27. schôdza

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán poslanec Kollár, ja nepochybujem o tom, že ste skúsený analytik. Predviedli ste to nakoniec dneska. Oceňujem aj vecný tón. Chcem, ak dovolíte, keďže ste veľa času venoval prakticky reštrukturalizácii štátnej správy pod menom ESO, tak zopár poznámok.
Ja na rozdiel od vás som technik, stavebný technik a, priznám sa, tiež celý život som prakticky konfrontovaný bol s touto skutočnosťou už v rámci podniku. Som o tom presvedčený, že Slovensko vynakladá skutočne veľa prostriedkov na svoje spravovanie. Tých celých 4,6 mld., ktoré ste povedal, tak to je obrovské číslo. Je však faktom, pán poslanec, že práve táto vláda, Ficova vláda, ministerstvo vnútra pod vedením ministra Kaliňáka, skutočne prvýkrát k tomu pristúpila nejako systematicky a skutočne sa jedná o reštrukturalizáciu toho systému. Vy, ekonómovia, prepáčte, ste vždy zvykli, keď tu bolo treba niečo znižovať, tak sa použila tá známa indexová metóda. Hodilo sa to dolu, pár percent, a po paráde. Nie. To, čo vás momentálne tak najviac zaujíma, všetci o tom hovoria jak o snežnom mužovi Yettim, a nikto ho nevidel. Ono je to totiž vidieť, tie prvé etapy už sú, prosím vás pekne, v behu. Sú tam, samozrejme, pripravené ďalšie etapy. A okrem toho vy predsa dobre viete ako ekonóm, že i keď časť nákladov, veľká časť nákladov je naviazaná na toho jedinca, na toho zamestnanca, už samotná táto reorganizácia prináša mnohé z efektov. Lepšie sa využíva majetok. Majetok musí nejak zarábať. V energiách, v službách ďalších, v spojoch a tak ďalej. Nemusím tieto všetky efekty vymenovávať. A ony sa skutočne reálne premietajú a je správne, že sa už premietajú v tomto rozpočte.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec, ja si vás veľmi vážim, veľmi rád vás počúvam. Priznám sa, že hodinu tridsať, hodinu štyridsať bolo veľmi veľa pre mňa neekonóma, a myslím, že aj pre ostatných neekonómov. Len pri tomto všetkom, viete, vy hovoríte alternatívne. Len ja sa pýtam, ako vám mám ja veriť? Vy viete presne, čo má robiť vláda prvý rok, druhý rok, tretí rok, štvrtý rok. Vlastnú vládu ste povalili po necelých dvoch rokoch. Kde sú teda tie vaše skúsenosti, kde je vaša empíria? Čo ten tretí a štvrtý rok? Ako to chcete zdôvodniť? Je to všetko na teoretickej báze len.
Potom ďalej sa pýtam, no ako vám mám ja veriť, keď vlastne vy ste odišli, predsa aj to bol váš problém, že ste si nerozumeli s vaším predsedom? Váš predseda je tiež ekonomicky zameraný. Pán Sulík je tiež ekonomicky zameraný. Dnes vy ste niekde úplne inde. Vy si totižto nerozumiete s ekonómami z opozície. Vy rozprávate tuná veci, ktoré sú nesmierne zaujímavé a určite alternatívne, len ja ako ekonóm, teda vám ako ekonómovi ja neekonóm vám práve z tohto dôvodu nemôžem veriť, lebo je to pre mňa nedôveryhodné. Vy si nerozumiete s vlastnými, preto ste odišli. Presvedčte ma, že je to tak, ako vy hovoríte.
Hovorím ešte raz, je to veľmi zaujímavé, čo hovoríte, len tá istota trošku chýba.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážený pán poslanec, počuli sme tu dosť dlhý odborný, ekonomický výklad, ale musím povedať, že veľmi korektný. Je to známe o vás, aj na finančnom výbore takto vystupujete.
Povedali ste, že vláda má jediný cieľ, a to naplnenie medzinárodného záväzku znížiť deficit a ozdraviť verejné financie. Áno, je to cieľ, ale určite nie, ako ste povedali, len nominálne. Vláda v programovom vyhlásení sľúbila, že konsolidačné úsilie vyššou mierou zasiahne bohatých jednotlivcov a bohaté spoločnosti. Banky vykazovali dlhodobo vysoké zisky, preto prispeli ku konsolidácii verejných financií bankovým odvodom. Ďalej je to odvod pre regulované spoločnosti. Vláda zlepšila dlhodobú udržateľnosť verejných financií o jednu tretinu. A ak vôbec dôjde k zhoršeniu, tak len krátkodobo, pretože, ako uviedol pán minister Kažimír, platí, že rok 2017 alebo 2018 musíme mať vyrovnaný rozpočet. A je to len otázka taktovania.
Aj rozpočtová rada v správe uviedla, v rozpočte je menej rizík, ako to bolo v rozpočte na rok 2013.
Hovorili ste, že nešetríme, ale výrazné úspory očakávame práve z reformy verejnej správy. Ďalej sa zlepšuje aj daňová disciplína ako celok a nielen výber DPH. Ako ste uviedli, v návrhu štátneho rozpočtu sa počíta so zvyšovaním platu pre zamestnancov štátnej a verejnej správy o 16 eur pre každého zamestnanca a podľa vás to nie je správne. Veď predsa títo zamestnanci nemali už viac rokov, viac ako tri roky zvýšené platy.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega, naozaj ako ten prejav alebo to vystúpenie bolo rozsiahle, obsiahle a dotkol ste sa tam veľmi veľa tém. Takže niektoré, ktoré ma tak zaujali. Ak ste teda hovoril alebo dával za príklad Švajčiarsko, tak áno, tam sa dá len súhlasiť, že tam tá kultúra platenia daní je na absolútne vysokej úrovni. A keby sme na tom boli tak ako Švajčiari, tak určite by nemuselo nastúpiť toľko represívnych opatrení, určite by nemuseli byť robené také legislatívne zmeny, aké boli robené, zriadená daňová kobra a podobne. Ale, bohužiaľ, nie sme na tom a, obávam sa, ešte nejaký čas určite nebudeme, takže tam ste porovnávali ako neporovnateľné.
Na druhej strane potom ste venovali nejakú časť tej téme daňových licencií a odpisovaniu strát, kde ste znovu teda hovoril o citlivom chirurgickom reze a skalpele, akým by sa to malo robiť. Dávali ste za príklad povedzme aj Českú republiku. Aj keď tam ma zaujalo, že v tom minulom prejave, keď sme sa bavili o daňových licenciách, tak po vás vystúpil Ivan Švejna a ten hovoril, práve argumentoval, že v Čechách sú rovnaké čísla, že tam rovnaký počet firiem alebo podobné percento firiem neplatí dane. To znamená, že na jednej strane ste dávali teda za príklad, ako sa to má robiť, v Čechách, a potom prišlo tvrdenie, že tam to kvázi rovnako nefunguje. Takže asi nie celkom dobré zrovnanie.
Potom ten verejný dlh, ten, ja ho samozrejme nikdy nechcem spochybňovať, že tá výška je pomerne vysoká, ale ten nárast o 100 % od roku 2008 do roku 2013, tak znovu, tam poukazujem na to, že v roku ´95 bol 22 % a v roku 2000 50. To znamená, takisto 100-percentný nárast rovnako, rovnako ako v krátkom čase.
Posledná poznámka ešte k privatizácii, že aby sme pomenovali pravými menami. Ale predsa Slovak Telekom už je privatizovaný. V ro... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne aj za slovo, aj všetkým kolegom a kolegyniam za vecné a faktické pripomienky. Nedokážem reagovať na všetky v rozsahu dvoch minút. Len tri poznámky uvediem.
Prvá, čo sa týka dĺžky prejavu, pán Jarjabek, a ďalší, pán kolega Číž, ktorí to tu spomínali. Ja si myslím, že venovať 90 minút ekonomickej osvete takémuto zloženiu Národnej rady Slovenskej republiky je užitočnejšia a blaženejšia činnosť, ako celú noc sa tu hádať o papierovú figurínu Roberta Fica, čo sme zažili pri odvolávaní v tú pamätnú historickú noc, ktorá vošla do dejín so znamienkom mínus, predpokladám, pre celý parlament. Tak predpokladám, že robiť normálnu ekonomickú osvetu je, uznajte, možno užitočnejšia činnosť. Ja som sa vydal na túto zložitejšiu, ťažšiu cestu. A budem to robiť vždy aj v budúcnosti. A verím, že keď vás to nezaujíma, tak choďte niekde tuto pod balkón, ktokoľvek, koho to nezaujíma. Ja som to robil v úmysle, že treba. A ekonomickej osvety nie je nikdy dosť.
Pán Jarjabek hovoril niečo o tom, že ja som si nerozumel s Richardom Sulíkom. No, prekvapím vás, pán Jarjabek, v ekonomickej oblasti sme si rozumeli takmer unisono. Ale na rozdiel od vás som s Mečiarom nespieval pesničky, že "už nikdy žiaden svár". (Smiech v sále.)  Viete, no. Čiže ja by som sa tej značky HZDS hanbil osemkrát viac ako to, čo som ja zažil spoločne s Richardom, a vždy si budem Richarda vážiť. A podčiarkujem, v ekonomickej oblasti sme si rozumeli vždy viac ako dosť, unisono na 100, na 100 percent.
Posledná poznámka na kolegu Kamenického, vecná. Opakujete mantru vášho premiéra Roberta Fica: vy ste dvihli DPH. Pán kolega, už si raz a navždy zapamätajte a zapíšte za uši, efekt zo zvýšenej depeháčky bol 180 mil. eur, konsolidačné úsilie celej, celého roka bolo 1,7 mld. To znamená, to zvýšenie depeháčky o jedno percento netvorilo ani 10 % konsolidačného úsilia. Raz navždy si to zapíšte.

