2. schôdza

Síce mi to pripadá také trochu detinské, že ak jedna aj druhá strana si tu teraz navzájom vykrikujete, vykrikujeme, kto čo pre Rómov urobil. Ale už to tu zaznelo, neviem presne, kto to povedal. Zodpovední za súčasný stav sú v prvom rade všetci predošlí premiéri, ktorí nikdy v skutočnosti tento obrovský problém, ktorý Slovensko má, neriešili. Hoci teda prejavili ochotu, že napísali si pekné písmenká do programového vyhlásenia vlády a to boli všetci, aj Mečiar, aj Fico, aj Dzurinda, aj Radičová, ale v skutočnosti ten problém nikto z nich neriešil.
Na druhej strane som veľmi rád a myslím si, že ak pozerám na Petra Polláka, tak, tak aj on je veľmi rád, že parlament po dlhej dobe zažíva už asi skoro hodinu a pol debatu o skutočne veľkom probléme, o rómskom probléme. A ja na rozdiel od Štefana Kuffu by som bol celom rád, aby sme sa na túto tému bavili možno aj tri dni, možno išiel by som ešte ďalej a vzhľadom na to, že ten problém nie je 22 rokov riešený, by sme mohli si odhlasovať povinnú týždňovú dovolenku pre každého poslanca parlamentu v rómskej osade. A to robiť dovtedy, dokedy ten problém naozaj nevyriešime a dokedy nezačneme hľadať spoločné riešenia.
Lebo jedna vec je sa tu teraz naťahovať a predháňať sa, kto ako dobre urobil, ale druhá vec je naozaj sadnúť si s úmyslom problém riešiť za spoločný stôl a hľadať spoločné riešenie, aby sme ten problém vyriešili.
Čiže ešte raz navrhujem, aby sme si zaviedli týždňovú dovolenku povinnú v rómskych osadách. Všetci stopäťdesiati keď sa tam zídeme, pevne verím, že veľmi rýchlo vymyslíme riešenie, aby sme tam nabudúce už nemuseli byť.

No, určite to, alebo určite by bolo chybou teraz sa na to pozerať, že všetci zle a všetci doteraz to robili rovnako. Určite to nie je pravda a sú tam veľké rozdiely. Ale teraz sa chcem obmedziť len na jedno, že čo sa týka pána ministra Kaliňáka, chcem upútať jeho pozornosť, veľmi sa teším na spoluprácu, pretože naozaj ten problém tu je a treba ho riešiť, toto by naozaj malo preklenúť rôzne politické opozično-koaličné rozdiely a prestať sa hrať na také, že budeme teraz niekoho hladkať a tým to vyriešime. Takže naozaj, teším sa na spoluprácu, ja tie zákony mám pripravené, predložím ich a som rád, že zazneli tie slová, ktoré som z vašich úst počul.

Bola som včas prihlásená, pani predsedajúca. Ďakujem pekne. Ja by som chcela nadviazať opäť na pána Kaliňáka, ktorý hovorí absolútne správne, a treba si uvedomiť, že ak niekto neverí pojmu a dehonestuje pojem Európa 2020, jej kompletne rozpracované sú otázky nezamestnanosti, ktoré sa dotýkajú aj rómskych spoluobčanov, a hovoriť tu o spoločensky vylúčených spoločenstvách, ktoré nemáme zakotvené ani v legislatíve, je totálna neznalosť problematiky. Takže bola by som veľmi rada, keby si ľudia na toto spomenuli. Totálne, absolútne si vyprosím, aby ktokoľvek spájal a donekonečna hovoril o Tomanovej sociálnych podnikoch.
Najskôr by ste museli dokázať, že čo len nitka zo sociálnych podnikov patrí Tomanovej, to je jedna vec a druhá vec, so sociálnymi podnikmi prešla predchádzajúca vláda, Dzurindova vláda, ktorá ho zakotvila do operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia. Čiže mohli by ste hovoriť o Radičovej sociálnych podnikoch a podobne, ale znovu pripomínam, Európska komisia podporuje sociálne podniky, vyčlenila na nich 90 mil. eur.
Ja v tejto súvislosti len pripomeniem, načo ste pán Mihál s pani Nicholsonovou vyčlenili v rámci iného názvu Sociálna ekonomika len čiste na analýzy viac ako 600 tisíc eur a druhý balík viac ako 300 tisíc eur?
Čiže spolu viac ako jeden milión eur len na analýzy, pritom tieto analýzy sú hotové, takže prosím, skúste sa zamyslieť na tom, že čo vy napádate a čo vy rozprávate. Nehanbíte sa klamať?

