2. schôdza

Pán kolega, hovorili ste vo vašom vystúpení o tom, že táto vláda nebude žičlivá voči podnikateľskému prostrediu, a ja s vami súhlasím. Aj v pomerne nekonkrétnom a veci zahmlievajúcom programovom vyhlásení vlády dokážeme nájsť niekoľko konkrétnych príkladov, ktoré to dokazujú. V prvom rade zmeny Zákonníka práce. Vláda hovorí v prospech zamestnancov, no, samozrejme, to znamená v neprospech zamestnávateľov. Tí tým pádom budú mať horšie podnikateľské prostredie, vytvoria menej pracovných miest. Ďalej je to automatické rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. Veľmi škodlivé opatrenie pre podnikateľské prostredie. Zamestnávatelia sa už voči tomuto veľmi silno ohradzujú. Ďalej sa má znovu zaviesť plošná povinná pracovná zdravotná služba. Veľmi nešťastné a byrokratické opatrenie. Pán minister práce vyzdvihuje programy na zamestnávanie mladých ľudí. Vysvitlo, dnes to bolo prerokované na vláde, že na tieto programy má ísť 50 mil. eur, a odkiaľ? Z operačného programu Vzdelávanie. Čiže my namiesto systémového zlepšovania školstva berieme 50 mil. z operačného programu Vzdelávanie na to, aby sme nesystémovým spôsobom "podporili", v úvodzovkách, niekoľko tisíc nesystémovo vzniknutých pracovných miest. Namiesto zlacnenia ceny práce znižovaním odvodov sa zavádzajú odvody pri práci na dohodu. Budú sa zvyšovať zrejme maximálne vymeriavacie základy pre zamestnancov s lepším príjmom, budú sa zvyšovať aj minimálne vymeriavacie základy pravdepodobne pre živnostníkov. Čiže to, čo ste aj vy spomínali, zhoršovanie prostredia. No, čerešničkou na tortičke je zvyšovanie daní pre právnické, fyzické osoby, daň z dividend a zvyšovanie dane z nehnuteľností, ktoré zasiahne zrejme hlavne firmy. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Len veľmi krátko k pánovi poslancovi Mihálovi. Určite to sú obmedzenia podnikateľského prostredia, o ktorých sa hovorí. Ja s tým súhlasím. Určite, že bude treba hľadať minimálne kompromis. Či už je to Zákonník práce a ďalšie tie veci, ktoré, ktoré ste uvádzali. Ale veď na to sme tu aj v tej snemovni, aby sme tieto veci pripomínali. Ja budem sám očakávať konkrétne návrhy zákonov tak, aby sme vedeli eliminovať, respektíve aspoň hľadať nejaké kompromisy. Za ten pokus to stojí. Aj keď zdá sa, že vláda jednej strany nepotrebuje opozíciu, respektíve nejaké doplňujúce hlasy. Ale ja verím, že hádam tie určité názory budú vypočuté a čosi budeme vedieť ovplyvniť. Ale určite to sú obmedzenia, ktoré sú takým rizikom vlastne preto, aby sme mohli napĺňať tú víziu alebo to hlavné, tú hlavnú výzvu v rámci tohto programového vyhlásenia, to je rast hospodárstva a zamestnanosť, pri, samozrejme, konsolidácii verejných financií.
Ešte na pána Géciho. Určite áno. Niektoré veci v rámci toho krátkeho času, keď sme boli pri vláde, neboli zvládnuté. Na druhej strane môžem hovoriť predovšetkým za KDH, že my sme intervenovali do rezortov. Nemali sme rezort, cez ktorý sme mohli ovplyvňovať vylepšovanie týchto podmienok pre živnostníkov. Ale určite sme sa snažili intervenovať. A koniec koncov, keď si spomínate na daňovo-odvodovú reformu, práve KDH zo strany koalície dosť významne kritizovalo to nastavenie. Takže myslím si, že za ten krátky čas sa urobilo, čo sa urobiť dalo. Ale nevracajme sa do minulosti. Teraz. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka parlamentu, vážení páni ministri, vážené pani poslankyne, páni poslanci. Programové vyhlásenie každej vlády by mal byť strategickým dokumentom, v ktorom vláda stanoví svoju víziu, v akom stave chce mať jednotlivé rezorty a stav krajiny na konci volebného obdobia. Preto by malo obsahovať nielen túto víziu, ale aj kroky, ako to chce dosiahnuť, aby sa odborná aj laická verejnosť mohla zoznámiť so spôsobom a nástrojmi, ktoré na dosiahnutie tejto stratégie použije. Žiaľ, programové vyhlásenie vlády stratégiu ani konkrétne opatrenia v systéme zdravotníctva, ktoré chcem komentovať, neponúka. Všeobecné deklarácie, ktoré sú obsiahnuté v tomto vyhlásení, znamenajú buď nepripravenosť na vládnutie, alebo cielené zakonzervovanie súčasného stavu. Pán premiér v úvodnom slove hovoril, že si dal tú námahu a prečítal si programové vyhlásenie vlády Ivety Radičovej a našiel tam dve konkrétne opatrenia. Chcem odkázať pánovi premiérovi, že len v časti Zdravotníctvo je viac ako dvadsať konkrétnych opatrení, čo chcela predchádzajúca vláda v horizonte štyroch rokov urobiť alebo akým spôsobom. Je prirodzené, že vtedajšia opozícia kritizovala tieto kroky. Kritizovala napríklad transformáciu nemocníc na akciové spoločnosti, čo je naozaj prirodzené. Ale