2. schôdza

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ctení poslanci, poslankyne, predkladám návrh na zníženie počtu poslancov zo 150 na 100 a, samozrejme, som si vedomý, že je to zmena ústavy, ktorá vyžaduje 90 hlasov. No napriek tomu si myslím, že tento parlament by sa k takémuto rozhodnutiu mohol prikloniť.
Diskusiu o znížení počtu poslancov sme už otvorili začiatkom roku 2009, teda pred vyše tromi rokmi. Boli sme vtedy úplne neznámou stranou, ale ľudí presvedčila myšlienka. Aj preto sme v referende, ktoré sme začiatkom roka 2009 organizovali, oslovili veľa ľudí a 926-tisíc ľudí sa vyslovilo za zníženie počtu poslancov; 926-tisíc voličov. Naše nádeje vystriedalo sklamanie z toho, že 150 poslancov Národnej rady ignoruje vôľu jedného milióna voličov. A o to viac sme boli prekvapení, keď predseda strany SMER Robert Fico túto tému po posledných voľbách otvoril. Možno to spravil preto, aby prekryl skutočnosť, že zo sľubovaných istôt ostanú len rany istoty, ale dovolíme si, dovolili sme si zobrať predsedu strany SMER Roberta Fica za slovo a teraz môže ukázať, či len tak rozprával do vetra, alebo jeho slovo má hodnotu.
Samozrejme, že bude okrem ústavy potrebné zmeniť aj volebný zákon a iné zákony, a upozorňujem, my tu predkladáme len návrh na zmenu ústavy. Zároveň však vravíme, na všetky následné zmeny máme vyše troch rokov čas. Čiže keď bude vôľa, nebude najmenší problém schváliť a zmeniť aj tie príslušné zákony.
Možno následne prehodnotíme aj počet výborov a možno po znížení počtu poslancov by sme si mohli odpustiť aj to divadlo pre voličov so zmrazovaním platov. Lebo keď bude poslancov menej, potom možno nemusíme platy zmrazovať.
Každopádne netvárme sa, že potrebujeme 150 poslancov. Je predsa úplne jedno, či kolegov zo SMER-u tu máme 83, alebo 85, keď vždy budú hlasovať poslušne jak ovečky, a tým pádom nemala by sa stať žiadna veľká tragédia.
Slovensko je malá krajina, niečo vyše päť miliónov obyvateľov, 150 poslancov je slušný počet. Samozrejme, sú tam aj nejaké náklady na, nielen na ich mzdy, na ich kancelárie, na ich asistentov, na všeobecne prevádzku. Áno, ja som jeden z nich, a preto si myslím, že aj táto ekonomická zložka a to, že by sme ušetrili niekoľko miliónov eur ročne, nie je úplne zanedbateľná.
Takže toľkoto k návrhu, ktorý predkladám a o ktorom veľmi dúfam, že si ho osvojíte, ctení páni poslanci, tak ako predseda SMER-u Robert Fico sa vyjadril v zmysle, že on si takúto zmenu predstaviť vie.
Veľmi pekne ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán predkladateľ, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 2. mája 2012 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Sulíka, Juraja Miškova, Ľubomíra Galka a Daniela Krajcera na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.
Návrh ústavného zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Navrhovatelia v dôvodovej správe charakterizujú navrhovaný ústavný zákon ako súladný s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Poukazujú na skutočnosť, že návrh nebude mať v tomto VI. volebnom období žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy, a ďalej konštatujú, že nebude mať vplyv na životné prostredie, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívach pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie, ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného ústavného zákona.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh ústavného zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. apríla 2012 pod číslom 21 navrhujem, aby návrh ústavného zákona prerokovali všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky okrem mandátového a imunitného výboru, Výboru Národnej rady pre nezlučiteľnosť funkcií, výboru pre európske záležitosti, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti NBÚ, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti SIS, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh ústavného zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu ústavného zákona v Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, prosím, aby ste otvorili rozpravu. Ďakujem pekne.

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán predkladateľ, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, keď v médiách odznela informácia, že vládna strana chce otvoriť diskusiu o znížení počtu poslancov v Národnej rade Slovenskej republiky a taktiež otvoriť diskusiu o zmene volebného zákona, vnímal som pozitívne, že bola deklarovaná snaha o začiatok akejsi odbornej diskusie na túto tému a že bola deklarovaná aj snaha o obsiahnutie dohody naprieč politickým spektrom.
