2. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s faktickou poznámkou
16.5.2012 o 9:25 hod.
Mgr.
Alojz Přidal
Videokanál poslanca
Pán exminister, použili ste také trošku silné slová, asi ste presvedčený o tom, že máte pravdu. Ja by som si v žiadnom prípade nedovolil tvrdiť, že tento návrh zákona je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ale máte na to inštitút, predpokladám, že poslanci SMER-u ten zákon teda schvália a potom cez 30 poslancov sa môžte obrátiť na Ústavný súd.
Viete, to, čo chceme riešiť, ale nie je problém tohto zákona, ale je to naozaj stav v regulácii a na Úrade pre reguláciu sieťových odvetví, s tým s vami plne súhlasím. Vy ste to chceli riešiť v závere teda skráteného volebného obdobia energetickým zákonom a zákonom o regulácii sieťových odvetví, Kresťanskodemokratické hnutie to podporilo. Ja myslím, že naša úloha v opozícii bude pri predkladaní týchto zákonov, ktoré sem nepochybne prídu, aby sme ustrážili nezávislosť regulátora, aj keď aj ja mám obavy, pretože ako som sa vyjadril aj k programovému vyhláseniu, tam sa zaštiťovala strana SMER alebo predkladateľ programu vládneho tým, že prakticky na základe tretieho liberalizačného balíčka zvýši ingerenciu štátu, čo sa týka regulácií sieťových odvetví - a to je zjavné nepochopenie tretieho energetického balíčka.
Ďakujem za pozornosť.
Neautorizovaný
Vystúpenia
9:02
Konštatujem, že návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Tiež konštatujem, že tento uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako aj náležitosti, ktoré sú určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. O tom, že predkladaný návrh nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na hospodárenie obyvateľstva, na informatizáciu spoločnosti ani na životné prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a podľa tejto doložky je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskej únie a je obsiahnutá v judikatúre súdneho dvora Európskej únie.
Chcel by som v tejto predmetnej veci povedať, že vlastne sa vraciame k nášmu rokovaniu z 29. 3. 2012, v podstate ide o to, čo sa tu vtedy zmenilo. Vtedy to išlo o zrušenie zákona č. 429/2008 Z. z. o podávaní cenových návrhov obchodných spoločností a o zmene a doplnení Obchodného zákonníka, a teda zákona o regulácii sieťových odvetví. Vlastne páni poslanci týmto navrhujú, aby sa ten stav vrátil tak, ako bol predtým, a tá podstata tkvie v tom, že aby predstavenstvo mohlo podávať na ÚRSO cenový návrh len vtedy, keď je to schválené valným zhromaždením.
Ja by som chcel povedať, že tento predkladaný návrh poslaneckého návrhu zákona podporím v prvom čítaní. Možno že by bolo lepšie, keby išlo o vládny návrh zákona. Neviem, prečo ste to podávali takto. Podľa mňa neobstojí ani ten fakt, že teda v čase podávania poslaneckého návrhu nemala vláda dôveru, pretože bolo jasné, že ju získa. Predpokladám, že aj pán minister Malatinský je oboznámený s týmto zákonom, a teda že sa s ním stotožnil, prišiel z podnikateľského prostredia, a teda uvedomuje si dôsledky, ktoré tento zákon na podnikateľské prostredie bude mať.
Tiež sa mi zdá, že to zdôvodnenie, ktoré ste uviedli a pán poslanec Kondrót ho tu prečítal, ja ho zopakujem. Jednoducho, že ten návrh zákona rešpektuje ten princíp, ktorý je vyjadrený v ustanovení § 176b ods. 1 Obchodného zákona, podľa ktorého naozaj akcionár nesmie vykonávať práva akcionára na ujmu práv a oprávnených záujmov ostatných akcionárov.
Tak ako som povedal v prvom čítaní, ho podporím, ale v druhom len za jednej podmienky. Jednoducho, keď ho opravíte v súlade s poslaneckým pozmeňovacím návrhom, ktorý riešil tú problematiku alebo upravoval v tej danej veci, bol to poslanecký návrh, ktorý tu odznel 29. 3. 2011, a vtedy teda najväčší, myslím, energetickí experti SMER-u sa pod neho podpísali a predkladal ho pán Ľubomír Jahnátek, Peter Žiga a Ladislav Lazár, boli autori pozmeňujúceho návrhu, podpísal ho aj premiér Robert Fico. A podstatou toho návrhu bolo, že podanie cenového návrhu na základe súhlasu valného zhromaždenia sa nevyžaduje a nevzťahuje sa na tie obchodné spoločnosti, ktoré majú viac ako päť spoločníkov alebo akcionárov.
Predpokladám, pán poslanec, že poznáte ten návrh vašich kolegov, a teda opakujem, môžem podporiť ten zákon len v tom prípade, keď v druhom čítaní prídete s takýmto pozmeňujúcim opatrením alebo návrhom teda, pardon.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 17. apríla 2012 č. 19 a tiež podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem práve Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona Národnej rady v prvom čítaní.
Pani podpredsedníčka parlamentu, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Dobré ráno prajem. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 4 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pánov Maroša Kondróta a Andreja Kolesíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb., teda Obchodný zákonník, v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii sieťových odvetví a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento dokument bol predložený ako tlač č. 29. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Tiež konštatujem, že tento uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako aj náležitosti, ktoré sú určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. O tom, že predkladaný návrh nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na hospodárenie obyvateľstva, na informatizáciu spoločnosti ani na životné prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a podľa tejto doložky je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskej únie a je obsiahnutá v judikatúre súdneho dvora Európskej únie.
Chcel by som v tejto predmetnej veci povedať, že vlastne sa vraciame k nášmu rokovaniu z 29. 3. 2012, v podstate ide o to, čo sa tu vtedy zmenilo. Vtedy to išlo o zrušenie zákona č. 429/2008 Z. z. o podávaní cenových návrhov obchodných spoločností a o zmene a doplnení Obchodného zákonníka, a teda zákona o regulácii sieťových odvetví. Vlastne páni poslanci týmto navrhujú, aby sa ten stav vrátil tak, ako bol predtým, a tá podstata tkvie v tom, že aby predstavenstvo mohlo podávať na ÚRSO cenový návrh len vtedy, keď je to schválené valným zhromaždením.
Ja by som chcel povedať, že tento predkladaný návrh poslaneckého návrhu zákona podporím v prvom čítaní. Možno že by bolo lepšie, keby išlo o vládny návrh zákona. Neviem, prečo ste to podávali takto. Podľa mňa neobstojí ani ten fakt, že teda v čase podávania poslaneckého návrhu nemala vláda dôveru, pretože bolo jasné, že ju získa. Predpokladám, že aj pán minister Malatinský je oboznámený s týmto zákonom, a teda že sa s ním stotožnil, prišiel z podnikateľského prostredia, a teda uvedomuje si dôsledky, ktoré tento zákon na podnikateľské prostredie bude mať.
Tiež sa mi zdá, že to zdôvodnenie, ktoré ste uviedli a pán poslanec Kondrót ho tu prečítal, ja ho zopakujem. Jednoducho, že ten návrh zákona rešpektuje ten princíp, ktorý je vyjadrený v ustanovení § 176b ods. 1 Obchodného zákona, podľa ktorého naozaj akcionár nesmie vykonávať práva akcionára na ujmu práv a oprávnených záujmov ostatných akcionárov.
Tak ako som povedal v prvom čítaní, ho podporím, ale v druhom len za jednej podmienky. Jednoducho, keď ho opravíte v súlade s poslaneckým pozmeňovacím návrhom, ktorý riešil tú problematiku alebo upravoval v tej danej veci, bol to poslanecký návrh, ktorý tu odznel 29. 3. 2011, a vtedy teda najväčší, myslím, energetickí experti SMER-u sa pod neho podpísali a predkladal ho pán Ľubomír Jahnátek, Peter Žiga a Ladislav Lazár, boli autori pozmeňujúceho návrhu, podpísal ho aj premiér Robert Fico. A podstatou toho návrhu bolo, že podanie cenového návrhu na základe súhlasu valného zhromaždenia sa nevyžaduje a nevzťahuje sa na tie obchodné spoločnosti, ktoré majú viac ako päť spoločníkov alebo akcionárov.
