2. schôdza

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Raši a pán primátor Košíc, ja len k jednej malej časti. A musím povedať, že ma prekvapujete, pretože myslím si, že košický denník Korzár čítate a údaje viete o univerzitnej nemocnici. A nikto zatiaľ nespochybnil, že za predošlého vedenia výrazne znížila zadĺženie košickej nemocnice, univerzitnej, že v ostatných mesiacoch fungovala tak, že nevytvárala žiaden dlh, že zrušili tam mnohé nevýhodné zmluvy. A ak to tak nie je, tak to povedzte a preukážte, že to pravda nie je. Takže výsledok bol, samozrejme, že v priebehu pár dní, skončil ako všetci ostatní riaditelia nemocníc, pani ministerka ich kobercovým náletom poslala preč. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Tak najprv by som odpovedal pánovi poslancovi Froncovi tak, že vyrovnané hospodárenie v košickej nemocnici za posledné štyri mesiace vládnutia bývalého riaditeľa je mínus 16 mil. eur. Mínus 16 mil. eur, sú to oficiálne čísla.
Po druhé, ďakujem pekne pani poslankyni Horváthovej, lebo myslím si, že prehovorila ako zdravotník z terénu. A možno stačí si zapamätať jednu vetu, nikdy nebola taká tenzia zdravotníctva, ako je teraz. A to nehovoril ani poslanec SMER-u, bol to človek, ktorý prišiel z terénu, a naozaj tak to je.
A dovoľte mi, aby som zareagoval na pána exministra. Naozaj nedá mi nič iné, ako parafrázovať vyjadrenie bývalého maďarského premiéra, lebo to, čo ste robili osemnásť rokov, to zhrnul pán bývalý premiér Gyurcsányi, keď povedal, že: Klamali sme ráno, klamali sme na obed, klamali sme večer. Naozaj, vy ste osemnásť mesiacov klamali zdravotníkov a zavádzali legislatívne normy, ktoré vôbec neboli ničím podložené, a naozaj toto pôsobenie je sprevádzané iba kauzami a biznismi, ktoré boli v zdravotníctve robené, či to bol poradca za 15 mil. eur na štyri roky, čiže poradca za 10 tisíc eur na deň, čo sa zrušilo až po nátlaku a až po rozhodnutí Úradu verejného zdravotníctva, či to bol problém s firmou Pfizer, kde náhodou robil váš brat a ktorá získala za 24 hodín nenáležitú výhodu. Alebo naozaj plat Faktora, kde opakovane tu zdôrazňujem ešte raz, plat s odmenami bol dvakrát väčší, ako mala bývalá generálna riaditeľka a terajšia ministerka Zuzana Zvolenská, dvakrát väčší, v priemere takmer 12 tisíc eur. Alebo pôsobenie šéfky kategorizačnej komisie, pani Cesnakovej, kde čírou náhodou jej príbuzný, vtedy teda nastupujúci, toho času manžel, získal zákazku.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Vážený pán predseda Národnej rady, pán premiér, pani ministerka, páni ministri, poslankyne, poslanci, kolegovia, vážení hostia, Pán Boh mi doprial, aby som mohol zažiť v svojom živote, že ako poslanec stojím pri druhom programovom vyhlásení vlády. Dovoľte mi preto, aby som sa ja vyjadril k predloženému programovému vyhláseniu vlády, a to k rezortom, ktoré sú mne profesionálne a pracovne blízke a síce k pôdohospodárstvu a trošku k životnému prostrediu. Necítim sa, na rozdiel od niektorých našich kolegov, byť odborníkom na všetky oblasti, takže iba k tomuto, keď dovolíte.
Začnem oblasťou pozemkového práva. Nerád sa opakujem a nedá mi nepovedať vám všetkým, že už aj naši predkovia vedeli, že grunt je základom všetkého. Grunt je základom všetkého. Uvedomme si, že Slováci od roku 1993 majú list vlastníctva na vlastný dom. Slovák si vládne vo vlastnej krajine. To si mnohí asi nevieme ešte dodnes uvedomiť a my po dvadsiatich rokoch nevieme, koľko máme izieb v našom dome a kto tam býva. Nevieme, koľko tam máme parcel a koľko tam máme vlastníkov. Pri súčasnej výpočtovej a inej technike. Veď to je na hlavu!
Takže dovoľte, aby sme s tým niečo, a vyzývam, aby sme s tým niečo robili, lebo jedna vláda si to presúva na druhú a je to hanba. Stále sa hráme na slepú babu a výsledok nikde nevidím. Ale poďme k programovému vyhláseniu vlády. Citujem: Vláda Slovenskej republiky posilní vlastnícke práva k pôde. Uskutoční systematickú zmenu riešenia reštitúcií. Náhradný pozemok bude možné získať len v katastri, kde pôvodný nárok vznikol a v ostatných prípadoch sa uskutoční finančné vyrovnanie. Vláda Slovenskej republiky zefektívni evidenciu vlastníckych vzťahov, jeden vlastník, jeden kataster, jeden list vlastníctva. Vláda Slovenskej republiky urýchli dokončenie registra obnovenej evidencie pozemkov, ROEP, a procesu pozemkových úprav a scelenie pozemkov, ako aj ich priestorové a funkčné využitie, v rámci ktorých sa zameria na protipovodňové opatrenia, ako aj na opatrenia smerujúce k stabilite územia. Vláda Slovenskej republiky otvorí diskusiu o pozemkovom práve s cieľom zjednodušiť evidenciu vlastníckych a užívacích práv. Vláda Slovenskej republiky zruší poplatok za vyňatie pôdy z pôdneho fondu. Vláda Slovenskej republiky zruší poplatok za vyňatie pôdy z pôdneho fondu. Vláda Slovenskej republiky bude riešiť usporiadanie vlastníctva pozemkov a lesov známych i neznámych vlastníkov, a to aj lesov s najvyšším stupňom ochrany. Koniec citátu.
Vážení prítomní, to nehľadajte vo vašom programovom vyhlásení vlády. Toto bol citát z programového vyhlásenia vlády, minulého, pani Radičovej, v oblasti pozemkového práva, kde som bol aj ja koaličným poslancom. Aj napriek tomu, že body programu Obyčajných ľudí, ako nás vtedy volali, že sme politickí zblúdilci a politický experiment, neboli naše body programu zapracované do programového vyhlásenia vlády, ale mal som za to, že táto oblasť takto definovaná je pomerne dobrá a s príslušnou výpovednou hodnotou.
Pán premiér hodnotí, že v bývalom programovom vyhlásení vlády v 5. volebnom období boli len dve konkrétnosti. Hovorím a myslím, že dáte mi za pravdu, že konkrétnosť nemusí byť vyjadrená iba číslom. Tak ja v tom krátkom úryvku, čo som teraz čítal, som našiel v pozemkovej agende hneď tri konkrétnosti. A to pri reštitúciách, náhradný pozemok bude v tom istom katastrálnom území, kde bol, pôvodný nárok vznikol. Jednoduché. Bolo to v Topoľčanoch? Dostaneš v Topoľčanoch. Konkrétnosť? Konkrétnosť. Evidencia vlastníckych práv vo forme jeden vlastník, jeden kataster, jeden list vlastníctva. Konkrétnosť? Konkrétnosť. Si fyzická osoba? Máš jedno "el véčko" na celý svoj majetok v celej republike v katastrálnom území. Nech sa páči, okej. Zruší sa poplatok za vyňatie z pôdneho fondu. Jasné? Jasné. To je jedno, či to bude päť tisíc, desať tisíc žiadostí, zruší sa poplatok. Pre mňa, poslanca Obyčajných ľudí, je to konkrétnosť. Takže dúfam, že aj pre vás. To, či dané konkrétnosti boli navrhované medzi tým správne a dobre, či to bola iba utópia, fatamorgána, to už je iná debata. Ale konkrétnosť tam bola. To znamená, ja som tú konkrétnosť našiel a som ju citoval. Tieto konkrétnosti sú uchopiteľné, merateľné a kontrolovateľné.
No a teraz poďme na to, čo sa znieslo v rozprave v tejto rokovacej sále v auguste 2010 k takto, aj k takto napísanému programovému vyhláseniu vlády. Dovoľte mi odcitovať. Takže iba niektorých.
Pán Kažimír, 5. 8. 2010, 15.12 hodín: Vážení prítomní, dnes posudzujeme dokument, z ktorého sa na vás valí verbálna transparentnosť, no fakticky sme svedkami nerozhodnosti a neúprimnosti. Táto vláda je v mnohých ohľadoch programovým aj personálnym experimentom.
