2. schôdza

Dobré ráno. Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia poslanci, účelom predloženého návrhu zákona je rozšíriť pôsobnosť valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti o vyjadrenie súhlasu s podaním cenového návrhu, s návrhom na zmenu cenového rozhodnutia, s doplnením návrhu z podnetu regulovaného subjektu, ak má toto doplnenie vplyv na zmenu ceny, a s odvolaním v cenovom konaní Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.
Predložený návrh zákona tak rešpektuje princíp vyjadrený v ustanovení § 176b ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého akcionár nesmie vykonávať práva akcionára na ujmu práv oprávnených záujmov ostatných akcionárov. Navrhuje sa, aby pôsobnosť schvaľovať cenové návrhy, návrhy na zmenu cenového rozhodnutia a doplnenie návrhu z podnetu regulovaného subjektu, ak má toto doplnenie vplyv na zmenu ceny, a odvolania v cenovom konaní malo valné zhromaždenie obchodných spoločností.
Návrh na zmenu a doplnenie zákona o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v nadväznosti na navrhovanú úpravu v Obchodnom zákonníku upravuje postup úradu v cenovom konaní. Účinnosť zákona je navrhnutá od 1. júla 2012.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona.
Ďakujem.

Pán predkladateľ, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Alojzovi Přidalovi. Nech sa páči, pán poslanec.

Dobré ráno prajem. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 4 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pánov Maroša Kondróta a Andreja Kolesíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb., teda Obchodný zákonník, v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii sieťových odvetví a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento dokument bol predložený ako tlač č. 29. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Tiež konštatujem, že tento uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako aj náležitosti, ktoré sú určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. O tom, že predkladaný návrh nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na hospodárenie obyvateľstva, na informatizáciu spoločnosti ani na životné prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a podľa tejto doložky je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskej únie a je obsiahnutá v judikatúre súdneho dvora Európskej únie.
Chcel by som v tejto predmetnej veci povedať, že vlastne sa vraciame k nášmu rokovaniu z 29. 3. 2012, v podstate ide o to, čo sa tu vtedy zmenilo. Vtedy to išlo o zrušenie zákona č. 429/2008 Z. z. o podávaní cenových návrhov obchodných spoločností a o zmene a doplnení Obchodného zákonníka, a teda zákona o regulácii sieťových odvetví. Vlastne páni poslanci týmto navrhujú, aby sa ten stav vrátil tak, ako bol predtým, a tá podstata tkvie v tom, že aby predstavenstvo mohlo podávať na ÚRSO cenový návrh len vtedy, keď je to schválené valným zhromaždením.
Ja by som chcel povedať, že tento predkladaný návrh poslaneckého návrhu zákona podporím v prvom čítaní. Možno že by bolo lepšie, keby išlo o vládny návrh zákona. Neviem, prečo ste to podávali takto. Podľa mňa neobstojí ani ten fakt, že teda v čase podávania poslaneckého návrhu nemala vláda dôveru, pretože bolo jasné, že ju získa. Predpokladám, že aj pán minister Malatinský je oboznámený s týmto zákonom, a teda že sa s ním stotožnil, prišiel z podnikateľského prostredia, a teda uvedomuje si dôsledky, ktoré tento zákon na podnikateľské prostredie bude mať.
Tiež sa mi zdá, že to zdôvodnenie, ktoré ste uviedli a pán poslanec Kondrót ho tu prečítal, ja ho zopakujem. Jednoducho, že ten návrh zákona rešpektuje ten princíp, ktorý je vyjadrený v ustanovení § 176b ods. 1 Obchodného zákona, podľa ktorého naozaj akcionár nesmie vykonávať práva akcionára na ujmu práv a oprávnených záujmov ostatných akcionárov.