aspoň sa dalo čo kritizovať. Všeobecné deklarácie sa naozaj kritizujú veľmi ťažko. Možno jeden príklad za všetky. Citujem z programového vyhlásenia tejto vlády: "Vláda zavedie prísnu kontrolu hospodárenia nemocníc, čím sa zabráni neúčelnému vynakladaniu finančných prostriedkov." Chýba odpoveď, nielen mne, ale aj odbornej verejnosti, na jednoduchú otázku: Ako a akým spôsobom? Ak vláda nezmení legislatívu, čo ani nenaznačuje, kontrola hospodárenia jednotlivých nemocníc bude len na politických nominantoch. Ak budú nominácie podobné ako do bratislavskej záchranky, kde sa vrátil bývalý riaditeľ, nemocnice možno bude o pár rokov treba oddlžiť nie tristo, ale päťsto miliónmi eur. Úrad pre verejné obstarávanie v čase, keď riadil záchranku, konštatoval, že tender na záchranky bol netransparentný, lebo bol nastavený len na jedno konkrétne auto. Toto vyjadrenie je k dispozícii na stránke ÚVO-a. Tender bol zároveň výrazne predražený. Vyhrala ponuka o dva mil. eur drahšia a záchranka sa z nákupu stoštyridsiatich predražených sanitiek doteraz spamätáva. Vo veci sa vedie aj trestné stíhanie, ale ani to nebránilo pani ministerke nominovať za šéfa záchranky toho istého človeka, ktorý je za toto zodpovedný. Ak budú takéto nominácie aj do nemocníc namiesto akože kontrol, asi bude treba rovno do každej nemocnice na 24 hodín posadiť človeka z Najvyššieho kontrolného úradu. Vláda, ktorej som bol členom, možno do programového vyhlásenia vlády napísala kroky, ktoré, s ktorými nesúhlasila vtedajšia opozícia, ale boli to konkrétne kroky. Boli to kroky, čo mieni vláda v zdravotníctve urobiť. Napríklad vrátiť nezávislosť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, či zrušiť výmenné lístky, či zaviesť generickú preskripciu, alebo pripraviť už spomínanú transformáciu nemocníc na akciové spoločnosti, či zverejniť zmluvné vzťahy medzi nemocnicou, poskytovateľmi a dodávateľmi a uskutočniť mnohé ďalšie konkrétne opatrenia. Chcem poukázať na jeden vecný problém, na ktorý má pravdepodobne v horizonte dvoch rokov strana SMER pravdepodobne opačný pohľad. V auguste roku 2010, teda pred necelými dvoma rokmi, zakončil svoju reč k bývalému programovému vyhláseniu vlády Ivety Radičovej v časti Zdravotníctvo poslanec vtedy za stranu SMER a exminister zdravotníctva, pán Raši, týmito slovami: "Bojujte za päť percent, bojujte za poistencov štátu, lebo ani svoju funkciu, ani svoj systém bez toho neudržíte." Mantru päť percent opakoval pán poslanec celé dva roky, dokonca v novembri minulého roku predkladal návrh, aby to tak bolo. Dnes je SMER vo vláde, má pohodlnú hladkú väčšinu v parlamente, nepotrebuje robiť žiadne ťažké kompromisy, má všetko v rukách. Ale v programovom vyhlásení vlády nie je o týchto piatich percentách ani chýru, ani slychu. Pán premiér v úvodnej reči hovoril, že pri tvorbe programového vyhlásenia tejto tvorbe predchádzali veľké rokovania alebo dlhodobé rokovania s, so sociálnymi partnermi. Ja sa chcem opýtať, či aj so sociálnymi partnermi v zdravotníctve, ktorí dva roky hovorili o tom, že je nedostatočná platba za poistencov štátu? Že či títo sociálni partneri súhlasia s neprítomnosťou tohto záväzku, keď tento záväzok bol aj obsahom memoranda Lekárskeho odborového združenia, či opakovanými požiadavkami Slovenskej lekárskej komory alebo komory sestier? Odborná verejnosť, lekári, zdravotníci a zamestnanci si to už uvedomili a už sa ozývajú prvé nespokojné hlasy zo strany odborníkov. Ukážkou, že zdravotníctvo nie je pre stranu SMER žiadna priorita, je aj to, že sa mu v programovom vyhlásení vlády začína venovať až na strane 56 zo 65-stranového dokumentu. Toto je asi prvé programové vyhlásenie vlády v histórii Slovenska, ktoré hovorí, čo vláda urobiť nechce. Dozvedeli sme sa, že vláda neuskutoční transformáciu nemocníc na akciové spoločnosti. Ale predsa transformácia je už zrušená zákonom. Tento priestor sa v programovom vyhlásení vlády dal využiť aspoň na jedno konkrétne opatrenie, ktoré by sa, ktoré by bolo treba v zdravotníctve urobiť. Ale ak ste chceli komentovať transformáciu v programovom vyhlásení vlády, mohli ste do programového vyhlásenia napísať, že Nemocnicu svätého Michala, ktorú ste transformovali na akciovú spoločnosť v roku 2009, zmeníte na príspevkovú organizáciu. Je to skutočne paradox, keď si uvedomíme, že vláda Ivety Radičovej žiadnu nemocnicu netransformovala na akciovú spoločnosť, ale prvá vláda Roberta Fica áno. Po celý čas ako bol SMER v opozícii, vyhlasoval, že zakáže zisk zdravotných poisťovní. Od volieb uplynuli len dva mesiace a v programovom vyhlásení vlády o tejto, o tomto