Poslúchnem. Skúsim iba povedať, aby to nevyvolalo žiadnu ďalšiu reakciu. Rád by som povedal, že nie je podstatné, ja som len hovoril o tom, že či je tam nejaká osobná angažovanosť, lebo môžme si vymenovať opatrenia, ktoré sme robili zo svojich funkcií. Áno, iste, keď som prišiel, bolo devätnásť rómskych špecialistov, keď som odchádzal, ich bolo dvestopäťdesiat v rámci policajného zboru a boli natoľko dobrí, že museli ísť do Londýna riešiť tiež tieto otázky, pretože boli presvedčení v Londýne, že naši policajti tú otázku vedia riešiť najlepšie.
Preto nie vždy sa dá povedať, že niektoré zahraničné skúsenosti sú lepšie. Niekedy nám vadí zahraničný nápad, keď sa nám to hodí do argumentu, tak hovoríme, že na západe sa to neosvedčilo, prečo to chceme robiť u nás.
Čiže ja si skôr myslím, aby sme to neriešili, kto je lepší, kto je horší, kto je kde. Skrátka, príde niekoľko návrhov, ktoré budeme tieto štyri roky riešiť. Po štyroch rokoch budeme odpočítavať, čo sme všetci, nielen vláda, ale vôbec všetci, ktorí sme, tento problém chceme riešiť, lebo je naozaj vážny, čo sme pre to urobili.
Môžme začať tým, že je minimálna autorita smerom k veciam, ktoré sa volajú priestupky, minimálna autorita k niečomu, čo má byť hodnotné, ako občianske spolunažívanie, slušné správanie, a nielen hneď otázka trestných činov a podobných vecí. Jednoducho chýbajú základné veci v rámci mnohých vzťahov medzi tými osobami, ktoré spolunažívajú v jednotlivých obciach a častiach Slovenska. Toto je predovšetkým podstatné a dôležité napraviť. A bude jedno, v týchto prípadoch podľa mňa neexistujú ani ľavicové, ani pravicové nápady, len tie, ktoré pomôžu, alebo tie, ktoré neurobia vôbec nič.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážení páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia, nedá mi na úvod spomenúť možno tú prekáračku, ako ste to nazvali, ktorá sa tu udiala, a chcela by som možno povzbudiť aj pani odchádzajúcu štátnu tajomníčku aj bývalého ministra, že naozaj zámery, ktoré mali, boli veľmi dobré, a je veľká škoda, že sa im časť tých zámerov nepodarilo aj uskutočniť.
Budeme len dúfať, že táto vláda, ktorá vyzerá, že je naozaj istá na celé štyri roky, okrem toho, že ako hovorí, že má prázdnu špajzu, uvedomí si, že sociálny systém, tak ako je nastavený teraz, nebude možné v plnej miere financovať.
Takže verím, že naozaj z tej prázdnej alebo z toho prázdneho stola bude musieť dôjsť aj k nejakým systémovým opatreniam tak, aby naozaj boli občania zabezpečení, sociálny systém zabezpečený a štát fungoval tak, ako to deklarujú, to znamená, že nebudú zvyšovať aj zadlženie našej krajiny.
Strana SMER vyhrala voľby a má osemdesiattri poslancov zo stopäťdesiatich, to znamená, má nadpolovičnú väčšinu a vlastnú jednostrannú vládu. Niekoľkokrát bolo počuť, že je to nová situácia, a chcem veriť, že ju budete riešiť hlavne ku prospechu občanov, tak ako sa teraz dušujete. Predložili ste nám programové vyhlásenie vlády a pán premiér hovorí, že ide o ucelený politický dokument. Nie je ucelený, ale určite je politický. Nie je pravda, že nie je skladaný sektorovo, pretože sa evidentne prejavil vplyv niektorých ministrov alebo skôr pracovníkov ich ministerstiev, a vidno to na rozsahu i obsahu, ktorý sa do konečnej verzie dostal.
Na prvý pohľad je to celkom ľúbivé čítanie, v ktorom sú dlhé vety, odseky plné odborne znejúcich slov. Na konci máme síce príjemný pocit, no z obsahu si pamätáme len určité slovné spojenia ako hospodársky rast, vláda istôt vychádza z presvedčenia a tak ďalej. V texte často nachádzame: vláda prijíma koncepcie, prehodnocuje predpisy, vyvíja úsilie, aby mala podporu u väčšiny obyvateľstva. Avšak na konkrétnejšie opatrenia, tak ako to už mnohí spomenuli, je dokument skutočne skúpy a dajú sa čítať len medzi riadkami. Vidíme, čo by chceli alebo čo by ste chceli, ale cesty a spôsoby k tomu chýbajú.
