spoločností, v tomto prípade Carga, na privatizáciu. V takomto prípade by som celkom aj uveril tomu, že po privatizácií dostanete z tejto spoločnosti spomínanú sumu.
Úplne analogický príklad je v prípade Vodohospodárskej výstavby, kde očakávate sumu 48 mil. eur. Nechcem používať príliš pejoratívne výrazy, ale v túto chvíľu mi napadá len slovíčko znárodnenie nevyzdvihnutých vkladov v bankách. To sú vklady na doručiteľa. Tá suma nie je nejaká astronomická. Je to približne 26 mil. eur. Pre tých, ktorí sa nezaujímajú o túto tematiku, tak uvediem, že vklad na doručiteľa je takým vkladom, kedy si stará pani sporiteľka v Slovenskej sporiteľni pred x rokmi založila pre svoje vnúčatá vkladnú knižku. Ona bola na doručiteľa, teda nebola vystavená tá vkladná knižka na konkrétne meno, a nazvala tú vkladnú knižku, chránila ju heslom, nazvala ju napríklad Dunaj alebo Bratislava. No a tieto vklady ležali a ležali a kvasili v bankách. V princípe ten vkladateľ bol neidentifikovateľný, opakujem, to nebol vklad na meno, ale na doručiteľa, bol chránený iba heslom a v istom okamihu prišiel deň zúčtovania, kedy sa takého vklady v sume 26 mil. eur v princípe ako keby deletli, sa zrušia a prevedú sa ako príjem, ako nejaké štátne finančné aktívum. Ja neviem vylúčiť, či z tej obrovskej množiny ľudí, ktorí takéto vklady na doručiteľa v bankách v minulosti pozakladali, či ešte dnes na Slovensku nežijú, ja neviem, stovky, tisíce, desaťtisíce ľudí, ktorí takéto vklady majú a možno jedného dňa sa niektorí ich, nejaké vnúčence, pravnúčence prihlásia o tieto peniaze. A, no proste, hra sa skončila. Tie anonymné vklady fungovali istú dobu veľmi, veľmi intenzívne aj v susednom Rakúsku napríklad, kde anonymné vklady boli dosť veľkým hitom v 90. rokoch. Len treba aj toto nahlas povedať, že ešte aj takouto sumou si vypomáha štátny rozpočet na budúci rok.
A nakoniec, keď som v tom výpočte jednorazových opatrení, tak ešte treba na záver spomenúť aj super dividendy, ktoré, ak sa nemýlim, ešte v tomto roku pôvodne mali dosiahnuť 400 mil. eur, ale udial sa tu jeden taký zaujímavý účtovný trik, taká účtovná kreativita, Nemci tomu hovoria "buchhalterische für schönerung", že skrášlite proste obraz oproti tomu, aká je skutočná realita. A to je to, že keď vám ukazujú ostatné prognózy, daňové, predovšetkým z októbra a z novembra, budete mať vyšší výber takých, onakých daní, teraz nejdem do detailov, takže v princípe tie dividendy z podnikov pod kontrolou štátu, ktoré ste mali vyzdvihnúť tento rok, si popresúvate na rok budúci, pretože tá zvýšená prognóza výberu daní na tento rok hovorí, že 2,93 alebo koľko máte na tento rok plánovaný deficit, že on vlastne splniteľný bude, tak šup ho, tie dividendy, ktoré z hľadiska časového rozlíšenia ste pôvodne chceli mať na príjmovej strane tohto roku, šup ho na budúci rok. To je čistá účtovná kreativita.
A na koniec roku 2015 máte v rozpočte naplánované príjmy... Ešte na úvod uvediem, že Rada pre rozpočtovú zodpovednosť celkom jasne skritizovala skutočnosť, že zatiaľ čo štátny rozpočet, ktorý sa prijíma v podobe zákona na budúci rok dva štrnásť (Pozn. red.: myslí sa rok 2014.) je naozaj zákonom, tak tie ostatné parametre, ktoré ta máte v rámci toho trojročného programového rozpočtovania na roky ´14 a ´15, sú už také, že veľmi ako keby vysypané z rukáva a ponechané kvázi teraz úplne stranou akejkoľvek diskusii, akejkoľvek, akejkoľvek odbornej kritike, tak v rámci takého toho volatívneho pohľadu na roky ´15 a ´16 máte v tom roku dva pätnásť (Pozn. red.: myslí sa rok 2015.) naplánované príjmy z predaja aktív štátu vo výške 1 mld. eur. Veď skúsme konečne pomenovávať veci pravým menom. To, čo je privatizácia, nazvime privatizáciou, to, čo je bankrot, nazvime bankrotom. Trošku ako keby sme podľahli tej terminológii bruselskej, kedy je aj v Bruseli, je pomaly zákaz používať slovo "bankruptcy", pretože v tej prosperujúce Európskej únii predsa nemôže nikto nikdy zbankrotovať, štát už vôbec nie, to je neprípustné, tak sa namiesto slovíčka bankrot začal v Bruseli používať pojem PSI alebo privacy sector involvement alebo účasť súkromného sektora. Čiže nie, že štát ako dlžník bankrotuje, ale veritelia, ktorí požičali takémuto štátu, si budú robiť ten haircut, budú si strihať nominálnu hodnotu svojich vlastných dlhopisov, ktoré držia. Takže nebudeme hovoriť z pravej strany o bankrote štátu, lebo to je nepopulárne, aj keď opakujem, v ekonomickej teórií, ale aj v praxi, pozrite sa na Spojené štáty, kde desaťtisíce a státisíce firiem rok po roku bankrotujú, ale vznikajú firmy nové ako huby po daždi, a ten bankrot nie je ničím iným ako očistným procesom, ktorý vyčistí ten trh, ale v Bruseli nesmiete používať slovo "bankruptcy", musíte hovoriť o účasti súkromného sektora.
Prečo to spomínam, túto krátku odbočku? Bolo by načim konečne aj predpokladaný plánovaný príjem vo výške 1 mld. eur v roku 2015 z predaja štátnych aktív tiež nazvať priliehavým skutočným ekvivalentom a tým je pri-va-ti-zá-cia. Nič iné ako privatizácia. Ja tomu rozumiem, že sa dostávate potom do takej, nie vy osobne, pán minister, ale ideológovia v strane SMER, do takej malej schizofrénie, že veď ste predsa sľúbili ľuďom, svojim voličom, že vy nebudete nikdy privatizovať. Skúsme teraz uzatvoriť stávku o polovicu kráľovstva, že do roku 2016, do konca volebného obdobia budete mať sprivatizované aj Cargo a budete mať sprivatizovaný aj Telekom. Len nepodliehajte tej bruselskej terminológii a nenazývajte to všelijakými okľukami, výnosy z predaja štátnych aktív. To je proste privatizácia a bodka. Vysvetlite radšej svojim voličom, svojej skupine milión stotridsaťštyritisíc voličov, že v dobe, keď ste im hovorili rozprávky o tom, ako vy nebudete privatizovať, ste ich zavádzali a klamali. To je také čestné, korektné, poctivé. Veď mýliť sa je ľudské. A vy dobre viete, že, pán minister, že stav verejných financií sa nám už dostal do bodu zlomu, kedy všetko nasvedčuje tomu, že bez predaja štátnych aktív, aby som použil vašu terminológiu, aby sme sa správne vzájomne pochopili, to už ďalej častokrát nepôjde pokračovať v tom ozdravnom úsilí.
No a čo je na rozpočte úplne najsmutnejším konštatovaním? To je skutočnosť, že nenájdete v rozpočte jedno jediné opatrenie, či už na strane zvyšovania príjmov, alebo znižovania výdavkov, ktoré by rezultovalo úplne priamo a bezprostredne z akejkoľvek štrukturálnej reformy. Či už to je reforma zdravotníctva, či už je to reforma školstva, či už je to reforma verejnej správy. Reformu ESO, efektívna a spoľahlivá, otvorená verejná správa, za reformu nemožno považovať. Budem o tom o chvíľu hovoriť, hovoriť podrobne. Ale keď sme ešte u toho ESO, tak mi nedá opäť použiť jeden bonmot. Iste ste všetci videli, niektorí z vás aj opakovane, mnohokrát film Kurvahošigutentag s Bolkom Polívkom. A tam si pamätáte takú scénu, že, že sedel pri tom bazéne Bolek Polívka a sa mu zrazu zjavil anjel a začal sa ho pýtať, že: Bohumile, Bohumile, ty veríš v Boha? A došlo k takému nejakému dialógu a Bohumil hovorí: Ako mám veriť v Boha, keď som ho nikdy nevidel? A potom vznikla na to taká replika, že však aj pán minister má srdce, ja som ho tiež nikdy nevidel, ale verím, že ho má, nie? Verím, že ho má, to srdce.
No a teraz k tej reforme ESO. Je to presne o tom istom, že ucelenú reformu ESO nevidel nikto z nás. Kto z vás tú reformu v ucelenom kompaktnom tvare videl, ruka hore. No, my nie v opozícii, ale som čakal, že nejaká ruka sa zdvihne tuto v ľavej časti snemovne, že niekto z vás videl tú reformu ESO ako kompletný balík, takto zošitý, zviazaný v doskách, s kvantifikáciou. (Reakcia z pléna.) Áno, pokračujem, len viete... (Reakcie z pléna.) To je presne ako s tou vierou v Boha, že tiež ste ho, pán kolega, nevideli, ale mu veríte, veríte, že existuje. Tak rovnako veríte (Vystupujúci si odkašľal.), pardon, aj v to, že pán Kaliňák reformu ESO má, určite ste ju nevideli, ale vy len veríte, že existuje a že pokračuje. No a koniec koncov vás usvedčuje aj to, že boli tu opakované ustavičné pokusy, žiadosti, prosby, aby pán minister Kaliňák ukázal tú reformu, ale nie tie zviazané dosky, ale aby ukázal tú kvantifikáciu, z ktorých položkovite, konkrétne, z ktorých činností, aké budú rezultovať pre okruh verejných financií úspory a podľa možností nie na budúci rok, ale podľa možností do konca volebného obdobia. Veď to je spor, ktorý trvá dodnes, a kde sa dostal pán minister Kaliňák už možno na hranu dodržiavania zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Ja viem o tom, že boli aj nejaké pokusy na výbore, parlamentnom výbore pre verejnú správu urobiť poslanecký prieskum v rezorte vnútra a nejakým spôsobom sa predsa len dopracovať k tomu srdcu, aby sme to srdce videli na dlani, že tu je, existuje a sú to také a onaké úspory.
