2. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Ja plne súhlasím s pánom poslancom Kolesíkom, čo povedal vo vzťahu k tej matematike, vo vzťahu k tým akcionárskym právam a jej(ich) výkonu.
Zároveň si dovolím opätovne vyzvať stranu SaS v súvislosti s týmto návrhom zákona, aby sa verejne ospravedlnili za očiernenie pána predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Paľa Pašku v súvislosti s podaním tohto návrhu zákona. Preto opätovne verejne vyzývam, zo SaS aby sa verejne ospravedlnili. (Potlesk.)

Takisto by som chcel nadviazať na poslanca Andreja Kolesíka a poukázať na to, že aj v tomto spore možno vidieť dva legitímne pohľady na štát alebo na vzťah štátu a súkromnej sféry.
Na jednej strane je pohľad neoliberálov, kde štát má vystupovať iba ako nočný strážnik. A základné hodnoty sú deregulácia, privatizácia, liberalizácia a základnou dogmou je, štát je zlý vlastník. Otázka je, komu tento pohľad vyhovuje. No vyhovuje súkromným korporáciám, biznismenom a najbohatším zložkám spoločnosti, ktoré tlieskajú.
Druhý pohľad, silný sociálny štát. To je pohľad sociálnej demokracie. Oba tieto dva pohľady sú legitímne, pričom však pohľad sociálnej demokracie hovorí o viac regulácií, o sociálnych funkciách vlastníctva, o rovnováhe, o redistribúcii v prospech tých slabších. Komu tento pohľad vyhovuje? Tým najslabším a strednej triede, ktorých chráni.
Pozrite sa na Nórsko, na Švédsko. Kto vládne? Sociálni demokrati. Regulujú? Regulujú. Funguje to? Funguje, pán kolega.
Čiže tu máme dva základné pohľady: pravica, ľavica. Vo voľbách tieto dva pohľady sa stretli, vyhrala kto? - vyhrala ľavica. Čiže ja si myslím, že tento problém už máme vyriešený demokraticky a legitímne. A ja som naozaj veľmi rád, že filozofia neoliberálov, ktorá sa dá v skratke vyjadriť - brániť bohatých a kopnúť si do najslabších, konečne na Slovensku prehrala.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Ja sa priznám, že mne sa ten návrh celkom pozdáva, ale postavil by som sa na stranu pána Miškova, pretože, ak sa nemýlim, stále nám tu platia dohody o ochrane a podpore investícií, ktoré máme, ktoré majú uzavreté s Francúzskom a Nemeckom, ktoré sú vlastne akcionári v SPP a ktoré implicitne zakazujú takú zákonnú reguláciu, ktorá znehodnocuje investície investora.
V prípade, ak príde k prijatiu takejto zmeny, obávam sa teda dvoch vecí, a to je už vlastne spomínané, vyslanie ďalšieho negatívneho signálu zahraničným investorom a druhá, arbitráž, ktorá podľa mojich prepočtov, fakt je to iba odhad, je okolo, by bola ročná strata vo výške 400 mil. eur; 400 mil. eur je to odhad. Dúfam, že vlastne tieto veci boli zvažované pri návrhu tohto zákona.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. No, je zjavné z toho návrhu, že je to účelová záležitosť, určite aby sa vyriešil ten pomer štátu, a teda súkromného investora alebo investorov.
V každom prípade chcem povedať, že na jednej strane, že je to neštandardný postup, pretože riešiť tieto veci vstupom do zmeny niektorých ustanovení Obchodného zákonníka je neštandardné. Jednoducho je to v celej Európe v Obchodných zákonníkoch, valné zhromaždenie môže, samozrejme, takúto, prijať určité opatrenia, aby jednoducho mohlo zasahovať aj do cenových stratégií, ale bežne je to tak, že buď to realizujú a riešia predstavenstvá, alebo jednoducho top manažmenty, myslím cenovú stratégiu a cenové ponuky.
Čo sa týka nejakých tých vedľajších dopadov, do určitej miery to doformuje tú štandardnú podnikateľskú legislatívu, predovšetkým zneisťuje potom aj tých potenciálnych investorov v tej oblasti energetiky, keďže hovoríme obyčajne o regulovaných subjektoch, a tu ja vidím trochu problém s týmto všetkým.