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, hostia na balkóne. Trinásť miliárd a sedemnásť miliárd, to sú približne príjmy a výdavky štátneho rozpočtu. Keďže väčšina občanov nemá v podstate ani potuchy, o akých číslach sa tu bavíme, dovolil som si začať práve takto.
V sobotu podvečer som si chtiac-nechtiac pozrel úryvky z vášho snemu, kolegovia zo SMER-u. Váš predseda a zároveň predseda vlády apeloval na vás, na vás všetkých, aby ste boli obozretní, keďže zodpovedáte prakticky za všetko. Ďalej povedal, citujem: "Ak si budeme hovoriť, všetko je perfektné, dobré, nedopadneme ako politická strana dobre." Váš pán predseda mal pravdu. Ste zodpovední za súčasný stav. Nielen preto, a niektorí možno práve preto tu pred vami, kolegovia zo SMER-u, my z pravej strany, ktorá sa kedysi nazývala opozíciou, stojíme, aby sme vám, aby sme vám nadstavili zrkadlo, čo najmenej nepokrivené. V ideálnom štáte by nemala existovať politická kultúra, ktorá odmieta všetko, čo je z opozície a teda logicky aj dobré. V záujme vyššieho dobra, o to viac v čase krízy, na ktorú sa tak, sa tak radi vyhovárate, by sa nemalo stávať, aby správne nápady a návrhy, ktoré môžu našej krajine pomôcť, boli a priori odmietnuté. Niektorí občania v našej krajine hovoria ako o Absurdistane. Som z toho zhrozený, nie však prekvapený. A ani vy by ste nemali byť. To, čo robíte, nepomáha sociálne znevýhodneným masám, na ktoré sa tak radi odvolávate pred voľbami. Vyťažení ste hlavne na vyvolených. A to nehovorím o tých z reality šou.
Je pravdou, že nežijeme v ideálnom štáte a, zdá sa, že ešte ani dlho žiť nebudeme. No predpokladám, že všetci, ktorí tu sedíme, máme našu krajinu radi. Máme tu armádu štyristotisíc nezamestnaných, tisíce ľudí nespokojní, z nedostatkov demokracie alebo podfinancovaného zdravotníctva, hovorím hlavne o sestričkách, školstva, súdnictva, kde pracujú nielen sudcovia, ale aj vyšší súdni úradníci, na ktorých leží častokrát to najväčšie bremeno v justícii, bremeno práce v justícii. Myslím, že je čas načúvať nielen opozícii, ale aj všetkým ďalším občanom tejto krajiny. Ak chcete načúvať, myslím, že zákon o štátnom rozpočte ako zákon roka je tým pravým na začiatok.
K veci. Začnem tak, ako by sa podľa štandardnej a zaužívanej politickej praxe nemalo. Pochválim pána ministra Kažimíra a jeho celý tím, ktorý pracoval na niektorých opatreniach. Niektoré kroky počas tohto roka, ale aj plánované do budúcna, podľa mňa teda aspoň čiastočne prinesú želaný efekt. Opatrenia na zamedzenie úniku DPH a z toho vyplývajúci lepší výber daní, bločková lotéria po vzore Tajvanu, vytvorenie mikroúčtovnej jednotky a legislatívne zjednodušenia z toho vyplývajúce, ako napríklad zjednodušenie účtovnej závierky, to všetko treba podľa mňa hodnotiť pozitívne. A nielen to sú opatrenia, ktoré nás môžu posunúť vpred, keď už nie o pomyselnú míľu, tak aspoň o krok.
Z tej horšej stránky veci. Rozpočet verejnej správy musí rešpektovať domáce pravidlá, ako aj pravidlá vyplývajúce z nášho členstva v eurozóne. Najdôležitejšou domácou legislatívou je ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Aktuálne pripomínam, že až do roku 2017, jeho prechodné ustanovenia, kde sme sami seba celkom správne zaviazali dodržiavať niektoré limity s celkom prísnymi sankciami v prípade nedodržania niektorých z nich, ako napríklad hranica 57-ch %, ku ktorej sa dostanem, 50 % HDP, ku ktorej sa dostanem. Netreba zabúdať na fakt, že po roku 2017 sa tieto limity ešte sprísňujú. Pôjdu, pripomínam, o 10 % dole. Aktuálne je dlh verejnej správy rozpočtovaný na úrovni približne 40 mld., čo predstavuje 56,8 % HDP. Táto hodnota je teda len 0,2 % od ďalšieho limitu, pri ktorom sankcie, ktoré sme si sami na seba v ústave, v ústavnom zákone celkom správne prijali alebo ušili pri prekročení tejto hranice 57-ch %, hovoril to poslanec Kollár, budeme povinní predložiť vyrovnaný rozpočet.
Pán minister, ja len dúfam, že toto nie je plán, aby ste mohli odôvodniť masívne škrty a zvýšenú potrebu konsolidácie, ktorá vlastne v budúcnosti bude musieť nevyhnutne prísť. Inými slovami to znamená buď nutnosť zohnať takmer, alebo cirka 3,5 mld. euro inak ako z pôžičiek, respektíve emitovania cenných papierov, alebo škrtanie na strane výdavkov o túto sumu, teda o 3,5 mld., čo je, ak by to bolo celoplošne, cirka mínus 20 % zo všetkého, a teda aj z platov zamestnancov verejnej a štátnej správy, ktorým ste nedávno pridali 2 %, len pre záznam, išlo o 100 mil. euro.
V európskom rozmere sme sa zaviazali plniť požiadavky Paktu stability a rastu a aj súvisiacich nariadení a zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii, tzv. fiškálny kompakt. Z predloženého návrhu rozpočtu sa javí, že ciele, ktoré nám stanovuje ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, Pakt stability a rastu a tak ďalej, tento rok dodržíme a s božou pomocou viac-menej aj budúci rok. Také sú teda prognózy ministerstva financií. Toto by som tiež rád hodnotil kladne, aj keď, aj keď pomerne opatrne, pretože tieto ciele dosahujete skratkami. Skratkami, ktoré nás môžu doviesť na cestu maďarskú, grécku, portugalskú či írsku, kde verejný dlh, t. j. peniaze, ktoré si museli tieto krajiny na správu štátu požičať, budú raz musieť vrátiť. A keďže pôžičky nie sú zadarmo, dámy a páni, okrem dlhu samotného bude treba splácať aj úroky. My dnes na úrokoch ročne platíme 1,35 mld. euro. Ešte raz, 1,35 mld. euro na úrokoch z pôžičiek.
Som si vedomý, že pre správu krajiny si musíme požičiavať. Ale za akú cenu a hlavne dokedy? Myslím, že nikto tu v sále nemá pochybnosť o tom, že platiť ročne viac ako miliardu na úrokoch nie je v poriadku. Tento dlh za roky 2007 až 2013, doplním pána spravodajcu, sa zvýšil o 140 %, za roky 2007 až ´13 sa dlh zvýšil o 140 % a úroky z neho o 61 percent. Krajiny ako Estónsko, Fínsko, ak sa nemýlim, aj Luxembursko, toto pochopili a ich rozpočet je plus-mínus vyrovnaný a v minulosti bol, ak sa nemýlim, aj prebytkový.
Čo sa týka rozpočtových opatrení a konkrétnych čísel a ich zdôvodnenia, bolo tu povedané na úvod, myslím, že už od pána, alebo hlavne od pána Mikloša, takže nebudem sa opakovať, dovolím si len predsa niektoré čísla zopakovať, ktoré teda nemusia byť pre bežného občana veľavravné, ale minimálne určujú trend, ktorým sa uberá táto krajina a táto vláda. Ak som správne pochopil slová pána premiéra Fica, konsolidáciu verejných financií, t. j. znižovanie zadlženosti považujete za jednu z priorít, ak nie prioritu najvyššiu. Hlavné plánované konsolidačné úsilie bolo na tento rok naplánované vo výške 1,3 % HDP. No pod vplyvom vonkajších okolností a hlavne legislatívnych zásahov vlády sa znížilo na 1 % HDP. Pre zrozumiteľnosť, konsolidáciou sa myslí to, ako znižujeme, respektíve nezvyšujeme verejný dlh. Vy ste z týchto čísiel poľavili. Vyplýva to hlavne z toho, že na zhoršenie rozpočtovej situácie vláda reagovala najmä jednorazovými opatreniami, ako napríklad nižšie výdavky na spolufinancovanie Európskej únie, ku ktorým sa ešte, ku ktorým sa ešte vrátim, vyšší odpredaj núdzových zásob ropy, rozpustenie rozpočtových rezerv, získanie druhého piliera a presun výdavkov do ďalších rokov. Zásadne ste na tento problém a tento stav nereagovali štrukturálnymi opatreniami, t. j. dlhodobými, ktoré zabezpečia udržateľnosť verejných financií. Toto je podľa mňa chyba. A to si uvedomujú, predpokladám, aj ľudia na ministerstve.
Čo sa týka budúcnosti, t. j. roku 2014, tvrdíte, že objem opatrení, ktoré bude treba robiť na zníženie dosiahnutého plánovaného schodku, by mali byť vo výške 1,8 % HDP, pričom 0,8 % HDP z tých 1,8 budú tvorené trvalými opatreniami a ostatné dočasnými. Avšak Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojej správe podiel týchto dočasných a jednorazových opatrení hodnotí až vo výške 1,6 % HDP. Čiže v podstate celkom opačne a teda opäť inak ako štrukturálne, respektíve inak, ako nám odporúča Európska komisia.
