2. schôdza

Ďakujem pekne. Najprv teda, k môjmu kolegovi, teda poviem to, že nie som svetlá výnimka. Takýchto svetlých výnimiek je strašne veľa na Slovensku a ja som iba jeden z tých 60 percent. Vážne je na Slovensku 60 % integrovaných Rómov a vážne sú tu slušní a neslušní Rómovia, tak ako sú slušní a neslušní nerómovia. Ti neslušní, to je jedno, z ktorej komunity alebo akej etnicity sú, patria tam, kam patria všetci neslušní, vrátane Rómov. Nemôžme však zovšeobecňovať na všetkých Rómov, že sú zlí alebo neslušní. Nie je to pravda, nesúhlasím s tým.
Nebudem teda menovito hovoriť ku každému poslancovi, ktorý mal faktickú pripomienku. Vážne je pravdou to, že na rómsku problematiku sa vykazuje nespočetne veľa finančných prostriedkov, či už zo štátnych zdrojov alebo zo zdrojov Európskej únie, a je konečne vhodný čas, aby sa urobil poriadok aj vo vykazovaní. Lebo vážne je na Slovensku dokonca aj škola, do ktorej chodia iba štyria rómski žiaci zo západného Slovenska, vykazovaná ako škola, ktorá je relevantná k marginalizovaným rómskym komunitám, pritom na východnom Slovensku je strašne veľa škôl, ktoré teda navštevuje 80 % rómskych žiakov a tiež sú neopravené.
A súhlasím s tým, a ja si myslím, že to bolo cítiť dostatočne z môjho príspevku, my nepotrebujeme sociálne dávky dávať niekomu zadarmo. My potrebujeme ľuďom dávať prácu a toto je cesta  dopredu. Práce na Slovensku je strašne veľa a ako vidím, tak aj sociálne dávky, aj peňazí máme dosť. Tak prečo nezameniť sociálne dávky za plat? Jednoducho ľudia musia dostávať peniaze za prácu, nie za to, že nepracujú.
A bola tu ešte jedna vec ohľadom profesionality. Za všetkých ľudí, ktorí pracujú s Rómami, ale všetci ľudia, vrátane teda poli... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážená pani predsedajúca, vážený pán premiér, pán minister, pokúsim sa, vážené panie poslankyne, páni poslanci, odosobniť, hoci to celkom nejde, aby som neupadol do úplného jednostranného subjektivizmu pri posudzovaní toho, ako vláda naložila s ľudskými právami. Presnejšie, ako sklamala v agende, v ktorej by sa od nej očakávalo práve posilnenie a nie výrazné oslabenie či zúženie tejto štruktúrovanej témy.
Vláda, žiaľ, svoj program nepostavila na dôraze na princípy ľudských práv, hoci neskromne hovoriac, by možno stačilo, keby pokračovala v niektorých už naštartovaných inštitucionálnych zmenách a politikách. Dokonca by mohla napríklad v oblasti sexuálnych menšín presadiť také politiky, ktoré sa ani mne, bývalej konzervatívno-liberálnej koalícii nepodarilo. Je to totiž ľavicová téma par excellence. Naopak, vláda zlikvidovala vyprofilovaný exekutívny mikrorezort, ktorý agendu ľudských práv, národnostných menšín a rodovej rovnosti po prvýkrát od novembra 1989 naštartoval, nazdávam sa, koncepčne a systémovo. Zrušila nielen malý, ale už celkom dobre rozbehnutý exekutívny orgán, najmä však ukázala, kde podľa nej patria hodnoty ľudských práv a rešpektovanie ľudskej dôstojnosti každého jedinca. Presnejšie ukázala, ako nízko sú umiestnené v jej myšlienkovom svete politiky a zákony, ktoré rešpektujú každého človeka v jeho odlišnostiach.
Vláda hneď v prvých dňoch neobsadený post podpredsedu vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť fakticky znefunkčnila jediné orgány menšinovej participácie, Radu vlády pre ľudské práva, výbor pre národnostné menšiny a ďalších sedem výborov. Zlikvidovala tak neľahko vybudovanú konštrukciu, ktorá zabezpečovala aktívnu účasť národnostných menšín a ľudskoprávnych mimovládnych organizácií na správe vecí verejných na zmysluplnom dialógu s vládou. Vláda však zrušením exekutívno-ľudskoprávneho orgánu znemožnila aj vykonateľnosť zákona o používaní jazykov národnostných menšín, čo je trochu neštandardný zásah do právneho systému štátu. A čo je nemenej vážne, likvidáciou postu podpredsedu vlády marginalizovala a znefunkčnila aj Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnostné menšiny, ktorý stráca týmto svojho exekutívneho a politického partnera. Výbor túto agendu nielen kontroloval, ale aj zákonodarne inicioval, a dnes má byť jeho partnerom úradník, splnomocnenec bez výkonnej moci a politického ukotvenia.
Tato vláda určite neráta ani s pokračovaním stratégie ochrany ľudských práv, ktorú pripravoval môj úrad, hoci jedným z jej cieľov bolo, po viac ako dvadsaťročí od prevratných spoločenských zmien zaviesť napríklad do nášho vzdelávania výchovu a výučbu k ľudským právam. Výchova k rešpektovaniu každého človeka je pritom kľúčom k vytváraniu tolerantnej, prosperujúcej a slobodnej spoločnosti. Vláde akoby unikla narastajúca a alarmujúca podpora pravicového extrémizmu, najmä medzi mladými ľuďmi.