Tak ako som povedal v prvom čítaní, ho podporím, ale v druhom len za jednej podmienky. Jednoducho, keď ho opravíte v súlade s poslaneckým pozmeňovacím návrhom, ktorý riešil tú problematiku alebo upravoval v tej danej veci, bol to poslanecký návrh, ktorý tu odznel 29. 3. 2011, a vtedy teda najväčší, myslím, energetickí experti SMER-u sa pod neho podpísali a predkladal ho pán Ľubomír Jahnátek, Peter Žiga a Ladislav Lazár, boli autori pozmeňujúceho návrhu, podpísal ho aj premiér Robert Fico. A podstatou toho návrhu bolo, že podanie cenového návrhu na základe súhlasu valného zhromaždenia sa nevyžaduje a nevzťahuje sa na tie obchodné spoločnosti, ktoré majú viac ako päť spoločníkov alebo akcionárov.
Predpokladám, pán poslanec, že poznáte ten návrh vašich kolegov, a teda opakujem, môžem podporiť ten zákon len v tom prípade, keď v druhom čítaní prídete s takýmto pozmeňujúcim opatrením alebo návrhom teda, pardon.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 17. apríla 2012 č. 19 a tiež podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem práve Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona Národnej rady v prvom čítaní.
Pani podpredsedníčka parlamentu, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Pán poslanec, zaujmite miesto pre spravodajcov.
A otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomné prihlášky dvoch pánov poslancov, za poslanecký klub strany Sloboda a Solidarita pán poslanec Juraj Miškov a ďalej Andrej Kolesík zo SMER-u - SD, ale nie za poslanecký klub.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Príjemné dobré ráno prajem. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, podaniu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do Národnej rady Slovenskej republiky 17. apríla 2012 predchádzali okrem iného aj nasledovné verejné vyjadrenia predsedu vlády Slovenskej republiky Roberta Fica, ktoré vyjadrujú skutočný cieľ predkladaného návrhu.
Citujem: "Zabránime podávaniu nezmyselných návrhov na zvyšovanie plynu, ktoré sa často prakticky na dvojmesačnej báze objavovali."
Alebo iný citát pána Fica: "Myslím si, že ak je štát väčšinový akcionár, tak má čo do toho hovoriť. Prečo by Nemci a Francúzi mali rozhodovať o tom, či sa nejaká cena plynu na Slovensku by mala zvyšovať."
V dôvodovej správe je uvedené, že cieľom predloženého návrhu je, aby do pôsobnosti valného zhromaždenia obchodných spoločností, ktorými sú spoločnosti s ručením obmedzeným a akciové spoločnosti, patrilo aj právo valného zhromaždenia rozhodovať o schválení návrhu ceny a iných návrhov v cenovom konaní pred Úradom pre reguláciu sieťových odvetví.
Nuž, vychádzajúc z verejných prejavov pána Fica, ktoré som citoval, vyplýva, že skutočným cieľom predkladanej novely je zabrániť spoločnostiam ako regulovaným subjektom vykonávajúcim činnosť dodávky plynu, aby mohli žiadať úrad ako štátny orgán vykonávajúci cenovú reguláciu v plynárenskom sektore o schválenie zvýšenia regulovanej ceny dodávky plynu, a teda vytvoriť tzv. predreguláciu, napriek tomu, že cenová regulácia v oblasti dodávok určitých tovarov a služieb, napríklad aj dodávok plynu pre domácnosti, je podľa zákona o regulácii plne zabezpečovaná a vykonávaná Úradom pre reguláciu sieťových odvetví.
Predkladaný návrh len naoko, ale skutočne naoko nediskriminačne reguluje vnútorné záležitosti všetkých regulovaných subjektov založených ako akciové spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným, t. j. nad rámec štandardných oprávnení valného zhromaždenia vyplývajúcich z ustanovení Obchodného zákonníka stanovuje, že rozhodovanie o cenových a iných návrhoch v týchto subjektoch patrí valnému zhromaždeniu. Ako by nestačilo, že valné zhromaždenie si môže vyhradiť rozhodovanie v akýchkoľvek otázkach na základe dohody jednotlivých akcionárov.