Zatiaľ sme o tom ESO počuli iba dve, tri informácie. Tá prvá informácia, že do konca volebného obdobia má táto reforma priniesť úsporu vo výške, raz sa hovorí o 700, dokonca možno 800 mil. eur. Boli sme utešovaní, je to reálne, páni z opozície, nebojte sa, to tak bude, len to nie je na anualizovanej ročnej báze, to bude až do konca volebného obdobia. Ja už som tu v minulosti v mnohých vystúpeniach opakovane, viackrát hovoril o tom, že najlepšie sa robia prognózy na 50-ročný horizont, pretože keď dôjde k verifikácii takejto prognózy, jej autori už nežijú. Čiže úplne najjednoduchšie, s ľahkosťou bytia sa robia prognózy na 50 rokov. Rovnako, keď to trošku sparafrázujem, rovnako platí, že keď kvantifikujete úspory z ESO do konca volebného obdobia, tak môžte narábať, stámilióny hore, dole, 600 mil., 700 mil., 800 mil. úspora, no len, keď potom dôjde na lámanie chleba a niekto chce tie fascikle otvoriť a niekto sa chce pozrieť položkovite na to, odkiaľ tie úspory, z ktorých konkrétnych, opatreniach, činnosti rezultujú, nie do konca volebného obdobia, na budúcoročných 12 mesiacov, na budúcoročných 365 dní, v tú ranu balón vyfučí, spľasne a zistíme, že to sú informácie dôverného charakteru. Že predsa autor reformy nemôže nikdy občanom obsah reformy zverejniť, lebo by sa neuskutočnila, znela odpoveď. Neviem, či sa pán minister Kaliňák bál o autorské práva, alebo v čom je pes zakopaný.
No myslím si, že rovnako vedia páni, o ktorých teraz hovorím, aj pán Kaliňák, vedia o tom, že neukázali, lebo nemajú čo ukázať. Keď si pozriete konkrétne budúcoročný rozpočet, pokiaľ ide o reformu ESO, tak zistíte druhú informáciu, že ak dáme bokom teraz výťažok z predaja nepotrebných aktív okolo 54 alebo 52 mil. eur, tak vám rezultuje tá úspora priamo z ESO na budúci rok v rozpočte niekde v hodnote niečo málo cez 100 mil. eur. Dezit, to je všetko. Ja sa pýtam, a kde sú tie ďalšie 4 stovky, 5 stovák, 6 stovák, ktoré majú prísť ako v podobe úspor do konca volebného obdobia?
A potom je tu ešte tretia informácia, ktorú sme počuli priamo z úst gestora tejto reformy, pána ministra vnútra Kaliňáka, keď jedného dňa Pod lampou u Štefana Hríba povedal: "Z reformy ESO nebude rezultovať úspora ani jedného jediného pracovného miesta vo verejnej správe. My sme predseda socialisti a my nedopustíme, aby ľudia ako výsledok tejto reformy, ktorí budú uvoľnení z verejnej správy, skončili na úradoch práce." A tu sa opäť raz stretla na jednej strane racionálna chladná úvaha s tou ideológiou socializmu, že predsa nemôže byť výsledkom tej reformy, že niekoľko tisíc ľudí skončí v sociálnej záchrannej sieti na úradoch práce. Viete, čo je výsledkom takéhoto konštatovania? Ja to chápem, ja to rozumiem, že to nosí so sebou obrovské politické náklady vrátane poklesu elektorátu. A preto sa nikto do takejto nepopulárnej reformy nepustí. Možno mi je trošku len ľúto, že pokiaľ práve máme vládu jednej strany a nepotrebuje zápasiť vnútri vládnej koalície s nikým a s ničím, tak ste mali, hovorím v minulom čase, lebo ste to premrhali, jedinečnú historickú šancu pohnúť s reformou verejnej správy, ale ste to neurobili. Výsledok je, pán minister Kažimír častokrát používa také slovné spojenia "my doručíme výsledok, my doručíme toto a toto", tak ste doručili to, čo dnes leží na stole v podobe návrhu rozpočtu na budúci rok, že zatiaľ čo očakávaná skutočnosť počtu ľudí pracujúcich vo verejnej správe v tomto roku 31. 12. je tristotridsaťdeväťtisíc ľudí, na budúci rok ste zapísali do plánu tristoštyridsaťtritisíc ľudí. A máme tu nekonečné spory, skutočne nikdy nekončiace spory aj s pánom ministrom Kažimírom, ktoré sme si v minulosti vysvetľovali aj pred kamerami, aj za kamerami, keď boli médiá vypnuté. Stále sa bráni pán minister Kažimír tým, že nemôžte porovnávať očakávanú skutočnosť konca roka a plán budúceho roka, že aby ste boli metodologicky čistí, musíte porovnávať očakávanú skutočnosť tohto roka s očakávanou skutočnosťou budúceho roka, alebo plán 2013 a plán 2014. Ja tvrdím, že pokiaľ verejné služby na Slovensku fungujú na sklonku tohto roka, a to je očakávaná skutočnosť, s počtom ľudí tristotridsaťdeväťtisíc a tvrdíte, že funguje verejná správa, tak sa pýtam, prečo by sme mali mať na konci budúceho roka v tej istej verejnej správe, obsluhujúcej ten istý počet obyvateľstva, ten istý počet firiem, ten istý počet domácností, o 4 tisíc ľudí viac?! Odpoveď: No, lebo očakávaná skutočnosť konca tohto roka, to sú tabuľkové miesta, hovorí pán minister Kažimír. A vieš, vo verejnej správe je obrovská miera fluktuácie. To znamená, mnohé tabuľkové miesta nie sú obsadené. Ale potom si postavme úplne inú legitímnu otázku, kto v tomto štáte kreuje tabuľkové miesta? Kto na Slovensku vytvára tabuľkové miesta? Ak vieme takýto subjekt v každom rezorte nájsť, tabuľkové miesta v polícii, v armáde, atď., ak to vieme nájsť, pomenovať takéto osoby, tak sa potom pýtam, vedia vám tieto osoby garantovať, že každé vytvorené tabuľkové miesto, za predpokladu, že ho naplníme reálnym živým človekom, ktorý má ruky a nohy, že bude ten človek na tom tabuľkovom mieste skutočne vytvárať welfare, že bude vytvárať bohatstvo, že bude vytvárať hodnoty? A tu chcete vy všetci, kolegovia zo SMER-u a kolegyne, povedať, že všetkých tristotridsaťdeväťtisíc ľudí vo verejnej správe dnes pracuje na hrane produktivity práce, že sa dostali do paletovského optima, že už sa ďalej tá produktivita práce nedá zvýšiť? Alebo inými slovami, zabezpečiť ten istý rozsah služieb s menším počtom zamestnancov? To je to isté, z opačnej strany. K tomu sa dostanem, k týmto číslam, o chvíľočku podrobne. Takže len konštatujem, že reforma ESO skutočnou reformou nie je.
Čo pre objektivitu musím priznať a rád to urobím a teraz hovorím vo váš prospech, v prospech vládnej strany, čo si viem predstaviť, že reforma ESO prinesie, to bude naozaj to vytvorenie tých jednotných obslužných miest, že naozaj človek príde na jedno miesto a tam dostane všetky služby, ktoré od štátu alebo od verejných inštitúcii očakáva. Toto celkom, s plnou mierou objektivity hovorím, že tak isto pánboh zaplať aj za to, že aspoň v tejto časti tej rýchlosti obsluhy zákazníka, v tomto prípade zákazníkom je občan Slovenskej republiky, nastane istý pokrok, istý progres vďaka tejto reforme. Ale naďalej vám bude tristoštyridsaťtritisíc ľudí vo verejnej správe. A koniec koncov to boli slová pána ministra Kažimíra, ktorý povedal, že vo verejnej správe sa na Slovensku nič podstatné neudialo od čias Márie Terézie. Raz tu na nejakom brífingu aj on povedal, že stále sme v ako keby v štádiu toho k. und k. monarchie, proste tej monarchie.
