33. schôdza

Kolegovia, naozaj vám ďakujem za reakciu, ale, ale posledný rečník ma inšpiroval k jednej poznámke.
Kolegovia, povedal to aj americký minister zahraničných vecí John Kerry, že takto sa nesprávame predsa v 21. storočí. A to je hrozne naivné. Prečo si máme myslieť, že 21. storočie je storočím, v ktorom žijú zo svojej podstate iní ľudia ako v 17. a 16., 15. alebo v 20. storočí? Veď preto som si dovolil vysloviť všetky tie varovania, že ja neverím na to, že 21. storočie znamená automaticky zlepšenie ľudského pokolenia. No neznamená, preto si treba dávať pozor.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem, ďakujem pekne, vážená pani podpredsedníčka, ctené dámy, vážení páni, kolegyne, kolegovia. Ja som niektoré z myšlienok, ktoré by som rád zdieľal, vyjadril na tom rozšírenom, otvorenom rokovaní zahraničného výboru 10. marca. Považoval som aj samotný námet, ktorý sa stáva postupne realitou, za veľmi dôležitý, aby to, čo sa deje v susednom štáte, najväčšom, dôležitom, každý je dôležitý, ale nehovoriť o Ukrajine na pléne a neprijať stanovisko, ktoré by mohlo byť vyjadrením za republiku, za suseda, za člena Európskej únie, člena medzinárodnej organizácie včítane Severoatlantickej aliancie, by bolo našou chybou, veľkou slabinou, priam nezodpovednosťou voči susedovi, voči ľuďom a, samozrejme, aj ďalším našim partnerom, s ktorými zdieľame osudy.
Ak sme to dokázali v prípade takých konfliktov alebo miest, ktoré sú ďalej, a predsa sú blízko - ako na Balkáne alebo v prípade Kosova -, tak o to viac plénum Národnej rady by malo byť zrelé na prijatie spoločného dôrazného konštruktívneho stanoviska, aby bolo jasné, kde stojí Slovensko, a či a ako sa na neho môže Ukrajina z hľadiska svojich vzťahov v budúcnosti, perspektívy opierať a spoliehať. Potrebujeme reálnu solidaritu, nielen nejakú politologickú alebo technickú, ale skutočnú, ktorú ľudia cítia. Hovorím to preto, lebo je 100 rokov od času, keď možno nenápadne alebo nečakane, ale predsa začalo storočie vojen v Európe. Prvá svetová, potom pauza, revanš, ešte väčšia druhá a potom tretia studená svetová vojna. Dnes sa to hlavne mladším zdá ako samozrejmosť, ale mier v Európe samozrejmosťou nebol, nie je a nikdy nebude.
To, že na takmer 70 rokov sa dá rátať mierové obdobie a spoločenstvo na Západe, nie je ani naša realita a už vôbec nie Ukrajincov alebo Východoeurópanov. Spomínam to preto, lebo celé je to o na jednej strane európskej Ukrajine, teraz nemyslím kultúru alebo geografiu, ale základné hodnoty, pravidlá, inštitúcie, ktoré takéto spolužitie, spoločenstvo, spolupatričnosť reprezentujú, ako sloboda, demokracia, vláda práva. To, čo my máme, aj keď nie ideálne alebo s mnohými chybami, je iným upierané. Nie je to samozrejmé a ide o univerzálne hodnoty. Ľudia na Ukrajine by sa nám pri debatách o kríze, o problémoch s nami hneď vymenili, pretože to je neporovnateľné.
Druhou líniou je iná geopolitika istého euroázijského priestoru, ktorý je tiež mocenský, kde vidíme významné a konfliktné vojenské a vojnové posuny hraníc, dominancie nad územiami, invázie, agresie, iné geopolitické záujmy. A som presvedčený, že v tomto zápase medzi univerzálnymi hodnotami a robustnou, priam brutálnou silou máme stáť na tej správnej strane.
Ten zápas bude pokračovať, je celosvetový a stále sa aktualizuje a to nehovorím preto, aby sme teraz nejak filozoficky a globálne rozprávali, ale je tu konflikt, problém v susednom štáte a nás sa to týka. Tie témy okolo bezpečnosti, migrácie, hraníc, ekonomiky, energetiky aj boli, aj sú a verím, že budú pomenované tak, aby Slovensko hájilo svoje prirodzené, každodenné aj strategické záujmy a zámery. Ale na druhej strane by sme mali vedieť využiť svoju polohu, svoju blízkosť, už či kultúrnu, alebo mentálnu, komunikačnú, práve preto, lebo to Ukrajine môže napomáhať v ďalších týždňoch a mesiacoch aj rokoch. Máme veľa skúseností. Slovenská cesta bola pre mnohých zaujímavá, inšpirujúca a je úspešná, napriek všetkým slabinám alebo zlyhaniam je to cesta, ktorá môže poslúžiť aj iným ako príklad. Máme diplomaciu a politiku, ktorá môže napomáhať pri všetkých významných rokovaniach o tom, ako ďalej na Ukrajine včítane menšinovej politiky, resp. toho, čo je dnes citované aj vo vyhlásení zahraničného výboru.
