27. schôdza

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, presne tak to má byť. Cvak. Tento zákon bude skúškou správnosti, vážení, že ako vám na tejto krajine záleží. V jednoduchosti znamená to, že ak teraz počúvate hymnu iba na začiatku a konci volebného obdobia a moje deti počúvajú dvakrát za školský rok, tak tento návrh má snahu to upravovať. Ja si myslím naozaj, že ten rozsah a možno aj v tom je ten dôvod, že vy nechápete zmysel poslaneckej práce. Možno tá hymna, to je už je také akože zúfalstvo, možno tá hymna vám pomôže, keď ju budete počuť, že kvôli čomu tu ste. Takže ten návrh hovorí o tom, že by mala byť častejšie. Ale tým, že ho otvoríme, môžme o miere toho, ako často, diskutovať, ale to bližšie poviem v rozprave.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Spravodajcom je pani poslankyňa Vášáryová. Poprosím ju o spravodajskú informáciu.

Ďakujem. Vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o návrhu pána poslanca Národnej rady Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení neskorších predpisov.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý aj účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy, kratučká, obsahuje informáciu o dôvode novej právnej úpravy a súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj informáciu o súlade s právom Európskej únie, pretože sa toho práva netýka. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje aj odôvodnenie ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku vybraných vplyvov a doložku zlučiteľnosti právneho predpisu s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle znovu § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 27. septembra 2013 navrhujem, aby návrh zákona, pokiaľ prejde v prvom čítaní, prerokovali: ústavnoprávny výbor a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá a odporúčam, aby tieto výbory predmetný návrh zákona prerokovali do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od podania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, pán predseda, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.
Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku. Takže pýtam sa, kto má záujem vystúpiť a prihlásiť sa ústne? Pán poslanec Hlina. Končím možnosť sa prihlásiť.
Nech sa páči, pán poslanec.

Takže skúsim veľmi krátko k tomuto návrhu ešte uviesť, ale musím opatrne, lebo má to, má to mať v sebe takú dôstojnosť, lebo nehovoríme o, hovoríme o vážnej veci.
Prosím vás, ak, teraz zopakujem, je v priebehu štvorročného obdobia hraná hymna pre našich poslancov iba dvakrát a pre deti v školách dvakrát ročne, tak je to podľa mňa hrubý nepomer. Tie deti sa učia a my pracujeme pre občanov tejto krajiny. To znamená, už len z toho, tých mostíkov, že ako to, by sa dalo nájsť určite viac. Ja viem, že som si nepomohol v určitých kruhoch týmto návrhom, ktoré, ktorých som vlastne upevnil v presvedčení: ten Hlina, vidíš, to je proste, vidíš, neviem čo. Nie, vážení. Tento návrh zákona, keď ho dobre odkomunikujeme, tak pomôže nám aj dokázať pravdu. A pravda je v tom, že my, o tomto hrubom nepomere, je jasný, v mojom návrhu je, že sa má hrať hymna na začiatku a konci každej schôdze. Môže niekto, a to je presne to, čo bolo zmyslom, môžme debatovať, že či to už asi nie je veľa. Ale to dokážeme vtedy, keď sme pripravení na tú tému debatovať. Keď to posunieme do druhého čítania. Môžme hovoriť, že bude iba na začiatku každej schôdze. Alebo môžme hovoriť, bude na začiatku a konci každého kalendárneho roka. Môžme sa dopracovať k prierezovému súhlasu v tom, že aspoň sa vyrovnáme tým deťom, keď sme už povedali, že deti majú počúvať hymnu dvakrát za rok. A ony nepracujú, ony nie sú platené za to, aby pomáhali ľuďom tejto krajiny. A má im to tá hymna ako oficiálna, štátny symbol pripomínať. Tak aspoň sa im dorovnáme. Na toto som bol a stále som pripravený. To znamená, rozprávať o rozsahu a rozsah je možno niekde v spomínaných nástrojoch, ktoré sme tu hovorili. Takže tí, čo si pomysleli, že, joj, vidíte, zas taká hejslováčina. Nie, to je prvý, a ten druhý rozmer toho, že prečo, a teraz to zadokumentujem, že keby sme povedali, že teraz ten rozsah je primeraný, sa zhodneme, tak ešte k tomu potrebujeme SMER. A to vám teraz, to aj ľuďom a občanom dokážeme, SMER-u na tejto krajine nezáleží ani trošku, vážení, lebo tento zákon neprejde ani náhodou.
Takže všetci bývalí voliči SMER-u, teda bývalí voliči SNS a neviem, odkiaľ ste tam, a máte, jak tu niekto chráni vaše záujmy. Nechráni. Teraz si to dovolím odkazovať voličom, bývalým voličom SNS, ktorí sa upli na SMER, akošto pomaly nástupcu v jednej divízii ich SNS. Vôbec, vôbec im na tom nezáleží, prosím vás. Vôbec. Tu záleží na úplne niečom inom. Predchádzajúci zákon o tom hovoril, o čom sú ich záujmy. To, že premiér na Bojnú dal nejaké peniaze, to je len preto, že je pri Topoľčanoch. Keby bolo také nálezisko niekde inde, tak premiér ani nevie, že je tam nálezisko, prosím vás. To je, to s tým nič nemá. To, celá je to hra. Odhaľte tú hru, tú falošnú hru. Takže všetci tí, ak ste ľudia, ktorí si myslia, že, a častokrát, a to treba povedať, aj preháňajú s tým nezdravým vlastenectvom, a tak tu máte dôkaz v tomto hlasovaní, ktoré prebehne, že prebehne tak, ako prebehne. Tu sa zahrám na Nostradama, že to neprejde. Nie sú pripravení na túto tému rozprávať. Nie. Lebo načo by ich trápila nejaká hymna, prosím vás? Čo oni majú čo s hymnou? Ich to nezaujíma. Ich zaujíma iba to, ako tu byť znova a ako vydrať z tejto biedy, čo sa len dá.
Ja viem, že to znie silne, ale po tom, po mojich skúsenostiach tuná, čo mám, tie dvojročné, žiaľ, k tomuto hlbokému presvedčeniu sa blížim. Ale stále som pripravený na redukovanie toho názoru, že v akom percentuálnom množstve poslaneckého zboru. Lebo u určitého percenta poslaneckého zboru je to ireverzibilné, to znamená nezvratné. Tam to už sa nedá s tým nič robiť. U určitého množstva som ešte pripravený nad tým rozmýšľať, že je šanca na to, že ste možno sem prišli aj s úmyslom, nieže pomôcť, ale robiť to, čo poslanec má robiť. To znamená, plniť si svoju poslaneckú prácu a robiť ju tak, aby sa to dalo udržať. No, vidíte, do piatich minút.
Ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca je séria faktických. Štyri faktické pripomienky alebo poznámky.
Nech sa páči, Ján Mičovský ako prvý.

Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda. Jednoznačne súhlasím. Chcem na konto tohto návrhu, jednoduchého a potrebného, povedať, že mi vadí, veľmi mi to vadí, a je to akýsi rozdiel oproti minulosti, keď niekde z nejakého dôvodu počujeme na námestí hymnu Slovenskej republiky. Tá skupina ľudí, ktorá je tam zúčastnená, akosi vzdá hymne úctu a ostatok, zvyšok námestia špacíruje, ako keby práve vyhrávali Vánoce, Vánoce pricházejí. A myslím si, že my sme tu povinní aj tej jednej veci, že tu máme byť vzorom. A myslím si, že to, čo navrhuje pán poslanec Hlina, je jednoznačný tlak na to, aby sme tým vzorom aj boli.
A ešte možno druhá spomienka z predvčerajška zo Žiliny, kde sme mali možnosť odovzdať po tretíkrát Rad Ďurka Langsfelda jednej odvážnej, statočnej novinárke Vande Tuchyňovej. Bol som veľmi rád, že opäť aj na koniec tohto štátneho aktu, alebo aktu, ktorý raz bude štátnym, keď sa budú bojovníci s korupciou odmeňovať štátnym vyznamenaním, zaznela práve tá jedna krásna melódia, ktorá pri takýchto aktoch zaznieť má a musí, hymna Slovenskej republiky, dokonca v pôvabnej interpretácii súboru Arkus, ktorý vedie rodáčka z Budapešti. To sa mi zdalo ako úplne krásne, ale nie je to nepodstatné.
Takže súhlasím, považujem za potrebné, aby sme boli vzorom aj v týchto veciach.
Ďakujem.

S ďalšou faktickou Peter Osuský.

Ďakujem, pán predsedajúci. Kolega Mičovský už povedal časť toho, čo som aj ja chcel povedať. A musím povedať, že aj keď by som hlavne pre nacionalistov a šovinistov bol človekom z úplne opačného brehu, súhlasím s návrhom kolegu Hlinu a veľmi oceňujem, že je ochotný diskutovať o kvante nasadenia tohto návrhu.
Domnievam sa, že úcta k vlasti je i úcta k symbolom. A hymna je dôležitým symbolom vlasti. V ďalšom zákone budeme hovoriť o inej historickej symbolike. A musím povedať, že keď som, a to som za roky urobil asi stodvadsať až stotridsať promočných obradov na Univerzite Komenského, ktoré začínajú hymnou našej vlasti, som opakovane potom v reči promočnej upozorňoval na to, že mladá generácia by pri hymne svojej krajiny nemala stáť ako futbalisti pri voľnom priamom kope, keď stoja v múre. Úcta k hymne sa vyjadruje pozorom, postojom typu pozor alebo v americkej verzii s rukou na srdci. Ja nie som prepiaty fanatik, ale myslím si, že patriotizmus znamená ctiť si aj hymnu svojej vlasti. A nemyslím si, že by sa mal návrh kolegu Hlinu stretnúť s neporozumením, pretože toto ozaj nie je šovinizmus, ani nič škodlivé, ale je to len budovanie niečoho, čo sme akýmsi spôsobom zanedbali a čo napríklad už aj tá mladá generácia, ktorá je v stave stáť s rukami založenými cez prsia alebo rukami o niečo nižšie, ako sú prsia, pri hymne svojej vlasti tiež už nevie buď... (Vystúpenie prerušené časomerom.)