zisku alebo o tomto zákaze nie je ani riadok. Možno je to tým, že nová pani ministerka zdravotníctva prišla zo súkromnej poisťovne Dôvera, a je asi pochopiteľné, že teraz nechce siahať svojim bývalým chlebodarcom na peniaze. O zákaze zisku budeme ešte určite počuť. Hovorí sa totiž ľahko, ale dať to na papier a zaviazať sa k tomu, je už ťažšie. Chcem vás preto požiadať, vážení páni poslanci, aby ste aspoň tak, ako sme to urobili my, pokračovali v sprísňovaní podmienok, za akých si poisťovne môžu zisk vyplácať. Ak nie vy, môžem teraz garantovať, že takýto návrh predložím v budúcnosti ja. Toto programové vyhlásenie vlády obsahuje, samozrejme, aj pozitívne veci a okrem snahy o dostavbu Rázsoch oceňujem deklarovanú snahu o spustenie projektu i-Health a elektronické zdravotné knižky. Chcem len upozorniť vládu, že budem veľmi podrobne monitorovať, koľko bude celý systém stáť. Z pôvodnej ceny 250 mil. eur, ktorú plánoval minúť na i-Health SMER a plánovala sa minúť v rokoch 2006 až 2010, sme po náročných rokovaniach s dodávateľmi upravili sumu na 130 mil. eur. Čiže o 120 mil. eur menšiu. Dodávatelia nám garantovali, že za túto sumu sú schopní spustiť celý projekt v požadovanej kvalite a bez časového sklzu. Akékoľvek zvyšovanie rozpočtu tak bude znamenať, že peniaze budú chýbať v nemocniciach či ambulanciách. V programovom vyhlásení vlády by sa dala oceniť aj veta, citujem, že: "Rezort zdravotníctva bude pokračovať v krokoch, ktoré zabezpečia znižovanie nákladov a zároveň zvýšia dostupnosť liekov a pomôcok bez doplatkov pre všetky závažnejšie ochorenia." Asi to znamená to, že vláda bude pokračovať v tých krokoch, ktoré sme začali. Nastavili sme cenu liekov na druhú najnižšiu v Európskej únii, čo prinesie ročné úspory niekoľko miliónov, niekoľko desiatok miliónov eur. Zaviedli sme horný limit na doplatky pre dôchodcov a zdravotne ťažko postihnutých. V predloženom programovom vyhlásení vlády som totiž nenašiel žiadne konkrétne opatrenie v liekovej politike, čo je dva mesiace po voľbách veľmi zvláštne. Vláda vo svojom programovom vyhlásení píše, že chce podporiť aj optimalizáciu siete poskytovateľov zdravotnej starostlivosti s dôrazom na zabránenie nekontrolovateľného rastu najmä špecializovanej ambulantnej starostlivosti. Tu chcem pani ministerku vzdialene varovať. Ak to nie je len prázdna veta, ako sa zdá, ale skutočný, aj keď všeobecný zámer, aby si dobre zvážila, čo povie a následne urobí. Naposledy, keď minister zdravotníctva Ivan Valentovič zo SMER-u priniesol na vládu analýzu, ktorá hovorila o optimalizácii, musel skončiť. Analýza, že máme šesťtisíc zbytočných prázdnych a neefektívnych lôžok, ktorú vypracoval v roku 2007, nezapadala do politiky SMER-u, a tak na ministerstvo prišiel človek, ktorý ani jedno neefektívne lôžko nevidel. Nám sa podarilo zrušiť za tento krátky čas tritisíc neefektívnych lôžok a verím, že pani ministerka nájde odvahu a oprie sa aj o vyjadrenia súkromnej zdravotnej poisťovne, kde predtým pôsobila. Tá podporovala optimalizáciu aj lôžok aj oddelení. Nemá zmysel venovať sa tu všetkým detailom programového vyhlásenia vlády v zdravotníctve. Dokument, až na naozaj výnimky, je veľmi povrchný. A ak by vláda robila odpočet za mesiac, určite by mala dosť argumentov na to, aby verejnosť presvedčila, že vlastne všetko splnila. Celá odborná verejnosť si tak bude musieť počkať, kým pani ministerka príde s konkrétnymi návrhmi na systémové zmeny v zdravotníctve a verím, že to do leta stihne, aby sme si to mohli dôkladne preštudovať. Zdravotníctvo, keďže každý z nás je potenciálny pacient, je špecifické tým, že všetci zainteresovaní, či riaditelia nemocníc, či lekári, farmaceutické firmy, dodávatelia liekov, sú spokojní s nemenným stavom. So stavom status quo, len by všetci chceli viac peňazí. Chcú zarábať viac, ak budú mať viac peňazí, budú ticho. Ak nie, budú kričať. Minister zdravotníctva ale musí mať vyššie ambície, musí hľadať také riešenia, ako efektívne využívať tie zdroje, ktoré v systéme máme. A toto mi v programovom vyhlásení najviac chýba. Na zákaz zisku zdravotných poisťovní pravdepodobne nebude odvaha, pokiaľ sa nezmenia majitelia. A ak na 5 percent nebola odvaha napísať ju do programového vyhlásenia vlády, dúfam, že ju naberiete pri písaní návrhu štátneho rozpočtu. Lebo napísať dokument o tom, čo by sme chceli, bez toho, ako by sme to chceli, je naozaj ako list Ježiškovi, čo by sme chceli na Vianoce pod stromček. V každom prípade pani ministerke želám mnoho zdravia v tejto veľmi náročnej práci a funkcii a viac pokoja v rezorte zdravotníctva.