Postúpme o krôčik ďalej a pozrime sa na príjmovú stranu rozpočtu. Ja tvrdím, že predložený rozpočet naozaj nepripravuje krajinu na roky po kríze. Pretože ak nás tu presviedčajú mnohí lídri, a už nielen v Bruseli, ale aj tu doma na Slovensku – naposledy som mal taký dialóg s podpredsedom vlády ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí pánom Lajčákom, ktorý tiež hovoril o tom, že kríza eura skončila, dlhová kríza v eurozóne skončila, to bolo také dva, tri mesiace dozadu na jednom takom seminári na ministerstve zahraničných vecí. Ja tvrdím, že neskončila. Ja tvrdím, že sa možno nachádzame v tom, kto robí trošku s makroekonomickými grafmi, tak ten graf sa nazýva, že double w, proste graf v tvare písmena dvojitého w, že po tom prvom brutálnom prepade sme sa dostali niekde málinko zase hore, po ktorom príde zase prepad, ďalší v poradí. A možno buďme realisti a radšej hovorme pravdu aj ľuďom, primárne ľuďom, ale aj samým sebe hovorme pravdu o tom, že asi ten priebeh bude mať ten tvar dvojitého w, že ideme málinko teraz hore a pôjdeme znova dole. Naučme sa radšej žiť v období ustavičných po sebe idúcich kríz. Proste prestaňme sa klamať a prestaňme hovoriť stále o tom, že ekonomika môže do nekonečna ísť hore, že môže stúpať tvorba HDP, že môže stúpať tvorba hodnôt, že budú stúpať mzdy, že budú stúpať dôchodky, že mzdy. Nie je to tak. Naučme sa radšej žiť vo volatilnom svete, pretože obdobie po septembri 2008 myslím, že každého z nás trochu prebudilo alebo, pejoratívne povedané, prefackalo. Čiže si musíme zvyknúť na trvalé hospodárske cykly. Preto hovorím o tom písmene dvojitého w, keď sa pozrieme na výkonnosť ekonomiky v podobe HDP.
Na príjmovej strane rozpočet sa spolieha na dve veci. Spolieha sa na nezmyselné očakávania, že zvýšené daňové sadzby povedú automaticky k zvýšenému objemu vybraných daní. Nie je to pravda. Nepôjdem do konkrétnych čísel, boli tu v rozprave minulý týždeň a dnes dopoludnia tieto čísla viackrát spomínané. Druhé spoliehanie sa na príjmovej strane je už spomínané spoliehanie sa na jednorazové opatrenia, o ktorých som pred chvíľou hovoril podrobne. A preto tvrdím, že ten návrh rozpočtu v podobe a v tvare, v akom bol predložený, nachytal samotného premiéra Roberta Fica na niekoľkých klamstvách.
Po prvé, premiér klamal, keď tvrdil, že nezavedie nové dane a nezvýši dane existujúce. Ani tá prvá časť výroku nie je pravdivá, ani tá druhá časť výroku nie je pravdivá. Ja veľmi nerád skĺzavam do polohy nejakých osobných invektív. Koniec koncov robil to aj váš pán premiér a predseda SMER-u v uplynulom volebnom období pomerne pravidelne. Si pamätám, keď som sedával ako predseda finančného výboru a popred dvere tej kancelárie sa vždy rozmotávali káble a už išli televízie dozadu, do tej malej kinosály, kde boli vtedy pravidelné tlačové konferencie vtedy opozičnej strany SMER - sociálna demokracia, a v jednom kuse na tých tlačovkách hovoril o zlepenci. Hovoril, a to už boli osobné invektívy, premiérku Radičovú nazýval Lady transparentná. To už boli naozaj ťažké osobné invektívy, do ktorých ja by som veľmi nerád skĺzol, a preto zostanem pri takom diplomatickejšom konštatovaní, že premiér Robert Fico klamal. Klamal opakovane pri tomto rozpočte a tento rozpočet ho vlastne pri tých klamstvách nachytal. Už som hovoril o klamstve č. 1, že nezavedie nové dane a nezvýši dane existujúce, pretože on dokáže ozdraviť verejné financie tak, že na to nedoplatia ľudia. To bol výrok možno tesne, myslím, po volebnej noci v marci 2012.
Klamal druhýkrát, keď tvrdil, že ozdravovanie verejných financií sa nedotkne nízkopríjmových skupín obyvateľstva a že na ozdravovaní sa budú podieľať výlučne len a len bohatí. Aj toto je lož. O chvíľočku povieme k prvej aj k druhej lži zopár čísel. Robert Fico zvýšil odvody. Už sme zabudli všetci, že maximálny vymeriavací základ na odvody sa zvýšil z troj- až štvornásobku na päťnásobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve? Robert Fico zaviedol zdravotné odvody z nájmu. Ak niekto z vás prenajíma byt, inkasuje nejaký výťažok z toho nájmu, platí 14 % z výťažku z nájmu zdravotné odvody. Robert Fico zaviedol zdravotné odvody z kapitálových výnosov. Skúste dnes investovať vaše dočasne voľné finančné prostriedky ľubovoľnou formou, získate nejaký kapitálový výnos, z neho si pri ročnom zúčtovaní dane zaplatíte 14-percentné zdravotné odvody. Robert Fico zaviedol zdravotné odvody z dividend, čo už je úplne že postavenie veci z nôh na hlavu, alebo veci, ktoré fungujú, vlastne si dáte ranu do vlastného kolena a otočíte to proste dole hlavou. Pretože ak zdravotné odvody sú v našom systéme nie daňou, ale sú to odvody, ja sa pýtam, akú má logiku z dividend zavádzať zdravotné odvody? Čo je zdravotný odvod? Je forma zdravotného poistenia. A tak ako si poistíte automobil cez zákonnú poistku, lebo prevádzkujete to auto, v tom aute jazdíte a môžete vy spôsobiť škodu tretej osobe, tak musíte byť zákonne poistený. Ja sa pýtam, aké sú to zdravotné odvody z dividend, to kto sa poisťuje zdravotne? Právnická osoba sa zdravotne poisťuje? Ja neviem, či existuje na Slovensku katalóg diagnóz právnických osôb. Veď teda ochorieť môže len fyzická osoba, nie právnická osoba. Takže až do takýchto absurdít sa dostávame v hospodárskej politike súčasnej vlády.
Posuňme sa ďalej. Predkladacia správa k rozpočtu konštatuje, že návrh rozpočtu odráža, citujem, "konsolidáciu verejných financií". No ja tvrdím, že neodráža. Tvrdí to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, už sme hovorili o tom, že sporme sa, či tá mínusová konsolidácia s mínusovým znamienkom a teda nárast čistého štrukturálneho salda, že či je 0,2-percentná, 0,5-percentná, 0,8-percentná, to je úplne jedno, všetky tri čísla sú so znamienkom mínus. Inými slovami, čisté štrukturálne saldo nám neklesne, ale vzrastie, vzrastie. Čiže konsolidačné úsilie vlády je negatívne. Ešte jednoduchšie, vláda neprispieva k ozdravovaniu verejných financií, ale stav verejných financií zhoršuje, a to nielen z dlhodobého hľadiska, ale aj z krátkodobého hľadiska.
Ešte mám stále v čerstvej pamäti také a ja chápem takú úprimnú radosť vtedy pána ministra Kažimíra, keď s takou spontánnou, spontánnym úsmevom na tvári oznámil na jednej tlačovke, že prišiel list Olliho Rehna a, citujem, "tento list nám padol vhod". To bol ten list, kedy boli udelené tie spomínané investičné výnimky pre krajiny, ak máte hrubý verejný dlh pod 60 percent, deficit pod 3 percentá a produkčnosť, produkčná schopnosť vašej ekonomiky sa nachádza pod produkčným potenciálom, tak môžte si uplatniť investičnú výnimku. Je mi veľmi ľúto, že skutočne ešte neuschol atrament pod podpisom európskej fiškálnej zmluvy a už sa nám roztrhlo vrece s výnimkami pre tú krajinu, pre onakú krajinu, lebo však je kríza a potrebujeme sa všetci nadýchnuť, ako hovoril premiér Fico tiež na jednej z tlačových konferencií. A na to ho doplní pán minister financií a povie: "Nebudeme predsa európskymi rekordérmi v konsolidácii."
No nebudete, to je fakt, a koniec koncov tento návrh rozpočtu na budúci rok je toho jasným nezvratným dôkazom. Pretože nekonsolidujete, ale škodíte verejným financiám. To je holý fakt. Ten pôvodný návrh rozpočtu na budúci rok, a to ešte hovorím o podobe pred tým posledným v poradí pozmeňovákom, ktorý prešiel cez finančný výbor 2. decembra, hovoril o tom, že schodok štátneho rozpočtu bude na hotovostnom princípe, čiže na princípe cash flow, na princípe hotovostných tokov, že bude 3,4 mld. eur. A to mal byť ten pôvodne plánovaný deficit na budúci rok 2,83 percenta; 3,4 mld. vzniklo ako rozdiel medzi 13,8 mld., príjmy, a 17,2 mld., výdavky. Schodok štátneho rozpočtu na tento rok bol pôvodne plánovaný vo výške 3,1 mld. eur. Z toho úplne jasne vyplýva, a to hovorím stále o stave pred ostatným pozmeňujúcim návrhom, ktorý prešiel cez finančný výbor 2. decembra, z toho vyplýva, že ste plánovali pôvodne zvýšiť schodok štátneho rozpočtu na medziročnej báze na hotovostnom princípe o 300 mil. eur. Ak by som zapracoval do tohto porovnania aj ten ostatný spomínaný pozmeňujúci návrh, ktorým ste stlačili potom schodok na, myslím, 2,63 percenta HDP, aj tak medziročne na hotovostnom princípe zhoršujete saldo o 200 mil. eur.
Konkrétne, na tento rok plánované saldo v absolútnom čísle 3 mld. 85 mil. a na budúci rok 3 mld. 283 mil., čiže približne zhoršenie medziročne o 200 mil. eur.
