29. schôdza

Keďže som tu bol, keď pani kolegyňa Nachtmannová faktickou na Alojza reagovala, ona obhajovala vývoz kapitálu v tom rozmere, že keď náš podnikateľ otvorí expozitúru v zahraničí, ona to v tomto naozaj obhajovala.
A ja preto som si dovolil reagovať na to a treba aj takýmto spôsobom chápať našich podnikateľov, že je dobré, ak sú takí úspešní, že si dokážu naozaj svoje expozitúry otvoriť v zahraničí.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážení páni, len poslanci, dovoľujem si na dnešné rokovanie predložiť informáciu o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v II. polroku roku 2013 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v I. polroku roku 2014. Túto informáciu predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky na základe § 4 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Uvedené ustanovenie ukladá vláde Slovenskej republiky pravidelne polročne informovať Národnú radu Slovenskej republiky o aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky vydaných v uplynulom období a o ďalšom zámere ich prijímania.
V hodnotenom období vláda Slovenskej republiky prijala a bolo publikovaných 51 aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1. Zároveň v prílohe č. 2 sú uvedené návrhy aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky, ktoré vláda predpokladá prijať v I. polroku tohto roku. Celkovo ide o 10 aproximačných nariadení, vzhľadom na legislatívnu aktivitu inštitúcie Európskej únie sa dá predpokladať, že bude nutné prijať viaceré ďalšie aproximačné nariadenia vlády Slovenskej republiky aj nad rámec tohto zámeru.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovolím si vás požiadať o schválenie uznesenia v predloženom znení. Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predseda Národnej rady rozhodnutím č. 861 z 22. januára 2014 pridelil predmetnú informáciu na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru.
Vláda predkladá informáciu na základe ustanovenia § 4 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky, a to v polročných intervaloch. Súčasťou uvedeného zákona je povinnosť vlády informovať Národnú radu o vydaných aproximačných nariadeniach a o ďalšom zámere ich prijímania. V hodnotenom období bolo prijatých 51 aproximačných nariadení vlády. Je predpoklad, že v II. polroku tohto kalendárneho roka bude prijatých 10 návrhov aproximačných nariadení vlády. Väčšina z nich bude v pôsobnosti ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ministerstva životného prostredia a ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. V závislosti na legislatívnych aktivitách orgánov Európskej únie sa môže stať, že bude nutné v tomto polroku pripraviť nové vnútroštátne predpisy aj nad rámec uvedeného počtu.
Ústavnoprávny výbor prerokoval informáciu dňa 28. januára tohto roku na svojej 60. schôdzi a uznesením č. 383 odporúča Národnej rade informáciu vziať na vedomie.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, áno, tak jak som včera avizoval, tak dneska si dovolím vystúpiť, a teda chcem aj, pán minister, aby ste to nebrali nejak že obštrukčne, že som vás chcel prehnať, naozaj to tak proste vyšlo. Ale však my sme, ako sa hovorí, v práci, i keď to nie všetci tak vnímame, takže či večer, alebo ráno je to skoro jedno pre blaho ľudí tejto krajiny.
V tomto návrhu, že čo tam povedať, by niekto povedal, ja to premostíkujem, lebo dneska by sme mali mať taký prospotrebiteľský deň, to vyzerá tak. Je tu, áno, je tu aj pán minister Malatinský, ktorý donesie iný zákon, ktorý s týmto súvisí. A tieto aproximačné nariadenia vlády, ja pre ľudí poviem, však pre nich to má význam, tuná zase dokopy nikto nie je, tu je desať poslancov, ktorí sa blahu, nie pánovi Blahovi, ale blahu tohto, ľudí tejto krajiny venujú, tak pre nich to poviem.
Môžte ich prijať, tie aproximácie, buď nariadením vlády, alebo zákonom. Toto hovorím o nariadeniach vlády. Viete, aby to nevyznelo zle, ono to tak vyznie, že 51 za minulý rok. Ľudia, vážení, moji zlatí, 51 aproximačných nariadení vlády, z toho 38, to znamená tri štvrtiny pomaly, sa týkali Chorvátska, čo podľa mňa bolo nejaké formálne nastavenie v zmysle ich prístupu. Pre tento rok je veľký plán v počte 10 aproximačných a z toho sa štyri týkajú traktorov. Čiže čo chcem tým povedať. Chcem ľuďom povedať, že ono to tak znie, ako keby, ja predpokladám, že aj kvôli tomu je niekde po tých kanceláriách veľa ľudí, ale však nech je. Len chcem to rozmeniť na drobné. 51 aproximačných nariadení vlády za minulý rok, z toho bolo 38 formálnych kvôli Chorvátsku, a plánovaných na I. polrok tohto roka 10 plánovaných, z toho sa štyri týkajú traktorov, malotraktorov, svetielok na traktoroch. Nuž, sami si uznajte, aká je to dôležitosť.