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ja by som zareagoval na poznámku, ktorú ste povedal k transformácii Nemocnice svätého Michala na akciovú spoločnosť. Áno, toto sa udialo, to je pravda, ale nepovedal ste, z akého dôvodu. Je to bývalá nemocnica ministerstva vnútra. Transformovala sa preto na akciovú spoločnosť, pretože sa zlučovala s Nemocnicou ministerstva obrany, ktorá už v tom čase bola akciovou spoločnosťou a ktorej som bol aj ja osobne riaditeľom dva roky. A možno jedna poznámka k tej transformácii na akciové spoločnosti. Výsledkom toho, že sa Nemocnica ministerstva obrany, bývalá Vojenská nemocnica, stala akciovou spoločnosťou, bolo napríklad to, že sa päť lukratívnych oddelení prenajalo súkromnej zdravotníckej organizácii, čím vlastne vznikol stav, kedy vo Vojenskej nemocnici pôsobili naraz dve, dve zdravotnícke zariadenia. Nebudem už hovoriť o takých detailoch, ako bola vôbec, ako bol koncipovaný celý tento prenájom. Môžem konštatovať, že určite nevýhodne pre, pre Vojenskú nemocnicu, pretože napríklad sa prenajali röntgenologické oddelenia s tým, že servis a tieto röntgenologické oddelenia znášala samotná Vojenská nemocnica. Stal sa tam príklad, prípad, kedy vyhorela lampa v tomto röntgenologickom zariadení, ktorej cena bola vtedy ešte 2 mil. korún. A, samozrejme, tieto 2 mil. korún musela znášať Vojenská nemocnica. Takže aj takto sa dá dokladovať, ako nevýhodne a k čomu vlastne viedla transformácia nemocnice na akciovú spoločnosť. Ďalej by som chcel iba poznamenať, že je veľmi demagogické si myslieť, že transformáciou na akciovú spoločnosť sa vyrieši problém zadlžovania nemocníc, určite nie. Zase dôkazom toho je aj moje pôsobenie vo Vojenskej nemocnici, kedy opakovane táto nemocnica skončila v strate a určite nepomohla transformácia na akciovú spoločnosť. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec, prekvapuje ma, že od volieb je veľmi krátka doba a vy ste asi stratili pamäť. Keď sa zostavoval štátny rozpočet, sme vás upozorňovali, že zdravotníctvo bude mať málo prostriedkov na rok 2012. Napriek tomu ste súhlasili, aby štátny rozpočet bol postavený na rok 2012 tak, ako je. Dnes kritizujete, že treba zhruba 5 percent a viac z hľadiska HDP. Dávali ste tu opatrenia, ktoré má nová vláda robiť. Všetky ste ich mohli zrealizovať, pričom váš výsledok v zdravotníctve bol katastrofálny. To, čo sa dialo na sklonku minulého roku a potom tesne pred voľbami z hľadiska zákona o zvyšovaní platieb pre zdravotné sestry a ďalšie veci. Z tých krokov, ktoré ste tu povedali, ste nič neuskutočnili. Takže by som poprosil sebakriticky neradiť niekomu inému, nechajte novú pani ministerku, ktorá sa iste bude musieť vysporiadať s tými vecami, ktoré dnes ste tu v zdravotníctve nechali.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán exminister, hovorili ste o jednej konkrétnej výmene, kde nastúpil človek, ktorý je dokonca, ako som to pochopil, v trestnom konaní. Ja sa chcem opýtať, lebo asi budete lepšie vedieť, mne totižto pripomína to, čo urobila v priebehu dvoch týždňov nová pani ministerka, kobercový nálet. A chcem vedieť, či vôbec zostal nejaký riaditeľ, ktorý bol predtým ešte riaditeľom nemocnice.
Ďakujem.

Pán Uhliarik, pochybujete o našej prísnej kontrole hospodárenia v zdravotníctve. Vy ste začali stabilizačnými opatreniami, oddlžili ste nemocnice. Prosím vás, ako vysvetlíte, ako to bolo v Univerzitnej nemocnici v Košiciach, keď k 30. 4. podľa doterajšieho zistenia je sekera za 17 mil. eur? K transparentnosti. Koho ste to mali v Detskej nemocnici v Košiciach, ktorý nakupoval lieky bez verejného obstarávania? Pán Uhliarik, k šetreniu zdrojov. Stráženie manažmentu. Počúvajte, stráženie manažmentu v Univerzitnej nemocnici Louisa Pasteura v Košiciach súkromnou bezpečnostnou službou za tritisíc euro mesačne. Keď nemocnica má vlastnú strážnu službu. A ešte k európskemu experimentu na umiestnenie svojich verných odborníkov. Osem námestníkov v tejto nemocnici. To stojí doslova za patentovanie. A a námestník pre transformáciu ostal, aj keď už ho nebolo treba. Pán Uhliarik, riaditeľ univerzitnej nemocnice vypovedal zmluvu o spolupráci lekárskej fakulte. Dohodu o zriadení výučbových základní, dohodu o spolupráci a uskutočňovaní akreditovaných štúdijných programov univerzity. Pán Uhliarik, nielenže ste chceli transformáciu nemocníc, ale ste ich začali aj zvnútra rozkladať, tak ako v Košiciach. Štát nech sa stará o školstvo, my budeme o akciovú spoločnosť. A medici ich. A medici a ich učitelia budú námedzní robotníci. Toto ste chceli dosiahnuť? To už boli kroky proti zdravému rozumu, pán Uhliarik.

