27. schôdza

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, zvažovala som aj ja, či opäť stiahnem tento návrh zákona z dôvodu, ktorý je všeobecne známy, v atmosfére, ktorá tu už je tesne pred ukončením tejto schôdze, ale neurobím tak, pretože už by to bolo opakovane a považujem to za nedôstojné.
Preto mi dovoľte za skupinu navrhovateľov uviesť novelu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce a ktorým sa mení a dopĺňa aj zákon o štátnej službe, v ktorej novele sa navrhuje, aby po nadobudnutí nároku zamestnanca alebo štátneho zamestnanca na starobný dôchodok mal zamestnávateľ alebo služobný úrad možnosť slobodne sa rozhodnúť, či so svojím zamestnancom alebo štátnym zamestnancom rozviaže pracovný pomer štandardným spôsobom, alebo ho ponechá naďalej v pracovnom pomere. Ukončenie pracovného pomeru v zmysle navrhovanej zmeny nemôže nastať po dosiahnutí dôchodkového veku, na to chcem upozorniť a zvlášť podčiarknuť, ale až po vzniku nároku na starobný dôchodok, teda po splnení podmienky odpracovania minimálneho počtu rokov dôchodkového poistenia a po splnení všetkých ďalších kritérií potrebných k tomu, aby príslušnej osobe bola poskytnutá plná penzia.
Zároveň toto navrhované ustanovenie nezakladá oznamovaciu povinnosť zamestnanca alebo Sociálnej poisťovne upovedomiť zamestnávateľa alebo služobný úrad o termíne nadobudnutia nároku na starobný dôchodok. O poskytnutí tejto informácie slobodne rozhoduje nateraz len zamestnanec.
Stanovenie tzv. vekového cenzu ako prejavu nerovnakého zaobchádzania nie je v zmysle platných právnych predpisov Európskej únie a Slovenskej republiky v oblasti rovnosti príležitostí zakázané. Chcela by som to zdôrazniť preto, že opakovane predkladám tento návrh, predkladáme tento návrh novely Zákonníka práce a pri predchádzajúcich rozpravách o takomto návrhu najmä odznievali tieto argumenty, že môže to byť v rozpore s Európskou chartou alebo v rozpore s ústavou. Preto chcem podčiarknuť, že, a pripomenúť, a už sa budem opakovať, že stanovenie vekového cenzu bolo v minulosti predmetom viacerých sporov pred Európskym súdnym dvorom a rámcová smernica 2000/78/ES a jej článok 6 odsek 1 umožňuje rozdiely v zaobchádzaní z dôvodu veku, ak sú v kontexte vnútroštátnej právnej úpravy objektívne a primerane odôvodnené oprávneným cieľom vrátane zákonnej politiky zamestnanosti trhu, trhu práce a cieľov odbornej prípravy a ak prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa sú primerané a nevyhnutné.
Samotná rámcová smernica vo svojej preambule v bode 25 uvádza, že zákaz diskriminácie z dôvodu veku je dôležitou súčasťou napĺňania cieľov stanovených v usmerneniach pre oblasť zamestnanosti a pri podpore diverzifikácie pracovných síl. Avšak rozdielne zaobchádzanie v súvislosti s vekom možno za určitých okolností odôvodniť, a preto si vyžaduje osobitné predpisy, ktoré môžu byť v závislosti od situácie v členských štátoch rôzne. Bezpodmienečne preto treba rozlišovať medzi rozdielnym zaobchádzaním, ktoré je odôvodnené, najmä oprávnenými cieľmi v oblasti politiky zamestnanosti, trhu práce a odbornej prípravy, a diskrimináciou, ktorá sa musí zakázať.
Antidiskriminačný zákon č. 365/2004 Z. z. v § 38 (pozn. red.: správne má byť "v § 8") ods. 3 ustanovuje, že, citujem: "Rozdielne zaobchádzanie z dôvodu veku nie je diskriminácia, ak je objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného cieľa a je na jeho dosiahnutie nevyhnutné a primerané", ak to ustanovuje osobitný predpis. Rovnako podľa § 8 ods. 3 písm. b) zákona "diskriminácia z dôvodu veku nie je najmä rozdielne zaobchádzanie, ktoré spočíva v ustanovení osobitných podmienok na výkon zamestnania vrátane odmeňovania a prepúšťania, ak ide o osoby určitej vekovej kategórie", čo je tento prípad.