Pán Počiatek: Plochý a relatívne všeobjímajúci text, ktorý sľubuje, no nevedno presne čo.
Pán Záhumenský, tento povedal 5. 8. o 18.33: Toto je to, čo v programovom vyhlásení vlády chýba a čo si myslím, že nie je dobré pre občanov, že nevedia, ako sa bude vláda správať a bude musieť počkať na konanie vlády, akým spôsobom bude postupovať.
A ukončím to súčasným ministrom, ktorý je ministrom pôdohospodárstva, takže pán Jahnátek, 4. 8. 2010, 16 hodina, 21. minúta: Keď do volieb tieto strany podrážali svojich vlastných voličov, dnes sa dá konštatovať, že klamú a podrážajú všetkých občanov Slovenskej republiky, pretože programové vyhlásenie vlády sa týka občanov celého Slovenska a kvetnaté reči, frázy a rôzne nedokonalé pokusy o sociálny obsah nemôžu zakryť, čo v tomto dokumente reálne je. Nechcem sa konkrétne vyjadrovať ku každej kapitole, ale to hodnotenie by bolo veľmi podobné a je to identické pre celý materiál, opakujem, identické pre celý materiál, a to frázovitosť, populizmus, nekonkrétnosť, absencia originálnych riešení a ignorancia volebných sľubov.
Tých, samozrejme, že výhrad, bolo viacej, citoval som len niektoré. Pri takejto guľometnej paľbe poukazujúcej na nekoncepčnosť, nekomplexnosť, nereálnosť, všeobecnosť celého bývalého programového vyhlásenia vlády som vtedy ako nový poslanec mal za to, že: Tak, Martine, uč sa, ako to má vyzerať, pretože si tu nový. Tak som veľmi bol teda zvedavý ako to teda tá vláda, ktorá nastúpila a ktorá takto sa vyjadrovala k nášmu programovému vyhláseniu vlády, kde som bol koaličný poslanec, ako to teda ona urobí. Tak som si to pozrel. Pretože keď niečo kritizujem a myslím to úprimne, nielen z politického príkazu, tak musím mať lepšie riešenie, ako je to, čo kritizujem.
Tak sa pozrime, čo v programovom vyhlásení vlády, v stati o pôdohospodárstve pre oblasť pozemkového práva, nájdeme. Citujem: Vláda vytvorí podmienky na urýchlenie postupu usporiadania pozemkového vlastníctva tak, aby bolo zabezpečené efektívne využívanie poľnohospodárskych a lesných pozemkov ich vlastníkmi. Urýchli proces vyvolania reštitučných nárokov. Pre objektívnosť a korektnosť musím ešte uviesť, že v stati týkajúcej sa rezortu dopravy, pôšt a telekomunikácii je uvedené, citujem: Zaostávanie dôležitých projektov výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, ale i modernizácia železníc súvisí s extrémne vysokou rozdrobenosťou vlastníctva pôdy na Slovensku. Vláda preskúma riešenie uplatňované v iných krajinách EÚ a bude hľadať principiálne riešenia na vysporiadanie, ako vysporiadanie pozemkov k stavbám dopravnej infraštruktúry zásadne zjednodušiť pre štát i vlastníkov dotknutých pozemkov. Koniec citátu. Keď som si to prečítal, tak som neveril vlastným očiam. Myslel som, že nemám úplné programové vyhlásenie vlády, tak som hľadal ďalej, no nikde som nenašiel. Teda mám asi plnú verziu, ktorá je tu.
Áno, vážení predkladatelia, musím uznať, že ani ja by som nevymyslel lepšiu vetu povedať občanom, že môžem urobiť všetko, ale, naopak, nemusím urobiť nič a všetko je splnené. Takto štylizované vyjadrenie, nehnevajte sa, pre mňa je neuchopiteľné, nekontrolovateľné, frázovité, umocnené na druhú, no neviem, či aj nie na tretiu. Musím to uviesť, aby bolo jasné, že tvorcovia predchádzajúceho programu, aby si niekto nemyslel, že prišli z nejakých kamenných jaskýň alebo zemlianok a terajší predkladatelia z moderných hradných kancelárií. Takže myslím si, že aby bolo jasné, že kto si má čo komu vyčítať, myslím, že nikomu nič nikto. A dôležité bude to, aký bude reál a aký bude výstup, aký bol výstup náš, aký bude výstup váš.
Takže poďme na to. Iba urýchliť proces vybavovania reštitučných nárokov, nie ukončiť? Nájde sa vláda Slovenskej republiky, ktorá to vôbec niekedy ukončí? Dňa 24. 6. 2012 to bude dvadsať jeden rokov, čo je účinný zákon o reštitúciách, a osem rokov, to je dvestodvadsať deviatka, tá prvá, a osem rokov prešlo od zákona č. 503/2003 Z. z.. Všetko sa v tejto oblasti počíta na desaťročia? Nedá sa to urobiť na roky? Roky nestačia? Desaťročia?!
Vážení, sa preberme! Dokedy budeme traumatizovať občanov? Dokedy štát nebude schopný povedať: Bodka. Tu máš, priznávam chybu. Nie, to je na hlavu! Uvedomme si, že na zhabaných majetkoch týchto rodín v roku 1948 a neskôr, aj skôr, vzniklo Československo. Kde by sme boli, keby oni ostali, alebo keby neostali, to je už iná otázka. Ale na ich majetkoch, to boli tie rodiny, na ktorých sa to všetko začalo na Československu robiť. A my nemáme tú slušnosť, aby štát priznal v reštitúciách chybu, aby sme sa týmto ľuďom pozreli čestne do očí a povedali áno, chceme to ukončiť. Iba urýchliť? Stále budeme niečo iba urýchľovať? To nie je o tom, že bude treba nejaké financie, to je o tom, aby ten človek, ktorý je tam zodpovedný, aby robil tú robotu, ktorú tam má robiť na tom pozemkovom úrade alebo na tom fonde. Je to iba o kontrole. Nie o financiách. Nechcem financie, chcem kontrolu výkonu práce štátneho úradníka. Aj by som bol radšej, keby bol audit práce štátnych zamestnancov, ktoré úrady majú robiť a čo robia a ako to robia a ktoré robia iné, ako majú robiť. Lebo aj takých zo svojej praxe musím povedať, že poznám. Žiaľ, vo väčšine prípadov sú oprávnené osoby už dávno mŕtve, čo si podali žiadosť. Ostávajú ich deti, respektíve zákonní dediči, ktorí už ani vôbec nevedia, že vôbec niečo tam také majú. Takže reči sa hovoria, chlieb sa je.
A teraz dovoľte, aby som vám ukázal, alebo teda vyjadril sa k tomu, čo vlastne sme vám upiekli, čo vám nechávame, čo sme za tie dva roky, alebo nie za dva roky, urobili aj na tomto úseku, pretože ja mám rád takýto odpočet. Nie odpočet chimér, téz, prognóz a neviem čoho všetkého možného. Realita. Takže poďme. Hovorím o pozemkových úradoch. K 31. 3. 2010 bolo uplatnených z celkového počtu 83 295 podaní, reštitučných, nevybavených 21 877. To znamená 26 % nevybavených. Za dva roky necelé, k 31. 3. 2012, je nevybavených 14 894 podaní. To znamená 18, 6 % z celkového počtu. Je pravdou, že 1600 podaní v Banskej Bystrici odišlo z titulu zlej klasifikácie, podľa všetkého, z reštitučného titulu. Dobre, budiš, odišlo. Pri takto nastavenom tempe prác, ktoré sme aj my zaviedli za tie dva roky, vyzerá, že sme to mohli skončiť za šesť rokov. A mohol by byť koniec. Chvalabohu, mohol by byť koniec v jednej otázke reštitučnej.
Myslím si, že to vôbec nie je nereálne. Len treba si vyhrnúť rukávy. Samozrejme, je to len v prvej rovine. A tá prvá rovina, to sú pozemkové úrady. Druhá rovina, ktorá je, to je rovina Slovenského pozemkového fondu, tam sa dostávajú reštituenti, ktorým nebolo možné pre zákonné prekážky pôvodný pozemok vydať a majú nárok na náhradu. Takže poďme, aký je stav na Slovenskom pozemkovom fonde. Počet finančných náhrad v roku 2010 - 1364 podaní vyriešených v objeme 1 129 167 eur. V roku 2011 - 1029 podaní v objeme 514 017 eur. Takže dúfam, že budete pokračovať v tomto trende nad tisícku vybavených reštitúcií, lebo ich tam je ešte dosť. Počet náhrad v pozemkoch, rok 2010, 41 zmlúv vo výmere, poviem to v hektároch, 62 ha necelých; rok 2011, 537 zmlúv o výmere, tiež to poviem v hektároch, 1312 ha. Takže myslím, že nárast evidentný. Aj napriek tomu ešte je potrebné vyriešiť 25 808 podaní. Takže je čo robiť aj na fonde a dosť veľká väčšina z toho sú finančné reštitúcie, to znamená, tam myslím, že bolo konštatované aj minulou riaditeľkou, že je to reálne zvýšiť, teda to vyplácanie tam nemusia robiť nič iné, proste iba to vyplácať. Takže asi tak.