Ako som opätovne pri viacerých príležitostiach zdôrazňoval, naša spoločnosť nemôže tolerovať, či dokonca ospravedlňovať praktiky segregácie rómskych detí vo vzdelávaní rómskych komunít vôbec. Už tu bola o tom reč v predchádzajúcom príspevku do rozpravy aj v diskusii. Mentálne či betónové múry, ktoré existujú na školách, v triedach či na ihriskách, vysielajú signál niektorým deťom, že sú viac, a iným, že sú menej. My sa pokojne prizeráme na to, že v niektorých školách sú už nielen segregované triedy, ale sú aj dve jedálne, dokonca aj dva vianočné stromčeky. Delenie škodí pritom nielen rómskym deťom, ale aj deťom, ktoré majú to šťastie, že sa narodili tým "správnym rodičom". Od útleho detstva zakoreňuje nenávisť, ktorá ich oberá o možnosť žiť slobodný a úspešný život. Program vlády zrejme tieto vážne porušovania základných ľudských práv detí nespomína. Pripomínam, že práve môj úrad pripravoval a práve v nadväznosti na mediálne známy už rozsudok prešovského súdu pripravil legislatívne zmeny, ktoré by pomohli pri eliminácii segregačných praktík a boli by účinné pri zavádzaní inkluzívneho vzdelávania. Bolo by preto veľmi žiaduce, aby namiesto sporných a nebezpečných riešení typu internátnych škôl pokračovala vláda v tomto úsilí.
Vláda teda s osobitným postavením ľudských práv v exekutíve neráta. Naopak, vymenila ho za navrhovaného podpredsedu vlády pre ekonomiku, pre veľké investičné celky, pre širokorozchodnú trať, čím akoby a priori naznačila nedostatočnú funkčnosť či dôveryhodnosť ministerstva hospodárstva a občanovi predhodila ľúbivý ekonomický populizmus. Pri tomto populizme sa má zabudnúť na to, že pri nesystémovom rozdrobení agendy medzi viacero ministerstiev, a ani len v náznakoch konkrétnymi právomocami nedefinovaného splnomocnenca pre národnostné menšiny a občiansku spoločnosť, hrozí, že táto agenda za ľavicovej vlády, ktorá sa hlási k európskym hodnotám, celkom zanikne.
Vláda post splnomocnenca ponúkla opozícii, ibaže agenda ľudských práv a národnostných menšín je agenda štátu, dovolím si povedať, že prvoradá agenda, lebo politika je o človeku. V tejto oblasti hlavnou úlohou demokratického štátu nie je kontrola ponúkaná opozícii, ale zodpovedné spravovanie, vybudované na aktívnom partnerstve. Agendu občianskej spoločnosti, ktorú chce vláda prifariť splnomocnencovi pre národnostné menšiny, by sa ľavicovej vláde tiež patrilo vnímať citlivejšie. Nehovoriac o tom, že občianska spoločnosť je široká a autonómna štruktúra, ktorá si vyžaduje samostatnú výkonnú zložku, takisto ako si osobitné výkonné zložky vyžadujú ľudské práva a národnostné menšiny. Slobodná a nezávislá činnosť občianskej spoločnosti je verejnou činnosťou, ktorú si treba vysoko vážiť už aj preto, lebo ozajstným priestorom v demokratickej spoločnosti je verejnosť. Bez jej aktivity stráca demokracia zmysel. Občianska spoločnosť nie je len akýmsi súčtom občanov, ona vyvažuje vplyv štátu, ba dokonca môže byť aj jeho protiváhou. Najmä vtedy, keď by sa štát začal absolutizovať, keby chcel byť všemocný, ako to práve teraz začíname v niektorých oblastiach pociťovať, a nielen v súvislosti s krízou. To, ako dnes vláda vťahuje zamestnávateľov, univerzity, akadémiu, cirkví a iných do svojej vertikálnej mocenskej sféry a vyťahuje ich zo svojej prirodzenej horizontálnej pozície, je pre mimovládne organizácie neprijateľné. Tieto inštitúcie predsa nie sú závislé od výsledkov volieb. Naopak, práve ony, ba najmä, môžu tieto výsledky legitímne relativizovať.
Vláda vo svojom vyhlásení konštatuje, že vo všetkých oblastiach hospodárskeho, spoločenského, politického a kultúrneho života dlhodobo existuje úplná a efektívna rovnosť medzi osobami patriacimi k národnostným menšinám a osobami patriacimi k väčšine. Vláda síce toto môže konštatovať, ale tým sa výrok sám osebe ešte nestáva pravdivým. Stačilo by si napokon prehrať parlamentnú rozpravu tu, na tomto mieste, spred necelého roka o zákone o používaní jazykov národnostných menšín, aby si človek uvedomil rovnosť menšín a väčšiny v slovenskom prevedení. Pre osvieženie pamäti, bola to rovnosť, jemne povedané, veľmi asymetrická. Pretože fakt, že úplná a efektívna rovnosť je zatiaľ ideál, dosvedčuje nielen reálna prax, ale celý náš život, a nielen prax štátnej moci, samozrejme. Ak napríklad úrad splnomocnenca pre národnostné menšiny a občiansku spoločnosť nebude mať možnosť reálne ovplyvniť beh vecí, ak nebudú fungovať participatívne mechanizmy, ak sa ombudsmanka a Slovenské národné stredisko pre ľudské práva naďalej budú boriť s problémami, ak sa neurobia zásadné kroky v ľudskoprávnej výchove, tak citované konštatovanie bude len prázdnym heslom a Slovensko stratí prinajmenšom jedno volebné obdobie na budovanie spravodlivej, tolerantnej a prosperujúcej demokracie.
