29. schôdza

82.
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o výbušninách, výbušných predmetoch a munícii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 706) podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 22. októbra 2013 č. 865 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 380 z 21. januára 2014, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením č. 262 z 21. januára 2014, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 227 z 20. januára 2014, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 129 z 23. januára 2014.
V časti IV je uvedených 98 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča o všetkých bodoch spoločnej správy hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o výbušninách, výbušných predmetoch a munícii a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením z 28. januára 2014 č. 266. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril ako spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, milí hostia, dovoľte, aby som odôvodnil v mene skupiny predkladateľov za stranu SMER návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a taktiež aj niektoré ďalšie zákony, ktoré spolu predkladáme poslanci Národnej rady Anton Martvoň, Otto Brixi, Miroslav Číž, Tibor Glenda, Daniel Duchoň, Iveta Lišková, Štefan Gašparovič, Eva Hufková, Dušan Bublavý, Mária Janíková, Viera Kučerová a Oľga Nachtmannová. My poslanci Národnej rady za stranu SMER - sociálna demokracia sme návrh zákona pripravili ako reakciu na pretrvávajúcu dlhodobú problematickú prax, ktorá dlhodobo rezonuje pri poskytovaní rôznych peňažných prostriedkov nielen spotrebiteľom a občanom, ale spája sa aj najmä s činnosťou takzvaných nebankových subjektov. Táto reakcia, samozrejme, súvisela na poukázania, s ktorými prišli hlavne médiá, ale - priznávame - aj opoziční poslanci za, teda tejto Národnej rady. Podľa európskych štatistík až 1,2 milióna obyvateľov Slovenskej republiky žije na hranici chudoby, pričom na súdoch je vedených viac ako milión exekučných konaní. Väčšina ale tých exekučných konaní práve má súvis s nebankovými spoločnosťami ako takými a práve s určitými, dá sa povedať, aj bankovými spoločnosťami.
V podstate na čo sa chceme teraz sústrediť? Chceme teraz zareagovať na situáciu, kedy sa na finančnom trhu vyskytujú spoločnosti, ktoré využívajú nedostatky právnej úpravy a spotrebiteľom finančné prostriedky poskytujú pri celkových nákladoch, ktoré dosahujú niekedy až stovky percent navýšenia oproti požičanej sume. Neprimeraným úrokom pristupujú, alebo dávajú rôzne početné poplatky, ktoré zvyšujú celkové náklady na pôžičku alebo úver, a stáva sa realitou, že spotrebiteľ pri úvere 200 eur musí za rok vrátiť niekedy aj viac ako 400 eur. Uvedené javy sú veľmi často spojené s používaním neprijateľných rôznych zmluvných podmienok a nekalých obchodných praktík, ktoré sú značne rozšírené práve v sektore finančných služieb a poskytovania peňažných prostriedkov spotrebiteľom. Samozrejme, osobitne problematické sú aj niektoré exekúcie, v ktorých sa vymáhania plnia v rozpore s dobrými mravmi, dokonca často dochádza teda k vymáhaniu už premlčaných pohľadávok a tieto, samozrejme, exekúcie majú mnohokrát aj neraz svoj základ v neprijateľných zmluvných podmienkach. Vo sfére súkromnoprávneho výkonu práva občanov trápia však viac ako 90 % občanov, ktorí majú práve problémy a prichádzajú o strechu nad hlavou, práve neprimerané dražby ich nehnuteľností práve z titulu väčšinou nesplácania úverov zabezpečených záložným právom. Preto aj v tejto oblasti sme - poslanci Národnej rady - zmonitorovali a chceme poukázať aj na právne nedostatky práve v týchto oblastiach platnej právnej úpravy a práve na to aj reagujeme.
Zároveň podotýkam, chcem, alebo teda chcem upozorniť na to, že navrhovatelia sme z kontaktu s poškodenými občanmi, či už v rámci samosprávy, ale aj v bežnom styku, ale aj na základe poukázania niektorých občianskych združení a hlavne komisie na ochranu spotrebiteľa zriadenej na ministerstve spravodlivosti, sme vysledovali následky značného poškodzovania práv spotrebiteľov, ale aj občanov vo sfére požičiavania finančných prostriedkov. Zraniteľnosť niektorých skupín občanov rastie v nepriamej úmere s úrovňou právneho vedomia a v priamej súvislosti s ich ekonomickým a sociálnym statusom. V praxi je potreba požičiavania peňazí spojená s nezamestnanosťou, s rôznymi neočakávanými výdavkami, neschopnosťou hradiť životné náklady, zneužívaním tiesne a, samozrejme, aj spreúverovaním, kedy sa objavujú prípady až päťdesiatich úverov v jednej rodine. Uvedený stav sme ako poslanci Národnej rady snažili sa zapracovať komplexne do tohto nášho návrhu zákona, ktorým sme, alebo sa pokúsime zabrániť klondiku nebankoviek v Slovenskej republike.
Čo by som chcel zdôrazniť, že jadro navrhovanej právnej úpravy tvorí hlavne novelizácia Občianskeho zákonníka, v rámci ktorej sa do slovenského právneho poriadku zavádza inštitút civilnoprávnej úžery a stanovuje sa aj najvyššia prípustná odplata pre prípad požičania finančných prostriedkov spotrebiteľovi. Čo sa týka civilnoprávnej úžery pri súčasnom vymedzení maximálnej odplaty, naša definícia umožní kvalifikovať aj hrubý nepomer v plnení, čím sa vytvorí priestor na ustálenie primeranosti odplaty v oblasti úverov a pôžičiek. Samozrejme, boli sme inšpirovaní už v minulosti aj na Slovensku platnými právnymi úpravami v oblasti teda úžery, ale aj judikatúrou či už Európskeho súdneho dvora, alebo aj právnymi úpravami v niektorých iných štátoch, kde dokonca sa už objavujú také, myslím si, v prospech občanov pozitívne veci, že vo Švajčiarsku je zakotvené, že každý úver, ktorý v podstate má úrokovú sadzbu viac ako 26 %, je už chápaný ako v rozpore s dobrými mravmi a, samozrejme, súdy takéto zmluvy potom tam spochybňujú a zamietajú.
Čo sa týka, súčasťou nášho návrhu okrem Občianskeho zákonníka vstupujeme aj do Exekučného poriadku, taktiež do zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľov, taktiež do zákona o dobrovoľných dražbách, kde sme nakoniec po analýze zistili, že práve v deväťdesiatich prípadoch, kedy občania prichádzajú o strechu nad hlavou, sa to nedeje cez exekútorov, ale cez dobrovoľné dražby a cez dražobné spoločnosti, ktoré využívajú práve, práve tú možnosť, že nepodliehajú priamo kontrole súdom. Čo sa týka, ďalej vstúpili sme aj do zákona o spotrebiteľských úveroch a okrajovo aj do zákona o ochrane spotrebiteľa.
V podstate týmito našimi zmenami, ktoré navrhujeme, sme sa snažili komplexne a systematicky prepojiť spotrebiteľskú úpravu ako takú, ale aj sprísniť úpravu a poskytovanie spotrebiteľských úverov, ako aj zvýšiť ochranu pri kúpe tovarov a služieb upravením teda osobitného práva na odstúpenie od zmluvy. Čo sa týka predkladaného návrhu, tak v podstate nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet, teda, alebo teda žiadne negatívne vplyvy podľa nášho názoru na rozpočet verejnej správy, taktiež na životné prostredie, na informatizáciu. Z pohľadu podnikateľského prostredia a svojím ratio legis celkovo privodzuje náš návrh pozitívne sociálne vplyvy, keďže významným spôsobom prispieva k lepšej ochrane práv občanov. Podľa nášho názoru náš návrh zákona je teda aj v súlade s ústavou a rôznymi teda medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, poukázali sme to aj v dôvodovej správe, z ktorých judikátov sme vychádzali a z ktorých, dá sa povedať, smerníc ako takých.