Na výbore nám však kolegovia z vašej strany dávali jasne najavo, že tu nejde o konkrétne zákony, to berieme, že tu ide len o idey. Bohužiaľ, ale z čoho potom usúdime, či idey sú správne, ak nie je ani náznak toho, ako sa k nim prepracovať. SMER - sociálna demokracia od svojho vzniku bol väčšinou, bola väčšinou v opozícii. Z toho vyplýva, že kritizoval, kritizovali stav vecí a hovorili, ako dobre by to robili oni. V rokoch 2006 až 2010 sa však situácia zmenila. SMER bol najsilnejšou časťou vlády a máme na pamäti, ako to fungovalo. Môže sa síce vyhovárať, že za všetko zlé mohli Mečiar a Slota, ale oni sami si ich dobrovoľne predsa vybrali za koaličných partnerov. Môžu sa aj vyhovárať na prechádzajúce Dzurindove vlády. Faktom však je, že prebrali štát v dobrej kondícií a ekonomika bola prvé dva roky na vzostupe.
Po roku 2008 prišla aj na Slovensko finančná aj hospodárska kríza, aj keď teda pán premiér vtedy hovoril, že tá sa Slovenska nedotkne. Určite si to všetci veľmi dobre pamätáte. Vláda to pocítila svojou nepripravenosťou na takýto stav. Ale či vláda SMER, SNS a HZDS bola prínosom pre ľudí, to si musí každý už zodpovedať sám.
Je zarážajúce, že jednostranná vláda alebo koalícia potrebovala takmer plnú zákonnú lehotu na zvolanie schôdzí a zostavenie vlády. Už to svedčí o niečom, čo nám síce na začiatku proklamovali, teda buď, že majú stranu plnú odborníkov, alebo sú na všetko pripravení, a to teda znamenalo, že buď tých odborníkov naozaj nemali, alebo to už svedčí o nejakom vnútornom naťahovaní sa o posty? Ťažko povedať.
Samotné programové vyhlásenie vlády je všeobecný materiál. Je tam minimum konkrétnych údajov, termínov. Možnože preto, lebo vieme, že niektorí ministri majú problémy s grafmi. Ale preto na prvý pohľad zarazí v časti súdnictvo jednoznačná a rozhodná veta: "Vláda stabilizuje činnosť centra právnej pomoci." Zároveň je to v celom dokumente jediná zmienka o inštitucionalizovanej pomoci občanom pri realizácii ich práv. Čo ale ostatné subjekty podieľajúce sa na ochrane ľudských práv? Verejný ochranca práv sa borí s materiálnymi a materiálovými ťažkosťami, ktoré ochromujú činnosť tejto inštitúcie, neisté je smerovanie a poslanie Slovenského národného strediska pre ľudské práva a o prežitie bojujú aj mimovládne organizácie, s ktorých pomocou štát akosi samozrejme počíta, ale aj v rozpore s medzinárodnými dohovormi a dokumentmi Európskej únie chronicky sa nestará, ako budú zabezpečené služby, ktoré sám neposkytuje.
Nenápadný odsek v kapitole o postavení menšín na strane 51 avizuje zriadenie Úradu splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny a občiansku spoločnosť. Čo je však za tým? Zrušenie postu predsedu vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rovnosť príležitostí, čo okrem zníženia významu daného postu znamená aj zúženie jeho zamerania, takmer likvidáciu ľudsko-právnej tematiky, pokiaľ si nenahovárame, že nám má ísť výlučne o ľudské práva národnostných menšín, pretože v žiadnej inej oblasti problémy s dodržiavaním ľudských práv u nás nie sú.
Chcem sa spýtať, ako a kto z členov vlády bude garantovať túto oblasť? Aký zámer má vláda s Radou vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť? Aký bude osud grantovej vízie na predkladanie žiadostí o dotácie na rok 2012, podpora a ochrana ľudských práv a slobôd? A aký bude osud projektov, ich realizátorov a predovšetkým príslušníkov cieľových skupín, ktorí čakajú na pomoc a podporu od štátu, ktorého sú občanmi? Verím, že nám to čoskoro dáte vedieť.
Trochu sa posuňme v problematike obetí trestných činov. Pán premiér Fico sa v tejto problematike sám pred viac ako desiatimi rokmi, v čase, keď Slovenská republika ešte nebola členom Európskej únie, výrazne venoval. Založil pri Slovenskom národnom stredisku pre ľudské práva Stredisko pre obete trestných činov. Túto tému propagoval a venoval sa aj konkrétnym prípadom, a preto je zarážajúce, že na rozdiel od programového vyhlásenia jeho prvej vlády, vtedy bol proklamovaný názor, že obete trestných činov budú centrom justičného systému, sa v aktuálnom programovom vyhlásení ani termín obeť nespomína, a to v čase, keď aj pre Slovenskú republiku platia medzinárodné dohovory a normy Európskej únie, ktoré k dodržiavaniu minimálnych štandardov členské štáty priamo zaväzujú. V programovom vyhlásení vlády sa hovorí iba o tom, že sa posilní postavenie poškodeného v trestnom konaní. Rozdiel je iba v tom, že "obeť", v úvodzovkách, je fyzická osoba, to znamená ľudská bytosť, ktorá utrpela ujmu, zatiaľ čo termín poškodený označuje aj fyzické i právnické osoby, pre ktoré obhajoba ich práv nie je v praxi taká naliehavá ako práve u obetí. Zároveň treba dodať, že posilniť postavenie v trestnom konaní je určite veľmi dôležité. Nemenej naliehavá je však aj povinnosť štátu zabezpečiť fungovanie bezplatných odborných služieb a pomoci obetiam.
