30. schôdza

Pani predsedajúca, ja teda som nepodpísal návrh na zvolanie schôdze, ani som nehlasoval za program schôdze na rozdiel od nielen časti opozície, ale všetkých poslancov SMER-u.
Aký bol dôvod, že prvý raz SMER schválil program mimoriadnej schôdze? Zrazu. Iné mimoriadne schôdze okrem odvolávania ministrov nikdy nemali schválený program. No ten dôvod je prostý. Proste rómska problematika a najmä nástup pána Kotlebu začína brať preferencie SMER-u a idú prezidentské voľby.
Teraz či v tejto situácii bol dobrý úsudok tú schôdzu vôbec zvolávať, o tom ja trošku pochybujem, ale samozrejme, že z hľadiska politiky to vládna, vládna strana perfektne, perfektne využila a dneska, žiaľ, tá téma je a aj to, že sa diskutuje tu, o tom, či zásah bol, alebo nebol adekvátny, napriek tomu, že to vyšetruje krajská prokuratúra a nie je to vec, ktorú by mal vyšetrovať parlament. A, áno, aj vďaka tomu sa dnes nehovorí o emisiách a nástenkovom tendre a koniec koncov o zásahu v Nitre alebo nezásahu, kde nás minister vnútra presviedča, že oni čakali štyri mesiace s obvinením, lebo išlo o vec právnej kvalifikácie, čo podľa mňa prvák na práve vie, že je ale absolútna somarina. Lebo nie je problém začať trestné stíhanie, vzniesť obvinenie a potom následne prekvalifikovať na závažnejší trestný čin, keď je skutok totožný. Povedať, že polícia niekoho nemôže obviniť, lebo váha, či išlo o vraždu, alebo úkladnú vraždu, tak bude dokazovať štyri mesiace, aby pod, to je, to je proste taká, taká blbosť. A musím povedať, že, áno, tým sa budeme zaoberať na výbore pre obranu a bezpečnosť, lebo išlo o napadnutie slušných, poctivých ľudí a je to na kamerách a páchatelia sú známi. Ale teraz dávať takto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Nicholsonová, dovoľte, aby som vás upozornil na jeden prípad, že niečo obdobné, ale nie možno tak mediálne pertraktované, ste mali aj v čase vašej vlády, keď ste boli štátna tajomníčka, konkrétne 20. december 2011, kedy televízia JOJ poukázala na päť mladých rómskych detí, ktoré boli teda zbité na okresnom riaditeľstve, bolo to, v podstate išlo o mladistvých v obci, teda o osoby z obce Brezina. A udialo sa to v oblasti Košíc. Dá sa povedať, a moji kolegovia poslanci, keďže ja som vtedy v parlamente nebol, proste plne akceptovali vysvetlenie krajskej, teda hovorkyne Krajského riaditeľstva Policajného zboru, že údajne obvinenie, že deti boli bité obuškom po hlave a po kolenách, len aby sa priznali, zo strany policajtov, bolo odstúpené na inšpekciu a inšpekcia to vyhodnotila, že proste nie je to pravda, alebo nič také sa nestalo. My sme to plne akceptovali, teda strana SMER, a nikto z toho nevytĺkal politický kapitál.
Dokonca paradoxne v tom čase už bola za zvolenú, bola zvolená za ombudsmanku aj pani Dubovcová, ktorá bola zvolená 13. decembra, keďže incident sa udial už 20., teda potom následne o sedem dní, a funkčné obdobie jej začalo plynúť síce od marca 2012, ale dá sa povedať, v tom čase, keď sa stal tento incident, tiež na to nepoukazovala a plne akceptovala vysvetlenie inšpekcie.
Preto sa pýtam, prečo sa teraz neakceptuje vysvetlenie inšpekcie ministerstva vnútra, ktorá to prešetrila? A prečo vlastne v tom čase nikto sa z vás tomu nevenoval, čo ste boli vo vláde, a teraz sa venujete niečomu, čo inšpekcia podobne vyhodnotila, že je to v súlade, alebo postup bol v súlade so zákonom?
Toľko z mojej strany.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja myslím, že zvolanie dnešnej mimoriadnej schôdze je, samozrejme, namieste, lebo, áno, jedná sa o, aj o agresora, aj o obeť, aj o politizáciu. Ale dovolil by som si naozaj to podať z toho pohľadu, ako to nie že vidí opozícia, ale ako je to voči radovým občanom. A pomenujme to úplne pravými menami.