Predpokladám, pán poslanec, že poznáte ten návrh vašich kolegov, a teda opakujem, môžem podporiť ten zákon len v tom prípade, keď v druhom čítaní prídete s takýmto pozmeňujúcim opatrením alebo návrhom teda, pardon.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 17. apríla 2012 č. 19 a tiež podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem práve Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona Národnej rady v prvom čítaní.
Pani podpredsedníčka parlamentu, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Neautorizovaný
9:11
Citujem: "Zabránime podávaniu nezmyselných návrhov na zvyšovanie plynu, ktoré sa často prakticky na dvojmesačnej báze objavovali."
Alebo iný citát pána Fica: "Myslím si, že ak je štát väčšinový akcionár, tak má čo do toho hovoriť. Prečo by Nemci a Francúzi mali rozhodovať o tom, či sa nejaká cena plynu na Slovensku by mala zvyšovať."
V dôvodovej správe je uvedené, že cieľom predloženého návrhu je, aby do pôsobnosti valného zhromaždenia obchodných spoločností, ktorými sú spoločnosti s ručením obmedzeným a akciové spoločnosti, patrilo aj právo valného zhromaždenia rozhodovať o schválení návrhu ceny a iných návrhov v cenovom konaní pred Úradom pre reguláciu sieťových odvetví.
Nuž, vychádzajúc z verejných prejavov pána Fica, ktoré som citoval, vyplýva, že skutočným cieľom predkladanej novely je zabrániť spoločnostiam ako regulovaným subjektom vykonávajúcim činnosť dodávky plynu, aby mohli žiadať úrad ako štátny orgán vykonávajúci cenovú reguláciu v plynárenskom sektore o schválenie zvýšenia regulovanej ceny dodávky plynu, a teda vytvoriť tzv. predreguláciu, napriek tomu, že cenová regulácia v oblasti dodávok určitých tovarov a služieb, napríklad aj dodávok plynu pre domácnosti, je podľa zákona o regulácii plne zabezpečovaná a vykonávaná Úradom pre reguláciu sieťových odvetví.
Predkladaný návrh len naoko, ale skutočne naoko nediskriminačne reguluje vnútorné záležitosti všetkých regulovaných subjektov založených ako akciové spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným, t. j. nad rámec štandardných oprávnení valného zhromaždenia vyplývajúcich z ustanovení Obchodného zákonníka stanovuje, že rozhodovanie o cenových a iných návrhoch v týchto subjektoch patrí valnému zhromaždeniu. Ako by nestačilo, že valné zhromaždenie si môže vyhradiť rozhodovanie v akýchkoľvek otázkach na základe dohody jednotlivých akcionárov.
Tento návrh cielene a špecificky zasiahne práve tie spoločnosti, ktorých akcionárom alebo spoločníkom je Slovenská republika a na ktorých valnom zhromaždení môže Slovenská republika blokovať prijatie uznesení, resp. môže blokovať prípadného druhého akcionára. Čiže navrhovaná novela diskriminuje spoločnosti s majetkovou účasťou štátu s právom blokovať rozhodnutie valného zhromaždenia voči iným spoločnostiam, na ktorých podnikaní sa štát nepodieľa.
Som presvedčený, že návrh pánov poslancov strany SMER - sociálna demokracia, pánov Kondróta a Kolesíka, je v priamom rozpore s legislatívnymi normami, ktorých dodržiavaním je Slovenská republika viazaná. Predkladaný návrh je v rozpore s primárnym právom Európskej únie, konkrétne so zákazom diskriminácie, slobodou usadzovania sa a voľným pohybom kapitálu vrátane princípu proporcionality.
V súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie sa od každého legislatívneho opatrenia členského štátu Európskej únie, ktoré bráni výkonu základných slobôd stanovených zmluvou o fungovaní Európskej únie, to sú spomínaný zákaz diskriminácie, sloboda usadzovania sa a voľný pohyb kapitálu, alebo tieto slobody robí menej atraktívnymi, tak v týchto prípadoch sa vyžaduje splnenie nasledujúcich štyroch tzv. Kraussových kritérií:
1. Kraussovo kritérium hovorí, že toto opatrenie musí byť nediskriminačné,
2. Kraussovo kritérium hovorí, že musí byť ospravedlniteľné kategorickými požiadavkami vo všeobecnom záujme,
3. kritérium hovorí, že musí byť spôsobilé zabezpečovať dosiahnutie cieľa a
4. kritérium, musí byť proporcionálne a nevyhnutné na dosiahnutie stanoveného cieľa.
Zo skutočností, ktoré som vo svojom vystúpení uviedol, jednoznačne vyplýva, že návrh je diskriminačný a je diskriminačným obmedzením základných slobôd stanovených zmluvou o fungovaní Európskej únie. Navyše schválenie takéhoto návrhu bude mať veľmi negatívny dopad na záujem zahraničných investorov o investovanie kapitálu do spoločnosti vykonávajúcich regulované činnosti v zmysle zákona o regulácii v sieťových odvetviach. A to nehovorím o negatívnom signále, ktorý vyšleme všetkým ostatným investorom.
Predkladaný návrh nespĺňa tzv. Kraussove kritériá, o ktorých som hovoril a ktoré sú nutné pre obmedzenie základných slobôd stanovených zmluvou, a preto je v rozpore s primárnym právom Európskej únie, konkrétne so spomínaným zákazom diskriminácie.
Ďalším dôvodom, pre ktoré(ktorý) by predkladaný návrh poslancov nemal byť nikdy schválený, je taktiež rozpor návrhu s Ústavou Slovenskej republiky. V zmysle čl. 1 ods. 1 a čl. 13 ods. 4 ústavy, ako i príslušnej judikatúry Ústavného súdu právne predpisy musia spĺňať požiadavku legality a proporcionality. Predkladaný návrh odporuje požiadavke legality, pretože jeho skutočným cieľom je objektívne neodôvodniteľná diskriminácia spoločností, na ktorých podnikaní sa štát podieľa, s právom blokovať rozhodnutie valného zhromaždenia voči spoločnostiam, na ktorých podnikaní sa štát nepodieľa, prípadne ich druhého akcionára, zakázaná podľa čl. 13 ústavy a nemôže obstáť v teste proporcionality podľa čl. 13 ods. 4 ústavy, pretože vytvorenie predregulácie zo strany štátu tam, kde existuje funkčná regulácia vykonávaná podľa zákona o regulácii, je nadbytočné a nepotrebné.
Podľa čl. 35 ods. 1 ústavy má každý právo podnikať, pričom toto základné právo sa podľa Ústavného súdu priznáva každej osobe. V súlade s judikatúrou Ústavného súdu obmedzujúci zásah do ústavných, do základných práv a slobôd musí rešpektovať princíp proporcionality, pričom obmedzenie, resp. zasahovanie do ústavou chránených práv a slobôd, teda aj do základného práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť podľa čl. 35 ods. 1 ústavy, je ústavne akceptovateľné len vtedy, ak je ustanovené zákonom, zodpovedá niektorému ustanovenému legitímnemu cieľu a je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na dosiahnutie sledovaného cieľa, t. j. ospravedlňuje ho existencia naliehavej spoločenskej potreby a primerane alebo spravodlivo vyvážený vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom.
Zo všetkých citovaných skutočností teda vyplýva, že návrh odporuje princípom právneho štátu, je diskriminačnou a disproporčnou formou cenovej regulácie, ktorá prekračuje požiadavky proporcionality vyjadrenej v čl. 13 ods. 4 ústavy a nespĺňa ústavné limity obsiahnuté najmä v čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 20 a 35 ods. 1 ústavy.
Nuž, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi záver môjho vystúpenia zhrnúť do niekoľkých viet.
Návrh, o ktorom dnes máme rokovať a hlasovať, je v rozpore s právom Európskej únie, je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Návrh, ktorý nám páni poslanci zo SMER-u predložili, je protiprávny, škodlivý a zbytočný. Vysiela veľmi zlý signál investorom, znižuje úroveň právnej istoty a výrazne zhoršuje podnikateľské prostredie, ktoré sa aj táto vláda Roberta Fica zaviazala zlepšovať. Ja som veľmi zvedavý akým spôsobom.
