30. schôdza

Pán poslanec Poliačik. Nie je v sále.
Pán poslanec Martvoň.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Frešo, musím uznať, že bolo to čisto iba politické vystúpenie. Politické preto, lebo v podstate obvinili ste nás, že sme urobili agresívne gesto, alebo vláda urobila agresívne gesto tým, že umlčala pani ombudsmanku, lebo nie je naša a že sa jej nedovolilo vystúpiť.
No, hovorím, znova to zopakujem, rokovací poriadok hovorí o umožnení udeliť slovo. A tu tým, že jej nebolo udelené slovo, ale bola vypočutá na iných fórach, podľa môjho názoru nedošlo vôbec k žiadnemu poníženiu.
Uznávam jednu vec, že pani ombudsmanka je ústavný orgán. Jej kompetencie sú zakotvené v ústave. Je to podobné ako pri predsedovi Súdnej rady, ktorého kompetencie sú taktiež zakotvené v ústave. A čo je paradox, že to isté sa udialo toho 10. augusta 2010. Mne je jedno, že kto je na čele Súdnej rady, ide o predstaviteľa ústavného orgánu, tiež nebol váš a tu na pôde parlamentu mu nebolo umožnené vystúpenie taktiež k vymožiteľnosti práva.
Ale viete, čo je ešte veľký paradox? Že práve o tom, či sa mu umožní vystúpiť, alebo nie, hlasovala aj pani, v tom čase pani poslankyňa, Dubovcová, ktorá nezahlasovala za, čiže mu neumožnila vystúpiť. Čiže tu je ten paradox, čo sa stal potom o rok a pol, že to isté sa udialo pani poslankyni, teda terajšej už ombudsmanke, ktorú si na druhej strane ako odborníčku vážim.
Čiže nehovorte o agresívnych gestách, keď v podstate sa udialo niečo 10. augusta 2010, lebo niekto nebol váš, a potom sa niečo obdobné na základe možnosti, či sa dá vystúpiť, alebo nie, udialo potom v roku 2013.
No a keď už hovoríme o agresívnych gestách, tak podľa mňa agresívnym gestom bol práve 11. júl 2012, keď ste s pánom poslancom Kaníkom vystúpili v rómskej osade, že chcete búrať čierne stavby a nastoliť tak zákon. To bolo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Mikuš.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ďakujem kolegovi Frešovi za vystúpenie a chcem nadviazať v tom zmysle na jeho vystúpenie, že práve ombudsman je to miesto, akási posledná inštancia, kde sa ľudia, inštitúcie môžu sťažovať vo svojich podnetoch proti porušeniu ľudských práv. Ak ombudsmanke príde takýto podnet, ona je povinná konať. Jej prišli dva podnety v súvislosti so spomenutým zákrokom polície.
A k tomu politikárčeniu alebo politike, o ktorej hovoril môj predrečník, si dovolím zacitovať dva citáty pani Dubovcovej.
Ten prvý citát: "Nerozumiem, prečo by štát, keď už viackrát čelil takýmto podozreniam, nemá mať najlepší záujem na tom, aby odstránil pochybnosti."
A druhý citát: "Nenavrhovala som žiadne stínanie hláv, nehovorila som, ako kto je a kto nie je zodpovedný, ja som iba žiadala, aby štát prijal také opatrenia, aby podobné akcie sa vykonávali tak, aby bol o nich kamerový záznam."
Takže o akom, o akej politike a politikárčení hovoríme?
Myslím si, že práve vláda prejavila tú aroganciu, keď nechcela hovoriť o tých záveroch, ktoré pani ombudsmanka vo svojich vystúpeniach a vo svojej správe dala. Prečo nemohla hovoriť na vláde a diskutovať? Je to trošku iný príklad, o ktorom hovorí pán kolega Martvoň. Myslím si, že vláda sa zachovala veľmi necitlivo a veľmi neslušne jednak k osobe aj vzhľadom k tomu, že je to žena, ale hlavne k úradu. V tom podporujem to, čo hovoril môj predrečník kolega Frešo.
Ďakujem.