Ja chcem ešte k tomu, k tej prestávke v konsolidácii, toto je terminus technicus, ktorý prvýkrát použila v svojej hodnotiacej správe Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, tento termín, že prestávka v konsolidácii, ktorú si dáva vláda, tak chcem povedať jednu zaujímavú informáciu. Nechal sa počuť niekoľko málo dní dozadu Jörg Asmussen, nemecký centrálny bankár, ktorý sedí v exekutívnom boarde Európskej centrálnej banky vo Frankfurte, ktorý povedal, a to je pomerne vplyvný ekonóm, nemecký, opakujem, sediaci vo výkonnom boarde Európskej centrálnej banky, povedal, že "viac času, ale za viac reforiem". Tak preložme si túto vetu do zrozumiteľnej reči. Chcete prestávku v konsolidácii, chcete odsúvať to ozdravné úsilie verejných financií na neskoršie obdobia? Áno, ale za viac reforiem. A toto bude s vysokou mierou pravdepodobnosti cesta, po ktorej sa vydá aj Spolková republika Nemecko. Získajte, dámy a páni, v jednotlivých členských krajinách viac času na konsolidáciu, ale odplatou za viac reforiem. No, my sme zatiaľ, bohužiaľ, len prvú časť tejto Asmussenovej ekonomickej poučky alebo ekonomického názoru využili, že sme získali a že sme si uchmatli viac času na konsolidáciu, ale nie za viac reforiem. Ako som hovoril v úvode svojho vystúpenia, tento rozpočet reformným rozpočtom nie je. Nenájdete v ňom žiadnu štrukturálnu reformu, ani školstva, ani zdravotníctva, o tej reforme ESO som hovoril pred chvíľou.
No a čo je celkom zaujímavý údaj, ktorý tu ešte neodznel v rozprave doposiaľ, to je plánovaný schodok na roky ´15 a ´16. V ´15. roku plánujete schodok 2,57 percenta, v roku 2016 1,5 percenta. Inými slovami, najväčšie konsolidačné úsilie si táto vláda necháva na volebný rok alebo teda rok, ktorý príde rok pred voľbami v roku 2015. No tomu skutočne nemôže uveriť ani, predpokladám, sám pán minister Kažimír, že v predvolebnom roku vláda, použijem teraz vaše obľúbené slová, "doručí výsledok v podobe najväčšieho konsolidačného úsilia". Ale to je opäť, ja tomu rozumiem, je to opäť v rámci tej filozofie, že Nemci majú tiež také pekné príslovie, že: "Morgen, morgen, nur nicht heute, sagen alle faule leute." Že: "Zajtra, zajtra, len nie dnes, hovorí každý lenivec." A to je presne aj s konsolidáciou verejných financií. Že teraz 2014? No načo! Tak poďme len tam, na tú nevyhnutnú, nutnú mieru, aby sme nominálne naplnili ten medzinárodný záväzok, lebo aj Slovenská republika ratifikovala európsky fiškálny kompakt, a pokiaľ budeme hovoriť potom o konsolidačných úsiliach v roku 2015, -16, no tak tam si nahádžete proste hausnumerá, lebo však to je potom, to potom uvidíme, čo bude, a však dovtedy sa to zase len nejako vyvŕbi, aj tie externality, ten vplyv vonkajších faktorov bude možno pozitívny a priaznivý. Proste mám taký pocit, že my už tu máme niekoľko rokov na Slovensku trojročné programovacie systémy alebo princípy, že stanovujeme tie základné rámce nie pre rozpočet štátny, ten je na budúci rok, ale pre rozpočet celého okruhu verejnej správy, že na tri roky dopredu, ale ten druhý a ten tretí rok je spravidla čisté hausnumero. Proste tam sa napíšu nejaké čísla a vymaľované. Samotná Rada pre rozpočtovú zodpovednosť konštatovala veľmi málo konkrétne rozpočtové plánovanie práve na spomínaný rok 2015 a 2016.
Keď sme ešte pri tom drobnohľade na výdavkovú stranu rozpočtu, keď si dáme pod mikroskop, ako vyzerajú výdavky, bez toho, aby sme išli teraz do úplných detailov, spomeňme si aspoň hrubé čísla. Vládna spotreba v roku 2011, podčiarkujem, to bol jediný ucelený rok vlády Ivety Radičovej, poklesla o 4,3 percenta. Jeden jediný rok. Vládna spotreba v rokoch ´13, ´14 a ´15, teda za tri roky spolu, poklesne o 4,2 percenta. To sú čísla, ktoré sú tvrdými dátami z oficiálnych dokumentov, to nie sú moje prepočty, moje tabuľky, moje grafy, to sú proste oficiálne dokumenty. Za jeden jediný rok poklesne vládna spotreba v roku dva jedenásť (Pozn. red.: myslí sa rok 2011.) o 4,3 percenta a za tri roky, v rokoch ´13, ´14 a ´15, o 4,2 percenta. Za tri roky v súčte.
Rovnako platí konštatovanie, keď sme u tej výdavkovej strany rozpočtu, že v každom roku vlády SMER-u platí, že čisté výdavky štátneho rozpočtu sú vyššie, ako boli výdavky štátneho rozpočtu v jednom jedinom ucelenom roku vlády Ivety Radičovej v roku 2011. No netreba ísť ďalej do detailov a netreba pátrať po ďalších dielčich číslach a hodnotách, aby sme mohli skonštatovať, že vláda buď nechce, to je horší prípad, alebo chce, to je lepší prípad, ale nevie a nedokáže šetriť.
A teraz jedna taká čerešnička na torte, ktorú som objavil, keď som si ten rozpočet naozaj paragraf po paragrafe prešiel. Teraz nehovorím o tej hrubej Bielej knihe, ktorá má, neviem, 150 alebo koľko strán, teraz hovorím o samotnom texte, o vlastnom materiáli, o vlastnom zákone. Pán minister, možno viete, možno nie, zákon o štátnom rozpočte na tento rok mal sedem paragrafov. Veľmi útly, kratučký, štíhly zákon má sedem paragrafov a ten posledný siedmy paragraf hovorí: účinnosť od 1. januára nasledujúceho roka. To bol rozpočet na rok ´13. Skúste si niekto teraz, máte pred sebou notebooky, aj v on-line si pozrite, ako vyzerá zákon o štátnom rozpočte na rok ´14. Čuduj sa svete, paragrafov má deväť, nie sedem, ale deväť paragrafov. A zase ten posledný deviaty hovorí o účinnosti od 1. januára. Tak som sa pozrel, čo sa stalo, kde pribudli v zákone o štátnom rozpočte, čo je zákon roka, kde pribudli tie dva paragrafy? A zrazu som zistil, že je tam paragraf, ktorý sa nazýva alebo ktorý hovorí o tom, že plemenárske služby odvedú do štátneho rozpočtu, počúvajte dobre, 20 000 eur. Ja nie som právnik, ale pýtam sa, vláda už je naozaj s verejnými financiami na tom tak zle, že do zákona o štátnom rozpočte, do toho 9-paragrafového zákona napíše odvod 20 000 eur? Ak orientačne hovoríme o príjmoch 13 mld., vo výdavkoch 16 mld., a tu sa hráme o 20 000 eur, podčiarkujem. A ten druhý paragraf, ktorý pribudol z tých siedmych na deväť paragrafov, hovorí o tom, že leso, tu kolega bude informovanejší, z klubu OĽaNO, Lesopoľnohospodársky majetok Ulíč, štátny podnik, odvedie 300 000 eur. Opäť, rozpočet hovorí 13 mld., 16 mld., príjmy výdavky, plus-mínus okrúhle čísla, a tu hovoríme 20 000, tu hovoríme 300 000. No keby sme všetky takéto zúčtovania medzi štátnymi podnikmi a štátom a štátnou kasou chceli takto riešiť, mám obavy, že potom by ten rozpočet mal paragrafov 200 alebo 300, a nie sedem, nie deväť. Ako celkom taká, taká historická zvláštnosť za ostatných štyri, päť rokov, čo sa dokáže všetko vlúdiť alebo dostať do nášho zákona roka.
O rizikách štátneho rozpočtu už tu bolo nahovorené naozaj dosť, mňa len prekvapuje, že obce, takmer tri tisíc miest a obcí plus k tomu ešte VÚC-ky, že majú dosiahnuť prebytok na budúci rok v hodnote 39 mil. eur. O zdravotníctve a rizikách v tomto segmente hovoril predrečník kolega Vilo Novotný. Ja len chcem dodať, že v túto chvíľu asi naozaj nemá extrémny význam nalievať peniaze do zdravotníctva, nalievať peniaze do sektoru, do rezortu, ktorý nie je zreformovaný. To je veľmi podobné ako v prípade školstva. Ak máte, školstvo je rezort, cez ktorý reformy prešli najmenej od roku ´89 zo všetkých rezortov, čo koniec koncov dlhodobe opäť výsledky s tým mínusovým znamienkom inkasujeme, naposledy spomínaný, spomínané medzinárodné porovnávanie PISA členských krajín OECD. Vieme, ako dopadli naši študenti, myslím, že 16-roční boli testovaní. No a platí naozaj téza, že pokiaľ taký a onaký rezort, a teraz je to úplne jedno, či zdravotníctvo alebo školstvo, nie je zreformovaným, tak nalievanie peňazí do takto nezreformovaného rezortu je naozaj vyhadzovaním peňazí von oknom. To je proste cpanie peňazí do čiernej diery.
O to viac ale platí, že čím neskôr s tými reformami štrukturálnymi prídete, či už v školstve alebo v zdravotníctve, o to budú tie reformy bolestivejšie, o to budú nákladnejšie. A tu sme zasa pri tej nemeckej riekanke "zajtra, zajtra, len nie dnes". Čiže platí, a na tom sa určite, pán minister, zhodneme aj my dvaja navzájom, že každá vláda, každá, pravicovú nevynímajúc, sa správa tak, že v daných neoptimálnych podmienkach optimalizuje svoju vlastnú pozíciu. Čo to znamená v praxi? Ak máte štvorročný volebný cyklus, tak každá vláda sa snaží presadiť gro tých reforiem v prvom a v druhom roku štvorročného volebného cyklu. No prečo? Lebo ste tesne po voľbách, milión stotridsaťštyritisíc voličov, nadšene, eufória, máme dôveru, ideme dať istoty. Máte jedinečnú šancu, ale len v prvom a druhom roku ukázať reformy. V prvom roku ich pripravíte legislatívne, technicky a v druhom roku ich spustiť. Ak to vláda neurobí v prvom a druhom roku, v treťom a štvrtom roku volebného cyklu sa už k žiadnym reformám nedostane. Opakujem ešte raz, toto, čo som teraz povedal, platí pre všetky typy vlád, koaličné alebo tie singulárne, ako je vaša vláda zostavená z jednej strany, to platí pre každú vládu. Preto tvrdím, že ak ste nenabrali odvahu dať spomínané štrukturálne reformy do rozpočtu na budúci rok, no tak už v tom treťom a štvrtom roku vládnutia sa tak nestane, aj keby ste zrovna tie reformy mali v šuplíku, len takto ich stačí vytiahnuť, nechať ich prehnať cez 83 hlasov v parlamente a reforma je na svete, je prijatá, schválená, účinná a ideme podľa nových pravidiel.