Schválenie tejto novely má však jeden veľký cieľ. Cieľ, ktorý sa ani náznakom nespomína v dôvodovej správe návrhu zákona. Ten cieľ je marketingový. Predseda vlády Robert Fico potrebuje okamžite po schválení predloženého návrhu zvolať tlačovku, tváriť sa na nej ako všemocný Boh regulácie, ktorý ovládol ceny energií na Slovensku. Robert Fico potrebuje napínať svaly a ubezpečiť svojich voličov, že nedovolí, aby nejakí Nemci alebo Francúzi v SPP zvyšovali ceny Slovákom. Preto sa on, Robert Fico, rozhodol, že tomu zabráni týmto návrhom zákona. Ak by nedajbože tie ceny rástli predsa len ďalej, pretože sa tak rozhodne nejaký Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, možno mu kolega Kažimír nakreslí graf, kde klesnú ceny plynu o 90 %, odprezentuje graf v niekoľkých televíziách a bude vymaľované. Alebo dôrazne požiada ministra hospodárstva, aby pripravil návrh, ktorým zakáže rast cien energií na Slovensku priamo v zákone.
No ale vážne. Vážení páni kolegovia poslanci Kondrót a Kolesík, skúste mi, prosím, vysvetliť logiku vami predloženého návrhu. Ja mu totiž nerozumiem. Máme nezávislého regulátora Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Asi budete so mnou súhlasiť. Ročne na jeho fungovanie idú milióny eur zo štátneho rozpočtu. Je tak? Je tak. Sedí tam váš nominant pán Holjenčík. Počas celej vašej a dokonca aj našej vlády ani raz pán Holjenčík neschválil nijaký návrh na zvýšenie cien plynu tak, ako si ho predložilo SPP. Prečo mu teda chcete ďalej brániť vykonávať úlohy, za ktoré je z peňazí ľudí tohto štátu platený? Prepáčte mi, ale to je tak, ako keby ste si kúpili psa, kŕmili ho a štekať a naháňať zlodejov by ste museli namiesto neho sami. Kde je tu vôbec nejaká elementárna logika? Viete mi to, páni poslanci, vysvetliť?
Vážení páni poslanci, hlavne teda poslanci a poslankyne zo strany SMER - sociálna demokracia, v predvolebnej kampani ste sľubovali svojim voličom istoty. Jedinou istotou, ktorú váš volič získa, ak zahlasujete za schválenie tohto právneho paškvilu, sú miliardové súdne spory a arbitráže. Akoby nestačilo, že už onedlho budú musieť občania Slovenska sa práve kvôli vám skladať aj na Grécko.
Ak nechcete, aby sa vami sľubované istoty premenili na ďalšie rany istoty občanom, odporúčam, aby sme nepokračovali v rokovaní o tomto návrhu zákona. A v prípade, že by sa tak stalo, tak vám odporúčam, aby ste spoločne s naším poslaneckým klubom SaS hlasovali proti posunutiu tohto návrhu zákona do druhého čítania.
Ďakujem veľmi pekne.
Príjemné dobré ráno prajem. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, podaniu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do Národnej rady Slovenskej republiky 17. apríla 2012 predchádzali okrem iného aj nasledovné verejné vyjadrenia predsedu vlády Slovenskej republiky Roberta Fica, ktoré vyjadrujú skutočný cieľ predkladaného návrhu.
Citujem: "Zabránime podávaniu nezmyselných návrhov na zvyšovanie plynu, ktoré sa často prakticky na dvojmesačnej báze objavovali."
Alebo iný citát pána Fica: "Myslím si, že ak je štát väčšinový akcionár, tak má čo do toho hovoriť. Prečo by Nemci a Francúzi mali rozhodovať o tom, či sa nejaká cena plynu na Slovensku by mala zvyšovať."
V dôvodovej správe je uvedené, že cieľom predloženého návrhu je, aby do pôsobnosti valného zhromaždenia obchodných spoločností, ktorými sú spoločnosti s ručením obmedzeným a akciové spoločnosti, patrilo aj právo valného zhromaždenia rozhodovať o schválení návrhu ceny a iných návrhov v cenovom konaní pred Úradom pre reguláciu sieťových odvetví.
Nuž, vychádzajúc z verejných prejavov pána Fica, ktoré som citoval, vyplýva, že skutočným cieľom predkladanej novely je zabrániť spoločnostiam ako regulovaným subjektom vykonávajúcim činnosť dodávky plynu, aby mohli žiadať úrad ako štátny orgán vykonávajúci cenovú reguláciu v plynárenskom sektore o schválenie zvýšenia regulovanej ceny dodávky plynu, a teda vytvoriť tzv. predreguláciu, napriek tomu, že cenová regulácia v oblasti dodávok určitých tovarov a služieb, napríklad aj dodávok plynu pre domácnosti, je podľa zákona o regulácii plne zabezpečovaná a vykonávaná Úradom pre reguláciu sieťových odvetví.
Predkladaný návrh len naoko, ale skutočne naoko nediskriminačne reguluje vnútorné záležitosti všetkých regulovaných subjektov založených ako akciové spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným, t. j. nad rámec štandardných oprávnení valného zhromaždenia vyplývajúcich z ustanovení Obchodného zákonníka stanovuje, že rozhodovanie o cenových a iných návrhoch v týchto subjektoch patrí valnému zhromaždeniu. Ako by nestačilo, že valné zhromaždenie si môže vyhradiť rozhodovanie v akýchkoľvek otázkach na základe dohody jednotlivých akcionárov.
Tento návrh cielene a špecificky zasiahne práve tie spoločnosti, ktorých akcionárom alebo spoločníkom je Slovenská republika a na ktorých valnom zhromaždení môže Slovenská republika blokovať prijatie uznesení, resp. môže blokovať prípadného druhého akcionára. Čiže navrhovaná novela diskriminuje spoločnosti s majetkovou účasťou štátu s právom blokovať rozhodnutie valného zhromaždenia voči iným spoločnostiam, na ktorých podnikaní sa štát nepodieľa.
Som presvedčený, že návrh pánov poslancov strany SMER - sociálna demokracia, pánov Kondróta a Kolesíka, je v priamom rozpore s legislatívnymi normami, ktorých dodržiavaním je Slovenská republika viazaná. Predkladaný návrh je v rozpore s primárnym právom Európskej únie, konkrétne so zákazom diskriminácie, slobodou usadzovania sa a voľným pohybom kapitálu vrátane princípu proporcionality.
V súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie sa od každého legislatívneho opatrenia členského štátu Európskej únie, ktoré bráni výkonu základných slobôd stanovených zmluvou o fungovaní Európskej únie, to sú spomínaný zákaz diskriminácie, sloboda usadzovania sa a voľný pohyb kapitálu, alebo tieto slobody robí menej atraktívnymi, tak v týchto prípadoch sa vyžaduje splnenie nasledujúcich štyroch tzv. Kraussových kritérií:
1. Kraussovo kritérium hovorí, že toto opatrenie musí byť nediskriminačné,
2. Kraussovo kritérium hovorí, že musí byť ospravedlniteľné kategorickými požiadavkami vo všeobecnom záujme,
3. kritérium hovorí, že musí byť spôsobilé zabezpečovať dosiahnutie cieľa a
4. kritérium, musí byť proporcionálne a nevyhnutné na dosiahnutie stanoveného cieľa.
Zo skutočností, ktoré som vo svojom vystúpení uviedol, jednoznačne vyplýva, že návrh je diskriminačný a je diskriminačným obmedzením základných slobôd stanovených zmluvou o fungovaní Európskej únie. Navyše schválenie takéhoto návrhu bude mať veľmi negatívny dopad na záujem zahraničných investorov o investovanie kapitálu do spoločnosti vykonávajúcich regulované činnosti v zmysle zákona o regulácii v sieťových odvetviach. A to nehovorím o negatívnom signále, ktorý vyšleme všetkým ostatným investorom.
