29. schôdza

Ďakujem pekne. Musím povedať, že pán kolega Kuffa povedal do bodky to, čo by som povedal aj ja. Pre tento prvý bod je hlasovanie za pre mňa, tohto návrhu, neprijateľné, pretože ak hovoril kolega Kuffa o intelektuálnej výške a rozdieloch medzi Bratislavou a jeho regiónom, musím povedať, že, a budem hovoriť trošku o inej oblasti, ktorá je možno ešte menej dramatická, a to je dermatológia.
Vysokoškolsky vzdelaný pacient je v stave prísť o druhej v noci do pohotovosti s tým, že má pol roka interdigitálnu mykózu. Samozrejme, je mu pohodlnejšie za dve eurá prísť o druhej v noci s touto smrteľnou akútnou diagnózou, ako si vyčkať pred ambulanciou dermatológa v ktorýkoľvek pracovný deň. Teda nie intelektuálna výška je kritériom pre zneužívanie zdravotníckych služieb. A tento návrh je jemným pokusom o sociálne inžinierstvo, ktoré sa odohrá na chrbte lekárov, ktorí by nemali noci ani dňa. Lebo predstava, že lekár, ktorý sa živí nabodovaním pre poisťovňu, dostane výzvu, aby o desiatej dopoludnia pri naplnenej ambulancii prišiel a odišiel kamsi, možno 20 km, pobudol tam a vrátil sa, zatiaľ čo jeho pacienti pred ambulanciou stoja, sedia, čakajú, je zvláštna. Predstava, že keď skončí svoju pracovnú dobu, sa mu otvára možnosť, aby sa toto s ním dialo ďalších, zvyšok dňa, je proste výborná, len na to treba tiež tú druhú stranu. A v tomto zmysle je to síce veľmi ľúbivé, ale je to reálne podľa mňa neprijateľné pre zneužívanie kolegov lekárov pacientmi, ktorí by tobôž...
(Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Ja len, samozrejme, že aj nad týmto sme uvažovali, že do akej miery čo môže byť zneužívané, ale tu nejde o povinnosť, naozaj je to skôr len možnosť, aby keď lekári pôjdu, aby mali preplatenú, preplatenú túto zdravotnú starostlivosť, túto, túto prácu aj cestu, pretože sú prípady, kedy lekári nemajú plnú čakáreň a môžu ísť za pacientom, ide len o to, aby teda aj za tú prácu boli adekvátne zaplatení, a priznám sa, že ja sa na to celé pozerám z pohľadu toho dieťaťa alebo snažím sa mať to dieťa pred očami, nie je nás tu veľa asi, čo máme malé deti, ale mnohí z vás možno už majú vnukov, vnučky a faktom je, že niekedy tie preplnené čakárne, keď tam sedíte s dieťaťom, ktoré je naozaj vážne choré, nie je to pohodlné alebo príjemné ani pre to dieťa a možno ani pre tie ostatné deti, ktoré sú v tej čakárni a ktoré sa môžu dajme tomu nakaziť, čiže snažíme sa my len otvoriť tie možnosti, aby keď to lekár uzná za vhodné a vycestuje alebo ide za tým pacientom, aby mu to poisťovňa jednoducho preplatila, aby to nebolo o tom, pretože existujú aj také služby, že rodičia si to môžu zaplatiť, ja si pamätám, že boli tie honoráre niekedy okolo 500 korún ešte kedysi za takúto službu, ale nie každý rodič si to môže dovoliť. A čiže ja sa na to pozerám cez to dieťa a rozmýšľam, že čo je lepšie pre to dieťa, či to, že áno, ten lekár tam vycestuje, alebo to, že ten rodič možno, ako aj Števo Kuffa hovoril, že nevyhľadá tú pomoc, nakoniec sám pripustil, že nebyť toho, že lekári chodia do osád, tak mnohé deti by zomreli, čiže nejakým spôsobom my musíme riešiť aj to, že lekári budú chodiť za pacientmi a budú mať túto prácu poisťovňami zaplatenú.
Opakujem, ale nejde o povinnosť, že teraz každý bude musieť, ale naozaj o to, aby bola tá možnosť, aby ten rodič mohol využiť aj takúto službu od štátu. Ďakujem. (Ruch v sále.)

