29. schôdza

Ďakujem pekne, pán kolega, ďakujem ti za tvoj jednoznačne odborný vstup do tohto zákona. Súhlasím stopercentne s tebou, že čas, ktorý uteká národu a ktorý sa nedá vrátiť, tu za tých 20 rokov politikárčenia v parlamente asi nikoho nezaujíma a stále sa hráme na opozíciu a koalíciu, vidíš to aj v ďalších zákonoch, že ako to ide. A ja naozaj chcem veriť, že sa tu v parlamente dožijem časov, keď sa nebude hovoriť o panskom huncútstve, ale o riešení vecí a problémov našich občanov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem vám veľmi pekne za pripomienky a faktické, som rád, že tá atmosféra je tu taká viac konštruktívna, dokonca že aj pán Číž nebol útočný, ale konštruktívny, to oceňujem. A ku konkrétnym, postupne.
Pán Martvoň, síce nebol možno za prvej Ficovej, alebo nebolo to spôsobené iba Ficovou vládou, ale žiaľ, šesť rokov nesie Ficova vláda zodpovednosť za stav nebankových spoločností na Slovensku, šesť rokov! Som rád, že protišmejďácka akcia alebo ten váš protišmejďácky zákon má nejaké výsledky, to je výborné. Hovorili ste o RPMN a odplate a o tom porovnaní, tu len poukazujem na to, čo som hovoril, toto neni ľahká téma ani dokonca pre ekonómov, čo je RPMN, úroková miera, odplata, tu buďme opatrní a skúsme si nechať možno poradiť aj od odborníkov.
Pán Brocka, neviete ako hlasovať, no ja som sa práve pokúšal dať nejakú tú novú politickú kultúru, aspoň taký nejaký náznak, že ak je voľačo dobré, tak za to zahlasujem, aj keď som v opozícii a robím to, myslím, vo veľa prípadoch som to spravil a spravím to aj teraz, aj keď ten návrh má legislatívne chyby, ktoré sú fakt závažné.
Uvedomujem si, pán Číž, že v druhom čítaní sa to môže zmeniť, ale čo som chcel poukázať, že my sme sem tie návrhy dali opozičné a tie neprešli. A chápem ten váš argument, ktorý považujem za silný, že máte programové vyhlásenie, ja ho chápem, ale Slovensko nie je v situácii, kedy si môže dovoliť neprijať dobrý návrh. To je to, čo hovorím, a nemusí byť ani zásadný, môže byť len detail, ale pomôže Slovensku, alebo sa stane to, že sa ukáže ten návrh o pol roka vo vládnom materiáli, to sa proste stáva, takže len toľko som chcel.
Ďakujem všetkým ešte raz.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, ja sa vám skúsim, tiež pokúsim odpovedať, pán poslanec Brocka, skúsim vám odpovedať. Tak tu chodíme trošičku jak po vajciach, opatrne, aby sme sa nejak vzájomne nedotkli, citlivá téma a všetci chceme pomôcť. A cieľ toho zákona je nepochybne dobrý a môžeme sa baviť o tom, že či je vynútené, že je to tu, alebo nie, to je teraz nepodstatné, ale v skutočnosti, keď hovoril pán poslanec Kadúc, tak našiel problém v každom paragrafe, hej. A teraz je otázka, že keď cieľ je dobrý a prevedenie zlé, že či máte za to zahlasovať, a je to politická otázka, lebo možnože politická odpoveď je áno, lebo dodnes dešifruje detaily, možno právnická odpoveď je nie, pretože my právnici vieme, že keď to dnes spravíme zle, tak tu o pol roka budeme znova s tým istým zákonom.
A preto som dnes vystúpila aj k návrhu, ktorý predkladal pán minister Malatinský, a dala som ten návrh a som rada, že teda budeme tu takýmto spôsobom diskutovať, že je tu vládny návrh zákona, v ktorom sa v článkoch 2, 3, 4, 5, x otvárajú skoro všetky zákony, ktoré novelizuje svojím poslaneckým návrhom aj skupina poslancov vedená pánom poslancom Martvoňom. A som presvedčená o tom, že za prvé by sme nemali na jednej schôdzi meniť dvomi zákonmi Občiansky zákonník a zákon o ochrane spotrebiteľa, zároveň by sme mali využiť to, že je tu vládna predloha, vybrať z tohto návrhu zákona to, čo je dobré, užitočné, prospešné, dať to do toho vládneho návrhu zákona a takýmto spôsobom to predložiť. Pretože jedno je fakt, že stalo sa teraz to, že v zásade tu máme návrhy ako keby z dvoch rezortov, ktoré nejak ako keby spolu nekomunikovali, a ja som rada, že tá komunikácia v rámci druhého čítania prebehne. Úplne ideálne by bolo, keby sme tu mali na stole jeden vládny návrh a tie ostatné sa stiahli a z týchto ostatných návrhov zákonov boli veci zapracované do toho vládneho návrhu zákona, lebo potom to bude normálna legislatíva, ktorá z toho môže vypadnúť na konci. A preto som veľmi rada, že pani podpredsedníčka parlamentu sa tejto procesnej stránky tejto témy ujala. Takže toľko odpoveď na vašu otázku, pán poslanec Brocka.