Ďalšie konkrétne čísla. Konsolidačné úsilie vo vašom rozpočte predpokladá, sa predpokladá vo výške mínus 0,2 % v roku 2014. Predpokladá sa tak nárast štrukturálneho deficitu v roku 2014 o 0,2 percenta. Rovnaký ukazovateľ odhaduje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, avšak už vo výške, ktorá je vyššia, a to je mínus 0,5 %, Európska komisia dokonca mínus 0,8. Myslím, že dvojnásobný, respektíve štvornásobný rozdiel nezávislých, teda ak hovorím o Rade pre rozpočtovú zodpovednosť, inštitúcií, je to celkom problém. Takéto mylné čísla by sa podľa môjho názoru v rozpočte nachádzať nemali, alebo minimálne takéto odchýlky. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť v roku 2014 štrukturálny deficit vzrastie o 0,5 % HDP na 4,1 %HDP, a to aj napriek miernemu poklesu skutočného deficitu verejnej správy na 2,8 % a priaznivejším ekonomickým vplyvom.
Pre mňa je celkom prekvapivé, že ak je záväzok vášho premiéra konsolidovať, prečo sa štrukturálny deficit zvyšuje, prečo je konsolidačné úsilie dokonca podľa vás opačné, teda záporné. Podľa mňa sa tomuto konsolidácia nehovorí. Žiaľ, nerobím to rád, ale opäť zas ľuďom niečo sľubujete, čo nebudete môcť dodržať. Táto vláda navyše nešetrí tak, ako sa opakovane ľuďom zaviazala prostredníctvom médií. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vypočítala, že upravené výdavky majú narásť v roku 2014, majú narásť, to je prvá významná skutočnosť, o 3,7 % prevádzkové a 2,4 % legislatívne. Podtrhnuté a spočítané, upravené výdavky porastú v roku 2014 o 5,3 percenta.
Ešte späť k tým neminutým eurofondom. Opäť len pre záznam. Oproti rozpočtu sa do ekonomiky, našej ekonomiky dostalo menej zdrojov o 1,3 mld. eur vrátane spolufinancovania. Skutočnosť, že neboli čerpané eurofondy tak, ako bolo plánované, nepovažujem za pozitívnu, a, pardon, považujem, nepovažujem za pozitívnu aj napriek tomu, že to malo pozitívny dopad na výšku deficitu, keďže práve v období konsolidácie mohli byť tieto prostriedky nápomocné v ekonomike pri tvorbe vyššej produkcie, zvyšovania počtu pracovných miest, navýšenia čistého bohatstva krajiny a teda aj kvality života. My sme ich proste neminuli. Bodka. A ešte to považujeme za pozitívne.
Verím, pán minister, že v budúcom období bude čerpanie eurofondov na omnoho vyššej úrovni, pretože ak nie, slová o tom, že naše členstvo v EÚ má neskutočný význam z hľadiska väčších príjmov, budú strácať na svojej sile. Opäť keď to všetko zhrniem, a to hovorím hlavne o vašich číslach v rozpočte a číslach hodnotiacej správy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, pochopiteľne sa štrukturálne saldo verejných financií nezlepšuje. Inými slovami, konsolidovali ste menej, ako ste plánovali, alebo inak, keď ste sa o to pokúšali, nerobili ste to tak, aby ste svoj plán dodržali.
K tomu pojmu štrukturálne saldo. Podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, prečítam definíciu, "ide o hodnotu salda rozpočtu verejnej správy upravenú o vplyv hospodárenia podnikov štátnej správy, podnikov územnej samosprávy a Národnej banky Slovenska, o vplyv hospodárskeho cyklu, jednorazové vplyvy a náklady na správu dlhu verejnej správy". Inými slovami, preložené do ľudskej reči, to znamená, štrukturálne saldo je čo možno najreálnejšie vyčíslenie skutočného ničím nesystémovým neskresleného deficitu verejných financií. Hovorím o udržateľnosti verejných financií do budúcna.
Kladná hodnota konsolidačného úsilia vypovedá o trvalom znížení schodku. Keďže vy ju máte zápornú, robíte to opačne. Áno, viem, pán minister, že dnes je možno ťažko hovoriť o výške, konkrétnej výške štrukturálneho salda v tejto chvíli, no myslím, že nielen ja, ale aj viacerí budeme pozorne, možno túžobne a možno s obavami očakávať výsledky, ktoré poskytne EUROSTAT v apríli v novej metodike ESA 2010.
Na čo však chcem tým všetkým poukázať, je hlavne trend. Trend, že namiesto skutočnej konsolidácie a zavádzania zásadných opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia, ktoré je zdrojom nielen vyššieho HDP, ale aj práce pre ľudí a teda aj zvyšovania ich kvality života, používate jednorazové a dočasné opatrenia či účtovné operácie na prekrytie toho, že s verejnými financiami máme problém. A to nielen vy alebo my, ale aj všetci ďalší občania. Udržateľnosť verejných financií je teda otázna. Tento problém však sám od seba nezmizne, pokiaľ ho nebudeme riešiť zodpovedne. A to myslím, že je záväzok pre nás všetkých.
Bolo povedané, že rozpočet je údržbársky, prezidentský, nezodpovedný, nekompetentný. To som, tieto pojmy som zachytil. Sú to podľa mňa pomerne silné, expresívne slová s politickým nádychom, preto si dovolím citáciu z dokumentu, na ktorý som sa už odvolával, Hodnotenie návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016, ktorý vypracovala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Ešte možno na chvíľku odbehnem, táto rada je nezávislý orgán monitorovania a hodnotenia vývoja hospodárenia Slovenska a hodnotenia plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti. Členmi rady sú traja ľudia, ktorí boli zvolení v tomto parlamente trojpätinovou väčšinou a, ak sa nemýlim, naprieč celým politickým spektrom, preto si myslím, že o ich objektívnych informáciách by nemalo byť pochýb. Takže ten citát, ak sa nemýlim, už tu zaznel, ale je podľa mňa tak veľavravný a tak výstižný, že zopakovať sa ho určite oplatí. Takže ten citát: "Návrh rozpočtu na rok 2014 zhoršuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Je postavený najmä na jednorazových a dočasných opatreniach, ktorých vplyv v strednodobom horizonte pominie, a bude potrebné ich nahradiť štrukturálnymi opatreniami. Znížiť štrukturálny deficit v blízkosti 4 % HDP v roku 2014 na 0,5 % HDP v priebehu troch rokov je veľmi ambiciózny plán." Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, tento nezávislý, naozaj asi možno jeden z mála v tejto republike nezávislý orgán, povedal, že nešetríte a vaše úsilie do budúcna podľa toho, čo je predložené, je príliš ambiciózne. Z hľadiska trendu, na ktorý som poukázal, sú teda akékoľvek ambície otázne, ak vôbec reálne.
Na záver, kolegovia, vychádzajúc z toho, že aj rodina, malý či stredný podnikateľ, rovnako tak veľká firma sa musí správať ako dobrý hospodár, nevidím dôvod, aby sa štát správal inak. Viacerí z nás sa stretávame s ľuďmi. Podľa toho, čo počúvam ja, ľudia si nemyslia, že štát je dobrý hospodár. Tie otázky, ktoré mi pokladajú alebo o ktorých sa bavíme, znejú zhruba takto: Je štát dobrý hospodár, ak financuje cirkvi, ktoré to nepotrebujú? Kde cirkevní hodnostári požívajú nadštandardné benefity? Ja viem, že otázka odluky cirkvi od štátu možno nie je na tepe dňa, ale som presvedčený, že ako každá téma, ktorá má pomôcť rozpočtu, by na tepe dňa byť mala, minimálne teraz. Je štát dobrý hospodár, ak dáva peniaze namiesto na trénerov a mládež na výstavbu futbalových štadiónov, kde, navyše, na také, ktoré ich ani nepotrebujú, alebo nežiadajú? Je štát dobrý hospodár, ak nepodporuje mladých, ich potenciál, ich šikovnosť, ich možné nápady pre lepšie Slovensko? Je štát dobrý hospodár, ak dostatočne nechráni svoje životné prostredie a veľmi slabo využíva turistický potenciál, ktorý Slovensko má? Je štát dobrý hospodár, ktorý kúpi stratovú firmu, ako napríklad SPP? Je štát dobrý hospodár, ak pripraví zákon iba pre jeden podnikateľský subjekt? Hovorím o zákone o obnoviteľných zdrojoch, ktorý sa tu vyskytol minulý rok na Vianoce. Nechcem sa vracať k tomu, k tým detailom, ale všetci vieme, že to nebolo úplne kóšer. Takto by som mohol pokračovať pomerne dlho.
Možno len taký odkaz, keď som sa pripravoval na túto schôdzu, tak som si pozrel niektoré takéto ad hoc opatrenia, ad hoc veci, nazvime si ich kauzy, ktoré na jednej webovej stránke sú pekne zosumarizované, kde sa tu, tvrdí sa, že štát bol pripravený o 3 mld. euro za ostatné roky iba na týchto kauzách.
Vážený pán minister, kolegovia zo SMER-u, vaše doterajšie kroky, ktoré dali obsah tomuto rozpočtu, ukazujú, že ľudia sa nemajú lepšie. Ten, kto vidí, že za to, čo odvedie štátu, nedostáva adekvátnu hodnotu v podobe starostlivosti štátu o jeho blaho ako občana, odchádza, minimálne podnikateľský subjekt opúšťa podnikateľskú činnosť, alebo odchod zvažuje, ak hovoríme napríklad o firmách, ktoré zvažujú odchod do daňových rajov, alebo tam už sú. Malí a strední podnikatelia, ale aj občania zo strednej vrstvy, ktorí by mali tvoriť chrbtovú kosť našej spoločnosti a ekonomiky, dostávajú od vás ďalšie a ďalšie prekážky v podobe zvyšovania daní a odvodov, sprísňovania Zákonníka práce, čoho dôsledkom je hlavne zvyšovanie nezamestnanosti, ako aj ďalších opatrení, ktoré v podnikateľskom prostredí mu nepomáhajú, práve naopak, škodia. Podnikateľské prostredie, konkurencieschopnosť či atraktivita našej krajiny z pohľadu investovania sa vo všetkých možných rebríčkoch aj naďalej prepadá. A to už teraz nehovorím o rebríčkoch vnútroštátnych, ale o rebríčkoch ako je Doing bussines, rebríček časopisu Forbes, to znamená ľudí alebo subjektov, ktoré sú zvonka, ktoré nepoznajú situáciu tu, tu v krajine zvnútra, ale vidia ju ako nepotenciálnu na investovanie.