Nemyslím si, že by sme týmto návrhom, že by sa nejak porušovala ústava, resp. nejaké európske právo. V každom prípade ešte raz opakujem, je to neštandardný spôsob, ako vrátiť do hry štát. Ja si myslím, že na skutočnú reguláciu máme tu nezávislý regulačný úrad.
Mňa veľmi trápi, ako sa tu berie pozícia ÚRSO ako štátnej inštitúcie, štátny orgán a musí zabezpečovať v podstate pozíciu alebo rozhodnutia štátu. Nie, je to nezávislý orgán. Takto ho musíme brať a takto je formulovaný aj európskym právom a toto sa tu nejakým spôsobom vytráca a aj tomu vlastne celý ten... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán kolega Kolesík, mne sa zdá, že naozaj by to bolo dosť málo na doktorát, vedieť, že 51 je viac ako 49, nuž, možno časy sa menia, ale v našich časoch to tak nebolo, takže je dobré, že nemáte doktorát z matematiky.
Čo sa týka ale toho vášho vyjadrenia, že ste hovorili, že 51 je viac ako 49, no jednoducho problém je naozaj ten primárny v tých privatizačných zmluvách, kde tie zmluvy boli uzavreté tak, ako boli uzavreté, a ja si myslím, že možnože to bola aj chyba tých strategických partnerov, ktorí vstupovali do takýchto podnikov a mali si uvedomiť, že v budúcnosti jednoducho to môže robiť problém, že majú len 49 % akcií.
Možno najlepšie a definitívne vyriešenie by bolo také, keby naozaj, ako hovoril pán kolega Miškov, rozhodol s konečnou platnosťou Ústavný súd, lebo ani vy nebudete večne pri moci a zase príde nejaká iná vláda, ktorá to bude prehadzovať. Bolo by dobré v tom spraviť poriadok raz, a teda na dlhšie obdobie.

Ja mám takú stručnú poznámku. Už tu bola raz debata v minulosti, a nielen raz, o týchto pochybných privatizáciách. Bohužiaľ, čas bol taký, a keď to bude nutné, tak si vyhľadám tie moje vystúpenia, pretože boli veľmi konkrétne a obsahovali, veľmi rukolapne by som povedala, výhodnosti a nevýhodnosti a kto a prečo a ako.
Ale teraz by som povedala stručne len toto. Bolo vlastizradné dohodnúť podmienky privatizácie SPP tak, ako boli dohodnuté. Štát mal právo prehlásiť v lehote zmluvu za nulitnú, ak išlo o zmluvu nevýhodnú a poškodzujúcu záujmy štátu. Lehota vypršala, nebudem hovoriť, kto bol zodpovedný a ako, ale to neznamená, že sa budeme prizerať a neurobíme všetko, čo je možné, aby boli upravené aspoň právne podmienky lepšie zohľadňujúce záujmy štátu, teda občanov a teda nás všetkých.

Ďakujem, pani predsedajúca. Ďakujem kolegom za faktické poznámky. Pôjdem pekne po rade.
Pán poslanec Miškov, opakovane vedome zavádzate a dovolím si tvrdiť, že klamete, keď tvrdíte, že tento návrh zákona je v rozpore s ústavou a so zákonmi. Veď pokiaľ máte takýto názor, obráťte sa na Ústavný súd. Opakovane zavádzate aj v tom, že týmto návrhom berieme manažérsku kontrolu predstavenstvu. Nie, my len prenášame rozhodovanie len o jednej vybranej časti, a to je to o podávaní cenových návrhov na ÚRSO, na valné zhromaždenie. Je to legitímne a z nášho pohľadu správne.
Pán poslanec Kadúc, veľmi by ma zaujímalo, ja sa vás na to spýtam osobne, ako ste dospeli k tomu číslu 400 mil. eur. Mne to nejako nesedí.
Pán poslanec Hudacký, veľmi správne ste povedali, že ÚRSO je nezávislý regulačný orgán a nemalo by nejakým spôsobom zastupovať záujmy štátu v jednotlivých spoločnostiach. Ja s vami súhlasím. Ja s vami súhlasím, pán poslanec, ale práve štát by mal zastupovať svoje záujmy v tých spoločnostiach, v ktorých má väčšinu, a práve cez valné zhromaždenie. To dúfam, že súhlasíte v tejto chvíli vy so mnou. Takže neviem, čo je na tom zlé, keď navrhujeme takéto pôsobenie štátu, aby mohol vlastne obhajovať svoje záujmy majoritného akcionára v spoločnostiach, kde má jednoducho majoritu.