Je pochopiteľné, že dnes sú v popredí otázky spojené s krízou a vláda na túto nôtu prirodzené hrá. Ale projekt Európskej únie nie je iba o ekonomike, je o dodržiavaní ľudských práv vo vzťahu k národnostným menšinám a všetkým zraniteľným skupinám, k občanom, ktorých dôstojnosť je denne ohrozovaná. Aj preto len zdanlivo paradoxne treba neustále zdôrazňovať, že agenda ľudských práv nemá iba hodnotový, ale aj ekonomický rozmer. Spojitosť medzi presadzovaním a dodržiavaním ľudských práv a prosperitou spoločnosti je totiž očividná. Vládne vyhlásenie vytvára dojem, že v tejto veci je u nás akoby všetko v poriadku, že táto problematika je len nevinnou zábavkou mimovládnych aktivistov, a štát, ten stále viac paternalizujúcejší štát nemá v tejto veci už vlastne čo riešiť. Nazdávam sa, že má.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja by som chcel využiť oproti tomu, ako som mal ráno príhovor, a teraz máme tu viac tých poslancov, takže niektoré myšlienky, ktorými by som chcel doplniť môjho kolegu Chmela.
Ako prvé by som chcel podškrtnúť to, že naši voliči očakávajú dodržanie sľubu pána premiéra, že zachová status quo v otázke v oblasti menšinových práv. Všeobecne ale môžeme konštatovať aj to, že spočítanie ľudu z minulého roka ukazuje asimiláciu menšín na Slovensku. Pokiaľ považujeme za prioritu na Slovensku ochranu menšín a, ktorá je určitým koloritom a obohatením demokratického Slovenska, tak si myslím, že mali by sme mať vyššie ambiciózne ciele, ako zachovať len stav z roku 2011. Ja si myslím, že bolo by to cynické, pokiaľ by sme nemohli nájsť také nástroje, také možnosti, alebo nevytýčili aspoň, ktoré by mohli tento, verím, že neželateľný stav asimilácie, ešte viac prehlbovať.
Preto ja by som vyzval, aby sme, aby teda vláda bola ústretová a podporovala kontinuálny rozvoj menšinových práv, ktoré nebudú nejakým spôsobom obmedzovať väčšinový národ alebo nikoho druhého.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán Chmel, ja by som chcel na vás reagovať vzhľadom na to, že som sa veľmi tešil na toto vaše vystúpenie vo vzťahu k ľudským právam.
Dovolím si poukázať na to, že vy tu kritizujete vládu Roberta Fica ohľadom jeho vzťahu k ľudským právam. Trošku vám chcem pripomenúť niektoré veci, čo ste vy urobili, alebo lepšie povedané, neurobili ako vicepremiér s pani premiérkou Radičovou. Dovolím si konštatovať, že jediný výsledok v oblasti ľudských práv, ktorý občania mali možnosť cítiť, bolo asi to, že ste zreformovali teda tie rady vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny, ktoré boli viaceré, a vytvorili ste jednu s jej výbormi, kde ste úplne dosadili iba ľudí, ktorí boli blízki vám a pani Radičovej.
Na druhej strane asi jediná vec, ktorú ste urobili, bola tá stratégia ochrany ľudských práv, ktorú ste prijali, a ktorá sa nezačala ešte ani poriadne napĺňať. Z toho mal som dokonca pocit, že vy sa iba stále pripravujete na to, že sa pripravíte. Aby ale vaša pamäť bola úplne čerstvá, tak spomínali ste Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, že sa brojí s problémami v súčasnosti. Áno, brojí sa a kvôli tomu, že vaša vláda v roku 2011 znížila rozpočet SNSĽP o jednu pätinu, teda o 114 617 eur, teda o 3,5 milióna korún. To drastické zníženie rozpočtu nielen Stredisku pre ľudské práva, ale aj pre iné, dá sa povedať, občianske združenia, ktoré boli vyradené z grantovej schémy na vašom ministerstve, boli to aj niektoré rómske združenia, ktoré zastupoval povedzme napríklad pán Richter, ktorý bol členom predchádzajúcej rady pre národnostné menšiny, tak jednoducho stratili absolútnu šancu sa venovať ľudským právam alebo s veľkými problémami. Čiže toto chcem iba pripomenúť, že vy ste sa iba pripravovali na to, že sa pripravíte urobiť niečo pre ľudské práva za tých osemnásť mesiacov.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán premiér, páni ministri, dámy a páni, pred pár dňami predseda vlády Robert Fico predniesol programové vyhlásenie vlády tu v Národnej rade. Z takmer hodinového prejavu venoval téme vzdelania a školstva jednu alebo dve rozvinuté vety. A síce niečo v tom duchu, že pán minister má víziu a konkrétne zámery, a to najmä v oblasti odborného školstva. Ani napriek tomu, že v samotnom texte programového vyhlásenia vlády sa školstvu v kapitole Znalostná spoločnosť, vzdelávanie a kultúra venuje päť strán, o nejakých konkrétnych návrhoch, či nebodaj vízii sa nedá hovoriť. Školstvo a vzdelanie zjavne nie sú prioritou tejto vlády.
