27. schôdza

Pán poslanec, mohol by som reagovať na mnoho vecí, ale chcem reagovať len na jednu jedinú vec. Hovorili ste, že nebola vypracovaná štúdia a hovorili ste o tom ako o fantastickom nápade, čo prináša jedno euro vložené do kultúry. Tak chcel by som len upriamiť vašu pozornosť, aby ste si prehĺbili vaše vedomosti v tom zmysle, že už v roku 2000 istý Dušan Jamrich s istým Andrejom Maťašíkom spravili túto štúdiu, kde hovorili o tom, dokonca koľko toho prinesie koruna, euro, forint, porovnávali to vtedy s inými štátmi v rámci Európskej únie, hovorili o tom, koľko takýmto spôsobom sa dostane do kultúry spätne peňazí späť z toho jedného eura, respektíve z jednej koruny. Čiže buďte taký láskavý, nehovorte ako o svetobornom objave to, čo ste práve povedali, preto, lebo takáto štúdia dávno existuje. Treba si to len pozrieť. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán kolega, no kládli ste si otázku, koľko z tých pozmeňujúcich návrhov opozície bude prijatých. Ja vám odpoviem namiesto vládnych poslancov, nebude to ani jeden návrh, pretože ani jeden nesmeruje k tomu, aby sa naplnili účty sponzorov strany SMER. Tento rozpočet nesleduje cieľ, aby pomáhal občanom, aby bol sociálne demokratický, aby cítil s občanmi, ale práve, naopak, aby ich zdieral ešte viac. A chce z nich zodrať aj tú poslednú kožu, ktorá na nich ešte je. Ďakujem.

Ďakujem pekne kolegovi Simonovi za odpoveď. Áno, bola to skôr taká rečnícka otázka, pretože poznáme všetci odpoveď. Vedia to už teraz vládni poslanci.
Ale chcel by som reagovať na kolegu Jarjabka. Pán Jarjabek, vy ste tiež boli na začiatku tej konferencie, vydržali ste tam možno 7 minút, potom odfučali preč. Je to škoda, lebo keby ste boli aj na diskusii, tak by ste sa dozvedeli, že to hovorili odborníci, že tieto štúdie neboli. Pán Zima mi síce povedal, že on takúto štúdiu robil pre podklady k Východnej, a skutočne tam sa došlo k takým cifrám, ale tak povedzte mi alebo pošlite mi link o tom, kde je tá štúdia uverejnená, o ktorej hovoríte vy, od pána Jamricha. Veľmi rád si ju pozriem, skutočne, ale neviem, či bola robená v rámci celého prierezu kultúry alebo len v jej určitej oblasti. Takže ono by sa to naozaj zišlo spraviť pre celú kultúru, pretože pán Zima to robil pre konkrétne jedno podujatie, respektíve pre jednu časť podujatia, možno pán Jamrich to robil pre inú časť kultúry, ale bolo by treba to spraviť možno komplexne v kultúre. Takže som na to zvedavý. A potom si doplním tieto informácie. Ale potom vás poprosím, aby ste informovali aj tých odborníkov, ktorí tam sedeli v rámci financovania kultúry, aby ste aj im ozrejmili, že si majú doplniť vedomosti o tom, že takáto štúdia niekde existuje. Ďakujem.

Vážená pani podpredsedníčka, vážená Národná rada, vážený pán neprítomný minister, štátny rozpočet sa tak bežne označuje ako zákon roka. Ale neviem, či všetci vedia, si uvedomujú, prečo by tým zákonom roka mal byť. Pre mnohých je to určite len množstvo čísel, ktoré znamená, koľko sa kde peňazí dá a kto koľko ktorý rezort dostane. Ale štátny rozpočet je vlastne zrkadlom a obrazom toho, akú politiku vláda robí. Odráža sa v tom hospodárska politika predovšetkým a jej priority a potom, keď vnímame jeden rozpočet za druhým, aj úspech alebo neúspech tejto politiky. Je preto veľmi dobré vidieť veci naozaj v súvislostiach a nezabúdať na to, čo bolo pred rokom napríklad, čo mala vláda vo svojom programovom vyhlásení, čo sa tu povedalo pri prijímaní minuloročného štátneho rozpočtu, pretože až keď si to budeme pamätať, tak potom môžeme naozaj s nejakou mierou pravdepodobnosti očakávať, ako to dopadne teraz, či to opäť nebudú len reči a výsledok bude úplne iný alebo naozaj to, čo sa tu predkladá a navrhuje, aj bude niečo konkrétne znamenať a nebude to úplne ináč na konci roka ako teraz na začiatku.
Takže začnem tým, aby sme sa na chvíľočku vrátili k tomu, spomenuli si na to, čo sa povedalo a s čím sa predkladal minuloročný štátny rozpočet a aké mal ciele.