Dúfam, že sa nedostaneme do situácie, keď nebude mať tento štát čo ponúknuť reštituentom, respektíve aj záhradkárom, vlastníkom v záhradkárskych osadách a to tým, že povieme, že už nemáme pôdu. Lebo sme ju, Slovenský pozemkový fond rozpredal. Pán minister na našom výbore prisľúbil, že sa to nestane, tak ja ho beriem za slovo a budem, keď dovolíte, na to aj dozerať ako poslanec.
Bola by to doslova cielená sabotáž proti našim vlastným občanom, ktorí nám dali mandát, aby sme tu mohli byť, aby sme mohli aj toto riešiť. A to je jedno, či budeme koaliční, modrí, praví, fialoví, zelení, to je jedno, sme tu. Žiaľ, alebo musím konštatovať, že nerád by som sa dožil, aby sa urýchlenie reštitučných konaní riešilo tak, ako sa začalo riešiť áno, aj za tejto dvojročnej doby, ktorá nám už ubehla, kedy riešenie si predstavovali viete ako, tí referenti?! Že nám konanie zastavia. Viete si to predstaviť? Vžite sa do pozície oprávnenej osoby, že dostane po pätnástich rokoch, po dvadsiatich rokoch, po desiatich rokoch dostane prvýkrát odozvu od nejakého úradu a vy ho vyzvete ako referent: Vážená pani, vážený pán, ak mi nedáte do 30 dní rodný list, úmrtný list a neviem čo, identifikáciu, vaše konanie bude zastavené?! No viete si to predstaviť? Viete si toto predstaviť? Tak ja nie. Takto urýchlenie reštitučného nároku si nepredstavujem. Dúfam, že ani vy, páni vládni poslanci a vláda, ktorá budete to riešiť. Lebo to je ďalšia sabotáž, ako sa vysmiať reštituentom priamo do tváre. Väčšinou, ako som už spomínal, to sú starí ľudia alebo už ich deti. A ona je taká pani vystresovaná, že nevie, kde jej hlava stojí, vtedy keď dostane nejaký befel od úradu. Viete, ako sa starí ľudia radi chodia súdiť, že? Viete. Keď počuje súd, už nehovorím o tom, že ani na to vôbec nemá, aby dala žalobu na súd, pretože nie je finančne nijak zabezpečená. A potom sa jej vysmievajú kadejakí developeri a kadejakí iní pozemkoví špekulanti, ktorí hovoria, že: Však čo ty chceš? Ty si reštituent, máš smolu, ty sa choď tam súdiť, my berieme tie pozemky. Tak to nie!
Ďalšou otázkou a oblasťou, ktorá súvisí s pozemkovou agendou, je oblasť ROEP-ov, registrov obnovenej evidencie práv. Je to oblasť, ktorú sme už tak isto mali mať hotovú. A zákon je z roku 1995. Je potrebné ukončiť ešte 608 katastrálnych území, väčšinou je to v správe, správnym orgánom je tam kataster, správa katastra a mali by to byť už tie jednoduchšie územia. Tie zložitejšie riešil pozemkový úrad, ktorý ich má 98 % ukončené. Takže nemalo by to byť až taký veľký problém. Len. Len pani Košútovú budem citovať, všetko je o ľuďoch, kolegyňa, že? Takže ja sa s tým úplne stotožňujem, len o ľuďoch a o zodpovednosti, ale nie politickej, ale hmotnej a osobnej, vážení. O tej, že tam nebudeš a dostaneš pokutu, že si spreneveril a zneužil svoje postavenie. Takže dúfam, že aj tieto ROEP-y sa pohnú. A je to celoplošne na celom území. V roku 2011 bolo zapísaných 195 týchto registrov, žiaľ, musím konštatovať, že tu sa, no nerád by som sa dožil toho, aby sme prijímali reštitučný zákon, ktorý bude riešiť reštitúciu pri ROEP-och, že tu boli ľudia v našom demokratickom zriadení okradnutí o svoj majetok, lebo aj to sa stáva, žiaľ. Ten, čo mal dva hektáre, po ROEP-e mal 20 árov a naopak. A mám aj podnety a budem to šetriť, pretože nie je možné, aby ste prichádzali pri takomto... (Vystupujúci sa odmlčal.)
Vlastne, čo je ROEP? No, vyjadrujem sa, prepáčte mi, trochu profesionálne, pretože som s tým robil. Takže celý ROEP, ten register vlastne znamená to, aby pozemková kniha išla do archívu. To znamená, prelustrujete pozemkovú knihu, založíte list vlastníctva a na ďalšie obdobie už platí list vlastníctva, ktorý je tu. Na to sú vyčlenené financie a boli vyčlenené financie. Robilo sa to. Myslím, že tých 608 z tých 3 558 katastrálnych území je už iba nejaký ten zlomok. Veľa z nich je rozpracovaných, podľa mojich vedomostí okolo 400, 208 je doslova, že treba to začať. Takže treba to len dokončiť, aby sme pozemkovú knihu mohli dať do archívu. A máme listy vlastníctva. Vieme koho tu máme, to, čo som povedal, koľko máme izieb, koľko máme vlastníkov.
To, že tam budú aj neznámi, a tých neznámych je momentálne jedna tretina v našej republike, tak to je teda na hlavu. Takže by som bol veľmi rád, keby sme sa aj tejto otázke venovali. A dúfam, že pán minister bude náchylný aj na takéto debaty, pretože ja neviem, kedy sa táto agenda dostane, či to nebude iba poslanecká iniciatíva vládnych poslancov, lebo zatiaľ z vlády vyzerá podľa tohto znenia, mne to tam nevyplýva, že by prichádzali vládne návrhy.
Takže poďme k ďalšej, ktorá tu už bola spomínaná oblasť. A to je, ja tomu hovorím nejaká nadstavba v pozemkovom práve, a to sú pozemkové úpravy. Projekty pozemkových úprav, to znamená sceľovanie pozemkov, pretože my sme zdedili uhorské právo, nie rakúske. To znamená, naša deľba pôdy môže byť na meter štvorcový, ktorý je evidovaný na katastri a môže byť ešte na to urobený geometrický plánok.
To znamená, že berme tak, že pozemkové úpravy mali povedať, ako tá krajina až do detailu, hon bude vyzerať. Ďalej, to nie sú komasácie. Komasácie to je iba scelenie, ale pozemkové úpravy, znamená aj návrh, ako to má byť plošne vyriešené v území. A na to, ako povedal pán minister, aj teraz predo mnou a myslím, že ten je ten najkompetentnejší, ktorý má sa čo k tomu vyjadrovať, lebo on je ministrom, hovoril, že máme ešte 30 mil. z eurofondov. Bol by som veľmi rád, keby sme ich účelne využili na túto činnosť. Pretože Rakúšania to robia od vojny a ešte nemajú celé územie skomasované. Takže dúfajme, že aj u nás nebudeme ťahať ďalších nejakých tridsať, štyridsať rokov, hoci musím uviesť, tak ako hovoril pán minister, že to nie je dvojtýždňová, dvojmesačná, ani dvojročná nejaká oblasť, kedy by sme to mohli ukončiť. Každé územie podľa mojich skúseností trvá od dvoch do piatich rokov, a to aj závisí proste, samozrejme, ako sú aktívni účastníci týchto pozemkových úprav, ktorí sú vlastníkmi a užívateľmi v danom chotári. Nie kadejakí úradníci, Slovenský pozemkový fond, kataster, neviem kto, ktorí v mnohých prípadoch tam diktuje, ako to má byť. Nie! Účastník, to znamená obyčajný vlastník, obyčajný užívateľ, ktorý tam funguje a ktorý tam chce ten svoj rozvoj ďalej realizovať. Celkove z 3558 katastrálnych území máme 148 území na Slovensku zapísaných a 286 území rozpracovaných.
