2. schôdza

Ďakujem pekne. Chcel by som sa poďakovať pani poslankyni Tomanovej za jej príhovor a najmä za zmienku o sociálnom zmieri, o dokumente Európa 2020, ako aj o konkrétnych opatreniach a argumentoch, ktoré vychádzajú z programového vyhlásenia vlády.
Doplnil by som len všeobecný pohľad. Existujú vo všeobecnosti tri základné modely sociálneho štátu, sociálnej politiky, kontinentálny (bismarckovský), po druhé, škandinávsky (sociálnodemokratický), po tretie anglosaský (liberálny alebo tiež beveridgeovský). Z programového vyhlásenia vlády je zrejmé, že vláda sa pokúša vybrať to najlepšie z každého z týchto modelov a aplikovať to na podmienky Slovenskej republiky. Vyberáme z toho kontinentálneho dôraz na udržateľnosť systému sociálneho postenia a dôchodkového systému, z toho škandinávskeho dôraz na solidaritu, sociálny dialóg a znižovanie nerovnosti a z toho anglosaského dôraz na zamestnanosť, boj s chudobou a vytváranie dostatočnej záchrannej siete pre občanov.
Čo je najdôležitejšie. Tým základným motívom programového vyhlásenia vlády je európsky sociálny model. A teda dôraz je na hodnoty solidarity, pozitívnej slobody a spoločenskej rovnosti. A tu je ten základný kontrast, kým naša vláda sa snaží o moderný európsky program, tá bývalá sa snažila, žiaľ, o stredoveký program, ktorý nikam neviedol. Ďakujem. (Potlesk.)

Ja sa teším, že sa tu vždy aj niečo nové dozviem, to bolo pred minútkou a, po druhé, že slovo demagógia tu ešte nepadalo, tak si myslím, že by ani nemuselo padnúť. Sú aj lepšie prívlastky alebo slová na túto tému. Ja by som chcel povedať toto, že problematika seniorov má v programovom vyhlásení svoj oprávnený priestor, chybou je, že je pomiešaná s problematikou zdravotne postihnutých. Sú to dve problematiky odlišné a náročné, nie každý senior je zdravotne postihnutý aj mnohí mladí sú zdravotne postihnutí. Raz sme dali Radu vlády pre seniorov spolu s Radou vlády pre zdravotne postihnutých a bol z toho veľký zmätok a moc sa vtedy nevyriešilo.
Ďalej som z príspevku viac očakával komentár k demografickej kríze, pretože starí stále dlhšie žijú a mladí sa nerodia. Iste viete, že je taká štatistika, že v roku 2100 bude na jedného Európana v Európe 14 nie Európanov. Čiže toto nerodenie detí sa bude riešiť proste imigráciou. Tento trend je veľmi zlý u nás a aj v Európe ešte viacej.
No posledné stanovisko k zákonu o sociálnych službách by som tiež očakával, pretože prvý zákon silne monopolizoval štát a domy dôchodcov a jeho novela zase vyvolala oprávnenú veľkú diskusiu v domovoch dôchodcov. Čiže očakávam, že parlament sa k nemu vráti a prijme tretiu a už definitívnu novelu zákona o sociálnych službách. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán Mikloško, musím povedať, že v programovom vyhlásení je jednoznačne stanovená úloha vypracovať nový národný program ochrany starších ľudí, jednoznačne, čiže je to zamerané na starších ľudí a nie je pomiešaná starostlivosť o seniorov so starostlivosťou o ťažko zdravotne postihnutých, aj keď sa to prelína.
Nuž, pani Nicholsonová, odpusťte, pre rómske komunity ste neurobili nič za 20 mesiacov, premrhali ste 26,5 mil. eur vyčlenených, ktoré som nechávala, keď som odchádzala z postu ministerky, na riešenie problémov rómskych komunít, 26,5 mil. eur, to je trištvrte miliardy Sk. Nič z nich nie je a všetky peniaze sú vyčerpané. Do tla ste vyčerpali peniaze na technickú asistenciu, do tla. Som zvedavá, z čoho bude potrebné riešiť odmeňovanie zamestnancov na Európskom sociálnom fonde. Takto by som mohla hovoriť o mnohých neefektívnych projektoch, spomeniem len jeden z nich, E-pay karty, na 6 rokov, 10 mil. eur na karty, ktorými ste chceli dať zarobiť jedine nejakej firme, ktorá ich chcela vyrobiť, pretože už dávno platí v zákone, že tie rodiny, ktoré nečerpajú peniaze v súlade so zákonom, ktoré dostávajú v rámci dávky, majú osobitných príjemcov, kde sú v týždenných, dvojtýždenných intervaloch rozpúšťané alebo kde je priamo nakupované, pretože je možné poskytnúť aj vecnú pomoc alebo finančnú pomoc zo strany obcí. Obce dokonca na osobitného príjemcu môžu najať aj inú neziskovú organizáciu a podobne.