Prečo to hovorím? Hovorím to preto, že niekedy príde aj niečo, čo je dôležité. Ja nehovorím, že svetielka na traktoroch nie sú dôležité, ale niekedy sú aj smernice, nariadenia Európskej komisie, ktoré sú pre ľudí tejto krajiny naozaj dôležité. A tam by ste neverili, že tie veci nefungujú tak, že by sa dalo s nimi chváliť. Z toho urobím malý mostík. Ak je nariadenie, ak je smernica, ktorá vám dá termín, Európska únia vás zaviaže, Európska komisia vás zaviaže termínom a ten nestíhate, tak ako pokračuje vláda tejto krajiny v prijímaní zákonov potrebných, ktoré nie sú termínované? No funguje tak, ako vieme, kým neni cirkus. Kým Česi nenatočia film, kým my s Paľom Zajacom neurobíme niečo, čo niekoho zobudí, a zrazu je tu legislatívna iniciatíva.
Aj pri návrhoch alebo preberaní smerníc, ktoré sú termínované, tie oddelenia, ktoré sa venujú tomu, neplnia si svoje povinnosti a to je to, čo som hovoril na začiatku, že to premostíkujem. Je tu zákon o zmluvách na diaľku, ktorý je tiež len vlastne prebraním smernice, ktorá, mimochodom, bola už v 2011, ktorá, mimochodom, sa týka a dotýka celej alebo výrazne sa dotýka celej problematiky verejnosti známej pod "šmejdi", ale aj spotrebiteľských úverov. V 2011 táto, ale aj zmluvu o energeticky, o pripojení, o energiách, o plyne. No proste zákon, ktorý je rádovo niekde inde ako svetielka na traktoroch. Tá smernica bola v 2011, povinnosťou členských štátov ju bolo prijať do 13. decembra minulého roku. My ju ideme, dneska ide do prvého hlasovania. To znamená, bude prijatá, ak bude prijatá, čo teda predpokladám, že bude, bude prijatá v marci. To znamená aj v termínoch, ktoré sme sa zaviazali, že budeme plniť, si robíme šoufky. Aj keď je to zákon, ktorý sa dotýka tisícov ľudí. To je dokument, toto krásne dokumentuje vzťah vládnej moci a podriadeným im orgánom, legislatíve, ktorá je pre ľudí tejto krajiny mimoriadne dôležitá. Čiže nie že my sme ich mohli prijať skôr, od 2011 existovala. My sme mohli byť prví, lebo nám tak záležalo na týchto ľuďoch, aby sme im pomohli. Mohli sme naozaj byť vzorom. My sme ani ten termín, ktorý dali, ani ten sme nestihli. To je výrazom toho, ako prospotrebiteľsky, ako proobčiansky, ako proľudsky v skutočnosti, toto len odhaľuje, pracuje táto vládna garnitúra. To som si považoval za potrebné povedať.
Pán minister, tak teda prepáčte, že som vás kvôli tomu prehnal aj na dnešok, a koniec koncov by sme to včera tak isto neboli stihli.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom predloženého vládneho návrhu zákona, ktorým sa plne transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13 európske smernice (pozn. red.: správne má byť "93/13/EHS") a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, je stanoviť podrobnejšiu úpravu povinností predávajúcich a práv spotrebiteľov pri predaji tovaru a poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku a zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov, čím sa má zabezpečiť vysoká úroveň ochrany spotrebiteľov pri predaji tovaru a poskytovaní služieb na základe uvedených zmlúv. Vládny návrh zákona zároveň reguluje niektoré ďalšie požiadavky, pričom reaguje na aktuálne problémy vyvstávajúce z aplikačnej praxe v tejto oblasti. Vládnym návrhom zákona sa v súlade s uvedeným cieľom podrobne vymedzujú informačné povinnosti predávajúcich vo vzťahu k spotrebiteľom, upravuje sa postup pri uplatňovaní práva spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy a predlžuje sa lehota na odstúpenie od zmluvy zo súčasných siedmich pracovných dní na štrnásť kalendárnych dní. Nová právna úprava taktiež reguluje osobitný režim organizovania a uskutočňovania podomového predaja formou takzvanej predajnej akcie, najmä podrobne vymedzuje povinnosti predávajúcich a organizátorov predajných akcií s cieľom zamedziť využívaniu agresívnych a iných nekalých obchodných praktík zo strany predávajúcich na predajných akciách.
Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecnými záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený vládny návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie a životné prostredie. Bude mať pozitívne sociálne vplyvy a pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, najmä v súvislosti so zavedením nových informačných povinností predávajúcich, prostredníctvom ktorých sa prehĺbi a rozšíri ochrana spotrebiteľov pri predaji tovaru a poskytovanie služieb na základe zmlúv uzavretých na diaľku a zmlúv uzatváraných mimo prevádzkových priestorov predávajúceho vrátane zmlúv uzatváraných počas takzvaných predajných akcií. Predpokladajú sa však negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, keďže vládny návrh zákona v súvislosti so zavedením nových informačných povinností predávajúcich počíta so zvýšením administratívnej záťaže dotknutých podnikateľských subjektov. Pôjde najmä o administratívnu záťaž týkajúcu sa zavedenia povinnosti poskytovať informácie spotrebiteľom v zákonom stanovenej forme.
Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.

Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 264 určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 820). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky v zmysle rokovacieho poriadku uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 8. januára 2014 č. 812 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister, v prvom rade, pán minister, chcel by som vás pochváliť. Pán Alojz Hlina hovoril, že neskoro, a to má pravdu, ale predsa tie riešenia, ktoré prichádzate a týkajú sa ochrany spotrebiteľa, možno nie sú ideálne, možno pani Žitňanská povie, kde vidí nejaké nedostatky, ale je to krok vpred. Jednoducho my to oceňujeme. Oceňujeme to, že sú tam nejaké prílohy, napríklad ako sa dá odstúpiť od tejto zmluvy. No a keby bolo všetko v poriadku, tak klub KDH by nemal tento zákon problém podporiť do druhého čítania. Možnože ho podporia aj do druhého čítania ako nejaký akt dobrej vôle moji kolegovia, ale ja ho podporiť nemôžem. A poviem prečo.
Chcem povedať pár slov k zlučovaniu Štátnej energetickej inšpekcie a Slovenskej obchodnej inšpekcie, tak ako je riešená v tomto predmetnom vládnom návrhu. Tá Štátna energetická inšpekcia, pán minister, je špecializovaný orgán štátnej správy. Vznikol v roku 1952. Existuje teda 62 rokov. Vykonáva dozor nad dodržiavaním energetickej legislatívy ako fyzickými, tak právnickými osobami a v súčasnosti je teda orgánom dozoru pre osem špecializovaných zákonov, ktoré upravujú podmienky podnikania v energetike, plynárenstve, tepelnej energetike, upravujú povinnosti účastníkov v troch energetických odvetviach, riešia energetickú efektívnosť, podporu obnoviteľných zdrojov a KVET-u, energetickú hospodárnosť budov, pravidelnú kontrolu vykurovacích a klimatizačných systémov, prítomnosť polychlórovaných bifenylov v zariadeniach elektrizačnej sústavy. Okrem týchto špecializovaných noriem zákonov vykonáva dozor tiež nad dodržiavaním ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré súvisia so špecializovanými legislatívnymi normami. Tá uvedená kontrolná činnosť je vo všeobecnosti zameraná na kontrolu plnenia povinností účastníkov trhu s energetickými komoditami a plnenia súvisiacich povinností, ktoré im z tej podnikateľskej činnosti vyplývajú.