Čo chcem ale hneď v úvodnom slove uviesť, v podstate článok 5, ktorý sa týka ochrany spotrebiteľa a ktorý sa týka teda úpravy odstupovania od zmluvy v kamenných obchodoch, tu chceme hneď v úvode uviesť, že v podstate tá právna úprava, ktorú sme tam navrhli, bola nastolená hlavne na spustenie diskusie na túto tému s tým, že v tejto oblasti v podstate to už aj na základe stretnutia s kompetentnými to budeme upresňovať tak, aby to nemalo na jednej strane negatívne dopady na obchod, na druhej strane aby to malo pozitívne dopady na spotrebiteľa s tým, že, samozrejme, prispôsobíme to, i keď sme sa snažili vychádzať zo štandardnej európskej, alebo teda z dobrých príkladov zo Západu, prispôsobíme to na slovenské pomery, čiže tá sedemdňová lehota a ďalšie tie veci s tým spojené budú zmenené. Nepôjdeme do vracania peňazí, hneď v úvode to uvádzam, ale pôjdeme iba do výmeny tovaru tak, ako sa to aj tak v súčasnosti deje nad rámec, nad rámec zákona v súčasnosti platného.
Na druhej strane ale zrovnoprávnime zásielkový a internetový obchod, alebo sa budeme snažiť zrovnoprávniť s obchodmi kamennými, teda prevádzkami. Pokiaľ by to ale malo byť na škodu, lebo v podstate 90 percent nášho návrhu zákona je boj proti nebankovkám a dražobným spoločnostiam, ak by to malo byť problematické, samozrejme, ten článok 5 sme pripravení aj úplne okresať, nakoľko hovorím, priorita tohto zákona je boj proti nebankovkám.
V podstate čomu sa hlavne ešte chceme v krátkosti venovať, nakoľko sme tam vstúpili do viacerých oblastí? Chceme stanoviť maximálnu odplatu za poskytnutie úveru ako takého, kde už bude reagované aj na to, že nebudú sa potom skrývať, ako by som to povedal, spoločnosti poskytujúce úvery, že uvedú výšku úroku v nejakom percente a potom sa skryjú pod rôzne iné poplatky, poistenia a ďalšie náklady, ktoré s tým občan má, a nakoniec mu tie náklady - i keď má povedzme úrokovú sadzbu 30 percent - skočia potom aj na niekoľko stoviek percent. Snažíme sa vymedziť úžeru, ktorá v podstate ako taká vychádza aj z našej historickej súvislosti. Ďalej chceme zakotviť alebo teda zabránenie účelové odležaniu pohľadávku a nárastu úrokov ako takému. Taktiež zakotvujeme nový inštitút drobných exekúcií, kde, pri pohľadávkach do 2 000 eur, aby občania na základe drobných pohľadávok nemohli prísť potom o strechu nad hlavou v mieste, kde teda bývajú. Sú tam, samozrejme, nebudú tým dotknuté iné spôsoby exekúcie kvôli vymožiteľnosti práva a taktiež nedotýkame sa exekučného záložného práva, ktoré bude naďalej fungovať. V podstate chceme upresniť, aby sa nestávalo vo veľkom teda, že trovy právneho zastúpenia exekúcií mnohokrát sú vyššie ako pohľadávka. Chceme to upresniť v našom návrhu, že v niektorých prípadoch, aby k tomuto nedochádzalo, v niektorých prípadoch, aby to bol iba určitý násobok s tým zasa, aby sme neohrozili vymáhateľnosť práva na Slovensku. Dávame kompetencie aj Slovenskej obchodnej inšpekcii práve na tomto úseku, aby teda mohla prísnejšie sankcionovať. Vstupujeme do sprísnenia podmienok pre osoby, štatutárov dražobiek, kde v súčasnosti je taká situácia, že na to, aby niekto mohol mať dražobnú spoločnosť, stačí mať stredoškolské vzdelanie ako také. Čiže vôbec nemusí mať vysokoškolské vzdelanie a dokonca ani v oblasti práva, čo je problém. Kdežto pri exekútoroch každý musí mať právo skončené. Práve tu našli nebankovky spôsob, akým obchádzať zákon, že idú práve cez tie dobrovoľné dražby, kde dokonca ani poverenie na tie dobrovoľné dražby nevydáva súd, ale tie dražobné spoločnosti môžu ísť priamo. Dokonca so skreslením hodnoty nehnuteľnosti, že mnohokrát sa draží v podstate nehnuteľnosť iba v polovičnej hodnote jej trhovej teda hodnoty.
Čo sa týka záveru môjho teda úvodu, chcem poukázať na to, že nebránime sa, nakoľko sme si vedomí, že sme vstúpili do viacerých oblastí, a už sme aj priebežne mali niektoré stretnutia aj s inými teda odbornými skupinami, či už z právnických fakúlt, alebo z konkrétnych oblastí, nebránime sa niektoré ustanovenia, samozrejme, upresniť, vylepšiť tak, aby mohli pomôcť na Slovensku občanom. Zároveň chcem ale podotknúť, že nenecháme sa zastrašiť tak, ako už sú pokusy, a v podstate, myslím si, že pán poslanec Zajac to spomínal, že pri svojej poslaneckej iniciatíve, že čo sa vtedy všetko dialo. Ani my ako predkladatelia určite sa nenecháme zastrašiť určitými lobistickými skupinami, ktoré snažia sa vrátane aj bankovej asociácie cez rôznych úradníkov alebo ich ľudí zasiahnuť do tohto zákona takým spôsobom, aby sme ho stiahli. Určite nie. Môžu hrávať golf neviem s akými poradcami alebo neviem akým spôsobom môžu s nimi komunikovať, ale podotýkam, nenecháme sa zastrašiť. Za posledný, dá sa povedať, za posledné dva týždne bol na nás predkladateľov vyvinutý, myslím si, dosť enormný tlak a v každom prípade tu je priestor, aby každý dokázal, do akej miery chce pomôcť občanom na Slovensku práve v tejto oblasti ako takej. Toľko z mojej strany k úvodu.

Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená Ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Predseda Národnej rady preto návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 849 z 13. januára 2014 navrhol, aby návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor, Výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhol Ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Návrh zákona reaguje na pretrvávajúcu problematickú aplikačnú prax, ktorá dlhodobo rezonuje pri poskytovaní peňažných prostriedkov spotrebiteľom a spája sa najmä s činnosťou tzv. nebankových subjektov.
Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 849.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážení, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v prvom rade mi dovoľte naozaj oceniť predkladateľov, že tento návrh nestiahli, aj keď bol na nich vyvíjaný enormný tlak zo strany médií alebo, ako povedal pán kolega Martvoň, zo strany nebankoviek. Bola to odvaha, pretože tento návrh obsahuje niekoľko naozaj významných udalostí a neuveriteľných chýb. Ja sa k tomu dostanem bod po bode a prosím, berte to ako podanú pomocnú ruku v tom, aby ten návrh bol lepší.