A veľmi stručne. Prosím, pani Nicholsonová, chcem vidieť analýzu vytvorených 50 000 pracovných miest v nadväznosti na novelu Zákonníka práce účinnú od 1. septembra minulého roku. Prosím vás, nehovorte tu hlúposti.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, v tomto čase a za týchto okolností aj mne samému príde trochu komické hlásiť sa o slovo k programu, ktorý už o chvíľu prejde pohodlnou väčšinou, ale nechal som sa tou štátotvornou atmosférou uniesť spoliehajúc sa pritom na to, že ma pochopí prinajmenšom môj vzácny kolega pán poslanec Číž, ktorý veľmi dobre pozná, aké to je, keď človeka premôže presila myšlienok a jedna cez druhú sa ozlomkrky derú von. Pravica v tomto štáte nikdy nemala väčšinu, takú tú pevnú, masívnu väčšinu, ktorá vládnutie činí nielen technicky, ale aj mentálne pohodlnejším. V tomto štáte, v tomto národe ju za ostatných 20 rokov boli schopní získať dvaja muži, Vladimír Mečiar a vy, pán predseda vlády. Na margo nástupu vašej prvej vlády som koncom roku 2006 napísal do súhrnnej správy o stave spoločnosti o. i. aj toto: „Ak k pojmu právny štát pridáme aj jeho dôležité adjektívum „demokratický“, má podobne pozitívny význam tiež skutočnosť, že sa zmenšila priepasť medzi očakávaniami adresátov výkonu verejnej moci a jej skutočným obsahom.“ Podstatou demokracie je aspoň rámcový súhlas tých, ktorým sa vládne spôsobom, akým sa vládne. V niektorých prvkoch priam euforická podpora, ktorú verejnosť vo vzťahu k novému premiérovi prejavuje, kladie v tomto zmysle isté základy pre proces postupného stotožňovania sa občanov s ich dočasnou mocenskou reprezentáciou. Dnes to platí o to viac.
S takou mimoriadnou podporou, akú ste získali vo voľbách a akú vám občania Slovenskej republiky naďalej prejavujú, rastie v priamej úmere aj zodpovednosť. Vládny program, o ktorom dnes rokujeme, vo mne vzbudzuje obavy, že si mieru zodpovednosti, akú dnes za tento národ a štát nesiete, neuvedomujete v rozsahu, v akom si ju uvedomiť potrebujete. Kto, ak nie nositeľ takmer ústavnej a politicky veľmi homogénnej väčšiny, a kedy, ak nie na samom začiatku svojej vlády by mal mať odvahu povedať ľuďom pravdu o dobe, ktorá ich čaká a o nárokoch, ktoré na ich doterajšie zvyky a očakávania bude klásť? Nerobíte to. A namiesto toho im tvrdíte, že, citujem, vláda skvalitní priebeh podnikania, čiže vláda istôt pre občanov zabezpečí trvalý a udržateľný hospodársky rast. Iste, niektorým osobám so širokým záberom obchodovania so štátom sa priebeh ich podnikania skvalitní s tým, s tým sa tak akosi počíta, vo všeobecnosti však v ľuďoch prehlbujete ilúziu, že subjekt typu vláda Slovenskej republiky vôbec dokáže mať pod kontrolou veci typu hospodársky rast, že to, ako sa ľudia a podniky budú mať, nie je najmä výsledkom bez počtu spontánnych interakcií medzi nimi, ale výsledkom osvietených rozhodnutí politickej a byrokratickej mašinérie. Prehlbujete ilúziu, že sociálny štát je na dosah ruky, len nepoľaviť v predsavzatiach, že to, čo, vy dávate za istoty, dokážete premeniť aspoň na reálnu nádej na ne. Lenže toto nie je komiks a vy nie ste rodinka úžasných. Keď ste v roku 2008 hovorili verejnosti, že kríza sa nás nedotkne, dalo sa to vzhľadom na nedostatok bezprostrednej skúsenosti s jej priebehom ešte pochopiť, ale dnes je naša neochota upozorniť ľudí na potrebu pripraviť sa na zásadné štrukturálne zmeny sociálno-ekonomických súradníc našej reality trestuhodná. Tie súradnice začínajú kmitať vo frekvencii, aká ohrozuje stabilitu samých základov tohto spoločenského usporiadania. A ešte dlho to bude už len horšie, aby sme si rozumeli, ja teraz neordinujem žiadnu odovzdanosť ani porazenectvo, naozaj nie. Strašiť ľudí hrozbou nejakej implózie systému by bolo kontraproduktívne a nijako k tomu nenabádam, naopak. Ale medzi alarmizmom na jednej strane a chlácholením sladkej nevedomosti ľudu na strane druhej je predsa len dosť veľká priepasť na to, aby ste sa ju pri tejto viac-menej ceremoniálnej príležitosti pokúsili aspoň čiastočne preklenúť. Podstatnú časť vládneho programu však tvorí balast, ktorý nepotrebujete ani vy, ani my, ani nikto. A už rok si naň nikto ani nespomenie. Ja veľmi dobre rozumiem rituálnej povahe predkladania vládneho programu. A toho, ktorý to má v plnom rozsahu, rešpektujem. A tak ako by som si nedovolil vás poučovať o tom, čo treba robiť, nedovolím si ani vyčítať vám, že v tom programe je niekoľkonásobne viac ako doň dnes, v máji 2012 