Keďže mám v pamäti isté situácie, ktoré sa odohrávali v Národnej rade v minulom skrátenom volebnom období, táto správa mediálna ma zachytila, keď som šoféroval auto a mal som tam aj pár priateľov, tak som vyslovil nahlas pred nimi domnienku a stávku, že sa s nimi stavím, že sa táto téma ešte predtým, než sa začne hľadať oná spomínaná dohoda, stane prostriedkom na upútanie mediálnej pozornosti a že viac ako napríklad na voliča alebo na odbornosť sa bude brať ohľad na politický marketing a populistickú snahu o vytĺkanie politického kapitálu. A dnes musím, žiaľ, skonštatovať, že som tú stávku vyhral a že som sa nemýlil.
Takže, čakal som na dôvodovú správu a dôvodová správa, keď som si ju prečítal, ma utvrdila v tejto mojej domnienke. A musím sa priznať, že som bol sklamaný, pretože som si myslel, že pri tak vážnom ústavnom zákone tá dôvodová správa bude trochu iná.
Ja mám skúsenosti z Mestského zastupiteľstva v Martine, kde pri schvaľovaní obyčajného všeobecne záväzného nariadenia predkladáme oveľa odbornejšie a prepracovanejšie dôvodové správy. Ja keby som predložil takúto dôvodovú správu, tak asi by mi veľa tých všeobecne záväzných nariadení schválených nebolo.
Ale poďme konkrétne k tej dôvodovej správe. Predkladatelia tohto ústavného zákona sa v dôvodovej správe venujú hlavne a takmer výlučne finančným úsporám, ktoré by vyplývali zo zníženia počtu poslancov. Z tejto dôvodovej správy mi napríklad vôbec nie je jasné, ako sa dopracovali predkladatelia k tomu, aby sa počet poslancov znížil o 50? Prečo nie o 20, o 30 alebo o 75? Naozaj by ma zaujímalo, ako vzniklo toto číslo.
Ak hovoríme o šetrení, prečo sa predkladatelia tohto návrhu nezaoberali znížením počtu poslancov aj v obecných a mestských a vúckarských zastupiteľstvách? Nebude potom disproporcia, keď 5-miliónové Slovensko bude mať 100 poslancov a 60-tisícový Martin 31 a Žilinský samosprávny kraj 57?
Ja si viem predstaviť zahlasovať za tento návrh, ale len pri zmene volebného systému. Nemusíte so mnou súhlasiť, ale ja osobne mám výhrady k súčasnému volebnému systému a jeden z tých najväčších dôvodov, prečo mám výhrady, je ten, že súčasný volebný systém nezaručuje to, aby mal každý región Slovenska svojho zástupcu v zákonodarnom zbore. Ak by dnešný návrh zákona prešiel, regiónov, ktoré by nemali svojho zástupcu v Národnej rade Slovenskej republiky, by bolo ešte viac.
Keď som sa na stránke Národnej rady Slovenskej republiky pozrel na trvalé bydliská poslancov za stranu Sloboda a Solidarita, tak som mnohé veci pochopil. Deväť z jedenástich poslancov má trvalé bydlisko v Bratislave a zvyšní dvaja sú z Bratislavského kraja. Slovensko však nie je len Bratislava, Slovensko je aj Spiš, Horehronie, Turiec, Kysuce, Orava, Liptov, Gemer, Žitný ostrov a tak ďalej a tak ďalej. Slovensko sú regióny, kde sa žije úplne odlišne, ako sa žije v Bratislave. A ja som presvedčený, že politika sa nedá robiť len prostredníctvom internetu, blogov a sociálnych sietí. Politika by mala byť predovšetkým o kontakte s voličom. A to sa pri súčasnom volebnom systéme v kombinácii so 100 poslancami naozaj nedá.
Voliči sú frustrovaní a svoju frustráciu a nespokojnosť nám dali najavo aj pri, napríklad pri nedávnych protestných zhromaždeniach a dali ju aj najavo vo voľbách, ktorých výsledky sú jasné a odzrkadľujú aj súčasný stav v tejto rokovacej sále. A dali nám najavo vlastne svojím postojom voliči svoju frustráciu a ja by som sa nečudoval postoju, ani sa nečudujem postoju verejnosti k politikom. Sú politické strany, a povedzme si to otvorene, ktoré voliča potrebujú len dva mesiace pred voľbami v čase predvolebnej kampane. A politici sú negatívne vnímaní aj preto, že voliči majú a často oprávnený pocit, že nepoznáme ich bežné problémy, že sme odtrhnutí od reality bežného života. V mnohom s nimi súhlasím. Ja som presvedčený, že toto volebné obdobie by sme sa mali - a teraz sa tak smerujem do tých našich opozičných lavíc -, že by sme sa mali začať správať tak, aby sme sa snažili získať stratenú dôveru voliča späť. Ale to sa však nepodarí pokračovaním nezhôd z minulého volebné obdobia a ani individualistickým predkladaním populistických zákonov, ktoré nemajú šancu byť schválené.