O to viacej a bolestivejšie sa mi to konštatuje, že sa tak deje v prípade vlády jednej strany, ktorá má o jeden problém menej, či chceme alebo nie, že nemusí tu linkovať, vylaďovať, dolaďovať názory na takú, onakú reformu v rámci nejakej pestrofarebnej troj-, štvorčlennej koalície.
O to viacej vás to, dámy a páni zo SMER-u, usvedčuje v tom, že toto je naozaj rozpočet na jedno použitie a že toto je skutočne rozpočet prezidentský, tak ako som o tom hovoril v úvode. Ľudovo povedané, tento rozpočet sa správa, opäť to pripomeniem, a riadi sa heslom, tomu dala, tomu dala, tomu dala, tomu dáme, tomu doplatíme, tomu zvýšime, tomu dáme dotáciu, tomu zvýšime o 16 eur, každému rovnakou mierou, no a potom sa snáď podarí aj úspech v tých prezidentských voľbách. No len opakujem ešte raz, plníte si medzinárodný záväzok vyplývajúci z európskej fiškálnej zmluvy, ale plníte ho len, po prvé, nominálne, že to stlačíte pod 3 %, a po druhé, plníte tento medzinárodný záväzok spôsobom, ktorý z dlhodobého hľadiska ekonomike Slovenska škodí.
Pán minister nebol zhodou okolnosti prítomný, keď som hovoril o reforme ESO. Predsa len na doplnenie ešte pár čísel chcem povedať, že ten nárast počtu pracovníkov o štyritisíc vo verejnej správe, konkrétne z tristotridsaťdeväťtisíc na tristoštyridsaťtritisíc, keď si ho rozbalíte na drobné, a teraz necháme, pán minister, bokom tú našu polemiku o tom, že treba porovnávať skutočnosť, skutočnosť alebo plán, plán, že nemôžeme porovnávať očakávané skutočnosti s plánom budúceho roka, lebo je tam fluktuácia, lebo nie všetky tabuľkové miesta sú obsadené. Ja len tvrdím, že vôbec neverím tomu a verím tomu, že ani vy tomu neveríte, pán minister, že ak tie tabuľkové miesta obsadíte, že až vtedy bude verejná správa fungovať. Ja tvrdím, že keď dokáže verejná správa fungovať s tristotridsaťdeväťtisíc ľuďmi na konci tohto roka, dokáže s rovnakým a menším počtom pracovníkov fungovať aj na sklonku roka budúceho. V opačnom prípade by sme si museli všetci osvojiť tézu, že produktivita práce vo verejnom sektore dosiahla strop.
No a teraz konkrétne čísla. Vy máte, pán minister, napísané v tom rozpočte, že na budúci rok je plánovaná skutočnosť, zrejme na sklonku roka, už spomínaných tristoštyridsaťtritisíc zamestnancov. Nárast o štyritisíc. Pri pohľade, čo to znamená pod tou pokrievkou, s úžasom zisťujeme, že územná samospráva dokonca klesne o šesťsto zamestnancov a, naopak, štátne rozpočtové organizácie majú vzrásť o päťtisícštyristo zamestnancov. A viete, kde tých päťtisícštyristo zamestnancov má pribudnúť? Policajtov má pribudnúť v budúcom roku tisícsedemsto na cieľový stav dvadsaťosemtisíc. Vojakov na budúci rok má pribudnúť tisícpäťsto na cieľový stav štrnásťtisícšesťsto. Sudcov má pribudnúť sto na cieľový stav tisícštyristo, čiže z 1300 plus 100 na 1400. Prokurátorov má pribudnúť päťdesiatšesť na cieľový stav takmer tisíc, čo je zhruba z 950 na 1000. Pýtam sa teda legitímne, a kde sa podelo to ESO, ktoré nikto nevidel, ale veríme a chceme veriť, že existuje? Kde sa to ESO podelo? A naozaj tu, pán minister, neobstojí tá diskusia stále o tom, že tabuľkové miesta. No ale veď tie tabuľkové miesta niekto vykreoval, ich vytvoril. Teraz ma nezaujíma v túto chvíľu, že nie sú obsadené. A skúste sa vy legitímne opýtať ľudí, ktorí tvoria tabuľkové miesta na príslušných rezortoch, či vedia garantovať, že každé nové vytvorené tabuľkové miesto, ak bude jedného dňa obsadené, či naozaj ľudia na týchto miestach vytvoria spomínaný welfare, či vytvoria spomínané bohatstvo, či budú tvoriť hodnoty, podčiarkujem užitočné hodnoty pre spoločnosť.
Na tomto bode zasa pripomeniem príklad, že hodnoty sa dajú tvoriť aj inak. A niektorí z vás už počuli ten príbeh, že keď poviete tristo robotníkom, aby vykopali kanál z Bratislavy do Košíc, vzrastie HDP? Vzrastie, lebo tristo ľudí dostalo mzdu, zaplatili odvody, sociálne, zdravotné, za nich zaplatil odvody zamestnávateľ. Tých tristo ľudí tú mzdu nejakým spôsobom spotrebováva, čiže zaplatia spotrebné dane, zaplatia daň z pridanej hodnoty, vzrastie HDP. Po piatich rokoch, keď sa dokopú s tým kanálom až do Košíc, príde druhý príkaz, zahrabať ten kanál z Košíc naspäť do Bratislavy. Tých istých tristo robotníkov. Otázka, vzrastie HDP? Vzrastie, to isté, čo v prvej polovici príbehu, boli vyplatené mzdy, boli zaplatené odvody, no len pointa je v tom, že ten kanál nikdy nikomu na nič neslúžil. Cestou do Košíc ho vykopali a cestou z Košíc do Bratislavy ho zahrabali. V jednom prípade päť rokov rástlo HDP, aj v druhom prípade päť rokov rástlo HDP. Presne táto analógia platí aj v prípade už spomínaných počtov a rozmenené na drobné, tých počtov hláv, počtov pracovníkov vo verejnej správe. Ja by som ešte raz pripomenul, pán minister, výrok z vašej dielne, z vašich úst, keď ste povedali, že verejná správa na Slovensku nie je zreformovaná od čias Márie Terézie, že sme niekde plus-mínus na úrovni, vy to hovoríte, myslím, k. und k. monarchie. Prosím? (Reakcia na hlas predkladateľa.) C. K.? Rakúšaci hovoria, myslím, k. und k., hej.
Takže prečo o tom hovorím? Hovorím o tom preto, že na jednej strane nás pracovníci vo verejnej správe, len pre vašu informáciu, stoja 4,6 mld. eur ročne. To nie sú že nejaké drobné, to je 4,6 mld. eur. Ja chápem a verím a chcem veriť tomu, že drvivá väčšina z nich ten welfare vytvára, tie hodnoty, to bohatstvo vytvára, ale skúsme aj opačne byť objektívni a potvrďte aj vy, pán minister, že si viete predstaviť zníženie počtu ľudí vo verejnej správe o 20 percent. Ja som to kedysi, pred chvíľou, minulý týždeň povedal na tlačovej konferencii, že ak by ste znížili počet ľudí vo verejnej správe o 20 %, nikto z občanov Slovenska si to ani nevšimne. Verejné služby budú poskytované v rovnakom rozsahu a rovnakej kvalite, ako boli poskytované doteraz. (Výkrik v sále.) Tu počujem kritiku zozadu pána poslanca Číža, ktorého si nesmierne vážim, a verím, že kritizovať ma bude v nasledujúcich faktických poznámkach. Ale kým si tú faktickú poznámku pán kolega Číž pripraví, tak by som mu rád pripomenul, že uznesenie vlády o znížení počtu zamestnancov vo verejnej správe o 20 % vypracovala a schválila vláda Roberta Fica v období rokov 2006 až 2010, pán poslanec Číž. Čiže bolo to vaše uznesenie, ktoré ste pre mňa z dosiaľ nezistiteľných príčin nikdy nedokázali naplniť, ale vy ste si také uznesenie vykreovali a vy, keď ste vládli s Mečiarom a so Slotom, ste takéto uznesenie schválili, mínus 20 percent. Ak chcete, vám viem potom, po skončení rozpravy obratom doručiť číslo toho uznesenia, aby ste verili, že vám hovorím pravdu. Vychádzam z dobrej viery, že ekonómia SMER-u, vtedy v rezorte na čele s pánom vtedajším ministrom Jánom Počiatkom, vedeli, o čom hovoria. Vychádzam z dobrej viery, že to mali spočítané, vychádzam z dobrej viery, že oni sami verili tomu, že takéto uznesenie vlády je feasibilné, že je splniteľné, že je reálne. Alebo ste to robili opäť len kvôli politickému marketingu, mínus 20 % počet ľudí vo verejnej správe? Tak potom to priznajte a nemusíme sa o ten kľúčový bod sporiť.