Na základe podložených čísel nie je teda vidieť žiadna stratégia v riadení verejných financií a, žiaľ, ani to pomyselné svetlo na konci tunela. Preto, vážení kolegovia, hlavne zo SMER-u, dovoľte mi povedať, že ja za tento rozpočet hlasovať nemôžem, aj keby som skutočne veľmi rád chcel. Verím, že niektoré skutočnosti, ktoré som uviedol ja a moji kolegovia, vám ukázali, prípadne vás presvedčia o tom, že treba nielen s rozpočtom, ale aj s týmto štátom niečo robiť, niečo, niečo viac a niečo zodpovednejšie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Miro, mňa zaujal v tvojom prejave jeden údaj. Hovoril si o tom, že kde štát zoberie 3,5 mld. na nejaké splatenie sekery. Nuž, je tu jedna možnosť, o ktorej som už viackrát hovoril, možno tak zaobalene, možno si to viacerí neuvedomili, ale hovoril už o tom aj premiér Fico, že na Slovensko už prišla čínska banka. Možno sa nájde niekde nejaký čínsky investor, ktorý môže priniesť nejaké investície na Slovensko, a 3,5 mld. možno nerobí problém. Otázne je, že čo za to. A čo môže taká malá krajina ako Slovensko ponúknuť takej veľkej Číne? No čoho má Čína nedostatok? Má dostatok lacnej pracovnej sily, dostatok materiálu, akéhokoľvek, ale má povedzme málo vody. A tu môže byť kameň úrazu. Takže musíme si dať pozor, aby to náhodou neskončilo aj týmto spôsobom. V každom prípade súhlasím s tebou, že vláda sa síce snažila urobiť rozpočet, ktorý by bol vyhovujúci, ale vyhovujúci v prvom rade pre ňu. A tieto škrtania, o ktorých hovoril pán Číž, že či sa ešte viacej má škrtať, no malo by sa škrtať, ale nie tam, kde to uškodí tým bežným ľuďom, ale škrtať tam, kde by sa reálne dalo naozaj ušetriť.
Ďalší kolegovia hovorili o reforme ESO. No tu sa tiež hádzali miliónmi, stovkami miliónov, ale reálne sme naozaj nevideli, že kde, z čoho. Zatiaľ len čo sa stretávame práve s verejnou správou, tak všade sú problémy, a tie dokumenty, ktoré majú chodiť, tak chodia takým zaujímavým spôsobom. Takže tam tiež zatiaľ nevidíme naozaj tie možnosti toho šetrenia. Ja som poprosil pána ministra Kaliňáka, nech mi ukáže presne, že ktoré budovy sa kde presunuli, aké úrady, kde sa ušetrilo, koľko, akým spôsobom, ale toto zatiaľ tuná nebolo. Takže zatiaľ sú to len nejaké fiktívne peniaze, ktoré sa akože ušetrili, ale uvidíme, ako to bude ďalej.
V každom prípade súhlasím s tebou, že tento rozpočet nie je nastavený dobre.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedníčka, vážený pán minister, vážení poslanci a poslankyne, najprv si dovolím poukázať na to, vychádzam, že dnes je 10. decembra a pripomíname si ľudské práva. Treba si pripomenúť aj v tejto rozprave o štátnom rozpočte, ako pristupuje naša vládna moc k občanom vo vzťahu k ich ľudským právam. Ako príklad uvediem konferenciu o ľudských právach, ktorú som organizovala v parlamente dňa 13. novembra. Neprišli na ňu pozvaní páni ministri a neprišli na ňu ani páni poslanci, volení zástupcovia našich občanov.
A ako sa pristupuje teda k rokovaniu o tomto štátnom rozpočte? Z roka na rok tu schvaľujeme štátny rozpočet. Kam sa všetky peniaze rozkotúľali, keď sa z našich slovenských občanov stali chudáci, žobráci či otroci pod hranicu chudoby, u ktorých nemôže byť ani reči o ľudských právach? Tento neúctivý počet bedárov predstavujú naši rodičia, dôchodcovia a zvyšok tvoria nezamestnaní. V našom štáte narástla do nebývalej podoby kriminalita, nezákonnosť, korupcia, mafiánstvo. Spoločnosť je gniavená výpalníctvom verejných, štátnych činiteľov, exekútormi, sudcami, prokurátormi, úradníkmi, políciou. Nad týmito všetkými diablami držia akoby ochrannú ruku politici. Umelo vyvolanou a vymyslenou krízou sme aj u nás dôkladne okradli našich občanov. Napríklad zmenou slovenskej koruny na euro, alebo podporou Grécka z našej strany vyššou sumou na hlavu obyvateľa, ako je to zo strany Nemcov či Francúzov, alebo neustálou diskrimináciou našich platov a dôchodkov voči cenám a poplatkom, keď my zarábame a dôchodky máme päťkrát menšie ako Nemci, Gréci, Francúzi, Španieli a Taliani.
Čo vy na to, páni poslanci SMER-u, KDH, SDKÚ, MOST - HÍD-u, SaS a OĽaNO? Vy máte akú krízu s vašimi tisíceurovými platmi a ďalšími príjmami, ktoré ročne činia cirka milión eur? O akom komplikovanom a pre občanov ústretovom, garančnom, prospešnom štátnom rozpočte tu rokujeme? Vy nerokujete a neschvaľujete už desaťročia normalizovaný štátny rozpočet, vy schvaľujete nenormálny a pre život občanov nedostatkový rozpočet, ktorý navyše ešte aj rozkrádate, ako ste to rozkradli od roku 1989. Chudáka občana za ukradnutý chlieb, čokoládu a salámu dáte do basy, ale tí, čo nakradli milióny, sa smejú verejnosti beztrestne do tváre. Vy, poslanci, politici, sa roky tvárite spoločensky premúdrelo, ale pozrite sa, kam ste doviedli našu krásnu vlasť. Nachádzame sa na chvoste krajín Európskej únie v úbohosti platov, dôchodkov, životnej úrovni, vzdelaní, zdravotnej a sociálnej starostlivosti štátu o svojho občana. Z parlamentu sme urobili cirkus a divadlo, kabaret a zábavný podnik.
Milí páni politici, snáď sa niektorý z vás konečne preberie a začne byť samým sebou a nielen bábkou, ktorou treba byť pri hlasovaní a ukazovať palcom hore alebo dole.
Vážení, ulica nám posiela projekt, ktorým sa máme ujednotiť na každoročnom štátnom rozpočte metódou žiaka základnej školy. Aby sme nemuseli dlho a nákladne premýšľať, odporúčajú nám občania vziať za podklad hodnoty nového štátneho rozpočtu z roku 2013. Tohtoročný štátny rozpočet máme navýšiť o koeficient nárastu cien a poplatkov z roku 2013 a vyjdú nám takto hodnoty štátneho rozpočtu pre nový rok 2014. Pre garanciu naplnenia a funkčnosti takto získaného štátneho rozpočtu pre rok 2014 máme mať pripravený predaj dlhopisov v hodnote niekoľko miliónov eur, tak ako sme to robili aj v tomto kalendárnom roku 2013. Veď už aj tak sme našu krajinu dosť zadlžili! A čože je to ďalších niekoľko miliónov eur v rámci mnohoročného celkového zadlžovania nášho štátu, našich detí a našich vnukov?
My tu len rokujeme o štátnom rozpočte a už je tu prvá reakcia. Dňa 3. decembra 2013 schválil tento parlament novelu zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov, podľa ktorej platy ústavných činiteľov, sudcov, prokurátorov a verejného ochrancu práv zostanú na úrovni roku 2013. Mali by byť zmrazené platy všetkých ústavných činiteľov, sudcov, prokurátorov, ale sudcom, prokurátorom ostane 13. a 14. plat. Ešte tu rokujeme o štátnom rozpočte a už sa ozvalo Združenie sudcov Slovenska, že zmrazovanie platov sudcov nepodporujú, pretože úloh a súdnych prípadov na súdoch pribúda a platy sudcov sú jediným zdrojom ich príjmov. Sudcovia nemôžu podnikať ani štrajkovať, a teda budú právnym postupom uplatňovať svoje právo na valorizáciu, toto uviedla prezidentka združenia Slovenska Dana Bystrianska. Tento jej prejav je kľúčový a vzorový model neprimeraných nárokov na plat za kriminálne zle odvádzanú prácu. Mám osobnú skúsenosť so slušnými občanmi, ktorí sa boria s nevymožiteľnosťou svojich práv, a na vine sú jednoznačne sudcovské chyby a omyly v procesnom konaní.
Navrhujem súčasnej vláde, aby sa neuspokojila so zmrazením platov silových rezortov, ako sú sudcovia, policajti, armáda a prokurátori, ale aby postúpila o spravodlivý krok vpred v riadení našej spoločnosti. Tak ako nemajú učitelia 13. a 14. plat, tak rovnako treba zobrať aj hladným úradníkom ich lukratívne výhody. Na jednej strane ide štát vydierať slušných občanov za to, že im štát nevie zabezpečiť pracovné miesta a hmotnú núdzu im podmieňuje diskriminačným vydieraním, spôsobom cez šikanu, na druhej strane si štát dovoľuje platiť zle fungujúcich silových úradníkov. Takýto štýl vládnutia prekonáva všetky negatívy totality. Sudcovia, prokurátori a čelní predstavitelia štátnych orgánov sústavne dokazujú, že si nezaslúžia to, čo doteraz dostávali. Argument, že sudca a prokurátor musí mať taký plat, aby boli neovplyvniteľní, to je bohapustá lož. Oni to dokázali, že je to lož, lebo sú jedna ruka s úplatkármi, drogovými dílermi a rozkrádačmi majetku.