Opomenutie obetí je citeľné aj z posledného odseku na strane 37, kde je formulovaný zámer sústrediť väčšiu pozornosť na otázky kriminológie, čo svedčí pre zotrvávanie pohľadu na trestnú činnosť takmer výlučne s dôrazom na páchateľov trestných činov. Posunom by však bolo zdôrazniť aj otázky viktimológie. Otázkou je, ako súdnictvo sústredí väčšiu pozornosť na otázky prevencie páchania trestnej činnosti. Prevencia kriminality sa spomína aj v časti Vnútorný poriadok a bezpečnosť. V tejto oblasti chce vláda nadviazať na pozitívne výsledky z rokov 2006 až 2010 a podporiť prevenciu kriminality najmä prostredníctvom financovania účinných projektov ako súčasť dotačnej politiky.
V tejto súvislosti je vhodné pripomenúť, že prvá vláda Roberta Fica schválila Stratégiu prevencie kriminality na roky 2007 až 2010, ktorá okrem iného definovala aj hlavné úlohy v kapitole Prevencia viktimizácie a pomoc obetiam zločinu. V praxi sa však nezmenilo nič. Pozitívne výsledky z rokov 2006 až '10 sa zjavne nedotkli tejto oblasti. Aj v predloženom programovom vyhlásení sa počíta len so stereotypným chápaním prevencie a izolovanými cieľmi v čiastkových oblastiach. Chýba prepojenie strategických cieľov a prekročenie hraníc rezortizmu. Príkladom môže byť integrovaný záchranný systém, jeho jednotlivé zložky a garantovanie ich súčinnosti.
Rada by som podčiarkla možnosť pri aktivizácii záchranárskych prác, že máme k dispozícii ešte jednu zložku, a to dobrovoľnícku, v ktorej máme silný a vyškolený potenciál dobrovoľníkov, ktorí sú pripravení pomôcť, ale, bohužiaľ, z celého dokumentu nevidno snahu o prepájanie profesionálnych záchranárov s dobrovoľníckou aktivitou občanov, ba z osobnej skúsenosti som nadobudla dojem, že dobrovoľníkov často berú ako konkurentov a v strachu, že by im azda odhryzli z ich koláča, ich vylučujú zo spolupráce. Nehovorím teraz o dobrovoľných hasičoch. Týmto dávam na zváženie, či aj toto nemôže byť spôsobom šetrenia verejných financií, keďže dobrovoľní horskí záchranári alebo Horská služba Slovensko u nás majú dlhoročnú tradíciu a dobré meno, širokú členskú základňu a hlavne nadšenie pre svoju prácu.
Teraz by som sa obrátila trochu k sociálnej problematike alebo k sociálnej politike. Je potešujúce, že pán premiér Fico chce viesť dialóg a hľadá podporu u sociálnych partnerov, ako nám to bolo až priveľmi zdôrazňované i na výbore, a to i napriek tomu, že má pohodlnú väčšinu. To je vskutku chvályhodné. Otázne však je, či bude i ochota k zapracovaniu záverov od všetkých sociálnych partnerov alebo len od vyvolených. A či vôbec. To na zváženie.
Čakajú nás neľahké časy a určite si uvedomujete, že iné je sľubovať istoty a iné je ich plniť. Opäť sa dozvedáme veľa príjemných téz, ktoré veľmi dobre znejú, ale po rozmenení na drobné zistíme pár prekvapivých vecí a faktov. Je výborne definované množstvo najväčších problémov, ale spôsoby naloženia s nimi často chýbajú. Vieme, že sa bude meniť Zákonník práce. Viacerí vítame, že sa nielen posledná zmena, ale komplet norma prehodnotí a pravdepodobne, všetci v to budeme dúfať, podľa slov pána ministra aspoň, sa nevráti do pôvodného stavu spred roku 2011. Súhlasím, že z hľadiska sociálneho zabezpečenia je veľmi dobré, ak štát preferuje kvalitné zamestnanecké vzťahy, avšak spoločnosť sa vyvíja, vyvíjajú sa vzťahy v spoločnosti, hýbe sa ekonomika a je dôležité, keďže sme stále v turbulentnej dobe, aby Zákonník práce nestratil až príliš na svojej flexibilite a aby sme mali stále na zreteli, že presadzovanie práv jednej skupiny spôsobí zabrzdenie, niekedy až znehybnenie druhej skupiny. Zamestnanci nebudú existovať, ak nebudeme mať dostatočne silných zamestnávateľov.