Máme tu agresora, to je v tomto prípade vláda, jej premiér, strana SMER, ktorá tu má 83 poslankýň, poslancov. (Reakcia z pléna.) Agresora, nie som agresor, ja pomenúvam ten problém, agresora, ktorý normálne napadol slušných občanov, zatiaľ verbálne, resp. jedným gestom, a to tým, že keď si tam zavolá pani ombudsmanku, ktorá zastupuje slušných a poškodených občanov, tak jej zavrel ústa. To je agresívne konanie a to je skutočne niečo, čo si zaslúži prísť sem na pôdu Národnej rady. Je to agresívne gesto. Keby to bolo opačne, páni tuto z koalície, alebo respektíve zo SMER-u, určite by ste to tak hodnotili. Ja rozumiem, že pre vás to možno je politické, to znamená, že keď vyhrávame, tak to nie je agresia, a keď prehrávame, tak to agresia je. Ale ono to agresiou bezpochyby je. Je to gesto, ktoré je veľmi agresívne voči ľuďom, ktorí sa môžu cítiť poškodení a ohrození v tejto spoločnosti, lebo im dávame najavo, že úrad ombudsmana, to znamená, to miesto, kde sa majú dovolať svojich práv, je niečo, čomu sa dá zavrieť ústa rovno na vláde. To je vaša vizitka a je to agresívna vizitka strany SMER.
Úrad ombudsmana je niečo, čo vzniklo po revolúcii. Ja si pamätám bývalého československého prezidenta Havla, ktorý o tom často rozprával, že musí existovať nejaké miesto, kde sa človek dovolá spravodlivosti, kde ho vypočujú, a tak ten úrad postupne vznikol a, samozrejme, aj tu na Slovensku. Má to istú tradíciu, v Čechách možno trochu hlbšiu, boli tam veľmi, veľmi niektorí aj takí, povedal by som, ombudsmani, ktorí mali obrovské slovo v spoločnosti. Bolo to vždy miesto, kde sa človek voči štátnej moci mohol dovolať svojej pravdy, svojho vypočutia, kde sa ho ombudsman zastal.
Toto gesto agresívne jeho vážnosť znižuje, nepochybne znižuje. Mimochodom, zdôvodnenie, ktoré tu povedal minister vnútra a kde proste označil ombudsmana za nekompetentného a nesprávne konajúceho a protiprávne a tak ďalej atď., tu na pôde Národnej rady je pokračovaním tejto agresie. Je to normálna agresia voči úradu ombudsmana.
Čiže obeťou neni ombudsmanka, ale obeťou sú všetci tí, ktorí by sa sťažovali u ombudsmanky teraz alebo v minulosti, alebo aj v budúcnosti, lebo vedia, že ten ich hlas môže byť a s veľkou pravdepodobnosťou aj potlačený bude.
Považujem to za mimoriadne zlé, lebo úlohou ombudsmana je dozerať na ľudské práva. Všetci to vieme. A keď zatvárame ústa tomu, kto má dozerať na ľudské práva, tak je to útok na ľudské práva ako také. Tu by sa mali cítiť ohrození nielen všetci tí ľudia, ktorí sú v našej republike, ale koniec koncov, dámy a páni zo SMER-u, aj vy. Aj vy, lebo možno vás neochráni to, že ste členmi nejakej politickej strany, a možno to tak nebude naveky, že tu budete mať väčšinu. Bohužiaľ, aj vaši voliči môžu byť napadnutí nejakou brutalitou úradov, nejakou nespravodlivosťou a tiež sa môžu chcieť obrátiť na niekoho, myslím, že by úrad ombudsmana mal túto vážnosť mať.
Toto bolo mimoriadne zlé gesto zo strany vlády, zo strany premiéra, ergo kandidáta na prezidenta, ktorý týmto ukázal, akým spôsobom bude fungovať v budúcnosti, či už v kampani, alebo po nej.