No a musím, vidím ho tu, nevidím ho tu, pána Želiezku, kolegu, dotknúť sa aj jeho trošku agendy, a síce záhradkárskych osád, pretože aj on riešil tam tie nejaké záhradky, ktoré sú v Bánovciach, a prišiel ku mne a povedal, že: Tak, Martin, nevyriešili sme to spolu, musí prísť až SMER - SD, aby sme to pohli. No, ja o záhradkách v programovom vyhlásení nevidím nič. Takže, pán kolega, dúfam, keď ma počujete, že záhradky budete riešiť, tak ako sme ich riešili my, nemali sme to v programovom vyhlásení a boli riešené. Tak dúfam, že si vezmete príklad a budú riešené aj záhradkárske osady, pretože súčasný stav je asi taký, že z 1691 osád, ktorých na Slovensku je evidovaných, najmenej v Trnave 22, ktoré sú v konaní, najviac v Bratislave, kde je 92 osád v konaní, prebieha konanie v 424 osadách. Týka sa to 29 329 užívateľov, 18 tisíc vlastníkov, 18 214 vlastníkov o celkovej výmere 1 390 ha. To sa však nedá skryť pod tú vašu jednu vetu, ktorú ste tam dali, lebo tu sa prv vlastníctvo musí tým záhradkárom dať, až potom môžu vstúpiť do užívania. Hoci to máme tu spätne, je len taký závan socializmu ešte, ale dobre, budiš. Zákon je tu, č. 64 z roku 97, tiež začína mať fúzy, to znamená, tiež by som bol rád, keby sme to už ukončili, lebo všetko je o tých ľuďoch. Celkove záhradkári majú okolo osemdesiat tisíc členov, takže predpokladám, že by to ocenili, keby sa v jednej vláde aj táto problematika ukončila.
A čo sme na tom poli urobili my? Aby sme nekritizovali, pretože ja mám rád zametať si pod vlastným prahom, a potom ísť robiť ďalej, Takže v prvom rade sme museli hasiť to, čo vy ste nestihli, a síce, rozhodnutie, prehraté, Európskeho súdu pre ľudské práva z roku 2008, ktorý nám určil vo veci Trenčianskych Biskupíc vlastníkov pozemkov v záhradkárskej osade, že musíme sa trošku nejak ináč popasovať s cenou pôdy v tomto konaní a že mala by to byť nejaká reálna cena, nie tri koruny za meter štvorcový, hovorím ešte v korunách, takto bol pôvodný zákon postavený, tri koruny za meter štvorcový ako základná taxa.
Áno, pán minister hneď v prvom polroku inicioval, pán Zsolt Simon, túto novelu. Ja som bol veľmi rád, že na to zareagoval, a prijali sme novelu, ktorá je účinná od 1. 4. 2011, a v súčasnosti vlastníci už kalkulujú nie s 12,50 a 18,50 v krajských mestách, ale s cenou 300 až 700 korún za meter štvorcový. Takže myslím, nie je to trhová cena, ale je to už nejaká iná reálnejšia cena, ktorá by mala o tom niečo hovoriť. Takže to, dúfam, že je pravdou, že novela podmieňuje oceňovanie u všetkých záhradkárskych osád vytvorením znaleckého posudku, vyhotovením znaleckého posudku. Bolo to pozastavené, áno, uznávame, pretože do konca roku 2011 museli byť, resp. bol nárok na tých vlastníkov, ktorí už sú ukončení, mohli si požiadať znovu o doplatenie rozdielu cien. Preto pani riaditeľka Slovenského pozemkového fondu zaujala stanovisko, že budeme to riešiť naraz, aby sa všetky osady, znalecké posudky robili pri jednom, ako sa hovorí, tíme, aby sme to nemuseli na desaťkrát. Takže v súčasnosti je už nový rok, tak dúfam, že sa to rozbehne, hoci fond je znovu nefunkčný, ale dúfam, že sa sfunkční a hneď jednou z prvých vecí bude, že budeme riešiť aj znalecké posudky pre jednotlivé osady.
Samozrejme, programové vyhlásenie vlády hovorí, v tejto oblasti je kopa dobrých vecí, to nemám problém podporiť, ale predsa len k niektorým sa ešte vyjadrím z tej mojej oblasti, pôdohospodárstva. Takže citujem, vaše programové vyhlásenie vlády, nie staré, vaše už teraz budem citovať: Bude podporovať prípravu opatrení súvisiacich s adaptáciou poľnohospodárstva na zmenu klímy prostredníctvom takých spôsobov hospodárenia, ktorými sa zvýši zadržiavanie vody v krajine, a prípravou účinnej politiky zachovania rozvoja hydromelioračných zariadení, závlah a odvodnení. Zopakujem, zvýši zadržiavanie vody v krajine, a zároveň tu niekto hovorí o odvodnení? Vážení, to je trošku anomália, nehnevajte sa. Dúfam, že vieme, čo je odvodnenie? A my ideme na jednej strane, v jednej vete hovoríme, že budeme zadržiavať vodu, a v druhej hovoríme, že budeme odvodňovať? Tak dúfam, že nie, že to bola iba nejaká chyba. A odvodňovacie zariadenia majú životnosť štyridsať rokov. Keď si vezmete zberné a zvodné drény, tie trúbky, a vyzerá, že to boli 80. roky, to znamená, ony sú na konci životnosti. Dúfam, že nechceme teraz do toho investovať, že by sme to znovu odvodňovali? Lebo krajina si berie späť, voda je tam naspäť na tých honoch. Takže dúfam, že aj toto bola iba takáto nejaká chyba lávky, takže znovu to odvodnenie tam nebude.
Ďalej, veľmi kvitujem, že bude sa zabraňovať neodôvodnenému záberu poľnohospodárskych pôd. Super, všetkými desiatimi. A ešte aj spoplatnenie dajte z pôdneho fondu. Všetkými desiatimi beriem, pretože ináč o našu krajinu by sme vôbec nestáli, o našu poľnohospodársku pôdu by sme vôbec nestáli.
Lesy sa považujú za strategický štátny majetok, a preto ho garantujeme neprivatizovateľnosť. Super, beriem. Áno, je to tak, ako hovoríte. Hovoríte, že pripraviť mechanizmy na dobudovanie systému hospodárskej úpravy lesov. Prečo iba HUL-ku, prečo by sme nemohli dať do lesov aj projekty pozemkových úprav? Momentálne lesný pôdny fond bol z tohto celkom vyňatý. Dôvod? Odôvodňovali to, že nemôžu nájsť cenovú variáciu adekvátnosti pozemku v lese, pri pozemkových úpravách, hej? Myslím si, že keď si nad to sadnú naši odborníci, máme rôzne výskumné ústavy, aj lesný, aj kadejaký iný, myslím, že mohlo by sa na tom popracovať, aby sa aj pozemkové úpravy mohli dostať na lesný pôdny fond, pretože lesy majú problém. Kolega Mičovský ma doplní, že majú problém s vyčleňovaním malých pozemkov, pol hektárových, hektár, dva. Nútia vlastníkov združiť sa. Pozemkové úpravy sú sceľovanie. Dalo by sa možno niečo tam s tým urobiť, to znamená, bol by som iba rád, keby sme aj na lesnom pôdnom fonde začali uvažovať o pozemkových úpravách a našli spravodlivé a statočné riešenie, aby vlastník, ktorý bude mať to scelenie, nebol ukrivdený. Aby nenadával na túto vládu a štát, že čo vy tam, úradníci, múdri, ste zase urobili a ste ma okradli zase o majetok! To by som nebol rád. Takže toto by som apeloval. A myslím, že nebudem citovať ďalšie, je tam veľa dobrých vecí. Takže dúfam, že to zvládneme, a tak ako povedal pán kolega Martvoň a je asi o tom presvedčený, že minister pôdohospodárstva obstojí a bude ukazovať svoje kvality a schopnosti aj v tomto novom rezorte, tak ja pevne verím, že aj takto sa bude správať. A ako povedal na výbore pán minister životného prostredia, teda pôdohospodárstva, že doteraz bol v rezorte, ktorý pôdu bral, a teraz sa stáva ministrom rezortu, ktorý pôdu bude chrániť, tak dúfam, že tieto slová si berie k srdcu a boli úprimné a že bude sa tomu tak aj venovať.
Takže uvidíme, aké budú reálne výstupy. Dúfam, že dôstojne naplníte programové vyhlásenie vlády v oblasti pôdohospodárstva a že naplníte aj predposlednú a poslednú vetu, ktorú máte v svojom programovom vyhlásení na 61. strane, a že takto bude daná bodka v oblasti pôdohospodárstva.