Štátna energetická inšpekcia je jediný, pán minister, jediný špecializovaný orgán štátneho dozoru v uvedených odvetviach. To navrhované zlúčenie Štátnej energetickej inšpekcie a Slovenskej obchodnej inšpekcie je pripravené narýchlo, nemá po racionálnej stránke žiadne opodstatnenie, pretože okrem toho, že obidva subjekty sú orgánmi dozoru v zriaďovacej pôsobnosti ministerstva hospodárstva, naozaj nemajú nič spoločného. V tejto súvislosti musím zdôrazniť, že žiadna, opakujem, žiadna legislatívna norma ani všeobecne záväzný predpis dozorovaný Štátnou energetickou inšpekciou neobsahuje ustanovenia o ochrane spotrebiteľa. Pre objektívnosť a úplnosť informácie ale podotýkam, že § 17 zákona 251/2012 o energetike, je to paragraf, ktorý hovorí o ochrane, o ochrane odberateľa elektriny v domácnosti, odberateľa plynu a rieši problematiku univerzálnej služby, ale tieto sú od nadobudnutia účinnosti tohto zákona v kontrolnej pôsobnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Teda ÚRSO, nie ŠEI-ky. Preto podľa môjho názoru tento predkladaný návrh zákona po vecnej a obsahovej stránke vykazuje také nedostatky vo väzbe na štátny dozor vykonávaný v energetických odvetviach, pre ktoré by nemal byť posunutý do druhého čítania. Ja navrhnem v druhom čítaní potom zo zákona vypustiť bod 1 článku 5 a celý článok 11.
Pán minister, nie je predsa možné, tak ako sa to teraz deje, vytvoriť len nejaké legislatívne predpoklady na delimitáciu výkonu štátneho dozoru v energetike bez zaručenia vytvorenia takej vnútornej štruktúry novej organizácie, ktorá by zaručila, bezpodmienečne zaručila zachovanie kontinuity všetkých kompetencií, procesov, postupov výkonu štátneho dozoru v energetických odvetviach. A som presvedčený, že teda keď už to chcete robiť, tak to nemalo byť prifarené tuná v dvoch článkoch, ale treba to robiť samostatne, podrobne, koncepčne. Jednoducho pamätať na všetky detaily a nie to pichnúť tuná. Ja som presvedčený, že to bolo na základe nejakého lobingu. Možno niekto chce mať viacej zamestnancov, možno vedúci alebo vedúca obchodnej inšpekcie bude mať väčší plat, ale s rozumom takéto zlúčenie jednoducho nemá nič spoločné a ani so šetrením.
Zlúčenie SOI-ky a ŠEI-ky, tak ako predpokladá návrh racionalizácie štátnej správy vypracovaný ministerstvom hospodárstva, a spôsob, akým sa aj tento proces napĺňa, a to tak, že výkon štátneho dozoru v energetike nemá mať samostatné riadenie v novej organizácii, ale teda podľa mojich informácií má byť len infiltrovaný do odborov ochrany spotrebiteľa krajských inšpektorátov obchodnej inšpekcie, s ktorých činnosťou, opakujem, nemá nič spoločné, je z pohľadu zabezpečenia výkonu štátneho dozoru s akcentom na skutočnosť, že energetické odvetvia naozaj, pán minister, a to viete, zabezpečujú chod celého národného hospodárstva a od ich existencie a bezpečnej a spoľahlivej prevádzky závisí bytostne fungovanie celej krajiny ako takej, je nedocenením obrovského významu v energetike v kontexte zabezpečovania najzákladnejších funkcií štátu. Tieto skutočnosti môžu mať za následok ohrozenie bezpečnej a spoľahlivej prevádzky energetických zariadení vrátane nestability dodávky energetických komodít a nebudem strašiť, o ďalších, ešte väčších rizikách zatiaľ pomlčím, verím, že v druhom čítaní jednoducho prejde ten pozmeňujúci návrh. Takže ja by som chcel povedať, že toto rozhodnutie, ktoré ste spravili, nebolo pripravené na základe žiadneho auditu ani iného podobného analytického rozboru a jeho skutočný prínos s ohľadom na náklady a prevádzku ŠEI-ky verzus možné dôsledky a hrozba z takéhoto riešenia je veľmi veľká, tá hrozba. Jednoducho doteraz nebol vykonaný žiadny odborný objektívny rozbor efektívnosti takéhoto riešenia.