Predkladaný návrh nespĺňa tzv. Kraussove kritériá, o ktorých som hovoril a ktoré sú nutné pre obmedzenie základných slobôd stanovených zmluvou, a preto je v rozpore s primárnym právom Európskej únie, konkrétne so spomínaným zákazom diskriminácie.
Ďalším dôvodom, pre ktoré(ktorý) by predkladaný návrh poslancov nemal byť nikdy schválený, je taktiež rozpor návrhu s Ústavou Slovenskej republiky. V zmysle čl. 1 ods. 1 a čl. 13 ods. 4 ústavy, ako i príslušnej judikatúry Ústavného súdu právne predpisy musia spĺňať požiadavku legality a proporcionality. Predkladaný návrh odporuje požiadavke legality, pretože jeho skutočným cieľom je objektívne neodôvodniteľná diskriminácia spoločností, na ktorých podnikaní sa štát podieľa, s právom blokovať rozhodnutie valného zhromaždenia voči spoločnostiam, na ktorých podnikaní sa štát nepodieľa, prípadne ich druhého akcionára, zakázaná podľa čl. 13 ústavy a nemôže obstáť v teste proporcionality podľa čl. 13 ods. 4 ústavy, pretože vytvorenie predregulácie zo strany štátu tam, kde existuje funkčná regulácia vykonávaná podľa zákona o regulácii, je nadbytočné a nepotrebné.
Podľa čl. 35 ods. 1 ústavy má každý právo podnikať, pričom toto základné právo sa podľa Ústavného súdu priznáva každej osobe. V súlade s judikatúrou Ústavného súdu obmedzujúci zásah do ústavných, do základných práv a slobôd musí rešpektovať princíp proporcionality, pričom obmedzenie, resp. zasahovanie do ústavou chránených práv a slobôd, teda aj do základného práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť podľa čl. 35 ods. 1 ústavy, je ústavne akceptovateľné len vtedy, ak je ustanovené zákonom, zodpovedá niektorému ustanovenému legitímnemu cieľu a je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na dosiahnutie sledovaného cieľa, t. j. ospravedlňuje ho existencia naliehavej spoločenskej potreby a primerane alebo spravodlivo vyvážený vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom.
Zo všetkých citovaných skutočností teda vyplýva, že návrh odporuje princípom právneho štátu, je diskriminačnou a disproporčnou formou cenovej regulácie, ktorá prekračuje požiadavky proporcionality vyjadrenej v čl. 13 ods. 4 ústavy a nespĺňa ústavné limity obsiahnuté najmä v čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 20 a 35 ods. 1 ústavy.
Nuž, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi záver môjho vystúpenia zhrnúť do niekoľkých viet.
Návrh, o ktorom dnes máme rokovať a hlasovať, je v rozpore s právom Európskej únie, je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Návrh, ktorý nám páni poslanci zo SMER-u predložili, je protiprávny, škodlivý a zbytočný. Vysiela veľmi zlý signál investorom, znižuje úroveň právnej istoty a výrazne zhoršuje podnikateľské prostredie, ktoré sa aj táto vláda Roberta Fica zaviazala zlepšovať. Ja som veľmi zvedavý akým spôsobom.
Schválenie tejto novely má však jeden veľký cieľ. Cieľ, ktorý sa ani náznakom nespomína v dôvodovej správe návrhu zákona. Ten cieľ je marketingový. Predseda vlády Robert Fico potrebuje okamžite po schválení predloženého návrhu zvolať tlačovku, tváriť sa na nej ako všemocný Boh regulácie, ktorý ovládol ceny energií na Slovensku. Robert Fico potrebuje napínať svaly a ubezpečiť svojich voličov, že nedovolí, aby nejakí Nemci alebo Francúzi v SPP zvyšovali ceny Slovákom. Preto sa on, Robert Fico, rozhodol, že tomu zabráni týmto návrhom zákona. Ak by nedajbože tie ceny rástli predsa len ďalej, pretože sa tak rozhodne nejaký Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, možno mu kolega Kažimír nakreslí graf, kde klesnú ceny plynu o 90 %, odprezentuje graf v niekoľkých televíziách a bude vymaľované. Alebo dôrazne požiada ministra hospodárstva, aby pripravil návrh, ktorým zakáže rast cien energií na Slovensku priamo v zákone.
No ale vážne. Vážení páni kolegovia poslanci Kondrót a Kolesík, skúste mi, prosím, vysvetliť logiku vami predloženého návrhu. Ja mu totiž nerozumiem. Máme nezávislého regulátora Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Asi budete so mnou súhlasiť. Ročne na jeho fungovanie idú milióny eur zo štátneho rozpočtu. Je tak? Je tak. Sedí tam váš nominant pán Holjenčík. Počas celej vašej a dokonca aj našej vlády ani raz pán Holjenčík neschválil nijaký návrh na zvýšenie cien plynu tak, ako si ho predložilo SPP. Prečo mu teda chcete ďalej brániť vykonávať úlohy, za ktoré je z peňazí ľudí tohto štátu platený? Prepáčte mi, ale to je tak, ako keby ste si kúpili psa, kŕmili ho a štekať a naháňať zlodejov by ste museli namiesto neho sami. Kde je tu vôbec nejaká elementárna logika? Viete mi to, páni poslanci, vysvetliť?
Vážení páni poslanci, hlavne teda poslanci a poslankyne zo strany SMER - sociálna demokracia, v predvolebnej kampani ste sľubovali svojim voličom istoty. Jedinou istotou, ktorú váš volič získa, ak zahlasujete za schválenie tohto právneho paškvilu, sú miliardové súdne spory a arbitráže. Akoby nestačilo, že už onedlho budú musieť občania Slovenska sa práve kvôli vám skladať aj na Grécko.
Ak nechcete, aby sa vami sľubované istoty premenili na ďalšie rany istoty občanom, odporúčam, aby sme nepokračovali v rokovaní o tomto návrhu zákona. A v prípade, že by sa tak stalo, tak vám odporúčam, aby ste spoločne s naším poslaneckým klubom SaS hlasovali proti posunutiu tohto návrhu zákona do druhého čítania.
Ďakujem veľmi pekne.
Neautorizovaný
9:24
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:24
Anton MartvoňPo prvé diskriminácia právnických osôb ako taká neexistuje. Diskriminácia je kategória, ktorá sa používa pri fyzických osobách, pri právnických osobách sa využíva pojem znevýhodňovanie postavenia alebo, dá sa...
Po prvé diskriminácia právnických osôb ako taká neexistuje. Diskriminácia je kategória, ktorá sa používa pri fyzických osobách, pri právnických osobách sa využíva pojem znevýhodňovanie postavenia alebo, dá sa povedať, iné pojmy, ktoré ale určite nesúvisia s pojmom diskriminácia.
Spomínali ste rozpor s právom EÚ, že tento predkladaný návrh je v rozpore s právom EÚ, na základe práve tých alebo na základe posúdenia z vašej strany tých Kraussových kritérií. Dovolím si povedať, tie Kraussove kritériá ako také sa využívajú práve pri rozhodovaní Európskeho súdu pre ľudské práva pri judikatúre ako takej, ktorá ale nie je právom EÚ, ale je osobitným právom, ktoré vytvára Európsky súd pre ľudské práva.
Ďalšiu vec alebo ďalšie, čo by som chcel poukázať. Trošku ma prekvapujete. Ja som po tom, čo som mal možnosť počuť v médiách a čo sa tu udialo, čakal, že sa vaša strana aspoň ospravedlní pánovi predsedovi Národnej rady Pavlovi Paškovi z dôvodu alebo z obvinenia, že boli nejaké machinácie s návrhom a návrh bol podaný oneskorene. Doteraz sa to nestalo, preto vás vyzývam, nakoľko aj spravodajca skonštatoval, že návrh bol podaný včas, aby ste sa pánovi predsedovi Paškovi verejne ospravedlnili ako celá vaša strana. (Potlesk.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
16.5.2012 o 9:24 hod.
Mgr. PhD.