Zaujímalo by ma, čo konkrétne bude znamenať pokračovanie realizácie Európskej stratégie zamestnanosti, kam sa v rámci tohoto dokumentu chceme až dostať. Určite to súvisí s vaším smerovaním Zákonníka práce, ktoré však len matne hádame. Pôjde teda len o formálne gesto alebo máme na to pripravené aj zdroje? Neviem, aký skutočný význam bude mať ako povinnosť znejúca veta, ten, teda mysliac sociálny dialóg, musí vyústiť aj do zvýšenia pokrytia kolektívnymi zmluvami. Ak prišla doba takéhoto úkolovania zamestnávateľov, ľahko sa môže stať, že o nich prídeme. Či má vláda úmysel meniť inštitút minimálnej mzdy, jej naviazanosť alebo len zváži jej úpravu, valorizáciu? Ako to bude súvisieť so zvýšením zamestnanosti a tvorby pracovných miest?
Jedna časť v programovom vyhlásení vlády, obšírna, pojednáva o rodine a tá ma naozaj veľmi príjemne zaskočila, lebo mám pocit, že vychádza alebo blízko kopíruje kresťanské tradície. Chválim, že rodinu považuje tento dokument za základ určujúci kvalitu života a istôt. Lebo stále počúvame, že dnes nejde len o krízu materiálnu, ale hlavne o krízu hodnotovú. Takže naozaj som bola veľmi milo prekvapená a opäť sa k tomu vrátim, že stať o rodine naozaj kladie dôraz na celistvú a dobrú rodinu, kde naozaj vieme vychovať ľudí, ktorí majú svoj potenciál vložiť do spoločnosti niečo viac.
Ale čo sa týka rodiny, chýbajú mi konkrétnejšie zámery v oblasti podpory rodiny, mladých rodín, či uvažujete o zmene daňových zvýhodnení pre pracujúcich rodičov, či len siahnete po úprave štátnej dávky pre lepšie zarábajúce rodiny, budete hľadať rezervy pre postupné naplnenie cieľov, i keď bývalej vlády, zvýšiť materské až do výšky 75 percent hrubej mzdy, predĺženie materského. Čakám, že sa odpovede dozvieme už čoskoro z úst pána ministra, ale zatiaľ môžeme len tápať.
Naopak, veľmi malá časť bola venovaná veľkej a ťažkej problematike poskytovania sociálnych služieb a ich riešeniu. Ako vieme, s problémom financovania a zlého nastavenia sa boria vlády už dvadsať rokov. A som rada, že som si na výbore vypočula priamo z úst ministra, že pravdepodobne bude prijatý model financovania, ktorý pripravovala predchádzajúca vláda.
Chcem veriť, že sa vláda nezameria na postupné odstrihávanie alebo ignorovanie neverejných poskytovateľov, tak ako sa to deje už dlhší čas. Aj keď protiústavnosť zo zákona 448 bola odstránená, diskrimináciu pociťujú niektorí neverejní poskytovatelia stále, čo však do istej miery súvisí i s problematikou financovania sociálnych služieb.
Parádny, ale veľmi všeobecný zámer podporiť terénne opatrenia smerujúce k stabilizovaniu terénnej sociálnej práce síce veľmi dobre znie, ale opäť nenaznačuje, akým smerom sa bude uberať objem poskytovaných služieb, respektíve akým spôsobom majú na tom participovať obce, regióny, občiansky sektor, vlastne, ako bude možné financovať dôchodkový systém.
Vláda sa netají tým, že má ambíciu zasiahnuť do dôchodkového systému. Som veľmi milo prekvapená, opäť, snahou o valorizáciu dôchodkov o pevnú čiastku, aj keď už bolo vyslovené, že len dočasne. Je to jedno veľké pozitívum, že aspoň dočasne, pretože som si vypočula, aký postoj mala k tejto téme ešte v minulom období bývalá pani ministerka za stranu SMER, ktorá to považovala za veľmi neetické, nespravodlivé pre skupiny dôchodcov s vyššími dôchodkami s odôvodnením, že by išlo o znižovanie ich životnej úrovne. Vtedy sa na životnú úroveň dôchodcov alebo starodôchodcov akosi ohľad nebral. Horšia správa je, že vláda sa chystá otvárať i druhý pilier, pričom sa obávam, že čím viac zásahov do tohto sporiaceho investičného systému, tým väčší chaos a zneistenie sporiteľov. Zmeny, ktoré prijala predchádzajúca vláda, sotva vstúpili do platnosti a vláda nechce nechať ani priestor a čas na zistenie, či a aký vplyv budú mať zaradené zmeny na účty sporiteľov. Uvidíme, budú to prehodnocovať, ako sme si prečítali.