A prečo hovorím o tom, že to je politizácia? No tak máte väčšinu, 83, 83 poslankýň, poslancov, máte v tejto krajine skoro všetko. Tie nezávislé orgány, ktoré by mohli nejakým spôsobom dozerať na vašu moc, rozumej generálny prokurátor, no tak ten, ktorý je legálne zvolený, toho nevymenuje prezident, a vy okamžite dávate svojho spolužiaka, rozumej národný kontrolný úrad nezvolíte, ja neviem, už ixtýkrát v tajnej voľbe, ktorú súrne, nutne potrebujete, nezvolíte kandidáta. A teraz je na rade ombudsmanka, keďže nie je z tej správnej strany, rozumej vašej, no tak ju treba ponížiť rovno na vláde. Ja som presvedčený, že táto spoločnosť, rozumej Slovensko, by mala byť demokratická, slobodná. A tam vždy, tam vždy platí, že keď je nejaké podozrenie z toho, že sila bola použitá neprimerane, že došlo k tomu, že boli použité neprimerané prostriedky, no tak ten, kto sa zastáva týchto ľudí, by mal jeho hlas byť vypočutý, v tomto prípade ombudsmanky.
Ja súhlasím s tým, že tá debata by mala byť vedená aj o tých faktoch. Konkrétne o jednom zásahu, možno o tých ďalších. Ale, nech sa páči, zavoláme sem ombudsmanku a rozprávajme o tom tu, na pôde Národnej rady. Potom nech príde pán minister vnútra a potom môžme o tom debatovať alebo sledovať aj tú debatu medzi nimi dvoma.
Ja len upozorním, že strana SMER síce možno menej hlasno a agresívne, ale rovnako razantne odmietla správu ombudsmanky tu, na pôde Národnej rady, opakovane. Čiže keď sem chcela niečo priniesť, aj sem na pôdu Národnej rady, no tak to bolo odmietnuté, jej správy, jednoducho sme to nemohli prediskutovať tu v pléne, a to z vôle vás, vážení kolegovia, kolegyne, kolegovia zo SMER-u.
Áno, je to politizácia, lebo keby to bol "váš" ombudsman, tak nie je žiaden problém. Keďže ten ombudsman nie je na vás závislý a dokonca by teoreticky mohol kritizovať vaše konanie alebo konanie vašich ministrov, no tak tu nedostane vypočutia ani len so správou ohľadne, ohľadne detí, ktorú sa tu pokúšala pani ombudsmanka opakovane, opakovane predniesť.
Som presvedčený, že práve takáto polarizácia a politizácia spoločnosti potom nahráva tomu, že sa tu cítia dobre tí, ktorých sa väčšina spoločnosti obáva, rozumej extrémisti. Lebo cítia, že tu nefungujú štandardné inštitúcie, že ľudia, keď budú mať pocit, že sú nespravodlivo potláčaní, že sa im deje nejaká nespravodlivosť, sa nebudú mať kde dovolať práva.
Je to skutočne také zarážajúce, že sme si pozreli rôzne typy videí, ale video z tejto konkrétnej akcie, o ktorej tu bola reč, sme si nepozreli. Mimochodom, nepozreli sme si ani video zo streľby na študentov, ktorí boli v aute. Zrazu sa stratilo. Je to také zvláštne, vždy sa strácajú tie videá, ktoré by mohli byť rizikové. Je to skutočne fakt. A potom existuje video z Nitry, ktoré zázrakom, na druhý deň padnú prvé obvinenia, keď sa to video pozrie v novinách. Len skutočne človek, ktorý by nedbal na takú nejakú osobnú integritu, na nejakú základnú česť, môže tvrdiť, že to bolo všetko v poriadku, náhodou sa objavilo video, náhodou berú do väzby páchateľov. Ale do väzby páchateľov mali zobrať deň po tom, alebo hneď vtedy, keď ich identifikovali, aby nemohli pokračovať v trestnom čine. Tak to jednoducho je napísané a myslené v Trestnom zákonníku. Inými slovami, aby napríklad nedochádzalo k ďalším bitkám, a nie až vtedy, keď sa na to pozrú novinárky, novinári.
Je strašne dôležité pre nás, aby sme práve pri podobných gestách, tí, čo sú demokraticky a slobodne zmýšľajúci poslanci Národnej rady, nastavili tomu zrkadlo. Lebo skutočne nariekať nad tým, že extrémizmus rastie, no rastie preto, lebo vidia agresivitu aj u predstaviteľov vládnej moci. Vidia, že sa správajú agresívne. Skutočne. To je agresívny akt. Zatvoriť ústa žene, zatvoriť ústa ombudsmanke je agresívny akt. To jednoducho nedá sa od toho odísť nikam nabok. Je to niečo, čo keď sa pozriete, tak nechceli by ste, aby vaše deti žili v takej krajine.
