30. schôdza

Ďakujem pekne. Správa ombudsmanky je z môjho pohľadu, a to hovorím z pohľadu primátora, kde sa nachádza najväčšie rómske sídlisko na Slovensku, bohužiaľ, odborne insuficientná. A bola robená od zeleného stola a pani ombudsmanka neprišla robiť výkon do terénu, kde by sa dozvedela pravdivé informácie.
Myslím si, že každý súhlasí, že zákony musia platiť pre všetkých a to je absolútny a elementárny predpoklad toho, aby sa Rómovia alebo marginalizované skupiny vedeli integrovať do spoločnosti. A kým nebudú dodržiavať zákony, tak majoritné obyvateľstvo ich jednoducho medzi seba neprijme a to viete všetci. A na to, aby zákony dodržiavali, musia aj tí, ktorí to nerobia, musia vidieť, že keď ich dodržiavať nebudú, tak budú potrestaní. A keby sa voči ľuďom, ktorí vedome porušujú zákony, nezasiahlo, tak ani tí ostatní by nemali pozitívny či negatívny príklad toho, že zákony sa dodržiavať musia.
Takže môžte rozprávať čokoľvek a čím ďalej od východného Slovenska alebo od obcí, ktoré majú problémy, ste, tak tým budete múdrejší. Naozaj, v Bratislave všetci máte riešenie na to, ako to robiť treba, ale príďte na východ, príďte do terénu. My spolupracujeme s každým, spolupracujeme so splnomocnencom, ale pokiaľ naozaj nebude každý dodržiavať zákony, či majoritný, či minoritný, alebo marginalizovaný, nebude môcť byť integrovaný a spoločnosťou prijatý.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Presne som čakal, že to bude tak, ako pán minister to predviedol, že sa pokúsi postaviť túto schôdzu, postaviť do tej polohy, že vy ste ochrancovia slušných ľudí, ktorí dodržiavajú zákon, a my sa snažíme hájiť tých, ktorí ho porušujú. Ale táto schôdza vôbec o tom nie je, ako tu už povedali mnohí predrečníci, to vôbec nie je o tom, či ten zásah bol, alebo nebol adekvátny, či polícia spravila to, alebo ono, ale o tom, že vy ste odmietli vypočuť ombudsmanku.
A prečo je to dôležité? Ombudsman má za úlohu dávať ľuďom istotu, dôveru, garancie, že sa majú ku komu dovolať, keď majú pocit, že ich práva sú obmedzované alebo porušované. A až potom sa bude rozhodovať, či sú, alebo nie sú. Vy ste odmietli vypočuť tento názor. Ombudsmanka nemusí mať pravdu, ale vy máte povinnosť s ňou diskutovať, vy máte povinnosť s ňou viesť ten dialóg a obhájiť sa.
Presne som vedel, že budete spomínať vojenský zásah alebo zásah armády v Trebišove. Bol som minister práce a sociálnych vecí a sociálna reforma bola zámienkou na to, že sa začali rabovať samoobsluhy, začali sa rabovať predajne potravín. A my sme práve neváhali použiť tvrdé prostriedky a aj povolať armádu, aby sme nastolili poriadok. Ja viem, že sú niekedy nutné tvrdé zásahy voči tým, ktorí zákon porušujú, ale nikdy sme sa nebáli čeliť akýmkoľvek otázkam, akýmkoľvek diskusiám. A mnohokrát ja osobne som bol napádaný zo strán či už mimovládnych organizácií, alebo kdekoho za tie veci, ktoré smerovali k tomu, aby sme nastavili systém poriadne.
Ale keď vy vravíte, že hájite práva slušných ľudí, budem o tom hovoriť vo svojom príspevku, prečo odmietate zákony, ktoré nastolia taký právny stav, aby k takýmto veciam nedochádzalo?