Anton Martvoň
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Pán poslanec Miškov, musím uznať, veľmi zaujímavé vystúpenie, myslím si, že buď vy, alebo ten, kto vám to pripravoval, urobil kus dobrej roboty, len zopár drobností, ktoré vám alebo teda vašej asistentke ušlo.
Po prvé diskriminácia právnických osôb ako taká neexistuje. Diskriminácia je kategória, ktorá sa používa pri fyzických osobách, pri právnických osobách sa využíva pojem znevýhodňovanie postavenia alebo, dá sa povedať, iné pojmy, ktoré ale určite nesúvisia s pojmom diskriminácia.
Spomínali ste rozpor s právom EÚ, že tento predkladaný návrh je v rozpore s právom EÚ, na základe práve tých alebo na základe posúdenia z vašej strany tých Kraussových kritérií. Dovolím si povedať, tie Kraussove kritériá ako také sa využívajú práve pri rozhodovaní Európskeho súdu pre ľudské práva pri judikatúre ako takej, ktorá ale nie je právom EÚ, ale je osobitným právom, ktoré vytvára Európsky súd pre ľudské práva.
Ďalšiu vec alebo ďalšie, čo by som chcel poukázať. Trošku ma prekvapujete. Ja som po tom, čo som mal možnosť počuť v médiách a čo sa tu udialo, čakal, že sa vaša strana aspoň ospravedlní pánovi predsedovi Národnej rady Pavlovi Paškovi z dôvodu alebo z obvinenia, že boli nejaké machinácie s návrhom a návrh bol podaný oneskorene. Doteraz sa to nestalo, preto vás vyzývam, nakoľko aj spravodajca skonštatoval, že návrh bol podaný včas, aby ste sa pánovi predsedovi Paškovi verejne ospravedlnili ako celá vaša strana. (Potlesk.)
Neautorizovaný
9:25
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:25
Alojz PřidalViete, to, čo chceme riešiť, ale nie je problém tohto zákona, ale je to naozaj stav v...
Viete, to, čo chceme riešiť, ale nie je problém tohto zákona, ale je to naozaj stav v regulácii a na Úrade pre reguláciu sieťových odvetví, s tým s vami plne súhlasím. Vy ste to chceli riešiť v závere teda skráteného volebného obdobia energetickým zákonom a zákonom o regulácii sieťových odvetví, Kresťanskodemokratické hnutie to podporilo. Ja myslím, že naša úloha v opozícii bude pri predkladaní týchto zákonov, ktoré sem nepochybne prídu, aby sme ustrážili nezávislosť regulátora, aj keď aj ja mám obavy, pretože ako som sa vyjadril aj k programovému vyhláseniu, tam sa zaštiťovala strana SMER alebo predkladateľ programu vládneho tým, že prakticky na základe tretieho liberalizačného balíčka zvýši ingerenciu štátu, čo sa týka regulácií sieťových odvetví - a to je zjavné nepochopenie tretieho energetického balíčka.
Ďakujem za pozornosť.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
16.5.2012 o 9:25 hod.
Mgr.
Alojz Přidal
Videokanál poslanca
Pán exminister, použili ste také trošku silné slová, asi ste presvedčený o tom, že máte pravdu. Ja by som si v žiadnom prípade nedovolil tvrdiť, že tento návrh zákona je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ale máte na to inštitút, predpokladám, že poslanci SMER-u ten zákon teda schvália a potom cez 30 poslancov sa môžte obrátiť na Ústavný súd.
Viete, to, čo chceme riešiť, ale nie je problém tohto zákona, ale je to naozaj stav v regulácii a na Úrade pre reguláciu sieťových odvetví, s tým s vami plne súhlasím. Vy ste to chceli riešiť v závere teda skráteného volebného obdobia energetickým zákonom a zákonom o regulácii sieťových odvetví, Kresťanskodemokratické hnutie to podporilo. Ja myslím, že naša úloha v opozícii bude pri predkladaní týchto zákonov, ktoré sem nepochybne prídu, aby sme ustrážili nezávislosť regulátora, aj keď aj ja mám obavy, pretože ako som sa vyjadril aj k programovému vyhláseniu, tam sa zaštiťovala strana SMER alebo predkladateľ programu vládneho tým, že prakticky na základe tretieho liberalizačného balíčka zvýši ingerenciu štátu, čo sa týka regulácií sieťových odvetví - a to je zjavné nepochopenie tretieho energetického balíčka.
Ďakujem za pozornosť.
Neautorizovaný
9:27
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:27
Dušan MuňkoVystúpenie s faktickou poznámkou
16.5.2012 o 9:27 hod.
Ing.
Dušan Muňko
Videokanál poslanca
Pán poslanec Miškov, nepovažujem vás za neschopného, ale spýtam sa vás jednu otázku. Mali ste firmu. Mal majoritu niekto iný? Vy ste vládli alebo vládne ten, kto má minoritu? Viete mi povedať, vo svete kto má majoritu, aby mu vládol akcionár s minoritou? To je podstata veci. A podstata veci, či to je SPP, je v tom, že jak vyplácal dividendy? Čo robil v predstavenstve? To je otázka, ako bola prevedená privatizácia. Takže štát sa musí nejako brániť. Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
9:28
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:28
Otto BrixiVystúpenie s faktickou poznámkou
16.5.2012 o 9:28 hod.
JUDr.
Otto Brixi
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Miškov, hovorili ste tu v posledných minútach o nejakom poškodzovaní záujmov zahraničných investorov, o protiústavnosti zákona, ale aj o nejakej potrebe podpory zahraničného kapitálu, v neposlednom rade aj o akomsi Bohovi regulácie. Ja sa vás chcem opýtať, teda akého Boha ste uctievali vy, keď sa v posledných rokoch mnohokrát zvyšovali ceny v neprospech občanov tejto krajiny? Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
9:28
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:28
Oľga NachtmannováVystúpenie s faktickou poznámkou
16.5.2012 o 9:28 hod.
Mgr. PhD.
Oľga Nachtmannová
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Pán poslanec Miškov, podľa vás, podľa vášho vystúpenia väčšinový vlastník nemôže v podstatných veciach vstupovať do rozhodovania menšinového vlastníka. Rada by som videla, ako by ste túto tézu a toto vaše tvrdenie a túto vašu logiku obhajovali pred prvákmi Ekonomickej univerzity. V opačnom prípade tvrdíte, že ak to tak nie je, tak je to diskriminačné, už bolo vysvetlené, že nie je to vhodne použitý pojem, a neproporcionálne. Mne elementárna logika hovorí úplne niečo iné. Práve súčasný stav je výrazne neproporcionálny. A už vám bolo pred chvíľočkou vo faktickej poznámke povedané, ja sa k tomu prikláňam, rada by som videla vás ako vlastníka majetku, keď predáte menšinu zo svojho majetku, že sa potom mlčky budete pozerať, ako aj o vašom majetku rozhoduje práve tá menšina. Ďakujem. (Potlesk.)
Neautorizovaný
9:29
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:29
Juraj MiškovA na pána kolegu Přidala by som rád reagoval. Áno, no v prípade, že tento návrh prejde, budeme naozaj zvažovať aj teda s kolegami a budeme sa snažiť získať podporu aj ďalších poslancov o podaní na Ústavný súd.
Čo sa týka pána kolegu Muňka. Áno, no, viete, v čase, keď sa privatizovalo SPP, ale takisto sa privatizovali aj ďalšie...
A na pána kolegu Přidala by som rád reagoval. Áno, no v prípade, že tento návrh prejde, budeme naozaj zvažovať aj teda s kolegami a budeme sa snažiť získať podporu aj ďalších poslancov o podaní na Ústavný súd.
Čo sa týka pána kolegu Muňka. Áno, no, viete, v čase, keď sa privatizovalo SPP, ale takisto sa privatizovali aj ďalšie podniky na Slovensku, strana Sloboda a Solidarita v parlamente nebola. Ja som sa niekoľkokrát otvorene vyjadril, že tá privatizácia, ktorá bola urobená, bola urobená nie úplne najlepšie. Bola urobená s chybami a dôkazom teda toho sú aj tie problémy, s ktorými sa stretávame dnes, či je to problém, ktorý máme s vyplácaním dividend v prípade Slovenských telekomunikácií, alebo teda Slovak Telekom, kde nebol urobený žiadny dividendový plán, alebo takisto aj v podstate predaj 49-percentného podielu spolu s manažérskou kontrolou nepovažujem za úplne najšťastnejší. Takisto ten predaj SPP uskutočnený spôsobom takým, že sa vytvorilo konzorcium dvoch konkurentov, nepovažujem za veľmi šťastný, pretože v tomto prípade títo dvaja konkurenti sa navzájom blokovali a blokovali tak ďalší rozvoj SPP.