Je všeobecne známe, ja som to viackrát odôvodňovala, prečo sme sa rozhodli pre podanie takéhoto návrhu zákona, kde chceme ustanoviť možnosť - nie povinnosť - zamestnávateľovi rozviazať pracovný pomer s osobou, so zamestnancom alebo so štátnym zamestnancom, ktorý dosiahol nárok na dôchodok. Podľa údajov Sociálnej poisťovne v roku 2012 pracovalo 59-tisíc starobných dôchodcov, ktorí boli zamestnaní a zároveň poberali starobný dôchodok. Je veľký predpoklad, a teda je to tak, že celkový počet zamestnaných starobných dôchodcov je oveľa vyšší, pretože v štatistike Sociálnej poisťovne nie sú zahrnutí tí dôchodcovia, ktorí sú zamestnancami, ale ešte nepožiadali o dôchodok, a teda tí majú len jeden príjem, a to príjem zo zamestnania, pretože túto skupinu dôchodcov zamestnancov, alebo zamestnancov, ktorí, ktorí ešte nepožiadali o dôchodok, Sociálna poisťovňa neeviduje. Skupina dôchodcov, táto skupina, o ktorej pojednáva aj tento návrh zákona, podľa nášho názoru nie je existenčne odkázaná na ďalší príjem zo zamestnania.
Podľa štatistických údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny k 31. 8. 2013 bolo 369 636 disponibilných uchádzačov o zamestnanie z celkového počtu nezamestnaných 402 213. Z toho počet mladých nezamestnaných ľudí do 30 rokov bol 125 952, čo je 34 % z počtu disponibilných uchádzačov o zamestnanie a 31 % z celkového počtu nezamestnaných. Počet nezamestnaných sa oproti augustu 2012 zvýšil v tomto mesiaci viac ako o 13-tisíc osôb.
Sme presvedčení a vieme to doložiť aj výpočtami, ktoré sú súčasťou návrhu zákona v dôvodovej správe, že ak by bol prijatý tento návrh zákona, nie sme, samozrejme, takí optimisti, ani to nie je reálne, že všetci tí, ktorí majú nárok na dôchodok a sú zamestnancami, prestanú pracovať alebo dostanú výpoveď, a na ich miesta okamžite nastúpia tí, ktorí sú takzvaní disponibilní uchádzači o zamestnanie. Takíto optimisti nie sme a nie je to ani cieľom tejto novely, pretože táto novela hovorí o možnosti rozviazania pracovného pomeru, a teda je na vlastnom úsudku každého zamestnávateľa, či ak je ten zamestnanec, ktorý je dôchodca a je potrebný vo firme alebo v štátnej, ako štátny zamestnanec, alebo zamestnanec vo verejnom záujme, aj nenahraditeľný, tak dobrý, dobrého zamestnanca sa zamestnávateľ, zamestnávateľ len tak ľahko nezbaví.
Ak by len z počtu 59-tisíc pracujúcich dôchodcov boli uvoľnené pracovné miesta v objeme 20 %, to je 11 800, tak suma ušetrená na dávkach v nezamestnanosti by činila 22, skoro 23 miliónov eur. Ak by objem znamenal 40 %, čo je 23 600 zamestnancov, suma ušetrená na dávkach v nezamestnanosti by činila 44 miliónov. Ak by to bolo 60 % z týchto zamestnaných dôchodcov, to je 35 400, tak ušetrená sumka, suma na dávkach by bola 66 mil. 268-tisíc, a ak by to boli všetci, čo teda ani nie je reálne, ale v tom prípade by suma ušetrená na dávkach bola 110 449 872.
Novela zákona okrem úspor verejných financií a znižovania nezamestnanosti by priniesla aj pozitívne dopady, ako sú predchádzanie straty pracovných návykov, predchádzanie sociálneho vylúčenia, a znamenala by výraznú podporu sanácie ohrozených rodín.
Ako som už uviedla, navrhovaná zmena je v súlade aj s najnovšou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, najmä rozhodnutím v právnej veci 341/08 (Peterson) zo dňa 12. januára 2010 a rozhodnutie Súdneho dvora v tejto veci pripúšťa skončenie zamestnaneckého pomeru na základe dovŕšenia dôchodkového veku a je precedensom, ktorý sa vzťahuje na všetky krajiny Európskej únie.
