27. schôdza

Zrejme nie sme schopní technicky zopakovať to, čo sa nám podarilo včera večer. To sa stáva.
Debata trvala skoro 23 hodín o návrhu štátneho rozpočtu a po tom všetkom, čo som tu počul, nie je pre mňa jednoduché reagovať, pretože snáď uznáte, že ja keď tu pred vami predstupujem s návrhmi zákonov, tak zvyknem, a nie je to klišé z mojej strany, poďakovať za konštruktívnosť debaty, lebo sa tá debata zvyčajne aj vyvíja, nie je to klišé z mojej strany. V tomto prípade by to mohlo byť klišé, keby som vám chcel ďakovať za priebeh debaty, lebo myslím si, že v istých častiach táto debata bola tristná, prepáčte mi tento výraz. Ja si to snáď môžem dovoliť povedať, vy máte právo myslieť si niečo iné. Počul som vystupovať ľudí, ktorých mená si nepamätám. A ani na ulici by som ich nespoznal. Ale vyjadrili sa k návrhu rozpočtu.
Z pohľadu toho, čo sme počuli, myslím si, že všetci môžeme ďakovať za to, že existuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť a tým pádom, že za štátne peniaze ste mohli z veľkej časti prednášať závery tejto inštitúcie, ktorú nespochybňujeme. Ale nepočul som veľa iných názorov. Bolo to opakovanie často jednorazových prístupov, hodnotenia rozpočtovej rady, pretože rozpočtová rada, samozrejme, z hľadiska svojho objektivizmu a objektívneho pohľadu na vec vo svojej správe k návrhu rozpočtu uvádza aj ďalšie veci, ktoré, samozrejme, boli ale z pohľadu opozície často opomínané. Taký je politický život na Slovensku.
Pravdou je, že na stole máme návrh štátneho rozpočtu, pravdou je, že jeho základným parametrom je deficit verejných financií pre budúci rok plánovaný vo výške 2,6 %. Tu chcem naozaj ešte raz upozorniť na toto číslo, lebo mnohokrát toto číslo bolo prehliadané. Je pravdou, že oficiálny návrh, ktorý išiel z váženej snemovne, obsahoval deficit vo výške 2,8 %, ale počas legislatívneho procesu vo výbore, ktorému to právo patrí, bol deficit verejných financií znížený o 0,2 % hrubého domáceho produktu na 2,6 %. To má svoj význam. To má svoj význam predovšetkým preto, že o to nižší dlh je produkovaný týmto rozpočtom, lebo treba si pripomenúť, a to je pravda, nech sa tu rozčuľuje, kto ako chce, táto krajina počas celých svojich moderných dejín nikdy nehospodárila s prebytkom. To nie je pochvala, to je realita. A pravdou je, že hlavným príspevkom ku každoročnému rastu dlhu v tejto krajine je výška deficitu štátneho rozpočtu.
Z tohto pohľadu by som bol rád, keby každý vnímal aj to, že vzhľadom na lepší výber daní, ktorý sa podarilo na základe poslednej prognózy spred dvoch týždňov doručiť, sme absolútnu väčšinu týchto príspevkov dali na vrub zníženia deficitu. Musím sa pochváliť, pretože nikto z vás túto vec akosi neocenil, pretože všetci sa momentálne zaklínate témou štrukturálneho deficitu ako takého.
Pokúsim sa byť veľmi aktuálny a môžem aj v podstate odcitovať správu Národnej banky Slovenska, ktorá má pár hodín, ktorá hovorí o nejakom strednodobom výhľade našej ekonomiky a ktorú potvrdzujú nasledovné čísla, ekonomický rast hrubého domáceho produktu na rok 2014 v objeme 2,2 %, potom postupný nárast až v roku 2015 na úroveň 3,1 %, domáca inflácia vo výške 1,2 % pre rok 2014, 1,7 % v roku 2015, rast reálnych miest na budúci rok vo výške 2 % a nezamestnanosť vo výške 13,7 % na budúci rok, opäť, Európska centrálna banka, dúfam, v mnohých očiach nezávislá inštitúcia, ktorá má naozaj svoju centrálu dnes už vo Frankfurte nad Mohanom, a nie v Bratislave, tak z tohto pohľadu snáď nebudem pochybovať o objektívnosti, o objektívnom pohľade, pretože to je prognóza, opäť, na tieto čísla. To je do veľkej miery, samozrejme, v rozpore s tým Armagedonom, ktorý tu navádza tú atmosféru Armagedonu, ktorú tu navádza opozícia.
A vzhľadom na to, že už tiež nie som v politike najmladší, i keď sa mi to ťažko hovorí, lebo som v politike od roku 2006 a som na to zvyknutý, som zvyknutý na hyperboly, na politické zveličovanie, poukazovanie na veci, na vytrhovanie z konceptu, som presvedčený o tom, že ľudia v tejto krajine potrebujú počuť aj dobré správy. A potrebujú ich počuť preto, s jedným predrečníkom sa úplne stotožňujem, pretože ekonomika, tuším to hovoril Ľudo Kaník, je hlavne o správaní ľudí. Ekonomika je o pocitoch ľudí a o ich ekonomickom správaní. A aj keď médiá, ľudia, politici, experti zadúšajú akékoľvek nádeje lepšieho života v budúcnosti neustálym ponosovaním a podtrhovaním toho zlého a maľovaním bubákov, uvedomte si, na čom sú postavené proste správy, každodenné správy v našich komerčných a verejnoprávnych televíziách, pozrite sa na to, na čom sú postavené naše filmy, naše čítané knihy, ak hovoríme o nejakej modernej literatúre, sú proste postavené na ľudskom nešťastí, lebo to, bohužiaľ, priťahuje, ja musím povedať, napriek tomu, že od roku 2008 sa nachádzame v situácii, keď sa zmietame ako Európa v kríze a všetci sme z toho frustrovaní, unavení, existuje nádej a tá nádej je podložená konkrétnymi údajmi, ktoré nie sú diktované politickými centrálami, ale konkrétnymi, veľmi rezervovaným medzinárodnými inštitúciami. A tieto údaje hovoria o tom, že budúci rok má byť lepší, má byť lepší nielen v Európe, ale aj na Slovensku. Nech si to niekto praje alebo nepraje, o tom hovoria konkrétne údaje.
Ja, samozrejme, sa trošku pristavím ešte veľmi aktuálne pri vývoji deficitu za rok 2013, keď posledné čísla ku koncu novembra hovoria o tom, že deficit štátneho rozpočtu sa podarilo k 30. novembru tohto roku znížiť oproti minulému roku o 780 miliónov eur, teda viac ako 28 %, keď štátny rozpočet dosiahol schodok vo výške 1,9 mld. eur a keď plnenie rozpočtu je tak na úrovni 64 %, čo znamená, že sa vyvíja oveľa lepšie, ako to bolo naplánované, 64 % koncom jedenásteho mesiaca v roku. To nám snáď dáva jasný obraz o tom, ako sa nám darí hospodáriť napriek problémom a napriek výpadkom niektorých príjmov a ich nahradzovaním iným spôsobom.
Podobne môžeme hovoriť o raste cien za tento rok, kde posledná informácia hovorí o raste cien vo výške 0,6 %, čo už je naozaj až nebezpečne nízka inflácia, a keď medziročný rast cien bude asi tento rok na najnižšej úrovni od roku 2010 a medziročne sa bude blížiť niekde k hranici 1 %, čo má zároveň, ale pozitívny dopad na rast reálnych miest. V tomto roku naozaj budeme môcť ohlásiť, že došlo k rastu reálnych miest ako takých.
Pre toto obdobie je príznačné, že ekonómov a expertov na štátny rozpočet denne rastie niekoľkonásobne viac, ako ubúda denne minút slnečného svitu. Počuli sme viaceré vyjadrenia, ktoré sa snažili vysvetľovať niekedy zložitú problematiku jednoduchým jazykom. To je naozaj chvályhodné, avšak pri zovšeobecňovaní naozaj to nie je správne, podstatné veci budú vynechávať alebo zamlčovať. Predpokladám, že to urobili alebo povedali niektorí moji predrečníci tak zámerne, iný možno z neznalosti.
S veľkým záujmom som si vypočul vyjadrenia kolegov ohľadne udržateľnosti verejných financií. Verím, že viacerí mi dajú za pravdu, že existujú indikátory, konkrétne tzv. S1, krátkodobý indikátor, alebo S2, dlhodobý indikátor udržateľnosti verejných financií. V tomto prípade ak sa pozrieme na predikcie nielen naše, ale aj na prognózy Európskej komisie a porovnáme tieto indikátory dlhodobej udržateľnosti, zistíme, že sa zlepšujú. A zlepšujú sa veľmi výrazne, zatiaľ čo v jesennej prognóze z roku 2012 bol kľúčový indikátor S2 na úrovni 6,9 % hrubého domáceho produktu, v tohto ročnej prognóze klesá na úroveň 4,9 % hrubého domáceho produktu, pri indikátore S1 sa jeho hodnota zlepšuje z 2,2 na 0,6 %. Sú to čísla, ale tieto čísla hovoria o zásadnom zlepšení dlhodobej udržateľnosti, ktoré sú výsledkom úsilia tejto vlády, ktoré sa pretavili do jednotlivých legislatívnych opatrení, do realizácie rozpočtu v roku 2013. Preto beriem s istou dávkou nespravodlivosti tú spŕšku kritiky, ktorá sa týka odhadov, upozorňujem, zhoršenia dlhodobej udržateľnosti verejných financií pre rok 2014.
Ak sa pozrieme na headlinové deficity, na deficity, ktoré sú uvedené v rozpočtoch verejnej správy, zistíme, že zatiaľ čo v roku 2011 dosiahol deficit 5,1 % hrubého domáceho produktu, to je notifikované číslo Eurostatom v roku 2011, v budúcom roku je tento plán na úrovni 2,64 % HDP. Teda aj dnes rokujeme o schodku rozpočtu verejných financií, ktorý znižujeme po pravicovej vláde približne o 50 % (5,1 %, váš skvelý rok 2011, výkladná skriňa vášho hospodárenia a 2,64 % náš plán pre budúci rok), takže to znamená, že v roku 2011 bol deficit v pomere hrubého domáceho produktu takmer dvojnásobný, aký má byť v budúcom roku, dvojnásobný.
Podľa hodnotenia Európskej komisie rozpočet je v súlade s pravidlami Paktu stability a rastu, ktorý má zabezpečovať zodpovednú fiškálnu politiku.
