2. schôdza

S faktickou poznámkou pán poslanec Hlina. Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Kolega Beblavý určite pozná princíp virálu, že keď pichnete do niečoho a keď to žije, tak sa vrátite. Keďže žijem, ste pichli do mňa, tak to vraciam. Ja vám gratulujem k tomu dlhému príspevku. Ináč, je to veľká výzva dať to na 35 minút. To potom tá pozornosť vydrží iba chvíľu. Netvrdím, že sa vám to čiastočne nedarilo. Naozaj, bolo to náročné. Len rozmýšľam, čo my máme s vaším nominačným alebo akým zjazdom či snemom, ktorý máte. (Smiech v sále.) Naozaj, aj celkom v dobrom to myslím. Ale pichli ste do mňa. Čiže tých 35 minút bolo náročných.
Spomenuli ste to nálepkovanie, teda, že ja nálepkujem alebo nenálepkujem. Viete, že to poviete vy, resp. človek z vašej strany, kde ste vypaľovali cajchom na čelo značky, že kto je aký, ja sám s tým mám skúsenosť. Čiže naozaj by som vo vašom prípade špeciálne, nie osobne, ale vo vašom zastúpení politickom vážil slová, že kto cajchuje alebo kto nálepkuje alebo nenálepkuje.
Ja som hovoril o rómskom probléme preto, lebo na tej predposlednej a poslednej strane je to tak napísané. Čiže preto som to aj tak hovoril, i keď fakt to vyznie cynicky, že fondy EÚ sa použijú na riešenie rómskej problematiky. Viete, fondy EÚ sa používajú na dostavbu diaľnic. Príde mi to trošku cynicky. Čiže asi by sme mali trošku tie formulácie pozmeniť. Ja sám hovorím, dúfam, že sa to už naučím, o sociálne vylúčených spoločenstvách. Zdá sa mi to primeranejšie.
A na záver len dovoľte teda s tým nálepkovaním. Ja s tým naozaj nemám problém. Začnite s tým, ja sa pridám.

S faktickou poznámkou pán poslanec Pollák. Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ja teda budem reagovať v rozprave k časti o rómskej problematike. Samozrejme, ma to mrzí, že táto problematika sa dostala na tie posledné strany a ten objem toho, čo tam teda mala vláda povedať, je veľmi teda neistý.
Dotkli ste sa, pán poslanec, samozrejme, vzdelávania detí z marginalizovaného prostredia. Dotkli ste sa v podstate internátnych škôl. Teda som veľmi rád, že vláda teda dala do svojho programového vyhlásenia vlády toto znenie: "Vláda opätovne posúdi možnosť zriadenia internátnych škôl na dobrovoľnej báze pre deti z marginalizovaného prostredia." A verím, že som k tomu prispel, že to takto je, že to nebude povinné.
A dotkli ste sa aj predškolského vzdelávania, ktoré teda je pravdepodobné riešenie v podstate tohto problému.
Samozrejme, je tu celodenný výchovný systém, o ktorom sa rozpútala obrovská diskusia na Slovensku. A skúšame to na 200 základných školách. A verím, že to dopadne dobre a že to bude alternatívou vzdelávania rómskych žiakov na Slovensku.
Ale nedotkli ste sa špeciálneho školstva, ktoré teda je v katastrofálnom stave na Slovensku, ktoré financujeme dnes dvakrát vyšším teda objemom peňazí. A výsledkom toho špeciálneho školstva je neuplatniteľný človek na pracovnom trhu a človek, ktorý bude závislý od sociálneho systému čiže intervencie štátu. Myslím si, že vo vládnom programe toto chýba. A poprosil by som, pán minister, aby sa špeciálnemu školstvu na Slovensku venovala väčšia pozornosť, lebo nie je možné donekonečna podporovať špeciálne školstvo pre žiakov, ktorí pochádzajú z marginalizovaného prostredia, len kvôli tomu, že sú to Rómovia, a donekonečna vlastne podporovať z verejných zdrojov takýto typ vzdelávania. Ďakujem.