Minulého roku na rozdiel od tohto roku, keď prvýkrát k štátnemu rozpočtu nevystúpil a ani tu nebol prítomný premiér vlády, premiér vlády sa vyjadril k tomu, čo očakáva od štátneho rozpočtu. A zadefinoval tam také tri priority, ktoré prostredníctvom štátneho rozpočtu a vládnej politiky chce vláda dosiahnuť. Ja vo svojom vystúpení vytiahol som si teraz a pozrel to, čo som mal k minuloročnému štátnemu rozpočtu, až som bol veľmi prekvapený, že keby som ho tu celé prečítal, tak možno by ste si ani nevšimli, že to nie je k tohtoročnému štátnemu rozpočtu. Trošku len niektoré čísla by som tu upravil, upresnil alebo pozmenil, ale štruktúra, problémy, slabiny, riziká, mohol by som to kľudne zopakovať.
Ale poďme k tomu, čo bolo povedané ako hlavná priorita. Veľmi dôležitá bola priorita podporiť hospodársky rast. Bolo to označené ako kľúčová vec pre Slovensko, vec, na ktorej stojí a padá úspech Slovenska, úspech jeho hospodárskej politiky, vec, ktorá rozhodne o jeho napredovaní alebo o jeho páde. Minulého roku v rozpočte bola namaľovaná krásna číslovka, hospodársky rast 2,1 %. A aká je realita? 0,5 % podľa podkladov ministerstva financií. Európska komisia má trošku lepšie očakávania, ale samotné ministerstvo financií poslalo do parlamentu a do vlády údaj 0,5 % Takže výsledok snaženia vlády, priorita, ktorú si postavili dosiahnuť hospodársky rast, ktorý je kľúčový pre rozvoj Slovenska, ktorý rozhodne o napredovaní alebo zaostávaní Slovenska, hospodársky rast, ktorý očakávala na úrovni vyše 2 % svojimi opatreniami, to je potrebné zdôrazniť, svojimi opatreniami, to nepadá z neba, ale opatreniami tejto vlády zrazila na 0,5 %. Dosiahla presný opak, presný opak toho, čo chcela dosiahnuť. To je ten smrteľný kokteil, o ktorom sme tu mnohokrát hovorili vtedy, mnohokrát potom a hovoríme aj dnes, pretože svojimi opatreniami, ktoré prijímala, množstvom zákonov, ktoré brzdili a komplikovali hospodársky rast, dosiahla presne to, čo sme označovali už vtedy za problém, brzdila, zabrzdila hospodársky rast, spomalila hospodársky rast a išla úplne v protismere toho, čo si postavila ako svoju prioritu.
Ďalšou dôležitou vecou, pretože politika strany SMER predsa z hľadiska slov je vždy orientovaná na ľudí, je to politika pre ľudí, akurát jej výsledky sú proti ľuďom, takže ďalšou prioritou bola podpora zamestnanosti, podpora rastu zamestnanosti. Však čo iné by sme ľuďom mohli ponúknuť, až nie viac práce? Reálny výsledok politiky vládnucej strany SMER je pokles zamestnanosti, žiaden nárast, ale záporný výsledok, v tomto roku opäť spôsobený tými zlými opatreniami, ktoré sme tu neustále kritizovali.
Poviem tú tretiu prioritu, tak potom ich aj zosumarizujeme. Tretia priorita, ktorá vždy, samozrejme, patrila do verbálnej výbavy vládnucej strany SMER je ochrana nízkopríjmových skupín. Hm, čo priniesla táto politika, ktorá pokiaľ nie je zviazaná, nie je spojená s tým, že ochrana nízkopríjmových skupín, ktoré pracujú, ktoré sa snažia živiť prácou, pokiaľ je to, aby ani nebolo potrebné pracovať a dalo sa prežívať, lepšie dokonca alebo rovnako dobre ako u tých, ktorí pracujú, výsledkom je veľké sklamanie národa, spoločnosti z politiky strany SMER, veľký odklon postupný, ktorý sa prvýkrát masovo a silne prejavil v župných voľbách v Banskobystrickom kraji a bude sa prejavovať ďalej a ktorý spôsobil napríklad to, že SMER akosi váha s ohlásením kandidatúry na prezidenta. Áno, tak to je. To je výsledok tejto politiky ochrany nízkopríjmových skupín, ktorý sa prejavuje v pretrvávaní deformácie v sociálnom systéme, v nespravodlivo nastavenom sociálnom systéme, ktorý pracujúcich trestá alebo sa im vysmieva a podporuje pasivitu a neaktivitu.
A teraz poďme k tomu, čo je vlastne ten smrteľný kokteil. Môžeme si to vymenovať, pretože tie kvapky jedu, ktoré tento smrteľný kokteil stelesňujú alebo z ktorých je namiešaný, vláda pridáva ďalej.
Takže tými prvými zložkami bolo zvýšenie daní, zvýšenie odvodov, zrušenie prác na dohodu alebo zodvodnenie prác na dohodu a tými poslednými a novými je daň zo straty. Všetky tieto veci znamenali, že sa brzdil hospodársky rast. Bolo to ďalšie a ďalšie zaťahovanie brzdy hospodárskeho rastu, ďalšie a ďalšie problémy pre zamestnávateľov pri tvorbe nových pracovných miest, pri vôbec ochote a tvorbe podmienok zamestnávať ľudí. A spôsobil tie výsledky, ktoré tu máme, ktoré som pomenoval, že realita je mnohonásobne horšia, ako to predpokladal štátny rozpočet. A výhovorky na krízu zrejme opäť zaznejú. Ale ja som už viackrát zdokumentoval, že sú falošné.