Ja rozumiem, že väčšinou u tej konkrétnej strany je to v poriadku, len hovorím, že pre všetkých slušných ľudí tu na Slovensku to v poriadku nie je.
Mimoriadne dôležité je, aby sa tí, ktorí sú demokraticky a slobodne zmýšľajúci, vzopreli tomuto. Preto bola iniciovaná táto schôdza. Neobstoja všelijaké tie dôvody, že slabo zdôvodnená a že je pred kampaňou, dokonca ani zo strany opozície, prepáčte mi za ten výraz, rôzne špekulácie a taktizovanie, že či sa to malo robiť vtedy, alebo potom. Vždy, keď sa deje akt agresie voči ľudským právam, je povinnosťou poslankyne a poslanca, koniec koncov slušného politika vstať a zastať sa tých slabých. A toto je takýto akt.
Chcel by som vás veľmi pekne poprosiť, my už máme, samozrejme, skúsenosť, kedy aj tu na pôde Národnej rady a vôbec v celej verejnosti sa podobným spôsobom správalo voči inštitúcii. Bol to Michal Kováč ako prezident Slovenskej republiky. Len si spomeňte, aj jemu krátili rozpočet, aj jemu robili rôzne príkoria. Dokonca mu uniesli syna. To bolo v čase mečiarizmu.
Čo myslíte, čo sa deje pani ombudsmanke? Zavrie ústa na vláde, neustále má problémy so svojím sídlom, má problémy s rozpočtom. Všetko signály, že nie je z tej správnej strany. V skutočnosti všetko signály, ktoré smerujú k tomu, že, páni a dámy zo SMER-u, potrebujete mať úplne všetko a je to skutočný akt agresie. To znamená, nijakému inému vášmu nominantovi sa to nedeje. A keď to málo, čo má v podstate alebo nie mimo vášho dosahu, no tak snažíte sa, čo je mimo vášho dosahu, tak sa to snažíte dosiahnuť.
Je obzvlášť zarmucujúce, a treba si to otvorene povedať, že aj varujúce pre celú spoločnosť, že toto je politika, ktorú reálne SMER presadzuje. To nie je o rečiach, to sú holé skutky. A som presvedčený, že aj táto schôdza Národnej rady akokoľvek, dámy a páni zo SMER-u, budete hlasovať, je krokom k obrane demokracie na Slovensku, lebo ľudia v skutočnosti nechcú zažívať ani kontakt s extrémizmom, lebo vedia, že skôr či neskôr sa obráti voči nim. Nechcú zažívať ani kontakt s vládou jednej strany, lebo vedia, že skôr či neskôr sa to obráti voči nim. Ľudia chcú žiť v slobodnej spoločnosti. Na to verím a som presvedčený, že týmto si svoju povinnosť poslankyne, poslanci z opozície plnia, že o tom hovoria tu, na pôde Národnej rady, kde to patrí, a že o tom budú hovoriť aj pri verejnosti a že vám zároveň aj oznamujú, že kedykoľvek siahnete na ľudské práva, kedykoľvek sa budete správať agresívne voči orgánom, ktoré tu majú dozerať na zákonnosť a dodržiavanie ľudských práv, tak jednoducho budete s tým konfrontovaní.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Pán kolega, keď začneš rozlišovať, obvinil si nás z nejakého aktu agresivity alebo agresie, keď začneš rozlišovať, aký je rozdiel medzi ústavným a zákonným postupom, čo sa týka procedúry vo vzťahu k agresii, tak, samozrejme, tým pádom budú aj hodnovernejšie tvoje názory.
A keďže si tak agresívne, ja to musím povedať celkom otvorene, mňa sa to dotklo, keď si v úvode povedal, že sme agresori, 83 poslancov SMER-u. Keď sa budeš venovať témam, ktoré zaujímajú slovenskú spoločnosť, verím, že raz budeš aj ty veliť osemdesiattrojke v parlamente.
Ďakujem.

Myslím, že pán poslanec Frešo veľmi dobre vystihol podstatu tejto schôdze. To je naozaj obrana ústavného inštitútu, ktorý má ochraňovať ľudské práva, ktorý má dozerať na to, či sú rešpektované. Tu nie je hodnotenie jednej konkrétnej akcie, ale boj proti zneváženiu tejto inštitúcie. Pretože keď pripustíme spochybnenie tejto inštitúcie ako takej, tak jednoducho radikálne znižujeme jej vážnosť do budúcna. A to je tá podstata veci.
