29. schôdza

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, veľmi rýchlo.
Dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca ústavnoprávneho výboru.
Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v 15-dňovej zákonnej lehote, ako to určuje rokovací poriadok. Spĺňa všetky formálne náležitosti rokovacieho poriadku, aj legislatívnych pravidiel.
Predseda Národnej rady zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku tento bod programu do schôdze. Svojím rozhodnutím č. 835 navrhol, aby to prerokoval:
- ústavnoprávny výbor a
- výbor pre hospodárske záležitosti.
Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, že výbory to majú prerokovať do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní. Zo znenia je zrejmé, čoho sa návrh dotýka, aký má cieľ, je, aby preniesol agendu spotrebiteľských sporov z rozhodcovských súdov na všeobecné súdy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby Národná rada tento návrh zákona prerokovala v druhom čítaní. Odporúčam prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte rozpravu.

Chcem nad rámec spravodajskej informácie zaujať svoje stanovisko.
Ja s týmto predmetným návrhom hlboko súhlasím a by som povedal, že treba ísť ďalej. Rozhodcovské súdy, ako ich poznáme, že pomáhajú tým štátnym súdom, tej tretej moci v štáte rozhodovať v obchodných veciach alebo v tých veciach, ktoré môžu rozhodovať rozhodcovské súdy, ako to poznáme z civilizovaného sveta, sa u nás vôbec neosvedčili.
Rozhodcovské súdy sú cieľom alebo skôr prostriedkom toho, ako toho poctivého, toho v tom procese, v tom zmluvnom záväzkovom vzťahu slabšie postaveného obrať o jeho práva. V spotrebiteľských sporoch je to úplne jednoznačné. Tieto inštitúcie, nebankovky, rôzne pôžičkárne využívajú spriaznené právnické osoby - rozhodcovské súdy - na to, aby aj cestou, keď je spor cestou týchto rozhodcovských súdov, bohužiaľ, dospeli k záveru, že im je priznané právo z tej spotrebiteľskej zmluvy.
A, bohužiaľ, a chcem to tu prízvukovať pri tomto návrhu, o nič lepšie to nie je aj v takých záväzkových vzťahoch, kde tie strany nie sú až tak neporovnateľne v inej rovine. A, bohužiaľ, musíme posvietiť na tie rozhodcovské súdy asi s iným návrhom alebo možno doplnenie tohto návrhu, lebo také nekalosti, aké poznáme ako praktizujúci advokát v prípadoch rozhodovacích súdov, to, to proste ani neviete predstaviť, že nanútené zmluvy dodávateľom alebo zmluvným partnerom obsahujú klauzulu o rozhodcovskom súde, o rozhodcovskom súde, kde rozhoduje rozhodcovský súd, ktorý je spriaznený alebo personálne prepojený na právneho zástupcu toho dominantnejšieho hráča. Dosť často sa stáva, že na tých rozhodcovských súdoch vystupujú ľudia síce s právnickým vzdelaním, ale ešte skoro s mliekom na brade.
Proste to sú, to sú veci, ktoré dennodenne sa dejú, a, bohužiaľ, ten systém, keď sa vytváral, sa na toto nemyslelo, preto je určite prvým a veľmi dôležitým krokom ten, čo navrhla pani poslankyňa Žitňanská a pán poslanec Beblavý, aby sme spod jurisdikcie rozhodcovských súdov vybrali tieto záväzkové vzťahy, ale treba určite v budúcnosti troška viac posvietiť na rozhodcovské súdy a nastoliť tam striktnejšie a ráznejšie pravidlá. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Touto novelou z balíka zákonov, ktorá v konečnom dôsledku má slúžiť na ochranu spotrebiteľov, chceme zamedziť tomu, aby pohľadávka sa nabaľovala o úroky dlhodobo. A o čo ide? A toto nie je len otázka spotrebiteľských zmlúv alebo spotrebiteľských úverov, to sa týka aj bežných nezaplatených záväzkov za napr. telefón alebo podobne. Ale poznáte to, že veľmi často sa mnohým ľuďom stalo, proste raz niečo nezaplatili, súd rozhodol a ten, kto je oprávnený, začal vymáhať o iks rokov. A medzitým robil možno nejaké kroky, upomienky a tak ďalej, ale kým došlo na exekúciu, uplynuli roky a za tie roky sa tie úroky, pochopiteľne, nabaľujú a výsledná suma potom mnohokrát prevyšuje tú samotnú dlžobu ako takú.