Takže na chvíľu poďme do Európy a poďme sa pozrieť na iné krajiny, ako si ony počínajú v tých istých podmienkach, v ktorých sa nachádzame aj my, pretože aj ony majú rovnaké vonkajšie podmienky, nežijeme v žiadnom špecifickom priestore. Pán minister vo svojej jednej z úvodných vystúpení, povedal, že vidí tu nejaké pravidlo, že na Slovensku nech sa pozrieme akokoľvek do minulosti, tak náš rast HDP je asi dvojnásobný oproti nemeckému, že vždy to tak nejako vychádza. No to pozeranie do minulosti bolo asi tak dva roky dozadu, pravdepodobne, pretože keď sa pozrieme do minulosti až od začiatku roku 2001, povedzme, tak vidíme, že toto pravidlo vôbec neplatí a že to, či nám rastie alebo nerastie a ako nám rastie HDP, je veľmi výrazne ovplyvnené našou vlastnou aktivitou, tým, čo na Slovensku robí príslušná vláda, ktorá vtedy je, či je aktívna, či prijíma také zákony, ktoré podporujú hospodársky rast, ktoré zlepšujú podnikateľské prostredie, zlepšujú podmienky na zamestnávanie alebo naopak.
Poďme teda ku konkrétnym číslam. Keby platilo to, čo hovorí pán minister.
Tak v roku 2003 malo Nemecko recesiu, jeho hospodársky rast bol mínus 0,4 %, Slovensko malo 4,8 % hospodársky rast, 4,8 %. Predtým roku 2002, keď nastúpila druhá Dzurindova vláda, malo Nemecko 0 % hospodársky rast, bolo de facto tiež v recesii, Slovensko malo 4,6-percentný hospodársky rast. V roku 2005, aby sme sa zas posunuli trošku ďalej, keď na Slovensku plne účinkovali už a rozbiehali sa účinky reforiem, ktoré mali ten prorastový efekt, po ktorom vy voláte, ale robíte presný opak, v tom čase dosahovalo hospodársky rast Slovensko 6,7 %, Nemecko 0,7 %. Ešte v roku 2008, to už vládla prvá Ficova vláda, ale viezla sa na vlne reforiem, čerstvo boli poprijímané všetky tie zlé a brzdiace mechanizmy, ktoré potom rozbíjali celý hospodársky systém, malo ten rast Slovensko 5,8 %, a to už bol výrazný pokles, a Nemecko 1,1 %.
Keď sa pozrieme na nezamestnanosť, tak Nemecko dosahovalo v roku 2004 10,5-percentnú nezamestnanosť a v roku 2005 dokonca 11,3-percentnú nezamestnanosť. Viete, akú má nezamestnanosť dnes, keď sa všetci vyhovárate na krízu? Dnes má Nemecko nezamestnanosť 5,5 % za rok 2012. Akú ju má Slovensko? Viete veľmi dobre, stúpajúcu, ktorá presahuje 14 % a pokračuje ďalej.
Keby ste nemanipulovali so štatistikami, keby ste nezasiahli úplne bez opory v čomkoľvek do toho, ako sa vlastne vykazuje nezamestnanosť, tak by aj tá oficiálna nezamestnanosť bola ešte vyššia, pretože započítať ľudí, ktorí sú na aktivačných prácach do ľudí, ktorí nie sú disponibilní pre trh práce, to je naozaj tak niečo neracionálne a nezmyselné, že to sa ešte nikdy nestalo. Ľudí, ktorí poberajú sociálne dávky, pretože príplatok za aktivačné práce je súčasť sociálnej dávky, vy vnímate, ako keby boli zamestnaní, len preto, aby ste si zlepšili štatistiky a aby ste opticky mohli ďalej ešte tú verejnosť vodiť za nos a tváriť sa, že vaša politika smeruje k ľuďom. Je to smerom jedine k ich peňaženkám, aby ste z nich vyťahovali ďalšie a ďalšie peniaze, nie k zlepšeniu ich reálneho života.
Poďme k návrhu rozpočtu, ktorý tu máme.
Už tu mnohokrát bolo povedané, že tento rozpočet znižuje udržateľnosť verejných financií. Tých citácií zo správy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť tu bolo množstvo. Ja budem len sem-tam citovať, ale budem vychádzať aj ja predovšetkým z týchto veľmi kvalitne spracovaných údajov.
To, že sa tu viackrát povedalo, že sa skončila konsolidácia alebo že dochádza k prestávke v konsolidovaní, ja preložím do takej bežnejšej reči. Znamená to, že sa absolútne skončilo šetrenie na vládnych výdavkoch, ktoré sú neproduktívne, že dochádza len k tomu, že vláda si pomáha ďalším vyťahovaním peňazí od ľudí, ďalšími jednorazovými opatreniami, ďalšími opatreniami, ktoré brzdia hospodársky rast, a ďalšími opatreniami, ktoré sťažujú tvorbu pracovných miest. Aj napriek tomu, že vyťahuje, a to v nemalej miere, tieto peniaze od občanov, z firemnej a podnikovej sféry, aj napriek tomu je konsolidačné úsilie, to znamená koniec úspor na strane vládnych neproduktívnych výdavkov, vyjadrené v rozmedzí mínus 0,2 % až mínus 0,8 %. To znamená, že vláda míňa. Míňa tam, kde by míňať nemala, kde to neprináša žiadny efekt, a berie od ľudí ďalšie a ďalšie peniaze, ktoré zase tým ľuďom chýbajú.