Ďakujem. Pán poslanec a bývalý exminister zdravotníctva. Očakával som, že vystúpite pokornejšie, že vystúpite aj s určitou sebareflexiou po tom všetkom, čo ste spôsobili, a doslova môžem povedať, spáchali v zdravotníctve. Pretože vaše vystúpenie môžem hodnotiť skôr ako cynické vystúpenie škodoradostného chlapca, ktorý mal niečo dokázať, nedokázal to, a za jeho pôsobenia sa stalo niečo, čo ešte ani história Slovenska ani Československa nezažila, bol vyhlásený núdzový stav. Núdzový stav, ktorý sa vyhlasuje v prípade ohrozenia republiky pri nejakých iných situáciách. Ale vy ste bol ten, ktorý ste to spôsobili. Vy ste ten, ktorý škodoradostne dnes hovoríte o nejakých piatich percentách, a pritom vy ste tu predkladali so svojimi poslancami štyri percentá odvodov za poistencov štátu. Vy teraz hovoríte o nejakých akciových spoločnostiach, ktoré boli pripravené de facto na privatizáciu. Pán minister, keby vznikla akciová spoločnosť tak, ako ste ju, pán exminister, pardon, aby som vás neurazil, keby bola tak urobená transformácia na akciové spoločnosti, ako ste ju mali pripravenú, tak to bola len otázka času, kedy by sa majetok stal vlastníctvom súkromných veriteľov, ktorí dnes, dnes úverujú zdravotníctvo. Vďaka tomu, čo ste nastavili. No a, ešte som už len očakával, kedy poviete o tej oddlženosti. Veď ako ste vy oddlžili nemocnice, prosím vás, verejné, keď nemocnice krajské ste z toho úplne vylúčili? A to sú rovnako pacienti, ktorí tam chodia a platia si zdravotné poistenie. Toto všetko ste vy spáchali, vy sa postavíte tu a budete hovoriť, že sme nič neurobili? (Potlesk.)

Ďakujem pekne za všetky poznámky alebo vaše pripomienky. Na osobné invektívy ja nebudem, nebudem reagovať. Budem naozaj čakať, pán poslanec Blanár, akým spôsobom a kedy vy navrhnete, či už pozmeňovacím návrhom alebo nejakou novelou zákona oddlženie nemocníc vo VÚC. Viete tak dobre ako ja, že toto bol zákon, ktorý sa robil pre štátne nemocnice takzvané, čiže fakultné a univerzitné nemocnice, a s tým bola spojená aktivita oddlženia. Ale chcel by som reagovať na objem peňazí, ktorý je v zdravotníctve v súčasnej dobe. Štátny rozpočet v roku 2012 do zdravotníctva skutočne dáva historicky najviac peňazí za uplynulé obdobie. Je tam o 178 mil. viac. Je to na stránke ministerstva financií. Každý si to môže pozrieť. Naozaj neplatíme percentami, ale peniazmi. Navyše, v minulom roku sme oddlžili 300 mil. eur peňazí daňových poplatníkov, práve dlh nemocníc, ktoré, ktoré vznikli, tieto dlhy vznikli za uplynulé obdobie. A keď hovoríme o nesystémovom zákone, za ktorý som ja zodpovedný, tak si pozrite hlasovanie o zvyšovaní platov lekárov z decembra, ktoré strany hlasovali za, a uvidíte, že vtedajší poslanci za stranu SMER a MOST hlasovali za, všetky ostatné strany vrátane strán KDH, SDKÚ a SaS boli proti. Mnou navrhované zvýšenie nebolo zákonné zvýšenie v zákone, ale v memorande Lekárskemu odborovému združeniu.
Ďakujem pekne.

Vážená pani podpredsedníčka, milí kolegovia, tí, ktorí dali prednosť počúvaniu mňa pred hokejom, stav je 1:1, nič moc. Som rád, že po 22 rokoch som sa práve v Európskom roku aktívneho starnutia dostal do parlamentu. Nie je to zvykom, aby 73-ročný dedko s jedenástimi vnukmi sa dostal znova tam, kde bol pred 22 rokmi. Ďakujem všetkým voličom a verím, že ich, najmä seniorov, nesklamem. Začnem tak, by som povedal, neopozične, uznaním niektorých vecí, ktoré sú v programovom vyhlásení. Páči sa mi, že manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou, že rodina je základná bunka určujúca kvalitu života, že rodinná politika bude centrom záujmu sociálnej politiky štátu. Vítam prípravu novej koncepcie štátnej rodinnej politiky. Poznamenám, že s touto témou sa pravidelne stretá, už niekoľkokrát, taká dvadsaťčlenná skupina pracovná, ktorá má k tomuto vypracované viacero materiálov. Tiež vítam, že vláda sa hlási k sociálnemu trhovému hospodárstvu. Poznamenávam, že je to ideológia vlastných kresťanských demokracií v Európe. Pripomínam, že sa opiera o sociálne učenie cirkvi, ktoré stojí na princípe dôstojnosti ľudskej osoby, spoločného dobra, subsidiarity a solidarity. Vítam a oceňujem snahu o elektronizáciu v štátnej správe, aby všetko bolo na jednom mieste, aby občan nemusel pobiehať medzi často arogantnými úradmi, ktoré sú tu pre nás, a nie my pre nich. Takisto vítam snahu o zákonné zavedenie kategórie minimálneho dôchodku, najmä ženy v domácnosti, ktoré dlhodobo vychovávali veľa detí, sú na tom veľmi, veľmi zle. Určite podporím vytváranie pracovných miest pre služby seniorom, aj to, aby z príspevkov ľudí nemali poisťovne enormné zisky. Nesmie sa stať, aby poisťovňa, ktorá má veľký zisk, napríklad Dôvera, v zápätí sa snažila, neviem, ako to dopadlo, prepustiť svoje sestry zo svojej nemocnice zato, že im musí mierne zvýšiť plat. Podporíme aj kontrolu strategických podnikov, ako je to v programovom vyhlásení. Čo s nimi urobili zahraniční akcionári? Dodal by som, že treba kontrolu aj toho, čo urobili naši privatizéri so získanými podnikmi. Ani dnes po mnohých rokoch nevieme, kto čo