Keďže ale minister školstva sa v ostatných týždňoch viackrát nechal počuť, čo by chcel zmeniť a presadiť, aj napriek vágnym a všeobecným formuláciám v programovom vyhlásení vlády sa môžeme prizastaviť pri niektorých formuláciách z tohto dokumentu, ktoré sa nesú na jednej ideologickej vlne, a síce vyššej centralizácii, plánovaniu, obmedzovaní slobody. Napríklad zosúladenie vzdelávania s potrebami trhu práce, to sa v programovom vyhlásení opakuje dosť často. Áno, je pravda, že dnes z odborných škôl vychádzajú často absolventi, ktorí sa nevedia uplatniť na trhu práce, ale ak dnes sústredíme úsilie na výrobu ľudí pre konkrétnu štruktúru ekonomiky, potom hrozí, že ona štruktúra, montážna dielňa, sa na dlho zabetónuje, alebo ešte horšie, ak sa štruktúra zmení, čo pri dnešnej rýchlosti technologického pokroku a globalizácie môže prísť o pár rokov, budú tí ľudia neschopní robiť niečo iné, než čo ich naučilo Čaplovičovo školstvo. My potrebujeme pripraviť žiakov a študentov na povolania budúcnosti, aby neboli úzko špecializovaní pre jednu pracovnú pozíciu u konkrétneho zamestnávateľa, ale mali širšie kompetencie.
Ďalším záväzkom vlády je finančnými nástrojmi a kvalitatívnymi kritériami pri prijímaní zreálniť počty žiakov do gymnázií. Jednak nie je jasné, čo je na dnešných počtoch gymnazistoch nereálne a prečo to treba zreálňovať. Ale ak to má byť zavedenie prospechových kritérií, potom ide o úplný nezmysel v situácii, keď neexistuje objektívne meranie výsledkov a známky sú skôr odrazom kvality a kritérií školy ako kvality študenta. Navyše, naháňanie známok nepovedie automaticky k zvýšenej kvalite či lepšej zručnosti žiaka alebo študenta, ale skôr k naháňaniu známky pre známky, v horšom prípade ku korupcii, kedy sa známky budú vybavovať.
K téme zmeny financovania neverejných škôl už prebehla v médiách diskusia, len chcem zopakovať a zdôrazniť, že je neprípustné, aby deti, ktoré chodia na iné než verejné školy, boli diskriminované a nedostávali z verejných zdrojov rovnaké financie ako ich rovesníci vo verejných školách. A v tejto súvislosti by bolo dobré, aby sa školy prestali deliť podľa typu ich zriaďovateľa a delili sa podľa kvality.
Iste sa zhodneme, že zárukou a základom kvality školy nie je ani interaktívna tabuľa, ani počítač v rukách každého žiaka, ale kvalitný učiteľ a schopný riaditeľ. Dobrý učiteľ dokáže zmeniť život dieťaťa k lepšiemu. Dokonca mu môže pomôcť vymaniť sa z chudoby alebo jej predísť. A my potrebujeme, aby naše deti učili dobrí učitelia, aby kvalitní ľudia neutekali pre nízke mzdy a nízke uznanie do iných odvetví. V tomto smere vláda istôt neponúka učiteľom žiadnu istotu rastu, ale skôr stagnácie, a to aj v spôsobe odmeňovania. V minulom volebnom období pri novelizácii zákona o pedagogických zamestnancoch terajší pán minister a vtedajší opozičný poslanec kritizoval kreditný systém. Dokonca, a v tom sme sa zhodli, hovoril, že je to zlý systém a treba ho úplne zmeniť, ba až zrušiť. V programovom vyhlásení sa tento názor už neobjavuje. Píše sa tu len o zjednodušení a zefektívnení udeľovania kreditov. Teda žiadna zmena k lepšiemu, učitelia aj naďalej budú musieť behať na školeniach a naháňať kredity.
Je nepochopiteľné, až zarážajúce, v kapitole o školstve sa nenachádza ani zmienka o integrácii či inklúzii detí so špecifickými potrebami. Týchto detí každým rokom pribúda, a pokiaľ sa školy, učitelia a budúci učitelia nezačnú na inkluzívne vzdelávanie pripravovať a zavádzať ho, slovenské školstvo sa neposunie k vyššej kvalite.
A k téme osôb so zdravotným postihnutím ešte jedna poznámka. Hoci títo ľudia tvoria až 10 % populácie, vláda istôt jej venuje v programovom vyhlásení vlády jeden krátky odsek so všeobecnými a vágnymi frázami. Úplne chýba záväzok presadiť konkrétne opatrenia, ktoré by týmto ľuďom naozaj pomohli. V rámci rozpravy v pléne zaznelo z úst opozičného poslanca, že každý si zaslúži druhú šancu. Súhlasím. Obávam sa však, že druhú šancu si táto vláda začína premrhávať.
Hovorí sa, že nie slová, ale skutky sú podstatné. A pri poslancoch sa za tie skutky dá považovať najmä hlasovanie. Už niekoľko dní sa v novinách objavuje kauza vysokoškolského diplomu pána ministra Richtera. Keďže tých dní od zverejnenia kauzy uplynulo už veľmi veľa a celý prípad je čoraz viac zamotaný a kompetentní si ho prehadzujú ako horúci zemiak, kolega pán poslanec Beblavý navrhol na školskom výbore poslanecký prieskum. Odpoveď poslancov SMER-u na to bola, že nie sme vyšetrovací orgán ani tím, ktorý by mal nejako očisťovať, a že by sme si mali počkať ešte na ďalšie kroky pánov ministrov. Tak sme teda navrhli, dobre, upustíme od návrhu na poslanecký prieskum, nech pán minister Čaplovič príde na školský výbor informovať o celom probléme, o celej kauze. Hlasovanie napokon rozhodlo, ani informácie, ani poslanecký prieskum nebudú. Čiže hoci sa v programovom vyhlásení píše o transparentnosti, o tom, že škola by nemala byť biznisom, nakoniec pri konkrétnej kauze poslanci SMER-u dokázali, že to s týmito sľubmi nemyslia až tak vážne. Takéto konanie je pre mňa nedôveryhodné. A keďže hlasovanie o programovom vyhlásení vlády je o dôvere vláde, nemôžem zaň hlasovať.
