2. schôdza

Kolegyne, kolegovia, na vystúpenie pána poslanca Kollára ešte budú reagovať faktickými poznámkami - pán poslanec Dušan Jarjabek, nie je v sále.
Takže ďalšia faktická poznámka, pán poslanec Blaha Ľuboš, nech sa páči.

Pán kolega Kollár, ak opomeniem to ideologizovanie, tak správne ste poukázali na to, že dnes v Európskej únii existujú dva základné modely, ako riešiť krízu. Prvý z tých modelov, v angličtine sa mu hovorí austerity, to znamená spoliehať sa na úspory, škrtanie, voľný trh, tento model dusí rast. To sa ukazuje pri Španielsku, ako aj iných, iných krajinách. Zástancom tohto modelu je neoliberálna a neokonzervatívna pravica a takýto model vyznávala aj vaša vláda. Ten druhý model, v angličtine sa mu hovorí recovery, podporuje rast verejnej investície a regulovaný trh. Zástancom je sociálna demokracia a socialistické strany. Pokojne môžeme hovoriť o socialistických stranách, neviem načo sa tu motáte okolo toho pojmu, je to bežný pojem, socialistické strany, pokiaľ, samozrejme, nespájate socializmus reálny, ten z bývalého režimu, so socializmom moderných európskych politických strán. Oba tieto modely sú legitímne, aj austerity aj recovery, treba si však uvedomiť že misky váh sa dnes prudko v Európe vykláňajú k tomu recovery, ale dôvod nie je socialistická vlna, o ktorej hovoríte, ale ekonomická racionalita. Uznáva to aj časopis The Economist, čo určite nie sú socialisti, uznáva to Mario Draghi z ECB-čky, čo nie je socialista, uznáva to Van Rompuy, takisto žiaden socialista, ale kresťanský demokrat, uznáva to Medzinárodný menový fond, takisto žiadni socialisti a tak ďalej. Čiže všetci odmietajú tento, túto vulgárnu politiku škrtania a voľného trhu. Zdá sa, že jediný, kto sa ešte celkom neprebudil z neoliberálneho sna, pre ľudí skôr nočnej mory, je strana Sloboda a Solidarita, ale je to, samozrejme, vaše právo ostať neprebudení.
Ďakujem.

S reakciou pán poslanec Hlina, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ja len zareagujem, pán poslanec Kollár spomínal, Čína, keď počujem Čína, tak hneď mi zasvietia kontrolky, a to je tak zaujímavé, že, že počúvať, ako čínsky boľševik prekabátil všetkých, a to je aj také zase zaujímavé, že vyznávači Miltona Friedmana a voľného trhu oceňujú čínskeho boľševika. Pán Kollár tu spomínal, že Číňania žiadajú, čínski komunisti žiadajú od EÚ reformy. No, tak to sú také zvláštne paradoxy. Ono to tak asi fakt vyzerá, že z Európy bude skanzen a autobusy plné Číňanov sa sem dovezú a budú pozerať, že, že, a prechádzať sa po uliciach, že čo to tu žijeme. Ja som to už dávnejšie hovoril aj v kruhu mojich kamarátov, že na to vytriezvenie z toho sna, toho, čo sme tu žili v tej Európe, tej sociálnej a socialistickej, trebalo ísť na týždeň do Číny, možno by stačilo len na letisko do Pekingu, by sa človek z toho zobudil. Európa sa Číne neubráni, keď tak, tak iba reguláciou, alebo si počká na vojnu. A možno bude zaujímavé sledovať tento sobáš, ktorý sa tu teraz črtá, to znamená vyznávačov Miltona Friedmana a voľného trhu a čínskych pološtátnych úradníkov. Reguláciu môže urobiť aj Európska únia, vojnu niekto iný, my môžme, čo môžme urobiť my, a to je, čo chcem tým zakončiť, ja som to avizoval, že to budem hovoriť v mojej rozprave, že veľa nám toho nezostáva, ale predsa len niečo, keď pán premiér potrebuje rast, na rast potrebuje aj tvorivosť. V programovom vyhlásení sa vyskytuje, myslím, že iba raz alebo dvakrát. Čiže veľa toho nezostane, ale predsa ešte nejaká nádej malinká tam zostáva v tomto nerovnom zápase a v riešení možno pre túto chvíľu bude aj tá tvorivosť.
Ďakujem.

S reakciou pán poslanec Duchoň.