Tento návrh cielene a špecificky zasiahne práve tie spoločnosti, ktorých akcionárom alebo spoločníkom je Slovenská republika a na ktorých valnom zhromaždení môže Slovenská republika blokovať prijatie uznesení, resp. môže blokovať prípadného druhého akcionára. Čiže navrhovaná novela diskriminuje spoločnosti s majetkovou účasťou štátu s právom blokovať rozhodnutie valného zhromaždenia voči iným spoločnostiam, na ktorých podnikaní sa štát nepodieľa.
Som presvedčený, že návrh pánov poslancov strany SMER - sociálna demokracia, pánov Kondróta a Kolesíka, je v priamom rozpore s legislatívnymi normami, ktorých dodržiavaním je Slovenská republika viazaná. Predkladaný návrh je v rozpore s primárnym právom Európskej únie, konkrétne so zákazom diskriminácie, slobodou usadzovania sa a voľným pohybom kapitálu vrátane princípu proporcionality.
V súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie sa od každého legislatívneho opatrenia členského štátu Európskej únie, ktoré bráni výkonu základných slobôd stanovených zmluvou o fungovaní Európskej únie, to sú spomínaný zákaz diskriminácie, sloboda usadzovania sa a voľný pohyb kapitálu, alebo tieto slobody robí menej atraktívnymi, tak v týchto prípadoch sa vyžaduje splnenie nasledujúcich štyroch tzv. Kraussových kritérií:
1. Kraussovo kritérium hovorí, že toto opatrenie musí byť nediskriminačné,
2. Kraussovo kritérium hovorí, že musí byť ospravedlniteľné kategorickými požiadavkami vo všeobecnom záujme,
3. kritérium hovorí, že musí byť spôsobilé zabezpečovať dosiahnutie cieľa a
4. kritérium, musí byť proporcionálne a nevyhnutné na dosiahnutie stanoveného cieľa.
Zo skutočností, ktoré som vo svojom vystúpení uviedol, jednoznačne vyplýva, že návrh je diskriminačný a je diskriminačným obmedzením základných slobôd stanovených zmluvou o fungovaní Európskej únie. Navyše schválenie takéhoto návrhu bude mať veľmi negatívny dopad na záujem zahraničných investorov o investovanie kapitálu do spoločnosti vykonávajúcich regulované činnosti v zmysle zákona o regulácii v sieťových odvetviach. A to nehovorím o negatívnom signále, ktorý vyšleme všetkým ostatným investorom.
Predkladaný návrh nespĺňa tzv. Kraussove kritériá, o ktorých som hovoril a ktoré sú nutné pre obmedzenie základných slobôd stanovených zmluvou, a preto je v rozpore s primárnym právom Európskej únie, konkrétne so spomínaným zákazom diskriminácie.
Ďalším dôvodom, pre ktoré(ktorý) by predkladaný návrh poslancov nemal byť nikdy schválený, je taktiež rozpor návrhu s Ústavou Slovenskej republiky. V zmysle čl. 1 ods. 1 a čl. 13 ods. 4 ústavy, ako i príslušnej judikatúry Ústavného súdu právne predpisy musia spĺňať požiadavku legality a proporcionality. Predkladaný návrh odporuje požiadavke legality, pretože jeho skutočným cieľom je objektívne neodôvodniteľná diskriminácia spoločností, na ktorých podnikaní sa štát podieľa, s právom blokovať rozhodnutie valného zhromaždenia voči spoločnostiam, na ktorých podnikaní sa štát nepodieľa, prípadne ich druhého akcionára, zakázaná podľa čl. 13 ústavy a nemôže obstáť v teste proporcionality podľa čl. 13 ods. 4 ústavy, pretože vytvorenie predregulácie zo strany štátu tam, kde existuje funkčná regulácia vykonávaná podľa zákona o regulácii, je nadbytočné a nepotrebné.