patrí. Mám len jednu prosbu, dajte mne a ľuďom, ktorí na Slovensku žijú, pocit, že vôbec tušíte, čo za mraky sa nám to zatiahli nad hlavou, a že máte aspoň približnú predstavu o tom, ako na krúpy, ktoré sa z nich spustia, budete reagovať, lebo ak by som mal vychádzať iba z toho programu, tak netušíte a nemáte predstavu, viacero vašich reakcií, ktoré ste adresovali prechádzajúcim rečníkom, nasvedčuje tomu, že si uvedomujete aspoň potrebu si tú predstavu v blízkej budúcnosti urobiť. Veľmi si želám, aby som sa mýlil, aby trajektória, ktorú ste pár ťahmi naznačili vo vládnom programe, mala svoj zmysel, svoj reálny zmysel. Veľmi si to želám, všetci sme tu v prvom rade občanmi a až v druhom rade ich dočasnými zástupcami a kompetentná vláda je v našom osobnom záujme. Súčasťou tej kompetencie je ale schopnosť ujať sa vedenia štátu spôsobom, ktorý predíde šokovým zlomom v kolektívnom vedomí národa.
Tým sa dostávam k tomu, čo na vašom programe oceňujem najviac. To je ambícia budovať súdržnú spoločnosť. Akurát spôsobom, akým to chcete robiť, nemôže fungovať. Nejde mi teraz o to, že tú súdržnú spoločnosť idú budovať ľudia s tými najostrejšími lakťami v štáte. Ide mi skôr o to, že súdržnosť sa nedá budovať zhora, daňovou smršťou proti strednej triede či papierovými reguláciami súkromnoprávnych vzťahov. Súdržná spoločnosť, to je napr. ĽUDIA ĽUĎOM SK, to je ŠOBOV SPOLU, to sú každodenné sebazaprenia, ktoré ak majú pretrvať, potrebujú perspektívu vlastného zmyslu, potrebujú motiváciu. Ten zmysel sa však už dnes hľadá veľmi ťažko. Chce totiž od ľudí, aby z vlastného potu vykrývali straty, ktoré tento štát ročne utrpí v dôsledku korupcie a plytvania. A platinových sitiek sa to týka rovnako ako nástenky. Je do neba volajúca ohavnosť. To je to isté, ako chcieť od človeka, ktorého za bieleho dňa olúpili, aby ešte zaplatil pokutu za to, že sa olúpiť nechal, a pritom sa stále zastrájate tým, že na vaše opatrenia nebudú doplácať tí, ktorí za dlhovú krízu nemôžu, že ľudia, ktorí s vyhrnutými rukávmi makajú na základnom zabezpečení svojich rodín, naozaj nie sú zodpovední za to, že tento štát stráca na korupcii a zlých rozhodnutiach stovky miliónov eur ročne. Robiť z týchto ľudí hostiteľov pijavíc, prisatých na verejné peniaze, nie je budovanie súdržnej spoločnosti. Je to prehlbovanie lúpežnej povahy tohto štátu. Súdržná spoločnosť fakt nie je lavína daní, ktorá z ľudí s vyplazeným jazykom živiacich svoje rodiny urobí symbol ich luxusnej záhaľky len preto, že každý mesiac skladajú prácne euro k euru na splátku na sídliskový trojizbák.
Pred pár týždňami uplynulo sto rokov od potopenia sa Titanicu. Dlhé roky panoval mýtus, že pri záchrane dopadli najhoršie pasažieri z najnižšieho sociálneho poschodia, z tretej triedy. Je to omyl, lebo najhoršie dopadla stredná vrstva, pasažieri z druhej triedy, ktorých šanca na prežitie bola približne polovičná, oproti šanci ľudí ešte o palubu nižšie. Len môžem špekulovať, samozrejme, týmto ľuďom však azda ublížila ich prílišná dôvera v to, že vrchnosť ich predsa nemôže len tak obetovať, že azda existuje nejaká základná solidarita, nielen v nárokoch, ale aj v záväzkoch medzi jednotlivými vrstvami komunity. Dnes sa príslušníci strednej vrstvy stávajú tými, kto má prispievať tak na finančne náročné koníčky miestnej oligarchie, ako aj na základné životné potreby nízkopríjmových a na sociálne dávky odkázaných spoluobčanov. Lenže kvalita života je v každej jednej spoločnosti priamo úmerná priestoru, ktorý štát strednej triede nechá na jej vlastný rozvoj. Ak budete práve na jej úkor pestovať vzťahy len s oboma pólmi sociálnej vertikály, len tým urýchlite beztrestne blížiacu radikalizáciu vzťahov, pričom o tom, že nás rast sociálneho napätia čaká, nič nesvedčí lepšie než pohľad za vlastné hranice, a to ktorýmkoľvek smerom si ho vyberiete. Alebo sa stačí vydať na východné Slovensko, dnes keď vďaka programu vašej prvej vlády máme už dva roky dostavanú diaľnicu do Košíc. Je to len pol dňa cesty a na niektorých miestach, žiaľ, nielen v priestore, ale aj v čase. Treba zároveň povedať, drahé kolegyne a kolegovia v opozícii, že k mandátu, ktorý sme od strednej vrstvy v roku 2010 dostali, sme sa správali s dešpektom, až sme ho napokon úplne pohúžvaný odhodili do koša. Za fakt, že dnes sa štát môže s chuťou zahryznúť do krku práve pasažierom z druhej triedy, nesieme hlavnú zodpovednosť my. (Ruch v sále.) Už som v druhej polovici, sľubujem.