Cieľom našej novely je brať do úvahy trošku aj zodpovednosť veriteľa za to, že si stráži svoj majetok, ergo aj svoje pohľadávky, a preto stanovujeme, že pokiaľ sa rozhodne niekto pristúpiť k vymáhaniu pohľadávky súdnou exekúciou neskôr ako po troch rokoch, odkedy má právoplatné rozhodnutie od súdu, tak už mu nebudú, nebudú exekvované úroky. To znamená, úroky budú priznané za maximálne tri roky. To je náš návrh. Ja som videla aj niečo veľmi podobné v návrhu, v návrhu pána ministra Malatinského. On to nemá v exekučnom zákone, on to má v inom zákone, v jednom z tých článkov, ktoré sú súčasťou toho vládneho návrhu zákona. Mám, je, tá právna úprava je obdobná, pokiaľ si dobre pamätám, v tom vládnom návrhu zákona sa hovorí o dvoch rokoch. Aj o tom sa dá rozprávať. Chcem tým len povedať, že je to užitočná právna úprava, aby proste niekto nemohol, ak to tak mám v úvodzovkách povedať, bohatnúť na tom, že odkladá vymáhanie svojej pohľadávky. Myslím si, že je to fér a, samozrejme, tak ako sme pri všetkých týchto spotrebiteľských zákonoch avizovali aj s kolegom Beblavým, sme pripravení sa o tom rozprávať a pripravení tieto návrhy zakomponovať do vládneho návrhu zákona, ktorý predložil pán minister Malatinský, zmestí sa to tam, v mnohých bodoch uvažujeme rovnako a myslím si, že aj pokiaľ ide o tento bod, že by sa tam našiel prienik aj s vládnym návrhom zákona a potom by to mohlo byť možno uspokojivé a rozumné riešenie.
Takže v tejto fáze prosím o podporu tohto návrhu zákona a ja verím, že v druhom čítaní tá debata bude pokračovať. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku podal spravodajskú informáciu.
Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonnej 15-dňovej lehote, ako to predpisuje rokovací poriadok, a spĺňa všetky požiadavky rokovacieho poriadku, ako aj legislatívnych pravidiel.
Predseda Národnej rady zaradil tento bod programu na schôdzu Národnej rady v zmysle § 72 rokovacieho poriadku a zároveň vo svojom rozhodnutí č. 836 určil, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti.
Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor a ďalej navrhoval, aby výbory to prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Cieľom návrhu zákona je zamedziť niektorým nekalým praktikám pri vymáhaní pohľadávok.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. A odporúčam ďalej, aby Národná rada pridelila výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Ďakujem. Prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vystúpim teraz v rozprave, lebo dávam priestor potom na možné faktické poznámky a reakcie.