Ja rešpektujem právo každého zvoleného poslanca predkladať akýkoľvek návrh akéhokoľvek zákona. Je úplne normálne, že popri normálnych zákonoch sa dostanú na rokovanie Národnej rady aj zákony, ktoré sú kontroverzné a ich jediným cieľom je mediálne zaujať. Vidíme to aj v okolitých krajinách.
Ja by som vás teraz v krátkosti chcel oboznámiť napríklad so situáciou v Českej republike, kedy jedno občianske združenie predložilo, tak zverejnilo taký materiál, ako by podľa ich návrhu mal fungovať štát. Celý princíp je založený na tom, že štát by mal fungovať ako súkromná firma a všetko sa bude posudzovať len z hľadiska ekonomiky. A keďže mi ten návrh, ktorý bol v Českej republike predložený, pripomína návrh zákona, ku ktorému teraz vystupujem v rozprave, tak by som si dovolil odcitovať a prečítať taký krátky blog jedného českého politického analytika, ktorý napísal na túto tému.
Čiže budem citovať: "Za snahou šetriť na znížení počtu poslancov sa skrýva choroba, ktorou niektorí ekonómovia z privátnej sféry a taktiež niektorí politici trvale trpia. Pletú si demokraciu s účtovníctvom. Mylne sa domnievajú, že všetko sa dá kvantifikovať. Niektorí politici hovoria zasvätene o výnosoch a nákladoch európskej integrácie a z danej rovnice neomylne vyplýva, že Európsku úniu by bolo treba zrušiť. Ešte horšie, ako spomínaná účtovnícka choroba, je skutočnosť, že ktokoľvek, kto uvažuje podobne, dokazuje, že demokracii nerozumie. Áno, demokracia je drahá. A pokiaľ hodnotíme len bezprostredné fungovanie systému, je to vôbec najdrahšie, aj keď v konečnom dôsledku najefektívnejšie spoločenské zriadenie, aké bolo kedy vymyslené. Najlacnejším spôsobom fungovania štátu by bola nejaká forma autoritárskeho systému. Voľby by nemuseli existovať vôbec a parlament by takisto nemusel existovať.
V absurdných návrhoch, ktoré by mali výrazne pozitívny vplyv na štátny rozpočet, by sme mohli pokračovať. Prečo napríklad držíme zbytočne ľudí vo väzniciach? Veď to stojí obrovské peniaze. Veď za každý, čo i len trochu závažnejší zločin by bolo možné páchateľov popravovať. Slučka, elektrické kreslo alebo pár nábojov stojí omnoho menej, než sú náklady na jedného väzňa na jeden deň. Hodne by sa taktiež dalo ušetriť na ťažko chorých a sociálne slabších spoluobčanoch. Tým pádom by sme vôbec nepotrebovali žiadny sociálny štát, pretože naša spoločnosť bude pozostávať zo samých zdravých a silných jedincov, ktorí budú zdravo bojovať o svoje miesto na zemi." Koniec citátu.
Vážení kolegovia, mohol by som pokračovať takýmto spôsobom aj ďalej, ale končím svoj príspevok do rozpravy. Náš poslanecký klub bude rád diskutovať o každom návrhu zákona, kto bude mať konštruktívny a hlavne odborný charakter. A keďže k tomuto návrhu zákona žiadna diskusia neprebehla a chýba tam aj ten odborný rozmer, rozhodli sme sa, že náš poslanecký klub nebude hlasovať za návrh tohto zákona.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. No, pán poslanec Hrnčiar, tak vyčítate, že chceme vytĺkať politický kapitál, zároveň viete, zároveň priznávate, resp. viete si predstaviť, že takýto návrh podporíte. No nie ste to práve vy, ktorý zato, že sa nemohli pri tom dostatočne prezentovať, len z tohto dôvodu to odmietnete?
Čo sa týka toho, že demokracia je drahá, no, ja s tým súhlasím. My sme boli práve osočovaní účtovníkmi, ktorí nám vyčítali, že sme organizovali referendum, 7 mil. eur. To bol najväčší problém ľudí. To, že milión ľudí, 925-tisíc ľudí jasne povedalo, že si myslí, že v Národnej rade stačí 100 ľudí a nie 150, to nehrá žiadnu rolu? 925-tisíc ľudí. A tam nám bolo vyčítané, že 7 mil. To je účtovnícky prístup. To, že my argumentujeme medzi iným tým, že sa znížia náklady a že nemusíme robiť také lacné populistické opatrenia ako zmrazovať platy poslancov, čo je až dehonestujúce, nad tým by ste sa mohli zamyslieť.