Keď som vašu vládu na svojom skromnom hravom blogu nazval retrovládou, nemyslel som tým, že by ste tesilovo pôsobili navonok. Kdeže, väčšina z vás vyzerá čoraz lepšie. Lenže budovateľská mentalita vášho programu na mňa pôsobí ako z čias, keď sa ešte dalo veriť, že politici a byrokrati vedia, čo treba robiť, pričom stačí sa na nich spoľahnúť, nechať ich tak a ono už to pod ich vedením nejako dopadne. Tie časy sú preč. A to hlavné, čo vláda potrebuje urobiť, je vtiahnuť ľudí späť do verejného priestoru, dať im pocit, že tento štát, to nie je len neefektívny vyberač, rozšafný správca a nespravodlivý distribútor ich daní, ale že je to ich spoločenstvo, ich vlastné permanentne obnovované dielo, ktoré môže uspieť iba ako výsledok ich spoločnej účasti na ňom. Viem, odkazujete v samovládnom programe aj na sociálny dialóg, aj na potrebu podpory rodiny. Lenže z tých opatrení, ktoré za tých niekoľko týždňov stihli presiaknuť von, mi vychádza skôr opak. My nemáme príliš veľa tradícií, ktoré by mohli inšpirovať aj okolitý svet, ale niekoľko ich predsa len máme. Jednou z nich je tradícia silnej spolupatričnosti viacgeneračných rodín, kde starí rodičia nielen osobne, ale často aj finančne pomáhajú svojim deťom a vnúčatám alebo kde, naopak, deti v produktívnom veku venujú časť svojej energie a času starostlivosti o svojich rodičov. Vy ste slovami svojho ministra financií avizovali úmysel zdaniť ešte aj to posledné štádium medzigeneračnej solidarity v rámci rodín a tej najohrozenejšej sociálnej skupine vôbec, mladým rodinám, hrozí, že zostane stáť sama na mraze. Na splnenie záväzku, že, a teraz citujem zo strany 17, vláda zabezpečí obnovu prirodzenej reprodukčnej rovnováhy, vám tak zostane už len priamo v teréne nasadiť Borisa Kollára.
Vašou dlhodobou programovou ambíciou, úplne legitímnou, je silnejší väčší štát. Našou ambíciou je silnejšia spoločnosť, a teda silnejší občan, silnejšia rodina, silnejšia obec a napokon aj silnejší štát, ale nie ako predpoklad silnejšej spoločnosti, ale ako jej dôsledok a zároveň nie ako cieľ sám osebe, ale ako prostriedok, prostriedok účinnejšej ochrany slobody, bezpečnosti a prosperity jeho občanov, zdola nahor, rešpektujúc tradície silnej rodiny a budujúc nové tradície silných, lokálnych, stavovských, generačných a inak definovaných spoločenstiev preberajúcich zodpovednosť za verejný priestor. Táto vláda aj keby mala tých mandátov za chrbtom 150, nezabezpečí trvalý hospodársky rast, pretože to nedokáže žiadna vláda na svete, ani keby ju viedol Chuck Norris, azda jediný super hrdina, ktorý je rovnako ako vy schopný za rok znížiť ceny plynu na desatinu, ale môže sa jej podariť, ak jej na tom naozaj bude záležať, zasiať v ľuďoch semeno dôvery v predstavu, že verejná služba, to nie je služba verejnosti papalášom, ale naopak, a že aj pre tých úspešných je súcitná spoločnosť užitočnejší projekt ako sociálny darvinizmus. Chce to jednu vec podľa mňa jednu jedinú, odstrániť z verejného života všetky známky toho, že sa, obrazne povedané, oplatí predbiehať sa v rade, že sa oplatí jazdiť načierno. To je spoločnosť panického davu, kde musíte šliapať po druhých, aby ste sami neboli ušliapaní. A presne taká sa vám podarí, ak pre vás nástrojom budovania súdržnosti zostanú len nové dane a znárodňovanie súkromných úspor.