Pozitívne je aj hodnotenie rozpočtovej rady, ktorá v porovnaním s minulým rokom vníma makroekonomickú a daňovú prognózu, na ktorých je postavený rozpočet, ako viac vybilancované a s výrazne menšími možnými negatívnymi rizikami. To je čierne na bielom. V porovnaní s rokom 2013 vidí rozpočtová rada v návrhu rozpočtu menej rizík. Aj keď vlani v tohtoročnom rozpočte identifikovala viac rizík, napriek tomu sa darí deficit držať na úrovni pod 3 % hrubého domáceho produktu. A takto to vidí aj Európska komisia v poslednej prognóze z minulého mesiaca. Samotný cieľ pre rok 2014 je podľa rozpočtovej rady takisto dosiahnuteľný. Vzhľadom na snahu Slovenska vystúpiť z procedúry nadmerného deficitu je kľúčový rok 2013. Z tohto dôvodu pristúpil rozpočet na rok 2013 zodpovedne k identifikovaným rizikám. A zahŕňal aj dve rezervy v celkovej výške 0,5 mld. eur, čo hodnotila pozitívne rozpočtová rada už minulý rok. A ako veľmi dobre viete, oplatilo sa nám mať tieto rezervy, pretože aj na základe existencie týchto rezerv sme boli schopní sa vysporiadať s výpadkami iných príjmov v tomto roku.
Pozrieme sa na tento slajd. (Premietanie obrázkov z notebooku na obrazovky v rokovacej sále.) Tento graf hovorí o zlepšenom výbere daní. To je tzv. efektívna daňová sadza, podľa aktuálnej prognózy daní a odvodov celková efektívna daňová sadza medzi rokmi 2012 a 2013 rástla, od začiatku tohto roka vďaka zvýšenej efektivite finančnej správy, za čo sa im chcem ešte raz veľmi pekne poďakovať, a zároveň vďaka legislatíve zameranej na boj proti daňovým únikom a podvodom napriek mnohým neprajníkom v médiách aj v tejto sále sa nám podarilo v tomto roku získať dodatočných 255 miliónov eur len na dani z pridanej hodnoty. Po siedmich rokoch prepadu efektívnej daňovej sadzby je tu zlepšenie. A to zlepšenie je naozaj výrazné. Toto je naozaj kľúčový graf, ktorý hovorí o lepšom výbere daní, hovorí o sedemročnom poklese, efektivite výberu s vrcholom niekde na pomedzí rokov 2005 a 2006, s tou najnižšou úrovňou niekde na pomedzí rokov 2011 a 2012 a zásadnom zlepšení v roku 2013, pri DPH dosiahla efektívna daňová sadzba v treťom kvartáli v roku 2013 hodnotu 13,6 % a porovnateľná hodnota bola naposledy dosiahnutá v roku 2009. EDS dosiahla hodnotu na ročnej báze, tak ako som to tu povedal, minimálnu v roku 2012, bolo to 12,4 %, a maximálnu v roku 2004, bolo to 15,4 %. Teraz hovorím o štvrťročných ukazovateľoch.
Efektívnosť výberu daní má kľúčový význam pre nás nielen z dôvodu toho, ak ste tu mnohí spomínali, že to je jediný pozitívny výsledok nášho úsilia. Myslím si, že je často podceňovaný tento jav. A vďaka dávke nejakej závisti alebo nejakej proste zlomyseľnosti je to kľúčové preto, že my sa naozaj spoliehame na najbližšie dva roky na lepšiu úspešnosť výberu daní, pretože táto lepšia úspešnosť výberu daní je štrukturálnou zmenou. A v takom prípade aj štrukturálne úsilie, a to je to, o čom sa tu tri dni rozprávame, pre rok 2014 môže byť úplne iné, ako je dneska namaľované v štátnom rozpočte. To koniec koncov pripúšťa aj rozpočtová rada. A ja to hovorím veľmi pokojným hlasom, lebo to sú naozaj témy, ktoré ľuďom málo povedia, ale v skutočnosti, a tomu snáď každý sedliak porozumie, ja som tu už raz hovoril, ak máme nádej, že zlepšíme výber daní, že vytrhneme proste ďalšie stovky miliónov eur darebákom z rúk a že tie peniaze prídu do štátneho rozpočtu bez toho, aby sme zvyšovali sadzby, len zabránime, aby sa tá DPH-čka kradla, ak doručíme týmto štrukturálnu zmenu, to znamená, doručíme ju ako trvalé zlepšenie príjmov a tým pádom dosiahneme aj to, čo sa od nás požaduje z hľadiska znižovania štrukturálneho deficitu, lebo to má priamy súvis, tak je to podľa mňa to najprijateľnejšie riešenie a opatrenie, ktoré nemôže priamo poškodzovať podnikateľské prostredie ani životnú úroveň ľudí a uvoľňuje nám, samozrejme, priestor na to, aby sme nemuseli prijímať iné opatrenia, ktoré či už v oblasti výdavkovej alebo príjmovej negatívnym spôsobom vplývajú buď na rast, na zamestnanosť alebo na chuť investovať alebo chuť žiť v tejto krajine. Preto sa spoliehame, dnes už po konkrétnych výsledkoch aj veľmi sebavedomo, na to, že sa nám podarí doručiť dnes jednoznačný výsledok už v budúcom roku, ktorý nahradí tieto jednorazové opatrenia, ktoré vy tak významne kritizujete. Tým pádom aj výsledok štrukturálneho úsilia pre rok 2014 môže byť úplne iný. Hovorím o tom, že iný môže byť, preto, že my dnes na základe metodiky, v akej tvoríme príjmy, toho, s akými príjmami pracujeme v štátnom rozpočte, nemôžeme si napísať do rozpočtu lepší výber daní a tým pádom štrukturálne úsilie ho dnes pomenovať. My ho musíme v skutočnosti doručiť. Tie peniaze musia prísť do štátnej kasy. Preto, tak ako mnohí chcú uzatvárať so mnou stávky, tak ja si dovolím uzatvoriť stávku, že výsledok konsolidácie pre rok 2014 bude iný a oveľa pozitívnejší, ako dnes vyzerá, ako ho dneska hodnotí či už Európska komisia, samotné ministerstvo financií alebo rozpočtová rada. Prečo? Vďaka lepšiemu, úspešnejšiemu výberu daní z pridanej hodnoty. A to snáď nikomu nemôže vadiť.
Návrhom rozpočtu dochádza k ďalšiemu zníženiu plánovaného deficitu verejných financií oproti predpokladom tohto roka, keď očakávame hodnotu pod 3 % HDP. Prostredníctvom výboru Národnej rady naozaj došlo k pozmeňujúcim návrhom, zníženiu toho headlinového deficitu na 2,64 %. A takto nastaveným hospodárením sa po dosiahnutí deficitu pod 3 % v roku 2013 vytvárajú pre Slovensko podmienky aj na vystúpenie z procedúry nadmerného deficitu. Procedurálna rezerva deficitu je v našom vnímaní trestná lavica, ktorú veľmi citlivo vnímajú hlavne finančné trhy. Z tohto pohľadu je náš cieľ vystúpiť z tejto procedúry. A na to potrebujeme splniť podmienky, ktoré tu tiež mnohokrát boli pomenované. A nechcem ich opakovať.
Veľkosť konsolidačných opatrení, to bola tá didaktická príručka od pána poslanca Mikloša, veľkosť konsolidačných opatrení v metodike ESA 95 v porovnaní so scenárom nezmenených politík dosiahne v roku 2013 podľa odhadu nášho Inštitútu finančnej politiky 2,4 % hrubého domáceho produktu v porovnaní opäť s rokom 2011, lebo ten je pre niektorých jednotlivcov v tejto sále strašne dôležitý. Tá veľkosť konsolidácie predstavovala 2 % hrubého domáceho produktu. Prečo hovoríme o tom výpočte až dnes? Lebo dodnes nikdy nebol vypočítaný scenár tzv. no-policy-change. Bolo to takisto na základe odhadov ešte tvorby rozpočtu do konca na rok 2011. To sú konkrétne čísla, ktoré sú konzultované aj s predstaviteľmi rozpočtovej rady.
Samozrejme, z tohto pohľadu aj vyplýva, že legenda o znižovaní deficitu formou väčšej váhy na strane výdavkov a menšej váhy na strane príjmov v roku 2011 bola naozaj nepravdivou legendou, pretože na konci dňa, keď sa na to pozrieme, tak ten pomer je, bohužiaľ, opačný, bohužiaľ, z hľadiska autorov, ich výrokov o tom, ako sa to má robiť, lebo nemôžem zabudnúť, samozrejme, na to, ako som tu bol cvičený ako opica minulý rok, ako sa to má robiť. Takže to je len dôkaz o tom, ako to robil ten, kto sa ma snažil cvičiť.
Ak sa pozrieme na absolútne hodnoty, tak šetrenie na strane výdavkov bolo v roku 2011 približne polovičné oproti tomu, ako znižujeme výdavky v roku 2013, dokonca na príjmovej stránke boli opatrenia bývalej pravicovej vlády vo väčšej miere, ako je tomu v tomto roku. A to všetko je na základe metodiky ESA 95 a na základe údajov Štatistického úradu.
Teraz trošku toho prostredia európskeho, aby sme vnímali to, že Slovensko nie je len provinciou Európskej únie a eurozóny. Tak toto sú údaje, ktoré hovoria o štrukturálnych deficitoch krajín eurozóny a o nominálnych deficitoch krajín eurozóny. Prečo som zvolil tento graf? (Premietanie obrázkov z notebooku na obrazovky v rokovacej sále.) Zvolil som ho hlavne preto, aby konečne tí veční autori kritiky rokov 2009 a 2010 pozreli sa na roky 2009 a 2010, priemer deficitov v krajinách eurozóny. To sú tie dva najdlhšie zuby smerom dole. To znamená, vo všetkých krajinách eurozóny boli najvyššie deficity v rokoch 2009 a 2010. Takže poprosím všimnúť si to všetkých tých, ktorí tu neuveriteľne a neustále proste podhadzujú tému rokov nejakého nehospodárenia, zlého hospodárenia v rokoch 2009 a 2010, že toto bol, bohužiaľ, trend vo všetkých krajinách eurozóny a Európy preto, že proste bol tam rok vrcholu krízy a rok ďalší, po ňom nasledujúci. V ďalších rokoch môžete vidieť, ako sa nominálne deficity vo všetkých krajinách eurozóny znižujú. Podobné je tá červená čiara, ktorá sa vinie všetkými rokmi. To sú štrukturálne deficity. A tu si dovolím upozorniť na posledný rok, na rok 2014, ktorý hovorí o tom, že štrukturálny deficit v roku 2014 v eurozóne stúpa. To znamená, to je potvrdenie toho, že Slovensko nie je výnimkou, nie je výnimkou z hľadiska pozície, v ktorej sa nachádzame po roku recesie v roku 2013. Takže to je toľkoto asi o tom, ako to vyzerá hlavne za našimi hranicami, lebo často sa dobre pozerá aj za ne.