Ako hlavnú prioritu, čo je pochopiteľné, si vláda kladie riešenie zamestnanosti a riešenie celej kapitoly služieb zamestnanosti, z čoho vyplýva vytváranie podmienok pre zamestnávanie znevýhodnených skupín, mladých, dlhodobo nezamestnaných a iných. Tešíme sa teda i na čiastkové riešenia z vašej dielne, o ktorých som na výbore počula, keďže z dokumentu sme sa nič viac nedozvedeli. Budeme veriť, že projekty, na ktoré získate financie zo štrukturálnych fondov, budú smerovať skutočne k zvýšeniu zamestnanosti, a nie len na vzdelávanie, ktoré i tak nikoho do práce viac neposunie. Sú to a boli to peniaze a zamestnanie vo veľa prípadoch na platy lektorov a v prospech vzdelávacích agentúr. Som rada, že pán minister načrtol i systém pomoci pre zamestnávateľov, ktorý by ich motivoval zamestnať i ľudí neskúsených, absolventov, čo určite pomôže, pokiaľ sa tento problém uchopí i z druhej strany, aby kvôli absolventom neprichádzali o prácu skúsení zamestnanci, ktorí sa stanú po zavedení takýchto opatrení pridrahí pre zamestnávateľov.
To, že vo volebnom programe SMER nemal nič o zdravotne postihnutých a marginalizovaných skupinách, ale dostalo sa to až do programového vyhlásenia vlády aj tak, vo veľmi zúženej podobe, svedčí o pravej sociálnej podobe strany SMER a ich vzťahu k týmto skupinám spoluobčanov. Ale som rada, že do programového vyhlásenia vlády sa dostala zmienka o implementácii Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihom, so zdravotným postihnutím, ale otázkou je, kedy a kde bude určený kontaktný bod, či bude jeden, či ich bude viac. S touto otázkou som sa obrátila i na pána ministra a verím, že mi v dohľadnom čase aj dá jasnú odpoveď. Kto bude zabezpečovať implementáciu? V akom stave je pripravená správa o implementácii tohto dohovoru? Má záujem vláda pokračovať v zjednocovaní posudkových konaní na účely sociálneho a zdravotného posudzovania? Pretože hlásite sa k odbyrokratizovaniu Slovenska, tak verím, že budete v tomto projekte pokračovať.
Keďže neexistuje žiadna komplexná štatistika, pomôžeme si údajmi Svetovej zdravotníckej organizácie, podľa ktorej zhruba 15 percent obyvateľov patrí do skupiny nejako zdravotne postihnutých. Keďže nežijú izolovaní a sami, ich problémy sa dotýkajú aj ich príbuzných a priateľov a z toho vyplýva, že ide o najväčšiu menšinu u nás, preto by som rada predostrela svoj osobný zámer iniciovať vytvorenie a gestorovať činnosť skupiny poslancov, ktorí prejavia snahu o pomoc pri riešení a presadzovaní požiadaviek zdravotne postihnutých osôb nad rámec svojich povinností vo výboroch. Bojím sa však túto iniciatívu nazvať komisiou. Zo začiatku schôdze mám totiž živú skúsenosť, ako dokáže parlament hrubou silou odignorovať snahu poslanca o zriadenie komisie, ktorá by v jeho prípade mohla byť súčasťou protikorupčných opatrení, ku ktorým sa i táto vláda hlási. Alebo to tak nie je? Je to len na papieri?
Ďalej mi tu chýba vízia prehodnocovania zmien v udeľovaní a znení sociálnych dávok. Zabránenie ich zneužívaniu občanmi, ktorí na ne nie sú odkázaní. To však iste súvisí s očakávaným prehodnotením fungovania úradov práce. Tiež nevedno, čo si od toho sľubujete. Bola by som veľmi rada, ak by sa úrady práce zmenili s určitou svojou časťou aspoň na malé agentúry práce, ktoré by naozaj vedeli nájsť prácu pre ľudí.
V otázke daní a odvodov vítam pokračovanie zjednocovania sociálnych a zdravotných odvodov a len z útržkov z výboru a tlače sa dozvedáme o zámeroch vlády zaviesť odvody pre dohodárov, ktorých na jednej strane vidíme ako samovylúčených zo sociálneho systému, na druhej strane vnímam, že je potrebné ponechať štatút brigádnických prác bez širších záväzkov, ktorý bude zastrešovať skutočne príležitostnú a brigádnickú prácu. Rovnako budeme s napätím očakávať, aké zmeny pripravujete pre živnostníkov v súvislosti s paušálnymi výdavkami a odvodmi.