Jednu poznámku k tomu, čo tu ešte odznelo, lebo pán poslanec Kadúc citoval z dôvodovej správy, kde proste sa veľmi často pertraktujú tie exekúcie, a ja sa znova musím k tomu vrátiť a znova opakovane tu z tohto miesta povedať, kde vznikol problém. Áno, zanedbali sme v tomto štáte fakt, že vzniklo 136 rozhodcovských súdov, ktoré mnohé pôsobili ako satelity nebankových subjektov, nerozhodovali nezávisle, ergo tieto rozhodcovské súdy rozhodovali spôsobom, že nahrávali možno týmto nebankovým subjektom, a preto sme sa dostali do anomálnej situácie, že v rámci exekúcií skúmame, či samotná zmluva bola uzatvorená v súlade so zákonom, čo je choré. Teraz sa to nejako snaží ministerstvo spravodlivosti riešiť, v poriadku, ale musíme si uvedomiť, že chytali sme to od konca, cez exekúcie, a ten problém je niekde inde, čo bude mať aj spätný dopad, keď vyriešime rozhodcovské konania, a bude to mať aj spätný dopad, pretože keď budeme mať normálnu judikatúru, tak nepotrebujeme takýmto kazuistickým spôsobom písať legislatívu, lebo v konečnom dôsledku je to nebezpečné. Čím na konkrétne prípady viac formulované ustanovenia, tým viac dier pre šmejdov, aby sme si to uvedomili, pretože sa ľahšie uniká cez to, čo nie je od slova do slova zapísané v zákone, a potom musíme novelizovať, novelizovať, novelizovať, novelizovať. To tiež len metodologicky trošičku k tejto téme by som si dovolila.
A teraz k návrhu zákona, ja nepôjdem cez všetky tie otázky, ktoré otvoril pán poslanec Kadúc, ale niektorých sa dotknem, aj tie, ktoré on otvoril, aby bolo úplne zrejmé, prečo je dôležité, aby sme procesne postupovali tak, ako som navrhla, a prečo je úplne zrejmé, že v tejto podobe tieto návrhy zákona nech sú prijaté s akýmkoľvek dobrým cieľom, predstavujú problém a môžu totižto v praxi vyrobiť ďalší problém.
Ja naozaj otvorím len tie, ktoré považujem za najpodstatnejšie. Pán poslanec Kadúc tu už spomínal v čl. I tému úžery. Ale aby som to vysvetlila, ja neviem, či to bolo úplne zrozumiteľné, my máme dnes v Občianskom zákonníku, odkedy bol účinný Občiansky zákonník, to znamená od ´64. roku, máme v Občianskom zákonníku § 49, ktorý hovorí, že "účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť". To dnes platí, ale rozhodcovské súdy to neuplatňujú, preto hovorím, že je dôležité, aby sme to dostali na súdy z týchto satelitných rozhodcovských súdov. Poslanecký návrh zákona vkladá nový zákon, nový § 39a s nadpisom úžera, kde sa hovorí: "Neplatná je zmluva, pri ktorej uzavieraní niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere."
Dámy a páni, toto je síce širšia definícia, ale právnici, poznajúc judikatúru a všetko okolo toho, vedia, že zo 60 - 70 % máme tu paragrafy, ktoré sa nám obsahovo kryjú. Keď toto prijmeme, tento nový zákon, tak budeme v situácii, že nebudeme vedieť, kedy sa bude aplikovať § 39a, ergo kedy bude zmluva neplatná, a kedy sa bude aplikovať § 49, ergo zmluva nebude neplatná, ale účastník bude mať právo odstúpiť od zmluvy, čo sú úplne dva iné postupy. Čiže my do toho vnesieme ešte väčší chaos, než je dnes, to si treba, to si treba uvedomiť! Preto nedá sa to prijať bez toho, aby nebol vyriešený vzťah týchto dvoch ustanovení, nedá sa to prijať, pretože vyrobíme viacej chaosu a budeme čakať ďalších 10 rokov, kým sa nám nejako ustáli judikatúra. A to sú vážne otázky, ktoré podľa mňa trošičku možno aj presahujú rámec druhého čítania, lebo vstupujeme do kódexu, do Občianskeho zákonníka.