Ďalej sa v tejto správe uvádza ďalší veľmi dôležitý fakt. A to je, že keď sa teraz takýmto spôsobom začne vláda správať, tak je absolútne nereálne, že za nasledujúce tri roky sa deficit podarí stlačiť pod 3 %. Je to absolútne nereálne. To je jednoducho fakt. Darmo sa zakrýva čímkoľvek, pretože tu chýbajú akékoľvek reálne podloženia. Ale ani nemajú byť aké. Jediné, čo z toho vyplýva, je, že vláda bude hľadať ďalšie zdroje, ako zobrať ľuďom ďalšie peniaze. A tým jediným zdrojom, ktorý tu ešte ostáva, je ten zostatok, zvyšok peňazí, ktoré ľudia majú v druhom pilieri. Šesť miliárd už je to skoro, ktoré patria ľuďom, ktoré im zabezpečujú dôchodky a ktoré podľa mňa sú veľmi ohrozené a zo dňa na deň ohrozenejšie. Preto sa úplne otvorene a priamo pýtam pána ministra, ako zástupcu vlády, či platí stále ten mnohokrát deklarovaný sľub, ktorý tu zaznel aj z úst premiéra, mnohokrát z úst ministra, aj z vašich, pán minister, že je tu vôľa na to, aby sme prijali ústavný zákon na ochranu druhého piliera, aby nedošlo k tomu, že aj tento zostatok, ktorý ste už zdecimovali z 9 % na 4 % príspevku na osobné účty ľudí, sa zlikviduje, aby ste sa zachránili, keď už nebudete mať kde brať. Naozaj očakávam na to priamu a konkrétnu odpoveď, aby sme videli, či si stojíte za slovom, či si premiér stojí za slovom alebo to bol zase len falošný trik.
Keď sa pozeráme na návrh rozpočtu, tak ešte musím povedať, že všetky riziká, ktoré sme pri prijímaní minuloročného rozpočtu kritizovali a o ktorých sme hovorili, že znamenajú, že ten rozpočet sa nenaplní, sa naplnili. Takže keď ich vymenujem, tak začnem s tým postupne.
Zhoršil sa výber daní. Mnohokrát už som to povedal, zvýšenie sadzby dane z právnických osôb na 23 %, najviac v postkomunistických krajinách, nebude znamenať viac daní, nebude znamenať, že štátny rozpočet bude mať viac k dispozícii. Zaznelo tu z úst ideológov, ktorí tu medzi vami sedia, aký my máme zlý pohľad na veci, pretože my chceme, aby bol štát slabý a aby nemal dosť peňazí. A ja som oponoval, že vy chcete, aj keď si to možno neuvedomujete, aby štát bol slabý a mal málo prostriedkov na financovanie svojich potrieb, pretože zvýšením sadzieb dane dosiahnete znížený výber týchto daní. Vo svojom vystúpení som vtedy povedal, že odhadujem, očakávam, že na výbere daní bude chýbať asi 500 miliónov. Realita? Takže na výbere daní z príjmu právnických osôb chýba tohto roku, vychádzam zo správy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, 736 miliónov, v budúcom roku to bude 900 miliónov a v roku 2015, odhaduje sa, tu bude chýbať 1,017 miliardy, vďaka tomu, že ste zvýšili sadzbu dane. Uvedomujete si to? Keby ste to neurobili, pred čím sme vás vystríhali, keby ste nerušili rovnú daň alebo keby ste ju zrušili, a teraz idem mimo svojho presvedčenia, ale čisto z praktického hľadiska, keď vám išlo o to, aby ste získali viac peňazí do štátneho rozpočtu, a to som povedal tiež aj minulého roku, aj viackrát už tohto roku, keby ste zvýšili len daň z príjmu fyzických osôb, tak by ste ten efekt dosiahli. Nenavrhujem to, je to proti môjmu presvedčeniu. Ale z hľadiska praktického výsledok by sa dosiahol. Ale tým, že ste zvýšili daň z príjmu právnických osôb, ste vyhnali peniaze z rozpočtu. Ste okradli týmto hlúpym a zlým rozhodnutím štátny rozpočet o tie sumy, ktoré som tu pomenoval. Čiže taká je vaša hospodárska politika, neracionálna, neefektívna, zlá.
