2. schôdza

Vážený pán predseda, milé dámy, milí páni, nepočul som vystúpenie Alojza Hlinu, ale tak z tých faktických som si ho plus-mínus domyslel. (Smiech v sále.)
Čo sa týka veci alebo predloženého návrhu zákona, niečo podobné, to tu tiež v tej faktickej odznelo, sme predkladali my štyria v minulom volebnom období, nie tak dávno, niekedy možno pred rokom, asi v júni, a teda predkladali sme návrh zákona, ktorý navrhoval zníženie počtu poslancov zo 150 na 79 poslancov. Predkladali sme to, alebo v tom čase, keď som to obhajoval za týmto pultom, tak som niečo povedal, čo potom mnohí z vás mi dodnes nemôžu zabudnúť, a hovoril som o darmožráčoch poslancoch a definoval som ich tak, že darmožráč poslanec je ten, ktorý príde do parlamentu 5 minút pred hlasovaním, rýchlo odhlasuje, zbalí švestky a uteká preč a príde zase potom poobede znova. Odrazu už potom aj medzi vami, aj v médiách možno tak trošku to bolo prezentované, ale hlavne medzi vami to bolo tak, že Matovič všetkých poslancov považuje za darmožráčov a tu by som videl takú trošku paralelu možno aj medzi tým, čo Lojzo Hlina hovoril a čo možno ako to niekto pochopil. Ja som vtedy presne definoval, koho považujem za darmožráča, ale už po dlhšej dobe od toho vystúpenia už to bolo o tom, že všetkých považujem. Všetkých poslancov za darmožráčov nepovažujem.
Naďalej si myslím, že znížiť počet poslancov by bol rozumný krok na Slovensku a bol by aj možno v ťažkých časoch taký symbolický a súcitný krok s ľuďmi. Keď teda ľudia majú šetriť alebo teda vedia, že minimálne ich čaká štvorročná istota alebo istoty životnej úrovne alebo stabilnej životnej úrovne na nasledujúce štyri roky, tak to by bolo celkom fajn urobiť takéto gesto a ukázať, že vieme šetriť aj na sebe. Keď sa úprimne zamyslíme, myslím, všetci nad sebou, tak si myslím, že je tu málo ľudí, ktorí si myslia, že naozaj všetci tu robíme naplno a naozaj každý poslanec vykonáva ten svoj mandát zodpovedne.
Na druhej strane neviem, či by sme to dosiahli priamo iba znížením počtu poslancov, či by naďalej ten počet poslancov alebo pomer poslancov, ktorí robia a ktorí nerobia, nezostal rovnaký, ale pre mňa je teraz niečo omnoho dôležitejšie v tejto veci, že na úplne prvom tom okrúhlom stole, myslím, že sa to nazývalo, ktorý zvolal Robert Fico, padla téma znižovania počtu poslancov a potom následne možno sa, pán predseda, mýlim, možno nie, ma možno opravte, ale neviem, či ma počúvate, že ste to spojili s tým, že budeme sa baviť o zmene počtu poslancov v spojitosti so zmenou volebného systému a nebudeme vlastne odtrhávať tieto dve témy a nebudeme samostatne tlačiť do parlamentu zmenu počtu poslancov a samostatne potom prípadnú zmenu volebného systému.
Takže chcel by som alebo očakával som, že aj strana SaS sa bude správať v duchu tejto nejakej džentlmenskej dohody, ktorá bola za tým okrúhlym stolom prijatá aj následne v rámci opozície potvrdená. Preto ma prekvapilo, že SaS-ka predložila tento návrh zákona a podľa mňa teda nie v súlade s dohodou ani z toho okrúhleho stolu, ani nie v súlade s dohodou v rámci opozície.
Na druhej strane, keďže som povedal a sľúbil svojim voličom, že vždy budem hlasovať podľa svojho svedomia a presvedčenia, napriek tomu, že ste to takýmto spôsobom predložili, túto zmenu ja osobne podporím, lebo som za zníženie počtu poslancov, a vôbec nevidím v tom problém, že budú ľudia v našom klube, ktorí sú striktne proti zníženiu počtu poslancov a majú iný názor. To bolo naším cieľom, aby to boli ľudia, ktorí rozmýšľali vlastnou hlavou a nebáli sa mať ten svoj vlastný názor.
Čiže ešte raz opakujem, napriek tomu, že pred rokom strana SaS náš návrh štyroch poslancov nepodporila, teatrálne nepodporila, tak my váš alebo nie my, ja, možno aj my viacerí, uvidíme, váš návrh podporíme, aj keď teda nebol predložený v súlade s džentlmenskou dohodou v rámci okrúhleho stolu s premiérom a takisto okrúhleho stolu v opozícii.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Osuský do rozpravy. (Reakcia z pléna.) Pardon, pardon, ja sa ospravedlňujem. Pán poslanec Osuský, chvíľočku.
Faktická poznámka - pán poslanec Sulík, nech sa páči.