Podľa čl. 35 ods. 1 ústavy má každý právo podnikať, pričom toto základné právo sa podľa Ústavného súdu priznáva každej osobe. V súlade s judikatúrou Ústavného súdu obmedzujúci zásah do ústavných, do základných práv a slobôd musí rešpektovať princíp proporcionality, pričom obmedzenie, resp. zasahovanie do ústavou chránených práv a slobôd, teda aj do základného práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť podľa čl. 35 ods. 1 ústavy, je ústavne akceptovateľné len vtedy, ak je ustanovené zákonom, zodpovedá niektorému ustanovenému legitímnemu cieľu a je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na dosiahnutie sledovaného cieľa, t. j. ospravedlňuje ho existencia naliehavej spoločenskej potreby a primerane alebo spravodlivo vyvážený vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom.
Zo všetkých citovaných skutočností teda vyplýva, že návrh odporuje princípom právneho štátu, je diskriminačnou a disproporčnou formou cenovej regulácie, ktorá prekračuje požiadavky proporcionality vyjadrenej v čl. 13 ods. 4 ústavy a nespĺňa ústavné limity obsiahnuté najmä v čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 20 a 35 ods. 1 ústavy.
Nuž, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi záver môjho vystúpenia zhrnúť do niekoľkých viet.
Návrh, o ktorom dnes máme rokovať a hlasovať, je v rozpore s právom Európskej únie, je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Návrh, ktorý nám páni poslanci zo SMER-u predložili, je protiprávny, škodlivý a zbytočný. Vysiela veľmi zlý signál investorom, znižuje úroveň právnej istoty a výrazne zhoršuje podnikateľské prostredie, ktoré sa aj táto vláda Roberta Fica zaviazala zlepšovať. Ja som veľmi zvedavý akým spôsobom.
Schválenie tejto novely má však jeden veľký cieľ. Cieľ, ktorý sa ani náznakom nespomína v dôvodovej správe návrhu zákona. Ten cieľ je marketingový. Predseda vlády Robert Fico potrebuje okamžite po schválení predloženého návrhu zvolať tlačovku, tváriť sa na nej ako všemocný Boh regulácie, ktorý ovládol ceny energií na Slovensku. Robert Fico potrebuje napínať svaly a ubezpečiť svojich voličov, že nedovolí, aby nejakí Nemci alebo Francúzi v SPP zvyšovali ceny Slovákom. Preto sa on, Robert Fico, rozhodol, že tomu zabráni týmto návrhom zákona. Ak by nedajbože tie ceny rástli predsa len ďalej, pretože sa tak rozhodne nejaký Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, možno mu kolega Kažimír nakreslí graf, kde klesnú ceny plynu o 90 %, odprezentuje graf v niekoľkých televíziách a bude vymaľované. Alebo dôrazne požiada ministra hospodárstva, aby pripravil návrh, ktorým zakáže rast cien energií na Slovensku priamo v zákone.
No ale vážne. Vážení páni kolegovia poslanci Kondrót a Kolesík, skúste mi, prosím, vysvetliť logiku vami predloženého návrhu. Ja mu totiž nerozumiem. Máme nezávislého regulátora Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Asi budete so mnou súhlasiť. Ročne na jeho fungovanie idú milióny eur zo štátneho rozpočtu. Je tak? Je tak. Sedí tam váš nominant pán Holjenčík. Počas celej vašej a dokonca aj našej vlády ani raz pán Holjenčík neschválil nijaký návrh na zvýšenie cien plynu tak, ako si ho predložilo SPP. Prečo mu teda chcete ďalej brániť vykonávať úlohy, za ktoré je z peňazí ľudí tohto štátu platený? Prepáčte mi, ale to je tak, ako keby ste si kúpili psa, kŕmili ho a štekať a naháňať zlodejov by ste museli namiesto neho sami. Kde je tu vôbec nejaká elementárna logika? Viete mi to, páni poslanci, vysvetliť?