V tom vnímaní sveta zo strany poslancov SMER-u a SMER-u ako takej, je, žiaľbohu, zakotvené delenie na my a oni. Vy sa stále pozeráte na veci: naše zákony, to sú tie dobré, smerácke, a všetko, čo ide z opozície, zlé. A potom si tu pozeráte videá alebo pozeráme všetci videá, aká je katastrofálna situácia v teréne. Ale tá katastrofálna situácia je práve preto, že neriešite problémy, práve preto, že odmietate riešiť problémy, že odmietate dobré návrhy zákonov, ktoré by odstránili príčiny, ktoré vedú k takýmto javom. Niekoľko tých zákonov som podal v tejto Národnej rade, a podrobne sa tomu budem venovať vo svojom vystúpení, a vy miesto siatia nejakej zmysluplnej, zmysluplnej plodiny, takto sejete bodliaky, ktoré potom vyrastú a zanešvária nám krajinu.
A navyše znevažujete inštitúty ústavnej demokracie. A v tom je ten problém. Demokracia znamená počúvať. Demokracia znamená diskutovať. Nemusí to by diskusia len s tým, ktorý má rovnaký názor. Ale keď niečo urobím, tak aj schopnosť stáť si za svojím a obhájiť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán poslanec Frešo, musím uznať, že bolo to čisto iba politické vystúpenie. Politické preto, lebo v podstate obvinili ste nás, že sme urobili agresívne gesto, alebo vláda urobila agresívne gesto tým, že umlčala pani ombudsmanku, lebo nie je naša a že sa jej nedovolilo vystúpiť.
No, hovorím, znova to zopakujem, rokovací poriadok hovorí o umožnení udeliť slovo. A tu tým, že jej nebolo udelené slovo, ale bola vypočutá na iných fórach, podľa môjho názoru nedošlo vôbec k žiadnemu poníženiu.
Uznávam jednu vec, že pani ombudsmanka je ústavný orgán. Jej kompetencie sú zakotvené v ústave. Je to podobné ako pri predsedovi Súdnej rady, ktorého kompetencie sú taktiež zakotvené v ústave. A čo je paradox, že to isté sa udialo toho 10. augusta 2010. Mne je jedno, že kto je na čele Súdnej rady, ide o predstaviteľa ústavného orgánu, tiež nebol váš a tu na pôde parlamentu mu nebolo umožnené vystúpenie taktiež k vymožiteľnosti práva.
Ale viete, čo je ešte veľký paradox? Že práve o tom, či sa mu umožní vystúpiť, alebo nie, hlasovala aj pani, v tom čase pani poslankyňa, Dubovcová, ktorá nezahlasovala za, čiže mu neumožnila vystúpiť. Čiže tu je ten paradox, čo sa stal potom o rok a pol, že to isté sa udialo pani poslankyni, teda terajšej už ombudsmanke, ktorú si na druhej strane ako odborníčku vážim.
Čiže nehovorte o agresívnych gestách, keď v podstate sa udialo niečo 10. augusta 2010, lebo niekto nebol váš, a potom sa niečo obdobné na základe možnosti, či sa dá vystúpiť, alebo nie, udialo potom v roku 2013.
No a keď už hovoríme o agresívnych gestách, tak podľa mňa agresívnym gestom bol práve 11. júl 2012, keď ste s pánom poslancom Kaníkom vystúpili v rómskej osade, že chcete búrať čierne stavby a nastoliť tak zákon. To bolo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ďakujem kolegovi Frešovi za vystúpenie a chcem nadviazať v tom zmysle na jeho vystúpenie, že práve ombudsman je to miesto, akási posledná inštancia, kde sa ľudia, inštitúcie môžu sťažovať vo svojich podnetoch proti porušeniu ľudských práv. Ak ombudsmanke príde takýto podnet, ona je povinná konať. Jej prišli dva podnety v súvislosti so spomenutým zákrokom polície.
A k tomu politikárčeniu alebo politike, o ktorej hovoril môj predrečník, si dovolím zacitovať dva citáty pani Dubovcovej.
Ten prvý citát: "Nerozumiem, prečo by štát, keď už viackrát čelil takýmto podozreniam, nemá mať najlepší záujem na tom, aby odstránil pochybnosti."