Úprimne ma, kolegyne a kolegovia, aj pán predseda vlády, mrzí ten mentorský tón, ktorý z toho občas presvitol, viem, že sa do týchto okolností absolútne nehodí, takže ešte tri vety. Práve v časoch, keď rastie tlak vonkajších hrozieb, majú spoločenstvá vyššiu schopnosť zhodnúť sa na svojich základných cieľoch a zomknúť sa pri ich realizácii. Odstraňovanie neférových nerovností v nárokoch a záväzkoch je ušľachtilý cieľ, pri napĺňaní ktorého sme aj my pripravení pomôcť. To, že sa dnes nezhodneme v názore, ktoré prostriedky sú tými najvhodnejšími, nemusí byť na prekážku spoločného úsilia, ak sa zbavíme vzájomných predsudkov, nevraživosti a tendencie pokrikovať po sebe zo straníckych zákopov, lebo hromy síce nad Tatrou ešte nepočuť, ale už sa blízka a my, ktorých vlasťou je Slovensko, budeme jeden druhého potrebovať viac, ako sme doteraz boli na to zvyknutí. Ďakujem pekne za vašu trpezlivú pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán Procházka, výborný prejav, úplne perfektný, nebol agresívny, ale myslím si, že pre našu terajšiu vládu aj pre pána premiéra naozaj na zamyslenie. A z tohto pohľadu teda dúfam, že aspoň niečo si z toho, ctení kolegovia, zoberiete. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán docent Procházka, taktiež musím pochváliť, bol to výborný politický prejav. A ako odborníka si vás veľmi vážim. A tento prejav, myslím si, bol veľmi vyvážený, ale dovoľte, aby som v niektorých veciach predsa politicky reagoval.
V prvom rade vy ste povedali, že mraky sa zatiahli nad našimi hlavami. No ja by som to skôr prirovnal k tomu, že práve vyšlo slnko nad našimi hlavami a bude leto. Ja po tejto stránke práve fandím vláde a držím jej palce a pevne verím, že sa nám podarí programové vyhlásenie vlády naplniť a väčšinu z neho splniť.
Čo sa týka druhej stránky, čo ste povedali, krásne prirovnanie, rodinka úžasných. No pri tej rodinke úžasných ja si dobre pamätám, že v médiách sa často objavovali vaši bývalí politici alebo terajší politici bývalej vlády v oblekoch alebo oblečeniach supermanov. A, žiaľbohu, tie supermanské alebo úžasné veci, čo sa sľubovali v predchádzajúcom programovom vyhlásení vlády, sa nepodarili naplniť.
No a čo by som chcel ešte povedať. Môj názor je práve, že tá stredná vrstva zanikla práve za vlád bývalých, teda bývalých vlád Mikuláša Dzurindu. A možno tam by sa treba malo obrátiť a pýtať sa, práve prečo zaniká a trpí stredná vrstva.
No a posledná vec na nadľahčenie. Čo sa týka tej reprodukcie, budem citovať môjho kolegu poslanca za mnou, že treba nasadiť v teréne nie pána Kollára, ale skôr pána Mihála. Ďakujem.

Pán Procházka, chcem povedať iba jedno slovo: Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja keď som prvýkrát išiel za ten pult, tak som sa pýtal sám seba, či má zmysel za tým pultom niečo povedať, či sa niečo zmení. A pre mňa po tomto dlhom maratóne, často veľmi útrpnom, bol prejav pána Procházku naozaj veľmi príjemným osviežením. Prehovoril cnostne a múdry muž, z toho čo sa proste nedá naučiť, to musíte mať v sebe, keď to z vás tak ide. Takže ja mu týmto ďakujem.
A keby som sa vrátil. Tým som začal, či to má zmysel. Možno keby som nejakým nedopatrením bol poslancom strany SMER, tak po tomto prejave by som možno zneistel, a keby prišlo k hlasovaniu, možno by som sa zdržal hlasovania. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcel vyjadriť uznanie pánu poslancovi Procházkovi. Možno som dobre nepočúval, ale tento prejav sa mi zdal najlepší alebo jeden z najlepších, ktoré hodnotili programové vyhlásenie vlády. Som veľmi rád, že je tu teraz toľko ľudí, keď sa bude možno hlasovať, sú tu médiá, naozaj to stojí za to, aby to zaznelo v čím širšej miere v médiách. Vnímam, že pán Procházka má určite pred sebou výbornú politickú perspektívu. V mnohom sa zhodujem s jeho názormi.
Možno by som vyzdvihol vetu, pri ktorej zaznelo, že súdržná spoločnosť a ďalšie ciele programového vyhlásenia vlády sú veľmi fajn, ale nepáči sa mu ten spôsob akým to chcete dosiahnuť. Veľmi podobne by som to hodnotil aj ja. Ďakujem veľmi pekne.