Ochrana slabších a regulácia subjektov, ktorí, ktoré zneužívajú tú relatívnu slobodu, ktorú na trhu majú, prípadne absencia právnej úpravy alebo medzery, ktoré právna úprava má, by mala byť témou nielen socialistov, ale nás všetkých, ktorí si verejnú službu vážime a považujeme ju za službu ľuďom. Ideový zámer, ktorý sleduje predložený materiál, je naozaj výborný a ten úmysel je skvelý. Len treba si naozaj uvedomiť, že tento problém tu nie je, nevznikol teraz, vznikol pred niekoľkými rokmi a musím povedať, najmä vznikol za prvej Ficovej vlády. Ja chápem, že niektorí z predkladateľov sú tu noví, dali možno nejaký nový vietor sociálnej demokracii, ale nie týmto smerom. Ak budeme predkladať takéto návrhy, aké sú tu, spôsobíme skôr, skôr chaos ako poriadok. A na druhej strane aj prílišná regulácia - to si, prosím, uvedomte - môže spôsobiť to, že vznikne akási šedá ekonomika a vrátime sa späť k pôvodnému výpalníctvu, keď to mám tak nazvať. Čiže musí tam byť istá, istá rovnováha, ktorá tu nie je a kedy naozaj nebankovky majú prevahu nad spotrebiteľmi. Materiál, ktorý ideme prijímať, je naozaj závažná vec, a preto by som bol rád, aby sme si povedali niekoľko faktov, pretože dôvodová správa ich, sa mi zdá, že skresľuje. Alebo návrh, ktorý predkladáme, nemá súvislosť s dôvodovou správou. Aj keď všetci vieme, ako tu sedíme, že tento návrh a tento zámer je potrebný.
V dôvodovej správe sa píše: "Podľa európskych štatistík až 1,2 milióna obyvateľov Slovenskej republiky žije na hranici chudoby, pričom na súdoch je vedených viac ako milión exekučných konaní." Z ničoho však nie je zrejmé, aký je vzťah medzi tými obyvateľmi na hranici chudoby a exekučnými konaniami. To je prvý fakt. Tým sa nezohľadňuje fakt, že osoba môže mať aj viac exekúcií. To si, prosím, uvedomte. V správe sa píše: "Z údajov Sociálnej poisťovne je známe, že takmer 26-tisíc dôchodcov je exekvovaných na návrh nebankových subjektov poskytujúcich takzvané rýchle pôžičky, drobné úvery alebo financujúcich splátkový predaj." K 31. 12. 2013 bolo podľa webu, webového sídla Sociálnej poisťovne evidovaných 1,3 milióna dôchodcov, ktorým sa vypláca dôchodok. To máme len 1,97 % dôchodcov, ktorí majú exekúciu. Ja nehovorím, že je to málo. Ale postaviť dôvodovú správu na týchto číslach, ktoré podľa mňa nenaznačujú to, že tu máme problém, o ktorom všetci vieme, sa mi nezdá úplne korektné.
Podľa blogu jedného vyššieho súradníka, vyššieho súdneho úradníka; pripomínam, že neviem, z akého je súdu, a ani ho nechcem menovať, aj keď bol uvedený, tento píše: "Štyridsať až päťdesiat percent exekúcií sa vedie v prospech eráru." To jest sociálka, úrad práce, dane, pokuty, zdravotné poistenie. Potom sú nezaplatené telefóny 10 až 15 percent, cca 10 percent sú náklady na bývanie, nájomné, elektrina, plyn, nesplácané úvery v bankách, nezaplatené poistky na auto, pričom šmejdi vrátane rýchlych pôžičiek sú úplne na konci, ak vôbec. Pokračujem ďalej v citácii: "Osobne som iba tento rok podpísal okolo 750 exekúcií. Z toho hrncoví šmejdi nebol ani jeden, rýchle pôžičky boli štyri návrhy a z toho dva som podpísal a druhé dva zamietol, čím som podiel rýchlych pôžičiek na exekúciách znížil o polovicu. Konkrétne z 0,5 na 0,25 percenta."
Pripomínam, že na iných súdoch to, samozrejme, môže byť inak a že ma niekto opraví. A predpokladám, že Alojz Hlina mi povie, že sú tie údaje iné a ja budem rád. Pretože ešte raz zdôrazňujem, tretíkrát, že túto tému, kedy nebankovky majú prevahu nad spotrebiteľmi, považujem za závažnú a treba ju riešiť. Treba ju naozaj riešiť, treba ju riešiť poriadne. Ja netvrdím, že tie čísla, ktoré som uviedol, sú malé. Bol by som však naozaj rád, aby sme mali objektívne údaje a vyhli sa zbytočnému populizmu, keďže všetci máme záujem na prijatí tejto novely.
V dôvodovej správe ďalej uvádzate, ste to povedali aj vy, pán Martvoň, ako predkladateľ, že sa vyskytujú aj rodiny, kde je 50 úverov v rodine. Tu je na mieste otázka: Prečo neexistuje register spotrebiteľských úverov? Veď to nie je také ťažké. Ak bude existovať tento register, dávam na zváženie možno nápad. Ten, kto už má spotrebiteľský úver, ďalší úver dostane za polovičné, výhodnejšie podmienky. Na prvý pohľad sa to javí ako zneužiteľné, ale treba si uvedomiť, že žiadna nebankovka takýto úver potom nedá. A možno aj to je cesta. Regulovať, aby tie úvery možno sa tu vôbec nevyskytovali. Zvážte to, prosím!
Ešte posledná poznámka k dôvodovej správe. V doložke vybraných vplyvov sa nachádzajú vplyvy na podnikateľské prostredie, okrem negatívnych sú tam aj pozitívne. A tu by ma možno zaujímalo, že aké sú tie pozitívne? Aj keď mi to nejako nevadí, že tam nebudú pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie, ale malo by to byť pre objektívnosť povedané. Aké sú tie vplyvy?
Ku konkrétnym bodom. Začínate tým, že uvádzate niekoľko príkladov pôžičiek a ich úročení. Niektoré vyzerajú fakt hrozivo, to áno. Ale použiť príklad, kde ročná úroková sadzba je 36 %, pričom osobitne prísne regulovaný bankový subjekt, a to Poštová banka mala minulý rok v propagačných materiáloch 32,5 %, nezdá sa mi úplne šťastné. Sú tu, sú tu aj horšie úvery. Môžte mať omnoho lepšie príklady, ako je tento.
Ďalším príkladom je pôžička na 350 euro na 30 dní, ktorú uvádzate, kde úroková sadzba per annum podľa predkladateľov vychádza 456 percent. To je naozaj, to je naozaj neuveriteľne veľa. Ale pre pracovné potreby si zmeňme túto pôžičku na 200 euro na dva týždne, dajme tam úrok 20 euro, čo je povedzme nejaký spracovateľský poplatok, ktorý, nejaké hotové výdavky, ktorý tam býva, a skúsme vypočítať, koľko nám vyjde táto úroková, úroková sadzba. Predpokladám, že nikto by nepovedal, že na takúto pôžičku, ktorá v podstate je bežná, 200 eur, 20 euro navyše o dva týždne, nezdá sa to až tak veľa, ten úrok tam vyjde, páni a dámy, 240 percent! Čiže prosím tú reguláciu, možno keby ste si zobrali návrh alebo nápad od pani Žitňanskej s pánom Beblavým, ktorí to riešia, presne tieto malé pôžičky, veľmi šikovne, veď oni vám to určite povedia, ktoré tieto malé pôžičky, kde takéto úroky vychádzajú, riešia.