A rovnako, pán kolega Přidal, pokiaľ má niekto z poslancov zákonodarcov akúkoľvek pochybnosť o súlade tohto nášho návrhu zákona s ústavou alebo so zákonmi Slovenskej republiky, nech sa páči, je tu inštitút podania na Ústavný súd, 30 podpisov a ja verím, že Ústavný súd skonštatuje súlad tohto nášho návrhu zákona.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som reagoval na udalosti, ktoré sa stali s podaním tohto návrhu zákona. Som rád, že je tu pán Sulík, nakoľko sa to hlavne týka jeho politickej strany a návrhu tohto zákona.
Pri podaní tohto návrhu zákona strana SaS vystúpila, urobila veľkú tlačovku s tým, že očiernila predsedu parlamentu pána Pavla Pašku v súvislosti s tým, že predmetný návrh zákona nespĺňa náležitosti a že bol podaný oneskorene, a zároveň ho obvinila, že boli tam nejaké machinácie s týmto návrhom zákona.
Doteraz sa strana SaS za toto očiernenie, ktoré spôsobilo zneváženie vedúceho predstaviteľa Národnej rady Slovenskej republiky a zároveň vedúceho štátneho predstaviteľa Slovenskej republiky, neospravedlnila a vo vzťahu k zahraničiu, ale i k slovenskej verejnosti tým napáchala - ako bolo zvyknuté vždy - nemalé škody. Samozrejme, na tie škody, že pácha strana SaS, sme zvyknutí, ako príklad, samozrejme, rozpad vlády a ďalšie a ďalšie.
K čomu sa chcem dostať? Chcem a dostať k tomu, že moje vystúpenie bude mať dve roviny vo vzťahu k tomuto predloženému návrhu zákona.
Prvá rovina bude kvázi odborná. V zmysle rokovacieho poriadku návrh zákona obsahuje jeho paragrafové znenie a dôvodovú správu. Čo sa týka tohto návrhu zákona, parlamentnej tlače 29, tak táto parlamentná tlač 29 toto všetko obsahovala, termín na podanie návrhu zákona bol do 17. apríla 2012, návrh bol podľa môjho názoru aj názoru spravodajcu, ale aj ostatných výborov doručený včas, len na webe sa objavil dátum 18. apríla z dôvodu, že stanovisko ministerstva financií, sekcie rozpočtovej politiky, bolo z dátumu 18. apríla 2012.
Dovolím si poukázať na to, že i hoci toto stanovisko z 18. 4. 2012 bolo z tohto návrhu, návrh bol podaný včas z toho dôvodu, že nakoľko návrh zákona má obsahovať paragrafové znenie a dôvodovú správu.
Čo sa týka predmetného stanoviska ministerstva financií, tak v súvislosti s týmto predmetným stanovisko, ktoré by malo byť priložené alebo sa zvykne prikladať k návrhu zákona, tak vychádza to z legislatívnych pravidiel tvorby zákonov, ktoré boli ale prijaté uznesením Národnej rady Slovenskej republiky vo vzťahu k Národnej rade a na upresnenie niektorých ustanovení. V zmysle týchto legislatívnych pravidiel sa, samozrejme, spomína v čl. 8, že z hľadiska finančných dôsledkov návrhu zákona na štátny rozpočet a rozpočty obcí treba návrh prerokovať s ministerstvo financií a priložiť toto stanovisko. To, že s týmito legislatívnymi pravidlami tvorby zákonov sa riadi iba Národná rada Slovenskej republiky, nemusím vysvetľovať, vláda má svoje vlastné.
Dovolím si však zároveň poukázať na to, že tieto legislatívne pravidlá iba určité niektoré ustanovenia rokovacieho poriadku upresňujú, ale dá sa povedať, majú viacero nedostatkov. Jedným z tých nedostatkov je čl. 4 ods. 3 posledná veta, budem ju citovať: "V záujme jazykovej správnosti má ten, kto pripravuje návrh zákona, vyžiadať si k nemu z tohto hľadiska vyjadrenie odborných slovakistických jazykovedných pracovísk, najmä Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV."
