2. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. No, pani poslankyňa, vy chcete požiadať, aby nerušila vláda vaše opatrenia na podporu Rómov, a ja chcem požiadať a na tomto mieste aj poprosiť predsedu vlády Roberta Fica, ministra pôdohospodárstva Ľuba Jahnátka, pretože keď pán predseda vlády ešte nebol predseda, sedel medzi primátormi, starostami na východnom Slovensku, tak tí mu oznámili, že čo to sú za európske fondy, ktoré ste nastavili, ktoré sú len pre privilegovaných? Vážená pani, vy vôbec viete, čo rozprávate? Veď vy ste nastavili program na čerpanie eurofondov, tak momentálne idú komunitné centrá, pre privilegovaných. Vybrali ste  cez sto miest a obcí, zoberme si, koľko je ďalších, ja vám pripomeniem napríklad Medzilaborce, kde je viac ako, skoro ako polovica Rómov, a tam, kde je v osadách desať Rómov. Vy ste vybrali takéto obce privilegované, ktoré mali komunitný plán. Ja som napísala list do Bruselu a očakávam z Bruselu ako primátorka odpoveď, pretože toto skutočne bola diskriminácia miest a obcí a dnes idete rozprávať, ako vy podporujete budovanie a ako pomáhate Rómom. Tí, ktorí si urobili jednoducho komunitný plán, z ktorých ste si vybrali, dokonca ani Jaromnice tam nie sú, tak tým ste veľkodušne povedali, že môže na jedno pracovné miesto čerpať 250 tisíc eur podnikateľ a môže ho čerpať len cez určité mesto alebo obec, v ktorom žije.
Vážená pani, viete, o čom rozprávate? Veď vy ste úplne v teoretickej rovine. Vy ste videli primátorov pri stole, keď ste s nimi jedli chlebíčky a pili kávu, ale vy ste skutočne nevedeli, ako vyzerajú rómske osady, ak ste si dovolili takéto obce a takéto mestá vylúčiť z vášho projektu, a ja, takisto ako primátorka Humenného, sa obraciate na primátorov, nemôžem čerpať fondy, pretože som si chcela na vlastné peniaze doplniť komunitný plán a pán splnomocnenec vlády mi povedal, že to nie je možné. Čiže niektorí Rómovia môžu čerpať obrovské peniaze, starostovia, a iní nemôžu. Ako vy chcete potrieť rozdiely medzi rómskymi osadami na Slovensku? Zamyslite sa, prosím vás, a nemajte tu takéto reči... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Súhlasím s mnohými vecami, ktoré si, Lucia, tu hovorila, mám pár výhrad, tak ako k niektorým veciam. Súhlasím s tým, že rómsku problematiku je dobré ponímať ako problém chudoby, je to koncentrovaná chudoba v rómskych komunitách. Vo väčšine prípadov však spoločnosť sa zameriava v podstate na riešenie dôsledkov chudoby v týchto komunitách, a nie na príčiny. Podobne si to robila aj ty.
A ak by som mal porovnať programové vyhlásenie vlády, bývalej vlády s týmto vo vzťahu k riešeniu rómskej problematiky, áno, programové vyhlásenie vlády Ivety Radičovej bolo najsmelšie programové vyhlásenie vlády v oblasti rómskej problematiky. Tam si nehovorila ešte ďalšie veci, ktoré tam boli, napríklad legalizácia pozemkov a tak ďalej, ale iba zdôrazním to, čo si povedala v úvode. Bohužiaľ, sa ani tebe nepodarilo z tohto programového vyhlásenia neurobiť vôbec nič a ani dokonca ste neurobili to, aby ste rozpútali diskusiu na konkrétne body z tohto programového vyhlásenia vlády. Ja verím, že to, čo nastane v tomto volebnom období vo vzťahu k rómskej problematike, bude, chcem tomu veriť, bude obdobie, kedy sa vážne, zodpovedne postavíme k tejto problematike, lebo toto nie je problém Rómov, toto je problém Slovenska. Ak vyriešime rómsku problematiku, a hovorím to v poslednom období strašne veľa, ak vyriešime rómsku problematiku na Slovensku, žať výsledky z tejto, z tohto, z tejto práce bude celé Slovensko, nielen samotní Rómovia.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem. Chcem sa tiež k tejto téme vyjadriť, lebo som z vyššieho územného celku, kde je najväčšia koncentrácia Rómov na Slovensku. Myslím si, že túto problematiku, táto problematika je nám dosť blízka, aj keď za celé tie roky nepoznáme ako tie riešenia, lebo zatiaľ všetky opatrenia všetkých vlád aj možno ministrov práce, sociálnych vecí a rodín, nejako sa to minulo. Je to špecifická komunita, ktorá sa vie veľmi rýchle ako zorientovať. Treba naozaj dbať na to, aby títo ľudia, ľudia dostali to, čo im patrí. Spravodlivé dať každému to, čo mu patrí, ale nemôžme ich vychovávať tak, že len natrčia ako dlane smerom dohora a daj, daj, daj, lebo ty si povinný a štát je povinný.