získal a čo s tým urobil. Kto vyhráva? Slovensko vyhráva 2:1, výborne. Tak o chvíľu sem príde viac ľudí. Určite podporím veľmi nutnú novelu o sociálnych službách. Sociálne služby majú dlhú históriu, dobre ju poznám, nechcem ju tu zdôrazňovať. Aj prvá bola zlá, aj druhá novela tesne pred pádom vlády nie je dobrá, a verím, že tento parlament nájde tretiu, lepšiu, ktorá naozaj ľuďom, najmä v domovoch dôchodcov, pomôže. Ja by som osobne chcel aj s ďalšími poslancami, ktorí sa prihlásia, vypracovať zákon na ochranu mládeže pred nežiaducimi vplyvmi. Taký nemáme. Je to kdekade rozlezené v mnohých zákonoch, ale útoky drog, pornografie, alkoholu aj médií sú dnes tak silné, že treba mať jeden zákon kvôli tomuto. Pripomínam, že najmä v televíziách sa sústavne porušuje zákon, že do dvadsiatej druhej hodiny sa absolútne nevhodné programy púšťajú, ktoré sa potom na druhý deň opakujú, a že v tomto smere licenčnej rade budeme častejšie dávať alebo často dávať pripomienky k tomuto vážnemu porušovaniu. Mojou srdcovkou je znova zriadiť alebo založiť Slovenský historický ústav v Ríme. Viete, že v Ríme je veľa cenných materiálov vo všetkých možných archívoch. Je tam veľa o Slovensku, veľa z toho nepoznáme. Jedenásť štátov Európy tam má svoj historický ústav, iba Slovensko nemá. A už taký zákon bol v minulom období schválený, potom ho prezident nepodpísal. Mal pravdu v tom, že bol maximalistický vzhľadom na požiadavky finančné. Ja si myslím, že by sa s omnoho menšími požiadavkami dal takýto historický ústav založiť a že to bude veľmi v prospech Slovenska. Vláda pripravila, to sme už tu niekoľkokrát počuli, svoj program po množstvách dialógov, čo je iste správne. Tým pádom sa stalo aj to, že vlastne program vyzerá byť takým maximálnym zhrnutím tých mnohých požiadaviek bez nejakej priorizácie a poradia dôležitosti. Do dialógov pozvala svojich partnerov. Napríklad pozvala Jednotu dôchodcov, ale už napríklad druhú najväčšiu organizáciu seniorov na Slovensku, Združenie kresťanských seniorov, ja som jej predseda, nepozvala. Hoci som ešte nateraz menovaný predseda komisie, ktorá pripravuje návrh na víziu Aktívne starnutie a podpora a ochrana starých ľudí. Vláda jednej strany sa v minulosti teda pravdupovediac nikdy neosvedčila a je rizikovou záležitosťou. Ak chce táto strana obstáť, nesmie opakovať metódy svojich neúspešných predchodcov. Táto vláda je ušetrená koaličných rozporov, ale určite bude mať veľké pokušenia, aby pracovala starými metódami. Pripomínam vláde, že ten pomôže Slovensku, ktorý ho zjednotí, a čo je dobré pre Slovensko, je dobré aj pre všetky strany. Vláda oznamuje založenie viacerých nových rád vlády a tvorbu nových národných programov. Pokladám to za správne, ale môže to skĺznuť aj do formality a nekonkrétnosti. Tých rád vlády do roku 2010 bolo veľa, potom takmer prestali pracovať. Bol som v Rade vlády pre seniorov. Bolo nás tam okolo sto-stodvadsať a v takom kolektíve sa ťažko niečo konkrétne presadí. Odporúčam preto pre budúcnosť menšie, maximálne desať-pätnásťčlenné rady vlády odborníkov s priamym vedením člena vlády, ktoré budú schopné rýchlo formulovať stanoviská a návrhy pre vládu. V rokoch '90 - '92 som bol vo Federálnej vláde, ktorá sa volala vtedy vláda národnej obeti, potom bola aj vláda národného zmierenia. Neboli to frázy. Názov vláda istôt pre občanov je isto dobre mienená, ale zabezpečiť istoty občanov určite nezávisí len od vás ani nás. Okolo seba vidíme mnoho neistôt. Veď Slovensko je veľkosťou ako predmestie Šanghaja alebo Mexico City a v čase svetovej krízy vznikajú mnohé neistoty, ktoré nemôžeme ovplyvniť. Vláda už v tretej vete píše o eliminácii vplyvu krízy. O sedem riadkov nižšie hovorí o úlohe zmiernení dopadov krízy, posilní istoty občanov. Tvrdí, že krízu spôsobili bohatí i silní, čo sa mi zdá zjednodušené, lebo mnohí bohatí prišli k svojmu bohatstvu aj čestnou prácou a mnohí podporujú charitu a mnohé iné organizácie, takže týchto by som z toho snáď aj vyňal. O príčinách krízy by som čakal v tom vládnom dokumente podstatne viac. Krízu spôsobila ľudská chamtivosť, nedostatok morálky, život nad pomery, na dlh, špekulácie na finančných trhoch. Odhady na obchody s derivátmi, ktoré sú nekontrolovateľné, nezdanené a súvisia s dvadsaťštyrihodinovým elektronickým bankovníctvom, sú dnes 1500 biliónov eur. Pričom HDP sveta je 60 biliónov eur, čiže pomer medzi derivátmi a HDP je 25:1, čo je veľmi, veľmi rizikové. Je zaujímavé, že práve v tretej encyklike Benedikta XVI. Láska v pravde je prvýkrát, môžem povedať, naozaj otvorene napísané o príčinách krízy, aj o konkrétnych návrhoch na riešenie. Už Baťa dávno vedel, že príčinou krízy je nedostatok morálky, že trhová ekonomika formou trhni, čo môžeš, nefunguje. Okrem finančného eurovalu treba preto zaviesť aj akýsi morálny euroval a ten je aj v našej moci. Myslím si, že po schválení v eurovale ďalších dokumentov, ku ktorým sme sa zaviazali, sa aj Slovensko musí snažiť o zmenu finančného systému. Je to Titanic, ktorý už narazil, a vo svete stále viac sa diskutuje o novej Bretton-Woods zmluve, o