A na záver by som ešte z tohto postu chcela aj vyzvať pána ministra Čaploviča, keďže už aj pán minister Richter ho požiadal, aby sa celou kauzou zaoberal, aby tak konal v súlade s Akreditačnou komisiou.
Ďakujem.

Pani kolegyňa, hovoríte mi z duše. Mňa, keď sa pýtali novinári pri formovaní tejto vlády, či nominácia pána ministra Čaploviča je dobrou alebo zlou, povedal som, že to nie je až taká zlá správa, lebo ako predseda výboru bol otvorený podnetom z vonku, často pôsobil priam mlado v niektorých svojich názoroch, ale v momente, keď padla naňho ťarcha úradu, tak cítime spiatočníckosť. A už prvé kroky, ktoré ministerstvo pod jeho vedením podniká, vrhajú na celú budúcnosť školstva na Slovensku veľmi zaujímavý tieň.
Ako príklad možno spomenúť sedemnásť rokov úspešne fungujúce šesťročné gymnázium v Martine. Sedemnásť rokov fungujúci projekt, ktorý iba kvôli tomu, že Štátny pedagogický ústav nebol schopný mu dať dôstojný štatút, musí teraz končiť. Namiesto toho, aby ministerstvo hľadalo spôsob, akým aj alternatívne spôsoby vzdelávania, ak vykazujú dobré výsledky, boli zaradené do siete škôl, namiesto toho tu nastupuje tupá jednotvárnosť a snaha o to, aby sme boli všetci rovnakí, aby sa všade učilo rovnako, aby všade vyrastali rovnaké deti s rovnakými výsledkami učené rovnakým spôsobom. Toto nie je cesta, pán minister.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa, keďže som vedela, že budete vystupovať, tak som si pozrela programové vyhlásenie vlády z obdobia, kedy ste boli poslankyňou, za ktoré ste hlasovali. Keďže ste od začiatku začali, že toto programové vyhlásenie týkajúce sa školstva je iba na šesť strán, tak ja vám poviem, že to vaše bolo na päť strán. A tak isto s tou vágnosťou rôznych pojmov a riešení, prečítajte si pozornejšie vaše programové vlády týkajúce sa oblasti školstva. Myslím, že nemá zmysel takto sa prekárať, vágne, nevágne, určité, skôr si uznajme, že školstvo sa dostalo do stavu totálneho zlyhania. To vám povedia ľudia z praxe, nehovorím teoreticky. Ja sama som pedagóg už ozaj dlhé roky, viem, o čom hovorím a celý profesionálny život komunikujem so všetkými pedagógmi. To, čo momentálne v školstve je, tak to ozaj nemá obdobu.
Nemala by som reagovať na pána poslanca Poliačika, ale neodpustím si, pán kolega, sú dve rozdielne kategórie - jedna kategória rovnosť a druhá rovnakosť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. No aj toto vystúpenie, pani kolegyňa Žitňanská, ukázalo, že tu máme starý, v úvodzovkách, dobrý SMER. Stranu, ktorá oklamala všetkých svojich voličov, nasľubovala istoty a dáva ďalšie rany istoty.
Ja som presvedčený, že každý jeden z nás sa nadrel na svojom vzdelaní a diplomy sme nedostali pre pekné modré oči. A poctivo sme si ich odreli. Ja osobne som skončil Matematicko-fyzikálnu fakultu Univerzity Komenského, jeden z najťažších odborov a školu som vyštudoval čestným a slušným spôsobom. Je tu podozrenie, že minister tejto vlády získal titul pochybným spôsobom. A jeho stranícky kolega pán minister Čaplovič odmieta dať pokyn na prešetrenie prípadu. A ďalší stranícky kolega, šéf školského výboru, pán Mamojka zmietol zo stola snahu poslancov absolvovať poslanecký prieskum na tejto škole. Toto je tá nová politická kultúra, ktorú chce SMER presadzovať. Toto je tá, v úvodzovkách, úroveň, ktorá sa mala vrátiť do, po voľbách do našej politiky. To je dosť desivé. Je to pľuvanec do tváre všetkým voličom SMER-u a predovšetkým dôchodcom, ktorých strana SMER najviac podviedla v týchto voľbách, že za najcitlivejší rezort je zodpovedný človek, u ktorého je pochybnosť, čo sa týka získania jeho bakalárskeho štúdia, človek, ktorý si nevie spomenúť ani čiarku zo svojej bakalárskej práce, človek, u ktorého je podozrenie, že máva anti datovaným diplomom.
Slovensko sa nikdy nezmení k lepšiemu, ak budeme tolerovať takéto správanie. To, že má niekto peniaze alebo vplyvných kamarátov, neznamená, že nemusí dodržiavať pravidlá. Toto je váš najhorší odkaz, ktorý ste voličom mohli poslať.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predseda vlády, vážení členovia vlády, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne vystúpiť k rozprave k programovému vyhláseniu vlády, druhej vlády Roberta Fica. A dotknem sa dvoch častí programového vyhlásenia vlády, ktorými sú vnútorný poriadok a bezpečnosť a, samozrejme, Ozbrojené sily Slovenskej republiky.