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán premiér, vážené dámy, vážení páni, nebudem sa vracať k môjmu vystúpeniu, ktoré som predniesol písomne, chcel by som sa vrátiť k niektorým veciam k Sociálnej poisťovni, ktoré tu odzneli. A, samozrejme, chcel by som doplniť niektoré veci, ktoré Sociálna poisťovňa pripravila.
Ja som tu x-krát povedal, že Sociálna poisťovňa je jedna z najväčších bánk, a pritom sa jej venuje veľmi malá pozornosť. Chcel by som podotknúť to, čo tu povedal pán Poliačik, že boli predávané pohľadávky. Za mojej éry neboli predávané žiadne pohľadávky, pohľadávky, ktoré som zastavil, ktoré boli pripravené, balíky.
Pokiaľ sa týka legislatívnych úprav, my sme pripravili spolu s pracovníkmi Sociálnej poisťovne, ja vám teraz tu prečítam, čo všetko sme chceli zmeniť z hľadiska návrhu legislatívnych zmien sociálneho poistenia, starobného a dôchodkového sporenia, systémové zmeny, chceli sme zaviesť univerzalitu systému sociálneho postenia, zaviesť minimálny dôchodok, vylúčiť možnosť poberania predčasného starobného dôchodku a príjmu na zárobkovej činnosti, vypustiť právnu úpravu týkajúcu sa invalidného dôchodku poskytovaného invalidom z mladosti, zjednotiť termíny na zmenu parametrov, od ktorých je závislá výška sociálnych dávok a dôchodkov, čiže životné minimum, prekvalifikovať sociálny dôchodok na invalidný dôchodok, resp. starobný dôchodok, upraviť osobný rozsah nemocenského poistenia tak, aby sa nevzťahoval na poberateľov starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 70 %, skrátiť ochrannú lehotu maximálne na sedem dní s výnimkou tehotných poistenkýň, ktorým navrhujeme ponechať šesťmesačnú ochrannú lehotu, skrátiť, povedzme, obdobie v prípade, ak nárok na nemocenské vznikol počas uplynutia ochrannej lehoty, novou právnou úpravou zamedziť vzniku nároku na nemocenskú dávku z novozačatého nemocenského poistenia, z ktorého nebolo zaplatené poistné, upraviť určovanie rozhodujúceho obdobia v prípadoch, ak zamestnancovi u jeho jedného zamestnávateľa zanikne a následne vznikne nový pracovný pomer, prehodnotiť inštitút dobrovoľnej účasti na poistení vo vzťahu ku krátkodobým dávkam a zánik dobrovoľného poistenia v dôchodkovom poistení viazať na nezaplatenie poistného, nie na ohlásenie sa z poistenia, zmeniť právnu úpravu postavenia odvodových povinností samostatne zárobkovo činných osôb, vyrovnávaciu dávku vypustiť z vecného rozsahu nemocenského poistenia, odstrániť nadstavbový charakter z úrazového poistenia, pracovnú rehabilitáciu a rehabilitačné vypustiť z vecného rozsahu úrazového poistenia, skrátiť dĺžku premlčacej lehoty na nárok na výplatu dávky alebo jej časti, upraviť sadzbu poistného na úrazové poistenie pre zamestnávateľa jednotne na 0,8 % z vymeriavacieho základu a zrušiť zriaďovanie do nebezpečných nosných tried, stanoviť jednu sadzbu pre platenie poistného, ktorá by bola súčtom sadzieb na platení poistného do jednotlivých fondov v Sociálnej poisťovni, prehodnotiť percentuálne sadzby poistného v základných fondoch, zlúčiť základný fond starobného poistenia so základným fondom invalidného poistenia a vytvoriť základný fond dôchodkového poistenia, zrušiť rezervný fond solidarity v prípade, ak nebude realizovaný zámer zaviesť jednu sadzbu poistného, zvýšiť odvod do základného fondu dôchodkového poistenia o 4,75 %, zaviesť možnosť Sociálnej poisťovni vydávať príkazy nedoplatkov poistného, posilniť právne postavenie Sociálnej poisťovne pri vymáhaní pohľadávok, upraviť vplyv postúpenia pohľadávky na poistnom a príspevku na starobnom dôchodkovom sporení tretej osobe vo vzťahu k nároku na dávky sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia, znížiť percentuálnu sadzbu príspevkov na stavebné dôchodkové sporenie, zaviesť dobrovoľnosť 2. piliera, vytvoriť, ak bude na to politická vôľa, štátnu dôchodkovú správcovskú spoločnosť, vypustiť povinnosť Sociálnej poisťovne uhradiť príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neplatí zamestnávateľ, zrušiť záruky Sociálnej poisťovne za protiprávne konanie dôchodkovej správcovskej spoločnosti, ktorá má za následok vznik škody na majetku v dôchodkovom fonde, znížiť frekvenciu legislatívnych zmien, pri zmenách právnej úpravy dbať na dostatočne dlhú legislačnú lehotu na vytvorenie podmienok na implementáciu miezd, zmeniť určovanie priemerného osobného mzdového bodu, zmeniť spôsob určovania súm invalidného dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku priznaných podľa