Daňové licencie obídem krátkym konštatovaním, opäť téma, ktorá už tu rezonovala pomerne dlho, ale nedá mi v prípade daňových licencií predsa len povedať dve veci. Po prvé, pán minister, vy ste jedného dňa na tlačovej konferencii povedali, zavádzame daňové licencie, vtedy ste ešte ani vy, ani my nepoznali úplné presné kontúry, ako budú daňové licencie vyzerať, ale ste tak spakruky oznámili verejnosti, že nebude to 1 700 eur ako v Rakúsku, daňová licencia, ale že to bude v priemere asi okolo 1 000 eur. Už v okamihu, keď ste ten výrok na tlačovke spomenuli, ste boli úplne mimo pravdy a mimo reality. A niekedy možno patrí k veľkosti politika aj nepravdu si priznať. Je to čestné, je to férové a je to lepšie, ako zotrvávať v nevedomosti. V Rakúsku od 1. júla t. r. bolo znížené minimálne základné imanie z 35 000 eur na 10 000 eur. V tom istom Rakúsku sú daňové licencie vo výške piatich percent základného imania, podotýkam. Oni to nenastavili, ten raster, tak ako vy, že podľa obratu do 500 nad 500 000, podľa toho, či subjekt je platcom DHP, nie je platcom DPH. Rakúšaci to nastavili piatimi percentami zo základného imania. Ak to základné imanie minimálne kleslo z 35 000 na 10 000, tak 5 % z 10 000 je 500 eur. Koľko je teda licencia daňová v Rakúsku? Päťsto eur. Pán minister, keď oznamoval tento zámer zaviesť daňové licencie, hovoril o tom, že to nebude 1 700 eur ako v Rakúsku, že to bude na Slovensku 1 000 eur. No len v tom Rakúsku to nie je 1 700 eur, ale 500 eur. Možno by mali trošku popracovať aj, aby som bol opäť objektívny, a snažím sa v celom vystúpení držať objektivitu, a chránil v tomto prípade pána ministra Kažimíra, mohli a mali by na sebe popracovať aj ľudia z Inštitútu finančnej politiky, aby vám nedávali podklady na tlačové konferencie, ktoré v dobe, keď ich oznamujete, tie informácie už v tej dobe neplatia.
A druhá dôležitá poznámka k daňovým licenciám je, že v tom istom Rakúsku podnikatelia, ktorí začínajú, majú odpustené správne poplatky pri zakladaní s.r.o. Skúste si dnes založiť eseročku a skúste na konci dňa vyčísliť, čo vás tento proces založenia spoločnosti s ručením obmedzeným stál? V Rakúsku u začínajúcej spoločnosti sú spomínané poplatky odpustené, žiadne kolky, žiadne, proste nula, poplatky sú nula. Tak ja teda tvrdím, že ak sa chcete inšpirovať, dámy a páni zo SMER-u, Rakúskom, tak sa inšpirujme, ale inšpirujme sa vo všetkom. Aj v tom odpustení tých poplatkov, aj v samotnej výške daňových licencií. A nehovoriac už o tom, že vy ste, a tentokrát chcem veriť tomu, že máte dáta správne, keď tvrdíte, že 60 % z x tisíc spoločností neplatilo ostatné štyri roky ani jedno euro daní, len je naozaj smutné, a ja verím, že vy tomu rozumiete, čo teraz chcem povedať, že nastavenie daní, poplatkov a odvodov je častokrát umeleckým dielom. Tým chcem povedať, že okrem nejakých tvrdých kauzalít v tomto prípade, pokiaľ ide o nastavenie sadzieb daní, odvodov a poplatkov, je potrebné častokrát používať aj trošku filing, trošku takého zmyslu pre cit, ako keď si niekto tuninguje auto, tak tiež to musí robiť s citom, lebo jedného dňa zistí, že ten motor, ktorý dal do Trabantu, je tak silný, že ten Trabant sa rozpadne. A tento cit, ja verím, že minimálne ním disponujete, alebo že viete o tom, ale na strane druhej chápem, že tie ideologické bariéry proste nepustia. Tá ideologická kazajka zviera a dusí a proste vy nemôžete z nej vystúpiť von. V opačnom prípade by sme sa veľmi rýchlo zhodli na tom, že ak 60 alebo koľko tisíc spoločnosti neplatilo štyri roky dane, tak by sme sa určite rýchlo zhodli na tom, že je medzi nimi kvantum spoločností, ktoré naozaj dosiahli čiernu nulu na konci roka, čiže mali hospodársky výsledok nula, alebo boli v červených číslach, boli v strate, a naozaj to mohlo byť spôsobené u množstva týchto spoločností stratou, stratou zákaziek. Veď keď premiér Fico na tlačovkách hovorí o tom, že máme 14-percentnú nezamestnanosť, tak hovorí, že to nie je spôsobené zlou hospodárskou politikou SMER-u, to je preto, because of crisis, lebo tu máme krízu ekonomickú a slovenské firmy strácajú zákazky, preto je nezamestnanosť. Ale keď slovenské spoločnosti vyprodukujú čiernu nulu, tak tvrdíme, že to je preto, lebo sú zlodeji, lebo kradnú. (Reakcia z pléna.) Aj, áno, hovorím aj. Len nebezpečné je, akonáhle tam začneme do toho zapracovávať taký ten princíp kolektívnej viny. Princíp kolektívnej viny by sa nemal rešpektovať a nemal akceptovať ani v politike, ale verte mi, že ani v ekonomike nie. Ani v ekonomike nie. Čiže ak už by sme teda prijali tú tézu, že neviete, nie vy, ale kontrolóri z finančnej správy, identifikovať a oddeliť plevel od žita, ktorí tí jednomužní eseročkári klamú a podvádzajú a ktorí sú naozaj úprimní a čestní, ale majú hospodársku nulu, lebo stratili zákazky, tak vieme, že, že, ak to nevieme identifikovať, ktorí sú tí dobrí a tí zlí, no tak v tom prípade, ak už zavádzate tie daňové licencie, prečo ich zavádzate kladivom? Som minule o tom hovoril. Prečo ich nezavádzate chirurgickým skalpelom? To je to tuningovanie, kde treba ísť naozaj na vec veľmi, veľmi citlivo, tak, aby ste v konečnom dôsledku na konci dňa nezabili akúkoľvek ekonomickú aktivitu na Slovensku.
Typický príklad a ešte ďaleko vypuklejší príklad je amortizácia strát. A myslím, že v tejto téme, to je opäť téma, kde sa pomerne vo vysokej miere s pánom ministrom Kažimírom zhodujeme, tu sa opäť urobil taký rez proste tým kladivom, amortizácia strát. Však je pravdou, to je nespochybniteľný fakt, že slovenské firmy zaknihovali najväčšie straty po roku 2008, čiže ´9, ´10, ´11, ´12, ´13. A zrazu tu príde novela zákona, ktorá súvisí bezprostredne zo zákonom o štátnom rozpočte, kde ste prišli so zmenou, že doposiaľ si slovenskí podnikatelia mohli odpisovať straty sedem rokov a v neobmedzenej výške, po novom si budú môcť odpisovať straty štyri roky a rovnomerne. Ja skutočne, verte mi, chcem pochopiť ten zámer a chcem veriť dobrému úmyslu podpredsedu vlády Petra Kažimíra, že na Slovensku sa predmetom obchodovania stal aj produkt, ktorý sa volá strata. Tak ako sa obchoduje s topánkami, s autami, so službami, tak sa na Slovensku začalo obchodovať so stratami. Dosiahnuť stratu pre neznalého veci je trauma, životná tragédia, pre znalého veci dosiahnuť stratu znamená potenciálny zisk. Stačí na trhu nájsť spoločnosť, ktorá má zisk a potrebuje ho optimalizovať, potrebuje robiť agresívne daňové plánovanie, po slovensky povedané, potrebuje ho stlačiť dole, ten zisk, tak si kúpi tú stratu. Pôjdem za kamarátom a tú stratu si od neho kúpim.
Prečo to hovorím? Ja to hovorím teraz v prospech ministra Kažimíra. Toto nie je kritika na jeho adresu. Rozumiem tomu, že obchodovanie so stratou je niečo, čo by sa v slušnej spoločnosti nemalo diať, a rozumiem aj tomu, že treba s týmto trendom bojovať. Ale prečo opäť dvihneme 25-kilové kladivo a bum, proste, hej? A dáme 7-ročné umorovanie strát na štyri roky, v neobmedzenej výške ho stlačíme na rovnomerné odpisovanie, čiže každý rok 25 %, štyri roky si môžte odpísať stratu. Stačilo opäť poprosiť kolegov z Inštitútu finančnej politiky, aby len tak pootvorili trošku dvere a okno a nakukli, ako to robia naši priatelia v Českej republike, ako to robia naši priatelia vo Francúzsku. V Českej republike majú neobmedzenú dobu, nie štyri roky, nie sedem rokov, neobmedzenú dobu odpisovania strát. Francúzi ju majú neobmedzenú, tú dobu. Francúzi dokonca a nieže v rovnomernej výške, v ľubovoľnej výške a neobmedzený čas si môžte odpisovať straty. Len vo Francúzku povedali, že tá miera toho odpisu nemôže byť vyššia ako 75 % zisku dosiahnutého v zdaňovanom období. A je vybavené! A to je ten skalpel. To je to, niečo úplne iné ako to kladivo. Tým pádom minister financií vo Francúzku má úplne jasnú predvídateľnú situáciu vo verejných financiách, pretože vie, že keby teoreticky francúzske spoločnosti z minulých strát, lebo kríza, lebo Lehman Brothers, si chceli v roku 2013 odpísať celé zisky, nemôžu to urobiť, môžu to odpísať len do výšky 75 % zisku v danom období, za ktoré ten zisk idú zdaniť. Nech majú ľubovolné straty z minulých období, vždy musia z tých 25 % vykázaného zisku zdaniť. Tým pádom sú verejné financie pre takéhoto ministra financií vo Francúzsku pred-ví-da-teľ-né a pozná tie limity, v ktorých sa mu budú príjmové zložky rozpočtu pohybovať. No a tak my sme to urobili takto: zo sedem rokov na štyri, z neobmedzenej výšky na rovnomerné odpisovanie. A potom, čuduj sa svete, keď si pozriete tú novelu zákona o dani z príjmu ktorá hovorí o tejto časti umorovania strát, tak zistíte, že ten zákon je re-tro-aktívny. On sa dotýka spätne aj strát rokov 2010 až 2013. Chápem opäť tomu zámeru, lebo to je to obdobie, kedy najväčší objem strát bol zaknihovaný slovenskými firmami. Tak pre pokoj duše a pre dobrý spánok sme pripravili podanie na Ústavný súd, aby preskúmal súlad novely zákona o dani z príjmu, pokiaľ ide o umorovanie alebo amortizáciu strát, s Ústavou Slovenskej republiky. V priebehu 15-ch minút, čo je pre mňa celkom potešiteľné zistenie, sa podarilo získať 50 podpisov opozičných poslancov pod toto ústavné podanie, no a v najbližších dňoch to doručíme Ústavnému súdu. Nezávislá inštitúcia nech rozhodne, či táto novela zákona je alebo nie je retroaktívna. Pretože platí vo všeobecnosti princíp, ja nie som právnik, že žiadne zavedenie akéhokoľvek práva nového nemôže znižovať alebo obmedzovať práva minulé. Takže uvidíme, čo skonštatuje Ústavný súd.