Ďakujem. No toto je ten moment, kedy, Igor, oceňujem to, že skrátka, keď raz si myslíš, že niečo je správne, tak jednoducho si za to a nie je tam taká tá miera politikárčenia.
Čo sa týka tej dohody, tak na okrúhlom stole, tak ako ty, bol som tam aj ja, nebolo explicitne povedané, že toto ideme robiť len a len ako jeden balík. To, čo my vravíme, je, aby to zase len neskončilo pri rečiach preto, lebo máme podozrenie, že premiér Robert Fico to mohol robiť aj z toho dôvodu, aby prekryl to, že zo sľubovaných istôt budú rany istoty. Tak vravíme, dobre, veď na tomto viac-menej dohoda teda je, tak znížme ten počet poslancov a máme tri roky na to času, aby sme sa pobavili o tom, ako má byť volebný systém, ako má volebný zákon vyzerať atď. Veď to úplne napriamo spolu nesúvisí, lebo aj v dnešnom systéme predsa môžme mať 100 poslancov. A to je ten okrúhly stôl, ktorý si spomínal.
A takisto neexistovala nejaká džentlmenská dohoda. My sme ju teda určite s nikým neurobili, že, dobre, nebudeme toto predkladať, len v prípade, pokiaľ to nebude súčasť nejakého väčšieho celku. To len toľko, aby som to upresnil.
Ďakujem.

Chcete reagovať, pán poslanec Matovič?

Viete čo, ani nebudem. (Potlesk.)