Ďakujem pekne. Janka, ja asi chápem ten, ten úmysel, ale podľa mňa práve to robí ten váš návrh nevykonateľný v praxi, že na to hľadíte výsostne len z pohľadu toho dieťaťa, lebo ja chápem, že vy dávate iba možnosť, ale tú možnosť by potom využili všetci. Pretože v tej čakárni je často 8 infikovaných detí, to znamená, že každá tá matka, samozrejme, by chcela, aby za ňou prišiel ten lekár a ja si neviem predstaviť, že ako by on potom vykonával svoju ambulantnú prax, keby mal každej takejto matke podľa vášho návrhu zákona vyhovieť. Ja si, ja nejdem teraz hovoriť o lekárkach na východe Slovenska a proste osady, lebo to naozaj, si myslím, že to by bolo, to by bol kolaps, ak by prešiel ten váš návrh zákona, ale zoberte si len takú Bratislavu, veď tuto sa preštrikovať tými zápchami a jedno s druhým, to každá návšteva toho jedného infikovaného chorého malého pacienta by trvala strašne dlhý čas, a preto si naozaj myslím, že, že toto nie je riešenie, pozerať sa na to len cez oči toho, toho malého pacienta, ale možno trošku nadhľadu a viem si predstaviť, že by sme tu začali diskutovať o tom, že máme malých onkopacientov a tie matky s tými onkopacientmi musia častokrát dochádzať do tej spádovej oblasti tuto na Kramáre naše na onkológiu a to je určite nesprávne, ale diskusia skôr o tých mobilných hospicoch a o tom, ako nastaviť financovanie týchto mobilných hospicov, aby sme nemali iba Plamienok. Ale skutočne ja osobne teda nepodporím váš návrh zákona. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán profesor Osuský, tú dermatológiu keď tak spomenul, tak to mi to pripomenulo aj takú tú skutočnosť a to veľmi často sa na to zabúda a možno práve vo veľkých mestách, ako je Bratislava, a možno tuná títo lekári, pediatri, vôbec sa nestretávajú s takou skutočnosťou a to je napríklad kožné ochorenie, to je svrab. U nás na východnom Slovensku ešte stále toto ochorenie je, vyskytuje sa, nechcem povedať, že je bežné, ale je časté. Stáva sa to a aj to nie je len v rómskych komunitách, ale tam, samozrejme, najviac. To len toľko som chcel k tomu dať a..., dodať a chcem ešte povedať snáď takúto vec a takú skutočnosť, že ak by ten lekár, ja si to ani neviem predstaviť, že počas ambulancie, keď ten lekár má sa starať o tých pacientov, ktorí sú v tej preplnenej, Janka, čakárni, a teraz by zavolala matka, ktorá by mala tú požiadavku, a aby práve ten lekár prišiel k jej dieťaťu, to je neoprávnená požiadavka. Je to neoprávnená požiadavka a ten problém sa nerieši a nezjednodušuje. Samozrejme, pre tú jednu individuálnu matku v danej chvíli áno. Ale čo tie ďalšie matky alebo možno otcovia, ktorí sú v tej čakárni s ďalšími deťmi, a oni musia jednoducho čakať. Takže počas ambulancie, ktorá je, a ten lekár má tam tú 8-hodinovú časovo limitovanú tú kvótu, v podstate on má byť k dispozícii predovšetkým, k dispozícii tým samotným pacientom, ktorých tam má. Samozrejme, lekári pre deti a dorast majú aj návštevné služby, ale to majú zvlášť vypísané, kedy oni prichádzajú do týchto rodín. Novorodenec keď sa narodí, tak lekár, pediater, okamžite ide na túto návštevu. To ani nemusí byť v zákone. U nás to stále tak funguje, že títo lekári tam navštevujú a to je automatické do tretieho mesiaca, že navštívia, ale nestihnem to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán predseda, chcel by som stiahnuť náš návrh s pánom poslancom Hraškom, tlač 790.