Ak by niekto namietal, tak ako sme tu už počuli, že nie je možné nájsť potrebných tak disponibilných uchádzačov o zamestnanie, ktorí by okamžite mohli zaujať miesta týchto pracujúcich dôchodcov, s ktorými sa rozviaže pracovný pomer, tak len chcem uviesť, že podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny k 30. septembru 2013 bolo evidovaných viac ako 19-tisíc uchádzačov o zamestnanie, ktorých posledný pracovný pomer bol vo verejnej správe. Dá sa predpokladať, že veľká časť týchto uchádzačov o zamestnanie má, by mala záujem aj naďalej pracovať vo verejnej správe a dokonca má na to aj potrebnú kvalifikáciu. Čiže názor, že to nebude možné, neobstojí.
Preto vás prosím, vážené panie poslankyne, páni poslanci, o zváženie podpory tohto návrhu a dopredu vám ďakujem. A ďakujem aj za vypočutie úvodného slova.

Ďakujem pekne, pani poslankyňa.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslancovi Milanovi Halúzovi. Nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Figeľa, Pavla Abrhana a Moniky Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 772), ako spravodajca určený výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 89 z 21. novembra 2013 a podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 756 zo 7. novembra 2013 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. Návrh zákona odôvodnil navrhovateľ. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré na mňa, pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní. V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, ďakujem, skončil som spravodajskú informáciu. Otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pán spravodajca, otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť.
Ospravedlňujem sa, do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku, prihlásil sa pán poslanec Jozef Mikloško z klubu KDH, týmto mu dávam slovo.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia a kolegyne, vážení diváci, ja, nie je celkom zvykom, aby z toho istého klubu niekto povedal pár slov, ktoré by mohli dať niektorým častiam tohto zákona malé otázniky, ale ako predseda Združenia kresťanských seniorov a zároveň ako ambasádor menovaný Európskeho roka aktívneho starnutia som povinný toto povedať, najmä keď zo Združenia kresťanských seniorov sa táto novela mnoho diskutovala a svojím spôsobom ma aj poverili pár slov k tomuto povedať. Oceňujem tú aktivitu navrhovateľov, že im ide o zvýšenie zamestnanosti našej, najmä mladých ľudí, lebo tá je naozaj u nás katastrofálna, jedna z najvyšších v Európe. Napriek rôznym opatreniam, ktoré sa robia, nedarí sa nám toto číslo zmenšiť.
No tie poznámky sa budú týkať skôr takých niektorých ideologických vecí súvisiacich so starými ľuďmi v našej spoločnosti. Teraz k Vianociam aj naše združenie vydáva časopis Generácie, ktorý je teda venovaný všetko len starým ľuďom a jedenásť poslancov Národnej rady tam dalo svoje vinše starej generácie, veľmi pekné, čo je vlastne celých 50 strán farebných na kriedovom papieri venovaných téme aj seniorov a ich života u nás, ktorý iste nie je ľahký.
Ja vždy tak hovorím, iste to nie je moja myšlienka, že mladosť nie je stav tela, ale je to duševný stav, že najmä tvorivosť umiera posledná a mnohí ju dosahujú aj vo veľmi vysokom veku. Tak nechcem ísť ďaleko, k Mojžišovi, Abrahámovi, ktorí možno stovku mali, keď sa krútili, aj napriek tomu prijali vážne poverenia a splnili ich ako mnoho-, mnohoroční, ale aj napríklad Michelangelo, Picasso mal 92, keď ešte maľoval, Goethe 81, keď napísal Fausta, Verdi 80, napísal Falstaffa, Konrád Adenauer je zaujímavý tým, že ako 84-ročný sa stal premiérom aj svojím hlasom, lebo ten jeden hlas pri hlasovaní v strane chýbal a to si on sám dal, potom sa priznal. Zomrel ako 91-ročný a premiérom bol dlhé roky až do 87. veku a vlastne dostal Nemecko z kolien po druhej svetovej vojne do toho, do tej situácie, ktorou sa naštartoval ten rozvoj a rozbeh, ktorý trvá dodnes.