právnych predpisov účinných pred 1. januárom 2004, započítať plnenie tohto poskytnutia po skončení pracovného pomeru do vymeriavacieho základu zamestnanca, riešiť hodnotenie obdobia dôchodkového poistenia získaného poberateľom výsluhového dôchodku, ktorý do dosiahnutia dôchodkového veku takéto obdobie nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na starobný dôchodok, umožniť priznanie starobného dôchodku poistencovi, ktorý podmienky nároku na starobný dôchodok spĺňa, nevzťahuje sa však na neho zákon o sociálnom poistení, pretože je v čase splnenia podmienok nároku na starobný dôchodok vojakom alebo policajtom, v oblasti nemocenského poistenia, úrazového poistenia, garančného poistenia a poistenia v nezamestnanosti a lekárskej posudkovej činnosti skrátiť obdobie sledovania podmienky zaplatenia poistného na nemocenské poistenie z doterajších 10 rokov na 5 rokov, upraviť takzvané spočívané ochranné lehoty, upresniť vymedzenie vzniku nároku na nemocenské, upraviť podmienky nároku na ošetrovné, upraviť podmienky na obdobie nároku materského, upresniť určenie pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, upraviť určenie denného vymeriavacieho základu, odstrániť diskrimináciu fyzických osôb, ktorým je dieťa zverené do starostlivosti pred uplynutím 14 dní od vzniku nároku na materské, matky (§ 48), nepovažovať vykonávanie športových, spoločenských alebo obdobných aktivít plnenia pracovných úloh na účely úrazového poistenia, rozšíriť rozsah osôb, ktoré majú nárok na úrazové dávky, o učňov v odbornom výcviku, ak je uskutočňovaný na základe zmlúv v priestoroch inej právnickej osoby, ako je škola, upresniť definíciu denného vymeriavacieho základu na určenie sumy úrazových dávok, upraviť podmienky nároku na úrazovú rentu, jednoznačne stanoviť dôsledky prekvalifikovania náhrady na stratu zárobku podľa § 272 ods. 3 na úrazovú rentu od 1. januára 2004, upraviť určovanie sumy úrazovej renty, upresniť podmienky nároku na jednorazové vyrovnanie, doplniť, upresniť uplatňovanie týkajúce sa úrazovej renty, novodefinovať vznik platobnej neschopnosti zamestnávateľa na účely garančného poistenia, upresniť vymedzenie rozsahu nárokov z garančného poistenia, upresniť a doplniť ustanovenia riešiace uspokojovanie nárokov u zamestnanca pri platobnej neschopnosti zamestnávateľa so sídlom na území iného členského štátu, riešiť súbeh nárokov na dávku v zamestnanosti s inými nárokmi, upresniť definíciu denného vymeriavacieho základu, rozšíriť možnosti poskytnutia dávky v nezamestnanosti, upraviť povinnosti príjemcu dávky v nezamestnanosti, vrátiť ju alebo jej časť v taxatívne vymedzených prípadoch, naviazať poskytovanie preddavku na dávku garančného poistenia na inštitút životného minima, stanovenie prekluzívnej lehoty na podanie žiadosti o dávku garančného poistenia, upraviť povinnosti osobnej účasti poistenca poškodeného pri výkone lekárskej posudkovej činnosti na účely dôchodkového poistenia, rozšíriť kompetencie posudkového lekára sociálneho poistenia vo vzťahu k rozhodovaniu ošetrujúceho lekára o dočasnej pracovnej neschopnosti. A je tu ďalších ešte 30 bodov, ktoré sme pripravili k legislatívnym zmenám a ktoré mala vláda postupne zaviesť, pretože toto všetko bolo na úkor Sociálnej poisťovne.
Chcel by som sa vrátiť, ešte pokiaľ ide o zákon č. 43/2000 Z. z. čiže neskorší predpis. Zmena oproti priebežnému systému je, že 9 % odvodov je vyňatých z distribúcie zabezpečujúcich solidaritu medzi občanmi, tak ako je to v 1. pilieri. Systém poistného ako ekonomicky najlacnejší systém je v 2. pilieri nahradený systémom sporivým, tak je uvedený aj v názve zákona, t. j. najkladnejšieho princípu. Transformácia trvá 30 rokov, pričom platná legislatíva nerieši túto transformačnú etapu a nie je vyriešený ani vzťah medzi 1. a 2. pilierom. Zároveň budú v systéme pôsobiť nasledovné faktory: dĺžka predpokladaného sporenia, vymeriavací základ, vývoj na finančných trhoch v horizonte najbližších 10 rokov. Ak zvážime, že viac ako 600 000 sporiteľov platí na svoje sporenie z príjmu nižšieho ako 15 000, čiže 500 eur, takmer 53 % sporiteľov si z hľadiska ich dnešných príjmov nezabezpečí príjem dôchodkového veku do výšky životného minima. Ďalej, vyriešenie chudoby 53 % sporiteľov bude musieť byť cez verejné financie z výnosu všeobecných daní. Súčasný systém 2. piliera nerieši problém občana pri napĺňaní jeho ústavných práv, nerieši problémy verejných financií do budúcnosti a navyše ich dnes prehlbuje.