Článok I. Občiansky zákonník, bod 1, navrhujete zadefinovať úžeru. Ja som to naznačil aj pri pánovi Hlinovi, že s týmto ustanovením budeme mať trošku problém, aj keď opäť, úmysel vynikajúci. Navrhujete: "Neplatná je zmluva, pri ktorej uzavieraní niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôveryhodnosť, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dávať sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere." Naozaj, ako dobre, javí sa to veľmi dobre, len budem mať problém s vykonateľnosťou, a to ukážu súdy, že čím skôr bude treba toto ustanovenie zmeniť.
Čo by ma zaujímalo zvlášť, je ten hrubý nepomer. Ja rozumiem, že vy ste si zobrali nápad tohto hrubého nepomeru zrejme z Obchodného zákonníka, kde je toto odôvodniteľné a kvantifikovateľné, ale pri, pri spotrebiteľoch, nezdá sa mi to úplne vhodné, pretože treba si naozaj uvedomiť, aký je ten zmluvný vzťah, že na jednej strane je spotrebiteľ, ktorý peniaze potrebuje, je to, vlastne potrebuje nejaké peňažné plnenie. A na druhej strane niekto, kto tie peniaze poskytuje a zvažuje, či tie peniaze poskytne, alebo neposkytne, a dá tam úrok, ktorý, žiaľ, máme tu taký stav, dá tam akýkoľvek, čo je naozaj, čo by nemalo byť, ale je to, podľa mňa ideálne by to malo byť, že je to riziko za požičanie peňazí, riziko, že sa mu tie peniaze vrátia. To, že ste zrušili v 2009 RPMN, vážení páni a dámy zo SMER-u, to bol problém. Teraz, keďže to nemáme, ten úžerník si môže dať akékoľvek úroky. Čiže aj s týmto hrubým nepomerom dajte si, prosím, pozor, treba to nejak špecifikovať. Pekne ste uviedli v dôvodovej správe všetky, výpočet, čo je to tieseň, čo je to ľahkomyseľnosť, to naozaj oceňujem, to je, pri výklade na súde to bude, to bude užitočné.
To čo som povedal opäť na úvod, my musíme chrániť ľudí. Ale dovolím si povedať a možno nie všetci budete so mnou súhlasiť, treba, aby tá ochrana bola, mala aj výchovnú funkciu, aby tam bola prevencia, aby naozaj tí ľudia, ktorí sa častokrát spoliehajú na štát, si, si tú zmluvu, aby si ju prečítali. Teraz sa naozaj v praxi stáva, že tí ľudia si ju nečítajú, kašlú na to a potom podpíšu úroky 100 % a vyššie. To je neprípustné! Ale treba si uvedomiť, že to sú opakované prípady. Štát nepôsobí výchovne na týchto ľudí. Ľudia stále ďalej a ďalej, viac a viac nečítajú tie zmluvy a toto je aj zodpovednosť štátu. Ešte raz, pôsobiť výchovne a perspektívne.
V minulosti som tu zachytil opozičný návrh, myslím, že to bolo minulý rok niekedy v polovičke, aby spotrebiteľské úvery boli podpisované najmä pri dôchodcoch, čo je skupina naozaj zraniteľná, aby boli podpisované pred notárom. Minister financií pán Kažimír sľúbil, že to zapracuje, išlo to opäť do neznáma. Neviem prečo, výborný návrh, aj keď zo strany opozície, ale dobrý návrh na ochranu slabších. Škoda ho.
Ešte krátko ku tej koncepcii toho nového § 39a, ktorý definuje úžeru a to z hľadiska naozaj právnej teórie. Zaradenie tohto paragrafu je nekoncepčné. Ustanovenie má zaviesť novú skutkovú podstatu neplatnosti, ktorá však je v rozpore s koncepciou tiesne a nápadne nevýhodných podmienok podľa § 49 Občianskeho zákonníka. Treba si uvedomiť, čo obsahuje jeden paragraf, čo obsahuje ten váš navrhovaný, pretože podľa štyridsaťdeviny účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť. Čiže úplne iné následky na tieseň, ako navrhujete vy. Teda to, čo je v súčasnosti dôvod na odstúpenie od zmluvy, sa po novom bude rovnať dôvodom neplatnosti. Čo potom s tým § 49? Stane sa obsolentným? Neviem, netuším.
K bodu 3 a 4 článku I, stále sme v Občianskom zákonníku. Zmena § 53 odsek 3 a 4, pardon 4. Problém celého paragrafu 53 odsek 4 Občianskeho zákonníku je, že na rozdiel od prílohy smernice Rady 93/13, ktorá hovorí o nekalých podmienkach, v spotrebiteľskej zmluve nejde o tzv. indikatívny výpočet, to znamená, ktorý naznačuje ten obsah, aké majú mať tie, tie nekalé, pardon, tie neprijateľné podmienky. Čiže súdy pri týchto neprijateľných podmienkach neskúmajú, či je daná značná nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Preto nie som si istý, že či ste, či ste na toto mysleli. Opäť či tie dôsledky, ktoré navrhujete, nie sú v rozpore s tou smernicou, konkrétne navrhovanému novému písmenu u) § 53 odsek 4, ktoré hovorí, že je neplatná podmienka, keď to zjednoduším, ktorá požaduje od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou, aj keď pri uzavrení zmluvy bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase. Predstavme si situáciu, že máme hypotéku na 30 rokov a zmluvnú podmienku, ktorá vás zaväzuje platiť banke 30 rokov. Predmetnou zmluvou je poskytnutie prostriedkov, no predmet zmluvy možno dosiahnuť aj inak. Inými slovami, takáto podmienka by bola alebo takáto zmluva by bola neprijateľná, teda ergo neplatná. Čiže opäť, dajte si na to pozor, niektoré zmluvy nie je možné vyjadriť takouto podmienkou.
Navrhované písmeno v) nového paragrafu, tak, pôvodného paragrafu, ktoré hovorí o podmienke, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých má, o ktorých spotrebiteľ nebol preukázateľne informovaný, alebo ktorých úhrada nie je v záujme spotrebiteľa. No, páni a dámy, ktorá úhrada je v záujme spotrebiteľa? Žiadna. Predpokladám, že predkladatelia nezamýšľali takýto následok a ak by sa toto stalo, mali by sme tu naozaj neuveriteľný socialistický raj. Pôžičky bez úrokov, pretože sú zmluvné podmienky neplatné, pretože úhrada akákoľvek je predsa v neprospech. Čo sa týka preukazovania informovanosti o týchto úhradách, ja si viem predstaviť podpísanie vyhlásenia o tom, že to prečítal, nejaké to vyhlásenie, že vie o tom, a rôzne veci, ktoré sa inak robia, ak sa nemýlim aj teraz, ale naozaj by som bol rád, ak by predkladatelia povedali, ako toto plánujú v praxi preukazovať.
K bodu 4. Opäť sa zavádza úrokový strop, ktorý bol zrušený za prvej Ficovej vlády, a v súčasnosti funguje vlastne tzv. benchmarking podľa § 53 odsek 6 Občianskeho zákonníka, kedy sa primeranosť posudzuje podľa porovnania so situáciou na trhu. Teda ak máme týždňový úver, môžme jeho nevýhodnosť porovnať len s porovnateľným úverom na trhu, čo je celkom správne. Je fakt ale, že sa to zneužíva. Inak povedané, navrhovaný bod 4 môže skomplikovať v zásade konkurencieschopnosť, napríklad pri ultrakrátkodobých úveroch, napríklad týždňových, mesačných a podobne, prestanú byť poskytované a inak, myslím, že sú dosť žiadané, pretože výška ročnej percentuálnej miery nákladov bude vychádzať veľmi veľa. A čo inak bude znamenať, že ak človek si bude chcieť požičať, zaviaže sa nie na týždeň, dva, tri, zaviaže sa na celý rok. To je podľa mňa nezmysel, keď nepotrebuje peniaze iba na nejaký čas. Veď pozor, ten návrh tu zaznie, ktorý by bol správny a aj sa ho teším a za neho veľmi rád zahlasujem. To čo som naznačil, ja sa obávam, že takouto skutočne prílišnou reguláciou spôsobíme následok, ktorý sa ukáže aj neskôr, že tá šedá ekonomika výpalníkov, že sa nebudú poskytovať zmluvy písomné, proste príde nejaký búchač, povie ti: Chceš alebo nechceš? Nechceš? Nedám ti. Chceš? Tu máš! Ja vám garantujem, že tento človek nespadá pod zákon o spotrebiteľských úveroch, jemu to bude jedno. Toľko moje obavy k bodu 3 a 4 článku I.