napojení všetkých mien na zlato, o pevných kurzoch, netlačení nekrytých peňazí, o renovácii amerického zákona z minulostoročnej krízy Glass-Steagallovho zákona. Toto preskočím a snáď to poviem potom v rozprave k mechanizmom pre stabilitu, ktorá nás ešte čaká. Ešte pár mojich pripomienok. Vláda hovorí, že zvyšovanie nezamestnanosti je krutým výsledkom svetovej hospodárskej krízy. Samozrejme, platí to, ale aj neplatí. Príčinou nezamestnanosti je aj nízka kvalifikácia ľudí, už Norbert Wiener hovoril, že elektronizácia, kybernetizácia je hrob ľudí s nízkou kvalifikáciou, robotizácia. Ďalej, nezamestnanosť vytvára aj tvrdý postoj k podnikateľom, aj požiadavkou na ich odvody, ale aj nechuť k práci a demotivujúce príspevky pre ľudí, ktorým sa pracovať veľa nechce. Vláda tvrdí, že korupcia je hlavná téma u ľudí na Slovensku. Určite by mala byť. Podľa analýz, ktoré som nedávno čítal, však vôbec nie je. Korupciu vidí ako vážny problém na Slovensku 8 percent ľudí, po Gorile to bolo 12 percent ľudí. A zaujímavé, že korupciu vo voľbách brali do úvahy iba voliči SDKÚ. Gorila bola krásnou témou pred voľbami, ale teraz už nie je témou, aj keď by určite mala byť a iste aj bude, dúfam. Vláda sa v dokumente relatívne dobre venuje seniorom. Problém ich dôchodkov a budúcnosti však tiež nerieši, tak ako to je nakoniec v celej Európe. Upozorňuje len na jeden moment, podnet, že pri tvorbe dôchodkov v budúcnosti by sme nemali brať iba odvody ľudí, ktorých sa to týka, ale aj napríklad prácu v domácnosti a počet vychovaných detí platiacich odvody. Tie deti by mohli priamo prispievať na penziu svojich rodičov a nie je zlý nápad ani to, nie je to môj nápad, že tak ako 2 percentá dávame napríklad na nevládne organizácie, tak by sme mohli dávať aj 2 percentá na svojich rodičov, ktorí majú nízke penzie.
Kultúra je relatívne dobre spracovaná, aj konkrétne. Je skutočne našou vstupenkou do Európy. Naše najväčšie bohatstvo je práve v talente a tvorivosti ľudí, ktorých máme na Slovensku dosť. Nezabudnime, že Košice 2013 budú Európskym mestom kultúry, čo som vo vyhlásení nepostrehol.
V oblasti školstva sme zabudli na univerzity tretieho veku. Seniorských je na Slovensku trinásť, šesťtisíc päťsto frekventantov vlastne chodí na ne, ale financujú sa len zo svojich príspevkov. Žiaľ, v minulosti sa do vysokoškolského zákona nedostala snaha o podporu, aby aj vysoké školy podporovali univerzity tretieho veku. K tomu by stačilo veľmi málo. Na Slovensku máme, myslím, 37 vysokých škôl. Ich úroveň je rôznorodá, skôr by som povedal, bol som dlho na vysokej škole aj na akadémii, klesá. Lietajúci profesori a docenti zabraňujú vytváraniu kampusovskej atmosféry na vysokých školách a vyvolajú taký kolotoč. Akreditačná komisia požaduje garantov, vysoké školy generujú nových docentov a profesorov vo veľkom, aby mali akreditácie. Akreditačné komisie to kritizujú a kolotoč ide ďalej a úroveň, vedecká, odborná, vysokých škôl klesá. Nad tým sa treba určite zamyslieť, je to celospoločenský problém. Vláda hovorí, že ozdravenie verejných financií nemôže byť bez hospodárskeho rastu a vytvárania nových pracovných miest a že hospodársky rast je nutný aj pre udržanie európskeho sociálneho modelu. Poznamenávam, za to ma nebude chváliť ani jedna strana, že práve ten európsky sociálny model priniesol desiatky miliónov nezamestnaných a mnohé iné problémy. Nedávno som čítal, už to nie je najnovšia diskusia teológa Halíka a ekonóma Belohradského a tam si dovolím citovať bez komentárov takúto kacírsku vetu alebo dve: "Komunizmus bol a kapitalizmus je orientovaný na stály rast, ekonomický rast. Ten nemá zmysluplný cieľ, nedokáže vyriešiť mnohé problémy. Žiadna vláda nemôže navrhnúť pokles rastu, bol by to jej koniec. Problémy ako sú globalizácia, nezamestnanosť, diktatúra finančných trhov, sociálne otázky sa nedajú riešiť v rámci hodnôt západnej civilizácie, pretože tieto hodnoty sú príčinou týchto problémov." Udávam to ako citáciu, zamyslime sa nad tým, Slovensko by tiež malo viac šetriť. V '90 - '92 bol vyrovnaný rozpočet, sme od toho teraz veľmi ďaleko. Slovensko nešetrí, jazda na pol plynu by sa nám všetkým zišla. Ešte pár slov k zahraničiu. Je dobre táto časť spracovaná, veľmi zdôrazňujem aj snahu o ekonomickú diplomaciu, ako bývalý veľvyslanec viem, ako je to dôležité, ekonomická diplomacia, ako profi veľvyslanci sa k tomu nemajú, aj ako to štáty uznávajú, keď sa veľvyslanec v tomto angažuje. Pripomínam aj niekoľko tvrdení.  Sme stabilným a spoľahlivým členom NATO. Na druhej strane na obranu dávame 1,1 percent HDP, hoci sme sľúbili 2 percentá, a na modernizáciu armády dávame 7 percent miesto 20 percent. Myslím, že by sa mohlo vystúpiť aj za vojakov a policajtov, ktorí, najmä za vojakov, ktorých hlas málo počuť. Nie sú medzi nimi bohatí ľudia, nemajú super autá, bývajú v činžiakoch, často nasadzujú svoje životy v službe štátu a my na nich príliš šetríme, vyzývam, aby sme nešetrili. Niekto múdry povedal, že keď sme ohrození, vtedy vzývame Boha a armádu, ale keď ohrozenie skončí, zabudneme aj na Boha aj na armádu.