Dokladom toho, že je to tak, je aj to aktuálne rozhodnutie, ktoré máme na stole. Áno, vy to nepriznáte, ale vy viete, že to rozhodnutie je kontraproduktívne. A preto znižujete dane z právnických osôb na 22 % a ohlásili ste, že bolo by dobré pokračovať v tomto a zísť ešte nižšie, ale zároveň zavádzate daň zo straty, zavádzate daňové licencie, od ktorých si sľubujete 120 miliónov. Takže tak ako minulého roku, poviem, aj vtedy mnohí kolegovia sa to báli tak otvorene povedať, lebo v tej ekonomike nemáte kalkulačku na to, aby ste vypočítali, čo sa stane, môžete to len odhadnúť, dobre alebo zle, ale keď ekonomiku považujete len za súčet čísel, tak vždy sa pomýlite, v ekonomike psychológia a správanie ľudí má minimálne rovnakú váhu ako súčet čísel a kalkulačka a vy práve tú druhú časť akosi neovládate, takže čo sa stane s tými daňovými licenciami alebo aký bude efekt si dovolím teraz podľa môjho názoru povedať, aký podľa môjho názoru bude. Dosiahnete tým, že niekoľko možno aj stoviek firiem, ktoré dneska sú, len formálne existujú, nevykonáva žiadnu hospodársku činnosť. Sú spiace, budú zlikvidované, zrušené, pretože z rôznych dôvodov ani nezačali alebo prestali vykonávať svoju činnosť. Čiže dôjde k istému ako keby prečisteniu obchodného registra, ale s nulovým efektom. Cez tie firmy nič neuniká, nič nestráca štátny rozpočet. Je to jednoducho čisté prečistenie, ktoré nič nedá a ani nič nevezme. Z firiem, ktoré dnes sú na nule, v strate alebo pri minimálnom zisku, ale zamestnávajú ľudí, možno mnohé budú zlikvidované. A ďalší ľudia tak prídu o zamestnanie. A tým najhorším efektom, ktorý vyvoláte, je, že vnesiete do mysle podnikateľského sektora v oblasti malých firiem to, že čo je veľa, to je príliš. Po všetkých tých Jóbových ranách, ktoré ste tak dali malým podnikateľom, prichádza ďalšia rana. A jednoducho si povedia: „Okej, zaplatíme licenciu a ani o korunu viac.“ Bude to brať omnoho väčší rozsah firiem, ako dnes sa nachádza v strate, omnoho väčší rozsah firiem, ako dnes neplatí dane. Prestanú platiť daň, pretože si zaplatia licencie. Opäť tak znížite celkový výnos dane z príjmu právnických osôb a zostane len príjem z licencií. Keď spočítate príjem z licencií a príjem z ostatných daní, dôjde k ďalšiemu poklesu. Toto ste svojím rozhodnutím alebo zavedením tohto opatrenia spôsobili. A zmena tej psychológie správania nenastane rýchlo. Aj keby sa čokoľvek stalo, toto bude veľmi dlhotrvajúca črta psychologického, ekonomického správania podnikateľov, najmä v malom sektore alebo predovšetkým v malom sektore, lebo ich sa to týka. A za roky rokúce sa už z tohto táto krajina nedostane, pretože takto to bude brané: „Zaplatil som si licenciu a nech mi dajú pokoj.“ Takže opäť si myslím, že je veľmi, veľmi zlé rozhodnutie.
Tým ďalším rizikom, na ktoré sme poukazovali a ktoré je totožné aj v nasledujúcom štátnom rozpočte na tento rok, je to, že samosprávy, samozrejme, nebudú sa správať tak, ako vy chcete a ako ste im nalinkovali. Potvrdilo sa to absolútne na sto percent. A potvrdí sa to aj v tomto roku. Bude to znamenať, že tie riziká sa naplnia a opäť rozpočet sa nebude vyvíjať tak, ako ste si naplánovali, v zdravotníctve detto. Bez reforiem bude zdravotníctvo stále sa zadlžovať. A pán minister sám povedal, že on žiadne riziká úmyselne nerozpočtuje pre zdravotníctvo, ale s nimi počíta. Takže tu, samozrejme, budú.
Ja som minulého roku povedal, že neočakávam, že rozpočet sa podarí stlačiť pod 3 % a že bude mať problémy so 4 %. Aj mi to pripomenul pán minister asi pred dvoma dňami. Ale je zaujímavé pozrieť sa na to, čím sa dosiahlo, že tento limit sa možno podarí dosiahnuť? Je to nie tými vecami, ktoré boli v rozpočte, nie tými vecami, ktoré tu boli predstavené a ktoré boli schválené, ale úplne iným, úplne zajacmi z klobúka, ktoré sa vytiahli. A to je predovšetkým predaj ropy, vysoko nad rozpočtom plánovaný, rozsah 471 miliónov, až sa nemýlim, je realita plánovaná, plánovaná, zdôrazňujem ešte. V rozpočte to bolo niečo nad 100 miliónov, 120 miliónov alebo tak nejako. Ale zaujímavé je, že neviem, či už došlo k nejakej zmene odvtedy, keď tento údaj bol do správy zanesený, táto transakcia, pokiaľ sa to nezmenilo, stále nie je zrealizovaná. To znamená, že stále to nie je naplnené, a máme pár dní do konca roka. Takže, pán minister, už sa uskutočnil predaj zásob ropy, aby sa podarilo dosiahnuť to, čo máte v rozpočte naplánované, alebo ešte nie? Lebo až nie, tak je to ďalšie z rizík pre tohtoročný štátny rozpočet, pre naplnenie toho, čo je naplánované.