Počuli sme tu viackrát, ako vláda nešetrí. S konštatovaním, že vláda nešetrí na výdavkoch a že prevádzkové výdavky rastú o viac ako 3 % a legislatívou motivované výdavky rastú menej ako 2,4 %, nie je možné súhlasiť. Nesúhlasím s touto tézou. Pri prostriedkoch zo štátneho rozpočtu ak abstrahujeme v budúcom roku od rezervy, rezervy na zlepšenie výberu daní v objeme 0,25 mld. eur, tak uvedené výdavky v porovnaní s rokom 2013 klesajú absolútne o 210 miliónov eur, čo je pokles o 13,9 %. A to sú pritom v návrhu rozpočtu na roky 2014 až 2016 zabezpečené všetky zákonné nároky občanov vo väzbe na platnú legislatívu.
Chcem vás upozorniť, že napríklad len valorizácia dôchodkov je 160 miliónov eur. Ja by som chcel len upozorniť, ak sa tu proste niekto prežehnáva k objemu výdavkov s medziročným poklesom, musí si uvedomiť, že len napríklad valorizovanie dôchodkov, ktoré je snáď posvätné, znamená z roka na rok, a teda na ten budúci rok 160 miliónov eur. To znamená, zrovna keby boli tie výdavky o 160 miliónov eur vyššie, tak sú vyššie napríklad kvôli valorizácii dôchodkov, ktoré snáď dnes nikto nechce zmrazovať.
Takže počul som zamyslenie ohľadom počtu zamestnancov verejnej správy. A mal som pocit, ako keby sa zabudlo, čo bolo minulý rok, pretože pamätám si, ako ste ma tu takisto minulý rok kritizovali, že zvyšujeme počet zamestnancov. A tento rok je tu táto téma opäť. Takže ak by som prijal vašu hru a prijal kritiku, ktorá je, samozrejme, aj v tomto prípade porovnania logicky fiškálne nesprávna, potom by ste ma mali pochváliť, že sme znížili počet zamestnancov v tomto roku v porovnaní s rozpočtom na tento rok o približne 7 000 ľudí. To je ten rozdiel medzi rozpočtom a očakávanou skutočnosťou. To si, samozrejme, nikto nevšíma, že je rozdiel 7 000 ľudí v rozpočte na rok 2013 a očakávanou skutočnosťou, ale ak porovnáme skutočný počet zamestnancov v roku 2011 a skutočný očakávaný počet v tomto roku, tak vidíme pokles zamestnancov vo verejnej správe o 6 811.
Ja si vážim mnohých z mojich predrečníkov. Ale musím povedať, a dúfam, že nie sú naozaj odkázaní na bezbrehý populizmus, lebo debaty o tom, že navyšujeme počty sudcov, navyšujeme počty vojakov a policajtov, vyplývajú len z manipulácie s číslami, pretože tu niekto tvrdí, že skutočnosť, s ktorou končíme, povedzme, tento rok, by mala sa odraziť aj, samozrejme, aj na pláne na budúci rok. Ona sa tam odráža, ale je tu stále, stále rezerva, ja musím povedať. A musím vám to dokázať na číslach, že to bolo vždy tak.
V roku 2010 bola skutočnosť v rozpočtových organizáciách 127 380. Rozpočet na rok 2011, to je úplne identická situácia, bol 128 681, vaše rozhodnutie, v roku 2011 skutočnosť bola 122 171 a v roku 2012 do rozpočtu ste dali 128 037 zamestnancov. Čiže žili ste v tej realite, v ktorej žijeme aj dnes, aj my. Existuje a vždy bude existovať rozdiel medzi skutočným stavom zamestnancov štátnej alebo aj verejnej správy a tým, ktorým sa rozpočtuje. Podstatné je, aby tieto dve čísla postupne, naozaj postupne klesali.
Podobne to bolo aj vo verejnom sektore ako celku, rok 2010 rok skutočnosť 350 tisíc ľudí, rok 2011 rozpočet 352 tisíc ľudí, rok 2012, je zaujímavý, ten je trošku iný, v roku 2011 skutočnosť 346 tisíc a na rok 2012 už za verejnú správu bolo iba 344 tisíc. To znamená, z vašej logiky pohľadu to bolo to správne riešenie. No ale tu sa stal veľký podvod, pretože na rok 2012 bolo vyškrtnutých 5 000 učiteľov z evidencie, preto, aby to niekomu vyšlo, preto, aby niekomu vyšiel nárast priemernej mzdy pre školákov, ktorí sa potom patrične, samozrejme, nahnevali, pretože pokles učiteľov o 5 000 v roku 2012 nenastal. Čiže dúfam, že nikto, vážená snemovňa, ma nechce tlačiť k tomu, aby som robil podobné podfuky, ako ich niekto robil pri príprave rozpočtu roka 2012. (Potlesk.)
Spravme si teda exkurz aj do ešte ďalšej minulosti. A to sú tie posmešky okolo šetrenia počtu ľudí v rokoch 2006 až 2010. Tak za obdobie roku 2006 až 2010 došlo k zníženiu rozpočtovaného počtu zamestnancov v rozpočtovej organizácii o 6 883 osôb, zo 139 tisíc na 132 tisíc cca. Za dva roky vášho vládnutia v rokoch 2011 a 2012 došlo k zníženiu počtu zamestnancov o 644 osôb.
Ja by som vás len poprosil o pokoru k týmto číslam a k tomu aj primeranej otvorenosti úst, ak kritizujete niečo, buď čomu nerozumiete, alebo s čím úplne zámerne manipulujete. Toľko by som teda sa asi chcel k počtu zamestnancov vyjadriť.
A tu sa musím, samozrejme, zastaviť aj pri reforme ESO. To je tiež úplne kúzelné. Ja som tu v podstate počul skoro od každého predstaviteľa opozície zhadzovať reformu ESO ako takú. No ja musím vás ale upozorniť na to, že reálne došlo už na základe reformy ESO aj k zníženiu počtu zamestnancov, možno malého, ale došlo k zníženiu počtu zamestnancov, došlo k reálnej úspore či už na bežných alebo osobných výdavkoch a došlo k zníženiu rozpočtových organizácií, ktorých počet je základný predpoklad upratovania, pretože čím máte viac organizácií, viac rozpočtov, viac riaditeľov, viac ekonómov, tým väčší sklon k neporiadku tam máme. Robíme to takisto s plnou pokorou. Možno to robíme pomaly. Možno to robíme s väčšou opatrnosťou, ako boli naše úvodné plány. Ale musím podotknúť, že nás kritizujú ľudia, ktorí v tejto oblasti nikdy nič neurobili, a nie možno preto, že by nechceli, ale nemohli niečo tu urobiť.
Ja si dovolím tuto kričiacim kolegom z bývalej SMK pripomenúť, že ak niekto prekazil reformu daňovej a colnej správy v roku 2006, tak to boli poslanci SMK, pretože sa nechceli vzdať daňových úradov v južných okresoch. Politický kľúč daňových úradov fungoval v tejto krajine 18 rokov. A poslanci SMK prekazili tento plán, pretože sa nechceli vzdať svojich puťafajtášov straníckych v Dunajskej Strede, vo Veľkom Mederi, v Komárne, tam, kde sú najväčší bastardi ohľadom daňových únikov. A budú nás poučovať títo ľudia, s takouto špinou za nechtami? (Potlesk.) Že sa nehanbíte.
Druhý pokus bol v roku 2012, pretože predchádzajúca vláda Roberta Fica zlúčila daňovú a colnú správu, zjednotila vedenie a metodiku, dala to na krajské správy, pretože jasne pochopila, že sa musí riadenie finančnej správy oddeliť od regiónov, pretože bratranecké a iné mafiánske vzťahy sa museli prerušiť, tak, bohužiaľ, podarilo sa to v roku 2012 spôsobom, akým sa to podarilo.
Ja by som len chcel veľmi prosiť, aby ľudia, ktorí naozaj s veľkou mierou arogancie a nebotyčnej odvahy o tom, že sa na všetko zabudne, si uvedomili, o čom hovoria. My sa tu pokúšame o zmeny, ktoré sa tu nediali 18 rokov, lebo táto krajina bola odsúdená na koaličné vládnutie. Máme tu možnosť urobiť tieto zmeny a vy nás tu stále vyzývate, že robíme málo, vy nás tu šticujete, že mali by sme to robiť rýchlejšie, že mali by sme to robiť v druhom roku, dva a pol roku. Tak hovorí politológia. Starajte sa o seba, vážení priatelia, starajte sa o seba, starajte sa o svoje výsledky budúcich parlamentných volieb, pretože my budeme musieť doručiť výsledky a my sa budeme musieť s týmito výsledkami postaviť pred ľudí. (Potlesk.) Potom nás môžete konfrontovať, a nie každý štvrťrok, každý polrok spochybňovať, robiť tlačové konferencie o tom, aké to je ESO, aké sú tam utajované informácie. Je to ťažké, je jasné, že je ťažké meniť niečo po osemnástich, dvadsiatich rokoch. Ťažké je niekomu zobrať stoličku, ťažké je prestrihnúť väzby. Ale minimálne v oblasti finančnej správy sa to začalo dariť. (Potlesk.)
Superdividendy, veľmi krátko. V roku 2005 bol príjem do štátneho rozpočtu zo superdividend 365 miliónov eur. Takže poprosím, aby sme sa netvárili, že je to niečo výnimočné. Za posledných 8 rokov si tak rozpočet štátny rozpočet zo superdividend prilepšil vo výške skoro 1,3 mld. eur. To je proste konkrétna štatistika, ktorá hovorí o posledných ôsmich rokoch. Ja by som vám opäť pripomenul, to, čo robíme, ste robili takisto aj vy. Z tohto pohľadu je proste normálny. A môžete ho spochybňovať, môžete ho natierať nazeleno, namodro, ale za posledných 8 rokov do štátneho rozpočtu prišlo 1,3 mld. eur.
Čerpanie eurofondov. Viete veľmi dobre, že aj tu som verejne priznal, že nie je dobré, že sa nám nedarí čerpať eurofondy, viete, že s obrovským napätím aj naším úsilím a s podporou a s pochopením kolegov v Európskej únii sa nám podarilo prijať výnimku, na základe ktorej sme neprišli o stovky miliónov eur. Ale musím vám pripomenúť to, že ich čerpanie a výška bude vyššia ako v roku 2011 opäť. Od doby spracovania očakávanej skutočnosti v roku 2013 pri príprave návrhu rozpočtu došlo k zvýšeniu čerpania prostriedkov rozpočtu, to znamená, dnes takisto Ľudovít Kaník pracoval s číslom 400 miliónov eur na ušetrení na kofinancovaní, dnes je to 240 miliónov eur. Čiže tá suma, ktorá sa šetrí na kofinancovaní, je skoro o polovicu nižšia, ako sme s ňou rátali v polovici tohto roku, čo je dobrý jav. V každom prípade nie je dobré, že to stálo 240 miliónov eur. Vám pripomeniem, v roku 2011 to bolo tuším 300 miliónov eur. Nedarí sa nám v tejto oblasti, ale je jedno, ktorá vláda to manažuje. A z tohto pohľadu môžem len povedať, že nám zostávajú už len dva roky. Ak tie dva roky nevyužijeme, o tie peniaze definitívne prídeme.