Ďakujem pekne. Chcem len pripomenúť členom Skupiny priateľstva s Ukrajinou, ale aj všetkým, ktorí majú záujem zúčastniť sa pracovného stretnutia o aktuálnej situácii na Ukrajine, že toto sa uskutoční teraz 12.30 v miestnosti č. 30. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Chcem pripomenúť členom osobitného kontrolného výboru výboru SIS, že zasadnutie sa uskutoční o 12.15 hodine v obvyklom mieste. Ďakujem pekne.

Ja len ešte niekoľko slov. No, prepáčte mi to, že to trošku som ešte tak natiahol, tak komunikačný šum tuná vznikol. (Povedané so smiechom.) Boli by sme však zahlasovali, no ale ja som pochopil, že predkladateľka ešte chcela tiež vystúpiť v tom záverečnom slove, tak mi to prepáčte, ale ja som nestihol v tej faktickej poznámke na kolegov ako reagovať a kolegyňa, keď tu spomenula mobilné hospice detské a Plamienok, ktorý tuná na Slovensku funguje, resp. povedal by som, ani nie na Slovensku, ale on funguje len v Bratislave, on nefunguje na Slovensku, ale len v Bratislave. Celé Slovensko má len jeden mobilný detský hospic, a ten je práve v Bratislave.
Samozrejme, ja sa zhodujem ako s tou skutočnosťou, a to vo všeobecnosti platí, pokiaľ je to ako len trochu možné... (Neutíchajúci ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, chvíľočku. Páni poslanci, poprosím vás, naozaj veľmi to ruší! Pán poslanec chce mať záverečné slovo, tak nech sa páči.

Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
Mňa to neruší, pani podpredsedníčka, ja to prežijem, tak to sme takí, to je taký normálny ruch pracovný, takže spokojne.
No, že chcem povedať takúto skutočnosť, pokiaľ je to čo len trochu možné tak, aby ten pacient bol v tej domácej starostlivosti, domácej zdravotnej starostlivosti, a ideálom je to, keď ten lekár, zdravotná sestra prichádza domov. Zvlášť je to u zomierajúcich ľudí a najcitlivejšia téma alebo najcitlivejšia problematika je práve, ak sú zomierajúce deti. To je veľmi ťažké. Ono je to ťažké veľmi nie pre toho samotného pacienta a pre to dieťa, aj keď nechcem to tak zľahčovať, lebo mať nevyliečiteľnú chorobu, ale deti, tak zo skúsenosti môžem povedať, že oveľa lepšie psychicky znášajú tú skutočnosť, a to identifikovanie sa s tým, s tou nevyliečiteľnou chorobou ako my, rodičia a dospelí, ktorí poskytujeme im túto službu. Deti sú oveľa lepšie ako na tom. Takže len toľko som chcel na tú kolegynku Luciu reagovať, že áno, tie mobilné hospice majú svoj význam a robia tú, to spoločné dobro, avšak, avšak veľakrát to, no v podstate ten dosah, že mali, to som chcel povedať...
Keď ešte ten príklad tak zdôrazním, a veľmi častým javom je v tej našej regionálnej spádovej oblasti, kde máme tie rómske komunity, tak tu nie je tá cesta a je problém možno tuná v Bratislave, keby ten lekár prichádzal len v rámci mesta, do tej domácej starostlivosti, ale tuná častokrát ten lekár musí sadať do toho auta a ísť do susednej obce alebo susedných obcí, lebo tam sú spádové obce, ktoré má vo svojom, vo svojom obvode, a to nie je jednoduché. Vykonať takú návštevu, to môže trvať aj dve hodiny, dve hodiny času, ktorý potrebuje ten lekár, aby vykonal tú domácu zdravotnú starostlivosť. Potom nezanedbateľná vec je tou skutočnosťou, že ten lekár v rámci psychohygieny potrebuje mať aj naozaj aj priestor na ten oddych. Ak by sme toto naozaj schválili a zaviedli, neviem si to dostatočne predstaviť, lebo by odambuloval tých 8 hodín na svojom pracovisku, a potom byť ešte do rána k dispozícii ľuďom. Myslím si, že toto je dostatočne zabezpečená tá zdravotná starostlivosť. Môj názor je taký, nevnucujem ho nikomu, ale podľa toho, že kde, v akých regiónoch a v akých mestách, ale napr. u nás v okrese Kežmarok je to tak, že cez týždeň je tá služba pediatrov zabezpečovaná každý deň do deviatej večer a od deviatej do rána je táto služba zabezpečená na detskom oddelení. Teda tá starostlivosť je v podstate o tie deti aj zvonku nonstop.