Navrhujem definitívne odobrať všetky trináste a štrnáste platy. Máme mnoho mladých právnikov, ktorí budú túto prácu vykonávať poctivo za menšie peniaze a budú rýchlo konať všade tam, kde sa konať dá, a dokážu, že sú poctiví, lebo majú vnútorný záujem robiť svoju prácu dlhodobo a podľa zákona. Takáto aktivita s našimi doterajšími lenivými sudcami či prokurátormi alebo skorumpovanými tzv. silovými úradníkmi, ako ich nazvala pani Bystrianska, je nemožná. Ja tvrdím, že takéto osobnosti sa už nikdy nenapravia a, žiaľ, nie je možná náprava ani spontánne, ani trestami. Alebo zavedieme trestnoprávnu zodpovednosť štátnych úradníkov? Im by nepomohlo ani to. Oni sa starajú len o seba. A takýto prístup k práci je neprijateľný. Konkrétne prípady, ktoré dokazujú moje tvrdenia, sa mi hromadia na mojom poslaneckom stole. Hromadia sa bez reklamy a bez bilbordov.
Vážená vláda Slovenskej republiky, môj návrh akceptujte a nevyhovárajte sa, že to nie je možné, lebo možné je všetko, čo chceme a čo vieme. Priznajme si neschopnosť, ak túto nápravu v tejto dobe neurobíme.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne pár poznámok k prerokovanému bodu programu, zákon roka alebo zákon zákonov, zákon o štátnom rozpočte. Pôvodne, keď som sa v stredu alebo vo štvrtok zapisoval do tejto debaty, mal som ambíciu pomenovať niektoré riziká a možno označiť rozpočet niektorými prívlastkami. A mám pocit, že ak porovnám debatu z roku 2012, na konci roku 2012 a roku 2013, nastal určitý posun. Venujem sa médiám, som súčasťou výboru pre kultúru a médiá, preto aj môj príspevok sa bude prioritne venovať tejto oblasti. Ale čo ma najviac zaráža, keďže debata bola prerušená víkendom a bola možnosť možno zreflektovať štvrtkovú a piatkovú debatu nad týmto dokumentom, tak prívlastky, ktoré tento rozpočet dostáva z jednej alebo z druhej strany, ma nenapĺňajú vôbec žiadnym optimizmom. Idú totižto v absolútne príkrom rozpore a dokonca, ak by sme mohli stručne vyhodnotiť mediálny diskurz, kedy nie je dôležité, čo povieme tu, ale to, čo sa dozvedia ľudia, je podľa mňa aj v zmysle tejto debaty dosť katastrofa.
V mediálnom obraze o tejto debate by som ju stručne mohol nazvať ako debata, ktorá skôr prišla z nejakej ornitologickej ríše, a ten messaging alebo tie správy, ktoré zo siene zákonnosti prenikli na verejnosť, sa niesli v duchu označovania sa jastrabmi, supmi a podobne. Mal som z roku 2012, na konci, lepší pocit, keď niekto, jeden z našich kolegov označil túto debatu ako debatu nejakých ekonomických titánov, a pre mňa mala omnoho väčší význam z tohoto pohľadu. Trošička ma aj zaráža, že nejaký zásadný prejav z 83-členného poslaneckého klubu neprichádza a skôr tu je na podľa mňa dosť relevantné a zásadné otázky poslaneckých kolegov z opačnej strany strieľané faktickými poznámkami, ktoré veľkú relevanciu nemajú.
Táto debata by ale nemusela v čase konsolidácie, v čase krízy, kedy sa možno niekto schováva alebo skrýva za to, že veľa parametrov tohoto rozpočtu je na základe toho, že síce možno ústami premiéra, ktorý označuje rozpočet ako za pokrízový, si myslím, že by si zaslúžila skôr hľadanie nejakej cesty, či už bude rozpočet komentovať alebo nejakým spôsobom dávať možno aj dobré rady a dobrozdania exminister Mikloš alebo kolega Kollár alebo kolega Kadúc.
Ja by som si teda dovolil upriamiť pozornosť z hľadiska východísk a nastavenia a porovnania rozpočtov, štátneho rozpočtu pre rok 2013 a zamýšľaný rozpočet pre rok 2014 aj z pohľadu štandardnej Popolušky rozpočtových kapitol, Popolušky, ktorú môžme, a nemalo by to tak byť, môžme nazvať kultúra. Ja si dovolím odcitovať jedno z dôležitého dokumentu, za ktorý hlasovala väčšina tohto pléna, keď sa vláda uchádzala o dôveru pri tomto pléne a dokumentovala programové vyhlásenie vlády, kedy minister kultúry presadil do programového vyhlásenia nasledujúce dve, tri vety: "Vláda si uvedomuje dlhodobý verejný dlh voči kultúre, nedocenenie jej významu, absenciu systémových zmien utvárajúcich adekvátne podmienky na jej rozvoj. Je potrebná politika, ktorá kultúre nielen prizná spoločenskú dôležitosť, ale poskytne aj výraznejšiu (rozumejme finančnú) podporu. Nejde o oblasť, na ktorej sa dá v nasledujúcich rokoch šetriť." Mám pocit, že mal na mysli šetriť finančné prostriedky. "Finančná podpora kultúry musí vychádzať z ekonomických možností štátu a súčasne byť schopná napĺňať reálne stanovené ciele, priority a očakávania kultúrnej obce."
Nuž, tak sa teda pozrime na rozpočtové kapitoly, či naozaj nejde o oblasť, v ktorej sa dá v nasledujúcich rokoch šetriť. Rozpočet ako taký pre kapitolu kultúry nezaznamenal žiadny nárast. Bavíme sa o takmer 5-miliónovom poklese, čiže je to v príkrom, v príkrom rozpore aj s týmto dôležitým dokumentom, ktorým ste mimo iné, poslanci, ktorí tvoríte poslanecký klub SMER-u, viazaní. Hlasovali ste za to, že sa na kultúre, i keď v konsolidácii a pri konsolidácii verejných financií, lebo nehlasovali ste o tomto v roku nula, ale v roku, kedy sme vedeli, že krízový scenár je jasný a pravdepodobne budeme musieť konsolidovať, ale nemyslím si, že ak teda ste presadili túto vetu do programového vyhlásenia vlády, že to je nejakým spôsobom aj váš vnútorný záväzok. Pokles pre kapitolu kultúry preto považujem, a v objeme 5 mil. eur, za nedodržanie vami proklamovaného programového vyhlásenia vlády, dokonca si myslím, že idete v tomto smere v príkrom rozpore.
Ak sa pozrieme podrobnejšie na jednotlivé kapitoly, ktoré navrhli, ja by som tak, ako som to aj na výbore vyzdvihol, boli tam podľa mňa dve zásadné otázky.
Minister kultúry tento rok otváraním okrúhlych stolov vyhlásil boj proti idiotizácii spoločnosti. Nazval to týmito podľa mňa príkrymi a možno niektorým sa budú zdať aj nie veľmi kultúrnymi slovami, ale mal pravdepodobne, ak to nebol iba marketingový účel, aby ukľudnil verejnosť alebo možno nejakých partnerov, mal na mysli, aby sme sa vydali na reálny, reálnu cestu, aby sa nastavili parametre nášho mediálneho sveta, či už sa budeme baviť o vysielateľoch zo zákona, čiže nášho spojeného tele-rozhlasu, RTVS, ale aj vysielateľov z licencie, a mala prísť, pravdepodobne, a predpokladal som, že príde nejaká legislatívna smršť v tejto oblasti, a zároveň orgán, jediný orgán, ktorý má nad týmto dohliadať, a je to Rada pre vysielanie a retransmisiu, dostane a bude, dostane ad 1, financie, a ad 2, teda kompetencie, aby reálne mohla ad 1, kontrolovať, a ad 2, predchádzať. Tá fáza ad 2, to predchádzanie tomu, aby sa komunikáty, ktoré ničia kultúrne alebo vôbec povedomie našej spoločnosti tým, že vysielatelia môžu bezbreho zasahovať a následne teda Rada pre vysielanie a retransmisiu má rozhodovať, by mala byť naplnená.
Čo však ale hovorí náš štátny rozpočet alebo predkladaný štátny rozpočet, kde sa môžu stretnúť zámery piár alebo marketingové vyjadrenia a bubliny posielané do spoločnosti? No tak rozpočet v prvej fáze hovorí o 25-percentnom znížení finančných prostriedkov pre Radu pre vysielanie a retransmisiu. Nakoniec v tomto už reálnom návrhu rozpočtu čítame o osemnástich percentách, kde samotný predseda rady hovorí o likvidácii, respektíve, že už rada nebude môcť pri 18-percentom znížení rozpočtovej kapitoly pre tento orgán vysielať. Hovorí o tom, že nemá dostatočné vybavenie. Spoločnosť by sa mohla začať baviť o tom, že na našom trhu z jednej strany, alebo vôbec v mediálnom priestore, nepôsobí iba, nepôsobia iba celoplošné médiá, audiovizuálne televízie a rozhlasy, ale pôsobia aj regionálne. Kto sa kedy zamýšľal nad tým, že naše regionálne televízie z hľadiska zákona o vysielaní a retransmisii majú napĺňať presne tie isté parametre, ako napĺňajú celoplošne? Kto to kontroluje? Predseda Rady pre vysielanie a retransmisiu hovorí, že nemá na to záznamové prostriedky, nemá na to technické vybavenie. Netuší a nemôže, keďže na to nemá peniaze, čo sa v regionálnej televízii vysiela v Trnave, v Košiciach, v Poprade, a čaká, či prichádzajú podnety. A podnety prichádzajú. V jednej regionálnej televízii počas moratória si dovolí jeden z kandidujúcich poslancov sa postaviť do úlohy moderátora, zavolá si troch ďalších kandidujúcich ľudí a počas moratória veselo majú diskusnú politickú reláciu, ktorú moderuje jeden z kandidujúcich poslancov. Kedy toto a na základe akých parametrov dokáže skontrolovať jediný orgán, ktorý máme na Slovensku určený, a to je retransmisná rada, ak mu znížite rozpočet takmer o 20 percent?