Vážení páni poslanci, hlavne teda poslanci a poslankyne zo strany SMER - sociálna demokracia, v predvolebnej kampani ste sľubovali svojim voličom istoty. Jedinou istotou, ktorú váš volič získa, ak zahlasujete za schválenie tohto právneho paškvilu, sú miliardové súdne spory a arbitráže. Akoby nestačilo, že už onedlho budú musieť občania Slovenska sa práve kvôli vám skladať aj na Grécko.
Ak nechcete, aby sa vami sľubované istoty premenili na ďalšie rany istoty občanom, odporúčam, aby sme nepokračovali v rokovaní o tomto návrhu zákona. A v prípade, že by sa tak stalo, tak vám odporúčam, aby ste spoločne s naším poslaneckým klubom SaS hlasovali proti posunutiu tohto návrhu zákona do druhého čítania.
Ďakujem veľmi pekne.

Na vystúpenie pána poslanca s reakciou piati páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Martvoň.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Miškov, musím uznať, veľmi zaujímavé vystúpenie, myslím si, že buď vy, alebo ten, kto vám to pripravoval, urobil kus dobrej roboty, len zopár drobností, ktoré vám alebo teda vašej asistentke ušlo.
Po prvé diskriminácia právnických osôb ako taká neexistuje. Diskriminácia je kategória, ktorá sa používa pri fyzických osobách, pri právnických osobách sa využíva pojem znevýhodňovanie postavenia alebo, dá sa povedať, iné pojmy, ktoré ale určite nesúvisia s pojmom diskriminácia.
Spomínali ste rozpor s právom EÚ, že tento predkladaný návrh je v rozpore s právom EÚ, na základe práve tých alebo na základe posúdenia z vašej strany tých Kraussových kritérií. Dovolím si povedať, tie Kraussove kritériá ako také sa využívajú práve pri rozhodovaní Európskeho súdu pre ľudské práva pri judikatúre ako takej, ktorá ale nie je právom EÚ, ale je osobitným právom, ktoré vytvára Európsky súd pre ľudské práva.
Ďalšiu vec alebo ďalšie, čo by som chcel poukázať. Trošku ma prekvapujete. Ja som po tom, čo som mal možnosť počuť v médiách a čo sa tu udialo, čakal, že sa vaša strana aspoň ospravedlní pánovi predsedovi Národnej rady Pavlovi Paškovi z dôvodu alebo z obvinenia, že boli nejaké machinácie s návrhom a návrh bol podaný oneskorene. Doteraz sa to nestalo, preto vás vyzývam, nakoľko aj spravodajca skonštatoval, že návrh bol podaný včas, aby ste sa pánovi predsedovi Paškovi verejne ospravedlnili ako celá vaša strana. (Potlesk.)

Pán poslanec Přidal, nech sa páči.

Pán exminister, použili ste také trošku silné slová, asi ste presvedčený o tom, že máte pravdu. Ja by som si v žiadnom prípade nedovolil tvrdiť, že tento návrh zákona je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ale máte na to inštitút, predpokladám, že poslanci SMER-u ten zákon teda schvália a potom cez 30 poslancov sa môžte obrátiť na Ústavný súd.
Viete, to, čo chceme riešiť, ale nie je problém tohto zákona, ale je to naozaj stav v regulácii a na Úrade pre reguláciu sieťových odvetví, s tým s vami plne súhlasím. Vy ste to chceli riešiť v závere teda skráteného volebného obdobia energetickým zákonom a zákonom o regulácii sieťových odvetví, Kresťanskodemokratické hnutie to podporilo. Ja myslím, že naša úloha v opozícii bude pri predkladaní týchto zákonov, ktoré sem nepochybne prídu, aby sme ustrážili nezávislosť regulátora, aj keď aj ja mám obavy, pretože ako som sa vyjadril aj k programovému vyhláseniu, tam sa zaštiťovala strana SMER alebo predkladateľ programu vládneho tým, že prakticky na základe tretieho liberalizačného balíčka zvýši ingerenciu štátu, čo sa týka regulácií sieťových odvetví - a to je zjavné nepochopenie tretieho energetického balíčka.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Muňko.