Doteraz ani za predsedníctva pána Sulíka sa nič také neprikladalo a poukazujem na to, že je to iba určitý, dá sa povedať, určité pravidlo zakotvené uznesením teda Národnej rady. Ale, samozrejme, podrobnosti ohľadom nejakých doplnení a návrhov, pokiaľ tu niečo neupravuje, neupravuje toto uznesenie, ale upravuje § 70 rokovacieho poriadku, kde dáva predsedovi Národnej rady možnosť odporučiť, aby sa odstránili nedostatky.
K čomu sa chcem dostať? Chcem sa dostať k tomu, že predpísaný návrh zákona, alebo teda predložený návrh zákona, tlač 29, tie náležitosti spĺňal a vzhľadom na to, že bolo stanovisko ministerstva financií doručené teda o jeden deň neskôr, nemalo to vplyv na riadne predloženie návrhu zákona ako takého.
Čo sa týka mojej druhej časti vystúpenia, to už bude čisto politické. Na ozrejmenie pamäti dovolím si upozorniť, že pán Sulík bol predsedom Národnej rady od 12. júna 2010 do 13. 10. 2011. Ja osobne, ma to trošku nahnevalo, že náš predseda parlamentu bol pánom Sulíkom očiernený, tak som si trošku pozrel na jeho činnosť vo funkcii predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a ako prebiehalo predkladanie návrhov zákonov počas jeho predsedovania.
Tak začneme:
- Dávam do pozornosti parlamentnú tlač 514, termín doručenia tejto parlamentnej tlače bol do 23. septembra 2011, v čase, keď bol pán Sulík predsedom parlamentu. Dátum doručenia bol však 26. septembra 2011. Čiže návrh bol podaný v lehote, v termíne, no na internete je dátum doručenia po termíne.
- Ďalší príklad, parlamentná tlač 485. Termín doručenia bol alebo teda lehota na podanie návrhu bola do 19. augusta 2011. Dátum doručenia na internete uvedený 19. august 2011, ale stanovisko z ministerstva financií je z 24. augusta 2011, čiže päť dní po tzv. Sulíkovej lehote.
- Dávam do pozornosti ďalšiu parlamentnú tlač č. 225, termín doručenia bol do 14. januára 2011. Dátum doručenia na webe je 14. 11. Stanovisko ministerstva financií je z 21. 1. 2011. Obdobné niečo, čo sa stalo pri tejto tlači 29 návrhu pána Kolesíka.
- Ďalšie do pozornosti, parlamentná tlač 226, taktiež bolo to podané počas predsedovania pána Sulíka. Ide o návrh poslankyne pani Cibulkovej. Dátum doručenia návrhu bol 14. január 2011, teda načas, ale stanovisko ministerstva financií bolo 13. januára 2010, čiže rok staré. Ďalšie "pochybenie".
- Parlamentná tlač 230, termín doručenia návrhu bol do 14. januára 2011, dátum doručenia 14. január 2011, stanovisko z ministerstva financií 17. január 2011. Tri dni po lehote doručenia.
- Ďalší návrh, parlamentná tlač č. 150. Termín doručenia 19. október 2010, dátum doručenia 19. október 2010, stanovisko 20. október 2010.
- Parlamentná tlač č. 149, termín doručenia 19. 10. 2010, dátum doručenia na webe 19. 10., ale stanovisko ministerstva financií z 20. 10. 2010.
- A moja najobľúbenejšia tlač, ktorú som našiel v noci, samozrejme, ide o parlamentnú tlač č. 146, je to návrh skupiny poslancov, pod ktorým návrhom bol podpísaný teda aj pán Sulík, aj pán Poliačik. Termín doručenia návrhu zákona bol do 19. 10., na webe, na webe dátum doručenia návrhu 20. 10. 2010 a, samozrejme (potlesk), schôdza bola 3. 11. 2010, čiže jasne nebola dodržaná 15-dňová lehota.
Čo tým chcem poukázať alebo povedať, je, že predmetná tlačovka strany SaS bola absolútne, absolútne bezpredmetná, absolútne bola zavádzajúca. Dokonca bola farizejská vo vzťahu k predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.
Dovolím si poukázať ešte na jeden fakt, že tlač 29, i keď bolo na webe napísané 18. 4., bola doručená včas, teda predseda parlamentu nič neporušil. Ďalšie tlače 30, 33 boli dokonca doručené, na základe toho čísla 30, 33 boli doručené 17. 4. a dokonca to číslovanie majú neskoršie ako tlač č. 29. Z tohto dôvodu vyplýva, že ide iba o zjavnú nepresnosť, ktorá sa uviedla na webe, teda mal tam byť dátum 17. 4.