Vo svete máme 900 mil. seniorov 60+. V Bratislave je takýchto 125-tisíc, čo je veľa. Napríklad v Starom Meste mi pani Rosová nedávno povedala, že tá tretina, ktorou strašíme, že v roku 2050 bude v celej spoločnosti tretina, Európa k tomu ide, že v Bratislave v Starom Meste už teraz majú jednu tretinu občanov seniorov. Samozrejme, väčšina z nich je naozaj s nízkymi penziami, a teda treba povedať, a tým pádom často aj na okraji spoločnosti, odkázaných na štát, príp. na svoju rodinu.
Ja tak občas spomínam takú vetu, že mladí rýchlo bežia a starí poznajú skratky, to je teda už možno otrepaná veta, ale zdôrazňuje to, že tá medzigeneračná spolupráca a solidarita nie je fráza, ale tá spolupráca mladých a starých je jediná možnosť, ako sa môžeme dostať dopredu. Svet stále viac obývajú starí. Z rôznych dôvodov ten vekový priemer každý rok o tri mesiace stúpa. Deti sa málo rodia, čiže niekto až tak príliš optimisticky povedal, že teda budúcnosť patrí Európy starým. Nie som celkom tak presvedčený, samozrejme, v spolupráci s mladými. Ale starí sú tí zdraví nositelia hodnôt, ktoré sa strácajú, a aj vlastníkmi múdrostí, ktoré mladí potrebujú. A to, že veľmi často sú dôležité práve v tej ďalšej - tretej, štvrtej - generácii, v starostlivosti o vnukov, pravnukov, je tiež veľmi dôležité, keď tí mladí alebo strední nemajú čas na svoje deti a potom tam môžu ich pekne zastúpiť starí, aj keď to už by nemuseli vtedy pracovať.
Teda cieľom je kvalita, nie kvantita života. Práve naše združenie kresťanské bude mať 21. - 22. februára konferenciu o tomto, o kvalite života Ako ďalej, seniori.
Iná talianska spisovateľka povedala veľmi pekne, aj tiež som to tu určite povedal, jedinou ťažkosťou staroby, tohto nádherného obdobia, je to, že je príliš krátke. Ja som tiež toho názoru. A veľmi často nabádam ľudí, aby išli do penzie čo možno najskôr, aby sa dožili dôchodku, v ktorom dneska starí žijú aj tretinu svojho života aktívne veľmi, že konečne budete slobodní, nebudete musieť poslúchať šéfov, písať im listy, vybavovať veci a konečne môžte dohoniť aj to, čo ste doteraz nestihli, najmä tvorivé veci. No, žiaľ, keď sa tak ľudí pýtam, vlastne ich veľmi, väčšinou motívom práce sú peniaze, lebo nestačia. No keď priemer penzie je u nás 389 euro a 15-tisíc ľudí tu má menej ako 200 euro, najmä starodôchodcovia, tak uznáte, že z toho sa ťažko dá žiť, aj keď, samozrejme, tam by podstatne viac mala pomáhať aj ich rodina. Je to aj v zákone o rodine, že rodičia sa majú starať o svoje deti, ale aj deti o svojich rodičov, keď už na to nemajú.
To som už povedal, že bol rok aktívneho starnutia, teraz je rok euroobčanov, budúci bude nejaký európsky rok rodiny, ale tiež s ohľadom na seniorov. Čiže táto téma začína byť v Európe veľmi vážna, a teda dobre, že sa aj my k nej vraciame. Minulá diskusia, teda... Článok som našiel v novinách, že čo troška spochybňuje úmysel tohto zákona, že na vidieku sa 70 % lekárov blíži k sedemdesiatke. Učiteľov a učiteliek je tiež veľmi veľa seniorov, po dedinách najmä, a učitelia a učiteľky majú obyčajne penziu, aj moja žena bola mnoho rokov učiteľka, má 300, tuším 50, 40, penziu majú 300 - 400 euro, čiže oni sú trocha odkázaní na to učenie, ale oni to aj vedia, je to ich povolanie, radi tam pracujú celý svoj život. Čiže napríklad toto sú dve kategórie - lekári a učitelia -, ktorí naozaj by mohli a mali byť v práci dotiaľ, dokiaľ vládzu.