Ďakujem. Ja by som rovnako rád zareagoval na tú poznámku, ako ste bol smutný, keď nám Čína odkázala, myslím Európe, aby sme robili reformy. Za prvé ste nepovedal teda, že aké reformy, za druhé, čínska ekonomika dlhodobo je postavená predovšetkým na lacnej pracovnej sile a na, proste vykorisťovaní ľudí a určite nechceme, aby ľudia v Európe pracovali neraz v tak neľudských podmienkach, ako sa to práve deje v Číne. Ďalšie dôsledky sú také, že tá enormná výroba, ktorá vlastne dnes sa v Číne deje, keďže takmer fabrikou celého sveta je, sú enormné dôsledky, negatívne dôsledky na životné prostredie, čo je rovnako, myslím si, že absolútne negatívny jav a Čína sa s tým bude musieť vysporiadať. Na druhej strane už aj dnes Čína vykazuje pomalšie tempo hospodárskeho rastu a v princípe dokazuje to aj spotreba oceli a spotreba elektrickej energie a rovnako už aj v Číne sa začína silno prejavovať problém realitnej bubliny. Takže toľko k Číne. Čo sa týka regulácie, ktorú ste viac-menej odsúdil vo svojom vystúpení, myslím si, že je dôležité, aby štát dokázal správne regulovať napríklad finančný trh, pretože práve deregulácia finančného trhu, ktorá sa diala od sedemdesiatych rokov, spôsobila, že banky a ďalšie finančné inštitúcie vytvorili absolútne množstvo neprehľadných finančných nástrojov, ktoré, si myslím si, že výraznou mierou prispeli k vzniku dlhovej krízy. Rovnako aj uvoľnenie poskytovania úverov častokrát osobám, ktoré už vopred bolo zjavné, že v budúcnosti nebudú môcť tieto úvery splatiť a jednoducho nebudú mať na to, aby dokázali tieto záväzky vyrovnať, bolo, bolo určite chybným krokom. Takže toľko.
Ďakujem.

S faktickou poznámkou pán poslanec Hudacký.

Ďakujem pekne. Ja by som chcel poďakovať pánovi poslancovi Kollárovi, pretože skutočne vystihol objektívne tú situáciu v rámci návrhu vládneho programu. Na jednej strane síce, áno, konsolidácia verejných financií, na druhej strane hospodársky rast a zamestnanosť. Pokiaľ skutočne by sme vedeli konkrétne opatrenia, ktoré sa obyčajne dozvedáme len v komunikácii s médiami, tak by som tomu mohol aj veriť. Takže to je jedna stránka veci. Určite som veľmi rád, že pán poslanec to takto vystihol. Na druhej strane ten európsky kontext, nie síce ako pán Blaha, ja by som to komentoval tak, vy sa tu stále oháňate nejakou hypotézou alebo hypotetickými hrozbami, že čo všetko budeme musieť, aké záväzky máme, aké garancie, čo všetko je splatné, čo nie je splatné. Na druhej strane si treba uvedomiť, že sme získali voľný trh a ak budeme schopní posilňovať konkurencieschopnosť našej ekonomiky, našich podnikateľov, určite tu je cesta na to, aby sme mohli aj ten hospodársky rast skutočne zaznamenávať, veď každá jedna krajina Európskej únie, a tobôž eurozóny, bude mať snahu konsolidovať verejné financie a nespadnúť do recesie. Takže myslím si, že tá vaša opatrnosť súvisí skôr s ospravedlňovaním toho, že ste mali problém aj v bývalej vláde s tou európskou agendou a, bohužiaľ, došlo to až k položeniu vlády.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Nachtmannová, máte slovo, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Kollár, neodpustili ste si hneď v úvode vaše povinné cvičenie typu socialisti si privlastňujú hodnoty a potom ich rozdávajú cez sociálny štát. Toto tu počúvame roky, ale ekonomická realita, teraz nemám na mysli slovenský priestor, ale globálny priestor, už dávno takéto tvrdenia odmieta. Samozrejme, nie je tu priestor na diskusie odborné, hlboké, ale prosím, musíte sa zmieriť s tým, že ekonomický liberalizmus, neoliberalizmus v ekonomike evidentne končí. Môžem spomenúť len posledné zasadnutie ekonomického fóra v Davose, kde tieto slová o konci éry ekonomického liberalizmu povedal Klaus Schwab, prezident tohto ekonomického fóra, a tento pán bol ešte donedávna jedným z najväčších zástancov práve tejto neoliberálnej ekonómie. Takže, prosím vás, zmierte sa s tým, je koniec takýmto tézam.
Ďakujem.