No, s týmto návrhom už mám troška problém, lebo z praxe nie raz sa stretávam s tým, že pri nejakom záväzkovom vzťahu, vo všeobecnosti to je v stavebníctve, že investor ráta s tým, že nejakú budovu, nejakú nehnuteľnosť mu niekto vybuduje, postaví a on to nevyplatí. Vyplatí až vtedy, keď príde súd, exekúcia, ale on tú nehnuteľnosť buď už stihne predať, alebo sprevádzkovať. A je to hlavne pri projektoch, ktoré sú dosť riskantné, že by normálnu úverovú linku, by ten dotyčný s týmto, s touto investíciou nesplnil a spolieha sa na to, že určite nájde nejakého dobráka, ktorý mu to postaví, bude potom trpezlivo vymáhať svoje peniaze cez súd, cez exekúciu a ubehne pár rokov. Ani, ani to mi, ani... (Reakcia z pléna.) Ale ani to mu nevadí, že, že nabehnú tam úroky, zákonné úroky v zmysle, v zmysle právneho poriadku, lebo ráta s tým, vždy to je menej, vždy sa mu to viac oplatí, ako ísť cez úver, ktorý aj tak nedostane, cez súkromné peniaze je to, je to oveľa viac ako zákonný úrok. Takže tu by som bol troška opatrný. Hlavne toto môže postaviť tých ľudí, ktorí čakajú dlhodobo na svoje peniaze, aj sa ich, peňazí, dočkajú, ale ich peniaze dlhodobo užívajú tretie subjekty. Jediná satisfakcia pre týchto, pre týchto podnikateľov je, že aspoň dostanú svoje peniaze naspäť s úrokmi.

Myslím, že si to musíme spolu pozrieť, pretože, dovolím si zareagovať, aby sme zas nemystifikovali. Hovoríme o tom, že riadne vymáham svoju pohľadávku. Mám právoplatné súdne rozhodnutie, mám právoplatné súdne rozhodnutie, na základe ktorého môžem začať vymáhať svoju pohľadávku. Nevymáham ju rok, nevymáham ju dva, nevymáham ju tri a začnem ju vymáhať, spamätám sa, piaty rok. A ja hovorím, že OK, nevymáhaš rok, nevymáhaš dva, nevymáhaš tri právoplatné rozhodnutie, nech ti nabiehajú úroky, ale keď ti to, že začneš vymáhať tú pohľadávku trvá štyri, päť, šesť, sedem rokov, tak tam už by ti úroky nemali nabiehať, lebo aj ty sa musíš starať o to, aby si začal vymáhať tú pohľadávku. O tom hovoríme. Hej? A to je bežná vec a vieme a stretávame sa s tým, ako sa potom z malých pohľadávok stávajú cez úroky veľké pohľadávky. (Reakcia spravodajcu.) Nepochybne, ale zároveň je aj na mieste, aby tu existoval nejaký balans. To je, tri roky ináč koreluje, preto som zvolila tri roky, lebo tri roky korelujú so všeobecnou premlčacou lehotou podľa Občianskeho zákonníka, v ktorej musíte aj začať vymáhať, takže myslím si, že to je v poriadku.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, k tejto pre mňa obľúbenej téme nedá mi, aby som nevystúpil, i keď naštrbím to, čo malo ísť rýchlo, a v tejto komornej atmosfére predsa len nech niektoré veci zaznejú.
Ja som to povedal aj v predchádzajúcom mojom príspevku a dovolím si aj takto verejne trošku že povedať aj do našich radov kvôli dobru, že nám nepomôže nič iné, len byť konzistentní a získať hĺbku v očiach tým, že to, čo budeme hovoriť, aby sme aj sami tomu verili, a keď to budeme sami tomu veriť, aj tak konať, tak potom nám uverí niekto iný a dostaneme viacej hlasov vo voľbách.
Ja trošku mám miernu výtku, musím povedať, ak bolo, čo bolo, a bolo to, treba povedať, tak sa to dalo aj skôr. Na niektoré veci sa nemuselo čakať na nový rok alebo kým sa z niekadiaľ odišlo, ale ak to bolo vnútorne, ak to bolo potrebné, tak sa to malo prezentovať skôr. Ja nevylučujem, že dôvodom, že prečo je teraz tá smršť, je preto, aby sa vytvoril dojem smršte legislatívnej, ale, žiaľ, nedá sa aj vylúčiť to, že sa s niektorými návrhmi čakalo preto, aby tá prezentácia už odznela ako prezentácia iných poslancov. No ale to chcem tým povedať, je to taký mierny, poviem to, striptíz opozičný pre nás, pre dobro, ak chceme raz skutočne vyhrať a skutočne chceme vyhrať, lebo niekedy mám pocit, že my nechceme vyhrať, chcete mať hĺbku v hlase a presvedčenie, tak ak bolo niečo potrebné, tak to bolo potrebné aj pred týždňom, aj pred dvoma, aj pred mesiacom, lebo tie defektné stavy, úplne defektné stavy, ktoré boli, nevznikli na prelome rokov.