Pokiaľ ide o hrubý verejný dlh, na túto tému opäť sme tu už počuli strašne veľa slov. Ja len chcem povedať, že s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou sa budúci rok dočkáme pokusu o novelu zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Opäť som schopný na toto tvrdenie uzatvárať s kýmkoľvek lukratívne stávky. Ten hrubý verejný dlh v budúcom roku dosiahne 56,8 % HDP, 2,10 % pred štvrtým ochranným pásmom, ktorým je 57 percent. A pán minister Kažimír bude so mnou iste súhlasiť, že vývoj vo verejných financiách je ako rútiaci sa vlak, ktorý ide 220-kilometrovou rýchlosťou, a vy, keď ho chcete prehodiť na inú koľaj alebo ho chcete spomaliť, to sú obrovské zotrvačné procesy, kým sa vám podarí ten rútiaci sa vlak presmerovať niekam, niekam inam. Rovnako platí, ak postavíte štátny rozpočet na veľmi nebezpečnom tenkom ľade, že hrubý verejný dlh bude 2,10 % pod 57-percentnou hranicou. No tak ste len naozaj tenučký vlások od okamihu, kedy sa môže stať, a podčiarkujem opäť objektívne, aj bez pričinenia vlády, stačí, že sa zmení jeden jediný parameter v externom prostredí. To znamená, že konkrétne nárast HDP na Slovensku nebude v budúcom roku 2,2 %, ako ste si to naplánovali, ale bude povedzme 2 %, 1,8 percenta. Veď takto sme boli svedkami ostatných päť rokov dozadu, že boli iné parametre, na ktorých sa postavil rozpočet, a potom bol iný skutočný vývoj týchto parametrov. Ak sa toto stane vo vonkajšom prostredí bez pričinenia vlády, no ak tie dve desatinky prelomíte, skonzumujete a prelomíte 57 percent. Výsledok? Príprava vyrovnaného štátneho rozpočtu, vyrovnaného, prvýkrát v novodobej histórii Slovenskej republiky, čo v praxi bude znamenať, počítajme spolu, Eurostat bude notifikovať hrubý verejný dlh niekedy v marci, v apríli v roku 2015 za rok 2014, ak tá pädesiatsedmička bude prelomená a skonštatuje to aj Eurostat, tak na rok 2016 budete musieť, na volebný rok, pripraviť vyrovnaný štátny rozpočet. V praxi to znamená najbrutálnejšie výdavkové škrty v novodobých dejinách Slovenskej republiky. Kto z vás sa nezapodieva témou verejných financií, tak len poviem, že sú to 3 mld. eur. Približne v takomto objeme budete musieť pripraviť škrty. To už nebude potom diskusia o tom, o koľko percent zvýšime učiteľom, o koľko percent zvýšime lekárom, o koľko percent zvýšime zdravotným sestrám, to bude diskusia o tom, o koľko percent znížime lekárom, o koľko percent znížime tristoštyridsaťtritisíc ľuďom vo verejnej správe, o koľko percent znížime dôchodky. A odtiaľ je už len veľmi, veľmi malý krôčik k niečomu, čo zodpovedný politik ani nerád púšťa z úst. A to niečo sa volá sociálne nepokoje. A netvárme sa, že to je nejaký fenomén, ktorý sa Slovenskej republiky netýka. Netvárme sa, že to, že sme ich tu nemali 20 rokov, to neznamená, že sme sa veľmi nebezpečne k tejto hranici alebo k tomuto bodu zlomu nepriblížili. No a východisko potom bude také, že bude vyvinuté enormné úsilie, ako som povedal, na prelomenie ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti a o jeho novelizáciu. Ale na pozadí, na podstate veci to nebude nič meniť, jednoducho to bremeno 57-percentného dlhu tu bude.
Posledná poznámka na tému hrubý verejný dlh je jeho jednak absolútna výška, o ktorej som teraz hovoril, ale čo je ešte oveľa, oveľa nebezpečnejšie pre budúcnosť Slovenska, je jeho dynamika, trend, ktorým sa vyvíja. A teraz, keď úplne opomeniem a hodím za hlavu diskusie o tom, naša vláda, vaša vláda, ktorá vláda, akým percentuálnym príspevkom prispela k nárastu hrubého verejného dlhu, nechajme to bokom, holý fakt je, že od roku 2008 po rok 2014, za šesť rokov sa zdvojnásobí hrubý verejný dlh. To je z 28 % na takmer 57 %, zdvojnásobenie verejného dlhu za šesť rokov. Veď, kto má chuť a vôľu, si to vyhľadá úplne presne. Dneska už máme, našťastie, tie údaje dobré, transparentné, objektívne. Máme tu Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, máte tu program stability, národný program reforiem, treba to len pohľadať v tých, tých dokumentoch. Ono tam síce nájdete, že najviac narástol ten dlh v roku 2008 až 2010, o 13 percentuálnych bodov, keď išiel z 28 na 41 percent. Potom narástol v období rokov ´10 až ´11 o 2 percentuálne body, zo 41 na 43, no a teraz v rokoch ´11 až ´14 pôjde ďalej o 14 percentuálnych bodov až na tých pomyselných 57 alebo presne 56,8 percenta. Nie je podstatné, ktorá vláda koľko prispela k tomu. Ja len sa pýtam pána ministra Kažimíra, čo s tým v roku 2014? Či má dnes premyslenú stratégiu, či má dnes na stole krízový manažment, ako sa s danou situáciou vyrovnať, ak by sa nepodarilo v Národnej rade Slovenskej republiky nájsť 90 poslancov, pomocou ktorých sa prelomí ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti.
Daňové úniky, téma, ktorá tu bola takisto nespočetne, množstvokrát spomínaná. Tu len chcem povedať, že, že konštatujem pozitívny vývoj a že sme skutočne dosiahli nejaký bod zlomu, kedy sa nám efektívna sadzba výberu DPH, zdá sa, na konci tohto roka dostane z 12,5 na 13,5, ak si dobre pamätám, percenta. Efektívna sadzba výberu znamená, že nominálna je 20 %, ale my efektívne vyberieme skutočne len 12,5. Po tom, čo sa ten trend trošku zlepší, sa dostaneme na 13,5. Opäť vďaka aj za, použijem slová pána Kažimíra, doručenie takéhoto výsledku. Takže sme sa po x rokoch konečne dokázali brejknúť a že sme ten, ten trend zlomili smerom k lepšiemu. Ale ja som presvedčený o tom, že výber daní bude vtedy dobrý, ak platenie daní na Slovensku sa stane konečne vecou cti podnikateľov. A platenie daní sa na Slovensku stane vecou podnikateľskej cti vtedy, ak nastane, ak budú splnené dve podmienky. Tá prvá podmienka je, že platca dane uvidí a pocíti hlavne, že za zaplatenú daň dostáva kvalitné verejné služby. Vtedy to bude naozaj vecou cti, kto akú daň zaplatil. A po druhé, ak platca daní uvidí, že sa zlomil nielen trend v efektívnej miere výberu daní, ale že sa zlomil trend aj v rozsahu, v robustnom rozsahu korupcie, ktorá na Slovensku je a pred ktorou si netreba zatvárať oči. Keď uvidí, že sa na Slovensku dosiahol brejk, že sa ten trend zlomil smerom k lepšiemu aj pri vymožiteľnosti práva. Keď uvidí ten platca daní, že už nejazdí po tankodromoch, ale po opravených cestách. Typický príklad, že ono to funguje, že netreba sa vždy len a len spoliehať na represívnu zložku alebo na represívnu časť zamedzovania daňovým únikom, ono to funguje, pozrime sa opäť k susedom do Švajčiarska. Ľudové hlasovanie, referendum vo švajčiarskej konfederácii o znížení daní. Švajčiarski občania v referende odmietli zníženie daní. Viete si predstaviť takýto výsledok referenda na Slovensku? A odmietli to práve preto, lebo pochopili, že keď budú nižšie dane, tak budú mať horšie školy, budú mať menej kvalitné nemocnice, budú mať menej kvalitné všetky verejné služby. V referende odmietli zníženie daní. A príklad, ktorý som v minulosti pri nejakej príležitosti spomínal v médiách, na Slovensku bude vtedy dobre, keď sa udeje to, čo sa udialo v Spolkovej republike Nemecko. V istom okamihu bol odsúdený, právoplatne odsúdený Peter Graf, otec nemeckej tenisovej ikony Steffi Grafovej. Ikony, ktorá bola zbožňovaná celým národom, a nikto v Nemecku si nevedel predstaviť, že otec takejto národnej športovej ikony, obrazne povedané, odvisne, proste skončí, bude právoplatne odsúdený. Myslím, že aj nakoniec tri roky sedel. Ja sa pýtam, kedy takýto prípad sa stane na Slovensku? Alebo chceme tvrdiť, že na Slovensku nie sú daňové úniky? No sú! Veď to všetci vieme, že sú a že sú robustné a že sú. Nie tak dávno boli druhé najvyššie v Európskej únii. Potom nás nejakí Bulhari, neviem kto, predbehli, tak myslím, že máme štvrté najvyššie. Nie je podstatné, kde sme, ale sme úplne na spodných rebríčkoch, spodných teda priečkach toho pomyselného rebríčka. Ja tvrdím, že na Slovensku bude vtedy dobre, ak aj na Slovensku budeme mať príbeh veľmi podobný Petrovi Grafovi.