Trochu poznámok dovoľte mi ešte aj k životnému prostrediu. Tam máme, myslím, že už tu lepších odborníkov, ako som ja. Ale ja veľmi kvitujem a budem hovoriť stále, keď chceme mať životné prostredie, tak nemôžeme mať vlastníka, ktorý stále hovorí štátu, že však ty ma obmedzuješ, moje vlastnícke práva. To už tu bolo hovorené. Vlastník diktuje, čo tam bude. To znamená, 100-percentne sa pripájam k tomu, aby sme sa vysporiadali, resp. najlepšie by bolo, keby sme to zamenili. Minimálne tie päťky v stupňoch ochrany, len teraz čo sú tie diamanty, čo máme na Slovensku, hej. To nám celý svet závidí v mnohých prípadoch, aby sme tieto zamenili a aby to mal štát alebo príslušný nejaký rezort, ktorý bude proste za štát tam vystupovať, alebo ten, komu to dáme, ale nemôže to byť vlastník, ktorý stále nám bude do uší, áno, že ma obmedzujete, moje hospodárenie a neviem čo všetko možné. Takže 100-percentne sa hlásim k tomu, aby sme to vysporiadali raz a navždy a aby vlastníkom, keď tam chceme mať ochranu prírody, bol ten, kto tú prírodnú ochranu tam chce. Nie ten, kto bude iba deklarovať, že ju tam chce a neochraňuje. Samozrejme, som proti nejakej paušálnej ochrane, treba prehodnotiť, lebo v mnohých prípadoch sa robilo to, že oplotíme dané územie, hej, lebo tam máme poniklec napríklad, hej, a zistíme, že za štyri roky nám ten poniklec odíde stade, lebo tam nastúpia trnky, lebo vtedy tam bol iný režim, sa vypásalo, hej, a akonáhle sme to ohradili, už to vypásanie tam nie je, a už sú tam trnky a poniklec ide, viete kde. Takže bacha. Dúfam, že to nebude takýmto spôsobom robené.
Vážení prítomní, ja by som chcel pánu ministrovi životného prostredia popriať jedno. Aby preňho strom nebol iba kubík dreva, ale aby to bol živý organizmus so všetkými ostatnými funkciami na tejto zemi, a to je jedno, či rastie v lese, na lúke alebo pri ceste. Je ministrom životného prostredia, nie ministrom hospodárstva. Takže, pán minister, keď ma počujete, dúfam, že takto budete riadiť toto ministerstvo. A bol som veľmi rád, keď som sa dopočul, že súčasne sa nechce zrušiť to ministerstvo, lebo myslím si, že to by bola možno tá najväčšiachyba. A keď naši predkovia, a máme k nim nejakú úctu, nám tu nechali tú pestrosť slovenskej prírody, že môžeme vidieť na Slovensku lietať aj orla, aj jarabicu, aj škovránka, aj jeleňa, aj vlka, máme právo, aby to naše deti nevideli? Aby za našej éry toto z našej prírody vymizlo? Ja hovorím, nemáme právo. Nemáme právo, aby sme ochudobnili o túto krásu naše deti, aby to mohli v reálnom živote vidieť, nie iba z kníh a z múzeí. Takže dúfam, že takto bude aj minister životného prostredia pristupovať ku životnému prostrediu.
Ešte dovoľte, moje konečné nejaké záverečné slová, že pokiaľ nám pôjde všetkým o vec a budú sa prijímať a predkladať zákony, ktoré budú zjednodušovať, nie komplikovať život našich občanov, tak nemám problémy so svojím svedomím a potom tieto návrhy, a jedno či to bude z pravého brehu, z ľavého, koalícia, opozícia, modrý, fialový, mne to je jedno. Nech to bude takto a nech to bude pre vec.
Dúfam, vážená vláda, že nezopakujete svoje postupy z minulého vládnutia, kde ste prijímali uznesenia a nariadenia vlády, napríklad uznesenie vlády č. 351 z roku 2010 z 25. 5. 2010, ktoré vyšlo v Zbierke zákonov pod č. 239/2010, ktoré stálo nad zákonom Národnej rady. Stálo nad zákonom Národnej rady. No dúfam, že toto tu nebude. Pán minister, pán Zsolt Simon, exminister, mohol by hovoriť, koľko ešte zrušil ďalších takýchto nariadení v tomto rezorte. Takže dúfam, že nebudete pokračovať v týchto praktikách.
Vážená vláda, vážení vládni poslanci, zároveň apelujem na vás, aby ste mali dobrý nos a dobré cítenie na výber kandidátov a hlavne odborníkov na jednotlivé posty, ak sa rozhodnete vymieňať, ako je to tu zvykom po každej výmene vlády, čo my, Obyčajní, kritizujeme, pretože ja hovorím, že všade musí byť odborník, a to je jedno, či je takisto straník, nestraník. A už som citoval pani kolegyňu Košútovú, zdieľaný názor, a myslím si, že iba o ľuďoch to je. O našich blížnych, ktorým by sme mali pomôcť, a my by sme tu mali byť to zrkadlo, ktoré by malo hovoriť, že takto by ľudia povedali: Toto je ten poslanec, chcem sa k nemu priblížiť. To je dobrý človek, chcem takto ísť ďalej.
Osobne dúfam, že sa dožijem vlády, ktorá pri ukončení svojho volebného obdobia zúčtuje napríklad aj to: Reštitúcie? Vybavené. ROEP-y? Ukončené. Záhradky? Ukončené. Občania vám budú za to vďační. Držím palce všetkým, ktorí sa o to zaslúžia, a priložím tiež svoje ruky a svoju hlavu k tomuto dielu. Takže, Pane Bože, žehnaj našim snaženiam v parlamente a veď naše kroky k cieľom na tvoju česť a chválu.
Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem, pani predsedajúca, za slovo. A veľmi pekne ďakujem aj pánovi kolegovi za to, že nám urobil skutočne reprezentatívnu prehliadku všetkých základných problémov v pozemkovej držbe na Slovensku. Ja k tomu nemám čo iné dodať, len toľko, že v lesníctve to potvrdzujem naplno, a že v tejto chvíli máme ešte státisíce hektárov, ktoré sú neodovzdané. Samozrejme, nie sú to hektáre tie veľké, tých veľkých majetkov, ktoré už dávno ako atraktívne už prešli do buď pôvodných, alebo iných rúk. Ale sú to tisícky malých pozemkov, ktoré sú stále neodovzdávané kvôli tomu, že je to obrovský problém.
A chcem tu len zdôrazniť práve ten moment, že je potrebné zákonnou normou upraviť to, aby sa malí drobní vlastníci tých malých frčiek, ktoré vznikli skutočne v dôsledku toho uhorského dedičského práva, mohli združiť, a aby to mohli ucelene prevziať a aby to mohli dostať aj vytýčené od štátu s tým, že nebudú stavaní pred nejaké úlohy zaplatiť poplatky za geometrické plány, lebo v časoch, keď sa im to bralo, tak žiadne plány, ani žiadne zameriavanie nebolo potrebné. Tak je asi potrebné, aby sme my teraz urobili veľmi rýchlo v duchu týchto vecí, ktoré spomínal kolega Fecko, aj normu, ktorá umožní týmto tisíckam drobných majiteľov sa združiť a užívať zmysluplne ich majetok, pretože krajina bez gazdu je zle spravovaná krajina.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Fecko, v podstate ja znova zopakujem to, čo som už povedal, že programové vyhlásenie vlády má byť a je o cieľoch vlády v nasledujúcom volebnom období, a nie je to plán legislatívnych úloh vlády. Vyčkajte si na plán legislatívnych úloh vlády a tam sa dozviete podľa mňa viac.
Čo sa týka daného vášho vystúpenia, musím ho ohodnotiť v podstate asi v tom zmysle, že ide o vysokú odbornú analýzu, čo uznávam. Fakt, venovali ste sa tomu poctivo, ale dovolím si skonštatovať, že niektoré vaše praktické riešenia alebo vaše predstavy si trošku predstavujete ako Hurvínek válku. V podstate budem v niektorých veciach konkrétny, vzhľadom na ten čas, tak iba zopár.