Ďakujem pekne. Pán minister, vypočul som si váš prejav a mal som zmiešaný pocit. Nevedel som, či sú to vaše osobné postoje, alebo postoje tejto vlády k prerokovanému materiálu. Pretože keď ste išli vystúpiť, tak bolo povedané, že prednesiete stanovisko vlády. Neskôr sa to zdalo, že prednášate svoj osobný postoj a pocit akejsi dotknutej osoby.
Pán minister, treba si uvedomiť, vy ste orgán, ústredný orgán štátnej správy a vy by ste mali dodržiavať zákony a Ústavu Slovenskej republiky, a nie odmietať diskutovať s verejným ochrancom ľudských práv, keď má návrhy, ako riešiť. A práve preto... (Ruch v sále.) Páni kolegovia, prosím vás, takto nemôžem... (Zasmiatie sa rečníka. Reakcie z pléna.)
Ale je faktom, že ako ústredný orgán štátnej správy ste viazaný zákonmi. Kým občania tejto krajiny môžu robiť to, čo im zákon nezakazuje, vy môžte robiť len to, čo zákon vám prikazuje. A medzi tými zákonmi je aj povinnosť diskutovať a riešiť veci s verejnou ochrankyňou práv. Vy chcete zaviesť túto diskusiu na dobrých a zlých, ale ja vám garantujem, že odmietnutie postoja verejnej ochrankyne práv, ombudsmanky, je tým zlým krokom zo strany SMER-u a zlým krokom voči demokracii.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán minister, snažili ste sa vo svojom vystúpení argumentovať zásahom, policajným zásahom, ktorý sa uskutočnil 19. 6. 2013 v Moldave. Táto schôdza bola zvolaná na základe rokovania, alebo preto, ako rokovala vláda 8. januára 2014 tu v Bratislave. Aj v návrhu uznesenia sa píše, že Národná rada vyjadruje vážne znepokojenie nad postupom vlády Slovenskej republiky, nie nad zásahom. My neriešime dnes zásah, ale to, ako sa vláda vysporiadala s príchodom pani ombudsmanky.
Som rád, že vy ste mali možnosť tu v rozprave vystúpiť, žiaľ, pani ombudsmanke na vláde ste túto možnosť nedali. Navyše vy ste mali možnosť použiť videozáznam, opozičný poslanec tu v parlamente túto možnosť nemá, použiť videozáznam nemôže, minister vlády môže. Škoda, že ste nepriniesli videozáznam zo zasadnutia vlády, ako ste sa s pani ombudsmankou vysporiadali.
Hovorili ste o pripomienkach v správe, veď ste ich mohli v diskusii povedať priamo pani ombudsmanke na vláde. O tom je táto schôdza, ako vláda Slovenskej republiky pristupuje a je ochotná diskutovať. Parlament zatiaľ hej, na vláde, žiaľ, už ochota diskutovať s tým, čo sa vláde nepáči, nie je. A preto je táto schôdza zvolaná, o tom chceme s vami diskutovať.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán minister, áno, táto schôdza bola zvolaná kvôli niečomu inému, ale keď už ste tému posunuli, tak potom by som si naozaj poprosila premietnuť ešte dve videá, jedno z toho konkrétneho zásahu, o ktorom ste hovorili, a druhé, to z Nitry, ako tí extrémisti skopali tých mladíkov, čo nebolo tri mesiace vyšetrené.
A možno ešte jednu poznámku k celému tomu vášmu vystúpeniu. Veľmi škodíte polícii. Vy si myslíte, že ju chránite, ale vy jej škodíte, pretože potrebujeme, aby ľudia dôverovali polícii, a keď kryjete aj prešľapy, tak v skutočnosti polícii škodíte. A robíte to opakovane a pomaly začínate byť zrelý na odvolanie práve kvôli tomuto.