Chcem ešte povedať, že Štátna energetická inšpekcia úzko spolupracuje aj s inými ministerstvami. Ministerstvom obrany, s ktorým má podpísanú dohodu o vzájomnej spolupráci, s ministerstvom životného prostredia, s ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja a naviac zo zákona zabezpečuje pre organizácie, ktoré zabezpečujú dozor v energetických zariadeniach slúžiacich na zabezpečenie oblastí štátu ako Ozbrojené sily, Policajný zbor, Zbor väzenskej a justičnej stráže, železníc, SIS-ky školenia a skúšky inšpektorov pre splnenie kvalifikačných predpokladov inšpektorov týchto organizácií. Aj táto kompetencia jednoducho takýmto nepripraveným zlúčením môže byť vážne ohrozená. V prípade teda, že ale chcete a veľmi chcete a spravíte audit, a v prípade, že racionalizácia štátnej správy v podmienkach výkonu štátneho dozoru v energetike sa týmto vykonaným auditom preukáže ako skutočne opodstatnená a prínosná, tak potom jediné možné zlúčenie je tohto, tejto ŠEI-ky alebo Štátnej energetickej inšpekcie s Úradom pre reguláciu sieťových odvetví vzhľadom na prelínajúce sa kompetencie z viacerých dozorovaných zákonov aj s prihliadnutím na identický spôsob a postupy vykonávanej činnosti a inej činnosti v oboch menovaných organizáciách; aj keď hovorím svojím spôsobom proti sebe, lebo zase väčšiu moc získa muž, ktorý je hanbou slovenskej energetiky, ktorý robí reguláciu na základe politickej objednávky, ktorý sa snaží robiť sociálnu politiku, alebo je ochotný robiť sociálnu politiku cez reguláciu sieťových odvetví, ale keď mám byť poctivý, tak jediné možné zlúčenie je to s Úradom pre reguláciu sieťových odvetví.
Na záver teda chcem teda zopakovať to, čo už som povedal. Predpokladám, že poslanci KDH teda budú mať voľnú ruku a môžu podporiť tento návrh zákona do druhého čítania, lebo, ako už povedal Alojz Hlina, už je čas, už meškáme. Ale ja by som vás prosil, aby ste naozaj, keď už chcete niečo robiť, aby to nebolo na základe nejakého lobingu. A ja som presvedčený, že to s rozumom nemá nič spoločné, že je to na základe lobingu a niekto chce byť zase nejaký väčší pán, väčší vedúci Slovenskej obchodnej inšpekcie.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, ja si dovolím povedať pár poznámok, ktorých je viac procesných ako teraz obsahových, a nebudem vyčítať, že sme zmeškali termín aproximácie, ako spomínal kolega Hlina v predchádzajúcom bode tejto schôdze. Skôr sa chcem dotknúť toho, že máme tu a prejednávame momentálne návrh zákona o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytnutí služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku. Máme tu na programe tejto schôdze o pár bodov neskôr návrh, ktorý predkladá skupina poslancov Martvoň, Brixi a ďalší, čo je novela Občianskeho zákonníka plus x ďalších zákonov. Predkladáme zákony, ktoré sa týkajú ochrany spotrebiteľa aj my s kolegom Beblavým. Predkladá nejaké zákony, ktoré sa tejto témy týkajú, kolega Hlina. Keď aj dám teraz bokom nás opozičných poslancov, tak sa chcem dotknúť len týchto vládnych návrhov zákonov a ja naschvál hovorím vládnych, pretože novela Občianskeho zákonníka, ktorú predkladajú kolegovia Martvoň, Brixi a ďalší kolegovia zo strany SMER - SD, je svojím spôsobom tiež vládna novela, pretože vieme, že ju nepísali sami, ale že ju písali na ministerstve spravodlivosti.
Chcem byť konštruktívna a upozorniť na jeden problém, ktorý tu vidím, a ten problém je, že nám vzniká absolútny chaos, pretože vy v článku II, pán minister, v tomto zákone novelizujete Občiansky zákonník v časti, ktorá sa týka ochrany spotrebiteľa, kolega Martvoň s Brixim chcú novelizovať Občiansky zákonník v časti, ktorá sa týka ochrany spotrebiteľa. Vy otvárate v nejakom článku zákon o ochrane spotrebiteľa, kolega Martvoň a Brixi otvárajú zákon o ochrane spotrebiteľa a trošičku mám pocit, ako keby ministerstvo hospodárstva a ministerstvo spravodlivosti, lebo písalo to ministerstvo spravodlivosti, ako keby neboli zladení. A to už nehovorím o tom, že paralelne vlastne vláda schválila koncepčný materiál ministra financií, ktorý sa tiež týka ochrany spotrebiteľa, špeciálne týkajúci sa spotrebných úverov.