Čiže mohol by som k tomu veľmi dlho hovoriť, ale možno sa ešte krátko vyjadrím k pánovi poslancovi Briximu. Nuž, v tomto sa možno naše názory rozchádzajú. Viete, s tými cenami je to tak, že ceny niekedy klesajú, ale niekedy aj stúpajú, pán poslanec, s tým sa budete musieť zmieriť.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
16.5.2012 o 9:29 hod.
PhDr.
Juraj Miškov
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Veľmi krátko na niektoré otázky, ktoré zazneli, teda tie, ktoré boli otázkami.
A na pána kolegu Přidala by som rád reagoval. Áno, no v prípade, že tento návrh prejde, budeme naozaj zvažovať aj teda s kolegami a budeme sa snažiť získať podporu aj ďalších poslancov o podaní na Ústavný súd.
Čo sa týka pána kolegu Muňka. Áno, no, viete, v čase, keď sa privatizovalo SPP, ale takisto sa privatizovali aj ďalšie podniky na Slovensku, strana Sloboda a Solidarita v parlamente nebola. Ja som sa niekoľkokrát otvorene vyjadril, že tá privatizácia, ktorá bola urobená, bola urobená nie úplne najlepšie. Bola urobená s chybami a dôkazom teda toho sú aj tie problémy, s ktorými sa stretávame dnes, či je to problém, ktorý máme s vyplácaním dividend v prípade Slovenských telekomunikácií, alebo teda Slovak Telekom, kde nebol urobený žiadny dividendový plán, alebo takisto aj v podstate predaj 49-percentného podielu spolu s manažérskou kontrolou nepovažujem za úplne najšťastnejší. Takisto ten predaj SPP uskutočnený spôsobom takým, že sa vytvorilo konzorcium dvoch konkurentov, nepovažujem za veľmi šťastný, pretože v tomto prípade títo dvaja konkurenti sa navzájom blokovali a blokovali tak ďalší rozvoj SPP.
Čiže mohol by som k tomu veľmi dlho hovoriť, ale možno sa ešte krátko vyjadrím k pánovi poslancovi Briximu. Nuž, v tomto sa možno naše názory rozchádzajú. Viete, s tými cenami je to tak, že ceny niekedy klesajú, ale niekedy aj stúpajú, pán poslanec, s tým sa budete musieť zmieriť.
Ďakujem.
Neautorizovaný
9:31
Účelom predloženého návrhu zákona je ustanoviť takú legislatívnu úpravu, podľa ktorej schvaľovanie cenových návrhov predkladaných Úradu pre reguláciu sieťových odvetví obchodnými spoločnosťami bude prenesené z pôsobnosti štatutárnych orgánov obchodných spoločností do pôsobnosti valných zhromaždení týchto spoločností.
Súčasťou predloženého návrhu zákona je aj návrh na zmenu a doplnenie zákona o regulácii v sieťových odvetviach, ktorý upravuje postup úradu v cenovom konaní. V mojom vystúpení pre lepšie porozumenie budem používať zo zákona o regulácii v sieťových odvetviach termín regulovaný subjekt, pod ktorým myslím aj termín obchodná spoločnosť.
V zákone o regulácii v sieťových odvetviach sa ustanovenie o obsahu návrhu ceny, ktorý predkladajú regulované subjekty úradu, dopĺňa o ďalší doklad, ktorým regulovaný subjekt preukáže, že návrh ceny bol schválený valným zhromaždením. Takáto úprava zákona umožní návrat k praxi, aká už bola úspešne zavedená a ktorú na návrh predchádzajúcej vlády Národná rada v minulom funkčnom období zrušila. Takže nevytvárame niečo nové, pán poslanec Miškov, vraciame sa k tomu, čo tu už bolo a fungovalo. Tým, že sa vtedy rozhodovacie právomoci v cenovej oblasti preniesli z valného zhromaždenia na štatutárne orgány, sa veľmi výrazne eliminoval vplyv iných ako dominantných akcionárov. V niektorých nadnárodných spoločnostiach situácia prerástla do priam absurdných pomerov. Museli sme sa bezmocne prizerať, ako majoritný akcionár, ktorým je štát, bol degradovaný na obyčajného prísediaceho, trpeného spolustolovníka bez reálneho vplyvu, pretože mal menšinové zastúpenie v štatutárnom orgáne. Slovenská republika ako krajina, v ktorej nadnárodný regulovaný subjekt podnikal, sa stala doslova rajom pre zahraničných podnikateľov a macochou pre svojich vlastných občanov, pretože vďaka prevahe v štatutárnom orgáne mohli návrhy cien otvorene ignorovať potreby a možnosti štátu a jeho obyvateľov.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, som presvedčený, že tu nie sme na to, aby sme sa na takého dehonestujúce postavenie štátu len mlčky dívali a poslušne prikyvovali. Nepochybujem, že je čas na zmenu, ktorá zaručí nielen dôstojné postavenie štátu ako spolumajiteľa, či dokonca väčšinového vlastníka, ale hlavne vytvorí priestor aj na rešpektovanie jeho záujmov. Zdôrazňujem, že zmeny nie sú navrhované v žiadnom prípade z titulu boja proti nadnárodným monopolom, ako sa často hovorí, ako to niektorí kolegovia podsúvajú. Tieto zmeny majú za cieľ zrovnoprávniť všetkých akcionárov a umožniť im využívať svoje práva rozhodovať o svojich peniazoch a zvýšiť zodpovednosť ich správania sa pri podávaní cenových návrhov.
Zákon o regulácii v sieťových odvetviach ani iný všeobecne záväzný právny predpis v súčasnosti neupravuje, koľko návrhov na zmenu vydaného rozhodnutia môžu regulované subjekty podávať v priebehu roka úradu na schválenie. A čo je podstatnejšie, nie je nikde upravené, ako úrad postupuje v prípade, že regulovaný subjekt podá návrh na zmenu rozhodnutia a ešte počas prebiehajúceho cenového konania podá v tej istej veci ďalší návrh na zmenu vydaného cenového rozhodnutia. V praxi sa stalo, že niektorý z regulovaných subjektov podal v priebehu jedného roka aj osem návrhov na zmenu cenového rozhodnutia.
Podávanie cenových návrhov potom nabralo často podobu čistých trucpodnikov voči Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, pretože regulovaný subjekt veľmi dobre vedel, že nesplnil podmienky zákona, a napriek tomu s podaním návrhu neváhal. Štátna administratíva bola zahltená návrhmi, zjavne nemajúcimi šance na úspech, ale konať musela a zbytočná byrokracia prekvitala, samozrejme, na účet daňových poplatníkov - občanov Slovenskej republiky.
Ustanovenia navrhované v zákone sú preto formulované tak, aby zamedzovali neúčelnému podávaniu návrhov cien a iných návrhov v cenovom konaní regulovanými subjektami a zbytočne nespôsobovali neúmerné trvanie cenového konania a zvyšovanie nákladov. Navrhovaná pôsobnosť valného zhromaždenia sa však netýka iba schvaľovania cenových návrhov, ktoré predkladajú regulované subjekty úradu na schválenie na ďalší rok. Týka sa aj návrhov na zmeny cenových rozhodnutí podávaných na schválenie úradu v priebehu roka, doplnení návrhov z podnetu regulovaných subjektov s podmienkou, že tieto doplnenia majú vplyv na zmenu ceny, ako aj odvolaní voči rozhodnutiam úradu.