Špeciálne systém exekúcie v spojení s úžerníkmi je vec, ktorá má určitú genézu v čase a priestore, špeciálne to. A keď teraz sa rozprávame o exekútoroch, pri exekútoroch, to je tak veľká a ťažká téma, že som rád, že sa to začína objavovať, lebo celý tento stav bol neobjavený. To bol taký štát v štáte, kde sme, ja neviem, či tak loby bola dobrá, alebo o čo šlo, že sa nikto toho nechytal, ale začína sa nám to tu, poviem, teda, chvalabohu, objavovať. A to znamená, že niečo z toho bude na konci dňa, že možno z toho bude aj nejaký výsledok, lebo to je neudržateľné. Celé exekučné, to jak to skončilo, je neudržateľné. Pre ľudí poviem, však pre nich to má význam, tu, mimochodom, zo SMER-u sú tri kolegyne, že exekútori vznikli, aby keď si, aj trošku aj ja mám s tým skúsenosti, že prišli ku nám, nabrali tovar a už potom ani telefón nefungoval, ani nič, lebo ste sa nedomohli ničoho. No vznikli, aby teda bola vymožiteľnosť práva, aby to mal kto vytrieskať, ale nie tak, že vytrieskať naozaj, ale že, teda že použiť zákonné možnosti. Na to primárne podľa mňa vznikli exekútori. Nie kvôli dôchodcovi, ktorý si kúpil hrnce. Verím, že tak to bolo, keď sa kreovali, vôbec ten stav, tak to bolo kvôli tomu, aby sme očistili podnikateľské prostredie od excesov, ktoré boli, v tých 90. rokoch to bolo, neplatiť bola móda. To, kto platil, bol blbec. Hej? Čiže tam bola tá prapodstata, ale celé to ušlo, ušlo to v tom, že kvôli čomu boli vytvorení, v zásade majú nulový, nulitní sú, a to verím, že sa prepotvrdí, aj samotná komora, to je, určite ma nemajú na nástenke ako ich fanúšika, exekútorská, že prepotvrdia, že nemajú výsledky v tejto oblasti, v podnikateľskej. Lebo tam je iks možností, ako sa s tým vysporiadajú. Ale títo exekútori, nechcem povedať, že sa vrhli, ale zistili, že obrovský trh sa vytvoril inde, trebárs na tých biľagoch dôchodcov, ktorí si kúpili hrnce. A celá tá legislatíva k tomu dopomohla. Takže nemyslím si, že, že teda ten primárny záver, čiže už aj to by malo byť pre nás signálom, že sa treba k tomu vrátiť a hľadať možnosti, ako to trošku upraviť, aby sme pod perinou vymožiteľnosti práva neskryli excesy. A my máme excesy v celom tom systéme. Ja viem, že to dobre znie a dlho sa dá o tom rozprávať, vymožiteľnosť práva, právne prostredie, všetko, veď kto by bol proti, koniec koncov, hej. Len aby sme tam neskryli aj niečo, čo ušlo, a verím, že sa k tomu dopracujeme časom, že ušlo. Tak jak ušli Muňkovi, ale ani Muňkovi, neviem, kto tam vtedy bol, exekútori, ktorí vymáhali pre Sociálnu poisťovňu. Tie peniaze vymožené boli, ale do Sociálnej poisťovne zabudli prísť. (Povedané so smiechom.) Ja budem mimoriadne zvedavý, že jak to celé skončí, kde je tomu koniec a kto na konci dňa bude, no však budeme musieť sa koniec koncov k tomu dostať, že bude aj platiť. Viete, aby to neskončilo tak, že vytrieskali z nejakého živnostníka - murára, chudáka, posledné, predal skriňu, predal Felíciu a exekútor sa smeje z Maldív s pohárikom šampanského. To myslím, že ľudia si zaslúžia takto neprovokovať. Čiže aj tuto bude zaujímavé dosledovať tento exces. Tých excesov je ďaleko viac.