Tak mi dovoľte na záver skonštatovať, že ak nedôjde k... S rozpočtom na budúci rok sa už nestane nič. Môžme si tu ešte každý po jednej hodinke, po hodinke a pol porozprávať. Ten rozpočet schválený bude v takom tvare, v akom bude. Možno malým, nech je nám malým potešením konštatovanie, že si myslím, že nie všetci poslankyne a poslanci SMER-u sú presvedčení o tom, že budú dvíhať ruky za dobrú vec. Som fakt o tom presvedčený, že nie všetci si to myslíte, ale rozumiem straníckej disciplíne, rozumiem tomu, že opäť raz stranícka disciplína, inokedy ideológia nepustí a že ten rozpočet prejde 83 hlasmi, ak niekto počas hlasovania nebude nemocný zo SMER-u. Takže rozpočet tu bude. Nezvratný fakt.
Chcem povedať, že ak sa nestane v budúcom roku obrovský zvrat v kvalite rozpočtu na rok 2015, a nevidím zatiaľ vytváranie nejakých podmienok, aby k takémuto zvratu došlo, opäť pripravíte rozpočet na rok 2015 len do tej miery, aby ste naplnili, podčiarkujem, v nominálnom vyjadrení medzinárodné záväzky, ktoré Slovenskej republike plynú z európskej fiškálnej zmluvy, tak sa potom stane v roku 2016 to, že nech už bude vládu zostavovať ktokoľvek, opakujem, ktokoľvek, bude musieť vo verejných financiách nastúpiť krízový manažment. Kto z vás robil v korporáciách, v súkromných firmách, určite sa s takýmto pojmom stretol. Niekto z nás si to aj vyskúšal v praxi. Naozaj vo verejných financiách bude musieť nastúpiť krízový manažment. Úplne optimálnym stavom by bolo, keby tým krízovým manažérom mohol byť opäť ten istý minister financií. Hovorím to s plnou vážnosťou. Konečne by sa stalo v novodobých históriách, v histórii Slovenskej republiky, po prvýkrát, že ten, kto nerobil to, čo sme sa pred chvíľočkou bavili, že v prvom a druhom roku štvorročného volebného cyklu pripravím a zrealizujem štrukturálne reformy, tak ten, kto to nerobil, tak si potom vlastne tie plody svojej práce, alebo v tomto prípade plody nepráce, nečinnosti, bude musieť inkasovať. Nechcem používať vulgarizmus, vyžrať, ale ten by tam bol taký úplne priliehavý.
Toto, bohužiaľ, nie je pokrízový rozpočet, ktorý by pripravil Slovenskú republiku na to obdobie, ktoré príde po kríze. Po kríze budú profitovať tie krajiny, či v Európe alebo na americkom kontinente, kdekoľvek, budú profitovať tie krajiny, ktoré budú mať tú krízu naozaj ako očistný proces. Že tie bankroty firiem a spoločností, ale aj bankroty fyzických osôb očistili ten trh, že naučili ľudí, naučili majiteľov firiem rozmýšľať naozaj zodpovedne, že už je dávno v zabudnutí nejaká permanentná kontinuálna stratégia rastov, nekonečne dlhodobo udržateľných rastov, že, naopak, budeme svedkami ustavičných ekonomických cyklov. Tie krajiny, ktoré si to uvedomia, ktoré urobia štrukturálne reformy, opäť pripomeniem Jörga Asmussena, člena exekutívneho boardu Európskej centrálnej banky, ktorý povedal: Viac času, áno, posúvajte ozdravný proces vo verejných financiách, ale za viac reforiem. Robte reformy, a potom vám budem aj ja a verím, že aj moji kolegovia z opozície, tolerovať časové posuny v ozdravnom procese verejných financií, keď vidíme, že sú vykúpené realizovaním reálnych štrukturálnych reforiem. Ale toto sa, bohužiaľ, bohužiaľ, nedeje. V tomto rozpočte už vôbec nie.
Takže sme sa dostali po hodine a pol k poslednej vete. Veľmi, veľmi nerád, nerád to konštatujem, ale zas keby som konštatoval niečo iné, tak by som klamal a klamal by som aj sám seba, tak to konštatovanie poviem, možno ľavé krídlo nebude s tým konštatovaním určite súhlasiť. Bohužiaľ, Slovensko sa naozaj dostalo do stavu, kedy ľudia najmenej schopní riadiť krajinu sú volení v prevažnej miere ľuďmi najmenej schopnými a ochotnými pracovať.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán kolega, no najprv mi dovoľte vrátiť kompliment, ak to bol kompliment, ale predsa len bude trošku kritický. Hodinu a pol prejav? No tak rozmýšľam, bol to povinný prejav ekonóma, človeka zodpovedného za ekonomiku v novej strane? Alebo osobno-analytický? Aký je live motív toho? S tým mám trošku problém.
Ale skúsim dve veci. Hneď ten posledný, o tých daniach, no a trošku skratkovito. Je tu 60 % ľudí, ktorí predávajú svoju prácu a platia dane a nikto sa ich nepýta, že či majú nejaké podmienky na to, aby platili dane, či už prvú alebo druhú, že teda aby dostávali služby. Jednoducho musia platiť. Problém je, že či tak platia aj naše podnikateľské a bankové kruhy? Vy logicky pochádzate z bankového prostredia a je aj logické, že vaše hodnotové portfólio je pozoruhodne totožné s tým bankovým. A teda aj logicky to, čo ste povedali, ak som tomu dobre rozumel: sociálno-ekonomický systém je v poriadku, všetko v podstate sedí, jediný problém je, že je tu ten veľký preľudnený štát a treba konsolidovať a treba reformovať. Tomu ste sa ale už nevenovali. Čo to teda je, to reformovanie a tá konsolidácia vo vašom ponímaní? Dvadsať percent ľudí treba zoškrtať? Ideme na sociálne dávky, ktoré treba znovu znižovať? Treba zobrať tých 90 euro, čo dostávajú ľudia na ceste, rôzne typy dávok v situácii, keď nemajú čo jesť?
Do dediny sa vkráda chudoba, pán poslanec. V mojej dedine posledný týždeň nemá 10 až 15 % ľudí čo jesť. A naproti tomu čítame, že v daňových rajoch sa nachádza až 30 mil. USD. Naozaj je potrebné škrtať ešte a ísť do rozpočtu, ktorý bude ešte viac reštriktívny? Viete to naozaj povedať a postaviť sa pred ľudí a povedať im to?!
Hovoríte o prezidentskom systéme. Tento, tento rozpočet je značne reštriktívny. Je na hranici, na hranici je už sociálnej únosnosti pre našich... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Vážený pán poslanec Kollár, tiež s obdivom som si vypočul tých jeden a pol hodiny prejavu. Musím skonštatovať, že už aj minulý rok, keď sme sa tu bavili o štátnom rozpočte, ste nám tu predkladali nejaká katastrofické scenáre, ako my to tu budeme robiť, ako zle a jak to všetko dopadne. Dokonca s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou ste nám hovorili, že nedosiahneme deficit troch percent. Tak vám chcem povedať, že sme ho dosiahli. Bavíme sa o nominálnom deficite. Čo sa týka tohto, budúceho roku, chceme ísť ešte nižšie na 2,64 percenta.
Vyčítate nám konsolidáciu jednorazovými opatreniami. Jednorazové opatrenia ste tu robili aj vy. Robili ste, samozrejme ste aj privatizovali. Čo sa týka vašich štrukturálnych opatrení, jedno, s ktorým sa najviac chválite, z roku 2011, keď ste to spočítali, že za tri roky ste urobili viac štrukturálnych opatrení jak my za tri roky, tak vedzte, že jedno z tých hlavných opatrení bolo práve zvýšenie DPH z 19 na 20 %, čo pocítila väčšina obyvateľov v zdražení o jedno percento.
Čo sa týka štrukturálnych opatrení, ktoré robíme my, napríklad sú to aj boj s daňovými únikmi. Minulý rok ste nám tu prognózovali, prognózovali, že výber daní bude za našej vlády horší. A to sa netýkalo len daní z príjmu právnických a fyzických osôb, ale aj DPH. Dnes tu máme opačný trend a korigujete svoje vyhlásenia. Ja sa teším tomu, že skutočne sa nám v tomto darí. A myslím si, že vláda, táto vláda je prvá, ktorá vôbec začala bojovať s daňovými únikmi.
Hovorili ste tu o, platenie daní má byť vecou cti. Ja som tu minulý rok počúval pomaly návody ako treba optimalizovať.
Ďakujem pekne.