Veľmi nešťastným a kurióznym spôsobom je napĺňanie rozpočtu nečerpaním eurofondov. Len vďaka tomu, že sa eurofondy nečerpali v objeme 403 miliónov, z hľadiska spoluúčasti štátu, sa ušetrilo týchto 403 miliónov, tento výdavok nebol realizovaný a pomohlo to na výdavkovej strane rozpočtu. Ale ako to poškodilo slovenskej ekonomike? Veď tie eurofondy mali byť a majú byť orientované na to, aby sa realizovali investície. Vďaka nim má prúdiť impulz pre slovenskú ekonomiku, majú sa tvoriť pracovné miesta. A tým, že sa nečerpali v takom veľkom rozsahu, tak, samozrejme, žiaden takýto impulz neprišiel. Takže to je také Pyrrhovo víťazstvo, že vďaka takémuto negatívnemu javu, že nevieme čerpať eurofondy, sa podarilo dosiahnuť alebo darí sa zachovať si istú nádej, že sa rozpočet podarí stlačiť pod 3 %. To, či sa to ale podarí stlačiť, ešte zďaleka nie je isté.
Ja som veľmi zvedavý, ako dopadnú daňové priznania, ktoré budú podávané až 1. apríla budúceho roku. A mám veľmi silný pocit, že štát ešte bude vracať peniaze, ktoré dnes na preddavkoch firmy platia, pretože firmy sa zachovali logicky, podnikateľský sektor sa zachoval racionálne a v daňových priznaniach, ktoré 1. apríla tohto roku boli podávané, mal vôľu priznať čo najvyššie dane tým, že odsunul časť výdavkov, ktoré by inak uplatnil v tomto roku, do ďalšieho roku, aby zaplatil daň v sadzbe 19 %. Napriek tomu tu celkové očakávanie nebolo naplnené. Ale toto sa reálne stalo, najmä pokiaľ ide o tie veľké firmy. A preto môže byť reálnym výsledkom to, že tá skutočne priznaná daň bude znamenať výrazný pokles ziskovosti firiem, ale nie tým, keď vy to tak budete hovoriť, že znova udrela kríza, ale jednoducho tým, že firmy sa zachovali racionálne a optimalizovali svoje podnikové, finančné hospodárenie tak, aby ušetrili čo najviac. A ušetria tým, že uplatnia tie výdavky, ktoré neuplatnili v tomto roku, a zaplatia podstatne nižšie dane, ako sa to očakáva.
No a keď sa všetky tieto riziká spoja, tak to môže znamenať, že ten deficit 2,98, ktorý je očakávaný, nebude naplnený a že sa nedostane pod 3 %, ako si myslíte. Uvidíme, samozrejme, ešte podlieha to množstvu vecí, ale súvisí to s jednou veľmi dôležitou vecou, ktorá tak isto bude mať, pokiaľ by sa tak stalo, nie pozitívny dopad na hospodárenie štátu a štátny rozpočet.
Pre vládu je veľmi dôležité, aby bola ukončená procedúra nadmerného deficitu. Preto ale je potrebná prvá podmienka, aby deficit klesol pod 3 % na jar tohto roku a aby Európska komisia pre ďalší rok tiež očakávala, že sa aj v roku 2015 podarí udržať tento deficit, pod 3 %. Súčasné očakávania, ktoré sú zachytené v príslušných dokumentoch Európskej komisie hovoria, že to bude budúci rok 3,2 % a roku 2015 3,8 %. Do toho ešte príde, čo už dnes vieme na 100 %, že sa vám škrtne z rozpočtu ten pozitívny efekt, ktorý ste dosiahli negatívnym rozhodnutím, keď ste zobrali ľudom peniaze z druhého piliera, to sa škrtne, to už vieme, to bude výpadok, a k tomu tie ďalšie riziká, o ktorých tu hovoríme, všetky tie jednorázové opatrenia, ktoré tu sú.
K tým veľmi pochybným jednorazovým opatreniam ešte pripojím očakávané dividendy, ktoré sú v štátnom rozpočte zachytené, dividendy, ktoré presahujú dnešnú reálnu ziskovosť daných firiem, či sa už jedná o SPP alebo o ďalšie podniky. Teraz otázka je, ako sa dá dosiahnuť vyplatenie väčšej dividendy do štátneho rozpočtu, ako je objem celého zisku daného podniku, pričom štát v tomto podniku má len 51 %. No jednoducho je to účtovným trikom, ničím iným, v prvom kroku účtovným trikom, ktorý cez účtovné operácie a precenenie majetku firmy sa dostane do účtovného zisku. Ale to nebude zisk, ktorý bude znamenať, že tá firma disponuje takouto hotovosťou, pretože to neznamená, že bude vyplácaná len v prospech štátu. Rovnaký objem prostriedkov bude musieť byť vyplatený aj spoluakcionárovi, spolumajiteľovi, súkromným spoločnostiam, ktoré vlastnia 49 % daného podniku. A tento obrovský objem bude potrebné požičať. Táto firma sa bude musieť zadlžiť, čo bude znamenať, samozrejme, obrovskú záťaž, obrovské zníženie jej schopnosti produkovať zisk do budúcna, veľkú finančnú záťaž, dlhovú službu a tak ďalej. A môže to znamenať až naozaj veľmi zlý koniec pre túto firmu alebo veľmi zlé následky.