Detail, ktorý spomínal a ktorý je skôr úsmevný, pán poslanec Kadúc, kde naozaj tie písmenka aké majú byť veľké, ako majú vyzerať, sa odkazujú na nariadenie vlády, ale ten návrh vykonávacieho predpisu bol priložený k tomuto návrhu a tam naozaj je napísané 12 bodov a Times New Roman. Vážení, keby ste, keby ste čítali rôzne právne internetové fóra, tak dnes na právnych internetových fórach právnici z praxe si píšu, čo si myslia o návrhoch zákonov, o súdnych rozhodnutiach, prebieha pomerne čulá komunikácia. Vo vzťahu k návrhom spotrebiteľskej legislatívy, dámy a páni, poviem to vulgárne, sme na srandu. Ako to nemôžeme ako zákonodarci myslieť vážne, že či do vykonávacieho predpisu predpíšeme, že či môžem písať Times New Roman alebo nejakým iným typom písma, došľaka, akože brzda, lebo to nemôže ani napadnúť, to je proste niekde už, to je už úchylka, to proste musíme držať aj vážnosť. Nehovoriac o tom, že tá dvanástka je tiež problém, ale o tom neskôr.
Ale zároveň sú tu aj iné problémové ustanovenia a ja zmienim, ktoré znejú strašne dobre, a tiež som nie presvedčená a nechcem použiť slovo populizmus. Znie strašne dobre, že na vymoženie peňažnej pohľadávky, ktorá bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur, exekúciu možno vykonať len prikázaním pohľadávky zrážky zo mzdy a z iných príjmov, predajom hnuteľných vecí a predajom cenných papierov. Zriadiť exekučné záložné právo na nehnuteľnosť s tým nie je dotknuté. Ja viem, že sa stali prípady, keď pre malú pohľadávku sa predala drahá nehnuteľnosť a sa to zneužilo. Ale od toho máme v zákone a keď treba, tak to sprísnime a povedzme, že ten exekútor nemôže siahnuť na majetok, ktorého hodnota je v zjavnom nepomere k vymáhanej pohľadávke. To sa dá riešiť, ale povedať, že to, čo je 2 000 a menej, nemôžem vymáhať cez nehnuteľnosť, je tiež problém, pretože my tu niečo prejudikujeme, prejudikujeme, že každá nehnuteľnosť stojí státisíce alebo desaťtisíce, alebo má hodnotu státisícov a desaťtisícov, a prejudikujeme, že to bude a priori hrubý nepomer, ale veď predsa na Slovensku máme kopec malých stavieb, vedľajších stavieb, ktoré zďaleka nedosahujú možno ani hodnotu tých desaťtisíc eur a vôbec to nebude taký hrubý nepomer. A touto právnou úpravou spôsobíme to, že niekto, kto nemá príjmy ani cenné papiere, tak proste požičiavať si do 2 000 bude môcť takto, pretože on má len nehnuteľnosť. Ako to má všetko svoje riziká a zase hovorím, znie to dobre, ale jedna všeobecná úprava, ktorá mi proste povie, že keď mám na čo iné siahnuť, tak nemôžem siahnuť na najhodnotnejší majetok, to proste musí kryť, pretože takýmto spôsobom zase zavádzame do toho prostredia jednu vyslovene zlú kultúru, zlú úverovú kultúru, lebo stále platí, že dlžník si požičal a musí vrátiť, a nech to znie akokoľvek nepopulárne, ja to jednoducho povedať musím. A musím povedať aj to, že potom je veľmi jednoduché cenné hnuteľné veci darovať deťom, viete, každá táto právna úprava má aj svoju druhú stranu. Plus potom rôzne iné formalizmy, neviem, prečo dražobník musí byť právnik, alebo musí mať päť rokov praxe v oblasti sprostredkovania kúpy nehnuteľností, predsa nikto iný sa to nemôže naučiť. To sú obmedzenia, ktoré, ktoré sa mi dnes javia ako nezmyselné.
O niektorých, o niektorých ustanoveniach, ktoré vo výsledku pôsobia nezmyselne, ako tá široko koncipovaná možnosť odstúpiť od akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy, sa tu už hovorilo a koniec koncov bolo to hojne pertraktované médiami.