No, tú rómsku komunitu nechcem toľko ohýbať, ale skutočne veľmi častým javom je a frflú na to aj samotní záchrancovia, aj samotní lekári a zdravotníci, že práve Rómovia veľmi často a častokrát RZP-čku používajú ako taxík, lebo sa potrebujú z tej obce doviezť do toho mesta, no a potom ešte si robia nároky, že ako je možné, že nemajú spiatočný lístok naspäť. Ja len toľko ešte k tomu by som chcel dodať. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, ctené dámy, vážení páni, pri predchádzajúcom bode som hovorila o tom, že sme podali viacero návrhov, noviel ale aj jeden úplne nový zákon v rámci Balíčka pre šťastnejšie rodiny. Tento zákon, ktorý vám teraz predstavím, sa zaoberá problematikou, ktorá možno je pre mnohých známa, pre mnohých možno nie, keďže, opakujem, ak aj predtým som hovorila, že už predsa len asi je nás tu pomenej, ktorí máme malé deti, ale možno vy, ktorí máte už vnukov, vnučky, zažívate tú situáciu, kedy vaše deti sa snažia nájsť pre ne miesto v škôlke, v jasliach a je s tým veľký, veľký problém.
Možno na úvod mi dovoľte pár slov k tej všeobecnej situácii, ako vyzerá na Slovensku, je to, je to text, ktorý, ktorý pripravila analytička z portálu Nové školstvo Zuzana Ziménová, myslím si, že veľmi výstižný, a dovoľte mi teda z neho zacitovať:
"Na Slovensku chýba dostatočná ponuka opatrovateľských služieb pre rodiny s malými deťmi, verejných materských škôlok je akútny nedostatok a súkromné materské škôlky sú často príliš drahé, preto si ich mnohé mladé rodiny nemôžu dovoliť. Pritom však často ani škôlky nevedia odpovedať na otázku, ktorú si kladú mnohí rodičia, kto mi pomôže postarať sa o dieťa počas môjho pracovného zaneprázdnenia, teda nie iba v čase, kedy je škôlka otvorená, ale v čase, kedy skutočne pracujem. Režim materských škôlok nevychádza v ústrety tým rodičom, ktorí pracujú do neskorých večerných hodín alebo chodia na nočné zmeny. Zdravotné sestry, pracovníci zmenných prevádzok, predavačky v obchodných reťazcoch otvorených do deviatej večer a mnohí ďalší musia riešiť opatrovanie detí individuálne, pretože materská škôlka im v tom nepomôže. Tá je nastavená výlučne na detský režim - od rána do popoludnia ponúka deťom všestranný program plný zaujímavých činností a oddychu, ktorý kopíruje ich potreby. Nie je to však inštitúcia, ktorá by vedela vyjsť v ústrety aj potrebám rodičov. Naopak, v škôlke sa očakáva, že sa život rodiny prispôsobí jej pravidlám. Pre niektorých rodičov, najmä pre tých osamelých, je to často neriešiteľná situácia. Aby si udržali prácu, musia platiť opatrovateľky, ktoré sa o ich deti starajú večer a v noci, čo nie je lacná záležitosť. Ocitajú sa tak v začarovanom kruhu, kedy podstatná časť zárobku padne na opatrovanie, ktoré musia deťom zabezpečiť, aby mohli zarábať. Neraz sa ich pritom, neraz sa ich pritom trápia ešte, neraz ich pritom trápia ešte aj výčitky svedomia, že sa deťom dostatočne nevenujú, čím sa dostanú do stavu totálneho vyčerpania.
Materské škôlky, tak ako ich dnes poznáme, sú v školskom zákone zadefinované ako pevná súčasť školskej siete, plnia teda najmä vzdelávaciu úlohu. Vychádzajú v ústrety potrebám detí, nedokážu však pokryť potreby celej rodiny - a toto je to kľúčové. Preto treba ponuku materských škôl doplniť o ďalšie služby, ktoré budú otvorenejšie a pružnejšie.