Takže nech sa páči, pán poslanec Osuský.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Mám taký pocit, že sa v tejto snemovni rozmáha taká nejaká trošku zlá vlastnosť, ktorá sa prejavuje v istej nečestnosti zdôvodňovania. S obľubou, keď chceme niečo utopiť, tak prehlásime, že to nebolo vopred dohodnuté. To platilo i koalično-opozične, i intraopozične, prípadne intrakoalične.
A ja vám poviem príklad. Dnes tu vystúpil s návrhom kolega Vážny. Ja som si ten návrh vypočul. Miestoprísažne môžem povedať, že kolega Vážny so mnou o tom návrhu nediskutoval. Ale po úvahe nad vypočutým som sa rozhodol, že na rozdiel od bežnej koalície, uhm, tradície tohto parlamentu, kde opozícia nepodporuje návrhy koalície, som ten návrh bez predchádzajúcej diskusie a bez toho, aby ma kolega Vážny poprosil o podporu, jednoducho podporil. Pretože mi zdravý rozum povedal, že návrh kolegu Vážneho je dobrý návrh.
S dovolením, preto považujem za farizejstvo, ak sa budeme vyhovárať pri návrhu zákona, na ktorého odpoveď je len áno alebo nie, žiadna iná alternatíva tam neexistuje, sa vyhovárať, že predtým nebol predložený na diskusiu. Veľká väčšina zákonov nie je predtým predkladaná na diskusiu. A parlament od slova parlo, parlare znamená miesto, kde sa hovorí. To znamená, diskusia celkom oprávnene a rozumne môže začať predložením návrhu do parlamentu. Kolega Vážny predložil návrh, ja som ho podporil, a ak budem cítiť potrebu, vystúpim, parlare v parlamente na tému malé elektrárne, ale jednoducho nepoviem, že to utopím preto, lebo to so mnou predtým neprediskutoval.
Na tento návrh môžme mať jasne a oprávnene názor áno alebo nie. A môžme mať na to svoje argumenty, ale potom keď to nechceme, tak mu do toho môžme primiešať všetko: účasť na schôdzach, zastúpenie regiónov, menšinové názory. Viete, cesta k tomu, aby tu boli zastúpené i menšinové názory, nie je v počte. Ak by sme sa rozhodli, že hranicou pre vstup do parlamentu bude 10 % a bude tu 1 000 miest, tak vás ubezpečujem, že 9,5-percentný názor tu nezaznie ani pri tisícoch poslancoch.
Takže cesta k menšinovým názorom pre kolegu právnika Gála je tá, že sa parlament dohodne na trojpercentnej hranici pre vstup do parlamentu alebo na jednopercentnej, ako má Knesset. Takže nezavádzať a neodvádzať silou-mocou pseudoargumentmi od témy.
Pokiaľ ide o tie ďalšie argumenty, opäť to, koľko je kde Bratislavčanov a Nebratislavčanov, rozhodujú voliči. Podobne ako Luciu Nicholsonovú i mňa sem dostali preferenčné hlasy. A som nepochybne presvedčený, že možno prišli i z Košíc, Liptovského Mikuláša či Levoče. Pri jednovolebnom obvode je toto princíp zastúpenia a je na každej strane, aby sa rozhodla, ako pestrú regionálne kandidátku predloží, a na voličovi je, aby si vybral z tejto pestro predloženej kandidátky. Ak by strana predložila regionálnu kandidátku, riskuje, že jej to veľmi nepomôže a volič jej to spočíta. Takže nechcime robiť prácu za voliča zase odbočnými návrhmi od témy. Téma je počet poslancov.
Zhodou okolností som i druhé obdobie poslancom Bratislavy-Starého Mesta. V minulom období sa poslanecký zbor, vtedy čítajúci 37 poslancov, rozhodol, že počet poslancov Bratislavy-Starého Mesta zníži na 17. Toto rozhodnutie nemá obdoby na Slovensku. Znížili sme počet poslancov na 17 a môžem vám povedať, že to znamená okrem iného úsporu, okrem iného to znamená to, že v neľahkej situácii, a to sa iste netýka len mestskej časti, ale týka sa to možno zastupiteľstiev celého Slovenska, je i to úspora. Nevyplácajú sa odmeny poslancom, pretože sa i týmto spôsobom šetrí.
A musím vám povedať, že pri práci akéhokoľvek poslaneckého zboru okrem aktivity účasti, neúčasti, mlčania a neaktivity je dôležité isté kritické množstvo poslancov. To kritické množstvo by malo byť reálne také, aby nebola vážne ohrozená funkčnosť tých grémií. Iste, pripusťme, že keby mal mať náš zastupiteľský zbor 50 poslancov, ako to tu bolo porovnávané medzi Luxemburskom atď., tak je možné, že by obsadenie výboru a účasť na výboroch a možnosť zastupovať názor bola kriticky obmedzená podkritickým množstvom poslancov. Nedomnievam sa, že 100 poslancov znamená prekročenie podkritickej hranice. Nemyslím si, že tento parlament bude horší, keď bude mať 100 poslancov. Iste by som sa priečil návrhu na 50 poslancov.