Ďakujem pekne za slovo. Ja som sledoval vystúpenie pána ministra Kaliňáka k mimoriadnej schôdzi, keď sme riešili kauzu, že vrtuľníky 5 dní nelietali, záchranárske vrtuľníky k pacientom, a dnes som sledoval jeho vystúpenie v mene vlády aj k tejto schôdzi. Musím povedať, že marketingová schéma pána ministra Kaliňáka ku každej schôdzi je rovnaká. Má tri body: dehonestácia predkladateľa, obvinenie opozície z politikárčenia, zdravice spriatelených organizácií. Takže tento postup bol zachovaný aj teraz. Najprv sme počuli, že pán predseda výboru Chmel nie je morálne spôsobilý na to, aby chránil ľudské práva, pretože nevzniesol svoj hlas v roku 2004, keď polícia a armáda zasiahla v Trebišove.
Vážený pán minister vnútra, tam organizované skupiny rabovali mesto, ohrozovali majetok, životy a zdravie občanov a štát v takej chvíli musí konať a konal správne. Rád by som povedal, že obviňovanie opozície z politikárčenia a zdravice od spriatelenej organizácie boli úplne zbytočné, dokonca aj to video, ktoré ste premietli, bolo zbytočné, aj keď poviem, že nevadí, že ste ho premietli, ja som východniar, možno pre mnohých kolegov, ktorí žijú v Bratislave alebo na západe Slovenska, to bolo zaujímavé, ako to tam vyzerá. Aj ja som tu už neraz rečnil aj o ochrane práv ľudí, ktorí žijú v bezprostrednej blízkosti rómskej osady, naposledy som hovoril o problémoch v Sačurove. Takže možno to bolo poučné.
Ale dnes tu nesedíme preto, vážený pán minister vnútra, dnes tu sedíme preto, lebo policajti brutálne zbili Rómov v rómskej osade v Moldave nad Bodvou a inšpekcia ministerstva vnútra povedala, že to bolo v poriadku. Ombudsmanka má iný názor a vy to ignorujete... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Pán minister, opakovane ste boli nejakým spôsobom napádaný s tým, že ste nekomunikovali s ombudsmankou a v podstate tento problém ste ani neoddiskutovali.
Ale to vôbec nie je pravda! Pretože ak som presný, tak 27. augusta 2013 zasadal náš ľudskoprávny výbor, kde ste boli účastný, mali ste možnosť vystúpiť, navyše vedľa vás sedela pani ombudsmanka, ktorá takisto mala možnosť vystúpiť, a vzájomne ste diskutovali. Čo je dôležité, bol účastný aj splnomocnenec vlády pre rómske otázky pán Pollák. A navyše tento výbor, zasadnutie tohto výboru bolo verejné, to znamená, bola prítomná aj verejnosť, boli prítomné mimovládky, boli prítomné médiá.
Takže o čo tu opozícii ide? Neviem.
Tento problém bol opakovane diskutovaný, dokonca odzneli konkrétnosti aj zo správy pani ombudsmanky, kde som sa aj ja mal možnosť opýtať, ako to bolo s tými zranenými, kde v prvej správe uvádzala 80 a na základe lekárskych, lekárskych preverení a lekárskych správ objektívnych lekárov tam boli iba štyria ľudia, ktorí nejavili ani známky nejakých vážnych poranení.
Takže ako je to s tou správou pani ombudsmanky? Možno na toto by ste vedeli, páni z opozície, odpovedať, či bola pravdivá, či bola zavádzajúca a či ju bolo potrebné prepracovať do konečnej fázy.
No a v závere snáď by som povedal ešte jednu vec, že pred týmto výborom bol 3. júla výbor, kde mal možnosť vystúpiť k tejto problematike policajný prezident pán Gašpar, ktorý sa tiež podrobne venoval tomuto zásahu, spomínanému, v Moldave na Bodvou.
No a úplne v závere, myslím si, že to stanovisko a ten postoj bol jednoznačný. Ide tu jednoznačne o politikárčenie a vytĺkanie politického kapitálu z vecí, z ktorých sa vy radujete. Ale nemali by ste sa radovať. Pretože polícia je tu na to, aby chránila slušných ľudí, a nezasahujme jej do jej práce. Samozrejme, kontrola je namieste, ale... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Ruch v sále.)

Ďakujem pekne. Ja, ani vo sne ma nenapadne, pán minister, aby som skĺzol do osobnej roviny, ale keď klamete, musím reagovať.
Samozrejme, vy hovoríte, že klamárkou je pani ombudsmanka, ja by som mohol využiť sto faktických poznámok, aby som vyvrátil vaše klamstvá. Ale keď zasahujete trošku do mojej osobnej integrity a takpovediac môjho osobného príbehu, ktorý sa s vaším príbehom v živote nestretol, tak vás môžem ubezpečiť, že ja sa tejto problematike venujem už viac ako 20 rokov v mimovládnych organizáciách, čo vám možno ušlo, lebo v tom čase vy ste, pravdaže, mali iné aktivity.
Takže to len na okraj toho, že ja sa nemienim pretekať s vami v súťaži o to, kto je väčší demagóg, či kto je väčší rasista, lebo takáto súťaž, samozrejme, by bola pre mňa, prirodzene, veľmi, veľmi nevýhodná. Takže len potiaľ, pokiaľ ide o môj osobný príbeh, všetko ostatné si myslím, že sa takpovediac dostalo aj vašou zásluhou z vecnej roviny do úplne politickej roviny a politikárskej roviny. Takže v tomto zmysle už asi moja nádej na nejaký kultúrny dialóg politický, ktorú som v sebe ešte možno na niekoľko promile či percent prechovával, tak sa vlastne ukázala beznádejná.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán minister, bolo vám tu povedané vo viacerých vystúpeniach, že v podstate podstatou slušnosti je umožniť vyjadriť sa.
No, začnem asi tým, že rokovací poriadok vlády Slovenskej republiky, podobne ako je to aj pri rokováku Národnej rady Slovenskej republiky, hovorí o tom, že na základe hlasovania možno rozhodnúť, či sa teda niekomu udelí slovo, alebo nie. No a tu chcem poukázať na jeden prípad, konkrétne 10. august 2010.
Vážená opozícia, teda signatári tejto schôdze, skúste sa zamyslieť, ako ste sa zachovali 10. augusta 2010. Priblížim: 42 z vás bolo proti tomu, aby tu jedna osoba vystúpila v tomto pléne, a 32 sa zdržalo, čím de facto tiež predsedovi Najvyššieho súdu znemožnili ste vystúpiť v pléne Národnej rade. (Výkriky z pléna.) Čiže poukazujem iba na to... (Vstup predsedajúcej do prejavu rečníka.)

Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci. (Reakcie z pléna.) Páni poslanci! Páni poslanci, poprosím vás!

Martvoň, Anton, poslanec NR SR
... poukazujem iba na to, že je jedno, že či vám je tá osoba sympatická, alebo nie, jednoducho je to raz predstaviteľ súdnej moci a slušnosť dovoľovala alebo kázala mu umožniť vystúpenie. Čiže ten, kto hlasoval proti jeho vystúpeniu alebo sa zdržal, podľa môjho názoru by sa mal zamyslieť nad tým, či v tejto schôdzi má vôbec vystupovať na tému, či sa umožnilo ombudsmanke vystúpiť, alebo nie.
Čiže znova poukazujem na to, najskôr sa zamyslíte, ako ste hlasovali pri predsedovi Najvyššieho súdu a predstaviteľovi súdnej moci (vstup predsedajúcej do prejavu rečníka), ktorou on chcel poukázať iba o vývoji v justícii na Slovensku.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci, nevykrikujte, poprosím vás. Ale.
Ešte? Skončili ste, pán poslanec? (Ruch v sále.)

Martvoň, Anton, poslanec NR SR
Áno.

Ja by som chcela pripomenúť, že naozaj táto celá aféra sa hlavne dotkla policajtov. A ja ako občan, nie ako politik, ja sa chcem poďakovať policajtom za to, že chránia občanov, či už na jednej strane barikády, alebo na druhej, ale sú tu na to, aby chránili. Aby chránili tých obyvateľov, ktorí sú pri týchto rómskych osadách, ale napríklad aby aj chránili, ako to bolo v Partizánskom, kde bolo nasadených 400 policajtov a kde bol pochod za slušných ľudí a bolo tam 4 200 obyvateľov, ktorí išli na túto osadu, ktorú máme takú problematickú.
Takže neberme tu teraz, naozaj, títo policajti, ja im verím, majú ťažkú robotu, ale toto, čo sa tu deje, ako je to hanba aj nás, aj občanov, že, a hanba pani ombudsmanky, a poviem to otvorene a doporučujem jej, aby išla do terénu.
Minulý rok sa tu sťažovala vo svojej správe, aký má drahý nájom. Ja jej doporučujem, aby išla na voľáky mesiac, dva mesiace na východ, nech si pobehá Slovensko, aby videla, akí občania sú tam v týchto osadách. A, naozaj, trestný čin, raz je trestný čin, treba ho vyšetriť.
Neviem, čo by ste tu robili, keby nebola objasnenosť? Tak ministra by ste tu povesili.
A chcem poprosiť, pani ombudsmanka, dúfam, že si vstúpi trošku do svedomia, ja si myslím, že v demokratickej spoločnosti má byť ombudsman nestranný, má mať fakty, má, nemôže rozhodovať bez súdu, bez faktov a nemôže niekoho, s prepáčením, znevážiť celý Policajný zbor bez faktov.
A toto by som chcela poprosiť, naozaj, že pani ombudsmanka by si mala vstúpiť do svedomia, čo vyvolala. Lebo vyvolávajú sa tu vášne a vyvoláva sa tu niečo, čo by nemalo byť.