Vážené dámy a páni, vidím problém v tom, že ako mantra sa v programovom vyhlásení vlády opakujú slovné spojenia, z ktorých čím viac tento program čítam, tým viac sa mi zdá, že vám nejde o naštartovanie a udržanie hospodárskeho rastu, podnikateľského prostredia, ktoré je založené na súťaživosti, ale vašou snahou je udržať ľudí čo najviac v priemernosti, možno v nevedomosti, ktorá vám iba takto zabezpečí vaše postavenie na Slovensku. Samozrejme, pod rúškom sociálneho cítenia alebo sľubov, avšak nielen texty sú dôležité, ale aj osoby, ktoré tieto myšlienky zastávajú.
Môžeme sa teda pýtať, pôjde o jednotu slov a činov? Pretože v tomto dokumente sa naozaj otvára veľké množstvo veľmi zaujímavých slov, ktoré ak by boli naplnené, Slovensko sa vie posunúť. Napriek tomu som presvedčená, že každý má právo na druhú šancu. Vy ju máte vďaka občanom, ktorí vám dali legitimitu. Ja síce toto programové vyhlásenie vlády nepodporím, ale určite budem čakať na všetky materiály, všetky návrhy zákonov, ktoré prídu, ktoré predložíte do parlamentu a verím, že časť z nich bude akceptovateľná aj mnou.
Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, ďakujem veľmi pekne aj za príspevok pani podpredsedníčky. Ja musím povedať, že ma prekvapilo to, čo ste hovorili, že teda pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny na výbore hovoril o tom, že nadviaže na ten trojzložkový model financovania sociálnych služieb. Myslím si, že to je obrovská výzva a som veľmi rada, že aj my sme k tomu teda prispeli. Jednak tým, že sme navrhli tento trojzložkový model financovania sociálnych služieb, že teda štát si bude musieť uvedomiť, že musí vstúpiť veľmi aktívnym spôsobom do financovania sociálnych služieb, ktoré kolabujú.
Ja som rada, že sa nám podarilo presadiť takzvanú malú novelu zákona o sociálnych službách, kde sme sprísňovali podmienky pre vstup do zariadení pre ľudí, ktorí sú odkázaní na sociálne služby. Som veľmi rada, že sme aspoň čiastočne vyriešili problém financovania sociálnych služieb medzi vyššími územnými celkami a nižšou samosprávou, a teda vítam takúto snahu vlády, ak je to pravda, ak to nie je ďalšia mediálna udička, pretože, samozrejme, v programovom vyhlásení vlády sme sa o tom nedočítali.
Čo sa týka služieb zamestnanosti, absolútne s vami súhlasím, štát si bude musieť priznať, že nezvláda služby v zamestnanosti, predovšetkým pre dlhodobo nezamestnaných ľudí a tento sektor by mal byť otvorený pre súkromné agentúry služieb v zamestnanosti podľa mňa, podľa, podľa modelu, ktorý veľmi dobre funguje už niekoľko rokov napríklad vo Veľkej Británii.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Chcel by som povedať, že zdieľam, zdieľam rovnaké obavy o živnostníkov. Také isté, ako povedala pani podpredsedníčka, lebo je to skupina, ktorá dokáže efektívne riešiť problémy zamestnanosti a zároveň dokáže ponúknuť istú cestu a dráhu absolventom škôl, ktorých máme v katastrofálnom počte nezamestnaných a dokonca v mnohých prípadoch nezamestnateľných. Čiže zdieľam to, že podmienky pre živnostníkov budú určujúce a bude naozaj rozhodovať o tom, akým spôsobom bude sa vyvíjať táto krajina a bol by som za to, aby táto vláda urobila všetko pre to, aby sa nielen nejaký štart živnostenského podnikania, ale hlavne živnostenské podnikanie ako také, jeho daňové a právne aspekty prudko zjednodušili, aby mladí ľudia, keď majú problém sa zamestnať, tak si mohli urobiť živnosť a jednoducho na tú živnosť podnikať, aby ktokoľvek, kto sa stane nezamestnaným, alebo kto bude mať problémy so svojím, so svojou zmenou v živote a bude chcieť si, si urobiť veci po svojom, tak to mal podstatne, podstatne ľahšie.