A druhý citát: "Nenavrhovala som žiadne stínanie hláv, nehovorila som, ako kto je a kto nie je zodpovedný, ja som iba žiadala, aby štát prijal také opatrenia, aby podobné akcie sa vykonávali tak, aby bol o nich kamerový záznam."
Takže o akom, o akej politike a politikárčení hovoríme?
Myslím si, že práve vláda prejavila tú aroganciu, keď nechcela hovoriť o tých záveroch, ktoré pani ombudsmanka vo svojich vystúpeniach a vo svojej správe dala. Prečo nemohla hovoriť na vláde a diskutovať? Je to trošku iný príklad, o ktorom hovorí pán kolega Martvoň. Myslím si, že vláda sa zachovala veľmi necitlivo a veľmi neslušne jednak k osobe aj vzhľadom k tomu, že je to žena, ale hlavne k úradu. V tom podporujem to, čo hovoril môj predrečník kolega Frešo.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. No myslím, že to je úplne zrejmé, že podľa skutkov človek pozná, akým spôsobom a s akými ľuďmi má do činenia, nie podľa rečí.
Ja som presvedčený o tom, že takéto zatváranie hovorcov ľudských práv patrí niekde do komunizmu, do histórie, nie do súčasnosti, a som naozaj presvedčený, že to je aktom agresie. Som presvedčený, že o tom treba takto rozprávať, lebo je to signál pre všetkých tých, ktorí by sa v budúcnosti chceli sťažovať, že sa nedovolajú svojho práva a to ohrozuje všetkých ľudí v našej krajine a, samozrejme, hlavne ich ľudské práva.
Rovnako som presvedčený, že dovolávať sa toho, čo bolo v histórii, ako hovoril pán poslanec Martvoň, je úplná hlúposť. Úplná hlúposť. Treba si vytiahnuť latku, posúvať ju, latku, a nie stále sa vykrúcať a vyhovárať. Jednoducho aj platí jedna vec, ten, kto je silný a má veľa hlasov, v tomto prípade 83, to ste vy, si vždy výhovorku nájde. Vždy! To nie je žiadne umenie vykrúcať sa. Agresor má vždy dosť dobrých dôvodov, prečo je agresívny.
A skutočne tie triviálne požiadavky na to, aby bol kamerový záznam aj z akcie alebo aby bol kamerový záznam z toho, keď sú ľudia zadržaní, čož je úplne bežné vo vyspelom svete, a, áno, zvyšuje to istotu v to, že sú nie, nie je zneužívaná vládna moc, je niečo úplne samozrejmé, o čom sa ani nemusíme diskutovať, že niekto, kto toto donesie na vládu, by mal byť vypočutý.
Som presvedčený ale o niečom podstatne vážnejšom. Keď premiér Fico a koniec koncov jeho skoro nástupca pán Kaliňák toto ospravedlnil, takúto agresiu, tak je to obrovský signál pre ľudí v celej krajine. Áno, takto môže naša krajina vyzerať v budúcnosti. A, áno, tí, čo sa bojíte extrémizmu, bojíte sa oprávnene. Nebude mať kto zasiahnuť, lebo sa budú venovať tomu, aby držali svoju vlastnú moc tak, ako voči obyčajnej žene pani ombudsmanke Dubovcovej. Hanba!

(Rečník po príchode k rečníckemu pultu položil naň helmu s kamerou.)
Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, kolegyne, kolegovia, ak by sme, ak by v Moldave policajti mali namontované na svojej výstroji takéto, takúto kameru, tak dnes by sme tu zbytočne nesedeli. Dnes by sme mohli rozprávať o dôležitých iných veciach, ktoré trápia našu krajinu. Keby v Moldave nad Bodvou vtedy, keď zasahovali policajti na Slovensku, platila legislatíva, ktorá by zaviedla povinnosť policajtom používať pri zásahoch špeciálnych jednotiek kamerový systém alebo vyhotoviť zvukový alebo obrazový záznam, dnes by sme tu nesedeli.
Dámy a páni, dnes hovoríme o citlivej téme v čase, kedy extrémizmus dáva niekoľko faciek našej krajine a výsledky volieb v Banskej Bystrici sú toho príkladom, ale aj nedávny incident v Nitre je toho príkladom. Slovensko dostáva niekoľko faciek od extrémizmu, alebo prostredníctvom extrémizmu, a ja by som bol veľmi rád, keby sme všetci v tejto situácii vážili slová, ktoré používame, aby sme týmito slovami v podstate nespôsobili ešte väčší problém. Aby sme týmito slovami neprispeli k ďalšej radikalizácii na Slovensku.