U nás, tam som si to prečítal, že 59-tisíc ľudí berie aj starobný dôchodok, aj teda nejakú tú plácu. Ale z 1,3 mil. seniorov je to cez 4 percentá. Čiže to sa mi nezdá zase až tak veľmi veľa. A treba ešte zdôrazniť, že medzi seniormi sú často veľmi špičkoví odborníci, garanti vysokých škôl, vo vede, vo výskume, mnohí nositelia Nobelových cien vo vede sú naozaj dávno, dávno po osemdesiatke a napriek tomu im to myslí a robia.
Vážení, posledná moja poznámka je o ústave, či volebný cenzus, vekový cenzus je v rozpore, alebo nie je v rozpore s ústavou vzhľadom na diskrimináciu z dôvodu veku. Tak keď si pozriete čl. 12, tak "ľudia sú slobodní a rovní bez ohľadu na pohlavie, rasu, jazyk", atď., "náboženstvo, rod", vek tam nie je, ale, ale je tam napísané "alebo iné postavenie". Ja si myslím, že to iné postavenie to môže byť aj vek ľudí.
No a ďalší, § 39 (pozn. red.: správne má byť "článok") je zaujímavý: "Občania majú právo na úmerné hmotné zabezpečenie v starobe". No tak toto naozaj pre našich seniorov neplatí, lebo naozaj tie penzie sú veľmi nízke, tie ceny stále stúpajú, ony sa iba málo valorizujú. Čiže seniori naozaj sú na okraji spoločnosti dnes a to, že sociálna exkluzia na nich platí, to vieme veľmi dobre. Choďte pozrieť do domov dôchodcov a do iných zariadení, kde títo starí žijú, a teda je to naozaj na okraji spoločnosti. Takže prepáčte teda tento exkurz. To bola skôr obhajoba seniorov a nechám na svedomí poslancov, aby zvážili, ako budú postupovať v tomto zákone.
Ďakujem.

Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie chce reagovať s faktickou poznámkou jeden pán poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán poslanec Bublavý.

Jožko, ty si vo svojej rozprave spomenul veľa významných ľudí, ktorí 80- alebo 90-roční uskutočnili svoje vrcholné diela. A mne nejakým spôsobom to vyplýva z tvojej rozpravy, že ty ani tak kolegov, ktorí predkladajú tento zákon, nejakým spôsobom nepodporuješ alebo možnože som si to zle vysvetlil. Ale teraz je to troška kritika do svojich radov alebo ten zákon vlastne podporuješ?
Ďakujem.

Prihláste sa! Dobre. Nech sa páči, pán poslanec Mikloško s reakciou.

Mne sa zdalo, že to hovorí pán Beblavý, ale to hovorí to pán Bublavý. A minule som povedal, že dúfam, že nebudem ja pán brblavý pri tomto, pri tejto odpovedi. Ale takto by som povedal, že ako senior, ako predseda Združenia kresťanských seniorov, kde nie sú len kádeháci a kde teda sa veľa na tieto témy diskutuje: starodôchodcovia, penzie, ako by sa dalo život penzistov, by som povedal, vylepšiť, tak tam naozaj bolo aj dosť kritiky na tento zákon a bol som viac-menej poverený naším predsedníctvom, tzv. ústredím, aby som k nemu vystúpil. Ja by som povedal, že nebudem hlasovať za tento zákon, to je pravda, ale je tu ešte ďalších 149 poslancov, ktorí ma môžu prevalcovať, keď chcú. Ja som teda už pradedko, jediný v tomto parlamente, to teda s tým sa nemôžem veľmi chváliť, a teda zastupujem ľudí, ktorí ten vekový cenzus neradi prijímajú. Aj keď ešte raz zdôrazňujem, že nie je nič krajšieho ako radostná penzia v dobrom zdraví ďaleko už od tohto sveta a venovať sa tomu, čo sme celý život nestihli. A teda ako túto funkciu v tomto parlamente skončím, hneď sa budem tomuto venovať.
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Ďakujem pekne. To je všetko?
Mikloško, Jozef, poslanec NR SR
Áno, to je všetko. Ďakujem.

Tak ďakujem pekne. Pýtam sa teraz, či sa chce do rozpravy prihlásiť niekto ústne. Nie je tomu tak. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Vyhlasujem zároveň všeobecnú rozpravu za skončenú.
A pýtam sa, či sa chce vyjadriť pani predkladateľka. Áno. Nech sa páči.