Takže slovenská vláda pod vedením vládnej strany SMER je ochotná likvidovať podstatu ekonomiky Slovenska, je ochotná úplne drancovať podstatu len preto, aby naplnila dočasne štátnu kasu, len dočasne, pretože to sú opatrenia, ktoré sa potom negatívne prejavia v ďalších obdobiach. To je ďaleko na míle vzdialené od nejakej rozumnej hospodárskej politiky. To je na míle vzdialené od dobrého gazdovania. Je to vykrádanie podstaty. Je to pôsobenie „po nás potopa“, len preto, aby sme na chvíľu boli v dobrom svetle a na chvíľu dosiahli pozitívne čísla, alebo lepšie, ako by mohli byť.
Pár slov k dlhu, ktorý nám tu rastie a ktorý bude znamenať, že v zmysle zákona o rozpočtovej zodpovednosti bude vláda musieť konať. Budem teraz citovať zo správy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť: „Aj menší makroekonomický šok, revízia údajov o HDP, zmena metodiky ESA by ľahko mohli posunúť hranicu nad 57 % dlhu.“ A to by znamenalo nutnosť predložiť vyrovnaný rozpočet, znova len zopakujem, malé zmeny, malý šok. Tých rizík, ktoré som tu pomenoval je množstvo. Stačí len, niektoré z nich aby sa naplnili, a táto skutočnosť bude platiť, a preto znova vravím, cítim, že najviac ohrozené zo všetkého sú tu peniaze občanov v druhom pilieri.
A taká zaujímavá súvislosť, ktorá opäť potvrdzuje, ako nerozumne a ideologicky a kontraproduktívne z hľadiska nejakých cieľov vláda koná. Opäť budem citovať: „V prípade, ak krajina v stanovenom termíne neodstráni nadmerný deficit a jej deficit je naďalej vyšší ako 3 %, Európska komisia a Rada môžu pre účely posúdenia zrušenia procedúry nadmerného deficitu vziať do úvahy, či krajina prijala takzvanú systémovú dôchodkovú reformu, to znamená, či existuje v krajine povinný systém s kapitálovým charakterom.“ Toto je citácia. Slovensko má v tomto vďaka vám problém, pretože vďaka vám ste zmenili tento systém z povinného na nepovinný, na dobrovoľný. A to môže v konečnom dôsledku znamenať pre vás veľký problém, pretože nebude sa môcť použiť táto klauzula na ukončenie procedúry nadmerného deficitu, aj keď by sa ináč mohla použiť. A to nehovorím o tých ďalších negatívnych efektoch, ktoré to má z hľadiska dlhodobej udržateľnosti verejných financií, ktorú vy ste zhoršili práve týmito opatreniami v druhom pilieri.
A teraz sa musím pozastaviť pri slovách pána ministra, ktoré tu predniesol v úvode niekedy rokovania o štátnom rozpočte, keď povedal, že zmeny v dôchodkovom systéme, ktoré táto vláda urobila, sú pozitívne pre dlhodobú udržateľnosť verejných financií, že to potvrdila aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Áno, to je pravda, ale len pokiaľ ide o oblasť zmien v prvom pilieri, ktoré znamenajú postupný posun dôchodkového veku a to, čo má pozitívny dopad na verejné financie. Ale absolútne to neplatí pre zmeny v druhom pilieri, ktoré znížili tie pozitívne dopady zmien v prvom pilieri, aj keď summa summarum zostávajú pozitívne. Takže vy ste spravili veľmi negatívne zásahy v druhom pilieri pre dlhodobú udržateľnosť verejných financií a pozitívne v prvom pilieri, kde ste len prevzali tie návrhy, ktoré tu už boli pripravené a ktoré sa mali realizovať. A tu naozaj mali by sme si uvedomiť, že treba v nich pokračovať, a preto vyzývam teraz všetkých, obraciam sa aj na opozíciu rovnako, zloženú z viacerých strán, že myslím si, že máme poslednú šancu pokúsiť sa o prijatie ústavného zákona na ochranu druhého piliera, teda vyzývam všetkých na to, aby sme to urobili, aby sme urobili niečo pozitívne pre dlhodobú udržateľnosť verejných financií a pozitívne pre občanov, ktorí pôjdu do dôchodku v budúcich rokoch. Pán minister povedal vo svojom vystúpení, že vy ste čakali, keď spravíme tú zmenu, že zoberieme ľudom peniaze, z 9 % im znížime príspevok na 4 %, že to bude mať nejaké negatívne dopady na preferencie. A vidíte nestalo sa to. No, áno, nestalo sa to. Na jednej strane možno stojí to za zamyslenie a počudovanie, ako je možné, že ľudia nezareagovali negatívne na to, že im niekto o 55 % znížil príspevok na osobné účty. A je to len preto, lebo si neuvedomili, že im niekto tým pádom znížil cca o 20 až 25 % budúci dôchodok. Vážení občania, zmenou druhého piliera vám súčasná vláda znížila konečnú výšku dôchodku, ktorý budete poberať z obidvoch pilierov, zhruba o 20 až 25 %, samozrejme, nie na budúci rok, ale tých, ktorí pôjdu neskôr do dôchodku. To sú dnešní päťdesiatnici, štyridsiatnici, tridsiatnici ešte viac. A takto to bude postupovať. A teraz keď si to tí ľudia uvedomia, čo si uvedomia, a keď to príde, tak potom sa síce budú čudovať, už bude neskoro, ale už sa stalo. A preto vravím, je veľmi dôležité a v záujme nás všetkých, aby sme ten ústavný zákon prijali, pretože realita, ktorú vytvárate, vás s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou bude tlačiť k tomu, aby ste zobrali všetky peniaze, ktoré ešte zostali v tejto krajine u ľudí, pretože vy iné neberiete, vy beriete len peniaze od ľudí, aby ste si takto zasa krátkodobo v zmysle „spálená zem a po nás potopa“ zachránili ešte to, čo sa zachrániť dá.