No a teraz, keby nás tu, poďme teda k podstate veci, keby nás tu bolo 100, čo si myslíte vy ako primátor Martina, ktorý, predpokladám, keď vedie to svoje mesto, 60-tisícové mesto, keď vedie riadne, tak to snáď nespraví za štyri hodiny denne. To dúfam, že potvrdíte.
Akým ste vy prínosom pre túto Národnú radu okrem toho, že tu možno občas niečo vylobujete pre vaše mesto? Čo robíte? Povedzte, na ktorých zákonoch pracujete! A keď vážne na niektorých pracujete, tak sa pýtam, ako stíhate byť primátorom?
A práve z tohto podhľadu si myslím, som presvedčený o tom, že 100 poslancov bohate postačí.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. No, argumentácia, ktorú kolega Hrnčiar predniesol, dokazuje len to, že nech by ktokoľvek takýto návrh predložil, budú ho tí, ktorí si ho sami neprajú, aby sa naplnil, a ktorí ho z toho dôvodu nikdy nepredložia, považovať za populistické vytĺkanie kapitálu.
Ja osobne celý svoj politický život zastávam zväčša silne menšinové názory. Takmer celý život som názorovo v menšine a ťažko ma niekto môže podozrievať z populizmu. Napriek tomu sa domnievam, že odbaviť vôľu takmer milióna občanov, na ktorých sa tu plamenne odvolával kolega Hrnčiar, ako na tých, ktorí tu majú byť reprezentovaní tak, aby mal každý chotár svojho zástupcu, tak týchto 926-tisíc občanov on odbaví pojmom populizmus. Neviem, čo si občania, ktorí sa zúčastnili tohto referenda, ktoré bolo ďaleko takmer najúspešnejšie zo všetkých takto organizovaných referend v dejinách nezávislej Slovenskej republiky, že ich oklasifikuje ako volený zástupca ľudu, ich vôľu ako populizmus. Nuž áno, vôľa ľudu je vždy populizmus. I výsledok volieb je populizmus, lebo populus, čiže ľud hlasoval. Ak ním pán poslanec Hrnčiar pohŕda, je to jeho svedectvo.

Ďakujem pekne. Pán kolega Hrnčiar, no, ja na rozdiel od vás si nemyslím, že to súvisí so zmenou volebných obvodov, a zastávam názor, že zníženie počtu poslancov zo 150 na 100 je správne rozhodnutie aj v prípade, že zostane jeden volebný obvod. Je to presne tak, ako povedal Richard Sulík, alebo ako naznačil vo svojej úvodnej reči, ja to poviem na plné ústa, polovica poslancov tu už dlhodobo v tejto sieni nevie, kde je sever, a sú tu len nato, aby stláčali poslušne tlačítka. Za minulé volebné obdobie 41 poslancov nepredložilo žiadny návrh zákona ani pozmeňujúci návrh. Zo 150 poslancov ďalších 57 poslancov sa nepodpísalo ani pod jeden návrh zákona. Tak potom o čom sa tu rozprávame?
A čo sa týka politického marketingu, pán poslanec Hrnčiar, zbavte sa tej žiarlivosti a bude vám ľahšie na duši. Pretože práve strana MOST v bývalej vládnej koalícii veľmi žiarlivo sledovala, kto navrhuje, kedy to navrhuje a čo z toho môže marketingovo vyťažiť.
Tak ako povedal Robert Fico, že sa nebude ospravedlňovať nikomu za to, že dosiahol famózny výsledok vo voľbách, SaS sa nebude nikomu ospravedlňovať na to, že má najlepší program, že má dobré nápady, že dáva dobré návrhy zákonov a že zároveň tieto návrhy zákonov jej niekedy aj trocha vylepšia imidž.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcela reagovať okrem jeho na to, čo ste povedali, pán poslanec Hrnčiar, že ste si pozerali naše trvalé bydliska, teda poslancov za SaS, a chcela by som vás upozorniť na to, že naša kandidátka bola postavená trochu inak, ale vďaka inštitútu preferenčných hlasov sme sa poniektorí prekrúžkovali, napríklad aj ja a som z Bratislavy a nekrúžkovali ma len ľudia z Bratislavy. Takže nie som tu len pre Bratislavčanov.