S reakciou pán poslanec Frešo.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. No myslím, že to je úplne zrejmé, že podľa skutkov človek pozná, akým spôsobom a s akými ľuďmi má do činenia, nie podľa rečí.
Ja som presvedčený o tom, že takéto zatváranie hovorcov ľudských práv patrí niekde do komunizmu, do histórie, nie do súčasnosti, a som naozaj presvedčený, že to je aktom agresie. Som presvedčený, že o tom treba takto rozprávať, lebo je to signál pre všetkých tých, ktorí by sa v budúcnosti chceli sťažovať, že sa nedovolajú svojho práva a to ohrozuje všetkých ľudí v našej krajine a, samozrejme, hlavne ich ľudské práva.
Rovnako som presvedčený, že dovolávať sa toho, čo bolo v histórii, ako hovoril pán poslanec Martvoň, je úplná hlúposť. Úplná hlúposť. Treba si vytiahnuť latku, posúvať ju, latku, a nie stále sa vykrúcať a vyhovárať. Jednoducho aj platí jedna vec, ten, kto je silný a má veľa hlasov, v tomto prípade 83, to ste vy, si vždy výhovorku nájde. Vždy! To nie je žiadne umenie vykrúcať sa. Agresor má vždy dosť dobrých dôvodov, prečo je agresívny.
A skutočne tie triviálne požiadavky na to, aby bol kamerový záznam aj z akcie alebo aby bol kamerový záznam z toho, keď sú ľudia zadržaní, čož je úplne bežné vo vyspelom svete, a, áno, zvyšuje to istotu v to, že sú nie, nie je zneužívaná vládna moc, je niečo úplne samozrejmé, o čom sa ani nemusíme diskutovať, že niekto, kto toto donesie na vládu, by mal byť vypočutý.
Som presvedčený ale o niečom podstatne vážnejšom. Keď premiér Fico a koniec koncov jeho skoro nástupca pán Kaliňák toto ospravedlnil, takúto agresiu, tak je to obrovský signál pre ľudí v celej krajine. Áno, takto môže naša krajina vyzerať v budúcnosti. A, áno, tí, čo sa bojíte extrémizmu, bojíte sa oprávnene. Nebude mať kto zasiahnuť, lebo sa budú venovať tomu, aby držali svoju vlastnú moc tak, ako voči obyčajnej žene pani ombudsmanke Dubovcovej. Hanba!

Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Pollák za klub, poslanecký klub OĽaNO, nech sa páči.

(Rečník po príchode k rečníckemu pultu položil naň helmu s kamerou.)
Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, kolegyne, kolegovia, ak by sme, ak by v Moldave policajti mali namontované na svojej výstroji takéto, takúto kameru, tak dnes by sme tu zbytočne nesedeli. Dnes by sme mohli rozprávať o dôležitých iných veciach, ktoré trápia našu krajinu. Keby v Moldave nad Bodvou vtedy, keď zasahovali policajti na Slovensku, platila legislatíva, ktorá by zaviedla povinnosť policajtom používať pri zásahoch špeciálnych jednotiek kamerový systém alebo vyhotoviť zvukový alebo obrazový záznam, dnes by sme tu nesedeli.
Dámy a páni, dnes hovoríme o citlivej téme v čase, kedy extrémizmus dáva niekoľko faciek našej krajine a výsledky volieb v Banskej Bystrici sú toho príkladom, ale aj nedávny incident v Nitre je toho príkladom. Slovensko dostáva niekoľko faciek od extrémizmu, alebo prostredníctvom extrémizmu, a ja by som bol veľmi rád, keby sme všetci v tejto situácii vážili slová, ktoré používame, aby sme týmito slovami v podstate nespôsobili ešte väčší problém. Aby sme týmito slovami neprispeli k ďalšej radikalizácii na Slovensku.
Ja si uvedomujem to, že som jediný Róm v tomto parlamente, aspoň neviem o tom, že by tu bol nejaký ďalší iný, nikto sa k tomu nepriznal, možnože tu je ďalší Róm, ale aj cez to všetko, že som Róm, sa snažím byť objektívny aj v tomto prípade. Tak ako aj pán predseda výboru pre ľudské práva, pán Chmel, povedal, ani ja nie som sudca, ani vyšetrovateľ a nesnažím sa byť sudcom teda v tejto kauze, ani vyšetrovateľom, avšak mojou povinnosťou ako teda splnomocnenca pre rómske komunity bolo urobiť všetko pre to, aby sa tento incident čo najskôr vyšetril a objektívne teda zhodnotil.