Predložený návrh zákona rieši aj nesplnenie povinností predloženia dokladu o schválení návrhov valným zhromaždením pred samotným podaním návrhov na úrad. Aj v tejto časovej podmienke sa niektoré regulované subjekty snažili vyhnúť s argumentáciou, že aj dodatočné schválenie návrhu valným zhromaždením je v súlade so zákonom. Platné znenie zákona o regulácii v sieťových odvetviach síce upravuje vo svojich ustanoveniach, kedy môže úrad návrh zamietnuť, avšak tento predkladaný návrh rieši aj úpravu o zastavení cenového konania, teda rieši aj legislatívny nedostatok úpravy súčasného znenia zákona o regulácii v sieťových odvetviach. Skôr ako však úrad pristúpi k zamietnutiu návrhu a zastaveniu konania, umožní regulovanému subjektu, ktorý nepredložil doklad o schválení návrhu valným zhromaždením, jeho dodatočné doloženie. Podmienka schválenia pred podaním návrhu musí byť dodržaná. V prípade zastavenia cenového konania úrad začne konať z vlastného podnetu, pričom mu nebude nič brániť v tom, aby pri určení ceny vychádzal aj z tých údajov, ktoré mu predložil regulovaný subjekt, ktorého návrh bol z dôvodu jeho predloženia bez dokladu o predchádzajúcom schválení valným zhromaždením zamietnutý a konanie bolo z tohto dôvodu zastavené.
Návrh zákona umožňuje úradu neprihliadať na doplnenie návrhu z podnetu regulovaného subjektu počas prebiehajúceho cenového konania z dôvodu zamedzenia možného obchádzania zákona tým, že by regulovaný subjekt predložil doplnenie, ktoré by malo vplyv na zmenu ceny, nebolo odsúhlasené valným zhromaždením.
Záverom tejto odbornej časti môjho vystúpenia si dovolím tvrdiť, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, so zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
K vystúpeniu môjho predrečníka pána poslanca Miškova, bývalého ministra hospodárstva. Pán poslanec, pri všetkej úcte, ja si vás vážim a myslím si, že nemáte problém ako väčšina detí v školskej dochádzke, ktoré jeden prieskum identifikoval, že majú problém čítať s porozumením. Tak sa vás chcem spýtať, čo je viac, 49 % alebo 51 %? Ak mi odpoviete, že 49 %, prosím vás, vráťte diplom. To je hanba. Keď má štát raz 51 %, je alebo nie je väčšinovým vlastníkom? Ja teda nemám doktorát z matematiky, ale myslím, že je. Keď má niekto 49 %, je alebo nie je menšinovým vlastníkom? No je menšinovým vlastníkom, lebo 51 je viac ako 49. Prečo vy chcete brániť tomu, kto má väčšinu, aby rozhodoval? Ja vstúpim do vašej akciovej spoločnosti, vy budete mať 49, ja 51 a vy mi budete rozkazovať, čo mám robiť? No nie. Keďže mám tú väčšinu, ja budem vám rozkazovať, čo máte robiť. To je veľmi zjednodušene povedané.
Tam, kde má štát väčšinu, má právo s touto väčšinou nakladať a prijímať také rozhodnutia, ktoré budú mať význam alebo ktoré budú nejakým spôsobom prihliadať aj na situáciu v krajine, na možnosti občanov. To už aké ceny majú tie spoločnosti v pláne, aké zvyšovanie? Teraz sme počuli, že 16,5 % a potom čo? 20, 30, 50 %? A budú rozhodovať tí, ktorí majú menšinu, a ten, ktorý má väčšinu, bude tichučko sedieť za stolom a zástupcovia štátu si tam možno dajú kávu? To snáď nemyslíte vážne?!
Preto vás prosím, vážené panie kolegyne, páni kolegovia poslanci, o podporu pre tento náš návrh zákona, ktorý predkladáme s kolegom Kondrótom, a jeho schválenie.
Ďakujem. (Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave
16.5.2012 o 9:31 hod.
Mgr.
Andrej Kolesík
Videokanál poslanca
Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne panie poslankyne, kolegovia páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladáme spolu s kolegom Marošom Kondrótom návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Účelom predloženého návrhu zákona je ustanoviť takú legislatívnu úpravu, podľa ktorej schvaľovanie cenových návrhov predkladaných Úradu pre reguláciu sieťových odvetví obchodnými spoločnosťami bude prenesené z pôsobnosti štatutárnych orgánov obchodných spoločností do pôsobnosti valných zhromaždení týchto spoločností.
Súčasťou predloženého návrhu zákona je aj návrh na zmenu a doplnenie zákona o regulácii v sieťových odvetviach, ktorý upravuje postup úradu v cenovom konaní. V mojom vystúpení pre lepšie porozumenie budem používať zo zákona o regulácii v sieťových odvetviach termín regulovaný subjekt, pod ktorým myslím aj termín obchodná spoločnosť.
V zákone o regulácii v sieťových odvetviach sa ustanovenie o obsahu návrhu ceny, ktorý predkladajú regulované subjekty úradu, dopĺňa o ďalší doklad, ktorým regulovaný subjekt preukáže, že návrh ceny bol schválený valným zhromaždením. Takáto úprava zákona umožní návrat k praxi, aká už bola úspešne zavedená a ktorú na návrh predchádzajúcej vlády Národná rada v minulom funkčnom období zrušila. Takže nevytvárame niečo nové, pán poslanec Miškov, vraciame sa k tomu, čo tu už bolo a fungovalo. Tým, že sa vtedy rozhodovacie právomoci v cenovej oblasti preniesli z valného zhromaždenia na štatutárne orgány, sa veľmi výrazne eliminoval vplyv iných ako dominantných akcionárov. V niektorých nadnárodných spoločnostiach situácia prerástla do priam absurdných pomerov. Museli sme sa bezmocne prizerať, ako majoritný akcionár, ktorým je štát, bol degradovaný na obyčajného prísediaceho, trpeného spolustolovníka bez reálneho vplyvu, pretože mal menšinové zastúpenie v štatutárnom orgáne. Slovenská republika ako krajina, v ktorej nadnárodný regulovaný subjekt podnikal, sa stala doslova rajom pre zahraničných podnikateľov a macochou pre svojich vlastných občanov, pretože vďaka prevahe v štatutárnom orgáne mohli návrhy cien otvorene ignorovať potreby a možnosti štátu a jeho obyvateľov.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, som presvedčený, že tu nie sme na to, aby sme sa na takého dehonestujúce postavenie štátu len mlčky dívali a poslušne prikyvovali. Nepochybujem, že je čas na zmenu, ktorá zaručí nielen dôstojné postavenie štátu ako spolumajiteľa, či dokonca väčšinového vlastníka, ale hlavne vytvorí priestor aj na rešpektovanie jeho záujmov. Zdôrazňujem, že zmeny nie sú navrhované v žiadnom prípade z titulu boja proti nadnárodným monopolom, ako sa často hovorí, ako to niektorí kolegovia podsúvajú. Tieto zmeny majú za cieľ zrovnoprávniť všetkých akcionárov a umožniť im využívať svoje práva rozhodovať o svojich peniazoch a zvýšiť zodpovednosť ich správania sa pri podávaní cenových návrhov.
Zákon o regulácii v sieťových odvetviach ani iný všeobecne záväzný právny predpis v súčasnosti neupravuje, koľko návrhov na zmenu vydaného rozhodnutia môžu regulované subjekty podávať v priebehu roka úradu na schválenie. A čo je podstatnejšie, nie je nikde upravené, ako úrad postupuje v prípade, že regulovaný subjekt podá návrh na zmenu rozhodnutia a ešte počas prebiehajúceho cenového konania podá v tej istej veci ďalší návrh na zmenu vydaného cenového rozhodnutia. V praxi sa stalo, že niektorý z regulovaných subjektov podal v priebehu jedného roka aj osem návrhov na zmenu cenového rozhodnutia.
Podávanie cenových návrhov potom nabralo často podobu čistých trucpodnikov voči Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, pretože regulovaný subjekt veľmi dobre vedel, že nesplnil podmienky zákona, a napriek tomu s podaním návrhu neváhal. Štátna administratíva bola zahltená návrhmi, zjavne nemajúcimi šance na úspech, ale konať musela a zbytočná byrokracia prekvitala, samozrejme, na účet daňových poplatníkov - občanov Slovenskej republiky.