A ja mám pocit, že vy ste úplne zabudli na to, že my sa tu snažíme presadiť vôľu takmer milióna občanov, ktorí v referende deklarovali, že chcú znížiť počet poslancov. A ja som bola jedna z tých, ktorá na námestiach zbierala tie podpisy občanov pod našu petíciu, a môžem vám povedať, že sme sa vzácne s tými občanmi zhodli na tom, že zhruba tretina zákonodarného zboru je tu naozaj len do počtu. Ako ruku na srdce, keď si pozriete na stránke, kto sa ako vehementne zapája do diania v zákonodarnom zbore, je to zhruba tretina poslancov, ktorí za celé volebné obdobie povedia jedno jediné slovo, a to sľubujem, keď skladajú poslanecký sľub.
A v neposlednom rade teda by som chcela povedať, že považujem za absolútnu drzosť, keď vôľu takmer milióna občanov označíte, že je to prázdne politické gesto. Ja sa skôr domnievam, že to, čo ste tu teraz vy predviedli, váš príspevok do rozpravy k takémuto dôležitému návrhu zákona, považuje za prázdne politické gesto.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážený pán poslanec Hrnčiar, vitaj v slovenskej opozícii. To je názorná ukážka to, ako to funguje, ako to fungovalo aj vo vládnej koalícii.
A ja potvrdzujem tvoje slová, že to je vlastne populizmus, celý tento návrh, lebo celé to úsilie mi pripadá ako ten vtip, kde myš ide so slonom po moste a myš hovorí slonovi, že počuješ, ako dupeme? Viete, chcete niečo, SaS-kári niečo chcú presadiť, majú jedenásť poslancov. Bez diskusie, bez debaty, 100 poslancov - a stačí. Keď uvážim to, že ako dospeli k tomu vzorcu, alebo k tým číslam, čo je v dôvodovej správe, a si spomeniem na to, že ako sme znižovali platy poslancom podľa vzorca pána poslanca Sulíka, tak Bože nás ochraňuj! (Smiech v rokovacej sále.)
Ale keď už sa bavíme, celá tá dôvodová správa je o tom, že aby sme usporili verejné financie, tak zrušme hneď parlament. Keď dáme referendum o tom, či ľudia budú chcieť zrušiť parlament, nebojte sa, pod to sa podpíše nie 5 mil. občanov Slovenska, ale nájde sa tam niekde ešte 6 mil.
Keď sa chceme baviť o zmene ústavy, tak sa o tom bavme vážne. A nerobme z toho trhací kalendár. To je príliš vážna téma, aby sme takýmto laxným prístupom dali návrh ústavy a potom však niečo z toho bude. Maximálne bude mať 11 hlasov. (Potlesk.)

Ďakujem všetkým kolegom za ich faktické poznámky. Mrzí ma, že som nedostal odpoveď na tie otázky, ktoré som, ktoré som sa opýtal v rozprave, že ako ste dospeli k tomuto číslu. Zrejme ani sami neviete.
Čo sa týka pani poslankyne Nicholsonovej, ja rešpektujem, že podpísalo 960-tisíc ľudí tú petíciu, len keď to je tak vážny dôvod, ktorý ľudia chcú, aby sa znížil teda počet poslancov, potom nechápem, že prečo tých 960-tisíc ľudí nevolilo stranu Sloboda a Solidarita, keď ste to mali vo volebnom programe. (Potlesk.) Takže toto je prvá otázka.
A to, akým prínosom budem pre túto Národnú radu, to naozaj neviem. A to nebudem posudzovať ja, ale to budú posudzovať voliči. A to, či to má nejaký vplyv na moje pôsobenie v meste Martin, tak to budú tiež posudzovať voliči a nebude to posudzovať nikto, kto sedí v tejto snemovni.
Takže ja chcem byť aktívnym poslancom, preto som vystúpil aj v rozprave, a momentálne pracujem na troch návrhoch zákonov, ktoré budú čoskoro predložené, ale ktoré najprv prerokujeme so všetkými poslaneckými klubmi. Takže ja chcem pracovať, chcem byť aktívnym a stále si stojím za tým, že politika sa nedá robiť cez internet, cez blogy a cez sociálne siete. Politika by mala byť predovšetkým o kontakte s voličom.
A ja sám ako primátor mesta môžem povedať, koľko z vás bolo pred voľbami v roku 2010, či kedy boli prvé parlamentné voľby, teda parlamentné voľby a kto sa ukázal za rok a pol napríklad v meste Martin? Nikto, takmer. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpili štyria páni poslanci. Nepodal ani jeden procedurálny návrh, preto vás prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.