My sme, teda ja som navrhoval, aj koniec koncov tu ten návrh zákona je, že nemôžeme alebo mali by sme rozlíšiť, že ak vznikla pohľadávka z podnikateľského styku a zo života u niekoho, z boja o prežitie. Hej? Je iné, keď niekto postavil nejaký bytový objekt, a nezarobil toľko, koľko, čo chcel, a dostal ho z pohľadu tohto Exekučného poriadku na roveň človeka, ktorý si požičal 200 eur, aby prežil. Tak verím, že toľko empatie sociálnej by sme v sebe mohli mať, žeby sme mali pripustiť, že síce vymožiteľnosť práva je dôležitá, ale potrebujeme, a nechcem povedať, že nuansy, ale potrebujeme, potrebujeme to cizelovať. No a to je ten návrh trebárs, ktorý by sa tiež mal postupne otvoriť, že či budeme rovnako postupovať s poplatkami a všetkými náležitosťami pri pohľadávke vzniknutej z podnikateľského styku a z boja o prežitie. Ten návrh je tu, budeme znova v komornej atmosfére o ňom rozprávať.
Ale my tu máme aj iné veci, ku ktorým je sa treba vrátiť. A som zvedavý, ako prebehnú tie diskusie aj s pánom Kažimírom, že či štát je odkázaný na to, aby, aby od ľudí, ktorí bojovali o prežitie, a stalo sa im, čo sa stalo. No však komu sa nestane? Keby sa, keby sa nestalo, hej? No však keď sa stane, to neznamená, že urobíme nad ním kríž. Či štát je, či potrebuje zrovna z tých ľudí, ktorí takto sa dostali aj do, do prekérnej situácie, ešte DPH dostať, lebo tí chudáci si ju nezarátajú, s ničím si ju, na vstupe, na výstupe, nemajú s čím. To je dôležité. A dôležité je aj to, že či vôbec, či je to taká suma, s ktorou štát, by teda mal na nej trvať, keď je to taká suma, či vôbec sa dostane, lebo to je tiež, znova, a to sa opakujem, však koniec koncov sa nedá veľa nového povedať, lebo exekútor není murár, hej, že nakupuje, a daň na vstupe, na výstupe a tam je nejaký rozdiel. Exekútor na vstupe tých nákladov, zase povedzme si pravdu, ktoré si môže zarátať, až tak veľa nie je. Čiže by to mali byť silnými platcami, silnými, povinnými voči štátu. Tuná kolegyne, ktoré tomu rozumejú, kývajú hlavou, že nie. Ale tak ma presvedčte, lebo ja som, ja som chlapec možno jednoduchý (reakcia z pléna), ale mzdové náklady nie sú s DPH, pani kolegyňa, a vy ste boli ministerka spravodlivosti. (Reakcia z pléna.) Mzdové náklady nie sú s DPH! To je presne to! Rozumiete? To je presne to. DPH je toner do tlačiarne, dobre? A to je presne to. Nemajú. Taká je pravda, tak, prosím vás, nekomunikujte tu s rečou tela, jak tomu nerozumiem. Lebo to je presne to, že tu sa všetci tvárite, že jak tomu rozumiete, a tí ľudia trpia. Trpia, reálne trpia. Nemajú si to s čím dokopy zarátať, lebo ešte aj keď nájomné neplatia s DPH, tak ani s tým tonerom do tlačiarne si to môžu zarátať, s telefónmi, s bločkami za naftu, leasingovou splátkou. Čiže je tam toho veľa.