Som veľmi rád, že vláda, druhá vláda Roberta Fica znova nejakým spôsobom nadviaže na pozitívne výsledky z rokov 2006 - 2010, kedy naozaj urobila maximum pre bezpečnosť a ochranu obyvateľov a ich rodín. A som veľmi rád, že posilní policajné zložky vo výkone. Keď nastupovala nová vláda Ivety Radičovej v roku 2010, tak ešte v ten rok zrušila táto vláda niektoré oddelenia. A možno spomeniem jedno, aj Oddelenie Policajného zboru v Novej Dubnici. Myslím si, že toto nebol dobrý krok. A som rád, že vláda znova posilní policajtov vo výkone.
Vláda bude uskutočňovať aj opatrenia v boji proti závažnej ekonomickej kriminalite, a to najmä voči daňovým podvodom. Ak sa hovorí, že v tejto šedej ekonomike a v týchto daňových, v týchto daňových podvodoch je takmer jedna miliarda eur, tak je to naozaj veľký peniaz, ktorý potom v štátnom rozpočte, v rozpočte chýba. Vláda navrhne okrem teda týchto rôznych legislatívnych opatrení, ktoré budú podporovať boj proti daňovým podvodom a zabezpečí aj tie nové, nové technické nástroje, tzv. ofenzívnu techniku. Myslím si, že investovanie do tejto novej, do tejto novej ofenzívnej techniky bude naozaj dôležité a vráti sa to, vráti sa to veľmi rýchlo.
Okrem boja, a samozrejmého boja proti akýmkoľvek prejavom extrémizmu, rasizmu a neznášanlivosti, sa vláda zameria na systematické vzdelávanie príslušných profesijných skupín, čiže bude sa jednať o určitý systém prevencie práve proti prejavom extrémizmu, rasizmu a neznášanlivosti. V programovom vyhlásení vlády sa spomína aj jedna zaujímavá vec a to je moderný fenomén, ktorý v súčasnosti trápi takmer celý svet, a to je boj proti počítačovej kriminalite a zneužívaniu internetu. Ja si myslím, že Slovenská republika má čo ponúknuť aj v boji proti tejto počítačovej kriminalite, pretože jednak rezort ministerstva obrany má svojho zástupcu v tzv. centre excelentnosti, práve v tejto kybernetickej bezpečnosti, v Estónsku. Veľmi veľa práce robí aj Národný bezpečnostný úrad Slovenskej republiky, ktorý je takým gestorom práve tejto kybernetickej obrany, a samozrejme je to ministerstvo vnútra. Len pred nedávnom sa uskutočnilo jedno medzinárodné cvičenie v rámci Severoatlantickej aliancie, ktoré bolo zamerané práve na túto kybernetickú bezpečnosť, a myslím si, že Slovenská republika obstála naozaj veľmi dobre.
Vláda sa v programovom vyhlásení zaväzuje v oblasti cestnej premávky pokračovať v nastúpenom trende. Na výbore odznelo, že teda tá najnižšia nehodovosť, respektíve najmenej usmrtených bolo v roku 2011, ale je to práve tými prijatými opatreniami, ktoré tu boli za prvej vlády Roberta Fica v tých rokoch 2006 - 2010. A samozrejme sme radi, keď to klesalo aj v roku 2011, a myslím si, že vláda na tieto pozitívne kroky naozaj len nadviaže. Samozrejme, veľmi dôležitou je plynulosť cestnej premávky, ktorá má naozaj vplyv na nehodovosť na našich cestách.
Tu sa chcem dotknúť spoločne a zastaviť pri tomto bode, ktorý hovorí o stabilizácii sociálneho systému policajtov a príslušníkov ostatných bezpečnostných zložiek. Myslím si, že v prvom rade tento sociálny systém uniformovaných zložiek potrebuje kľud. Keď v roku 2010 nastúpila vláda Ivety Radičovej, tak odznelo z úst predstaviteľov jej vlády viacero takých vecí, ktoré zneisťovali nielen policajtov, hasičov, ale aj iné ozbrojené zložky, a bolo vidieť aj na jednom výsledku a na číslach, ktoré uvediem. Za ten rok a pol, necelý rok a pol, odišlo z Policajného zboru viac ako 3 300 policajtov a koncom roka, len koncom roka 2010 to bolo viac ako 700 vojakov, čo malo, samozrejme, negatívny vplyv na systém výsluhových dôchodkov v jednotlivých rezortoch. Pretože ako som sa teraz už dozvedel, tak pre rezort obrany je to nejakých 120 mil. eur a pre rezort vnútra je to 20 mil. eur. To je deficit týchto osobitných účtov, ktoré majú v jednotlivých rozpočtových kapitolách. Tak naozaj, podľa mňa tieto systémy potrebujú teraz kľud a urobiť naozaj také zmeny, ktoré nevyženú ďalších policajtov, hasičov, vojakov a ďalšie ozbrojené zložky z práce, ktorú majú vykonávať, pretože to bude mať znova negatívny ekonomický dopad na tieto osobitné účty.