K internátnym školám som sa chcel toľko vyjadriť, nedá sa s tým súhlasiť, lebo vytrhnúť dieťa z kontextu ako rodiny, to je to najhoršie, čo by mohlo byť, nehovoriac už o tých skúsenostiach v Kanade a v Austrálii, ale je to čosi, čo je neprirodzené. Naopak, v programovom vyhlásení vlády je presný opak. Z detských domovov tie deti vo všeobecnosti dostávať ako do rodiny. Ako vyzerajú rómske osady, tak to by som aj doporučoval, aj z vlády alebo aj z parlamentu aby sa prišli pozrieť, ako vyzerajú tieto rómske osady. Ja by som chcel podčiarknuť a poukázať na jeden problém zdravotníkov, zvlášť lekárov, ktorí poskytujú zdravotnú starostlivosť v týchto rómskych osadách. No, v Bratislave by ste boli zhrození z toho, v akých podmienkach musí pracovať lekár na východnom Slovensku v rómskej osade a zdravotná sestra. Pre krátkosť času tak končím, bolo by to na veľmi dlho.
Ďakujem.

Konštatujem, že rómska problematika je u nás stále horúcejší gaštan už temer dvadsať rokov. Je pravdou, že v tomto programovom vyhlásení je málo priestoru venovaného tejto problematike, to som chcel aj ja zdôrazniť. Ale zdôrazňujem, je to európsky problém. Videl som, že aj v Taliansku je to vážny problém, s ktorým si napríklad nevedia rady. Je to tikajúca bomba Európy, najmä na Slovensku, ktoré má na počet obyvateľov najviac Rómov v Európe. Ale vážny problém je to aj v Maďarsku a Rumunsku a iných štátoch, v Ukrajine.
Jadro vidím vo fungujúcich rómskych rodinách, pričom základom je vzdelanie detí a získanie ich pracovných návykov. Poznám situáciu detských domovov, kde smerom na východ až 90 percent obyvateľov sú Rómovia, s ktorými najmä po odchode do života, po osemnástke sú nekonečné problémy, ktoré stoja veľa peňazí, a nielen peňazí, aj času.
Mám tu materiál Úsmevu ako dar, taký dvestostranový dokument Ohrozená rodina na Slovensku, ktorú vypracovali s ďalšími organizáciami, ktoré tieto problémy pekne analyzujú, môžem ich dať záujemcom k dispozícii.
Ešte chcem povedať dve poznámky. Pokladám za veľmi dôležitú úlohu cirkvi alebo cirkví, tá je nezastupiteľná, cirkvi by sa tomu mohli podstatne viac venovať, sú pekné výsledky napríklad Saleziánov alebo farárskych rodín grékokatolíkov, ale je to stále málo. A druhá poznámka, nový problém, pár dní o ňom viem, je osvojovanie a adopcia rómskych detí v rómskych rodinách, v ktorých si ich často berú, cudzie deti, len kvôli finančnej podpore, a tieto deti sú často zneužívané ako lacná pracovná sila a aj ináč a horšie. Patričné organizácie sa začínajú tomuto venovať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa, zaujala ma hlavne pasáž vo vašom vystúpení, kde ste spomínali, že by bolo potrebné, aby Rómovia mali svojich starostov. Ja, samozrejme, nemám nič proti tomu, ak sú zdatní a vedia túto prácu zvládnuť, ale hlavne z radov vašich kolegov v minulom období boli útoky na samosprávu, na starostov, ktorí nevedia čítať, písať a médiá hlavne išli do takých obcí, kde boli rómski starostovia, a ukazovali ich, ako nevedeli prečítať sľub, a dehonestovali vlastne celý starostovský početný zbor. Takže hlavne útoky vašich kolegov. A Rómom sa naozaj treba venovať. A ak sa nebudú v obciach starostovia alebo v mestách primátori starať o rómsku komunitu a nebudú im zabezpečovať, či už pomocou úradov prác na obecných službách alebo pri aktivačných, a nebudeme im dávať prácu, tým pádom ich máme aj troška pod kontrolou, tak by to bolo veľmi špatné a vždy záleží na tom, ktorá obec akým spôsobom sa s tou problematikou vysporiada. Ale je potrebné, aby sme od malého malinka deti učili chodiť do predškolských zariadení, kde majú vymoženosti, kde majú dotácie na stravu, a treba sa im venovať, aby sa naučili v týchto predškolských zariadeniach, naučili držať príbor, základné hygienické návyky a to je všetko, závisí, o tom, akí budeme aktívni my.