Ešte oblasť verejných služieb a bezpečnosti. To je otázka, ktorá sa týkala mnohých narážok na to, koľko sa míňa na ministerstvo vnútra. Tu musím povedať, že, bohužiaľ, kapitola ministerstva vnútra nie je porovnateľná medzi rokmi 2013 a 2014 ani medzi rokmi 2012 a 2014, pretože dochádza v kapitole ministerstva vnútra k zásadnej zmene, v podstate celé regionálne školstvo sa ide financovať cez ministerstvo vnútra. A naozaj výsledkom toho, že vznikajú tie regionálne KAMO, výsledkom toho, že sa špecializovaná štátna správa z veľkej časti dostala pod rezort vnútra, tak sú tie vzťahy neprehľadné. A to aj navádza, samozrejme, na tie čísla, ktoré sú tu spochybňované, alebo teda vytvárajú nejakú atmosféru vytvárania nejakého policajného štátu. Od toho sme naozaj ďaleko. Totiž na to reálne naozaj nemáme.
Ak hovoril pán Miškov o investíciách, tak chcem len hovoriť o štátnej pomoci, ktorá hovorí o tom, v ktorých rokoch koľko vzniklo pracovných miest. Takže v rokoch vynikajúcich dobrých časov, v rokoch 2002 až 2006, na základe prijatých stimulov vzniklo 13 tisíc pracovných miest, v rokoch hojnosti v rokoch 2006 až 2010 vzniklo 27 tisíc pracovných miest na základe stimulov, ktoré rozdala vláda. V rokoch 2010 až 2012 to bolo 2 670 pracovných miest a od apríla 2012 dodnes to bolo skoro 5 tisíc pracovných miest.
Ešte snáď k zahraničným priamym investíciám. Ja neviem, odkiaľ čerpal pán poslanec Miškov, ale FDI, to znamená priame zahraničné investície, na Slovensku v roku 2012 predstavovali 3,1 % hrubého domáceho produktu. A tá úroveň okolo 3 % je vnímaná ako stabilizovaná. V Českej republike to bolo naozaj viac, ale nie tak, ako to uvádzal pán Miškov. Bolo to 5,4 % hrubého domáceho produktu. A v Poľskej republike napríklad to bolo 0,7 % domáceho produktu.
Ak chceme hovoriť o zdravotníctve, o tom, či je alebo nie je prioritou, opäť, celkové príjmy verejného zdravotného poistenia v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2013 medziročne rastú o 3,62 %, v absolútnom vyjadrení o 150 miliónov eur. Takže ja som sa k tomu tiež jasne vyjadril aj v priebehu rozpravy. A lepší výber u ekonomicky aktívnych osôb a, bohužiaľ, aj narastajúci zisk zdravotných poisťovní a zvyšujúca sa peňažná rezerva na účtoch zdravotných poisťovní vytvárajú priestor na to, aby boli potreby zdravotníctva v budúcom roku jednoznačne saturované. Opakujem, na účtoch zdravotných poisťovní, aj súkromných aj tej štátnej poisťovne, je aj v tomto momente skoro 300 miliónov eur. A takisto chcem si dovoliť povedať, že len v mesiaci november si cucla jedna zo zdravotných poisťovní 50 miliónov eur ako rozdelenie svojho zisku. Takže toto je realita, s ktorou musíme, bohužiaľ, žiť.
Ak hovoril pán poslanec Lipšic o náraste prokurátorov, sudcov, to snáď aj poslankyňa Žitňanská potvrdí, to nie je pravdou. A, opäť, je to len manipulácia s číslami medzi skutočnosťou a rozpočtom ako takým.
Pán Uhliarik hovoril o tom, že platba štátu v absolútnom vyjadrení, mesačná platba na jedného poistenca je historicky najnižšia za posledných 10 rokov. Tak tu ho musím vyviesť z omylu, mesačná platba na jedného poistenca v porovnaní s rokom 2004 vzrástla zo 16,1 eura v roku 2014 na 32,2 eura, čo predstavuje dvojnásobné zvýšenie. Platba za jedného poistenca na roku 2014 vo výške 32,2 eura je vyššia, ako bola v rokoch 2011 a 2012, keď bol aj pánom ministrom pán Uhliarik. Vtedy to boli sumy 32,16 a 30,76.
Toľko o číslach ako takých.
Takže veľa sa dá pri tomto pultíku povedať zo strany poslancov, veľa toho môžem určite povedať aj ja, dá sa v mnohých veciach určite zviditeľniť, ja nie som naozaj nejako nadšený z priebehu tejto debaty, pretože to, že nebola dramatická, potvrdzuje aj možno nie veľký záujem médií, ktorý sa dal prerušiť snáď len darčekmi formou rulety, zvonenia tu zvončekom alebo oznámením niekomu, že sa z neho stane laktibrada. Ak toto sú proste spôsoby, akými potrebujete na seba upútať pozornosť, prosím, pre mňa je to aj potvrdením toho, že pri debate a pri konkrétnych číslach a dopadoch tohto rozpočtu sa naozaj nedeje žiadna dráma a že ciele, ktoré sme si predsavzali, sme schopní splniť.
Snáď posledné dve veci.
Ja som z úst opozičných poslancov počul tú klasiku. V podstate v zásade som počul, že mnoho vecí je podfinancovaných a malo by tam ísť viac peňazí. Počul som, že sa má teda šetriť, ja som nepočul, kde by to malo byť, však to máme, to je zase na starosti vlády ako celku. Chcel by som vám, páni kolegovia z opozície, pripomenúť, že som požiadal, aby mi urobili štatistiku vami predkladaných zákonov. Takže, od apríla v roku 2012 to bolo vyše 90 zákonov, s dopadom na rozpočet verejnej správy mínus 800 miliónov eur. Ja by som vám chcel len pripomenúť, že toto je tvorba, ktorej sa zväčša venujete.
Boli tam, samozrejme, aj pozitíva vo výške asi 230 miliónov eur, aby som bol spravodlivý, a potom asi za pol miliardy, to je ten list, ktorý som dostal od pána poslanca, odhad na zníženie korupcie. Z tohto pohľadu, nehnevaj sa, nemôžem to brať ako kvalifikovaný odhad. To, čo sú vypočítané veci naším rezortom, je negatívum 800 miliónov eur. A chcem vám povedať, že toto je spôsob komunikácie, ktorú realizujete. To znamená čo najmenší deficit, čo najmenší dlh a na druhej strane legislatívne návrhy, ktoré deficit a dlh prehlbujú. Taká je realita.
Ak by som to mal celé zhodnotiť, tak jediné, za čo niečo stálo z pohľadov reálneho života, je príspevok pani Jany Žitňanskej, pretože návrh, ktorý tu podala vo veci obsahovej, má zmysel, pretože má zmysel pre niekoľko stoviek, a keby to bolo len pre niekoľko desiatok, detí, ktorým sa môže rozšíriť možnosť asistenta, zdravotného asistenta, aby mohli pracovať, aby mohli byť integrované do riadnych škôl. Nechal som preskúmať pozmeňujúce návrhy. Bohužiaľ, nie sú technicky vykonateľné, lebo aj my sa vyhýbame tomu, aby boli pozmeňujúce návrhy v pléne podávané ústne, pretože je to komplikované, potom to treba tu čítať 20 minút, pán spravodajca vie, o čom hovorím, minulý rok mal tú česť to robiť. Čiže technicky sú nevykonateľné z pohľadu naozaj nie politického, ale odborného, čo mám od svojich ľudí. Ale dávam svoje slovo, a ja už som o tom hovoril s ministrom školstva, že akúkoľvek požiadavku, ktorá vznikne z hľadiska zabezpečenia a financovania týchto asistentov, splním rozpočtovým opatrením v rámci možnosti presunu, napríklad aj z kapitoly VPS, ako ste to navrhovali. Čiže nevieme to technicky zrealizovať teda s pozmeňujúcim návrhom, ale dávam vám slovo a si to môžete odkontrolovať ako členka výboru pre vzdelanie, že v tejto oblasti budú tieto požiadavky, tak ako budú požiadavky, dané a ministerstvo ich vyhodnotí, ak ich zamietne, nebude to kvôli tomu, že by bol nedostatok peňazí. A hovorím to na záver v podstate. A snáď mi budete rozumieť. Na konci dňa to nedelí ani nenásobí z pohľadu štrukturálneho úsilia, veľkosti konsolidácie, fiškálnej reakcie, na konci je to naozaj v živote každého jedného človeka. A z tohto pohľadu ak môžeme urobiť pre jednotlivca, pre desiatky jednotlivcov alebo pre stovky ľudí dobre malým opatrením, takéto peniaze sa v rozpočte vždy musia nájsť a na takéto podnety musíme reagovať pozitívne. Takže to moje slovo z tohto pohľadu tu je. A dúfam a verím, že ho budem môcť splniť. A dúfam, že vy ho budete môcť odkontrolovať, že sa tak stalo.
Dobre. Blížime sa k záveru. Ja môžem iba si popriať, aby sme zvládli záver roka tak, aby notifikovaný deficit rozpočtu roku 2013 bol pod 3 %. Stále to bude ešte dráma z pohľadu dopadu hlavne hospodárenia samospráv, tak ako to tu hovoril aj pán Hrnčiar. Je to realita. Tie riziká, tak ako sú v tomto roku, sa prenášajú aj do roku budúceho. Nebude to žiadna nudná práca budúci rok z pohľadu udržania cieľov, možných výpadkov, platenia rôznych účtov, korekcií, restov, týchto vlád, minulých vlád. Bude to dráma, ale bude to oveľa menšia dráma z toho pohľadu, že nám bude lepšie, pretože ten rast ekonomický naozaj dosiahne 2-percentnú hranicu. Mali by sme zlomiť aj situáciu na trhu práce. Situácia v oblasti rastu cien, máte tu oznamy regulátora o tom, že zásadným spôsobom poklesnú ceny plynu, elektriny, ale nielen pre obyvateľstvo, ale aj pre priemysel, aj pre malých a stredných podnikateľov, čo zásadným spôsobom zvýši aj ich konkurencieschopnosť a chuť dodávať, predávať a zamestnávať. Ja som presvedčený o tom, že ideme do lepšieho roka, a držte nám palce, aby sme to zvládli. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.
Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? (Reakcia spravodajcu.)
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Dámy a páni, navrhujem, aby sme o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte hlasovali zajtra po hodine otázok, jednak spravodajca potrebuje čas, aby prešiel pozmeňujúce návrhy, jednak chcem zabezpečiť účasť premiéra a vlády, takže o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte budeme hlasovať zajtra o 15.00 hodine po ukončení hodiny otázok.
