30. schôdza

Pán poslanec Novotný. Nie je prítom... Aha, nech sa páči, som zabudla, že ste predseda výboru.

Ďakujem pekne za slovo. Ja som sledoval vystúpenie pána ministra Kaliňáka k mimoriadnej schôdzi, keď sme riešili kauzu, že vrtuľníky 5 dní nelietali, záchranárske vrtuľníky k pacientom, a dnes som sledoval jeho vystúpenie v mene vlády aj k tejto schôdzi. Musím povedať, že marketingová schéma pána ministra Kaliňáka ku každej schôdzi je rovnaká. Má tri body: dehonestácia predkladateľa, obvinenie opozície z politikárčenia, zdravice spriatelených organizácií. Takže tento postup bol zachovaný aj teraz. Najprv sme počuli, že pán predseda výboru Chmel nie je morálne spôsobilý na to, aby chránil ľudské práva, pretože nevzniesol svoj hlas v roku 2004, keď polícia a armáda zasiahla v Trebišove.
Vážený pán minister vnútra, tam organizované skupiny rabovali mesto, ohrozovali majetok, životy a zdravie občanov a štát v takej chvíli musí konať a konal správne. Rád by som povedal, že obviňovanie opozície z politikárčenia a zdravice od spriatelenej organizácie boli úplne zbytočné, dokonca aj to video, ktoré ste premietli, bolo zbytočné, aj keď poviem, že nevadí, že ste ho premietli, ja som východniar, možno pre mnohých kolegov, ktorí žijú v Bratislave alebo na západe Slovenska, to bolo zaujímavé, ako to tam vyzerá. Aj ja som tu už neraz rečnil aj o ochrane práv ľudí, ktorí žijú v bezprostrednej blízkosti rómskej osady, naposledy som hovoril o problémoch v Sačurove. Takže možno to bolo poučné.
Ale dnes tu nesedíme preto, vážený pán minister vnútra, dnes tu sedíme preto, lebo policajti brutálne zbili Rómov v rómskej osade v Moldave nad Bodvou a inšpekcia ministerstva vnútra povedala, že to bolo v poriadku. Ombudsmanka má iný názor a vy to ignorujete... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Jánoš, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Pán minister, opakovane ste boli nejakým spôsobom napádaný s tým, že ste nekomunikovali s ombudsmankou a v podstate tento problém ste ani neoddiskutovali.
Ale to vôbec nie je pravda! Pretože ak som presný, tak 27. augusta 2013 zasadal náš ľudskoprávny výbor, kde ste boli účastný, mali ste možnosť vystúpiť, navyše vedľa vás sedela pani ombudsmanka, ktorá takisto mala možnosť vystúpiť, a vzájomne ste diskutovali. Čo je dôležité, bol účastný aj splnomocnenec vlády pre rómske otázky pán Pollák. A navyše tento výbor, zasadnutie tohto výboru bolo verejné, to znamená, bola prítomná aj verejnosť, boli prítomné mimovládky, boli prítomné médiá.
Takže o čo tu opozícii ide? Neviem.
Tento problém bol opakovane diskutovaný, dokonca odzneli konkrétnosti aj zo správy pani ombudsmanky, kde som sa aj ja mal možnosť opýtať, ako to bolo s tými zranenými, kde v prvej správe uvádzala 80 a na základe lekárskych, lekárskych preverení a lekárskych správ objektívnych lekárov tam boli iba štyria ľudia, ktorí nejavili ani známky nejakých vážnych poranení.
Takže ako je to s tou správou pani ombudsmanky? Možno na toto by ste vedeli, páni z opozície, odpovedať, či bola pravdivá, či bola zavádzajúca a či ju bolo potrebné prepracovať do konečnej fázy.
No a v závere snáď by som povedal ešte jednu vec, že pred týmto výborom bol 3. júla výbor, kde mal možnosť vystúpiť k tejto problematike policajný prezident pán Gašpar, ktorý sa tiež podrobne venoval tomuto zásahu, spomínanému, v Moldave na Bodvou.
No a úplne v závere, myslím si, že to stanovisko a ten postoj bol jednoznačný. Ide tu jednoznačne o politikárčenie a vytĺkanie politického kapitálu z vecí, z ktorých sa vy radujete. Ale nemali by ste sa radovať. Pretože polícia je tu na to, aby chránila slušných ľudí, a nezasahujme jej do jej práce. Samozrejme, kontrola je namieste, ale... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Ruch v sále.)

Páni poslanci, nediskutujte.
Nech sa páči, pán poslanec Chmel, máte slovo.