Ja poviem za seba, ale aj za SDKÚ-DS, vynaložíme všetko možné úsilie pre to, aby živnostníci a koniec koncov malí podnikatelia, tí ktorí dokážu ako špongia nasať tú masu nezamestnaných a vyriešiť ju, aby sme podmienky pre to urýchlili, v tomto nevidíme žiaden priestor pre stranícke tričká, naopak, vidíme šancu tejto časti strednej vrstvy sa zastať hneď, tu a teraz.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, je dojímavé sledovať vašu snahu o analýzu situácie v SMER-e, či SMER má alebo nemá dostatok odborníkov, či môže to alebo ono, o vašu analýzu programového vyhlásenia a vaše pochybnosti o tom, či toto programové vyhlásenie bude naplnené. Je dojímavé sledovať vašu ľútosť, že predchádzajúca vláda nestihla uskutočniť svoje zámery a predsavzatia. Nechcete sa zamyslieť nad tým, prečo to a kto to všetko vlastne vláde neumožnil? Ja som tu sedela aj v minulom volebnom období a myslím si, že by som asi vedela dať odpoveď, kto povalil predchádzajúcu vládu. Bol to váš klub pri hlasovaní o eurovale, ale to sa vám asi zle počúva. Nevedeli ste vládnuť, nevedeli ste sa dohodnúť na ničom. Videli sme to, ako tu prebiehali rokovania v tomto parlamente v minulom volebnom období. Bola by som veľmi rada, keby ste dali tejto vláde pokoj na dobrú prácu pre všetkých občanov Slovenska, aby ste jej dali čas, aby vás presvedčili, že táto vláda si svoje programové vyhlásenie do bodky naplní.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, v prvom rade by som chcel vyzdvihnúť teda tú časť vášho prejavu, v ktorom sa venujete teda ľudským právam, myslím si, že na Slovensku v oblasti ľudských práv je stále čo zlepšovať. Na druhej strane si vás dovolím upozorniť na to, že práve vy ste boli poslankyňa, teda koaličná poslankyňa bývalej vlády pani Radičovej, ktorá zaujala takzvaný svojský postoj k ľudským právam na Slovensku. Budem konkrétny.
Bola to práve vláda Ivety Radičovej, ktorá urobila z viacerých nezávislých rád vlády, ktoré sa venovali ľudským právam, jednu, teda Radu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny, ktorá bola úplne zreformovaná, a boli tam dosadení ľudia z občianskych združení spolupracujúcich s pani Radičovou a s pánom Chmelom. Bola to vláda Ivety Radičovej, ktorá nezávislú inštitúciu, ktorá bola zriadená na základe medzinárodnej zmluvy Slovenskej republiky s OSN, chcela zlikvidovať a zlúčiť ju so, práve s Centrom právnej pomoci vytvorením takzvaného antidiskriminačného úradu. Bola to práve vláda Ivety Radičovej, ktorá sa snažila všemožným spôsobom si sprivatizovať agendu ľudských práv a ovládnuť ju úplne. Všetky nezávislé medzinárodné, teda všetky nezávislé organizácie, či už aj mimovládne, ktoré boli iného názoru, mali problém, nedostali sa ani do rady vlády. Dokonca boli to aj viaceré rómske občianske združenia, ktoré boli, alebo ich zástupcovia, ktoré boli z rady vlády vylúčení. Spýtam sa iba jednu vec, čo vlastne urobila bývalá vláda Ivety Radičovej pre ľudské práva? Môj názor je nič, som zvedavý na vašu odpoveď. Na druhej strane ale vítam, že sa chcete venovať problematike zdravotne postihnutých, len vás upozorním, že už vyše roka sa tomu práve venuje to spomínané Slovenské národné stredisko pre ľudské práva.
Ďakujem.

Pani podpredsedníčka, dovolím si komentovať tvoj príspevok do rozpravy ako veľmi dobrú analýzu programového vyhlásenia vlády a ak dovolíš, pár mojich poznámok na rozšírenie toho, čo si povedala. Vláda v programovom vyhlásení hovorí o tom, že medzi svoje priority kladie tvorbu nových pracovných miest. Tu si dovolím upozorniť, že ak zároveň vláda hovorí o tom, a hovorí o tom na rozdiel od iných vecí, sociálnej, pracovnej oblasti, veľmi otvorene, že chce zmeniť Zákonník práce v prospech zamestnancov, takzvane v prospech zamestnancov, tak chcem len upozorniť, že to v prospech zamestnancov môže znamenať, ak sa to urobí necitlivo, že zamestnávatelia prestanú vytvárať nové pracovné miesta. Myslím si, že tým problémom Slovenska nie je to, či máme toľko alebo toľko paragrafov v Zákonníku práce, ale to, že máme veľký počet nezamestnaných a treba v tomto počúvať zamestnávateľov. Takisto ako ich treba počúvať, keď protestujú proti avizovanému návratu k automatickému rozširovaniu kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. To naozaj bude krok späť a neprospeje to k dobrej podnikateľskej klíme a tvorbe nových pracovných miest.
Ďalej by som si ešte dovolil komentovať. V programovom vyhlásení vlády je zaujímavá veta: "Vláda zváži úpravu režimu valorizácie minimálnej mzdy vo väzbe na priemernú mzdu a na životné minimum." No, tomu naozaj nerozumiem a "teším sa na to", v úvodzovkách, kedy príde konkrétny zámer. Znova sa tu hovorí niečo v inotajoch. Doteraz sa totižto minimálna mzda zvyšovala de facto vždy vo väzbe na priemernú mzdu. Naviazať to na životné minimum bude znamenať znížené alebo menšie zvyšovanie minimálnej mzdy oproti súčasnosti.