Po vhodné príklady netreba chodiť ďaleko. Nájde sa ich dosť vo viacerých krajinách Európskej únie. V susednom Česku sa napr. zavádzajú detské skupiny, ktoré rodičom ponúkajú nízkoprahové opatrovateľské služby priamo vo firmách, kde pracujú, čo im umožňuje šetriť čas a optimálne zladiť opatrovanie detí s pracovným časom. Vo Francúzsku ponúkajú mestá a obce platené opatrovateľské služby rodičom aj vo večerných a nočných hodinách, aby mohli pracovať na zmeny. Vo Fínsku funguje 24-hodinový flexibilný systém opatrovania detí sedem dní v týždni a prednedávnom sa práve ním inšpirovali aj v Nemecku. Záujem o flexibilné opatrovateľské služby je veľký, obzvlášť Fíni, kde flexibilná opatrovateľská služba funguje v každom meste, kde o ňu rodičia prejavia záujem, si nevedia túto formu pomoci vynachváliť. Počet rodičov, ktorí ju využívajú, neustále stúpa a narastá aj kvalita týchto služieb. V krajine, kde prekvitá vzdelanosť a kde je v centre pozornosti záujem dieťaťa a podpora celej rodiny, je KITA, ako tento typ "škôlok" volajú, všeobecne dostupnou pre všetkých rodičov. Fíni tak zabezpečujú nie dve, ale hneď tri muchy jednou ranou - vytvárajú vhodné prostredie pre rozvoj detí, podporujú zamestnanosť ich rodičov a ponúkajú rodine priestor na načerpanie síl a odbúranie stresu.
Starostlivosť o deti v predškolskom veku by sa mala teda aj na Slovensku riešiť oveľa komplexnejšie. Mechanické zvýšenie počtu voľných miest v materských školách a zavedenie povinnej dochádzky do škôlky nie je zázračným receptom ani na podporu rozvoja malých predškolákov, ani na zlepšenie situácie rodín, ktoré majú problém zladiť prácu so starostlivosťou o svoje ratolesti. Treba hľadať aj iné nové možnosti. Nástrojom na zvýšenie dostupnosti opatrovateľských služieb a zároveň aj na ich skvalitnenie by nemalo byť zavádzanie nových povinností pre deti a rodičov, ale spestrenie ponuky služieb, ktoré budú viac vychádzať v ústrety ich reálnym potrebám."
Možno ešte predtým, než predstavím samotný návrh zákona, dovoľte mi dve poznámky.
Po prvé tento náš zákon a to, že chceme zaviesť možnosť, aby vznikali detské skupiny, neznamená, že chceme zrušiť škôlky alebo že tým chceme dať najavo, že škôlky nie sú dôležité alebo podstatné. Sú. Len, žiaľ, dnes sme svedkami toho, že tisícky detí ročne sa do škôlok nedostanú a áno, dalo by sa to možno urobiť veľmi populisticky a dať samospráve povinnosť, aby každému dieťaťu zabezpečila miesto v škôlke. Myslím si, že by to bolo ale nerealizovateľné, pretože vieme, v akej finančnej situácii sa mestá a obce nachádzajú.
Druhá poznámka, pretože tiež už v súvislosti s touto našou iniciatívou som počula také, že vlastne vyháňame rodičov z domu, a teda aby išli pracovať, aby sa nestarali o rodinu. Nie, opäť chceme len dať tú možnosť pre tých, ktorí chcú pracovať alebo potrebujú sa zamestnať, aby im bola takáto služba poskytnutá, aby to nebolo o tom, ako už aj Zuzana Ziménová vo svojom texte píše, že to, čo rodičia zarobia, potom minú na opatrovanie a je to jeden začarovaný kruh, takže prichádzame s touto iniciatívou, a veľmi otvorene hovorím, je to inšpirácia zo susedného Česka, kde vypracovali veľmi podrobnú analýzu stavu, v akom sa teda materské školy alebo tieto rôzne zariadenia, pretože máme rôzne typy zariadení, nachádzajú, aká je teda tá situácia, a sami dospeli k názoru, že práve zriadenie týchto detských skupín by mohlo aspoň čiastočne alebo možno aj z veľkej časti odpovedať na tú otázku, vlastne ako, ako a kde môžu rodičia umiestniť deti, ak potrebujú ísť do práce a nenájdu miesto v klasickej škôlke.