Navrhujem, keďže je ťažké odhadnúť ďalší priebeh rokovania, budeme pokračovať správou o lesnom hospodárstve, a neviem, aký rozsah bude mať rozprava, máme jeden prerokovaný bod spred začatia rozpravy o návrhu štátneho rozpočtu a uvidíme, ako bude prebiehať rokovanie o programe do 19.00 hodiny a zajtra od rána, aby sme nehlasovali zajtra o 11.00 hodine doobeda, ale aby sme o prerokovaných bodoch programu hlasovali po hodine otázok.
Poprosím teraz pána Ľubomíra Jahnátka... (Výkriky v sále.)
Pán Hlina, nevykrikujte tu, prihláste sa, máte tam tlačidlo. Ja vás naučím, čo s tým treba robiť, normálne ho stlačte, dajte si tam kartu, všetci vás budú počuť, budete v zázname, kľudne. (Reakcia z pléna.) Pán Hlina, ešte raz, máte kartičku, dostali ste ju, stačí ju zasunúť, zapnúť mikrofón a prejavte svoj názor, dobre, len nevykrikujte tu po Národnej rade.
Dobre, takže je súhlas s takýmto návrhom? (Nesúhlasná reakcia pléna.) Nie je, takže poprosím vás o hlasovanie.

Poprosím, prezentujme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 42.
Národná rada nie je uznášaniaschopná.
Takže o vašom návrhu budeme hlasovať, až keď Národná rada bude uznášaniaschopná.

Dobre, takže, dámy a páni, zajtra o 11.00 hodine sa stretneme na hlasovaní a ja navrhnem, aby sme vtedy nehlasovali. Dúfam, že tu zajtra všetci budete. Ďakujem pekne.
Budeme pokračovať bodom programu a to je

správa o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok 2012. Je to tlač 700.

Poprosím o slovo pána ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomíra Jahnátka. Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky predkladá správu o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok 2012, ktorá obsahuje informácie o aktuálnom stave lesov a ich obhospodarovaní k 31. 12. 2012.
Výmera lesných pozemkov k termínu 31. 12. 2012 bola 2,012 414 mil. ha, z toho porastovej pôdy bola 1,940 300 mil. ha, lesnatosť dosiahla 41 %.
Vo vlastníctve štátu v správe štátnych organizácií lesného hospodárstva v roku 2012 bolo 785 851 ha porastovej pôdy, čo predstavuje 40,5 % z celkovej výmery porastovej pôdy.
Proces usporiadania vlastníckych a užívacích práv k lesným pozemkom podľa platných reštitučných zákonov prebieha aj naďalej a nie je možné stanoviť jeho ukončenie.
V roku 2012 bolo na Slovensku 248 469 ha porastovej pôdy tzv. neznámych vlastníkov, čo predstavuje 12,8 % z celkovej výmery porastovej plochy.
Lesy plnia viac funkcií súčasne, z hľadiska využívania ich funkcií sa členia na kategórie lesov, hospodárske lesy, ktoré predstavujú 70,7 %, ochranné lesy (17,1 %) a lesy osobitného určenia (12,2 %).
Lesy na Slovensku majú pomerne pestré drevinové zloženie s medziročne klesajúcim podielom ihličnatých drevín, najmä smreka v dôsledku negatívneho pôsobenia biotických a abiotických škodlivých činiteľov, najvyššie zastúpenie majú dreviny buk lesný (32 %) a smrek obyčajný (25 %).
Rozsah starostlivosti o mladé lesné porasty má za posledné roky stúpajúci trend, čo bude mať pozitívny vplyv na odrastávanie a vývoj mladých lesných porastov.
V roku 2012 sa vyťažilo 8,232 mil. kubíkov dreva, t. j. o 1,235 400 mil. kubíkov, čiže 13 % menej ako v roku 2011.
Podiel náhodných kalamitných ťažieb tvoril 42,57 % z celkovej ťažby dreva.
V štátnych organizáciách lesného hospodárstva sa vyťažilo 4,340 800 mil. kubíkov, čo je 52,73 % dreva, z toho 48,95 % ihličnatého a 51,05 % listnatého.
V neštátnom sektore sa vyťažilo 47,27 % dreva, z toho 63,41 % ihličnatého a 36,59 % listnatého.
Až 80 % tržieb a výnosov lesného hospodárenia tvoria tržby za predaj dreva.
V roku 2012 predstavovali dodávky surového dreva 8,201 674 mil. kubíkov, z toho 2,360 500 mil. bolo na vývoz.
V budúcnosti sa očakáva pokles dodávok dreva, najmä ihličnatého, v dôsledku ukončenia spracovania kalamít.
Tržby a výnosy lesného hospodárenia v roku 2012 v porovnaní s rokom 2011 klesli o 9,2 %, najmä z dôvodu poklesu tržieb za drevo o 9,6 %.
V nasledujúcich rokoch bude pokračovať znižovania ťažieb ihličnatého dreva, čím sa bude ďalej prehlbovať nesúlad medzi zdrojmi, čiže ponukou dreva a dopytom spracovateľských kapacít.
V roku 2012 lesné hospodárstvo vykázalo zisk v objeme 39,6 mil. eur.
Pokles hospodárskeho výsledku v porovnaní s rokom 2011 v štátnych, ako aj v neštátnych lesných podnikoch je spôsobený poklesom ťažieb dreva, a tým aj dodávok dreva.
Pokles tržieb za drevo, zníženie disponibilných zdrojov, sa prejavil v znížení priamych nákladov v pestovateľskej činnosti, opráv a údržieb.
Horší výsledok hospodárenia v štátnych podnikoch v porovnaní s neštátnymi podnikmi je spôsobený najmä nákladmi vynaloženými na správu neodovzdaných lesov so zákazom ťažby dreva, vyššími režijnými nákladmi.
Vyššie náklady v štátnych podnikoch sú dôsledkom vyvolaných nákladov súvisiacich so správou majetku štátu, udržaním zamestnanosti a prácou s verejnosťou.
V lesnom hospodárstve je problematickou daň z nehnuteľností.
Podiel na daniach v roku 2012 predstavoval 13,9 % vzhľadom na voľnosť stanovenia, ako aj oslobodenia od dane z lesných pozemkov obcou.
Daň z nehnuteľností v roku 2012 v porovnaní s rokom 2011 stúpla výraznejšie v štátnych organizáciách.
Odvod za vyňatie lesných pozemkov, náhrada za stratu mimoprodukčných funkcií lesa predstavuje ekonomický nástroj štátu zameraný na ochranu lesných pozemkov a ich zachovanie pre budúce generácie.
V roku 2012 bola poskytnutá podpora z verejných zdrojov, to znamená štátny rozpočet, fondy Európskej únie a ostatné zdroje do lesníctva v objeme 33,747 mil. eur.
Drevospracujúci priemysel na Slovensku disponuje spracovateľskými kapacitami, ktoré postačujú na spracovanie celého objemu ihličnatého dreva ťaženého na Slovensku.
K najvýkonnejším odvetviam slovenskej ekonomiky patrí celulózovo-papierenské odvetvie.
Celkový ročný využiteľný potenciál lesnej palivovej biomasy predstavuje v súčasnosti 2,8 mil. ton a je využívaný len na 33 %.
Veľká časť suroviny používanej na energetické účely pochádza z neštátnych lesov.
Celková výmera chránených území na lesných pozemkoch je 1,132 037 mil. ha, čo predstavuje 56,25 % z celkovej výmery lesných pozemkov na Slovensku.
Výmera národných parkov na lesných pozemkoch sa oproti roku 2011 nezmenila.
Cieľom tejto správy je oboznámiť verejnosť s výsledkami hospodárenia v lesoch, analyzovať a hodnotiť dosiahnutý hospodársky výsledok v lesnom hospodárstve z viacerých pohľadov, ekonomického, ochrany lesného ekosystému, spracovania dreva a rozvoja vidieka.
Predkladaná správa má informatívny, analytický a hodnotiaci charakter a nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálnu oblasť, životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti.
V závere zelenej správy sú navrhnuté opatrenia na zlepšenie ekonomickej situácie obhospodarovateľov lesa prostredníctvom zvýšenia diverzifikácie výroby, riešenia dane z nehnuteľností lesných pozemkov, riešenia úhrady obmedzenia vlastníckych prác, zvýšenia podielu produkcie lesnej biomasy ako obnoviteľného zdroja energie, zvýšenie domáceho dopytu po výrobkoch z dreva v súlade s princípmi trvalej udržateľnosti.
V oblasti obhospodarovania lesov sa navrhuje zabezpečenie strategických cieľov Národného lesníckeho programu Slovenskej republiky.
Materiál bol predmetom medzirezortného pripomienkového konania, opodstatnené pripomienky boli akceptované.
Správa bola dňa 12. 8. 2013 prerokovaná v Hospodárskej a sociálnej rade Slovenskej republiky, ktorá ju vzala na vedomie bez pripomienok.
Materiál bol prerokovaný a schválený vládou dňa 4. 9. 2013.
Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie vzal materiál na vedomie dňa 8. 10. 2013.
Správa sa predkladá bez rozporu, odporúčam preto, aby ju Národná rada Slovenskej republiky vzala na vedomie. Ďakujem pekne, skončil som.

Pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
A teraz prosím spravodajcu z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslanca Tibora Lebockého, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore. Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, vážení pán minister, správu o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok 2012 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 678 z 20. septembra 2013 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, ktorý predkladá túto správu (parlamentnú tlač 700a).
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uvedenú správu prerokoval v určenej lehote.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie správu uznesením č. 183 z 8. októbra 2013 vzal na vedomie a odporučil ju Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 198 z 15. októbra 2013 schválil správu o výsledku prerokovania správy o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok 2012 vrátane uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenej správe. Poveril ma ako člena výboru predložiť a predniesť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky túto správu výboru a návrh na uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je prílohou tejto správy.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Otváram rozpravu. Mám písomné prihlášky do rozpravy od pánov poslancov Jána Mičovského, Zsolta Simona a pán predsedu výboru Mikuláša Hubu.
Pán poslanec Mičovský.