Mám návrh, pretože ja neviem, v tom sa nevyznám, čo komentoval kolega Přidal, ale vyznám sa v právnej úprave Občianskeho zákonníka, zákone o ochrane spotrebiteľov a ďalších. Chcem povedať, pán minister, že ten váš návrh zákona, ktorý síce na jednej strane transponuje smernicu, ale potom má tam aj tieto ďalšie články, ktorými sa novelizuje Občiansky zákonník, zákon o ochrane spotrebiteľa je asi z toho, čo tu bolo predložené, najkomplexnejšie a možno aj najlepšie. Inými slovami, považujem ten váš zákon s tými článkami, ktoré sú tam pridané, ako dobrý základ. A ak sú tu nejaké ďalšie návrhy, povedzme zo strany ministerstva spravodlivosti predložené cez poslancov Martvoňa a Brixiho, prípadne možno do tej istej témy, kde ideme s kolegom Beblavým, možno by stálo za to, proste sa v rámci druhého čítania ešte predtým, než to príde do výborov, normálne stretnúť, sadnúť si, povedať, kde sú prieniky, možnože niekde tie nápady sú ešte lepšie alebo posunuté ďalej, a proste spraviť z toho jeden balík, lebo v rámci druhého čítania sa z toho dá spraviť jeden balík, keď si vaši kolegovia sadnú s kolegami z ministerstva spravodlivosti a vyberú to, čo je použiteľné z toho návrhu, ktorý dnes je tu ako poslanecký návrh poslancov Martvoňa a Brixiho, môže z toho vzniknúť niečo užitočné a dobré.
Obávam sa ale, že keď prejde váš návrh a do toho návrh pánov poslancov Martvoňa a Brixiho, tak z toho môže vzniknúť akurát chaos. A nehovoriac o tom, že na jednej schôdzi novelizovať proste v dvoch zákonoch tie isté zákony, triafajúcich sa niekde dokonca skoro do tých istých paragrafov, je pomerne absurdné. A opakujem, myslím si, že ten váš návrh je dobrý, dobrý základ na toto zlúčenie, pretože je naozaj najkomplexnejší a možno by sme sa potom mohli vyhnúť aj debate o niektorých absurdnostiach, ktoré sa v tom poslaneckom návrhu kolegov Martvoňa a Brixiho aj, musím povedať, nachádzajú, napríklad, že proste nanovo definujeme úžeru, a pritom neriešime to, že v inom paragrafe niečo podobné už v Občianskom zákonníku je riešené, len s inými právnymi následkami, a teda nevieme, že či zmluva uzatvorená za neprimeraných podmienok bude neplatná, alebo budeme mať právo od nej odstúpiť. Plus zachádzame až do takých absurdností, že v spotrebiteľských zmluvách, to je fajn, že majú byť písané veľkým písmom všetky podmienky zmluvy, ale prečo chceme predpisovať, že to musí byť všetko písané typom písma Times New Roman, netuším. Aj to je v poslaneckom návrhu pánov kolegov Martvoňa a Brixiho.
Čiže môj návrh, teraz naozaj konštruktívny, proste zobrať tie zákony, ktoré sú tu, možno spraviť ešte pred výbormi jednu debatu. Vybrať aj z toho návrhu, ktorý predložili kolegovia Martvoň, Brixi, ktorý zjavne pripravilo, ale nedotiahlo do konca ministerstvo spravodlivosti, to, čo je použiteľné, zakomponovať to do tých článkov, kde otvárate Občiansky zákonník a zákon o ochrane spotrebiteľa, a spraviť z toho niečo rozumné. My s kolegom Beblavým sa radi zapojíme, pretože niekde sa tiež triafame do jedného problému.