Ďakujem veľmi pekne. Lucia, ďakujem ti za tento príhovor. Som rád, že pri tak vážnom probléme, ako je situácia koncentrovanej chudoby v osadách, hlavne na východnom Slovensku, ale aj v iných miestach, dokážeme hovoriť odborne a s referenciami na skúsenosti v podobných situáciách inde vo svete.
Rád by som sa vrátil hlavne k tej predškolskej výchove. Existuje zaujímavý údaj, ktorý nám hovorí, že takmer každé dieťa v rómskych komunitách, ktoré absolvuje predškolskú výchovu, skončí strednú školu. Hovorila si, 18 percent detí z rómskych komunít chodí do škôlok, teda zhruba 18 percent rómskych detí má oveľa vyššie šance, že skončia stredoškolské vzdelanie ako tie ostatné. Myslím, že už len toto samotné hovorí v prospech faktu, že sústrediť sa na vzdelávanie hlavne detí vo veku medzi tretím a šiestym rokom života je kruciálne a veľmi dôležité. Prečo? Pretože keď nám príde šesťročné dieťa do školy, nevie po slovensky a nemá základné hygienické návyky, tak len so zvládaním základných funkcií, ktoré v spoločnosti potrebuje, má tak veľké problémy, že veľmi ľahko prepadne sitom a skončí v špeciálnej škole. Ak by sme cez predškolské vzdelávanie dokázali tieto deti naučiť základným zručnostiam sociálnym, hygienickým aj jazykovým, tak nám nebudú v prvých ročníkoch vypadávať, a môže sa nám stať, že ten počet stredoškolákov, ktorí skončia, nám rapídne vzrastie, veľmi pekne ďakujem. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Vážená pani kolegyňa, vyzerá to, že teoreticky to naozaj možno ovládate, ale ja by som sa chcel spýtať, čo ste vy urobili, aké okamžité riešenia ste prijali na riešenie týchto problémov? Za všetkých vám odpovedal kolega Kuffa, že nič. Je to pravda. A ten diazepam, no, považujem to za nevhodnú poznámku a ja si ju dovolím trošku ináč povedať, asi vy ste si dávali každé ráno diazepam, aby ste sa ukľudnili a upokojili ste sa s tým ničnerobením, čo ste robili.
A ja si dobre pamätám v uplynulých osemnástich mesiacoch, s akými návrhmi ste tu z vládnej koalície prichádzali a ako ste chceli niektoré problémy v rómskych osadách riešiť. No, nie prevenciou, nie možnosťou vytvárania pracovných príležitostí, ale represiou. Ja som to tam z toho kecpultu nazval, že sú to rasistické opatrenia.
Myslíte si, že ak nebudú dávané jednorazové príspevky, tak deti nebudú rodiť deti? Ale budú. Budú, pani kolegyňa, ale tiež som to navrhoval na začiatku uplynulého osemnásťmesačného obdobia, aby ste našli spôsob, aby sa tie príspevky premenili na konkrétnu pomoc tým deťom, ktoré sa nepýtali na svet, ale tie deti potrebujú, aby sa o nich niekto postaral, keď sa o nich nevedia postarať ich deti, myslím tým rodičov.
Takže menej takýchto vystupovaní a možno viac praktických činov. Ono nestačí ísť len raz, dvakrát si pozrieť osadu, Luník alebo niekde inde, a potom sa tváriť, že ovládam tú problematiku. Ja som tam vyrastal, aj teraz som bol na východe, Medzev, Jasov, Moldava. Choďte sa pozrieť, ako títo ľudia žijú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Žiaľ, môžme povedať, že rómsky problém je problémom triumvirátu troch premiérov, Mečiara, Dzurindu a Fica, kde jeden z nich už tu, chvalabohu, neni. Rómsky problém je ich problémom preto, že ho neriešili, tvárili sa, že neexistuje, priamo, nepriamo uplácali Rómov, ich aktivistov alebo aj iných ľudskoprávnych aktivistov, kupovali si tak pokoj a akože sociálny zmier. Výsledkom toho je, že teraz na Slovensku máme cirka šesťsto sociálne vylúčených spoločenstiev, ktoré sa však už stávajú ohniskom napätia a bezpečnostným rizikom.