My sme urobili zopár krokov, či už teda vyzvali sme hneď po incidente ministra vnútra listom, aby teda celú situáciu vlastne objasnil, vyzvali sme alebo požiadali inšpekciu ministerstva vnútra, aby v tejto kauze v podstate zaujala stanovisko, a taktiež v podstate po tom, ako sa to dostalo na Generálnu prokuratúru, tak sme boli orgánom, ktorý bol súčinný v podstate v tom, aby Generálna prokuratúra mala čo najobjektívnejšie informácie o celej tejto kauze. Poskytli sme Generálnej prokuratúre všetky informácie, ktorými sme disponovali.
Ja som hneď po incidente v podstate navštívil Moldavu nad Bodvou, stretol som sa s mnohými ľuďmi, stretol som sa aj so samotnými Rómami, stretol som sa aj s náčelníkom mestskej polície, ktorý je mimochodom môj žiak z vysokej školy. Cez to všetko nedokážem stále teda povedať, že som, nechcem byť sudcom v tejto kauze, a preto teda aj moje stanovisko bolo také, aké bolo. Máme dva pohľady na to, čo sa udialo v Moldave nad Bodvou. Máme pohľad mimovládnych organizácií a Rómov, ktorí hovoria, že zásah policajtov bol neadekvátny, a máme teda pohľad polície, ktorá tvrdí, že zásah bol primeraný a adekvátny.
Aby sme predišli tomu, toto je jediná cesta (rečník sa dotkol rukou helmy s kamerou), nestojí toto tak veľa peňazí, fakt to nestojí tak veľa peňazí. Toto používajú všetky demokratické krajiny. To my nebudeme prvá krajina, ktorá to začne používať. To stačí namontovať takúto malú kameru na výstroji policajtov a budeme mať o problém menej.
Takéto zásahy v podstate sa môžu stať nielen voči Rómom, môžu sa stať kdekoľvek. Ak chceme ochrániť políciu, ale aj tých, voči ktorým tento zásah v podstate je vedený, nič nám iné neostáva, len to, že investujeme pár stotisíc, možno to bude stáť menej ako pár stotisíc, možno to bude stáť iba 100-tisíc euro, ak by sme chceli vybaviť 300 policajtov, ak tá kamera bude stáť 300 euro, tak to nebude stáť ani 100-tisíc euro na to, aby sme vybavili 300 policajtov. To nie je tak veľa peňazí.
My dnes sa bavíme v podstate o veci bez toho, aby sme teda zároveň povedali, že tento zákon je nevyhnutnou súčasťou na to, aby sme predišli takýmto ďalším pochybnostiam.
Ja som hneď po incidente navrhol v podstate zopár opatrení, ktoré majú zabrániť v podstate takýmto pochybnostiam, ako som už spomínal, kamerový alebo obrazový záznam je, alebo zvukový záznam je nevyhnutnou súčasťou v podstate na to, aby sme predišli takýmto pochybnostiam. Samozrejme, ja som tiež hovoril o tom, že je potrebné urobiť všetko pre to, aby, ak polícia pri takýchto zásahoch v podstate zakročuje, aby použila jazyk, ktorému budú tí ľudia, voči ktorým tento zásah je určený, rozumieť.
Mohlo sa v Moldave kľudne stať to, že polícia rozdávala príkazy, ktorým Rómovia nerozumeli. Aj to sa mohlo stať. Ja chápem, že policajti majú jasné pravidlá, ako majú zakročovať v prípade, že ak ľudia neuposlúchnu príkazy. Tomu chápem. Len mohla nastať situácia, že tí Rómovia týmto príkazom nerozumeli. To sa mohlo stať. A tomu musíme predísť. Preto je veľmi dôležité, aby polícia pri takýchto zákrokoch používala jazyk, ktorému budú ľudia rozumieť.