Dobrý podvečer. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia zo snemovne, správa, ktorú máme predloženú, je v zásade v poriadku. Slová „v zásade“ mám na mysli asi v tom rozsahu, že obsahuje podstatné veci, možno aj menej podstatné a v zásade jej nemožno teda povedať nič také, čo by som ja osobne považoval za základný a nejaký dôležitý rozpor, to, čo je v tejto správe uvedené a aká je oproti týmto údajom realita. Napriek tomu považujem za potrebné vystúpiť ku správe nie kvôli tomu že sa to akosi očakáva, že lesník by mal zaujať stanovisko ku správe o lesnom hospodárení, ale kvôli tomu, že v tejto správe mi niektoré veci chýbajú. Je to síce istá úvaha, hodná aj možno polemiky, či to, čo tam chýba, má alebo nemá byť. Alebo je to možno právo autorov, aby zvolili ten pohľad, ktorý považujú za dôležitý. A ja si neosobujem právo tvrdiť, že viem presne, čo v tej správe má byť. Ale presne viem, že keby som sedel na mieste pána ministra pôdohospodárstva, tak by som s takouto správou nesúhlasil a žiadal by som svojich kolegov, aby ju upravili spôsobom, o ktorom predpokladám, že by bol jednoznačne presvedčivejší, vhodnejší a presnejší z hľadiska toho, čo si myslím, čo by správa mala čitateľovi dať. Ak by to mal byť len súhrn dát, ktoré sa udiali, tak je to okej, ale ak to má byť aj niečo, čo by malo byť istou inšpiráciou, mementom, upozornením a zdôraznením cieľov, a ja si myslím, že takáto správa by mala mať takúto ambíciu, tak potom by bolo veľmi dobré, keby táto správa, ktorú mám ja rád už z toho pohľadu, že každý ročník si ju odkladám a považujem to za dôležitý archívny súbor údajov, ktoré sa dajú spätne prelistovať, obsahovala teda aj veci, o ktorých sa zmienim vo svojom vystúpení.
Začnime.
Základná vec, ktorá je síce možno úsmevná, ale mne tam ozaj chýba. A chýba to o to viac, že som pána ministra pred rokom na to upozornil, že to tam nie je. A predpokladal som, že to je len daň na prechodné obdobie, keď preberal kreslo ministra. A možno sme sa mohli baviť o tom, kto je viac za to zodpovedný v prechodnom roku, či je to bývalý alebo nastávajúci minister. Teraz už takúto ospravedlnenku vystaviť nemôžem.
A spytujem sa, po prvé, teda vzhľadom na to, čo mi chýba, prečo táto správa neobsahuje už druhýkrát v chronológii desiatich rokov nič o práci s verejnosťou. Jasné, je mi to blízka téma. A každá líška svoj chvost zvykne chváliť. Ale ja sa domnievam, že to nie je otázka osobných pohľadov a preferencií, ale otázka istého pochopenia zmyslu lesného hospodárstva. A teda správa by mala podstatné veci v tomto zmysle tohto predmetu aj obsahovať. Je to oblúk poznatkov, ktoré na prelome tisícročí boli charakterizované tým, že bolo považované pomaly lesné hospodárstvo za nejakého škodcu a lesní hospodári za nepriateľov lesa. Začalo sa cieľavedome, prácne a veľmi zodpovedne pristupovať k tomu, aby verejnosť vedela, čo je to lesné hospodárstvo a akými nástrojmi disponuje a čo všetko je výsledkom práce lesného hospodára. Tá práca sa začala dariť, iste aj nielen vďaka tomu, že sa vykonávala, ale aj vďaka tomu, že sa o nej primerane informovalo, aj okrem iného na stránkach zelenej správy o lesnom hospodárstve. A je to preto pre mňa nepochopiteľné, smutné a hodné výčitky, no, čože, výčitka tu nie je dobré slovo, istého sklamania, že ani slovko na túto tému, ktorá bola, opakujem, rozvíjaná, v správe nenachádzame. Prečo tu nemáme ani zmienku o lesníckych dňoch, ktoré sa stali fenoménom, ktorý možno sme nevymysleli na Slovensku, ale ktorý ozaj v apríli dokáže informovať státisíce občanov Slovenska o hodnotách lesa? Prečo tu nie je zaujímavá zmienka o lesníckom skanzene, ktorý sa stal miestom, ktoré nám závidí Európa, kde ročne prechádzajú desiatky tisíc ľudí a na konci prehliadky 4,5-kilometrového chodníka lesného času dávajú otázku lesným hospodárom, či to tak všetko robia? A nehovoria to len domáci návštevníci. Hovoria to aj zahraniční návštevníci, ktorí zároveň dodávajú, že niečo také by sa im zišlo. Prečo tu nie je žiadna zmienka o stromoch poznania, o tom, ako sa do mladých myslí našich žiakov vštepuje úcta k lesu i úcta k práci lesného hospodára? Mám tým na mysli malé mini arboréta, ktoré sa vytvárajú pri našich základných školách, kde lesníci, lesní hospodári nad rámec svojho pracovného času prichádzajú, vysádzajú so žiakmi stromčeky, nie kvôli tomu, aby urobili nejaké ozrejmovacie práce, ale kvôli tomu, aby sa s nimi porozprávali o tom, čo to znamená. A verte tomu, že to pre mňa patrí medzi veľmi pekné spomienky, keď ľudia, ktorí možno už mali svoje roky, moji kolegovia lesníci dopredu zvykli niekedy ošomrať takúto povinnosť a keď sa vracali od tých detí tak zvykli povedať zase prekvapivú vetu, ktorou reagovali na to, čo práve zažili: „Tak ono ti to má asi zmysel.“ Tie deti to potrebujú počuť. A takto by sme mohli popridávať významné lesnícke miesta, oblasť, kde sa vám dostáva takého ocenenia, že prídu lesníci z vyspelých krajín európskych a hovoria s istou takou až pokorou: „Prosím vás pekne, to túto myšlienku vy máte patentovanú na Slovensku? Ak nie, my by sme to veľmi radi použili aj u nás, je to skvelé.“
Dobre dalo by sa o tom teraz krasorečniť aj ďalej, nie je to účelom, účelom je pripomenúť, že práve vďaka týmto niekoľkým námatkovo vybratým akciám, ktoré sú môjmu bolestivému srdcu najbližšie, ale určite by sme mohli hovoriť o ďalších, je možné tvrdiť, že obraz lesného hospodárstva, obraz práce lesníka sa za posledných desať rokov výrazne zmenil. Ja tvrdím, že sa zmenil k lepšiemu. A tvrdím, že je to dôležitá súčasť práce lesníka takisto ako všetky jeho ďalšie činnosti, o ktorých ľudia viac alebo menej niečo vedia, preto ukončím túto časť len druhýkrát po vlaňajšku so žiadosťou na ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, aby neopomínalo ani tento druh činnosti. Ja si myslím, že pol stránky venovanej takejto správe by práve práci s verejnosťou malo byť, pretože je to práca ako každá iná, akurát sme si ešte možno nezvykli, že je to štandardná súčasť lesníckej činnosti. Ale verte tomu, že ona sa ňou už stala aj ostane. A dokonca jej význam bude možno stúpať nad rámec tých činností, ktoré sa v minulosti považovali pre lesníctvo za typické.
Dobre na úvod možno sme si sme porozprávali teda o tom, ako lesníci dokážu idylickejšie a, verím, ale aj realistickejšie popísať svoju prácu tak, aby jej rozumeli aj tí, ktorí zvyknú pozerať sa na veci kriticky.
A teraz sa pozrime na druhú oblasť. Napokon hovoril som o tom aj na výbore neviem, bol ešte vtedy čas možno niečo zmeniť, nezmeniť. Ale už ju považujem za dôležitejšiu, aby som mal voči nej výhrady. A to je otázka prírode blízkych spôsobov hospodárenia v lesoch. Pán minister, letom svetom ako prechádzal závermi uvedenými v zelenej správe, tak spomenul aj to, že sú tam opatrenia Národného lesníckeho centra, ktoré teraz sa odporúča zrealizovať. Ale tu by som chcel veľmi rád zdôrazniť, že jeden z tých záverov, on to nepovedal, ale ja ho teda chcem tu vysloviť, je podporovať prírode blízke hospodárenie v lesoch. Je to jediná veta, ktorú v tejto správe nachádzam na túto tému, preto veľká výhrada, oveľa ešte možno väčšia z hľadiska odborného, aj keď z hľadiska váhy tých tém, možno to nie je až taký veľký rozdiel, je tá, že sa vôbec nenachádza žiadna zmienka v rámci technického výpočtu rôznych štatistických ukazovateľov uvedených v zelenej správe o stave lesného hospodárstva o hospodárskych spôsoboch. To sme sa dozvedeli o drevinách, o kalamitách, o tržbách, o nákladoch. Ale my sa z tejto správy nedozvedáme nič, čo je mimoriadne zásadné, o hospodárskych spôsoboch, ktoré sa v Lesoch Slovenskej republiky uplatňujú.
Popíšem, spodrobním to. Určite je známy výraz holorub, určite je známy výraz podrastové hospodárenie, možnože trocha menej, ale áno. Dosť často som tu už hovoril o výberkovom hospodárení. Ak sa pozrieme na vývojový graf toho, čo sa v lesoch na území Slovenska dialo za posledné stáročia, tak môžeme povedať, že stredovek bol dobou nekontrolovaného rúbania bez náhrady, potom prišiel pokrok po stáročia v tom, že sa zaviedlo na tú dobu moderné holorubné hospodárenie, kde už z moci panovníckeho titulu bola povinnosť lesného hospodára nielen istým systémom vyrúbať, ale aj zalesniť to. Trvalo to stáročia. Dokonca to trvalo len tak dlho, že len v osemdesiatych rokoch minulého storočia, pred zhruba 25 – 30 rokmi sa to preklopilo a z tohto hospodárskeho spôsobu holorubného, ešte ja som začínal svoju prax s tým, že to bol prevažujúci hospodársky spôsob, sa to preklopilo aj pod tlakom vedomostí, aj pod tlakom verejnej mienky aj pod tlakom klimatických argumentov k tomu, že začal byť dominantný a prevládajúci hospodársky spôsob podrastový. Ajhľa, uplynulo len 30 rokov a máme tu prioritu úplne inú, a je to priorita, ktorá presne vystihuje práve to, čo aj pán minister chce podporiť, je to prírode blízke hospodárenie, máme tu zmenu ďalšiu, ktorá hovorí o výberkovom hospodárskom spôsobe. A otázka je, koľko jednotlivých typov takéhoto hospodárenia podľa hospodárskych spôsobov máme na Slovensku? Zelená správa nám na túto tému vôbec, ale vôbec neodpovedá. A ja ak by som si mal vybrať niečo, čo je kardinálne dôležité, dominantný bod, ktorý by v tejto správe mal byť uvedený, aj keď je to vec osobných preferencií, tak ja si myslím, že to je to, že ambícia ministerstva by mala byť v tom, aby hospodárske spôsoby, tak ako som ich popísal z hľadiska tej stáročnej histórie a tak ako sú oni ozaj dôležité, boli predmetom aj zelenej správy, tobôž, keď budeme možno s istou pochvalou v januári hovoriť o tom, že ministerstvo si je vedomé toho, že hospodárske spôsoby sú dôležité, a urobilo v návrhu, ktorý bol nedávno stiahnutý, dôležitý doplnok, verím, že budem mať možnosť sa v januári k nemu vyjadriť, pričom bude to vyjadrenie pozitívne, ktoré vlastne jasne dokumentuje to, že vývoj nezastavíš a že hospodárske spôsoby a najmä ten spôsob, ktorý je teraz možné považovať za dominantný z hľadiska vývoja a z hľadiska potrieb spoločnosti pre 21. storočie, tam je uvedený s veľmi serióznym a primeraným zdôvodnením.