K bodu 5 to chválim, to je dobrý nápad.
K bodu 6, to je taká pikoška. Pôvodné znenie § 53c prečítam. Spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, "ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí. Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná." Teraz sa tam pridáva text. "Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch, ktoré so spotrebiteľskou zmluvou súvisia, nesmú byť uvedené iným písmom a menším písmom, ako ustanoví vykonávací predpis." Ak budú iným písmom alebo inou veľkosťou, táto zmluva bude neplatná. Ukážem vám, čo sa stane. Vytiahol som si všeobecné obchodné podmienky jednej z bánk k spotrebiteľským úverom, dal som navrhovaných 12 bodov, 12 bodov veľkosť písma a vyšlo mi toto. (Rečník zdvihol podklady.) Všeobecné obchodné podmienky. Keď spotrebiteľ nečítal malé písmenká, ja vám garantujem, že toto čítať nebude. Pozor na to, prosím. Má to 100 strán. Ale opäť, nápad dobrý, dobrý, len tá realizácia.
Treba si ešte uvedomiť, že spotrebiteľské zmluvy nie sú len zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ale podľa tohto, podľa tohto návrhu, keďže musia byť všetky písomné, sú to aj zmluvy o preprave mestskou hromadnou dopravou, hovoríme o zmluve, nie lístku, nákup tresky, návšteva hokejového zápasu, poskytnutie služby. Musíte mať písomnú zmluvu podľa tohto návrhu, nešťastné.
Ak som vás zle pochopil, páni predkladatelia, teda aj dámy, naozaj opravte ma, ja, v prvom čítaní bavme sa o tom úmysle, ktorý, hovorím, je dobrý, bavme sa o tej realizácii, bavme sa o tom, ako to bude fungovať v praxi, ja som tu otvorený a nielen tu, ale v celom tomto materiáli zmenám, ktoré majú, majú pomôcť a ochrániť spotrebiteľa. Skutočne, bavme sa o tom, takto ale to nie je úplne šťastné.
K bodu 7 vášho návrhu. Navrhujete, aby, navrhujete text nového ustanovenia: "Spotrebiteľská zmluva, ktorá obsahuje viaceré neprijateľné zmluvné podmienky a jej uzavretie bolo dosiahnuté za použitia nekalej obchodnej praktiky, je neplatná." K tomu len dve také drobné technické poznámky. Prvá je, že obchodná praktika nemá vplyv na otázku neplatnosti zmluvy, povedal Súdny dvor EÚ, povedal konkrétne, konštatovanie nekalosti obchodnej praktiky preto nemá priamy vplyv na otázku, či je zmluva, zmluva platná s ohľadom na čl. 6 ods. 1 smernice 93/13 bod 46 rozsudku Súdneho dvora, aj vo veci Pereničová, Perenič na neho odkazujete. Inými slovami chceme byť v podstate pápežskejší ako pápež.
Druhá, ja chápem, že nám smernica dáva možnosť zneplatniť celú, celú zmluvu v určitých prípadoch, len si dovoľujem pripomenúť, hlavne pre právnikov, že v súkromnom práve sa uplatňuje zásada zachovania platnosti zmluvy pred vyhlásením zmluvy za neplatnú, čiže neplatnosť je niečo ako ultima ratio, keď neexistuje rozumný základ na to, aby zmluva bola platná. Uvedomujem si, že tuto v stave, v akom sú naši spotrebitelia, zásady súkromného práva môžu byť istým spôsobom potierané, ale nemôžme na ne zabúdať.
Ďalej čo je potrebné pripomenúť. Priamo Súdny dvor Európskej únie vo svojej rozhodovacej činnosti odmieta vyhlásiť za neplatnú celú spotrebiteľskú zmluvu len preto, že obsahuje neprijateľné podmienky. Súdny dvor. Je tu, mám tu veľmi pekné stanovisko generálnej advokátky k tomu, je to tiež prípad Pereničová, Perenič C-453/10. Ak má byť cieľom narovnať tú faktickú nerovnováhu, ktorá tu je medzi subjektmi, potom stačí rovnováhu iba vytvoriť tým, že neplatné vedľajšie dojednania sa neuplatnia, ale prečo by to malo dotknúť, prečo by sa to malo dotknúť aj ostatných častí zmluvy? Ale toto sa dá fakt ešte upraviť.
K čl. II. Exekučný poriadok. Bod 1, 2, 3, 4, dobre, povedal by som, že výborne, skvelé. Ste to hovorili, pán predkladateľ, dva roky ak sa neuplatní, ak neuplatnil exekučný titul, nemá nárok na príslušenstvo. Výborná vec, praktická, naozaj spravodlivá. Zavádzanie drobných exekúcií. Opäť výborná vec, chválim, a to, že spôsob exekúcie musí byť primeraný, vymáhané povinnosti, výborne, skvele.
K bodu 5, čl. II. Opäť nejaká taká, taká faktická alebo pragmatická otázka. Navrhujete: "Ak ide o drobné exekúcie, má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní najviac vo výške jednej tretiny." Okrem toho, že podľa mňa je nevhodné to dávať priamo do zákona alebo vyhlášky. Tu by ma zaujímalo, keď dopravný podnik udelí pokutu, vy máte exekučný titul, tak dostanete, neviem, trovy tuším 16,60, na polovicu je to 8,3, čo sa teraz uplatňuje pri exekučnom konaní, a teraz neviem, či je to tretina z tej jednej polovice, alebo z toho celého? Ak je to z toho celého, potom chápem, je to stále menej, čo je dobré, ak je to z polovice, je to 2 eurá 76. Nehovorím, že je to málo, že je to moc, proste výkladovo treba sa s tým vysporiadať. Navrhovaný ods. 3, ktorý hovorí o dvoch úkonoch, treba sa ale opýtať, akých úkonoch. Už tých skrátených alebo tých neskrátených? Opäť návrh ako to, ktorý by ste sa mali zamyslieť. Tak to, to, čo spravili v Čechách, myslím, že minulý rok. Čo tak zaviesť spojenie exekúcie v exekučnom konaní? Prečo nie? Funguje to v Čechách. Ak má niekto viac exekúcií, jedno exekučné konanie, ide iba to. Trovy sa nepomerne znížia. Bude sa, nebudú na každej exekúcii osobitné trovy, ak ich spojíte, ak máte dlžníka, ktorý má 10 exekúcií, budú iba jedny trovy. Nie na každej exekúcii jedna. Je to, funguje to v Čechách, treba sa na to pozrieť. Inak to je aj spojené s tým, čo sme videli v Čechách ako ústavnoprávny výbor, kde exekútori si pochvaľovali register exekúcií a sme sa dohodli, že to bude fungovať, že to sem zavedieme, kedy ak oprávnený vidí, že tá, ten dlžník má neuveriteľne veľa exekúcií, rozhodne sa sám určite, že nebude to vymáhať a nebudú tak vznikať trovy. Bez týchto informácií trovy budú naozaj neúmerne narastať vždy, keď príde k návrhu na začatie exekúcie.