Zároveň som hovoril taktiež o opatrení, ktorý by v podstate, ktorý súvisí s tým, aby bolo viac Rómov v Policajnom zbore. Pán minister veľmi dobre hovoril o tom, že policajní špecialisti sú kľúčovou teda jednotkou, alebo teda zložkou polície na to, aby jednak sme predišli rôznym, rôznej kriminalite, ktorá je páchaná touto komunitou, ale zároveň v podstate títo policajní špecialisti nám dávajú informácie alebo Policajnému zboru dávajú informácie, ktoré sú potrebné na objasnenie v podstate rôznych prípadov.
Riešenie je fakt veľmi jednoduché. Veľmi jednoduché a nie je tak drahé, aj keď teda sa spomína, že je to veľmi drahé. Nie je to drahé riešenie, stačí pripevniť takúto kameru na výstroj a môžme teda bez problémov čakať na to, že policajti, ak pochybia, tak budeme mať dôkaz o tom, že pochybili.
Ja nie som proti tomu, aby polícia zasahovala v osadách. Ak sú tam zločinci, nech zasahujú. Ak polícia má zasiahnuť voči akémukoľvek zločincovi, či už je to v osade, alebo aj tu v parlamente by mohli už zakročiť niektorí policajti, nech zakročia. Len nech robia svoju prácu zákonne, lebo zákon platí tak pre Róma, ako aj pre policajta. Ak takýto zvukový alebo obrazový záznam sa bude vyhotovovať, už som spomínal, ochráni samotného policajta, ktorý možno v niektorých prípadoch zvažuje, že či náhodou nebude inšpekčnou nejakou službou alebo teda oddelením postihnutý za svoj zákrok. Takýto systém monitorovací ochráni samotnú políciu a vzbudí väčšiu dôveru ľudí voči tomuto Policajnému zboru.
Ja verím, že nadišiel čas, a som rád, že pán minister povedal, že nový zákon o Policajnom zbore bude obsahovať toto opatrenie na to, aby sme túto legislatívu pripravili, a teda aj prijali, pretože nerád by som sa dožil toho, aby sme zase teda zvolávali mimoriadnu schôdzu k takémuto podobnému zásahu, nech už je vedený voči akejkoľvek skupine obyvateľstva, či už je vedený voči Rómom, alebo ktorémukoľvek inému občanovi tejto krajiny.
Ďakujem za pozornosť.

S faktickými poznámkami osem poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Bugár.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Pollák, absolútne s vami súhlasím, že vyhotovenie obrazového aj zvukového záznamu je nutné. Chráni policajtov, samozrejme.
A to je zaujímavé, že na našom výbore pre ľudské práva a menšiny prezident Policajného zboru to aj sľúbil, však aj vy ste tam boli. No ale následne na to v jednej televíznej relácii pán minister povedal, že to nie je možné. Predsa ten policajt musí byť minimálne o meter vyšší, teda v tej výške, aby všetko mohol snímať.
Som rád, že ste to ukázali, že to nie je potrebné, lebo to nebude mať jeden policajt, ktorého vraj podľa ministra treba aj chrániť, ale to bude mať každý, alebo aspoň by mal mať. Dúfam, že toto bude v tom zákone.
S jednou vecou ale nesúhlasím. Prepáčte, že to takto hovorím, vy ste totiž tvrdili, že ak by takýto kamerový systém bol, tak by sme tu dnes nemali mimoriadnu schôdzu. Tú mimoriadnu schôdzu nemáme vyslovene kvôli tomu, že čo sa stalo alebo čo sa nestalo v Moldave nad Bodvou. Tú mimoriadnu schôdzu máme preto, lebo vláda, ale takisto aj minister vnútra odmietli pani ombudsmanku vypočuť. Arogantne sa správali voči jednej inštitúcii. Tá inštitúcia fakticky má kontrolovať dodržiavanie ľudských práv. To nie je o Rómoch. To je práve o arogancii vlády voči jednej inštitúcii, ktorá v každej demokratickej krajine musí mať veľmi pevné svoje miesto. O tomto je dnešná schôdza.