Citujem odborníka na pozemkové právo pána Geisbachera, čo sa týka pozemkových úprav, komasácií, ROEP a reštitúcií ide o dlhodobý proces. Ten dlhodobý proces bol naštartovaný, tak ako ste vy povedali, pri niektorých prípadoch pred dvadsiatimi rokmi, v niektorých prípadoch pred nejakým, teda určite desiatky rokov. Tieto procesy reštitúcií boli naštartované za pána Mečiara a neskôr za pána Dzurindu. Dovolím si poukázať ale na to, že tak ako vláda vo svojom programovom vyhlásení vlády uviedla, že tieto procesy chce urýchliť, tak je to namieste, lebo nemôžete vy niečo dať do programového vyhlásenia vlády, že to ukončíte, keď je to dlhodobý proces. Sám ste poukázal na to, že od roku 2010 do roku 2012 bolo ukončených, keď som si to vypočítal, okolo sedem tisíc reštitučných nárokov ako takých, zostalo ešte nejakých štrnásť tisíc osemsto. Dovolím si upozorniť na to, že pri čísle 83 295 trvalo teda skoro dvadsať rokov, kým sa desaťtisíc reštitučných nárokov vybavilo. Čiže sám musíte uznať, že nejde o krátkodobý proces. Kebyže si vláda dá, že to ukončí, tak sama by klamala.
Na druhej strane poukážem na to, čo ste vy povedali pri záhradkových osadách, že bývalá vláda ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Chcel by som podporiť pána predrečníka v tom, že musí existovať, možno nie v programovom vyhlásení vlády, ale koniec-koncov v agende jednotlivých ministrov, či už pôdohospodárskeho alebo životného prostredia, ale aj ostatných ministrov, niečo ako merateľný cieľ. Niečo, o čom sa dá povedať, že bude v konečnom čase spravené a bude spôsob, akým bude vyhodnotené, že to spravené je. Inými slovami, je možno pekné napísať, že niečo urýchlime, je možno pekné napísať, že niečo zjednodušíme, ale pokiaľ nebude existovať ten merateľný cieľ, ktorý sa bude dať odpočítať nielen na konci volebného obdobia, ale aj priebežne, či na výboroch alebo v pléne Národnej rady, tak stále budeme v situácii, kedy si možno koalícia vysvetľuje, že veci sa plnia dobre, a opozícia si vysvetľuje, že veci sa plnia zle.
Myslím si, že je čas aj ľuďom ponúknuť niečo, čo sa dá vyhodnotiť pomerne objektívne, a povedať, áno, toto ide, treba niečo zlepšiť, treba niečo zmeniť. Chovať sa skrátka tak, ako sa chováme v bežných rodinách, kde si stanovíme nejaké ciele, ktoré buď naplníme, alebo ich potom zmeníme, ale hlavne robíme niečo, čomu všetci dokonale rozumieme. A to by som bol rád a podporiť by som to chcel aj tu na pôde Národnej rady, že v takýchto praktických veciach, ktoré sa týkajú mnohých ľudí v území, sme im dlžní takéto ciele postaviť, spraviť ich, či už ako parlament a potom samozrejme ako výkonná moc, a urobiť ich odpočet priebežne, aby sme ľuďom uľahčili život priamo tam, kde žijú.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja by som chcel poďakovať Martinovi za túto odbornú analýzu, ako tu zaznelo. Chcel by som možno zdôrazniť to, že ide naozaj o veľmi praktickú časť života ľudí, s ktorou sa stretávajú ľudia špeciálne na vidieku, ale nielen každodenne. Ja sám bývam na maličkej dedine pri Žiline, kde veľmi často prichádzame do styku s týmito problémami ohľadom pozemkov, ich vytýčenia a tak ďalej.
Ja by som len chcel pripomenúť, že navyše táto oblasť, ak sa niektoré veci dlhodobo neriešia, vytvára veľký priestor na korupciu. Práve teraz sa v Žiline udiala udalosť, kde pri odôvodnenej oprávnenej žiadosti o scelenie pozemku, ktorého celková hodnota už aj s tými poplatkami bola 100 eur, si vypýtal predstaviteľ Slovenského pozemkového fondu úplatok vo výške 1 000 eur. Našťastie, ten človek spolupracoval s políciou, ktorý bol žiadaný o úplatok, a tento človek bol zatknutý. Môžete si to pozrieť v médiách. Ak tu ale stále bude taká neurčitosť a širokosť, naťahovanie akýchkoľvek nárokov, teda priestor na nespravodlivosť, ľudia sa budú snažiť pomôcť si, ako vedia a ďalší iní ľudia, zvlášť predstavitelia týchto fondov verejnej správy budú môcť tieto veci zneužívať a vytvárať korupčné správanie.
Takže chcem poprosiť, apelovať, aby naozaj vždy, keď sa v týchto veciach dá vniesť priehľadnosť, aby sa prispelo k zamedzeniu korupcie a k spravodlivosti pre ľudí v oblasti pozemkového práva.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, zopakovali ste nám programové vyhlásenie vlády Ivety Radičovej, podľa vás plné konkrétností, pekné, len pri vyhodnotení tohto plnenia z vášho konkrétneho volebného programu ste vyhodnotili štyri, šesť konkrétne splnených úloh. Na tých 18 mesiacov, veľa či málo, ťažko povedať.
Hovorili ste aj o tom, o zrušení poplatkov za vyňatie z poľnohospodárskej pôdy, ktoré bolo zavedené. Ja si myslím, že to bolo veľmi zlé opatrenie. A stále to budem tvrdiť a som rada, že máte ten istý názor ako ja, lebo ste povedali, že keď sa znova zavedie poplatok za vyňatie z pôdneho fondu, že budete zaň všetkými desiatimi. Veľmi sa na to teším, pretože nechcem, aby Slovensko vyzeralo na najlepších pôdach zastavané búdami, ktoré nazývajú logistickými centrami. Jasná vec, že všetko je o ľuďoch, aj o tom, ako sa kto postaví k plneniu svojich pracovných príležitostí a pracovných úloh.
Pán poslanec, máte široké a veľké skúsenosti z funkcie štátneho úradníka, ktorý pôsobil na úseku pozemkového práva. Myslím si, že aj vaše analýzy, ktoré tu zazneli, ale mnohým aj naším kolegom asi moc nepovedali, pretože nemajú také informácie, čo sa týka ROEP-u, čo sa týka ostatných vecí týkajúcich sa pozemkov a takisto aj reštitúcií.
Konštatovali ste, že keby ste išli takým tempom ako za týchto posledných osemnásť mesiacov, tak by ste reštitúcie ukončili za šesť rokov. Preto sa vás pýtam, prečo žiadate od tejto vlády, aby to stihla za štyri?
Hovorili ste o Slovenskom pozemkovom fonde, o tom ako sú vybavené zmluvy. No, možno sa ešte budeme čudovať nad tým, ako boli niektoré reštitúcie vybavené... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ďakujem, kolegovia, za vaše by som povedal, že vyjadrenia k môjmu vystúpeniu.
Pán Martvoň, áno, robil som, stovky rozhodnutí som vydal, to znamená, viem, čo znamená kapacita človeka za rok, koľko je stadiaľ reštitučných rozhodnutí. Ale musím vám povedať, keď v Bratislave z uplatnených nárokov 9 479, hovorím o pozemkovom úrade, je k dnešnému dňu nevybavených 5 448, sa pýtam, čo tam robili za dvadsať rokov? V Prešovskom kraji, v Prešovskom kraji bolo 16 907 a je nevybavených 5 960. To je nepomer. To je nepomer. Takže pána Geisbachera poznám, nie je problém, aj tých všetkých právnikov, je to dlhodobý proces, ale je to o tom, či človek, ktorý je tam zodpovedný za to, je v stave tú zodpovednosť prijať a ísť na súd a obhájiť tú svoju robotu v reštitúciách. Či podľahne lobistickým tlakom alebo nepodľahne. Je to o tom, pán kolega, žiaľ, a mnohí, musím priznať kriticky, sebakriticky do vlastných radov, nie sú v stave tú zodpovednosť prijať, tak ako im káže zákon. Takže toto je z môjho pohľadu, že dá sa to stihnúť. Je to dlhodobý proces. A ten dlhodobý znamená koľko, sto, päťdesiat, tristo rokov? To znamená, že my už nemáme judikáty. Máme dokonca aj Štrasburg, ktorý rozhodoval o niektorých veciach. To znamená, že sa dá už z čoho vychádzať. Takže asi tak.
Pani kolegyňa, áno, máte pravdu, jasne nemôže to stíhať šesťročný proces za štyri roky. Áno, beriem, ale myslím, že tých šesť rokov, to by bolo super, super termín. A to vyňatie z pôdneho fondu, stopercentne som, aby sa za to platilo, lebo keď stratíme pôdu, poľnohospodársku, tak stratíme všetko, lebo tam sa dorába svoj chlieb. Takže myslím, že nemáme sa o čom presviedčať ako poľnohospodári. Takže myslím, že vieme, kam chceme ísť.
Ďakujem všetkým za vaše podnety.