Čl. IV, zmena zákona o dobrovoľných dražbách. Dve poznámky. Upravujete vlastne v bode 7; ktorý má byť vlastne bod 6, máte to trošku zle prečíslované, to si len prehoďte; možnosť zníženia hodnoty z troch štvrtín na 90 %, ak je, ak je na predmete dražby trvalý pobyt, a vlastne z polovice, čo je možné znížiť cenu predmetu dražby, na 80 percent. V dôvodovej správe reagujete na konanie pred Ústavným súdom, spisová značka PL. ÚS 16/2013. Toto by som rád proste chcel vysvetliť, že ako sa tam reaguje, lebo pokiaľ viem, prax je trošku iná, ale nechám si to vysvetliť. Ja rozumiem vašej úprave, že niektorí znalci aj dobrovoľní dražobníci toto znižujú, podliezajú tú cenu, robia to z iného dôvodu, a to vám ešte objasním, ako to robia. Len môžem vám povedať, že to, že sa znižuje cena, znamená jeden dôležitý fakt, že to nikto nechce kúpiť. Ak dáte 100 %, potom 90 % minimálne, teda maximálne 90 %, neviem, či to niekto bude chcieť kúpiť. Inými slovami, tak ako navrhujete, pod 90 % to nepôjde. Je úmysel výborný, len ešte raz, úmyslom je znižovanie ceny až vtedy, keď dražba bude neúspešná. To znamená, nebude záujem o ten predmet nehnuteľnosti a čo, pokúste sa, prosím, na ministerstve alebo teda u predkladateľa zamyslieť nad situáciou, kedy sa cena predmetu dražby znižuje inak alebo môže sa znížiť inak podľa súčasnej právnej úpravy, a to je, že znalec v cene zohľadní závady, sú závady napríklad vecné bremeno doživotného užívania. Cena predmetu dražby pôjde rapídne dole, aj keď toto vecné bremeno môže byť dočasné. Po vydražení osoba, ktorá nadobudla nehnuteľnosť cez dražbu za nízku cenu kvôli závadám, sa dohodne s touto a tá má vecné bremeno alebo už sa dohodli a ten človek sa vzdá vecného bremena. Som rád, že to riešite, len treba si uvedomiť že aj trhová hodnota zohľadňuje vecné bremená. Trhová hodnota znamená, tak ako to bolo navrhnuté, že v mieste a v čase obvyklom. Ak budete mať dva byty rovnaké, na jednom bude vecné bremeno, na druhom nebude vecné bremeno, ja vám garantujem, vecné bremeno doživotného užívania, že cena, tam, kde je vecné bremeno doživotného užívania, bude minimálne o polovicu menšia.
K čl. V zákona o ochrane spotrebiteľa. Ten navrhovaný § 3a ods. 1 v časti: "Spotrebiteľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy o dodaní tovaru alebo poskytnutí služby bez uvedenia dôvodu do siedmich pracovných dní odo dňa uzavretia alebo odo dňa, keď je spotrebiteľom dodaný tovar alebo poskytnutá služba." Ako bolo v médiách prezentované, je to aj naozaj právny stav, tie predajne sa zmenia na požičovne. Tu by som chcel ešte raz zdôrazniť a oceniť predkladateľov, že zotrvali na predložení tohto návrhu, a že sa ho pokúsia upraviť teda, že ho upravia, lebo toto je, toto je naozaj nezmysel a ja vám poviem aj prečo. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníku, ktorý hovorí, že v prípade odstúpenia sa zmluva zrušuje, dôsledok znamená ten, že sa vymenia plnenia. To, čo som ja dal, to dostanem späť, čo som dostal ja, ja vrátim. Ja si neviem predstaviť, že keď prídem kaderníčke a po siedmich dňoch odstúpim od zmluvy, ako sa vrátia plnenia. Nechám sa ostrihať, potom odstúpim. Ja neviem, podľa mňa je to nerealizovateľné, ale takú právnu úpravu navrhujete. Ono je to, že sa to uplatňuje pri zásielkovom predaji, v podomovom predaji, to je dobré. To tam patrí a chápem, chce to aj Únia, ale dobré je to, treba, treba tých spotrebiteľov chrániť, chápem. Právna vec. Povedzte mi, prosím, čo je to za zmluvný typ zmluva o dodaní tovaru a poskytnutí služby. Ja neviem, ja taký zmluvný typ nepoznám. Ak je to kúpna zmluva, pomenujme to ako kúpna zmluva. Nevytvárajme niečo, čo neexistuje, pretože nevieme, aké to má mať náležitosti, čo má obsahovať. Ak je to, ja neviem, treba si toto uvedomiť, že pojmovo to nemusí sedieť a bolo by dobré to precizovať.
V odseku 3: "Spotrebiteľ a predávajúci sú povinní v lehote 15 pracovných dní odo dňa odstúpenia od zmluvy vysporiadať vzájomné prijaté plnenia." To je vlastne, čo som hovoril. Ďalej tu pokračuje, tu by naozaj bolo treba vyriešiť, ako sa vysporiadajú najmä poskytnuté služby. Ak odstúpite službu, ťažko asi vrátite, čiže ako ste spomenuli, vzájomné nároky z poskytnutej služby.
Ďalej čl. VI o spotrebiteľských úveroch. K bodu 1, to je meniť § 1 ods. 2, sa na konci pripája táto veta, dobrá, dobrý úmysel opäť: "Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostne". Presne rozumiem, čo týmto chcete vyriešiť. Vec, ktorá je neprípustná, to je, že ak je písomná pôžička napríklad na 1 000 euro, v reále sa odovzdá 800 euro. Obídete tým RPMN, všetko, super, len opäť praktický príklad. Mne sa tak javí, že tí ľudia práve potrebujú peniaze hneď. Nepotrebujú ich zajtra, o tri dni, keď je to z druhej banky, potrebujú ich hneď. Čiže ak sa to spraví, neviem, či vkladom, že tam bude povinnosť alebo čokoľvek, alebo keď už ten človek potrebuje pôžičku, on má na to nejaký dôvod. Čiže dobré ustanovenie, dobrá myšlienka, len zdá sa mi, že prax funguje inak, aj keď pripúšťam, že záujem na tom, aby prehľadnosť a čistota spotrebiteľských úverov v tejto časti bola čo najvyššia a aby spotrebiteľ netrval na tom, že bude mať peniaze hneď, je prednejší a má to určite výchovnú funkciu. Čiže tuto keby som hlasoval, tak hlasujem určite za. Len ak môžte, skúste zvážiť, možno vymyslíte voľačo lepšie, ako som vám povedal.
K bodu 2, technická vec. § 7 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie: "Opakované porušenie povinnosti veriteľa podľa ods. 1 sa považuje za osobitne závažné porušenie povinnosti". Poznámka pod čiarou 17a). Poznámka pod čiarou 17a) je § 58 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní. Tu len pripomínam, že toto nie je podnikanie, je to osobité regulované, osobitná regulovaná činnosť. Čiže toto nemá čo robiť v živnostenskom zákone.
K bodu 6. Navrhujete tam nejaké odborné kvalifikačné predpoklady na toho, kto poskytuje spotrebiteľské úvery, dobre, dobre, len chýba mi možno v dôvodovej správe, prečo to tak je. Z čoho odôvodňujete, že to musí byť vysokoškolské vzdelanie II. stupňa, len dôvod.