Ja si uvedomujem to, že som jediný Róm v tomto parlamente, aspoň neviem o tom, že by tu bol nejaký ďalší iný, nikto sa k tomu nepriznal, možnože tu je ďalší Róm, ale aj cez to všetko, že som Róm, sa snažím byť objektívny aj v tomto prípade. Tak ako aj pán predseda výboru pre ľudské práva, pán Chmel, povedal, ani ja nie som sudca, ani vyšetrovateľ a nesnažím sa byť sudcom teda v tejto kauze, ani vyšetrovateľom, avšak mojou povinnosťou ako teda splnomocnenca pre rómske komunity bolo urobiť všetko pre to, aby sa tento incident čo najskôr vyšetril a objektívne teda zhodnotil.
My sme urobili zopár krokov, či už teda vyzvali sme hneď po incidente ministra vnútra listom, aby teda celú situáciu vlastne objasnil, vyzvali sme alebo požiadali inšpekciu ministerstva vnútra, aby v tejto kauze v podstate zaujala stanovisko, a taktiež v podstate po tom, ako sa to dostalo na Generálnu prokuratúru, tak sme boli orgánom, ktorý bol súčinný v podstate v tom, aby Generálna prokuratúra mala čo najobjektívnejšie informácie o celej tejto kauze. Poskytli sme Generálnej prokuratúre všetky informácie, ktorými sme disponovali.
Ja som hneď po incidente v podstate navštívil Moldavu nad Bodvou, stretol som sa s mnohými ľuďmi, stretol som sa aj so samotnými Rómami, stretol som sa aj s náčelníkom mestskej polície, ktorý je mimochodom môj žiak z vysokej školy. Cez to všetko nedokážem stále teda povedať, že som, nechcem byť sudcom v tejto kauze, a preto teda aj moje stanovisko bolo také, aké bolo. Máme dva pohľady na to, čo sa udialo v Moldave nad Bodvou. Máme pohľad mimovládnych organizácií a Rómov, ktorí hovoria, že zásah policajtov bol neadekvátny, a máme teda pohľad polície, ktorá tvrdí, že zásah bol primeraný a adekvátny.
Aby sme predišli tomu, toto je jediná cesta (rečník sa dotkol rukou helmy s kamerou), nestojí toto tak veľa peňazí, fakt to nestojí tak veľa peňazí. Toto používajú všetky demokratické krajiny. To my nebudeme prvá krajina, ktorá to začne používať. To stačí namontovať takúto malú kameru na výstroji policajtov a budeme mať o problém menej.
Takéto zásahy v podstate sa môžu stať nielen voči Rómom, môžu sa stať kdekoľvek. Ak chceme ochrániť políciu, ale aj tých, voči ktorým tento zásah v podstate je vedený, nič nám iné neostáva, len to, že investujeme pár stotisíc, možno to bude stáť menej ako pár stotisíc, možno to bude stáť iba 100-tisíc euro, ak by sme chceli vybaviť 300 policajtov, ak tá kamera bude stáť 300 euro, tak to nebude stáť ani 100-tisíc euro na to, aby sme vybavili 300 policajtov. To nie je tak veľa peňazí.
My dnes sa bavíme v podstate o veci bez toho, aby sme teda zároveň povedali, že tento zákon je nevyhnutnou súčasťou na to, aby sme predišli takýmto ďalším pochybnostiam.
Ja som hneď po incidente navrhol v podstate zopár opatrení, ktoré majú zabrániť v podstate takýmto pochybnostiam, ako som už spomínal, kamerový alebo obrazový záznam je, alebo zvukový záznam je nevyhnutnou súčasťou v podstate na to, aby sme predišli takýmto pochybnostiam. Samozrejme, ja som tiež hovoril o tom, že je potrebné urobiť všetko pre to, aby, ak polícia pri takýchto zásahoch v podstate zakročuje, aby použila jazyk, ktorému budú tí ľudia, voči ktorým tento zásah je určený, rozumieť.