Vážený pán minister, ja už budem končiť, v celom svojom vystúpení som sa snažil povedať, to, čo tu máme, nie je plánovanie a zodpovedné načrtnutie vývoja krajiny, ale je to tipovanie. Je to naozaj kasíno, je to ruleta, kde, ako sa ukazuje z hľadiska minuloročného rozpočtu, nevyšlo nič z toho, čo ste si naplánovali. Znova zopakujem, výber daní nevyšiel, dohodári nevyšli, 200 tisíc ľudí zmizlo z trhu práce, ktorí pracovali na dohody, ale zamestnanosť sa nezvýšila. To znamená absolútne kontraproduktívny efekt. Zvýšenie odvodov pre živnostníkov neznamenalo vyšší príjem pre Sociálnu poisťovňu, naopak, Sociálna poisťovňa bude musieť byť dotovaná vyše 80 mil. zo štátneho rozpočtu a zmizlo 40 tisíc živnostníkov. Všetky čísla, na ktoré ste vsadili, boli zlé. Všetko, na čo ste vsadili, nevyšlo. Vyšlo, aj to úplne inak, to, na čo ste nevsadili. Jediné, čo pozitívne dopadlo, bol výber DPH, ale aj to nie vďaka tomu, že rástlo hospodárstvo, čo by bol ten pozitívny efekt, že rastie hospodárstvo, firmám sa viac darí, tu je vyššia produkcia, platí sa vyššia DPH. Dosiahlo sa to len tým, že konečne sa začalo úspešnejšie bojovať proti daňovým podvodom, ktoré by nemohli prebiehať, keby nebolo milión komplicov na daňových úradoch, to veľmi dobre viete. A ja veľmi kvitujem, že konečne sa to darí, ale toto je jediná vec, ktorá vám vyšla, ale nesúvisí s pozitívnym vývojom hospodárstva, súvisí len s lepším zasahovaním proti kriminálnym živlom, v čom vám držíme palce a určite vás budeme podporovať, ale vôbec to nesúvisí so správnym nastavením štátneho rozpočtu. Takže keďže chcem dodržať tradíciu, minulého roku ste dostali odo mňa darček, sklenenú guľu, aby ste lepšie odhadli vývoj, nezadarilo sa to, nepodarilo sa to dosiahnuť a ten vývoj nijako nebol dobrý, tak v zmysle toho, čo som povedal, vám podarujem možno lepší nástroj, podarujem vám ruletu. Takže naozaj štátny rozpočet, tak ako ho máme tu, je ruletou, je kasínom, je odhadom, je tipovaním tejto vlády. A zatiaľ vláda tipuje veľmi, veľmi zle. A rovnako ako nesprávne tipovala minulý rok, rovnako nesprávne tipuje aj tohto roku a rovnako úplne inak dopadne aj štátny rozpočet na tento rok. Nech sa páči.

Ďakujem. Pán kolega Kaník, hovoril si tu k viacerým veciam. Dovolím si zareagovať na niektoré z nich.
Zlé čerpanie eurofondov. No Slovenská republika má zlé čerpanie eurofondov. A treba si uvedomiť, prečo to tak je. Totiž na roky 2007 až 2013 to nastavovala prvá Ficova vláda a nezvládla to. Po roku a pol sa mohol každý občan tejto krajiny presvedčiť sa o istotách, ktoré ponúkla politická strana SMER, aké sú. Sú jednoznačné, zvyšovanie daní, zvyšovanie odvodov, horší život, menej práce a viac buzerácie. Toto je istota, ktorú ponúka SMER.
Prečo si to dovoľujem povedať? No zareagujem len na prijatie daňovej licencie. Keď zoberieme, že v priemere 500 eur má ju zaplatiť jeden subjekt, tak to sa dotkne 50 tisíc subjektov, aby zaplatilo sumu, čo vláda Roberta Fica dala minulý rok svojmu jednému jedinému sponzorovi ako investičný stimul za to, že neprepustí pracovníkov, nieže vytvorí viac pracovných miest, len ich neprepustí a za jedného smeráckeho sponzora bude nútiť 50 tisíc malých firiem, aby sa poskladalo na investičný stimul.
Rovnako pokiaľ sa pozriem na DPH, naháňame zlých podnikateľov. Stále, keď dostaneme informáciu, že niekoho polícia alebo finančná polícia zaistí pri podvode z DPH, čuduj sa svet, je pri tom aj pracovník daňového úradu vysoko postavený. Pán minister, mali by ste naháňať svojich vlastných ľudí, aby nerobili, každý podnikateľ vie, keď podá žiadosť o nadmernú vratku nad 3 000 eur, daňový úrad okamžite nastúpi na kontrolu. Ako je možné potom, že niekto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)