Ak je tu tento návrh, ktorý ja si pozriem, že v čom je alebo v čom nie je, lebo v zásade tiež sa dá niektoré veci rozporovať, povedané, ale to poviem prípadne v druhom čítaní, ak by náhodou tento návrh dostal šancu sa tam, sa tam dostať. Ale skôr si myslím, že nie, čo je zlé, lebo všetko, čo sa dostane do druhého čítania, otvorí tému, ťažkú tému exekúcií a budeme hľadať, ale nie smerom, ako pomôcť exekútorom, lebo ak je niekto v tejto krajine, kto nepotrebuje pomoc, tak sú to exekútori. Žiaľ, už prosím vás, už aj exekútorská komora nech pochopí, že ten musí, už sa musíme dostať do protipohybu. To znamená, ako čo sa vám bude páčiť. Aký výraz? Zosociálni ten systém? Alebo updatovať ten systém? Alebo vyhodnotiť to? Už sa nechcem vracať k tomu, čo som tu už ikskrát povedal, že ak počet konaní narástol, proste suma je stále tá istá, tá minimálna, proste toho je strašne veľa, ktoré by sa tu dalo len a len zopakovať. Nechcem to opakovať. Keď chcete, budem to aj opakovať, ale to som rád a s tým budem pomaly končiť, že sa to tu začína objavovať. A keď budeme chcieť ísť po výsledku, nie po prezentáciách, deklaráciách a neviem čo, však to sa tu už ľudia tejto krajiny toho napočúvali, tak som zvedavý, čo bude na konci dňa.
A na konci dňa musí byť to, že nemôžete od tých ľudí vydrieť dušu len kvôli tomu, že sa niektorým niečo stalo, z objektívnych alebo možno menej objektívnych, z nejakých príčin, no stane sa. Ale ešte by to ergo nemalo znamenať, že si zničí život.
Keď už sa nevrátime k tomu, a to bol, to treba tiež ľuďom povedať, ten systém, že cez súdy. A tam boli aké poplatky, ja neviem, to niekto hovoril, 2-3 %? Alebo ešte menej dokonca. Keď už ste pristúpili k tomu, že všetko pôjde cez ten hrozivo znejúci exekútorský úrad, tak bude musieť, budete musieť, zákonodarcovia, sa dostať k tomu, že nemôžte na jednu roveň klásť pohľadávku vzniknutú z obchodného styku a pohľadávku vzniknutú z boja o prežitie. A tých pohľadávok, ktoré vznikajú z boja o prežitie, nie z boja o zbohatnutie, o plazmový televízor, z boja o prežitie, bude čoraz viac. Už ich je strašne veľa a bude ich čoraz viac.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Hlina, ja si fakt veľmi cením, že viete vybrať tému, ktorá je dôležitá, viete veľmi pekne vyhmatnúť problém a mnohokrát sa vám to veľmi, veľmi darí, ale nemusíte vždycky strieľať hlava-nehlava. Naozaj nie. Dve poznámky.
A prvá poznámka, tuto je síce novela Exekučného poriadku, len nie je, toto sa netýka exekútorov. Toto sa týka veriteľov, ktorí naťahujú a odkladajú vymáhanie, aby im nabehli úroky. O tom je táto novela. Čiže tuto cielime po špekulatívnych veriteľoch, čiže toto, táto konkrétna nie je o exekútoroch a ich činnosti. To je prvá poznámka.
A druhá poznámka, ad to strieľanie krížom-krážom. V tomto znení som to mala pripravené ako ministerka spravodlivosti a nechala pánovi ministrovi na stole. Opakovane, vždy keď táto téma je na stole, som tu presne aj o tomto vystúpila v tomto parlamente, presne toto, čo teraz predkladám, s čím tu sedím, som dávala ako pozmeňovacie návrhy, keď sme prerokovávali návrhy ministra Boreca, ktorými sa novelizoval Exekučný poriadok. Dávala som to aj vo výbore.