A to nie je celé! Pretože v retransmisnej rade okrem zníženia priamo rozpočtu je navrhované, že príjmy zo štandardných 170 000 euro má retransmisná rada dosiahnuť v objeme 340. Čiže pravdepodobne to, čo tu často sa hovorilo, v miere pokút za podnikanie a podobne, čiže na čom zarába retransmisná rada. Retrasmisná rada zarába na tom, že udeľuje pokuty. A teraz ministerstvo pristupuje k jej činnosti tak, že zdvojnásobí jej záväzok, aby udelila o 100 % viacej pokút, aby dokázala ale iba zabezpečiť svoju vlastnú činnosť. Nemá to v nejakej položke, že ju zlepšuje, alebo že mám vyšší rozpočet, môžem sa pozrieť aj na niektoré oblasti, ktoré môžem na základe vyššieho výberu pri pokutách. A zároveň sám predseda hovorí, že to sa nedá odhadnúť. Nedá sa odhadnúť dopredu, či všetci vysielatelia sa odrazu zbláznia a budú o 100 % viacej porušovať zákon. Alebo potom samotné ministerstvo má lepšie informácie ako predseda retrasmisnej rady, ktorý hovorí v dlhodobom horizonte dozadu, že takéto príjmy sú proste nereálne. Potom na rok 2015, ak sa budeme baviť, tak čo príde do retransmisnej rady potom? Správa, že nenaplnili ste príjmové požiadavky, tým pádom rozpočet nebude relevantne navyšovaný? A čo to teda dáva za signál? Prečo minister, ak chce reálne bojovať proti idiotizácii spoločnosti, nepresadil to, že je absolútne nehorázne znižovať retrasmisnej rade rozpočet o 20 percent? To je jeden moment, ktorý si myslím, že trčí z návrhu pre rozpočet kultúry do neba.
Ďalší, ktorý dlhodobo pravdepodobne trápi, personálne obsadenie ministerstva, a to je, a tu, ak som prečítal dobre celý rozpočet, je tu uvedené, nejaká komunikácia medzi ministerstvom financií a ministerstvom kultúry v duchu, že ministerstvo kultúry odkazuje ministerstvu financií, že nebude môcť ďalej znižovať počty zamestnancov na ministerstve kultúry. Doteraz využívali metódu tzv. kumulácie funkcií, ale tak ako v kapitole kategórie 610, čiže mzdové prostriedky, sa očakáva, a je to adresované ministerstvu kultúry, reálny pokles priemernej mzdy zamestnancov, čoho dôsledkom sú ďalšie obmedzenia možnosti dosahovať stanovené ciele a merateľné ukazovatele ministerstva. Ďalej píšu, že k postupnému znižovaniu počtu zamestnancov v organizáciách rezortu dochádza už niekoľko rokov. Aj nadväzne na vykonaný profesijný a procesný audit a na jeho závery sa ďalšie znižovanie počtu zamestnancov, ktoré bolo logickým vyústením tohto auditu, nebude môcť pre rok 2014 ďalej počítať. A dokonca expressis verbis služobné príjmy a ostatné osobné príjmy v roku 2014 považujeme my z ministerstva kultúry, a odkazujeme ministerstvu financií, za neudržateľné. Čiže predpokladám, že asi zamestnanci a zodpovední zamestnanci, ktorí toto odkazujú ministerstvu financií, si to neťahajú z prstu. A bol tu, a ten audit bol iniciovaný podľa mojich informácií ešte za prvej vlády Roberta Fica, hovoria, sme z hľadiska kumulácie funkcií a z hľadiska prepúšťania na dne. Už ďalej to takýmto spôsobom nejde, máme na ministerstve kultúry najnižšie, myslím, že to bolo 88 eur, nižšie platy ako všade inde a ďalej to touto cestou nepôjde a považujeme toto z hľadiska možnosti dosahovať stanovené ciele a merateľné ukazovatele, ktoré sú na ministerstvo kladené, za neudržateľné. Toto nehovorí opozičný politik zostavovateľovi rozpočtu alebo ministerstvu. Toto hovorí materiál, ktorý sme dostali ako návrh rozpočtu.
Ďalšia kategória, ktorá z hľadiska kultúry ma zaujala, keďže v kapitole Pamiatkového úradu som objavil zásadnú sumu. V prvom pohľade som sa celkom potešil, pretože príjem Pamiatkového úradu z 1,5 mil. v roku 2013 alebo z 1,6 mil. v roku 2012 skočil na 17 mil. 800 tis. korún (Pozn. red.: správne má byť -"eur".). Čiže príjmy na rok 2014 navrhované v sume 17 mil. 800 tis. eur pozostávajú z príjmov v sume 1,5 mil., ktoré štandardne mával tento úrad, a ministerstvo ich považuje za reálny predpoklad vzhľadom na dosiahnuté príjmy v minulých obdobiach. Zostávajúcu sumu tvoria finančné prostriedky z predpokladaného odpredaja prebytočného majetku. Súčasne uvádzame, že predpokladom splnenia tohto ukazovateľa nenaplnenia piatich rizík, ktorým by som sa povenoval následne.
Mal som možnosť sa dopytovať aj na ministerstve kultúry, tam som nedostal odpoveď. Dostal som ju následne, vraj sa teda jedná o odpredaj majetku alebo jednej z budov v Bratislave. Myslím si, že, neviem, nakoľko je to tajná informácia... Je tajná? (Vystupujúci sa obracia na predkladateľa.) Takže ju nezverejním. A možno niekto iný. Ale predpokladám, že audit ministerstva, audit Pamiatkového úradu, možno si to niekto vyžiada na základe zákona č. 211, čiže bude sa odpredávať jedna budova. Viem, že tie možno, možno tie, tu chcem urobiť zadosť, aby tie paranoidné predstavy o tom, že či sa to náhodou netýka kaštieľa v Budmericiach alebo nejakých iných, tak dozvedel som sa, že nie, a môžme hovoriť o tom, že Pamiatkový úrad dostáva, teda dostane do rozpočtu takmer 16 mil. 300 tis. eur odpredajom jednej budovy. Ak teda privatizovať, tak takým spôsobom, že to nazveme "z predpokladaného odpredaja prebytočného majetku". Toto sa objavilo v rozpočte, zatiaľ sa tomu nikto hlbšie nevenoval a možno, že ten, 16 mil. 300 tis. eur začne niekoho zaujímať, kde sa vezmú, a dopátra sa k tomu, že čo teda vlastne bude Pamiatkový úrad odpredávať.
Ďalšiu poznámku, ktorú som chcel spomenúť pri rozpočte, rozpočte v kapitole kultúry, je tá, že na výbore sme sa bavili o možnosti, teda či to programové vyhlásenie, teda ak 2014. rok nie je tým rokom, kedy sa nebude, alebo kedy tá oblasť, kde sa nemá šetriť, ale predsa len sa tam šetrí, že čo nás teda čaká z hľadiska rozpočtu verejnej správy ako takého pre tie ďalšie roky a či sa, existuje nejaký možný predpoklad, že sa bude blýskať na lepšie časy. Chcel by som povedať, že ešte ministerstvo samotné, konečne teda, pristupuje k realizácii investičnej akcie v roku 2014 z hľadiska obnovy Slovenskej národnej galérie a z predchádzajúcich rokov odložené peniaze 11,5 mil. eur sa teda budú používať tento rok. Ale máme dve budovy, jedna je tá spomínaná budova kaštieľa v Budmericiach a druhá, pokračovanie rekonštrukcie Štátnej opery v Banskej Bystrici, kde ministerstvo nepriznáva v rámci kapitálových výdavkov nič. Čiže na výbore som sa pýtal, čo s Budmericami, pretože v momentálnom stave tento objekt stráži SBS-ka, nemá reálne využitie. A pamätáme si to, že prebehlo, pôvodne to používal jeden z našich kultúrnych fondov, momentálne už tu máme vlastne dvojročný, dvojročný časový horizont absolútneho nepoužitia a budúci rok sa teda z hľadiska pokračovania rekonštrukcie kaštieľa v Budmericiach nepočíta ani s jednou korunou alebo s jedným eurom, takže pravdepodobne sa s týmito dvomi objektmi nebude robiť nič.
To svetielko nádeje, ktoré teda má priniesť, bude samozrejme, ako som dostal na, odpoveď na kultúrnom výbore, ráta sa ako keby s tromi oblasťami, takzvaný Integrovaný regionálny operačný program, čiže ráta sa s timevacím, v rámci partnerskej dohody s nejakými európskymi peniazmi v takzvanom IROP-e, alebo aj z výskumu a inovácia, kde by projekt, ktorý rozbehlo ministerstvo, a volá ho Stratégia rozvoja kultúry Slovenskej republiky na rok 2014 a 2020, kde by kultúrna a kreatívna ekonomika mohla nejakým spôsobom participovať aj na tomto, alebo teda z európskych peňazí aj v rámci informatizácie spoločnosti. Čiže nedostal som nejakú reálnu odpoveď na to, že kde sa v kapitole, budúcich kapitolách štátneho rozpočtu pre ministerstvo kultúry môže blýskať na lepšie časy. Skôr som dostal odpoveď takú, že alokácie, ktoré v rozbitých alebo v troch nejaký osiach z hľadiska európskych peňazí by mohli do kultúry byť naliate.