Vážená podpredsedníčka, páni ministri, kolegyne, kolegovia a hostia, dovoľte aj mne pár slov k programovému vyhláseniu vlády, aj najmä k časti programového vyhlásenia pod č. 7, ktorý sa dotýka rozvoja regiónov Slovenska, moje vystúpenie bude priamo namierené k riešeniu rómskej problematiky, o ktorej včera bola prvýkrát v tomto parlamente jeden a pol hodinová diskusia. Ja som veľmi rád, že konečne v parlamente bola dôstojná diskusia o tejto problematike a som veľmi rád, že k tejto problematike sa napríklad podpredseda vlády, myslím, že trikrát vyjadroval. A verím, že aj týmto gestom bude táto vláda napríklad riešiť rómsku problematiku oveľa lepšie, ako to robili predchádzajúce vlády.
V súvislosti s porovnávaním rôznych programových vyhlásení vlády od roku 2002 môžem povedať to, že všetky vlády od roku 2002 si dali za cieľ prioritne riešiť rómsku problematiku na Slovensku. Ani jednej vláde sa teda, ani jedna vláda sa k tejto téme prioritne nepostavila a ani jednej vláde sa nepodarilo vlastne aspoň kúsok posunúť túto problematiku dopredu. Ak by som porovnal dve predchádzajúce alebo predchádzajúce, teda programové vyhlásenie vlády s týmto programovým vyhlásením, tak samozrejme to predchádzajúce programové vyhlásenie vlády, ktoré som mal možnosť aj ja ovplyvniť, tak je v histórii všetkých programových vyhlásení vlád na Slovensku najambicióznejšie, ktoré teda súčasné programové vyhlásenie vlády zďaleka v podstate nepripomína v riešení rómskej problematiky.
Už tu bolo povedané to, že rómska problematika sa ocitla v podstate na predposlednej a poslednej strane tohto programu. A chcem veriť, tomu, že to nebol zámer. A pevne dúfam, že, že aj tou včerajšou diskusiou, aj tým prístupom podpredsedu vlády pána Kaliňáka, to nie je tak, nebol to zámer. A verím, že, že táto problematika sa v tomto období posunie oveľa ďalej.
A všetci občania na Slovensku si kladú otázku, prečo riešiť rómsku problematiku? A verím, že možno aj v tejto sále nájdeme ľudí, ktorí si túto otázku kladú. Ja nebudem používať humánne dôvody, lebo žijeme v období, kedy humánne dôvody v podstate mnohým nestačia a všetci hľadajú nejaké ekonomické dôvody, prečo túto rómsku problematiku, alebo prečo tento problém je nutné riešiť v tejto krajine. No ak hľadáme ekonomické dôvody, tak to sú jasné ekonomické dôvody celého Slovenska a musí to byť záujem Slovenska vyriešiť tento problém. A neriešenie tejto rómskej problematiky znamená pre Slovensko obrovské škody. Neriešenie rómskej problematiky znamená prehlbovanie tohto problému. Tento problém síce dnes nemusíme podľa mnohých riešiť, ale o pár rokov to budú riešiť naše detí, bude stáť oveľa viac financií, oveľa viac energie, oveľa viac času, a preto ekonomické dôvody sú dôvodmi na to, aby sme tento problém posunuli ďalej.
Ja nebudem v dnešnom mojom príhovore hovoriť o tom, že ako by sa tento problém mal riešiť. To, samozrejme, je úloha vlády. Ja na konci však samozrejme poviem, a teraz to teda pripomeniem a na konci to zdôrazním, ja som pripravený všetky moje skúsenosti z praxe odovzdať nie vláde, ale Slovensku na to, aby sa tento problém posunul oveľa ďalej, ako je to doteraz.
A predsa len v podstate budem citovať niektoré veci z programového vyhlásenia vlády, ktorá ma veľmi zaujali v časti rómska problematika. A je to prvý citát: Vláda zabezpečí podmienky pre sociálnu inklúziu marginalizovaných rómskych komunít do spoločnosti s využitím komplexných projektov a prístupov. V Európe aj na Slovensku už sme prišli na to, že riešenie vzdelávania Rómov nás neposunie dopredu. Len vzdelávanie riešiť v rómskych komunitách neznamená vôbec nič. Ak k tejto problematike nepristúpime komplexne, tak neurobíme žiadny krok dopredu a minieme neefektívne zase obrovský balík peňazí z verejných zdrojov, za ktorý  nedosiahneme žiadny výsledok. Preto oceňujem, že v tomto programovom vyhlásení vlády sa nachádza táto zmienka o komplexnom prístupe a oceňujem, že vláda naďalej chce pokračovať v tejto tradícii aj po predchádzajúcich skúsenostiach minulých vlád.
Taktiež som rád, že v programovom vyhlásení vlády sa nachádza ďalšia zmienka o Rómoch, aj keď ich tam nie je veľa, ale predsa len odcitujem tú ďalšiu zmienku: Cieľom programového riešenia rómskej problematiky bude z pohľadu vlády zvýšenie zamestnanosti a vzdelanostnej úrovne príslušníkov marginalizovaných rómskych komunít. Teší ma, že v tomto programe nie je zmienka len o vzdelávaní, ale je tam zmienka o zamestnaní. Je nutné urobiť všetko pre to, aby z najchudobnejších lokalít na Slovensku, bez ohľadu na to, či sú to Rómovia alebo nerómovia, ľudia dostali možnosť pracovať a riešiť si problémy sami.
A chcel by som sa vyjadriť momentálne k niektorým témam, ktoré sú vysoko aktuálne na Slovensku. Myslím si, že aj počas jeden a pol hodinovej diskusie, včerajšej, je potrebné k tomuto niečo povedať aj z mojej strany.
Sociálny systém. Včera som to povedal a dnes to iba zdôrazním, sociálny systém na Slovensku má svoje medzery, sociálny systém využívajú určité individuality na Slovensku, v sociálnom systéme, súčasnom, sa neoplatí pracovať, lebo zatiaľ sa na Slovensku, alebo neexistovala nijaká politická vôľa, alebo neviem, či boli neschopní ľudia, alebo neviem, prečo sa to tak stalo, jednoducho ten systém sa neposúva dopredu a samozrejme ľudia hľadajú medzery v tomto systéme. Nerád by som používal argumenty na to, aby sa spochybňoval tento systém etnického charakteru, zbytočne to robí napätie v spoločnosti, to napätie je už dnes nebezpečné a iba zbytočne posilňuje rôzne extrémistické skupiny, ktoré využívajú práve neriešenie tejto problematiky na to, aby sa posilňovali tieto extrémistické skupiny.
Druhá téma, ktorú chcem, iba okrajovo sa zmieniť o nej, sú nelegálne osady. Obrovský problém na Slovensku, dlhé roky neriešený, štát, to je jedno, aké zriadenie tu bolo, dlhodobo akceptoval tento problém, nijakým spôsobom nezaujal stanovisko k tomu, že jednoducho nelegálne osady ležia na cudzích pozemkoch bez toho, aby ľudia, ktorí vlastnia tieto pozemky, mali možnosť sa dostať k svojmu majetku. Samozrejme a som pripravený a som veľmi rád, že som v klube, ktorý teda vážne berie túto problematiku, a s mojimi kolegami som pripravený v najbližšej dobe predložiť vládnej strane SMER návrh zákona, ktorý túto situáciu bude riešiť tak, aby sa našiel kompromis vhodný pre Slovensko, nie pre Rómov, pre Slovensko. Táto problematika nie je o Rómoch, táto problematika je o Slovensku, a keď my všetci nepochopíme, že tento problém je o Slovensku, tak sa nepohneme dopredu. Ja na záver tu ešte raz teda zdôrazním, že prečo je teda táto problematika o Slovensku a nie o Rómoch.
Ďalšia téma, ktorá v poslednom období na Slovensku nejakým spôsobom otravuje ľudí, je problematika vzdelávania rómskych žiakov. Neskúšajme zlé a drahé riešenia, ak sme nevyskúšali tie dobré a lacnejšie riešenia. Nie je možné donekonečna v podstate otravovať spoločnosť internátnymi školami, keď vieme, že sú skúsenosti s týmto typom vzdelávania a nebude to fungovať. Chceme sa zase popáliť, tak ako sa popálili ostatné krajiny? Chceme zbytočne minúť obrovské množstvo, kvantum peňazí na to, aby sme postavili ďalšie budovy, zamestnávali ďalších ľudí? Ide o 24-hodinovú starostlivosť. Nebudem používať humánne argumenty, budem používať ekonomické argumenty. Máme na to dosť peňazí? Na to, aby sme to urobili, keď je tu alternatíva oveľa humánnejšia. A nehovoriac o tom, že je to ekonomickejšie pre Slovensko. Celodenný výchovný systém je spôsob, akým sa dá dosiahnuť úplne iná úroveň vzdelania rómskych žiakov na Slovensku. Samozrejme, bez povinnej predškolskej výchovy pre žiakov z najchudobnejších lokalít na Slovensku nie je možné posunúť túto problematiku dopredu.