Čiže s týmto behám ja už tiež dva roky, pán poslanec. Ja vás veľmi pekne prosím, nemusíte vždy strieľať. Naozaj je to, je to zbytočné, lebo si navzájom ubližujeme. Ďakujem pekne.

Vážený pán kolega, aj keď predkladaný návrh zákona nie je o exekútoroch, tak vy ste hovorili o exekútoroch a o poplatkoch exekútorov. Naozaj s vami plne súhlasím, že poplatok, ktorý sa platí vo výške 20 % pohľadávky dneska exekútorovi, by mal byť rozdielny podľa toho, či ten exekútor vykonáva exekúciu voči fyzickej osobe, nepodnikateľovi, veľakrát voči dôchodcovi, a exekúcia, ktorú vykonáva voči podnikateľovi, eseročke. Naozaj si myslím, že, aj ja, že voči fyzickej osobe, dôchodcovi, keď vykonáva exekúciu, tak ten poplatok by mohol byť napríklad polovičný vo výške 10 %. Ide naozaj aj o určitú maržu, určitú províziu, ktorú podnikatelia poznajú aj v iných oblastiach a 20 % províziu nie je pri poctivom podnikaní také jednoduché dosiahnuť. Skôr by som povedal, že pre väčšinu poctivo podnikajúcich živnostníkov a podnikateľov to nie je také jednoduché. Takže aj desaťpercentná marža, si myslím, teda ten poplatok pre exekútora by bol postačujúci pri vymáhaní pohľadávky, keď niekedy stačí naozaj poslať jediný papier, napr. do Sociálnej poisťovne, a povedať, že túto čiastku majú postupne tomuto dôchodcovi strhávať a posielať na účet exekútora. Kdežto keď vykonáva exekúciu voči podnikateľovi, veľakrát nedobytnú pohľadávku, tak tam tá marža, tá provízia 20 % je oprávnená.
Takže plne s vami súhlasím a podporujem váš návrh zákona, ktorý budete predkladať na konci schôdze.

Pán poslanec Hlina, ja som vždy tak trošku taká, nechcem povedať, že sklamaná, vždy z toho vášho názoru, aj tu, ktorý vládne všeobecne voči exekútorom. Exekútor je povolanie také jak, také jak, jak každé iné. A to, že nechceme alebo naša vláda nechce riešiť postavenie ani v exekučnom konaní alebo si tu chceme zneužívať v exekučnom konaní sociálnu situáciu občanov, absolútne nie je pravda. Pokiaľ ten dlžník v exekučnom konaní je dôchodca, má minimálny dôchodok - nakoniec je to už teraz ošetrené aj zákonom - a nemá žiadny majetok, predsa ani exekútor nemôže voči nemu postupovať protizákonne. Môže postupovať len v intenciách zákona. A môže speňažiť len majetok, ktorý má. Pokiaľ majetok žiadny nemá, tak ani v tomto prípade neviem, o čom teda tu vlastne hovoríme.
Pán poslanec, hovoril ste o tom, že bola móda neplatiť. No môžem vám povedať, že tá móda pretrváva aj naďalej, neplatiť. A preto veľmi treba, je dôležité v exekučnom konaní rozoznávať a tých, ktorí neplatia, nechcú platiť ani nikdy platiť nebudú, je fakt skutočne veľa.
A chcem sa ešte k tomu návrhu, ktorý tu položila pani poslankyňa Žitňanská, ja si vždy vypočujem so záujmom návrhy, ktoré predkladáte, a myslím si, že toto je veľmi dobrý návrh. Nakoniec niečo podobné je pripravené aj v novele, a pokiaľ viem, je tam ešte vsunutá aj výnimka, že pokiaľ je uzavretá medzi veriteľom a dlžníkom dohoda, tak sa, tak sa tento princíp nevzťahuje na vymáhanie pohľadávky. Takže myslím si, že to je dobrý návrh a bude premietnutý aj do novely, do novely Občianskeho zákonníka. Ďakujem.