Ustanovenia navrhované v zákone sú preto formulované tak, aby zamedzovali neúčelnému podávaniu návrhov cien a iných návrhov v cenovom konaní regulovanými subjektami a zbytočne nespôsobovali neúmerné trvanie cenového konania a zvyšovanie nákladov. Navrhovaná pôsobnosť valného zhromaždenia sa však netýka iba schvaľovania cenových návrhov, ktoré predkladajú regulované subjekty úradu na schválenie na ďalší rok. Týka sa aj návrhov na zmeny cenových rozhodnutí podávaných na schválenie úradu v priebehu roka, doplnení návrhov z podnetu regulovaných subjektov s podmienkou, že tieto doplnenia majú vplyv na zmenu ceny, ako aj odvolaní voči rozhodnutiam úradu.
Predložený návrh zákona rieši aj nesplnenie povinností predloženia dokladu o schválení návrhov valným zhromaždením pred samotným podaním návrhov na úrad. Aj v tejto časovej podmienke sa niektoré regulované subjekty snažili vyhnúť s argumentáciou, že aj dodatočné schválenie návrhu valným zhromaždením je v súlade so zákonom. Platné znenie zákona o regulácii v sieťových odvetviach síce upravuje vo svojich ustanoveniach, kedy môže úrad návrh zamietnuť, avšak tento predkladaný návrh rieši aj úpravu o zastavení cenového konania, teda rieši aj legislatívny nedostatok úpravy súčasného znenia zákona o regulácii v sieťových odvetviach. Skôr ako však úrad pristúpi k zamietnutiu návrhu a zastaveniu konania, umožní regulovanému subjektu, ktorý nepredložil doklad o schválení návrhu valným zhromaždením, jeho dodatočné doloženie. Podmienka schválenia pred podaním návrhu musí byť dodržaná. V prípade zastavenia cenového konania úrad začne konať z vlastného podnetu, pričom mu nebude nič brániť v tom, aby pri určení ceny vychádzal aj z tých údajov, ktoré mu predložil regulovaný subjekt, ktorého návrh bol z dôvodu jeho predloženia bez dokladu o predchádzajúcom schválení valným zhromaždením zamietnutý a konanie bolo z tohto dôvodu zastavené.
Návrh zákona umožňuje úradu neprihliadať na doplnenie návrhu z podnetu regulovaného subjektu počas prebiehajúceho cenového konania z dôvodu zamedzenia možného obchádzania zákona tým, že by regulovaný subjekt predložil doplnenie, ktoré by malo vplyv na zmenu ceny, nebolo odsúhlasené valným zhromaždením.
Záverom tejto odbornej časti môjho vystúpenia si dovolím tvrdiť, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, so zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
K vystúpeniu môjho predrečníka pána poslanca Miškova, bývalého ministra hospodárstva. Pán poslanec, pri všetkej úcte, ja si vás vážim a myslím si, že nemáte problém ako väčšina detí v školskej dochádzke, ktoré jeden prieskum identifikoval, že majú problém čítať s porozumením. Tak sa vás chcem spýtať, čo je viac, 49 % alebo 51 %? Ak mi odpoviete, že 49 %, prosím vás, vráťte diplom. To je hanba. Keď má štát raz 51 %, je alebo nie je väčšinovým vlastníkom? Ja teda nemám doktorát z matematiky, ale myslím, že je. Keď má niekto 49 %, je alebo nie je menšinovým vlastníkom? No je menšinovým vlastníkom, lebo 51 je viac ako 49. Prečo vy chcete brániť tomu, kto má väčšinu, aby rozhodoval? Ja vstúpim do vašej akciovej spoločnosti, vy budete mať 49, ja 51 a vy mi budete rozkazovať, čo mám robiť? No nie. Keďže mám tú väčšinu, ja budem vám rozkazovať, čo máte robiť. To je veľmi zjednodušene povedané.
Tam, kde má štát väčšinu, má právo s touto väčšinou nakladať a prijímať také rozhodnutia, ktoré budú mať význam alebo ktoré budú nejakým spôsobom prihliadať aj na situáciu v krajine, na možnosti občanov. To už aké ceny majú tie spoločnosti v pláne, aké zvyšovanie? Teraz sme počuli, že 16,5 % a potom čo? 20, 30, 50 %? A budú rozhodovať tí, ktorí majú menšinu, a ten, ktorý má väčšinu, bude tichučko sedieť za stolom a zástupcovia štátu si tam možno dajú kávu? To snáď nemyslíte vážne?!
Preto vás prosím, vážené panie kolegyne, páni kolegovia poslanci, o podporu pre tento náš návrh zákona, ktorý predkladáme s kolegom Kondrótom, a jeho schválenie.
Ďakujem. (Potlesk.)
Neautorizovaný
9:42
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:42
Juraj MiškovTo znamená, že nemusím s tým síce súhlasiť a ani nesúhlasím a ani si nemyslím, že to je dobré, ale 49-percentný akcionár má na základe platných privatizačných zmlúv manažérsku kontrolu nad SPP. Je to jednoducho tak a budeme sa s tým musieť zmieriť. Inak môžete SPP znárodniť, ale teda to je už potom úplne iná téma.
Vážený pán poslanec, možno ešte jedna poznámka, nuž, ak je problémom to, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví bol zahlcovaný množstvom nezmyselných cenových podaní, dokonca jeden subjekt predložil až 8 cenových podaní ročne. Nuž čo vám bráni potom obmedziť alebo regulovať množstvo podaných cenových podaní, ktoré môže jeden regulovaný subjekt podať bez toho, aby sme vstupovali do zmluvnej slobody formou Občianskeho zákonníka, kde chceme jednoducho vynútiť prekladanie cenových návrhov na valné zhromaždenie?
Ja si jednoducho myslím, že takýto zásah nie je vôbec potrebný. A pokiaľ ide o to, aby sme uchránili pána Holjenčíka, ktorý je platený z našich peňazí, alebo teda z peňazí daňových poplatníkov od množstva roboty, no tak potom regulujme počet návrhov, ktoré môže regulovaný subjekt podať.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
16.5.2012 o 9:42 hod.
PhDr.
Juraj Miškov
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec Kolesík, ja by som teraz v tomto aktuálnom čase do tých diplomov veľmi nešiel a najmä nie v prípade strany SMER - sociálna demokracia, ale dobre. Nemám síce doktorát z matematiky, mám doktorát z manažmentu a viem, že v právnom štáte platí právo bez ohľadu na to, či 51, alebo 49. Ak raz bolo SPP sprivatizované takým spôsobom, že 49-percentný akcionár dostal manažérsku kontrolu, dostal ju na základe platných zmlúv. Tie zmluvy sú platné, doteraz ich nikto nespochybnil, tak jednoducho právo platí.
To znamená, že nemusím s tým síce súhlasiť a ani nesúhlasím a ani si nemyslím, že to je dobré, ale 49-percentný akcionár má na základe platných privatizačných zmlúv manažérsku kontrolu nad SPP. Je to jednoducho tak a budeme sa s tým musieť zmieriť. Inak môžete SPP znárodniť, ale teda to je už potom úplne iná téma.
Vážený pán poslanec, možno ešte jedna poznámka, nuž, ak je problémom to, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví bol zahlcovaný množstvom nezmyselných cenových podaní, dokonca jeden subjekt predložil až 8 cenových podaní ročne. Nuž čo vám bráni potom obmedziť alebo regulovať množstvo podaných cenových podaní, ktoré môže jeden regulovaný subjekt podať bez toho, aby sme vstupovali do zmluvnej slobody formou Občianskeho zákonníka, kde chceme jednoducho vynútiť prekladanie cenových návrhov na valné zhromaždenie?
Ja si jednoducho myslím, že takýto zásah nie je vôbec potrebný. A pokiaľ ide o to, aby sme uchránili pána Holjenčíka, ktorý je platený z našich peňazí, alebo teda z peňazí daňových poplatníkov od množstva roboty, no tak potom regulujme počet návrhov, ktoré môže regulovaný subjekt podať.
Ďakujem.
Neautorizovaný