Takže summa summarum, chcem sa vrátiť k tomu, ja som veľmi rada, že pani podpredsedníčka Laššáková si to zobrala na seba, že bude sedenie, a ja poprosím vo veľmi kritickom duchu čítať tento návrh zákona, vybrať z neho to, čo pomôže, a naozaj spojiť tie návrhy zákonov do jedného a síce tam, kde ten základ bude vládny návrh zákona, pretože jedna vec je politika, druhá vec je, že či je naozajstný záujem legislatívu zlepšiť, alebo iba to deklarovať, pretože zahustením právnej úpravy, ktorá vo výsledku nebude mať efekt, myslím si, že to v tomto prípade nie je naším cieľom.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Žitňanská, v podstate pri vás si myslím, že bolo to tiež odborné vystúpenie, ale ktoré už malo trošku iný nádych, ako vystúpil pán poslanec Kadúc, ktorý išiel konštruktívne. V prvom rade chcem uviesť, že s tým, čo prišlo ministerstvo hospodárstva v ochrane spotrebiteľa, je úplne niečo, idú do úplne iných oblastí ako my, aj pri tom otvorenom Občianskom zákonníku. A keď sme my robili tento návrh zákona, tak sme mali pred sebou, alebo sme teda prihliadali aj na to, do čoho vstupuje teda ministerstvo hospodárstva, aby sme nešli v obidvoch rovinách, alebo teda neriešili dvoma zákonmi to isté. Oni idú, teda riešia úplne inú oblasť. Niektoré vaše argumenty, s ktorými ste vystúpili, ale sa mi, musím, neberte to osobne, ale dosť sa podobajú na argumenty, ktoré sa objavili na určitých ministerstvách z bankovej asociácie. Dosť, netvrdím, že to je, možno máte iba rovnaký právny názor, ale v každom prípade, my nevidíme problém niektoré ustanovenia, keď ste povedali ten § 49, to upresniť práve, práve kvôli tým dražobkám, čo ste aj sama uznali, že sú problémom, že v podstate netreba to riešiť cez exekúcie, ale že dražobky sú problém a vznikal ten problém na tých rozhodcovských súdoch. Vieme ten § 49 buď upresniť, alebo ho vypustiť s tým, že ostane v platnosti tento náš § 39, ktorý upresní tú úžeru a ju rozširuje, aby sme ochránili týmto občanov. Samozrejme, nemáme problém diskutovať v druhom čítaní a hľadať dobré riešenia a opatrenia, ktoré budú v prospech ľudí.
Ale zasa na druhej strane, v podstate poukazovať na vykonávacie nariadenie, no možno bolo nešťastím z našej strany ho tam dať ako z pohľadu poslancov, len nám bolo povedané, že by to malo byť súčasťou toho. Ale podotýkam, to nariadenie si prijme vláda, aké ho bude chcieť a aké ho uzná. My sme dali iba návrh, ako by to mohlo vyzerať, ale netvrdím, že tak to bude vyzerať, to je na každej vláde, či modrej, zelenej, žltej, aké nariadenie si potom v budúcnosti prijme. Čiže ja ešte potom niektoré veci vysvetlím pri osobitnom vystúpení, ako sme mysleli, ale myslím si, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani kolegyňa Žitňanská, ďakujem za vašu odpoveď na moju otázku pánu poslancovi Kadúcovi. Ale, ale ja chcem ešte jeden postreh povedať, a to vďaka vášmu vystúpeniu, čo je tu nové, čo som si všimol. Neviem, či to aj iní poslanci postrehli, že my teraz rokujeme o poslaneckom návrhu akože poslancov SMER-u a opoziční poslanci ho podrobujú oprávnenej a tvrdej kritike, ale ja som, ja si nespomínam teraz, keď je opačná situácia, bude nasledovať po tomto bode alebo po ďalšom bode, že návrh opozičných poslancov a smerácki poslanci ich úplne ignorujú, a pritom sú to rovnaké dôležité veci. My vlastne pomáhame SMER-u, ale oni sú proste, sa tak nesprávajú ako my, lebo určite si aj naše návrhy zaslúžia takú aj kritickú analýzu, že by trebárs boli tie naše návrhy lepšie. Čiže v tomto som si všimol ten rozdiel, že my im pomáhame teraz vylepšovať ich poslanecké návrhy a oni sú takí nevďačníci, že oni nás úplne, ale úplne ignorujú. (Reakcia z pléna a smiech.)