Je pravda, ak som hovoril o práci s verejnosťou, môžeme hovoriť aj o práci lesníkov s vlastným pohľadom na vlastnú prácu. Existuje už dvadsaťpäť rokov hnutie, ktoré má obrovský európsky ohlas medzi lesníkmi. Je to hnutie PRO SILVA. Je to práve to hnutie, ktoré sa snaží upozorniť nielen lesnícku verejnosť, ale práve verejnosť aj laickú na obrovský význam spôsobov hospodárenia, ktoré sú prírode blízke. Ja občas veľmi vyčítam a považujem to za nespravodlivé, že sa hnutie PRO SILVA, ktoré má v mnohých krajinách vysokú úroveň, u nás považuje za akési hobby niektorých nadšencov lesníctva. Ja viem, je to možno podporované aj oficiálnymi výrokmi predstaviteľov významných lesníckych inštitúcií, z ktorých niekto povie: „Však ja nebránim mojim ľuďom, aby, keď chcú, mohli v hnutí PRO SILVA čosi robiť.“ A oni tam aj robia. Vznikajú tak vynikajúce ukážkové porasty, kde lesníci prerábajú aj svoje myslenie, aj lesy, ktoré spravujú na práve tie, aby dali všetko to, čo lesy majú dať, a aby to dali za ekologických a ekonomických podmienok doslova nevídaných, pretože to je v silách lesného hospodára, že dokáže takýmto spôsobom dať aj drevárom drevo, aj občanom kvalitný les a predovšetkým nám všetkým vodu, nespľundrovanú pôdu, čistý vzduch a množstvo ďalších vecí, ktoré automaticky očakávame od lesa. Takže otázka, výhrada, výčitka znie: No prečo nenachádzame v správe tak dôležitej, ktorá je výročným hodnotením stavu lesného hospodárstva na Slovensku, ani jednu jedinú zmienku o hnutí PRO SILVA, o jeho ctiteľoch, o jeho prevádzkovateľoch a najmä o jeho význame? Keď len zoberiem podnikový časopis Lesník, ktorý má solídnu úroveň na trhu takpovediac podnikových časopisov, v každom jednom čísle, verím, že chodí aj na ministerstvo, je veľmi dôležitá strana venovaná práve hnutiu PRO SILVA. Dokonca by som si dovolil povedať, že z hľadiska obsažnosti a významnosti je to v tom časopise Lesník asi najdôležitejšia stránka zo všetkých. Práve tam vstupujú lesníci so svojimi názormi. A sú to lesníci, ktorí niekedy možno idú proti prúdu z toho pohľadu, že nie vždy sa nachádzajú v ich okolí aj ich nadriadení pracovníci, ktorí tomuto fandia, pretože niekedy sa povie: „Daj pokoj, daj kubíky, vyznač ťažbu a nevymýšľaj, nehraj sa tu na ochranára, veď jednoducho vieš, čo je tvoja povinnosť.“ A oni vedia, čo je ich povinnosť. Ale vidia aj trochu ďalej ako niekedy tí, ktorí ďalej nechcú vidieť. A ja si teda myslím, že by bolo veľmi správne, ak sa zhodneme, a určite sa na tom zhodneme, keby sme o tom polemizovali dlhšie, že toto hnutie je hnutím budúcnosti, je hnutím veľmi potrebným, aby zelená správa venovala, to je otázka už názoru, že koľko toho má byť, ale práve aj týmto ľuďom, tomuto spôsobu a tejto organizácii istú časť, pretože naozaj tých vecí v správe môže byť veľa. A ja potvrdzujem to, čo som už povedal, je to vec autorov, no len neviem si predstaviť, aby v správe o bankovníctve neboli vyjadrené základné peňažné prostriedky, ktoré má banka k dispozícii, to už nie je vec autorov, to už je zásadná chyba. Tak možno som netrafil ten príklad takto z voleja správne, ale základná vec by chýbať v správe nemala.
Ďalšia záležitosť, ktorá možno by v zelenej správe mala byť, je otázka kalamít, ale nie len z pohľadu toho, koľko sme ich spracovali a že ten rozsah je veľmi významný a, žiaľ, stále má tendenciu pomerne narastať, ale aj z toho pohľadu, že kalamity naozaj z hľadiska zistení štátnej správy predstavujú aj fenomén, ktorý je významný z hľadiska „istej zištnosti", ktorá by do lesov nemala vstupovať. Už sme tu z tohto miesta o tom rozprávali. S pánom spravodajcom Lebockým sme sa už o tom možno sporili. Ja som vždy povedal, že si budem vážiť všetkých tých, ktorí nepodliehajú tlaku ekonomickému, tlaku doby, keď to nazvem takto zjemnene, ale to pokušenie býva niekedy veľké a skúsenosti pracovníkov štátnej správy na úseku lesného hospodárstva sú dostatočne významné na to, aby možno sa zjavilo isté memento, istý zdvihnutý prst aj v zelenej správe, že takéto spôsoby sa nám zjavujú a ministerstvo považuje úplne správne takéto postupy za absolútne vylúčené.
Viete, tá cena pokušenia je veľká. Možno keby sme sa na to pozerali z pohľadu akého si chápavého nadhľadu, že doba je zlá. A vôbec nerozprávam o tom, či v štátnych alebo neštátnych lesoch ten lesný hospodár niekedy urobí aj to, čo by urobiť hospodár nemal. Ale cena pokušenia je taká, že tisíc kubíkov v jednom poriadne veľkom poraste, tisíc kalamitných kubíkov, to pri tých miliónoch nie je žiadny prekvapivý rozsah. To takpovediac sa popri činnosti skoro ani nezbadá, tobôž keď vieme, že doteraz v platnom zákone do istej miery nemáme ani povinnosť ohlasovať túto kalamitu, aj keď na istom zlepšení sme sa dohodli takpovediac vo výbore aj naprieč politickým spektrom, čo si vážim. A tá cena pokušenia je taká, že tisíc kubíkov, keď zoberieme 60 eur za takú trocha lepšiu hmotu, za jej kubík, to je 60 000 eur z jedného maličkého porastu, z jedného štvorčeka Slovenska. Tých štvorčekov sú tisíce, 60 000 eur, to je cena pokušenia, ktorému nie každý odolá. A preto si myslím, že pri kalamitách treba zabojovať práve voči tomuto úkazu aj tým, že ministerstvo aspoň naznačí, že si je vedomé tohto problému.
Rovnako verím, že to, čo bude riešené, ale doteraz v správe mi to chýba, je vzťah lesníkov a ochranárov práve z hľadiska istých náhrad, ktoré by sa mali z titulu únikov podkôrneho hmyzu primerane uplatňovať. Ja chcem veriť, že práve pozastavenie zákona o lesoch prinesie istú nápravu, tak ako sme ju navrhovali, že bude ešte na to priestor. Ale mrzí ma, a verím, že je to riešiteľné, že existuje stále aj po rokoch zlých skúseností dôvod na to, aby si strana lesnícka a strana ochranárska navzájom vyčítali to, že jedni aj druhí postupujú síce správne, ale v rozpore so svojimi záujmami, a to predsa je neprípustné. Takže tiež v zelenej správe, by som bol veľmi rád, keby sa na tému týchto rozporov konštatovalo, že ministerstvo má za cieľ, mohlo by to byť kľudne v tých záveroch, takéto niečo odstrániť práve tým, čo bolo deklarované vlani v septembri, že tie zákony obidva prídu na rad do Národnej rady súbežne a riešenia v nich budú funkčné.
Možno by som privítal, keby bola v zelenej správe aj informácia o tom, čo sme tu už dnes rozprávali pri štátnom rozpočte, že § 6, 7, 8 rozpočtu na budúci rok, a vlani to bola, myslím si, tiež šestka, nie je podstatné číslo paragrafu, hovoria o mimoriadnom odvode, vlani teda len do štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky. Tohto roku sú tam už aj plemenári a dokonca aj LPM Ulič, pre Lesy Slovenskej republiky 500 mil. eur, LPM 300 tisíc eur, jednoducho obrovské neprimerané čiastky, ktoré sú tak obrovské a neprimerané nie z hľadiska svojich absolútnych čísiel, ale z hľadiska nepochopenia toho, čo má les, lesný podnik, lesný závod, Lesy Slovenskej republiky, LPM Ulič produkovať. Ambíciou by tu malo byť nie zotrvať v tom, čo vymyslel odchádzajúci bývalý pán minister Simon pred tromi rokmi. Sa mi to vtedy zdalo, že to bude len jednorazovka, ale zdá sa, že táto vec je naozaj nákazlivá a prebralo ju ministerstvo pôdohospodárstva aj po ňom, aj vlani, aj na budúci rok ju preberá. Je to otázka, že keď už tu máme takéto odvody z podnikov, ktoré by mali dostávať výrazné podporné prostriedky, a nie ich oberať o tieto zdroje, tak potom by bolo veľmi dobré napísať v zelenej správe aspoň účel, na ktorý sú tieto prostriedky viazané, pretože tých dôvodov by mohlo byť naozaj uvedených v zelenej správe viacero, kde akútne chýbajú prostriedky na to, aby sme lesné hospodárstvo mali v lepšej kondícii, v akej ho máme.
A ozaj len dva príklady na túto tému.
Jeden príklad sa týka sprístupňovania porastov. Je to zásadná vec, ktorá súvisí práve tak s tými hospodárskymi spôsobmi, ako som spomínal, ale ktorá tak súvisí aj s dostupnosťou porastov, s bezpečnosťou. A je to proste otázka, ktorú nemusíme ani veľmi zdôvodňovať, pretože sprístupnenie porastov umožní komplexné využívanie darov lesa. Už to tu zaznelo pri štátnom rozpočte, tak už to poviem len pre pána ministra. Určite tú štatistiku majú. Je to na hektár lesných ciest u Švajčiarov vyše 40, tu vzadu v Rakúsku 37 a u nás niečo vyše 10 bežných metrov. U nás je to štyrikrát menej ako vo vyspelých lesníckych krajinách. Nuž ak už máme tie odvody, ak sme sa zhodli na to, že je potrebné štátu pomôcť, tak mu pomôžme tak, že sa tieto peniaze dostanú práve do využívania tých podnikov, ktoré ich vyprodukovali. Bolo by to nielen spravodlivé a správne, lebo je to veľmi potrebné. Toto mi chýba. A prosil by som, keby bolo možné nabudúce teda povedať, prostriedky odvedené ako budú využité a kedy boli využité práve pre tento účel.