Záverom chcem povedať teda, že to všetko, čo sa udialo vo vzťahu k predmetnej tlači a podaný návrh na disciplinárne potrestanie predsedu parlamentu, je celé absurdné. Upozorňujem na to, že ešte aj pán Sulík ako predseda parlamentu je v jednoročnej premlčacej lehote, kedy sa dajú podať na jeho osobu návrhy na disciplinárne potrestanie. A vzhľadom na to, že ide iba o určitú mediálnu aktivitu strany SaS, žiadam týmto znova opätovne verejne stranu SaS, aby sa verejne predsedovi parlamentu pánovi Pavlovi Paškovi - verejne - ospravedlnila a napravila škody, ktoré spôsobila svojím mediálnym vystúpením.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán poslanec Martvoň, neviem, či ste toto dostali ako stranícku úlohu, alebo iba ako horlivý SZM-ák sa chcete zapáčiť predsedovi. Pokiaľ je to to druhé, tak odporúčam kravatu, on to oceňuje.
No a teraz k samotnej veci. Tak pozrite, pán Paška už v minulosti menil zákony po tom, ako bolo schválené, čo by som si ja v živote nedovolil. A teraz došlo podanie, kde došlo dodatočne k zmene dátumu a kde boli ďalšie nezrovnalosti. Nie je podstatné to, na čo ste sa vy zamerali, že z ktorého dátumu bolo to vyjadrenie ministerstva financií, lebo ako ste čítali, stačí, keď žiadosť včas, samotné vyjadrenie môže byť aj neskôr. Čiže ste sa tu sústredili na úplne zbytočnú vec. Oveľa dôležitejšia je v tejto súvislosti notifikácia, ktorá bola poslancom zaslaná po lehote a, samozrejme, tá informácia na webe. To, že dodatočne boli menené dátumy, je holý fakt.
No a teraz k tomu ospravedlneniu, ktoré požadujete. Ja sa rád ospravedlním, keď strana SMER sa ospravedlní občanom za miliardy eur, ktoré budeme čoskoro platiť Grécku, za čo ste včera aj vy hlasovali. A jediné, čo ospravedlňuje vás, že vy nemáte poňatia, za čo ste včera dvihli ruku, za aké obrovské svinstvo. Tu sa odbavujete na nepodstatnostiach, ale to, že 2,3 mld. už teraz pôjde do Grécka, a keď vy vo vašej horlivosti SZM-áckej schválite trvalý euroval, čo netušíte, čo to je, netušíte, dám krk na to, že tú zmluvu ste ani len z autobusu nevideli a schválite takéto svinstvo, ako je trvalý euroval, tak potom fakt jediné, čo vám ostane, sa tu odbavovať na nejakých, že tam dátum, čo boli tie moje podania, o ktorých som vravel, že ten(to) vyjadrenie z ministerstva financií rolu nehrá.
Ešte raz. Za môjho funkčného obdobia sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Chcem ti veľmi pekne poďakovať, pán poslanec, za to, že si si dal tú námahu a spravil si výpočet, ako boli doručované do Národnej rady zákony za predchádzajúcej vlády.
Pripájam sa k tomu, aby sa pán poslanec Sulík a celá strana Sloboda a Solidarita ospravedlnili predsedovi Národnej rady, lebo ja som tu v ten deň bola, keď návrh zákona bol doručený do podateľne Národnej rady. Takže môžem potvrdiť to, že ten návrh bol tu, prišiel poobede, ale bola som tu, bola som u pána riaditeľa Knappa a viem, že ten zákon prišiel.
Takže všetky tieto reči sú naozaj len hrubé osočovanie. A keby boli chlapi všetci v strane Sloboda a Solidarita, tak už dávno si mali priznať chybu, naliať popol, nasypať popol na hlavu a ospravedlniť sa predsedovi Národnej rady. To by bolo čestné, to by bolo poctivé a nie z takéhoto neovereného, možno, postupu spraviť jednu veľkú bombastickú tlačovku a poukazovať na porušenie postupu predsedu Národnej rady. To sa jednoducho nerobí.
Takže aj ja sa pripájam k výzve, aby strana Sloboda a Solidarita po tom, čo pán poslanec tu demonštratívne vypočítal všetky návrhy, aké boli doručené do Národnej rady, či bola dodržaná lehota, aby sa strana Sloboda a Solidarita ospravedlnila.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)