Veľmi pekne ďakujem za pomoc, pani poslankyňa, keďže to takto, no ja som sa neprihlásil do rozpravy, čo ma mrzí, z toho dôvodu, aby sme zbytočne neotvárali politické tie hrátky medzi sebou, lebo ide o vážnu vec. Ale jednu malú mi dovoľte, no keby to bola ľahká problematika a že by sa jednoducho vyriešila, iste mi necháte predpoklad, že keď by ste boli ako ministerka spravodlivosti pred nejakým malým časom vyriešili a boli by sme mali svätý pokoj a nebol by šesť rokov SMER zodpovedný za túto, za tento hrozný stav. Problém je, čo si myslím, že tu treba povedať, že my môžme, bohužiaľ, riešiť takéto problémy iba prostriedkami právneho štátu. Máme kolegov, ktorí rozkopú dvere, budú búchať topánkami alebo niečo iné, budú chodiť provokovať na zhromaždenia iných, len my to nemôžme, musíme ísť cez prostriedky právneho štátu. Problém je, tisíckrát som tu upozorňoval, ustanovenie § 14, čl. 14 z nemeckej ústavy: vlastníctvo musí slúžiť verejnému záujmu. Máme to tu, vážení kolegovia, dostaneme to do ústavy, že máme chrániť verejný záujem oproti vlastníctvu? To je zásadná alfa omega, všetky nebankové subjekty na Slovensku sú spravidla finančný kapitál dovezený zvonku. To znamená, že sú chránené ich investičná, investičné oprávnenia a ich majetok, ktorý tu je, zmluvami o ochrane investícií. Ergo následne hrozia zásadné žaloby, žaloby cez práve tie rozhodcovské súdy. Čo myslíte, kto bol ustanovený pre riešenie sporov pri privatizácii Slovnaftu? Rozhodcovský súd v Londýne. Ako to vyzerá pri zdravotných poisťovniach, aké riziká sú pre Slovensko vo väzbe na pokuty, za ktoré by sme mohli na týchto vynikajúcich a objektívnych súdoch, ako by mohli dopadnúť tie spory? Čiže vykrikovať a tárať tu sa dá. Musíme hľadať riešenie a ďakujem všetkým, ktorí tie riešenia spolu s nami hľadať chcú.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

No, SMER odčiňuje svoje hriechy, ale - ako býva dobrým zvykom - babrácky. No to je celé, hej, čiže len zas by som nerád, aby sme sa nastavili, počkajte, jak to povedať, že diletantizmus absolútneho stupňa, veď sám som zvedavý, že ako sa to bude vyvíjať, ale že nevystlať ešte aj v tomto čítaní, ak to niekto pozerá, ak to prípadne niekto nejaký výstup z toho bude, že dokopy zistíme, že nič. Čiže ja si myslím, že na konci dňa musí byť niečo. To, čo je teraz, je nič. Popodpisovali sa tam, doniesli, tam by pribalili aj právo prvej noci, len aby to stihli pred tie kamery prísť, to je celé o tom, ale nenastavme sa v tej kalibrácii, že úplne nič, že sa nedá. Dá, dá, dá, musíme chcieť. A to som ja zvedavý na ten postup, na postup, ako sa to zjednotí, alebo či to pôjde cez jeden, na to som mimoriadne, mimoriadne zvedavý. Lebo toto, čo je tu, predstavte si, ľudia, že by pekár tak trošku dopiekol, potom by povedal, že či pripečie, nepripečie, potom by povedal, viete, nemôžme, vy ste to tak trošku doniesli, nedoniesli, niečo ste už povedali, že teraz dáte preč, takto, chvalabohu, spoločnosť nepracuje, takto pracujú iba niektorí poslanci SMER-u, to je, ešte sa to stále dá ustáť. Ale my sme tu kvôli občanom tejto krajiny a pre nich má zmysel nenastaviť sa negativisticky v tom, určite sa z celej tejto, ja som dnešný deň začal tým, že my sme tu prospotrebiteľský, proobčiansky dnešný deň, čiže aj ten záver z toho dňa by mal vyjsť taký, že napriek všetkým úskaliam, ktoré sa tu skrývajú, tak na konci nájdeme niečo, čo bude stáť za to. A napravíme to, čo SMER spôsobil.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne. No, máme na tejto schôdzi dve novely Občianskeho zákonníka? Máme. Máme na tejto schôdzi dve novely zákona o ochrane spotrebiteľov? Máme. Máme na tejto schôdzi ďalšie otvorené zákony paralelne? Máme. Predložila ich tá istá vláda? Predložila ich tá istá vláda. Je rozumné to spojiť? Je rozumné to spojiť. Je rozumné vybrať tie veci, ktoré sú rozumné a nespôsobujú problémy? Je. To je môj návrh, ktorý navrhujem, hovorím, tá istá vláda, a pretože však ste to aj predstavili so štátnou tajomníčkou ministerstva spravodlivosti, však sa netvárme, že ste si proste cez Vianoce sadli a z hlavy to napísali, samozrejme, že ste pri tom komunikovali s ministerstvom spravodlivosti a robili v spolupráci s ním, však je to normálne a logické, ste vládny poslanec. Ergo tu máme dve ministerstvá, ktoré sa dotýkajú nejakým spôsobom tejto témy a evidentne to nemajú samy odkomunikované, a som rada, že to budeme komunikovať tu na pôde Národnej rady. Ale nebrala by som to s takou ľahkosťou. Paragraf 49 je proste niečo, čo máme v Občianskom zákonníku roky, odkedy vznikol, máme k tomu konštantnú judikatúru a je to niečo používané, ja proste nemôžem v kódexe brať takú ľahkosť, no tak vyhodíme 49 a dáme tam 39a, nikto nevie, aká k tomu bude judikatúra, to je absolútne proti právnej istote, preto, o to viacej v kódexoch, ja proste apelujme, apelujem na to, akože s rozvahou novelizujme tieto kódexy, pretože naozaj môžme narobiť viacej škody ako úžitku. Ešte raz ja veľmi pekne ďakujem pani podpredsedníčke Laššákovej, že sa toho ujala a že nás dá všetkých dokopy.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, vzhľadom na to, že otvorilo sa viacero tém, myslím si, že je dobré urobiť na chvíľku také zosumarizovanie a aspoň dať nejaké stanovisko k tomu za predkladateľov. V prvom rade chcem poukázať na to, že to, čo tu bolo povedané, znova sa k tomu vrátim, ministerstvo hospodárstva otvorilo úplne inú problematiku, ministerstvo hospodárstva nerieši nebankovky, nerieši dražobné spoločnosti, nerieši úžerníkov, ministerstvo hospodárstva otvorilo problematiku internetového predaja a zásielkového predaja podomového, čo je úplne niečo iné ako to, čo teraz my otvárame. My riešime nebankovky, úžerníkov, exekútorov a dražobné spoločnosti, čiže to je prvý moment.