Som veľmi rád, že vláda bude pokračovať v modernizácii Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, a to nielen teda v nákupe novej techniky, ale aj v rekonštrukcii objektov, či už polície alebo aj hasičov. A som veľmi rád, že aj Policajný zbor môže využívať fondy Európskej únie. Som veľmi rád, že tá spolupráca, ktorá sa tu rozbehla v rokoch 2006 - 2010 s dobrovoľnými hasičskými zbormi, bude pokračovať naďalej, je to veľká masa ľudí a práve títo dobrovoľní hasiči bývajú často prvými ľuďmi, ktorí zasahujú pri rôznych požiaroch alebo iných živelných pohromách, a bolo by na škodu veci nevyužiť túto masu ľudí dobrovoľných hasičov, ktorí naozaj chcú dobrovoľne zasahovať pri požiaroch a rôznych živelných pohromách. Tu poviem ešte jednu vec, že armáda, ak má zasahovať pri takýchto rôznych živelných pohromách, tak by to mala byť taká posledná poistka, až keď sa využijú  všetky iné nástroje, či už je to polícia a ďalšie, ďalšie záchranné zložky, hasiči, a práve armáda by mala mať iba takú techniku, ktorú nemajú napríklad hasiči, policajti a ďalšie a ďalšie záchranné zložky. Nemali by sme kupovať do armády také veci, ktoré iné záchranné zložky majú. Sú to napríklad, v ozbrojených silách, sú to rôzne mostovky a tak ďalej.
Chcem sa dotknúť aj fungovania organizácie spravodajských služieb. V programovom vyhlásení vlády je viacero vecí, ktoré sa týkajú fungovania organizácie spravodajských služieb. V prvom rade je to väčší dôraz na ochranu utajovaných skutočností, aby sa nestávali také veci, že utajované skutočnosti nachádzame po rôznych stoloch a že takýmto jednoduchým spôsobom sú tieto utajované skutočnosti k dispozícii verejnosti. Oceňujem aj to, že v programovom vyhlásení vlády je napísané, že sa pripraví zlúčenie vojenských, dvoch vojenských spravodajských služieb, rozviedky a kontrarozviedky. Myslím si, že po tých problémoch, ktoré tu boli minulý rok, je naozaj najvyšší čas, aby sa tieto dve vojenské spravodajské služby zlúčili, a aj po konzultácii s ministrom obrany, ktorý ma ubezpečil o tom, že toto zlúčenie by malo prebehnúť vlastne dokonca tohto roku.
Čo sa týka fungovania a vzťahu vlastne kontrolného výboru, ktorý má túto kompetenciu nejakým spôsobom riešiť ochranu pred odposluchmi, a to je výbor pre obranu a bezpečnosť, tak budeme aj žiadať, aby sa do legislatívy vložilo viac kontroly práve výboru pre obranu a bezpečnosť, viac kontroly nad odposluchmi tých zložiek, ktoré sú na to oprávnené zo zákona. Nechceme, aby mal výbor kontrolu nad takými procesmi, ktoré sú už dozorované prokuratúrou, ale skôr, ktoré sú rozpracované ešte v operatíve.
Čo sa týka samotných ozbrojených síl, tak vlastne už na začiatku je napísané, že rezort obrany vykoná racionalizáciu všetkých jeho organizačných zložiek. A som veľmi rád, že konečne sa prejde od slov k činom, pretože aj teraz sa už na ministerstve obrany pripravuje určitá redukcia počtov na tom ústrednom orgáne štátnej správy a bude to platné čo najskôr tak, aby nebola porušená legislatíva týkajúca sa ochrany zamestnancov. Čiže konečne po jeden a pol roku si myslím, že dôjde k reálnym činom, ktoré naozaj rezort obrany a ozbrojené sily potrebujú.
Vítam tiež spoločné obstarávanie, či už je to v rámci Slovenskej republiky, že tieto bezpečnostné zložky, vnútro, obrana, budú môcť obstarávať spoločne alebo budú obstarávať smerom von do zahraničia medzi krajinami Severoatlantickej aliancie, resp. krajinami Európskej únie.
Na výbore zaznelo, že akým spôsobom chceme riešiť tie ciele síl, keď tých finančných prostriedkov je málo, voči spojencom a ako chceme tieto ciele síl zachovať, že stále sa vlastne tie ciele síl len nejako predlžovali, posúvali sa za časový horizont. Ja si myslím, že všetko je na diskusii aj s našimi partnermi v aliancii. Ja si myslím, tak ako aj my sme dokázali vyrokovať niektoré ciele síl, že sa niektoré zamenili alebo, resp. niektoré sa posunuli alebo sa zmenili alebo do toho vstúpil ďalší partner, tak si myslím, že to bude možné aj teraz a hlavne v tom čase, keď aj iné krajiny nemajú dostatok finančných prostriedkov práve na plnenie týchto cieľov síl. Slovenská republika bude aj naďalej dôveryhodným partnerom a spojencom nielen v Európskej únii, ale aj v Severoatlantickej aliancii. Som rád, že Slovenská republika sa zaviazala vytvoriť v rámci V4 spoločnú "battle group", bojovú skupinu V4 v rámci Európskej únie, ktorá by mala byť plne schopná v roku 2016. Tým tiež prispievame takými reálnymi krokmi k budovaniu spoločnej európskej obrannej a bezpečnostnej politiky, ktorú razí Európska únia.
Slovenská republika je dobrá, čo sa týka tých spôsobilostí v rámci ozbrojených síl, dobrá vo viacerých veciach, či už sú to pyrotechnici, radiačná, chemická, biologická ochrana, teda špeciálne jednotky, ktoré získavajú vlastne prvé skúseností v Afganistane. Ale máme aj dobrý výcvik a podľa mňa aj tie vybudované cvičiská, ktoré máme, spomeniem len Lešť, sú naozaj dobré na to, aby sme ich ponúkli. A za tie posledné roky, za to posledné obdobie, keď sa vybudoval aj vojenský výcvikový priestor Lešť, tam bolo naozaj veľmi veľa partnerských armád, ktoré si naozaj tento výcvikový priestor chválili.