Pán kolega Kaník sa v diskusii pýtal, čo nám vadí na tom, že ľudia sporia na svoje účty. Odpoviem, na tom nám nevadí nič, problémom je iba ilúzia, klam, ktorým týchto ľudí držíte tak, že si našetria na vyšší dôchodok. Štát a verejné inštitúcie by nemali občanov klamať alebo, poviem to miernejšie, uvádzať do omylu. Navyše je tu ešte jeden moment, z hľadiska týchto ľudí nie sú vyriešené problémy s odkúpením anuity ani otázka nízkeho dedenia, ale napriek týmto problémom peniaze od nich chceme, na druhej strane z hľadiska štátu nie je vyriešený problém, že budú DSS-ky v strate, ak ľudia si nenašetria. Kto sa postará o nich? Štát, ktorému svojím šetrením berú peniaze, si musí požičať, DSS-ky tým svojím investovaním spôsobujú každý rok stratu. No môžeme hádať, pán Kaník, na koho sa budú títo ľudia obracať. Tento problém vôbec nie je vyriešený. Prvé roky dôchodkového sporenia ukazujú, že ho reálne budeme musieť riešiť, ale ani vám, zástancom 2. piliera neprekáža v ďalšej propagande a zavádzanie takýchto hlúpostí na hrane ústavnosti, ako je povinný vstup mladých do 2. piliera. Ibaže veríte, že nebude vo vláde v čase, keď tento problém vypukne, a riešiť ho bude musieť niekto iný. To je nezodpovedné, preto súhlasím s pánom premiérom, že treba veci ľuďom vysvetľovať minimálne na takej úrovni, na akej boli presviedčaní pri vstupovaní a výhodách do 2. piliera. Treba prinavrátiť vážnosť štátnym inštitúciám, obnoviť dôveru občanov v štát. A teraz mám na mysli nielen také inštitúcie, ako je polícia, armáda, ústredné orgány štátnej správy, ministerstvá a podobne, ale také úrady, kde ľudia riešia svoje existenčné otázky, to znamená úrady práce. A je to najmä Sociálna poisťovňa.
Veľa sa diskutuje k programovému vyhláseniu, hovorilo sa o dôchodkovom sporení, o 2. pilieri. Viete, prečo je tam 1,4 mil. ľudí, ktorí nechcú po prvých rokoch strát a prerábania odtiaľ vystúpiť? Lebo v prvom slede nedôverujú štátu, systému Sociálnej poisťovne a sú presvedčení o tom, že ich peniaze preje niekto iný a že sa im neujde, že s ich peniaze sa nehospodári rozumne. A druhým dôvodom je to, že ľudí účasť v 2. pilieri nič nestojí, iba, obrazne povedané, na výplatnej páske dostanú ináč rozdelené svoje odvody. A navyše, masívna reklama v minulosti a balamutenie súčasných zástancov 2. piliera ich drží v nádeji, že budú mať zvýšené dôchodky. Ale všimli ste si, na začiatku celého reťazca pri vstupe stojí nedôvera voči štátu, štátnym inštitúciám. Je to vizitka nás aj nás politikov, je to výzva s tým niečo robiť.
Záverom. Dovoľte mi zhrnúť moje vystúpenie, možno celú diskusiu k programovému vyhláseniu. Povedalo sa veľa, niekedy viac emotívne, rozumne, konkrétnejšie aj všeobecnejšie. Ale diskutovať sa dá ešte dlho. A tejto vláde verím, má dobrý základ na to, aby v tejto zložitej dobe problémy riešila. V týchto dňoch som počul rozhlasové výsledky jedného z posledných prieskumov verejnej mienky agentúry FOCUS o politickej situácii na Slovensku, kde zhruba polovica občanov vyslovila spokojnosť so stranou SMER a vládou strany SMER. A treba povedať, že je to viac občanov, ako sme mali voličov. Na jednej strane to teší, samozrejme, zaväzuje, súčasne to ukazuje, že cesta, ktorou sa SMER vydal po uchopení moci, je dobrá. Snažíme sa vecne diskutovať, hľadať riešenia, argumenty, nie valcovať. Je to záväzok, že doba vyžaduje spájanie síl a odborné argumenty, a nie večné hádanie sa, doťahovanie, ako v minulom skrátenom období ukázala predchádzajúca pravica. A je jasné, čo si ľudia želajú. Verím, že vláda Roberta Fica dorieši problémy ľudí a že má potenciál a odvahu.
Ďakujem pekne a želám vláde, aby sa vládny program naplnil. V tom jej prajem veľa šťastia.(Potlesk.)