A, samozrejme, nedá sa robiť, a to tu už zaznelo a s tým sa stotožňujem, matematická úmera. 80 miliónov Nemcov má len štyrikrát väčší počet poslancov, zhruba povedané, možno 4,3-krát, ako 5 miliónov Slovákov. Nemyslím si, že sú Nemci podreprezentovaní v inštitúcii, ktorá reprezentuje každého Nemca, teda ktorá je reprezentovaná v pomere 1 : 16, na rozdiel od Slovenska, kde je to 1 : 4. Teda majú Nemci štyrikrát horšie pomerné zastúpenie ako my, nemyslím si, že by im to škodilo. Ten argument s luxemburským zastupiteľstvom je nepochybne oprávnený.
Ešte raz musím povedať, že sa domnievam, že 100 poslancov neznamená podkritické množstvo. Samozrejme, znamená to isté ohrozenie tej 50-ky. Znamená to, že si ľudia budú menej istí svojím kreslom tuná. Hovorím to ja, ktorý sa sem dostal vďaka preferenčným hlasom a ktorý si rozhodne prijatím návrhu o 100 poslancoch nezlepšuje svoju pozíciu. Napriek tomu zaň budem hlasovať, presne tak ako v Starom Meste, kde som tým takisto ohrozil svoju pozíciu. Že ma ľudia napriek tomu zvolili - stalo sa. Ale ťažko ma niekto bude podozrievať z populizmu v tom, že si znižujem vlastnú nádej na zvolenie do parlamentu. Tak sa nad sebou zamyslime.
A ak pán predseda SMER-u a premiér Fico povedal, že je to téma, o ktorej sa dá uvažovať, tak potlesk, ktorý dostávajú z vašich radov opačné návrhy, je, priatelia zo SMER-u, vypískaním názoru vášho predsedu a predsedu vlády. To si hádam uvedomujete. Netvrdím, ako to tu zaznelo, že budete bezpodmienečne ako ovečky hlasovať podľa vôle svojho predsedu, ale v tomto prípade idete ako barani proti jeho názoru. Tak si, samozrejme, ten potlesk zvážte. Ja sa domnievam, že tá úvaha je možná, je namieste a že sa prijatím tohto návrhu a jeho posunutím do ďalšieho parlamentného postupu otvára presne možnosť k tomu, po čom voláte - k diskusii. A ak sa o tom bude diskutovať, lebo teraz je čas na diskusiu, tak si myslím, že urobíme vklad tomu, že akceptujeme hlas takmer milióna ľudí, ktorí išli dať podpis.
Znova, ako som už povedal vo faktickej poznámke, nie som z tých, ktorý bezpodmienečne a slepo ctí hlas väčšiny. On ten milión ani nie je väčšina. A viem, a zaznelo to tu, že to môžu byť ich hlasy zo závisti. Takej zlej vlastnosti, neviem, či len Slovákov, som presvedčený, že všetkých závistlivých ľudí na svete, ale toto nie je čistý populizmus. Tak ako nebolo čistým populizmom zavedenie alebo návrh na zavedenie škodoviek. Ja sám chodím do parlamentu trolejbusom a nemyslím si, že mi padá koruna z hlavy. A Staromešťania ma vidia, ako chodím po uliciach peši, nemám auto. Ale chcem tým povedať len toľko, že tak ako v tomto parlamente sú ľudia, ktorí si svoje tlačené noviny môžu kúpiť, tak 30-tisíc je len 30-tisíc, ale aj miliarda eur sa skladá len z jednej miliardy jednoeuroviek.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Faktické poznámky páni poslanci Mikloško, Sulík, Jánoš, Matovič, Martvoň, Hlina, Galko a Viskupič. Končím možnosť sa prihlásiť.
Pán poslanec Mikloško, predpokladám, že nechcete procedurálny návrh, ale faktickú, nech sa páči.

Pán poslanec, nie je to celkom tak, jako hovoríš. Nehnevaj sa, nestačí dať celkom rozumný návrh a dúfať, že prejde. Závisí to od toho, čo ukáže pani podpredsedníčka Laššáková prstami a to rozhoduje. Včera napríklad pri hlasovaní rozhodol návrh ohľadom Tymošenkovej a tohto problému, ktorý podporuje väčšina koryfejov v Európskej únii, stačilo ukázať dvoma prstami niečo a 83 koaličných poslancov sa zdržalo. Čiže Slovensko k tejto téme mlčí, a keď Tymošenková o chvíľu možná aj umrie, tak potom bude aj vina na nás, že sme boli ticho. Ďakujem.

Pán poslanec Sulík.