Čiže dovoľte mi teraz naozaj v krátkych bodoch len predstaviť tento náš zákon. Snažili sme sa ho urobiť tak, aby bol flexibilný, na druhej strane sú niektoré možno témy, o ktorých by bolo dobré sa ešte pobaviť, či tu, alebo aj s ďalšími odborníkmi, teda my už sme aj hovorili s odborníkmi, ale to potom poviem, keď sa k tým bodom dostanem. Ešte jednu poznámku predsa len si neodpustím, pretože ja som sa, samozrejme, pri tejto téme obrátila aj na ministra školstva s otázkou v interpelácii, že akým spôsobom plánuje on zabezpečiť, aby tie podmienky na vytvorenie nových miest v materských školách boli, boli lepšie. On mi odpísal, že v zásade na to nemá až taký vplyv, keďže je to v kompetencii samospráv, ale že v zásade povolil, aby riaditelia mohli prijímať deti, tuším o dve deti viacej, ako určoval dovtedy, dovtedy zákon, ale teda že je to výlučne v kompetencii samospráv a, samozrejme, tí riaditelia môžu prijímať tie deti navyše, ak splnia prísne hygienické, priestorové podmienky. A len teda aby ste mali predstavu o tom, čo to znamená, čo znamenajú tieto podmienky, dovoľte mi zacitovať:
"Riaditeľ bude môcť prijať vyšší počet detí do triedy od 3, takže o 3, pričom prijatie najviac dvoch-troch detí nad počet stanovený v § 28 ods. 9 školského zákona bude možné len vtedy, ak budú splnené podmienky podľa § 3 ods. 2 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva č. 527/2007, teda že bude na jedno dieťa zabezpečené najmenej 4 m² plochy dennej miestnosti, ktorá plní funkciu herne a spálne, a ak bude spálňa stavebne oddelená, najmenej 3 m² plochy herne. Na jedno ležadlo na spanie musí byť zabezpečené najmenej 1,7 m². Priestor na odkladanie ležadiel a lôžkovín musí umožňovať ich riadne prevetrávanie. Na jednu stoličku v jedálni musí byť zabezpečené najmenej 1,4 m² plochy jedálne."
Potom ďalšie nariadenia hovoria o tom, v akej výške môžu byť alebo majú byť umiestnené háčiky na vešanie uterákov v škôlke a tak ďalej a tak ďalej, množstvo rôznych, rôznych predpisov, ktoré práve aj po rozhovoroch so zriaďovateľmi súkromných a cirkevných škôlok hovoria, že tieto prísne nariadenia - naozaj niekedy až, až prehnané - predražujú tie služby, a preto aj mnohé škôlky nie sú dostupné ľuďom v horšej sociálnej situácii. Čiže náš návrh o detských skupinách je o tom, že, samozrejme, musia platiť nejaké pravidlá aj hygienické, aj priestorové, ale nebudú musieť byť takéto prísne. Zároveň navrhujeme, aby zriaďovateľmi takýchto detských skupín mohli byť zamestnávatelia rodičov, ktorí by využívali tieto služby, obec alebo samosprávny kraj a nimi na tento účel založené právnické osoby, cirkev alebo náboženská spoločnosť a ich zariadenie, stredná škola alebo vysoká škola, ak ide o deti rodičov, ktorí sú ich žiakmi alebo študentmi, nadácia alebo nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby, ak je to v súlade s nimi vykonanými činnosťami, ale aj fyzická osoba, ktorá je rodičom dieťaťa vo veku najviac šesť rokov, ak pri poskytovaní služby je v skupine detí aj dieťa tejto fyzickej osoby. Čiže naozaj sme dali širokú ponuku možných zriaďovateľov.