Som veľmi rád, že do programového vyhlásenia vlády sa dostala jedna veta, to tu ešte asi v minulosti nikdy nebolo, a to je to, že vláda na prekonanie dlhodobých deficitov v rozvoji ozbrojených síl v nadväznosti na vývoj verejných financií podporí viacročnú stabilitu obranných výdavkov. Čiže naozaj, ak bude podporená táto stabilita na viac rokov, tak sa bude dať aj úplne inak plánovať a úplne inak budeme vedieť v Bruseli zdôvodniť kedy, aké ciele chceme naozaj mať splnené.
Všetko je o peniazoch a je veľmi jednoduché riadiť taký rezort, ktorý má veľa finančných prostriedkov, ale oveľa zložitejšie je plniť tie ciele s menším objemom finančných prostriedkov. A naozaj tou prioritou rezortu, ale aj krajiny je to, aby Slovenská republika bola dôveryhodným partnerom, a to tým, že aj v tom záväzku, v tom programovom vyhlásení vlády je to, že Slovenská republika bude naďalej prispievať do misie ISAF v Afganistane do roku 2014 a určite aj s nejakou účasťou po roku 2014 tak, ako sa dohodne, ako sa bude vyvíjať situácia aj po nadchádzajúcom summite v Chicagu.
O reforme vojenského spravodajstva som už hovoril, ja si myslím, že to bude dobrý krok. Určite dôjde k efektivite vojenského spravodajstva. A samozrejme tú kontrolu spomeniem ešte raz, že potom výbor pre obranu a bezpečnosť bude požadovať oveľa vyššie kompetencie v kontrole práve tých odposluchov, ktoré sú v tej operatívnej časti.
Spomeniem ešte dve veci, ktoré tu boli spomenuté a sú spomenuté v programovom vyhlásení vlády, to je zefektívnenie vojenských podnikov, ktoré sa tu spomína. Podľa mňa na to, akú máme veľkú armádu, aké máme veľké ozbrojené sily, podľa mňa stačí jeden štátny podnik, jedna štátna akciová spoločnosť, ktorá bude zabezpečovať tie potreby ozbrojených síl, ktoré by mali zabezpečiť, či už sú to rôzne opravy alebo nejaké nové inovatívne veci. My sme s tým začali, veľa podnikov, veľa akciových spoločností sme pospájali, pozlučovali a naozaj tie veci, ktoré ozbrojené sily nepotrebovali, sa postupne rušili.
Čo sa týka nedostatku finančných prostriedkov, tak vieme to vyriešiť ešte jednou vecou a o tom sa stále rozpráva, zapojiť Slovenskú republiku, ale aj výrobcov slovenského obranného priemyslu do medzinárodných projektov. Slovenská republika je zapojená v jednom projekte a podpisovali sme to práve, keď ja som bol ministrom, v projekte tzv. AGS, kde je viacero krajín Severoatlantickej aliancie. Podľa mňa tento príklad treba nasledovať a takýmto spôsobom sa dajú naozaj plniť niektoré spojenecké záväzky aj pri nižších financiách, ktoré teraz rezort obrany má.
Na týchto troch stránkach, milí kolegovia, bolo veľa konkrétnych vecí, ktoré chce táto vláda za štyri roky urobiť. A takýto je vlastne aj zvyšok tohto programového vyhlásenia vlády, je to naozaj veľa konkrétnych vecí. A ja pevne verím, že ak sa podarí naplniť 90 % z toho, čo tu je napísané v programovom vyhlásení vlády, tak naozaj občania budú spokojní.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Chcel by som pár vecí uviesť. Pán poslanec Baška, máte pravdu, čo sa týka stabilizácie ozbrojených zložiek. Chcem podotknúť, že táto vláda, vláda Roberta Fica, nedala do programového vyhlásenia vlády svoj záväzok, že nesiahne na sociálne výhody terajším vojakom a policajtom. To je rozdiel oproti našej pravicovej vláde, kde sme jasne deklarovali, že všetky nové zmeny budú len pre nových vojakov a nových policajtov. Toto vnáša neistotu do radov policajtov a vojakov dnes.
Vítam modernizáciu policajnej techniky, ale, pán poslanec Baška, zo svojho, by som prosil, zo svojho, pretože 16. 6. 2008 ste rozpočtovým opatrením poslali 80 mil. slovenských korún na dostavbu cesty medzi Kysucami a Oravou; 17. 7. 2008 ste rozpočtovým opatrením poslali 190 mil. slovenských korún na rezort vnútra na kúpu nových hasičských áut; 19. 2. 2009 ste rozpočtovým opatrením poslali 195 mil. slovenských korún na nákup novej hasičskej techniky na rezort vnútra. Pán minister obrany, hovorím vám to úplne otvorene, budem veľmi kontrolovať, či aj vy peniaze, ktoré vám boli zverené a ktoré patria vojakom a majú ísť pre vojakov, budete takýmto spôsobom expedovať na rezort tieňového ministra obrany pána Roberta Kaliňáka.
Čo sa týka odposluchov, mám len krátky čas, ja pevne verím že podporíte môj návrh, pán poslanec Baška, aby sme sa pozreli na odposluchy za posledných dvadsať rokov, pretože sa ukazuje, že zrejme asi bude problém, keď dôstojníci, ktorí sú pätnásť, dvadsať rokov vo vojenskom obrannom spravodajstve a robia stále tie isté úkony... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)