Druhý moment, že niekedy sa objavia na rokovaní parlamentu dva tie isté otvorené zákony, ktoré sa týkajú rôznych vecí, myslím si, že sa stalo viackrát aj za vašej vlády, a dokonca je aj bežné, že niekedy poslanci Národnej rady dajú novelu k tomu istému zákonu, teda dvaja alebo traja rôzni. Aj teraz sa to stalo, Exekučný poriadok dokonca máme otvorený, dá sa povedať, v troch poslaneckých návrhoch. Aj Občiansky zákonník v podstate máme otvorený v dvoch poslaneckých návrhoch, jeden predkladá dokonca, pokiaľ som dobre videl, aj pán poslanec Hlina. Exekučný poriadok predkladáte poslanci, teda bývalí poslanci SDKÚ.
Čo sa týka ale, teda k určitým už teda konkrétnym poznámkam. Poukázali ste na to, že v tom návrhu vykonávacieho predpisu máte problém s písmom ako takým, no dovolím si poukázať, že už teraz je prejudikované, že používanie drobného písma je nekalou obchodnou praktikou a dokonca už aj v súčasne platnom Občianskom zákonníku sa spomína alebo pri spotrebiteľských zmluvách, že by mali byť zmluvy uzavreté, teda napísané rovnakým typom písma.
Prejdem hneď aj k druhej veci, čo sa deje, v súčasnosti sa deje tak, že zmluva je napísaná nejakým typom písma, v nej je krátky odkaz na všeobecné obchodné podmienky, ktoré občan, keď podpisuje tú zmluvu, nikdy nemá pri sebe, lebo nie sú súčasťou zmluvy, a tie všeobecne obchodné podmienky má potom tá nebankovka alebo banka, alebo ten iný subjekt nebankový niekde na internete zavesený a je písmom pomaly päťkou, že to ani ja, mladý človek, nedokážem prečítať. My čo chceme docieliť, je to, že súčasťou tej zmluvy budú musieť byť aj tie všeobecné obchodné podmienky a budú musieť byť napísané rovnakým písmom aj veľkosťou, čiže zrušíme túto fintu, kde najdôležitejšie ustanovenia zmluvy dajú nebankovky do tých všeobecných obchodných podmienok, ktoré nie sú súčasťou zmluvy. Keď to takto zakotvíme, nebudú už môcť používať nebankovky takúto fintu, ale budú musieť si presne vymedziť to najdôležitejšie, čo teda je aj dôležité pre spotrebiteľa, a pekne to zakotvia do tej zmluvy. To je naša podstata a podstata toho celého. To, že určenie typu písma a veľkosti písma nechávame na vládu, to práve nechávame kvôli tomu, aby sa to v tom nariadení potom dopracovalo v zmysle praxe alebo v zmysle požiadaviek ako takých zo strany aj teda spotrebiteľov alebo aj či už teda druhej strany.