Vy napríklad v zákone o ochrane spotrebiteľa, ktorý otvárate, hovoríte, že v zmluvách spotrebiteľských by nemali byť zakomponované dohody o zrážkach zo mzdy, nemali by byť použité zmenky, šeky na zabezpečenie. Ja idem s kolegom Beblavým ešte ďalej. Hovorím, že vôbec bez súdneho rozhodnutia by sa výkon spotrebiteľských zmlúv nemal robiť. Viem si predstaviť, že malým posunom možno nájdeme ešte lepšiu právnu úpravu, ale v každom prípade ja apelujem, že ak, nehovoriac o tom, že otvárate aj zákon, kde by sa dalo riešiť RPMN, ako predkladá pán poslanec Zajac, prípadne pán poslanec Beblavý, a všetko by sa to dalo riešiť u vás, lebo všetko to otvárate, všetky tie zákony. Viete. Takže myslím si, že tu by ste mohli zohrať mimoriadne užitočnú rolu, keby ste to tak zobrali na seba, dali všetkých dokopy, alebo aspoň, v úvodzovkách, vlastných dali dokopy a spravili z toho jeden balík, v ktorom by sa dalo vyznať a bol by dobrý.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Chcel by som podporiť moju kolegyňu Luciu Žitňanskú v tom, že naozaj na tejto schôdzi sa objavuje viacero návrhov zákonov, ktoré riešia spotrebiteľské úvery, ochranu spotrebiteľov, Obchodný zákonník. Chcem pripomenúť, že aj ja s kolegami Hudackým a Figeľom navrhujem v zákone o spotrebiteľských úveroch hornú hranicu úrokov ako celkové náklady spotrebiteľa. Tejto problematike sa už venujem dlhšie. Už v máji minulého roku som predniesol návrh zákona, kde som ohraničoval hornú hranicu úrokov pri spotrebiteľských úveroch. Som presvedčený o tom, že ak by sme dali takpovediac hlavy dokopy, mohli by sa z týchto návrhov zákonov, ktoré sú tuším štyri alebo päť, mohli by sa z nich vybrať, mohlo by sa z nich vybrať to najlepšie. Napríklad ja som presvedčený, nie preto, že by som bol egoista, ale preto, že som skúmal všetky návrhy, kde riešia hornú hranicu, aj kolegu Beblavého, Žitňanskú, aj kolegov zo SMER-u, aj môj, som presvedčený o tom aj po debatách s advokátmi, ktorí zastupujú poškodených spotrebiteľov, že môj návrh je lepší. A ja budem rád, ak by po rokovaní v nejakej pracovnej skupine by sa to najlepšie z týchto návrhov zákonov prijalo v jednom zákone, s ktorým by mohol prísť minister hospodárstva a mohlo by to byť v skrátenom legislatívnom konaní. Ja si myslím, že opozícia, niekoľkokrát sme to v minulom roku hovorili, takýto návrh podporíme aj v skrátenom legislatívnom konaní, pretože tu ide o ochranu desaťtisícov občanov Slovenska.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Súhlasím s kolegyňou Žitňanskou, že nastáva tu akýsi nesúlad alebo nekomunikácia medzi jednotlivými ministerstvami, ale nielen medzi ministerstvami, ale snáď aj medzi vládou a poslancami Národnej rady, pretože ozaj v tomto návrhu zákona vidno niekoľko vstupov do, alebo niekoľko zdrojov, ktoré zasahovali do vytvárania zákona v súvislosti s tým, že ich je súčasne viacero v Národnej rade.
To isté hovoril kolega Přidal, ktorý nepriamou novelou, veľmi pekne ukázal, ako nepriamou novelou sa ide v tomto zákone zlúčiť Štátna obchodná inšpekcia, Štátna energetická inšpekcia a toto by malo snáď ministra hospodárstva zaujímať prioritne. Pretože prečo sa toto asi tak deje, prečo tie rôzne prístupy? Myslím si, že potreba riešiť spotrebiteľské úvery vznikla z iniciatívy alebo z diskusie, ktorá tu prebieha ostatné obdobie v Národnej rade, a to druhé zlučovanie tých dvoch inštitúcií vzišlo pravdepodobne z príkazu pána ministra financií znižovať verejné financie. V zlučovaní tých inštitúcií si myslím, že je veľmi dôležité to, že sa zlučujú dve, čo sa týka počtu, nerovnomerné inštitúcie, pretože ŠEI-ka má zhruba 37 ľudí a ŠOI-ka má niekoľko stovák, a dnes vôbec nemáme potuchu ani náznak toho, ako bude vyzerať ten zlúčený úrad. V tejto súvislosti som na ostatnom výbore oslovil aj kolegov poslancov zo SMER-u pána Kondróta a Kolesíka, aby sa venovali tomuto prípadu, a tak isto som sa aj opýtal pána Kešiara, kandidáta v tom čase na zlúčené úrady telekomunikačný a poštový, ako si predstavuje ten zlúčený úrad, tam vysvetlil, že akým spôsobom. Neviem, či nové vedenie toho zlúčeného úradu bude mať takýto prístup, ale v každom prípade by sa tomu bolo treba venovať skôr.
Ďakujem pekne.