Mohlo sa v Moldave kľudne stať to, že polícia rozdávala príkazy, ktorým Rómovia nerozumeli. Aj to sa mohlo stať. Ja chápem, že policajti majú jasné pravidlá, ako majú zakročovať v prípade, že ak ľudia neuposlúchnu príkazy. Tomu chápem. Len mohla nastať situácia, že tí Rómovia týmto príkazom nerozumeli. To sa mohlo stať. A tomu musíme predísť. Preto je veľmi dôležité, aby polícia pri takýchto zákrokoch používala jazyk, ktorému budú ľudia rozumieť.
Zároveň som hovoril taktiež o opatrení, ktorý by v podstate, ktorý súvisí s tým, aby bolo viac Rómov v Policajnom zbore. Pán minister veľmi dobre hovoril o tom, že policajní špecialisti sú kľúčovou teda jednotkou, alebo teda zložkou polície na to, aby jednak sme predišli rôznym, rôznej kriminalite, ktorá je páchaná touto komunitou, ale zároveň v podstate títo policajní špecialisti nám dávajú informácie alebo Policajnému zboru dávajú informácie, ktoré sú potrebné na objasnenie v podstate rôznych prípadov.
Riešenie je fakt veľmi jednoduché. Veľmi jednoduché a nie je tak drahé, aj keď teda sa spomína, že je to veľmi drahé. Nie je to drahé riešenie, stačí pripevniť takúto kameru na výstroj a môžme teda bez problémov čakať na to, že policajti, ak pochybia, tak budeme mať dôkaz o tom, že pochybili.
Ja nie som proti tomu, aby polícia zasahovala v osadách. Ak sú tam zločinci, nech zasahujú. Ak polícia má zasiahnuť voči akémukoľvek zločincovi, či už je to v osade, alebo aj tu v parlamente by mohli už zakročiť niektorí policajti, nech zakročia. Len nech robia svoju prácu zákonne, lebo zákon platí tak pre Róma, ako aj pre policajta. Ak takýto zvukový alebo obrazový záznam sa bude vyhotovovať, už som spomínal, ochráni samotného policajta, ktorý možno v niektorých prípadoch zvažuje, že či náhodou nebude inšpekčnou nejakou službou alebo teda oddelením postihnutý za svoj zákrok. Takýto systém monitorovací ochráni samotnú políciu a vzbudí väčšiu dôveru ľudí voči tomuto Policajnému zboru.
Ja verím, že nadišiel čas, a som rád, že pán minister povedal, že nový zákon o Policajnom zbore bude obsahovať toto opatrenie na to, aby sme túto legislatívu pripravili, a teda aj prijali, pretože nerád by som sa dožil toho, aby sme zase teda zvolávali mimoriadnu schôdzu k takémuto podobnému zásahu, nech už je vedený voči akejkoľvek skupine obyvateľstva, či už je vedený voči Rómom, alebo ktorémukoľvek inému občanovi tejto krajiny.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Pollák, absolútne s vami súhlasím, že vyhotovenie obrazového aj zvukového záznamu je nutné. Chráni policajtov, samozrejme.
A to je zaujímavé, že na našom výbore pre ľudské práva a menšiny prezident Policajného zboru to aj sľúbil, však aj vy ste tam boli. No ale následne na to v jednej televíznej relácii pán minister povedal, že to nie je možné. Predsa ten policajt musí byť minimálne o meter vyšší, teda v tej výške, aby všetko mohol snímať.
Som rád, že ste to ukázali, že to nie je potrebné, lebo to nebude mať jeden policajt, ktorého vraj podľa ministra treba aj chrániť, ale to bude mať každý, alebo aspoň by mal mať. Dúfam, že toto bude v tom zákone.
S jednou vecou ale nesúhlasím. Prepáčte, že to takto hovorím, vy ste totiž tvrdili, že ak by takýto kamerový systém bol, tak by sme tu dnes nemali mimoriadnu schôdzu. Tú mimoriadnu schôdzu nemáme vyslovene kvôli tomu, že čo sa stalo alebo čo sa nestalo v Moldave nad Bodvou. Tú mimoriadnu schôdzu máme preto, lebo vláda, ale takisto aj minister vnútra odmietli pani ombudsmanku vypočuť. Arogantne sa správali voči jednej inštitúcii. Tá inštitúcia fakticky má kontrolovať dodržiavanie ľudských práv. To nie je o Rómoch. To je práve o arogancii vlády voči jednej inštitúcii, ktorá v každej demokratickej krajine musí mať veľmi pevné svoje miesto. O tomto je dnešná schôdza.