Čo sa týka; dražobník. Prečo zakotvujeme dražobníkom vysokoškolské vzdelanie? No nastal nám tu subjekt, teda problém, že pokiaľ v minulosti väčšina, dá sa povedať, predaja nehnuteľností išla cez exekútorov, ktorí v podstate musia mať päťročnú prax a vysokoškolské vzdelanie právnického stupňa, tak objavila sa nám tu znova finta nebankoviek, ktoré zistili, že pri exekútoroch, ktorí už majú aj právne vedomie, exekútori nepôjdu mnohokrát, samozrejme, sú aj výnimky, do protiprávnych vecí a zároveň ich ešte aj kontrolujú súdy. Tak idú cez dražobky, kde dražobku môže mať hocikto v súčasnosti, len musí mať stredoškolské vzdelanie a, samozrejme, tá dražobka už nie je kontrolovaná súdom. Čiže tu nastala situácia, že cez tú dražobnú spoločnosť potom nebankovky a podvodníci prichádzajú, a to je ten problém, že v 99 % prípadov sa deje predaj nehnuteľností potom cez tie dražobné spoločnosti. Tomu chceme zamedziť a, samozrejme, správne, ja uznávam, bolo aj opozíciou poukazované na to, že nie je normálne, aby za drobné pohľadávky prichádzali ľudia o strechu nad hlavou. Hovoríme o tom aj my poslanci, to uznávame za stranu SMER dlhý čas. A práve týmto tomu chceme zabrániť. Čo sa týka toho druhého čítania, samozrejme, viaceré veci sa dajú upresniť.
Chcel by som ešte v krátkosti spomenúť, k čomu vystupoval pán poslanec Kadúc. Ten čl. V Ochrana spotrebiteľa, my sme avizovali, že to ustanovenie, ako tam bolo navrhnuté, je na diskusiu. My už máme pripravený teraz v tomto momente pozmeňujúci návrh, ktorý v druhom čítaní nemáme problém dať, len to chceme ešte teda skonzultovať aj s príslušnými reprezentatívnymi skupinami či už spotrebiteľov, alebo aj obchodníkov, že v podstate nepôjdeme do vracania peňazí, ale pôjdeme do výmeny tovaru, to, čo sa aj bežne deje. Samozrejme s tým, že reagujeme aj na to, že určitého typu tovaru sa to týkať nebude.
Čo sa týka ešte pána poslanca Kadúca. Ten nápad zavedenia spojenia exekúcií pri viacerých exekúciách, myslím si, že bol dobrý. Vieme o tom diskutovať. Register veriteľov, kolegynka spolupredkladateľka to uznala taktiež. Na tom sa už pracuje a vieme o tom diskutovať. Je to dobrý nápad, ako to platí v Čechách.
Pri tých dražbách znižovanie tej hodnoty. Momentálne je problém ten, že pri dražobných spoločnostiach, dražobné spoločnosti začínajú pri predaji nehnuteľnosti určenej na bývanie pri 75 % hodnoty pri prvom kole. Exekútor, keď ide dražiť takú nehnuteľnosť, musí začínať na 100 percentách. My to upresňujeme, že budú musieť začínať aj dražobky na 90 % v tom prvom kole. Pre tie ďalšie kolá to bude tak ako doteraz, že bude sa znižovať tá vyvolávacia cena, keď bude teda nepredajná tá nehnuteľnosť. Ale chceme práve tomu zabrániť, že my pri dražobných spoločnostiach zakotvujeme to, že súčasná prax bola taká, že dražobná spoločnosť si dala nejakému znalcovi urobiť znalecký posudok na príslušnú nehnuteľnosť. Tá nehnuteľnosť bola povedzme kúpená v roku 2000. Znalec urobil znalecký posudok na hodnotu tej nehnuteľnosti, tzv. nadobúdaciu, a vôbec neprihliadal alebo neprihliadal v tom znaleckom posudku pri dražobných spoločnostiach, čo si dávali robiť, na to, že medzitým prešlo desať rokov, tá nehnuteľnosť bola opravená, zhodnotená a ďalšie tieto veci, a urobil znalecký posudok, ktorý nemal, nebol robený na trhovú hodnotu. Potom prišla dražobka a začínala dražiť tú nehnuteľnosť nie na 100 % toho znaleckého posudku hodnoty, ale už na 75 percentách. Čiže už znalec v jednom momente znížil hodnotu nehnuteľnosti a tá dražobka ešte začínala na 75 % tej zníženej hodnoty nehnuteľnosti, ktorú dal znalec. A tu bol problém, že tak sa stalo, že nehnuteľnosť, ktorá mala hodnotu 200-tisíc eur, bola veľakrát vydražená, vydražená za 80-tisíc eur. A tu bol ten problém.
Pri exekútoroch je iný postup. Exekútor jednoducho musí vychádzať, tá vyvolávacia cena je zo 100 % hodnoty, trhovej hodnoty znaleckého posudku, určenej teda znaleckým posudkom a ešte ho kontroluje, samozrejme, súd, lebo mu dáva poverenie. Pri dražobkách nebankovky zistili, že to vedia takto krásne cez tie dražobky obchádzať a práve tu je problém, ktorý majú ľudia ako takí, a to chceme zmeniť.