Ďalší s faktickou poznámkou pán poslanec Mamojka.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Beblavý, však diskusia na výbore bola korektná. Aj z vašej strany to musím povedať. Aj tu vcelku to bolo, ako povedal pán poslanec Hlina, minule povedal hore-dole, fajn. Ale ten záver ste pokazili. Ja vás chápem ako mladého človeka, že robíte politickú kariéru. Takže ten záver ste zbytočne pokazili. Nebudem to komentovať.
Ale ohľadne problematiky školstva. Každé programové vyhlásenie je bianko šekom. To viete veľmi dobre. Preto je to programové vyhlásenie vlády, kde sú princípy, zásady a podstatné sú realizačné kroky, na ktoré bude treba štyri roky, resp. minimálne pol funkčného obdobia. Okrem iného ja si vážim na začiatku rezortovania a ministrovania pána ministra Čaploviča jednoznačne profesionálnu a ľudskú úprimnú snahu dať do toho všetko. To vidím a cítim. A viem, že je to tak. Na to, že je tam istý subjektívny prvok, má každý minister právo. Preto je za ten rezort zodpovedný, preto má právomoci a zodpovednosť. Každý prezentuje, samozrejme, aj subjektívne názory. Je to úplne normálne.
Čo sa týka jednotlivých krokov a prvkov, ja možno vystúpim detailnejšie v rozprave alebo keď sa budú pripravovať jednotlivé legislatívne úpravy. V tejto etape, keď vláda tu nie je ešte ani sto dní, myslím, že je zbytočné prejudikovať to alebo ono a ešte skôr nejakou takou jedovatejšou slinou. Nie je to celkom korektné.
To, čo je dlhodobé a potrebné, sú peniaze, koľko ekonomika bude mať na školstvo a na vedu a status učiteľa. To je stará téma, ale nesmierne potrená, spoločenský, morálny, materiálny status pedagóga ako takého a potom študenta. To sú dve strany tej istej mince, ktoré sú dlhodobou otázkou.
Konkrétne jednotlivé kroky. Na to máme ešte relatívne čas. A budeme ich posudzovať, verím, vo vzájomnej korektnej spolupráci a kontinuálne ďalej. Tam, kde to bolo rozumné a racionálne, to aj pán minister povedal, mienime aj nadviazať na to. Prečo nie? Ale máme právo na to, napĺňať programové vyhlásenie vlády tak, ako chceme, ako si myslíme, že je rozumné a dobré. Ďakujem.

S faktickou poznámkou pán poslanec Matovič. Nech sa páči.

Pán poslanec Beblavý. Povedal si, že vláda sa v programovom vyhlásení vlády zaväzuje podporovať internátne školy. Našťastie sa mýliš, lebo doslova je tam napísané, už to poslanec Pollák predo mnou hovoril, že vláda opätovne posúdi možnosť zriadenia internátnych škôl na dobrovoľnej báze. A myslím si, že toto je dosť značný rozdiel. Čiže našťastie vláda nezaväzuje sa už rovno podporovať internátne školy, ale píše úmysel, že chce posúdiť príp. ich vznik alebo teda zriadenie.
Potom si povedal, že v pohode, urobme internátne školy, ale kde na to vezmeme peniaze. Ja by som od teba očakával viac, že povieš, nerobme v žiadnom prípade internátne školy a že ten dôvod nebudú peniaze, ale to, čo internátne školy prinášajú. Jednoducho internátne školy nie sú riešenie na to, vytrhnúť dieťa z jeho prirodzeného prostredia v naivnej viere, že ho prerobíme, v podstate už vychované dieťa, 5-, 6-, 7-, 10-, 12-ročné. Tak ho neprerobíme, iba ho vytrhneme stade a spravíme z neho stratenú generáciu, strateného človeka, ktorý nebude akceptovaný ani v tej majoritnej spoločnosti, ani v tej pôvodnej svojej osade. Dosiahneme iba tým to, že chatrče sa uvoľnia a bude viacej miesta, možno bude viacej detí. Ale je to naivná viera, že nejaké internátne školy niečo zmenia. Systém, o ktorom sme hovorili aj na tlačovke, systém celodenného vzdelávania detí a využiť priestory existujúcich základných škôl, kde tie deti podržíme ešte nejaké 3 či 4 hodiny po vyučovaní a kde možno zamestnáme cez aktivačné práce druhé mamičky z dediny, ktoré by pomáhali týmto deťom si robiť domáce úlohy a byť s nimi niekde na krúžkoch a robiť s nimi voľnočasové aktivity, je omnoho lepší, lacnejší, ale hlavne teda lepší a ľudskejší prístup.

S faktickou poznámkou pán poslanec Huba. Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Dobré ráno prajem. Ja na rozdiel od niektorých mojich predrečníkov oceňujem prevažne vecný prístup v príspevku môjho kolegu Beblavého, viacnásobného kolegu, nie straníckeho, ale pedagogického ako človek, ktorý strávil väčšinu života v prostredí Slovenskej akadémie vied. Tak som dlhodobo čelil aj problémom, ktoré slovenská veda má. Bol som jeden z tých, čo sme im čelili. Málo sa to zdôrazňuje, málo sa možno o tom hovorí aj v programovom vyhlásení, že naozaj sme ďaleko na chvoste Európskej únie vo financovaní vedy a nie je to len tým, že máme podiel HDP na vedu takmer štyrikrát nižší, ako je jeho priemer v EÚ, a okolo trojnásobne nižší v porovnaní so susednou Českou republikou, ale aj ďalšie potenciálne zdroje financovania sú u nás mimoriadne nízke, či už sú to financie z medzinárodných zdrojov Európskej únie a ďalšie, ktoré sú zaťažené enormnou mierou byrokracie a vlastne menia vedcov na úradníkov, ubíjajú ich tvorivosť. Vieme, ako zatiaľ nízkym podielom sa napr. náš priemysel podieľa na spolufinancovaní vedy, domáce grantové zdroje sú opäť nízke a často, by som povedal, nespoľahlivé. Často tie výzvy meškajú a podobne. Čiže je to akýsi bermudský trojuholník, v ktorom sa naša veda stráca. Keď aj za týchto katastrofálnych podmienok sa podarí vyprodukovať niečo zaujímavé v našej vede, je to skôr zázrak ako pravidlo. Ale na zázraky, ako vieme, sa neradno spoliehať. Takže alarm a apel na nás všetkých.