A teraz chcem povedať jednu významnú vec. Fakt si myslím, že vyriešenie rómskej problematiky je prospešné pre Slovensko. Som o tom presvedčený. Som presvedčený o tom, že ak zamestnáme Rómov a budú platiť dane a budú platiť odvody a nebudú závislí na sociálnom systéme, tak celá ekonomika Slovenska pôjde dopredu. Bez toho, aby sme posunuli rómsku problematiku dopredu, sa Slovensku nebude dariť. Bez toho, aby sme zaujali zodpovedný a nie populistický prístup k tejto téme, tak sa táto téma nestane riešiteľnou témou v tejto krajine. Prestaňme sa populisticky správať k tejto téme, prestaňme experimentovať a hľadať každé štyri roky nejaký nový experiment, len aby sme upútali voličov, len aby sme získali ďalších voličov na to, aby sme sa dostali do parlamentu. Ak chceme byť zodpovední k Slovensku, nie k Rómom, tak sa postavíme čelom k tejto problematike, lebo Slovensko si to zaslúži. Ak už nie Rómovia, tak Slovensko si zaslúži, aby táto téma už neotravovala v podstate Slovensko a Európu.
A ja som hovoril, že nebudem hovoriť o riešeniach, ale predsa len poviem v podstate princípy, ktoré by sa mali v akomkoľvek teda riešení použiť.
Prvý princíp, ktorý je potrebné uplatniť v rómskej problematike, je princíp individuálneho prístupu. Nie všetci Rómovia sú rovnakí. Rómovia nie sú homogénnou skupinou na Slovensku, nikdy nimi neboli, ani nebudú homogénnou skupinou. Najzákladnejšíe rozdelenie, aké v rómskych komunitách je - Rómovia žijúci integrovane a Rómovia žijúci v chudobných rómskych lokalitách. Šesťdesiat percent Rómov žije integrovane, 60 percent Rómov tvoria hodnoty pre túto krajinu, platia dane, sú zamestnaní. Štyridsať percent potrebuje intervenciu na to, aby štát, alebo teda štáty, nejakým spôsobom ponúkli pomoc, ktorá je určená nie Rómom, ale odkázaným na túto pomoc. Preto je potrebné nezovšeobecňovať niektoré veci, ktoré sa dotýkajú výlučne chudobných rómskych komunít. Ešte raz opakujem, nie všetci Rómovia sú na Slovensku rovnakí.
Ďalší princíp, ktorý je potrebné uplatniť v akomkoľvek riešení rómskej problematiky, je princíp riešenia problému pri koreni. My nemôžeme zanedbávať tento problém. Akonáhle vypukne, tak ho musíme ihneď riešiť. Dôsledkom toho, že sme neriešili problém pri koreni, sú nelegálne osady. Toto je iba dôsledkom neriešenia problému pri koreni.
Ďalší princíp, ktorý teda je potrebné zohľadniť, je princíp nezanedbávania tohto problému. Dopady neriešenia tejto problematiky možno si dnes nedokážeme na Slovensku ani predstaviť. Tie dopady sú v ekonomickej sfére, môžu byť dokonca aj v bezpečnostnej sfére. Nemôžeme zanedbávať tento problém, lebo tento problém nás predbehne. Ak sa nepostavíme k tomuto problému zodpovedne, tento problém nás predbehne.
Ďalší princíp, ktorý je potrebné vlastne uplatniť v riešení v rómskej problematike, je princíp zodpovednosti Rómov samotných. Rómovia musia byť zodpovední za to, čo robia. Nikto v tejto krajine nemôže dostať nič zadarmo. Súhlasím s tým. Ani Rómovia nemôžu nič dostať v tejto krajine zadarmo. Všetko, aj pomoc štátu musí byť podmienená niečím. Aj pomoc sociálna musí byť podmienená aktivitou verejnoprospešného charakteru alebo napríklad zvyšovaním si kvalifikácie. Nedokázali sme to doteraz urobiť. Ja Róm to navrhujem, aby akákoľvek pomoc ľuďom odkázaným na pomoc štátu, bola podmienená činnosťou verejnoprospešného charakteru. Urobme to, nikto v tejto krajine nemôže dostať nič zadarmo.
No a posledný princíp, ktorý by sa mal uplatniť v riešení rómskej problematiky, je princíp efektívneho využívania všetkých prostriedkov, či už sú to prostriedky zo štátneho rozpočtu alebo prostriedky z Európskej únie. Aj mňa ako Róma trápi to, že strašne veľa peňazí sa minulo na túto tému bez toho, aby sme urobili akýkoľvek krok dopredu. Aj mňa to rozčuľuje a rozčuľuje to kopec ľudí na Slovensku. Ale, čia je to chyba? No naša, alebo, respektíve vaša, tí teda, ktorí ste boli pri moci, nikdy ste nenastavili programy tak, aby boli merateľné. Každý program musíme odmerať, musíme vedieť, za aký čas sme pokročili. Musíme vedieť, odkiaľ kam sme sa pohli. Ak chceme využívať akékoľvek verejné zdroje, nie je možné urobiť niečo bez pokroku. Obrovské množstvo finančných prostriedkov sa míňa bez toho, aby sme zabezpečili akýkoľvek pokrok. A to je jedno, či pozerám teraz napravo alebo naľavo, všetci ste to tak urobili. Nikto z vás nezabezpečil pokrok v tejto téme a všetci z vás ste míňali verejné zdroje bez toho, aby ste spôsobili zmenu na Slovensku.
Je čas to zmeniť. A ešte raz opakujem, moje skúsenosti, moje praktické skúsenosti, znalosti o tejto téme. Lebo mnohí sa tvária, že raz boli v osade a poznajú Orgovánovú, tak si myslia, že poznajú rómsku problematiku. Nepoznajú rómsku problematiku. Alebo niektorí napísali pár článkov o rómskej problematike, tak si myslia, že sú lídrami v tejto téme. Nie je to tak. Rómska problematika je veľmi náročná téma a bez poznania tejto témy sa nepohne Slovensko dopredu. Toto je päť princípov, ktoré je potrebné uplatniť v riešení rómskej problematiky.
Osobitnú pozornosť by som chcel venovať cirkevným spoločnostiam, spoločenstvám, ktoré majú veľký predpoklad k tomu, aby táto problematika sa posunula dopredu. Myslím si, že máme dobré príklady z praxe, či už sú to Saleziáni v Bardejove alebo či už je to gréckokatolícka cirkev v Čičave, alebo sú to iné, dokonca i neregistrované, malé cirkevné spoločnosti, ktoré vyvíjajú aktivity na Slovensku, napríklad v Spišskej Novej Vsi, a dokázali urobiť obrat a dokázali urobiť oveľa viac, ako urobil štát. Misijná práca je jedným z bodov, ktoré môžu ovplyvniť riešenie rómskej problematiky na Slovensku. Preto prosím vládu, aby vyzvala cirkev k aktívnejšiemu prístupu k tejto téme, aby cirkev sa viac zaujímala o riešenie tejto problematiky. Lebo, a hovorím to úprimne, cirkev je to dlžná Slovensku. Cirkev nech robí, by mala robiť všetko pre to, aby misijnú činnosť vyvíjala tu na Slovensku a nie niekde v zahraničí.
A ja verím, že sa posunieme v tomto volebnom období trošku ďalej, ak urobíme malý krôčik. Už som to raz povedal alebo už som to niekoľkokrát povedal, v podstate pri iných príležitostiach, tak urobíme veľký krok. Ak ukážeme ochotu a budeme mať politickú vôľu riešiť tento problém, tak urobíme veľký krok pre Slovensko. Nevnímajme rómsku problematiku ako problematiku Rómov. Nikto iný nám ju nepríde vyriešiť. Rómovia nikam neodídu. Rómovia sú tu doma, prišli sem v roku 1322 a nikam sa nechystáme odísť. My sme tu doma. Nikam nepôjdeme. A preto je dôležité, aby túto problematiku v podstate sme vnímali ako slovenskú problematiku, lebo fakt nikto iný nám ju nepríde vyriešiť. A ja prosím, spravme všetko pre to, aby sme sa k tejto téme postavili zodpovedne a nepopulisticky, lebo nemáme čas ani peniaze na to, aby sme sa k tejto problematike postavili ináč ako zodpovedne.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)