Chcem sa aj v tomto momente opýtať, keďže tu prebieha proces, ktorý tvorí, volá sa Príprava stratégie rozvoja kultúry Slovenskej republiky na rok 2014 až 2020, s kolegom Hraškom sme sa zúčastnili druhej fázy pripomienkovania. Ministerstvo pripravilo pre informáciu na základe zainteresovania rôznych odborníkov takzvanú vstupnú analýzu, predložilo dokument na prvú fázu pripomienkovania. Následne prichádza k druhej fáze pripomienkovania. A stratégia rozvoja kultúry, vznikol taký 7-bodový scenár, akým spôsobom teda stratégia rozvoja kultúry Slovenskej republiky bude prebiehať a bavíme sa o 7-ročnom období. Čiže o období, ktoré nie celkom kopíruje volebný cyklus. Tak možno by som týmto, síce už v záverečnej fáze, ale do budúcna by som to otvoril na širšie, a možno predpokladať teda aj to, že nemusí tu byť SMER naveky a táto republika nebola zakladaná pre iba straníkov SMER-u, otvoriť to širšie a možno zabezpečiť aj stabilitu, ak sa bavíme o strategických dokumentoch napríklad aj v rozvoji kultúry.
Mňa z hľadiska štátneho rozpočtu, keďže ja tu nevidím celkový prepoj, totižto stala sa taká paradoxná vec, že jedno z tých pilierových vecí je takzvaný branding krajiny alebo jednotný branding krajiny navonok. A bola to ako siedma oblasť stratégie rozvoja kultúry, aby sme pôsobili, alebo aby sme sa konečne dohodli na tom, že kultúra má v sebe obsiahnutý potenciál jemnej diplomacie, alebo kultúrnym prenosom, čo si osvojili mnohé krajiny, sa dokáže pôsobiť v regiónoch, kde štandardne Slovenská republiky nie je známa. Dokonca my máme veľké predpoklady tým, že máme tu úrad pod Úradom vlády, ktorý sa volá Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, a vytvoriť nejaké predpolie na to, aby sme mohli ten kultúrny prenos, známosť našej krajiny a potom aj následne z hľadiska kreatívnej, kreatívneho biznisu pôsobiť v niektorých krajinách. Len, čuduj sa svete, že v paradoxnej situácii, kedy sme sa bavili o stratégii rozvoja kultúry Slovenskej republiky na ministerstve, sme išli na hodinový poslanecký prieskum do Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí, a tieto inštitúcie nekomunikujú. Proste priamo pri otázke, či sa zúčastnili, akým spôsobom a či znalosti tam, kde sú najväčšie slovenské enklávy a kde ten úrad má teda nejaké možnosti poskytnúť samotnému ministerstvu, keďže myslím si, že stratégia rozvoja kultúry nemá byť rezortná, ale pri brandingu by malo byť zabezpečené, komunikácia inštitúcií, ako je SACR, inštitúcie ako ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí, ministerstvo kultúry a tak ďalej a tak ďalej, a samotný úrad, ktorý nestojí malé peniaze, a preto ma nenapĺňa veľmi optimizmom, že síce s malými peniazmi v objeme 182 mil. eur tá kultúra stále zostáva Popoluškou a stále sa jedná o oblasť, v ktorej sa aj v týchto rokoch šetrí, nevyužívame ich efektívne, nevieme.
Ono totižto, v čom sa delí tá situácia, v čom je iná tá situácia z minulých rokov? Slovensko bolo zvyknuté na koaličné vlády. Slovensko bolo zvyknuté na to, že SACR bolo pod vplyvom jednej strany, ministerstvo zahraničných vecí jednej, možno ministerstvo kultúry, úrad ďalšej. A možno sa v nejakej nie dobrej, ale v nejakej tradícii zabezpečilo, že personálne obsadenie pod vplyvom politických nominácií celkom nespolupracuje. Lenže my tu máme monolitnú vládu. Tak, kde je problém? Potom už je len nejaký vnútorný problém v nastavení mechanizmov, ak všetci ťaháte, a predpokladám, že ťaháte, za jeden povraz. A toto by malo byť výrazom aj rozpočtu v mnohých oblastiach, ktoré sa mi nezdajú, že vykazujú známky spolupráce a synergických efektov, ako tu bolo často spomínané, ale deje sa to v nejakej tradícii. Niekto to označil tým, že pri tak obrovskom mandáte, ktorý máte, ste mohli byť architektmi nových riešení. A vy ste sa skôr postavili do roviny udržiavačov status quo, niekto to tak až pejoratívne označil, skôr údržbármi toho, čo tu beží. A ja si myslím, že trošička plytváte tým mandátom, ktorý ste mohli urobiť, ktorý ste dostali.
Myslím si, že z hľadiska tých kategórií, ktoré som spomínal, mal som ešte na mysli z tých kapitálových výdavkov niektoré, ale myslím si, že pre účely debaty a toho, že by som rád tak isto podporil nejaký zmysluplný rozpočet, ale nemyslím si, že pre oblasť kultúry sa tento rozpočet môže stretnúť s nejakým mojím vnútorným presvedčením. A preto z týchto troch, štyroch kritických poznámok ja rozpočet nemôžem podporiť.
A to som zabudol ešte spomenúť jednu stavovskú organizáciu, ktorá pracuje s pamäťou národa, a tá dostáva na budúci rok o 73 000 eur rovnako menej. Myslím si, že šetriť na pamäti národa, kultúre sa nevypláca. Tešil som sa, že minister kultúry toto presadil do programového vyhlásenia vlády. A z toho pohľadu je pre mňa návrh rozpočtu pre rezort kultúry sklamaním, preto ho nepodporím.
Ďakujem za pozornosť.

Príjemný dobrý deň, dámy a páni. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, dámy a páni, pokúsim sa byť stručný a budem sa držať len rozpočtu v rámci rezortu kultúry.
Dámy a páni, táto situácia sa každoročne opakuje. Vždy, keď príde reč na zákon o štátnom rozpočte, vystúpime tu niekoľkí, aby sme upozornili, že kultúra síce dačo stojí, ale na nekultúrnosť sa podstatne viac dopláca. Chcem svoje stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu tentoraz uviesť pochvalou. Som rád, že máme po dlhom čase ministra financií, ktorý sa na oblasť kultúry nepozerá ako na pasívneho požierača peňazí, že máme ministra financií, ktorý z prirodzeného záujmu číta beletriu a navštevuje kultúrno-umelecké podujatia, a teda má aj predstavu o tom, ako sa prostriedky v rezorte kultúry využívajú. Som rovnako rád, že v čase veľkých úsporných opatrení v rozličných sférach spoločenského života podľa návrhu štátneho rozpočtu síce prostriedky určené na kultúru zázračne nerastú, ale ani sa významne nestrácajú.
Preto ma rozladilo, keď som tu počúval iného bývalého vládcu slovenských financií, ktorý sa do dejín zapísal svojim úsilím presvedčiť nás všetkých, že nové národné divadlo nepotrebujeme a je to len hŕba betónu, ktoré bude lepšie vo vlastníctve súkromného investora. Pán Mikloš mal veľa možností dokázať, že mu na kultúre a kultúrnosti záleží a že chce, aby občan našej republiky mal primeranú príležitosť navštevovať kultúrne podujatia. Nevyrušuje ma, že ho častejšie vidno na "smotánkovských akciách" a do opery si zájde akurát tak zaplesať. Vkus, napokon, majú ľudia rôzny a estetické preferencie tiež. Ale pripomeňme si, pán Mikloš v roku 2011, ale i predtým v rokoch 1999 a 2006 kultúre medziročne priznal, teda peniaze bral, respektíve nevytváral podmienky na to, aby sa kliešte medzi situáciou u nás a vo vyspelej Európe aspoň viac neotvárali, bez ohľadu na to, že ekonomika rástla a o kríze sme nechyrovali. Pán Mikloš, ako pravá ruka Mikuláša Dzurindu, vnímal kultúru ako zostatkový rezort a tak sa k nej aj správal. Pred médiami bol veľkorysý a nebál sa pochváliť, že vo vláde schválil rekonštrukciu národných kultúrnych ustanovizní, sídiel budovy Slovenskej filharmónie a Slovenskej národnej galérie, akurát na ich realizáciu museli hľadať zdroje až jeho nástupcovia. A teda slovenská kultúra a kultúra národnostných menšín práve v dôsledku ich majstrovania so štátnym rozpočtom disponuje približne o tretinu prostriedkov, ktorej mala mať k dispozícii, keby sme aj v tejto sfére tak usilovne dobiehali vyspelú Európu, ako ju dobiehame, ba aj predbiehame, cenami potravín, benzínu či daňami na tabak. To je jednoducho fakt a stačí, aby si opoziční ekonómovia, ktorí teraz nesúhlasne vrtia hlavičkami, otvorili niektoré z publikácií iného ekonóma, európsky renomovaného špecialistu Oskara Novotného, ktoré už roky na tento, ktorý na tento fakt a, čo je ešte horšie, nelepšiaci sa trend upozorňuje.
Pripomeňme si jeho slová z analýz vývoja verejných výdavkov na kultúru, ktorá bola publikovaná pred rokom. Dlhodobý trend výrazného prepadu od roku 1998 do roku 2008 zapríčinilo skoro dva a pol násobne nižšie tempo rastu výdavkov na kultúru z verejných zdrojov. Alebo inak povedané, zatiaľ čo HDP rástol v uvedenom období veľmi rýchlo, spoločnosť nielenže nevenovala rovnakú pozornosť verejnej podpore kultúry ako vo východiskovom období, ale, naopak, bola skoro trojnásobne menšia. K zastaveniu prepadu podielu kultúry z verejných zdrojov dochádza paradoxne až v roku 2009. Po roku 2009 sa trend znovu otáča. Došlo k prepadu podielov z HDP z 0,51 % na 0,47 percenta. HDP rástlo skoro 3,5-násobne rýchlejšie ako podpora kultúry zo štátneho rozpočtu.
Ak si chcete tieto čísla pozrieť a podrobne preštudovať, nech sa páči, sú publikované na webe Národného osvetového centra.