Druhá argumentácia je založená na hradení bystrín v oblasti, ktorá bola v minulosti veľmi dobre zabezpečená odbornými pracovníkmi v lesoch. Hradenie bystrín je lesnícky odbor s históriou takmer storočnou. Je svätá pravda, že v posledných rokoch je to v krajine podvyživená oblasť. A práve kvôli tomu potom sem môžu prichádzať aj návrhy, ktoré mnohokrát majú dobrý cieľ, ale majú nesprávne nástroje. Minule, keď sa ma spytovala jedna francúzska novinárka, ktorá bola zvedavá na novú vodnú paradigmu Slovenska v podobe pána Kravčíka, ja som veľmi otvorene povedal, že určite mnohé aktivity pána Kravčíka majú veľmi správny základ a zadržať vodu v krajine je dôležité a zadržať ju na horných hraniciach tokov je životne dôležité ako ochrana proti povodniam. Ale túto vec neobjavil pán Kravčík. Túto vec lesníci robili už od dvadsiatych rokov minulého storočia na veľmi presnom vedeckom základe. A robili by ju aj dnes, keby boli na to základné prostriedky, teda nie odvádzaním z Lesov Slovenskej republiky milióny eur, ale prispením dačoho na túto ochranu, lebo lesy naozaj nie sú strojom ani továrňou na peniaze. A ak tým sú, lebo to môže byť, tak je to len vtedy, keď sa v nich hospodári zle. To je ten obrovský paradox. Ak v lesoch budete hospodáriť zle, jednostranne a zištne budete z nich mať prospech finančný. Ale to je krátkozraké, to je nesprávne, a preto som musel kriticky aj prehovoriť na to, čo mi povedal pán štátny tajomník Pellegrini, keď sme sa bavili o štátnom rozpočte, keď on sa tešil, že to bude furt tak, že tých 5 miliónov treba jednoducho zobrať, pretože dobrý hospodár ako štát od svojho dobrého podniku, akože tých lesov tie peniaze nielen má, ale aj si ich musí zobrať. Ja chápem, že máme rôzne životné zamerania a vieme sa v mnohých smeroch mýliť, ale práve preto by sme sa mali vedieť aj v mnohých smeroch poučiť. A musí sa poučiť aj pán štátny tajomník Pellegrini. A možno by tu mal dostať nie odo mňa informáciu, pretože som zrejme z opačnej strany spektra politického málo dôveryhodný. Ale mali by to povedať kolegovia z blízkeho pracovného okruhu pána ministra, že to je naozaj spôsob, ktorý nie je správny, a takýto pohľad je proti záujmom našej krajiny, keď tie záujmy nechceme charakterizovať volebnými cyklami, ale cyklami dlhodobého a čoraz kvalitnejšieho života ľudí.
No a dostávam sa k ďalšej oblasti, ktorá mi chýba v zelenej správe. A to je otázka práve oceňovania mimoprodukčných funkcií lesa, ako sme ich nazývali v minulosti, alebo, tak ako sa pokúšame teraz po konzultáciách s odborníkmi ich nazývať po novom, komplexných hodnôt funkcií lesov. Je to lúka pomerne zelená. A viem, že ešte na nej musí vyrásť tá konštrukcia dôležitá, ktorá nám umožní jasne povedať, že produkcia lesného hospodárstva nie je len daná drevom, čo vieme, lebo je daná aj inými život zabezpečujúcimi ingredienciami, že prichádza ten čas, a on naozaj prichádza, že tieto ingrediencie musia tak inak byť reálne ocenené. Pán minister bol prítomný pred dvomi mesiacmi na konferencii, ktorá veľmi jasne povedala, že ten čas dozrel a prezrel, že je potrebné sa s tým už vyrovnať v podobe reálnych metodických pokynov a možnože aj zákonných paragrafov, a preto mi chýba v zelenej správe, keď je tam množstvo čísiel o hektároch, kubíkoch a korunách, ale nie je tam zmienka o oceňovaní práve toho, čo už nech budeme nazývať funkcie komplexného ohodnotenia lesnej produkcie alebo mimoprodukčné, to nie je podstatné. Podstatné je to, že je tu veľmi dôležité upozorniť aj touto formou, formou údajov v zelenej správe na to, že práve toto je jeden zo základných smerov aj vyspelej lesníckej Európy a Slovensko nemá najmenší dôvod z tejto vyspelosti vystupovať, pretože patríme k tým krajinám, ktoré vždy tvrdili muziku z hľadiska zodpovedného a na tú dobu aj moderného lesného hospodárstva. Takže toto mi chýba.
A keď som sa zmienil o tých odvodoch, tak možno ešte jeden príklad, na ktorý som prizabudol a ktorý je tiež dôležitý, a zajtra budem o ňom rozprávať v jednej interpelácii, spomeniem. Je to otázka kráľovskej disciplíny, ktorá nám vlastne umožnila, aby múdri panovníci, ktorých sme tu mali, vytvárali múdre reguly a aby v rámci týchto regúl postupne vznikla aj lesná taxácia. Je to hospodárska úprava lesov. Aj o tom sme rozprávali na výbore. Aj na tom sme sa celkom zhodli naprieč politickým spektrom, že naozaj riešenia, ktoré ponúka štátny rozpočet, sú zlé alebo nedostatočné, a preto by bolo veľmi dobré, keby aj zelená správa zdôraznila hodnotu lesnej taxácie, hodnotu hospodárskej úpravy lesov, ktorá je práve tým základom, ktorý umožňuje dať jasné pravidlá pre lesného hospodára, nech ide o les štátny, súkromný, cirkevný, spoločenstvo alebo akýkoľvek iný. V tom je sila tej taxácie, že vytvára pre územie celého Slovenska, a to je nie bežné v iných krajinách, jasné pravidlá. Tie pravidlá sú dané jasnou a veľmi zodpovednou prácou lesných taxátorov. Dneska ju niekto chce nahradiť družicovými prieskumami, čo je podľa mňa nemožné, môže to byť ako doplnok. Ale veľmi podstatné je povedať to, že ak teda odvody z tých lesov odchádzajú, tak by možno mali prísť sem, aby sme sa nemuseli dočkať toho, čo je teraz realita, pre rok budúci, ja verím, že to tak nebude, ale tak je to naplánované, že nám hodnota lesného taxátora, teda hodnota jeho práce klesla z 12 eur na hektár, čo bolo ešte pred dvomi či tromi rokmi, na budúcoročných plánovaných 6 aj niečo eur na hektár, teda na polovicu. To je neprípustné. Samozrejme, les to nezbadá tak rýchlo, ani lesní hospodári sa možno nebudú búriť, ale zbadajú to občania krajiny, keď správa lesníckych vecí upadne. A upadne práve vďaka tomu, že pripustíme úpadok taxácie, ktorá jednoducho je podvyživená. To, čo tu u nás vzniklo, to je veľká zásluha múdrych lesníkov, možno spomeniem meno len takpovediac novodobého zakladateľa zjednotenej taxačnej služby Slovenska pána Ing. Hatiara, ktorý možno pri niektorých opatreniach, ktoré v tomto smere vykonávame, a k tomu patrí aj to zníženie nákladov na hektár, sa musí v hrobe otáčať. A bolo by teda veľmi dobré, keby zelená správa zdôraznila význam hospodárskej úpravy lesov a nedopustila takýto stav.
No a na záver. Možno to nebude celkom to, čo by malo byť, pán minister, v správe uvedené, čo poviem. Ale predsa len už náš profesionálny problém existuje, možno odvtedy, odkedy sme vstúpili do parlamentu. A týka sa istých neporiadkov. Ja netvrdím, že sú jediné a netvrdím, že vy ste práve ten človek, ktorý by mal do lesnej správy napísať nejaké vážne kritické slová. Ale ak existujú také záležitosti, že máme v lesnom hospodárstve ľudí, ktorí sú schopní zabojovať za čistotu vzťahov a ktorí vedia poukázať na veci zlé, a ak existujú také programy, aby som bol konkrétnejší, ktoré majú slúžiť v programovacom období pre čerpanie dotácií z bruselských zdrojov, v období, ktoré začalo v rokoch 2009, 2010, 2011 a ktoré končí o osemnásť dní, 31. decembra 2013, a ak v týchto dňoch, napriek tomu, že máte o tom informácie, ešte stále tieto programy, mám na mysli, áno, určite správne teda odhadujete, je to ten ForestPortal nešťastný, nefungujú, tak je to niečo, čo by možno tiež zelená správa nemala opomenúť, pretože vás predsa musí trápiť to, aby pri zdrojoch, ktoré sú určené pre kvalitnú prácu lesných hospodárov, a ten ForestPortal bol práve na tento účel, pre toto obdobie konštruovaný, nuž sa to tak aj dialo. A ak sa to tak nedeje, tak možnože nie veľká a istá časť, istý odsek mohol byť venovaný aj práve tomu, ako to nefunguje. Nechcem byť zlý prorok, možnože si poviete, veď ešte pôjde život zase naplno aj v novom roku, ale tá zmluva bola jasná, obdobie, ktoré končí o osemnásť dní, malo byť podporené týmto programom. K dnešnému dňu ešte stále to tak nie je. Je to vec, ktorá ma mrzí, pretože možno vďaka tomu, že sa nevieme na tom zhodnúť, že takéto veci sa diať nemôžu, pánovi ministrovi Kažimírovi som dneska predložil symbolickú tabuľku 17 štátneho rozpočtu, ktorá hovorí o tom, že ak nedokážeme s dôrazom, rešpektom a s istou úctou zhliadnuť na ľudí, ktorí bojujú za verejné veci aj vtedy, keď ostatní mlčia, tak si podkopávame aj ten štátny rozpočet, aj morálnu úroveň v našej krajine, takže možno bude to netypické, ale bolo by to veľmi prospešné, keby zelená správa hovorila aj o ľuďoch, ktorí majú na mysli aj za cenu istých nemalých vlastných prekážok a problémov upozorniť na takéto záležitosti.
Týmto pádom som prešiel poznámky, ktoré som mal pripravené takpovediac už minule na konto zelenej správy. Ja som voľáko sa nedomnieval, že to bude dnes, keď som sa pozeral ráno do programu a som tu celý deň opäť, tak som videl iné radenie bodov programu. Možno by bolo celkom dobré, keby sme dostávali voľáko aktuálnejšie informácie o tom, čo je na programe, ale, dobre, no však sme tu na to, aby sme boli pohotoví.
Pán minister, ja si dovolím na záver povedať len toľko, že zelená správa nie je zlá, ale chýbajú mi tie veci, o ktorých som hovoril. A bolo by možno veľmi dobré, keby práve z hľadiska vášho osobného interesu o tie záležitosti a osobného pokynu v budúcom roku, keď budeme preberať ďalšiu zelenú správu o stave lesného hospodárstva, tam tieto veci nechýbali. Verím, že by to bolo len na prospech práve zelenej, kvalitnej budúcnosti Slovenska, ktorá bude vždy spojená s lesmi. Ďakujem za pozornosť.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa hlásia páni poslanci Cicoň a Martinák. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Cicoň.