Pani Nicholsonová, žiaľ, musím povedať k vášmu vystúpeniu, že počas vašej éry sa poškodilo nazeranie majoritnej spoločnosti na Rómov najviac. To, že Malacký a Dobrovodský bol hitom minulého roka, vzájomný vzťah ublížilo obrovským. To, že celé Slovensko pozeralo ako to tam vyzeralo, na tých potkanov, utvrdilo nazeranie majoritnej spoločnosti a posilnilo stereotypy, ktoré tu boli. Použitie štátnych peňazí v Malackách bolo úplne a absolútne zvrátené, absolútne zvrátené, opakujem, keď poznáme, situácia, ktorá tam bola, a štát dal peniaze, a teraz počúvajte dobre, na terénnu prácu mediátora a zopár záchodov z Baumaxu, tak je to škandál, a to treba povedať. Štát dal osemtisíc euro na absolútne hlúposti. Dobrovodský je na pokraji nervového zrútenia a niekto mu zavolá, že je mediátor a chce to meditovať, tak si uvedomte tú situáciu. Ak sa budú štátne prostriedky takýmto spôsobom používať, tak to nebude plytvanie alebo nehospodárne nakladanie so štátnymi prostriedkami, a môžme to definovať ako sabotáž.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pani Nicholsonová, hovorili ste o Rómoch, ale okrem sčítania ľudí nikde štatistiky o Rómoch prakticky neexistujú. Existujú nejaké štúdie, ale zo strany vášho rezortu, ktorý, kde ste pracovali a kde ste boli vo vedúcej pozícii, ste nemali ani právo zaujímať sa o Rómov a riešiť osobitne Rómov. Rómovia sú takí istí občania Slovenskej republiky ako hocikto druhý. Je pravdou, že sú národnosťou a že vlastne tento problém je možné riešiť aj iným spôsobom, ale ja sa skúsim len vyjadriť k niektorým veciam.
E-pay karty, absolútne zbytočný projekt, neefektívny, neriešiaci zamestnanosť, nemožnosť financovania z jeho, jeho financovania z, a nebudem hovoriť o ďalších, iba tých, ktoré sa dotýkali Rómov.
Súhlasím s pánom Hlinom, o čom tu hovoril, a to neboli len tieto peniaze na terénnych pracovníkov, ktorých nikto nezamestnáva. Skúste mi povedať, koľko ľudí v rámci terénnej práce ste zamestnali z tejto skupiny? A všetky peniaze, mám hovoriť o tom, že ste pripravili ďalší projekt o terénnych pracovníkov a plus asistentov? Že spolu bude náklad na jeden takýto pár, vyškolenie, 17 tisíc eur? Viete, mohla by som hovoriť aj o pomoci v hmotnej núdzi, o zákone, ktorý ste pripravili, ktorý nemohol ísť ani von, a to z toho dôvodu, že ste porušovali Ústavu Slovenskej republiky. Ale v prvom rade im bolo treba dať prácu. Nedali ste im prácu, neboli ste schopní dotiahnuť ani projekt národné stratégie, teda Lokálna stratégia komplexného prístupu, ktorý bol rozbehnutý. Doteraz nie je doriešený. Nedoriešili ste projekty po desať miliónov eur do troch regiónov, skôr ste ho iba zoškandalizovali. Na aktívnu politiku trhu práce, aby ste im mohli možno vytvoriť nejaké pracovné príležitosti... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Týmto problémom sa mnohí zaoberajú, samozrejme, a začína byť veľmi pálčivým, čo je dobre, pretože mnoho rokov sa zametal pod koberec a tvárili sme sa, ako tu už bolo povedané, že si ich kúpime. Že tento problém bude vyriešený, keď sa budú neustále rozdávať peniaze, a bude kľud, budeme sa tváriť, že to neexistuje. Nie je to tak. Ale aj teraz väčšinou počúvam, žiaľbohu, o rozdávaní peňazí, o tom, ako za, či už cez projekty alebo iné záležitosti, ako sa použijú peniaze. Podstata problému je v inom. Musíme sa vrátiť na začiatok. Začiatok je tam, kedy sa vytvoril sociálny systém, ktorý dáva peniaze za činnosť, ktorá nie je prospešná pre spoločnosť. Ktorý dáva peniaze za to, že je výhodnejšie nechodiť do práce, že je výhodnejšie začať rodiť deti v trinástich rokoch, že je výhodnejšie mať rodinu dvadsaťčlennú, aby boli zabezpečené takto prídavky a že nemotivuje nijakým spôsobom k tomu, aby sa ľudia chovali ináč. To sa nedá nejako hnevať, alebo vyčleňovať kohokoľvek na základe etnického alebo národnostného kritéria, veď ten systém platí pre všetkých a vytvorili sme ho my. Tak my ho aj musíme zmeniť. Ale to riešenie je naozaj v tom, že musíme zmeniť podstatu tohto systému, dávať peniaze tak, aby to motivovalo k tomu, čo je správne, aby odmeňovalo tých, ktorí chcú žiť inak, ktorí chcú živiť svoju rodinu prácou, ktorí chcú vychovávať svoje deti tak, aby im zabezpečili to, čo potrebujú, a naopak, aby nepodporoval tých, ktorí chcú žiť ináč. To je podstata veci a to je zmena sociálneho systému, zmena dávkového systému, ktorý je tu zavedený a ktorý... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)