Vyspelé európske spoločnosti dnes už vnímajú kultúru ako dôležitý segment spoločenského života, ktorý prostriedky nielen troví, ale i produkuje. U nás, ale pre spravodlivosť dodajme, že nielen u nás, najmä liberáli majú predstavu, že prostriedky na podporu kultúry vlastne nasilu berieme z oblastí, kde by boli využité rozumnejšie, že sa za ne mohol napríklad postaviť kilometer autostrády, či kúpiť cétečko pre niektorú nemocnicu a že sa ich vlády "milostivo" zriekajú iba preto, aby umelcov a kultúrnych pracovníkov, čo sú po väčšine predsa len známe a teda mienkotvorné osoby, tak akosi skorumpovali, aby známe tváre boli ticho. A tak im teda "dajú" nejaké peniaze, aby ich núdza nepritisla až tak, že by sa vzbúrili. No a kupujú si ich podporu, aby sa na ľud boli ochotní usmievať z modrých predvolebných tribún.
A tak sa zachováva voľakedy dávno dosiahnutý status quo a potom sa po premiérach a vernisážach v kuloároch môžeme spoločne čudovať, že zase tí a tí mladí, talentovaní a perspektívni umelci odišli do Grazu, Viedne, Mníchova, Madridu, Amsterdamu a žnú úspechy kade-tade po svete. A že tu doma to už nie to pravé orechové.
Dámy a páni, viem, že Damoklov meč 3-percentného deficitu v čase ekonomickej neistoty je pre akúkoľvek vládu veľmi vážny výkričník a že jednoducho niet teraz, pri všetkej ústretovosti a pochopení ministra financií a vlády, zdrojov, ktoré by umožnili zásadne a rýchlo zmeniť situáciu. Len vnútorná zadlženosť v oblasti starostlivosti o kultúrne dedičstvo dosahuje závratné sumy a spoliehať sa na jednorazové zdroje zo štrukturálnych fondov práve tu pričasto nemôžeme. Raz tomu bráni byrokracia, inokedy neprehľadné a často od čias rakúsko-uhorských zameriavačov katastrálne neaktualizované vlastnícke vzťahy a v neposlednom rade i večný spor medzi prívržencami teórie revitalizácie a teórie konzervácie súčasného stavu.
Pritom, ak by sa podarilo opraviť a sfunkčniť čo len časť našich kultúrnych pamiatok, mohli by veľmi zdynamizovať napríklad turistický záujem o náš štát a udržateľne by sa na dlhé roky zlepšilo aj podnikateľské prostredie pre malé firmy, živnostníkov poskytujúcich v ich okolí rozličné služby. No rád by som chcel zdôrazniť, že nemôžeme chcieť, aby sa Brusel staral aj o to, o čo sa starať máme a musíme my sami, pretože je to naša vizitka, naša výkladná skriňa. Teda nemôžeme sa spoliehať na to, že z eurofondov zafinancujeme rozvoj našej pôvodnej tvorby, že nám pomôže mapovať a z pozície konečne nezávislého a samostatného národa prerozprávať našu kultúrnu minulosť. To je povinnosťou a základnou úlohou štátu, teda i nás, zákonodarcov, a exekutívy, ktorej sme zverili operatívnu správu.
Budem sa opakovať, pretože už som z tohto miesta povedal, ale naozaj si myslím, že je potrebné, aby sme sa spoločne zamysleli nad tým, či už naozaj nie je doba zrelá na zásadné rozhodnutie zmeniť od základu pohľad tejto spoločnosti na kultúru a premietnuť ho aj do nového konceptu prípravy zásad jej financovania. Je totiž veľa problémových oblastí nášho spoločenského života, v ktorých dnes končí veľké množstvo verejných prostriedkov, pričom zmeniť situáciu v nich by mohla aj aktívnejšia koncepcia kultúry. Povedzme si pravdu, že napríklad likvidáciou siete osvetových zariadení a domov kultúry sme vyhnali na ulicu či do krčmy veľa mladých i starších ľudí, ktorí dovtedy nacvičovali divadelné ochotnícke predstavenia, hrali v dychovkách a orchestroch, modelovali v hrnčiarskych dielňach, maľovali, tancovali vo folklórnych súboroch či vydávali lokálne noviny.
Ušetrili sa rádovo stovky na prevádzke, jednorazovo sa získali možno tisíce za predaj budov a majetku, ale už len priame straty spôsobené nudiacimi sa výtržníkmi po rokoch môžeme vyčísľovať v státisícoch. Nezanikli, samozrejme, všetky tieto aktivity, ale je mnoho obcí a miest, v ktorých takto "ušetrili", a dnes kričia, že potrebujú viac peňazí na sociálne dávky, na riešenie dôsledkov vandalizmu, na obecnú políciu a čudujú sa, že mladí ľudia sú vykorenení a nemajú k obci a hodnotám všeobecne nijaký vzťah.
Koľko obecných knižníc vzalo skazu, pretože nebolo pár stovák na odmenu knihovníčky a nákup nových knižiek? Nuž, ale priamym dôsledkom toho je, že naše deti nečítajú a nerozumejú náročnejšiemu textu a o chvíľu budeme mať povesť analfabetov.
Tak usilovne sme zosmiešňovali prax hromadných návštev divadelných predstavení a koncertov cez bývalé ROH napríklad, až sa stalo, že máme dnes štyridsiatnikov a päťdesiatnikov, ktorí ešte v živote neboli v divadle. Nikdy nepočuli hrať živý orchester a galéria je pre nich iba typom hypermarketu.
Dovoľte, dovoľte jeden prípad za všetky z tohto parlamentu. Ja som si v minulom volebnom období, nie v tomto, ani v tom predchádzajúcom, ale nebudem konkretizovať kedy, urobil taký malý poslanecký prieskum. Bol som v opozícii a chodil som od poslanca k poslancovi a pýtal som sa ich, či boli títo páni poslanci a pani poslankyne niekedy v divadle, niekde na koncerte. No po tomto prieskume, ktorý dopadol veľmi tragicky, som zistil jedno, 70 % poslancov zákonodarného zboru, 70 % poslancov zákonodarného zboru nemalo nič spoločného ani s divadlom, ani s koncertmi, nehovoriac už o baletných predstaveniach, nehovoriac o špecifikácii komornej opery, veľkej opery, komornej činohry a tak ďalej a tak ďalej. Sedemdesiat percent poslancov zákonodarného zboru nemalo nič spoločného s kultúrou. Tragické! Ja som presvedčený, že dnes tá situácia je určite iná, a som presvedčený, že to sa samozrejme tohto zákonodarného zboru netýka.
Myslím si, že naozaj už zvoní poplašný cengáč a mali by sme bez ohľadu na všetko to, čo nás politicky rozdeľuje, hľadať a spoločne sformulovať stratégiu kultúrneho rozvoja tejto spoločnosti s horizontom minimálne 25 rokov. Musíme to pritom urobiť nadrezortne, pretože hoci ministerstvo kultúry, a pretože ministerstvo kultúry je a bude prirodzeným a logickým centrom a koordinátorom takejto kultúrnej ofenzívy, ak má mať takýto plán zmysel a šancu uspieť, musia sa do jeho naplnenia s veľkou energiou zapojiť aj naši učitelia a školy, cirkvi, mestá a obce a ich predstavitelia, ale aj podnikatelia. Nemôžeme si to zjednodušiť na to, že budeme mať o pár desiatok či stoviek divadelných predstavení, koncertov a výstav viac, alebo že opravíme niekoľko kaštieľov, to by šlo relatívne rýchlo a jednoducho. Nás však čaká dlhá a namáhavá cesta, pretože musíme znova naučiť ľudí vnímať krásu, vážiť si krehkú hodnotu vecí, ktoré možno nie sú trhovo, teda prvoplánovo vzácne a drahé, ale majú pôvab a sú pekné. Musíme nájsť a povzbudzovať ľudí, ktorí nájdu spôsoby ako čeliť masívnemu tlaku komerčných médií, a ich neosobnými univerzálnymi šablónami, ktoré podsúvajú verejnosti modely konzumného, umelého, spotrebiteľského správania. Musíme trpezlivo aj cez seba a svoj príklad znovu vykresať v občanoch našej republiky vzťah k našim kultúrnym tradíciám a hodnotám, ktorými prispievame do európskej civilizačnej pokladnice.
Dámy a páni, len jediný raz od roku 1993 táto snemovňa sa zišla, aby sme spolu hovorili o kultúre. Bolo to vo vypätom okamihu, keď hrozil predaj nedostavanej novej budovy nášho národného divadla. Vtedy sme väčšinovo spoločnú reč našli. A dnes už vari aj niekdajší predavači v kútiku duše musia pripustiť, že predávať novostavbu bol neobyčajne hlúpy nápad. Chcel by som vám preto navrhnúť, aby sme sa v roku 2014 pokúsili nájsť spoločnú reč, pokiaľ ide o novú definíciu kultúry a kultúrnosti. Ministerstvo kultúry práve finišuje s prípravou stratégie rozvoja slovenskej kultúry. Budeme teda mať kvalifikovaný východiskový materiál. Zastupujeme tu rozličné segmenty našej spoločnosti. Pochádzame zo všetkých kútov našej vlasti. Máme teda dostatok inšpirácií a podnetov z nášho domáceho prostredia. Prizvime si pri príprave takéhoto rokovania vedcov, europoslancov, prípadne kolegov z európskych parlamentov a štátov, ktoré posun za novú paradigmu verejnej akceptácie kultúry majú úspešne za sebou, i tých, ktoré to ešte len čaká, a urobme spoločne a osvietene väčšinovo ten neľahký, ale potrebný krok do 21. storočia. Ak sa nám to podarí, budú aj diskusné vystúpenia k návrhu rozpočtu pre kultúru v budúcnosti zaujímavejšie.
Ďakujem vám, že ste si ma vypočuli.