Čo sa týka ešte jednej takej okrajovej veci, čo spomenul pán poslanec Kadúc. Dovolím si upozorniť, že tie pojmy, ktoré sme použili pri vymedzení pojmu úžera, ako je neskúsenosť, to je už judikované. Vyspelosť, dôverčivosť sú judikované. Ľahkomyseľnosť je už judikované. My teda nemeníme niečo, ako povedala pani Žitňanská, že prichádzame s niečím, kde bude problém, ako bude sa judikatúra vyvíjať. My tu definíciu úžery už vychádzame z prejudikovaných vecí, plus to ešte rozširujeme aj na pojmy, ako je finančná závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a hrubý pomer, nepomer, ktoré sú tiež judikované nielen našou judikatúrou, ale aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva. Nehovoriac, že tú časť definície úžery obsahuje už aj Trestný zákon alebo Trestný zákonník, ktorý obsahuje trestný čin úžery, a pri tomto pojme z definície dokonca aj, ak to môžem tak spomenúť, v novele Občianskeho zákonníka z toho Trestného zákona vychádza aj pán poslanec Hlina. Čiže nesúhlasím s pani Žitňanskou, že by sme prichádzali s niečím, čo nebude, čo bude problém s judikatúrou ako takou. Už je to prejudikované a dokonca časť tej definície obsahuje aj Trestný zákonník. Práve aj na to sme my reflektovali. Druhú časť obsahuje judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva a zároveň aj našich súdov.
Toľko k tomu. V podstate na upresnenie niektorých vecí s tým, že chceme poukázať, že v tom druhom čítaní, kto bude mať záujem, myslím si, že spoločne vieme urobiť tento zákon, aby bol v prospech ľudí. Na druhej strane plne chápem, že nebankové spoločnosti, dražobky a banky majú veľký vplyv a tomu vplyvu môžu podľahnúť aj ľudia, ktorí sú v opozícii, ale aj v koalícii. To uznávam. Preto ja osobne som taktiež zvedavý, kto tomu v akej miere podľahne a, samozrejme, už teraz by som vedel poukázať na niektoré zaujímavé praktiky, ktoré práve nebankovky; dám ako príklad. Ešte sme mali iba pracovnú verziu vyhotovenú z pohľadu novely Občianskeho zákonníka a Exekučného poriadku, ktorú sme, samozrejme, konzultovali s ministerstvom príslušným alebo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Ospravedlňujem sa, pán kolega, chcem sa spýtať...

Martvoň, Anton, poslanec NR SR
Už končím. Posledná minúta.

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Dobre, nech sa páči.

Martvoň, Anton, poslanec NR SR
Konzultovali sme to s nebankovkami, teda konzultovali sme to s ministerstvami a predstavte si, že už tá pracovná verzia sa objavila na právnych odboroch viacerých bánk a nebankových spoločností. To je nonsens! Preto vieme, že prichádzame s ťažkou témou, a kto má záujem, samozrejme, tento zákon vylepšiť, diskutovať, samozrejme, sme otvorení diskusii a prijímame minimálne z pohľadu poslanca Kadúca podanú ruku a nebránime sa dokonca dať aj nejaké spoločné pozmeňujúce návrhy k tomuto zákonu, keď bude mať záujem.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja len predsa len takú, chcem upozorniť na takú určitú schizofréniu SMER-u, že aj teraz, čo sme tu riešili, naozaj ako aj bolo povedané, v zásade my nemôžme upravovať v tom, v akých trenkách spí, hej, a dať do vykonávacích, že má byť to New Times Roman a neviem čo. A čo keď ja som alergický na ten typ písma?
Ale ja chcem iné povedať. Bol návrh pani Vaľovej, štyri roky dozadu alebo koľko, a upravovala to celkom kulantne, že pri tom nesmie byť použité menšie písmeno, ako bola niektorá časť inej zmluvy s výnimkou názvu, teda, áno, s výnimkou názvu. Proste v legislatíve sa používajú iné postupy tvorby a toto bolo kulantné riešenie, ktoré už ináč, mimochodom, dávno mohlo byť. S návrhom pani Vaľovej súhlasil dokonca Mečiar aj Slota. Len neprešiel cez Buriana. Tento návrh neprešiel cez Buriana, Burian ho stopol. SMER ho stopol. Písmenka už mohli byť dávno rovnaké alebo nemohli byť menšie, ako je iná časť, podstatná časť zmluvy. A to je tá určitá schizofrénia a to súvisí aj s tým, že tie relatívne dobré návrhy už boli dávno predtým, preto, ale už pre pokoj víkendu už nebudem protivný. Stále chcem skončiť s tým, že na konci dňa musí byť výsledok. A verím, že sa k nemu dopracujeme.
Ďakujem.