Keď sa spýtate, že aký bude rozdiel medzi týmito službami a službami dajme tomu nejakých súkromných zariadení, opäť, vychádzajúc z českej úpravy, sme sa rozhodli do zákona dať ustanovenie, podľa ktorého táto služba môže byť aj bezplatná, ale môže teda za ňu vyberať aj zriaďovateľ poplatky, tie však nesmú presiahnuť výšku oprávnených nákladov. Takže by to nemala byť zárobková činnosť, ale naozaj by to mala byť služba, služba verejnosti. Tieto detské skupiny sú určené pre deti od jedného roka do začatia povinnej školskej dochádzky. Deti tam môžu chodiť podľa potreby rodičov, čiže na pár hodín denne, týždenne podľa toho, ako to rodič potrebuje. Keďže ide v prvom rade, a to chcem podčiarknuť, o starostlivosť, teda opatrovanie tých detí v čase, keď rodičia sú zamestnaní, neuvažujeme v tomto našom návrhu zákona o tom, že by mali mať tieto detské skupiny vypracované nejaké vzdelávacie štandardy alebo nejaké programy vzdelávacie, pretože naozaj sa môže stať, že v tej skupine budú deti rôzneho veku a bolo by to potom nerealizovateľné. Ale, samozrejme, že deti - aj teda tak, ako píšeme v zákone - budú vedené k tomu, aby sa naučili nielen hodnotám, ale aj zručnostiam rôznym. Je to, je to presne napísané v tomto, v tomto zákone.
Jednu otázku - a to je ten bod, o ktorom som hovorila na začiatku -, že kto môže byť v takejto skupine, kto môže sa starať o tieto deti. V Česku presne zadefinovali povolania ľudí, ktorí môžu sa starať o tie deti. Dali tam napríklad teda od učiteľov škôlky, základnej školy, lekár, zdravotná sestra, sociálny pracovník a ešte ďalšie. My sme zatiaľ takéto explicitné vymenovanie povolaní do zákona nedali, a to z dôvodu, že, ja osobne sa priznám, že neviem, ak by som mala dať dieťa do zariadenia, kde je napríklad, ja neviem, že sa o tie deti bude starať chirurg, či sa bude starať lepšie ako napríklad mamina, ktorá síce nemá vysokú školu, ale sama dobre vychovala svoje tri deti. Je to na diskusiu, či požadovať pedagogické vzdelanie, či požadovať nejaký, nejaké, iný typ vzdelania, a to je ten, to je tá vec, kde budem veľmi rada a vypočujem si rada aj vaše názory, a nebránime sa, samozrejme, úprave tohto, tohto bodu, a pokojne, ak sa na tom zhodneme, môžme tam zadefinovať profesie ľudí, ktorí sa o tie budú starať. Je to, je to naozaj vec, myslím si, že odbornej diskusie. V prvom rade to musí byť naozaj v prospech toho dieťaťa, a nielen nejaké teda slová položené na papier, ktoré potom nebudú mať ten účinok.
O tej, o tej bezplatnosti som hovorila. Možno ešte na inšpiráciu, v Česku tieto detské skupiny plánujú využívať aj peniaze z eurofondov, čo je teda síce len na nejaký asi krátky čas, ale môže to tiež pomôcť rozbehnúť detské skupiny a ponúknuť tú službu rodičom bezplatne. Naozaj keď sa spýtate mladých rodín s deťmi, čo ich tak najviac ťaží, s čím majú najväčší problém, tak vám na prvom mieste pravdepodobne povedia, že nedostatok miest v škôlkach, a ja som presvedčená, že aj tento náš návrh môže prispieť k tomu, že sa tých možností, že tých možností bude viacej, kde budú, ktoré budú môcť rodičia využívať, a že budú lepšie vedieť skĺbiť rodinný a pracovný život, a nakoniec, že to bude v prospech rodiny. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o poskytovaní služby starostlivosti o deti v detských skupinách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 798, ako spravodajca určený výborom uznesením číslo 89 z 21. novembra 2013 a podala spravodajskú informáciu k návrhu zákona.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 776 z 8. novembra 2013 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitostí podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
Návrh zákona odôvodnila navrhovateľka.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 odsek 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.
V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie:
- ústavnoprávnemu výboru,
- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet,
- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci,
- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a
- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, ďakujem, skončila som svoju spravodajskú informáciu.
Otvorte, prosím, rozpravu k návrhu zákona.