Ďakujem pekne. Ja, ani vo sne ma nenapadne, pán minister, aby som skĺzol do osobnej roviny, ale keď klamete, musím reagovať.
Samozrejme, vy hovoríte, že klamárkou je pani ombudsmanka, ja by som mohol využiť sto faktických poznámok, aby som vyvrátil vaše klamstvá. Ale keď zasahujete trošku do mojej osobnej integrity a takpovediac môjho osobného príbehu, ktorý sa s vaším príbehom v živote nestretol, tak vás môžem ubezpečiť, že ja sa tejto problematike venujem už viac ako 20 rokov v mimovládnych organizáciách, čo vám možno ušlo, lebo v tom čase vy ste, pravdaže, mali iné aktivity.
Takže to len na okraj toho, že ja sa nemienim pretekať s vami v súťaži o to, kto je väčší demagóg, či kto je väčší rasista, lebo takáto súťaž, samozrejme, by bola pre mňa, prirodzene, veľmi, veľmi nevýhodná. Takže len potiaľ, pokiaľ ide o môj osobný príbeh, všetko ostatné si myslím, že sa takpovediac dostalo aj vašou zásluhou z vecnej roviny do úplne politickej roviny a politikárskej roviny. Takže v tomto zmysle už asi moja nádej na nejaký kultúrny dialóg politický, ktorú som v sebe ešte možno na niekoľko promile či percent prechovával, tak sa vlastne ukázala beznádejná.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Martvoň, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Pán minister, bolo vám tu povedané vo viacerých vystúpeniach, že v podstate podstatou slušnosti je umožniť vyjadriť sa.
No, začnem asi tým, že rokovací poriadok vlády Slovenskej republiky, podobne ako je to aj pri rokováku Národnej rady Slovenskej republiky, hovorí o tom, že na základe hlasovania možno rozhodnúť, či sa teda niekomu udelí slovo, alebo nie. No a tu chcem poukázať na jeden prípad, konkrétne 10. august 2010.
Vážená opozícia, teda signatári tejto schôdze, skúste sa zamyslieť, ako ste sa zachovali 10. augusta 2010. Priblížim: 42 z vás bolo proti tomu, aby tu jedna osoba vystúpila v tomto pléne, a 32 sa zdržalo, čím de facto tiež predsedovi Najvyššieho súdu znemožnili ste vystúpiť v pléne Národnej rade. (Výkriky z pléna.) Čiže poukazujem iba na to... (Vstup predsedajúcej do prejavu rečníka.)

Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci. (Reakcie z pléna.) Páni poslanci! Páni poslanci, poprosím vás!

Martvoň, Anton, poslanec NR SR
... poukazujem iba na to, že je jedno, že či vám je tá osoba sympatická, alebo nie, jednoducho je to raz predstaviteľ súdnej moci a slušnosť dovoľovala alebo kázala mu umožniť vystúpenie. Čiže ten, kto hlasoval proti jeho vystúpeniu alebo sa zdržal, podľa môjho názoru by sa mal zamyslieť nad tým, či v tejto schôdzi má vôbec vystupovať na tému, či sa umožnilo ombudsmanke vystúpiť, alebo nie.
Čiže znova poukazujem na to, najskôr sa zamyslíte, ako ste hlasovali pri predsedovi Najvyššieho súdu a predstaviteľovi súdnej moci (vstup predsedajúcej do prejavu rečníka), ktorou on chcel poukázať iba o vývoji v justícii na Slovensku.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci, nevykrikujte, poprosím vás. Ale.
Ešte? Skončili ste, pán poslanec? (Ruch v sále.)

Martvoň, Anton, poslanec NR SR
Áno.

Páni poslanci, poprosím vás. (Reakcie z pléna.) Fakt toto vôbec nie je kultúrne, čo predvádzate.
Pani poslankyňa Janíková, nech sa páči.

Ja by som chcela pripomenúť, že naozaj táto celá aféra sa hlavne dotkla policajtov. A ja ako občan, nie ako politik, ja sa chcem poďakovať policajtom za to, že chránia občanov, či už na jednej strane barikády, alebo na druhej, ale sú tu na to, aby chránili. Aby chránili tých obyvateľov, ktorí sú pri týchto rómskych osadách, ale napríklad aby aj chránili, ako to bolo v Partizánskom, kde bolo nasadených 400 policajtov a kde bol pochod za slušných ľudí a bolo tam 4 200 obyvateľov, ktorí išli na túto osadu, ktorú máme takú problematickú.
Takže neberme tu teraz, naozaj, títo policajti, ja im verím, majú ťažkú robotu, ale toto, čo sa tu deje, ako je to hanba aj nás, aj občanov, že, a hanba pani ombudsmanky, a poviem to otvorene a doporučujem jej, aby išla do terénu.
Minulý rok sa tu sťažovala vo svojej správe, aký má drahý nájom. Ja jej doporučujem, aby išla na voľáky mesiac, dva mesiace na východ, nech si pobehá Slovensko, aby videla, akí občania sú tam v týchto osadách. A, naozaj, trestný čin, raz je trestný čin, treba ho vyšetriť.
Neviem, čo by ste tu robili, keby nebola objasnenosť? Tak ministra by ste tu povesili.
A chcem poprosiť, pani ombudsmanka, dúfam, že si vstúpi trošku do svedomia, ja si myslím, že v demokratickej spoločnosti má byť ombudsman nestranný, má mať fakty, má, nemôže rozhodovať bez súdu, bez faktov a nemôže niekoho, s prepáčením, znevážiť celý Policajný zbor bez faktov.
A toto by som chcela poprosiť, naozaj, že pani ombudsmanka by si mala vstúpiť do svedomia, čo vyvolala. Lebo vyvolávajú sa tu vášne a vyvoláva sa tu niečo, čo by nemalo byť.