Ďalšie tvrdenie je, že Slovenská republika dosiahla maximálnu možnú integráciu v Európskej únii. Nezdá sa mi to celkom tak, lebo myslím, že stále sme ešte v sérii B podľa talianskej ligy. Napríklad dotácia v poľnohospodárstve, všetci to dobre vieme, že preferencie západných štátov pokračujú a že ich lacné potraviny vytláčajú naše, pretože sú dotované, a že chodíme potom kupovať potraviny aj benzín, žiaľ, do susedných štátov. Treba sa snažiť zmenšiť byrokraciu pri žiadosti o eurofondy. Skutočne, treba odbúrať nelegálne provízie sprostredkovateľom a nebolo by ťažké vypracovať napríklad jednu vzorovú žiadosť pre dediny, lebo každá má ten istý problém, ten istý projekt, napríklad revitalizáciu a tak ďalej, ale každá musí ísť cez sprostredkovateľa a tak ďalej. Táto byrokracia, žiaľ, prešla aj k nám. Združenie kresťanských seniorov nedávno na Úrad vlády dalo žiadosť o miniprojekt, ale prílohy boli a), b), c), d) a tak ďalej, až t), u), v). Čiže bolo ich tam toľko, že za chvíľu ani malá abeceda by nestačila. Čiže nechajú seniorov behať po všetkých poisťovniach, daňových úradoch a tak ďalej, a tak ďalej, a tie podpisy nesmú byť staršie ako tri mesiace.
Teda úrady žiadateľom nedôverujú, štátna správa, samospráva, polícia, miestna polícia, súdy, advokáti, často sa tvária nadradene a hádžu potom neúmerné bremená aj poplatky na ľudí. Ešte by som jeden vážny problém povedal, už som na konci, už pána Kuffu nedobehnem, niekto mi hovoril, dúfam, že ho porazíš, čo sa týka dĺžky, a ty budeš rekordér.
K Ukrajine. Ukrajina si dáva vlastné góly, exemplárnym príkladom je expremiérka Tymošenková, kde naozaj ju z politických dôvodov perzekvujú, to som nepovedal ja, ale aj ja, a jej hladovka je nebezpečná. Viete, že sa zrušilo v Jalte stretnutie prezidentov, jedenásť prezidentov to ignorovalo, traja, aj náš, tam chceli ísť, tak sme susedia, tak to chápem, aj keď vidíte, že hrozí masový bojkot Majstrovstiev Európy, Barroso, Merkelová, Medvedev a ďalší premiéri sa k tomu veľmi tvrdo vyslovujú a Slovensko stojí akosi mimo, opakujem, chápem pozíciu suseda, ale predsa len navrhujem, aby Národná rada schválila takéto uznesenie: "Národná rada Slovenskej republiky vyjadruje hlboké znepokojenie nad situáciou expremiérky Júlii Tymošenkovej a žiada ministra zahraničia o zaujatie stanoviska k tejto kauze a o urýchlený diplomatický dialóg s Ukrajinou."
Vážená Národná rada, už len posledných pár viet. Tento parlament, myslím si, že nezačal zle, prevláda vecná diskusia, neskĺzli sme ešte do zvád a populizmu a celkove ohľadom jeho budúcnosti som optimista.
Dvadsaťdva rokov žijeme predsa slobodne, môžeme si povedať, napísať, publikovať, čo chceme, môžeme cestovať, podnikať, a zariadiť si život viac podľa svojich predstáv. Aj keď je to šanca týkajúca sa skôr mladej a strednej generácie, sme radi, že aj my, seniori, ich máme. Treba rozprávku O troch grošoch dnes aktualizovať na rozprávku O štyroch grošoch, ba aj piatich grošoch. A treba v živote viac uplatňovať heslo: "Mladí rýchlo bežia, ale starí poznajú skratky." Na záver, na rozvedenie pána poslanca Vašečku, veď tu sedí, ja sa za vás pomodlím až doma a oznamujem vám, že som tu už o tom aj hovoril s niektorými poslancami, že sa občas aj pravidelne budeme spolu modliť a diskutovať tu v Národnej rade vo zvlášť vyčlenenej miestnosti, nie v pléne. Všetci sú tam vítaní a uvidíte, že nám to potom pôjde lepšie.
Ďakujem.