Vykonávací predpis. Navrhujete, aby v § 2a, kde sa definuje odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov, má znieť tento paragraf takto: "Odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvorí úrok, poplatky a akékoľvek iné plnenia spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo iné náklady a plnenia, ktorými je poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podmienené." Tu len pripomínam opäť legislatívne, ide o duplicitné, a teda nadbytočné vymedzenie odplaty, ktorá už je vymedzená v § 2 písm. g) zákona 129/2010, je to v zásade to isté. Fakt nenafukujme právny poriadok, keď ho nie je treba nafukovať. Toto už je definované, treba možno dať len odkaz.
Odsek 1, aha, taký, opäť taký paradox. Ods. 1 vymedzuje odplatu ako súčet úroku poplatkov a iných plnení, ale odsek 2, tu je ten paradox, už pri posudzovaní primeranosti výšky odplaty viaže len na jeden z týchto parametrov a to na úrok. Nedáva to nejaký, nejaký zmysel. Keď tak, malo by to mať na všetky tie úroky poplatok a iné plnenia. Dobre, ja sa k tomu RPMN nechcem vracať, určite to má svoje opodstatnenie, len treba sa s tým pohrať; pohrať, už som jak minister hospodárstva. Treba to urobiť tak, aby to bolo, aby to bolo v poriadku, aby to bolo, aby tie úvery skutočne neboli úžernícke. Ešte spomeniem § 2b, ktorý hovorí o písme, o tom, aké majú byť spotrebiteľské zmluvy, teda písma, veľkosť písma zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve a súvisiacich dokumentoch. Ja som už o tom hovoril a nedá mi nepovedať, že nerozumiem prečo, aby porozumelo aj plénum, aj občania. Zavádza sa, aby spotrebiteľské zmluvy a ich dokumenty mali rovnaký štýl písma v tomto prípade Times New Roman a 12 bodov. Prečo práve Times New Roman? (Reakcia z pléna.) Príklad, okej, ale 12 bodov. Ukázal som vám všeobecné obchodné podmienky zväčšené na 12 bodov, je to 100 strán, čiže tuto buďme trošku opatrní, ale ešte mi povedzte, 12 bodov, aká je to metrická jednotka? Čo je to za jednotku? Veď, veď my tu máme vyhlášku 206/2000 o zákonných meracích jednotkách, tam body neexistujú. Dajme to v milimetroch, centimetroch alebo opravme vyhlášku. To je v zásade všetko, čo by som ja považoval za potrebné upraviť. A bolo by dobré zvolať možno nejakú alebo zriadiť nejakú pracovnú skupinu, tam si povedať, ako by to bolo naozaj legislatívne čisté tak, aby to tomu trhu, nie trhu, ešte lepšie trhu a spotrebiteľom neuškodilo. Lebo pripomínam, ak my budeme príliš regulovať tých podnikateľov na trhu s týmito úvermi, stane sa nám tu šedá ekonomika. Výpalníci, ktorých nebudete môcť nijako postihnúť, absolútne nijako, pretože polícia, ako sa javí, nechcem to teraz otvárať, nefunguje tak, ako by mala. Čiže spravme to tak, aby to bolo poriadne a dobre.
Nedá mi na záver ešte nepovedať jednu pre mňa veľmi dôležitú vec, a to je, že my, keď sme sem ako opozícia predložili nejaký návrh, ktorý bol čo i len trošilinku technicky zlý, tak ste nás s tým pošikovali tak rýchlo von, že sme sa už s tým nevrátili, pokiaľ to nebolo dobré. Teraz tu dávate návrh, ktorý má naozaj veľa chýb. Uvedomujem si, že je to ťažká problematika, ale myslím, že je načase mať politickú kultúru, kedy dobré návrhy a návrhy, ktoré majú pomôcť občanom a obyvateľom, by mali byť prijímané bez ohľadu na to, či je to opozícia, alebo vládna strana. Bol tu pán poslanec Zajac, ktorý mal návrh k RPMN, prečo nie? Veď to tu práve teraz riešite. Mohli ste to urobiť. Rok vznikajú exekúcie, ktoré vznikať nemuseli, mohli ste to urobiť. Príklad za nás, my sme dali dokopy 84 pozmeňujúcich návrhov, 79 zákonov. 163 návrhov sme sem predložili ako náš klub a prešlo ich naozaj strašne málo. Veľmi veľa z nich bolo dobrých, potrebných, niektoré ste sami pochválili, že výborný úmysel, ale ste ich neprijali. Naozaj apelujem na vás, páni kolegovia z vládnej strany a panie kolegyne, máme, Slovensko je v takej situácii, že by sme mali zvážiť tú 20-ročnú politickú kultúru a s tou opozíciou spolupracovať na dôležitých veciach, ako sú, ako sú úžerníci.
Ja vám aj z tohto dôvodu opäť ponúkam pomocnú ruku, rád sa zúčastním na pracovnej skupine, aj keď som voči ich fungovaniu veľmi skeptický, nebudem otvárať, pri ktorých som bol a pri ktorých to neviedlo k ničomu a sme na tom sedeli, ale politickí lídri z vládnej strany povedali, že to nepôjde. Ale opäť predsa ja sa zúčastním pracovnej skupiny, ak ma klub poverí, budem rád a budem dávať návrhy, aby sme ten stav, ten katastrofálny stav vylepšili.
Ďakujem vám za pozornosť a v prípade, ak by niekto chcel nejaké údaje o tých judikátoch alebo toho stavu, som k dispozícii.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Kadúc, myslím si, že bolo to dobré, a teda aj chcem poďakovať za konštruktívne odborné vystúpenie, samozrejme, podanú pomocnú ruku prijímame, nemáme problém sa potom ako predkladatelia stretnúť, vykonzultovať si niektoré veci, zapracovať poprípade, keď teda, lebo počul som aj z vašich úst zopár dobrých návrhov, tak môžeme o nich diskutovať a pokúsiť sa zapracovať. Podotýkam ale zopár vecí, že v podstate ten, tento problém, ktorý tu nevznikol za prvej Ficovej vlády, ten je tu už dlhodobo a dlhodobo sa to neporadilo vyriešiť. Čo sa týka ale vzniku tej šedej ekonomiky, myslím si, že s tou šedou ekonomikou sa vieme vysporiadať, máme tu rôzne daňové a iné kobry ako také, ktoré už teraz majú úspechy vo vzťahu k práve takýmto praktikám, čo sa dejú na čiernom alebo teda v šedom trhu. Tých dôchodcov sme spomenuli iba okrajovo ako najzraniteľnejšiu skupinu, ale dôležité je tam ten milión exekučných konaní s tým, že ten blok, čo ste dali, tak ten blok, čo ste povedali, sa týkal nášho protišmejďáckeho zákona, ale ten protišmejďácky zákon na základe najnovších štatistík má za dva mesiace platnosti perfektné výsledky, len za dva mesiace bolo znemožnených vyše 500 šmejďáckych akcií a desiatky boli aj priamo zakázané. Čiže toľko iba k tomu, že trošku to išlo inak.
Čo sa týka toho RPMN, tak podľa nášho názoru tým, že zakotvujeme odplatu do Občianskeho zákonníka za poskytnutie teda takýchto úverov, tak ideme ešte aj nad rámec RPMN, lebo pri RPMN nám bolo daných x dôvodov, prečo to nemôžeme spolu zaviesť zo strany Národnej banky Slovenska a iných odborníkov, obchádzame to cez odplatu, ktorá je širší pojem, ktorá bude zahŕňať ešte aj iné poplatky alebo poistenia úverov, ktoré nezahŕňalo v minulosti to RPMN, s tým, že tú výšku RPMN plus, ale aj to písmo a tie ďalšie veci, čo ste spomínali, nechávame potom na nariadenie vlády, ktorým si to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán poslanec Kadúc, väčšiu časť vášho vystúpenia som pozorne počúval, potom pri konci už som teda sa trošku tu bavil s kolegami, ale napriek tomu by som rád povedal dve veci. Ja som zo zbežného prečítania toho návrhu usúdil, že je v našom záujme, v záujme všetkých takýto návrh prijať, teda chrániť bežných spotrebiteľov, najmä tých bezbranných. Ale vy ste na tom návrhu nenechali kameň na kameni, pán kolega, vy ste ho tak roznosili teda ako na kopytách, tento návrh skupiny poslancov, a ja mám teraz problém: Ako mám hlasovať za tento návrh do druhého čítania, dá sa vôbec vylepšiť, alebo, alebo teda nemám zaň hlasovať?
A druhá otázka, teda čo ma napadlo tiež v tomto kontexte, že nemohli vás títo dvánasti kolegovia poslanci zobrať do partie, že by ste spolu predložili taký návrh a mohli sme si odpustiť teda naozaj takúto nieže zbytočnú, ale pre nich to je určite nepríjemná rozprava, lebo teda taká sila vládnych poslancov a teda takýto nepodarok!? Ja si myslím, že to by sa nemalo teda stávať, keď majú k dispozícii aj teda vlastne podporu zo strany aj príslušného ministerstva alebo ministerstiev, že opozičný poslanec musí sa takto namáhať, nie je to úplne v poriadku.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ja som tiež pochopil vaše vystúpenie tak, že minimálne v tej časti, ktorú rýchle zvykneme v prvom čítaní posudzovať teda, že či je prospešnosť tohto návrhu vo vzťahu k existujúcej právnej úprave a podobne. Nepochybne sú aj veľmi cenné vaše poznámky, ja som vás tiež počúval pozorne, len teda druhé čítanie logicky skôr by tam patrili, ale majú význam v tom zmysle, že, samozrejme, aj tu už môžme vytvoriť istú atmosféru pre ďalšie prerokovanie tohto návrhu zákona a v tomto to vnímam pozitívne.
Takže viete, len takto posledné, k tým otázkam opozície, nerešpektovania ich návrhov. Často opomíname tú základnú vec, že tu my schválime na začiatku volebného obdobia programové vyhlásenie vlády, súčasťou následne okrem iného aj plán legislatívnych úloh. Z toho obrovského množstva, čo ste hovorili, viete veľmi dobre, že nepochybne tam mohli byť aj dobré návrhy, ale sú rôzne iné kontexty napríklad, že o tom, v ktorej oblasti, právne odvetvia sa pripravuje na ministerstve povedzme pol roka, trištvrte roka právna úprava a podobne, že vzniká aj ten problém, ktorý je tu v prvom čítaní. Vstupujeme totiž do oblasti, ktorá je kontroverzná, kontroverzná je v tom zmysle, že vstupujú do kolízie záujmy rozdielne, a pritom každý z nich je legitímny. Záujem veriteľa, vymožiteľnosť, naproti tomu chránený záujem dlžníka, humanita, elementárne pravidlá, ktoré platia pre, v tomto smere.
Veď viete, že napríklad je ústavným princípom v 90 percent krajinách, že nemôžte ísť za dlhy do väzenia, samozrejme, pokiaľ neurobíte podvod, keď vznikajú a tak ďalej. Čiže aj tá miera ochrany verejného záujmu a je to zložitá vec. Budú aj do tohto, do tohto prostredia zasahovať, samozrejme, rôzne názorové pohľady a podobne, takže ide mi skôr o to, že jednoducho musíme vytvoriť aj dostatočnú politickú klímu pre prijatie tohto návrhu zákona. Nepochybne je o tých... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Hlina.

Ďakujem veľmi pekne. Najskôr sa nám treba pri tomto zákone, by som to povedal, že parametricky nastaviť, respektíve, ako by to povedal pán Kažimír, nakalibrovať. A pri kalibrácii tohto zákona treba povedať - a treba to povedať dôrazne -, SMER odčiňuje svoje hriechy, SMER odčiňuje svoje hriechy, ktoré spôsobil a spôsobili ho ich konkrétni ľudia, nominanti, ktorí mimochodom ešte stále vo svojich funkciách sú. Ja budem veľmi pozorne sledovať túto debatu, budeme aj cizelovať, budeme hľadať správne riešenia, ale toto je základná kalibrácia celého tohto problému. SMER odčiňuje svoje hriechy. SMER neprišiel s ničím, že chce pomôcť, on prišiel s tým, k čomu sme ho dokopali, k čomu ho dokopala Európska únia, k čomu ho dokopali ľudia. To je celé. Odčiňujete svoje hriechy a ešte budete musieť zaplatiť, ešte budete musieť zaplatiť za to, čo ste spôsobili. A minimálna cena bude Burian. To, že vaša podpredsedníčka flámuje s úžerníkmi po nociach, je jedna vec, to si zvážte vy politicky, ale minimálne budete musieť zaplatiť Burianom za to, čo ste spôsobili, pokiaľ sa chcete ľuďom pozerať do tváre. Pokiaľ chce premiér Fico kandidovať a chce sa ľuďom chodiť pozerať do tváre, lebo ja ho budem prenasledovať na tom jeho stretnutí s ľuďmi a tam sa ho budem pýtať: Akú cenu zaplatia za tie osudy, ktoré spôsobili, ktoré spôsobili tieto zákony, ktoré Burian adminoval, Počiatek adminoval? Vážení, odčiňujete svoje hriechy, ešte budete musieť zaplatiť a upozorňujem premiéra, že kde pôjde pred ľudí, tak budem, pokiaľ ma pustíte cez bránu a nevyhodíte, ale som zvedavý ako, tak sa ho budem pýtať: Dokedy budete držať chrbát Burianovi?

Ďakujem za slovo. Pán kolega, ja teda odsuniem veľmi tvoj triezvy a veľmi objektívny prístup aj pohľad na tento návrh zákona. Je pravdou, je to veľmi rozsiahly a náročný, náročná problematika, zrejme nedá sa hneď postihnúť absolútne všetky problémy, ktorých sa týka. A preto aj zámerom navrhovateľov bolo pripraviť legislatívne podmienky aj systémové zmeny práve tých zákonov, ktoré umožňujú toto nekalé pôsobenie rôznych pôžičkární a dosiahnuť taký rovnovážny stav, kedy ten, komu poskytnutá pôžička bola, bol chránený od počiatku a potom sa vyhol možno aj zbytočným exekučným konaniam, ktorých je, ako sme tu počuli, veľké množstvo, aj keď nie vždy sa jedná o nebankové. Ale spomínal si aj register exekúcií a chcela by som len uviesť, že súhlasím plne s tebou, register je veľmi potrebný a pomôže, v praxi veľmi pomôže. Je v podstate už v štádiu prípravy, už sa dolaďujú len niektoré technické, technické podmienky a myslím si, že aj pripravovaná novela procesná Exekučného poriadku prinesie ešte množstvo nových, nových zlepšení aj podmienok pre legislatívne prostredie aj v tejto oblasti. A nakoniec sme v prvom čítaní, takže nám nič nebráni k tomu, aby sme spoločne všetky dobré pripomienky zvážili a v druhom čítaní zohľadnili.
Ďakujem.