Priatelia, cena za nerozšírenie Európskej únie alebo zastavenie toho procesu je oveľa vyššia než cena, ktorú do istej miery už aj my ako 28 zdieľame preto, lebo ani Balkán, ani východná Európa nemá lepšiu alternatívu ako spoločný priestor, kde platia mierové pravidlá a právo. Tá únava, laxnosť alebo odklad procesov je veľmi drahý aj pre nás, a preto to pripomínam, lebo Slovensko dnes má vplyv na proces rozširovania v regióne východu, východnej Európy viac ako kedykoľvek predtým. Mali by sme byť jasnými advokátmi týchto procesov v záujme aj svojom, nielen dotknutých krajín. To vyhlásenie sme podporovali, formovali spolu a som presvedčený, že reflektuje dôležité súčasti situácie a východísk alebo riešenia.
Ale dovolím si predsa len na záver pár slov navrhnúť, lebo som možno s vami viacerými sledoval teraz o 12.00 hod. prejav prezidenta Ruskej federácie Vladimíra Putina. Bol to zaujímavý prejav, svojím podaním impozantný, slávnostný, ale aj robustný, silný, odhodlaný. Hovoril o mnohých súvislostiach historických aj aktuálnych, o Kryme a Sevastopole, ktorý ma osobitný status, z čoho bolo evidentné, že ide aj o mocenský a výrazne mocenský a bezpečnostný záujem Ruska, keď hovoril o tom, aby do Sevastopola NATO prišlo k nám, nie my k nim do Sevastopola, kde je ruská flotila v Čiernom mori.
Ale dve veci ma zaujali ako nepravdivé, ako posunuté a skôr zneužité, lebo to tak nebolo. Zjednotenie Nemecka, ktoré je dôležité pre pamäť a pre históriu a súčasnosť, lebo zjednotenie Berlína a zjednotenie Nemecka je predpokladom zjednotenia Európy, dokonca si dovolím povedať, že aj možno ďalších rozdelených miest a krajín, napr. Nikózie a Cypru. Zjednotenie Nemecka nenastalo obsadením východného územia západnými mocnosťami. To, ako sa dejú procesy na Kryme, nie je v zhode s tým, čo sa dialo pri zjednotení Berlína a zjednotení Nemecka. To je veľká nepresnosť alebo úmysel porovnávať neporovnateľné.
A druhý veľmi zlý príklad je porovnávať rozpad Juhoslávie a rozpad Sovietskeho zväzu. Tragický, dramatický, krvavý rozpad Juhoslávie je veľkou cenou za to, čo sa tam naakumulovalo a zároveň pretavilo z režimu komunistického do nacionalistického, a tie konflikty boli veľmi drahé. Prirovnávať rozpad Juhoslávie s rozpadom Sovietskeho zväzu neobstojí hlavne preto, lebo od rozpadu Sovietskeho zväzu Ruská federácia ako suverénny, slobodný a verím, že v tých rokoch zodpovedný štát, konala tak, že v '94. garantovala územnú celistvosť a všetky ďalšie súvislosti pri procese likvidácie jadrových zbraní v Európe. Ukrajina pristúpila na tento dohovor, na túto zmluvu veľmi vážnu, veľmi citlivú po studenej vojne s garanciami od Spojených štátov amerických, od Veľkej Británie a Ruskej federácie. Rusko garantovalo územnú celistvosť, nie nejaké budúce obsadzovanie a referendovanie. Nemám nič proti referendám, ale keď sa obsadí vojensky územie a potom organizuje rýchlo referendum, to nebýva európsky štýl. To patrí trošku inde do histórie než v 21. storočí.
V '97. roku Ruská federácia ako suverénny európsky štát podpísala Zmluvu o priateľstve, spolupráci a partnerstve medzi Ukrajinou a Ruskou federáciou, ktorej súčasťou sú všetky tieto garancie, rešpektovanie medzinárodného práva, suverenity, územnej celistvosti, nezávislosti Ukrajiny, Charty OSN. To čo boli za zmluvy? To už neplatia alebo len niekedy, alebo podľa období prezidentov? Pacta sunt servanda, to platilo a bolo dobre. Keď to neplatí, je zle. Pripomínam to preto, lebo to, čo sa dialo následne od minulého mesiaca pri obsadzovaní Krymu a teraz s referendom, nie je v súlade s medzinárodným právom, nie je to porovnateľné so zjednocovaním ani Nemecka, ani s vývojom, ktorý bol citovaný. Preto je to, čo sa deje s územím Ukrajiny, anexiou, anexiou, lebo je to použitie sily a v rozpore s medzinárodným právom, pričlenenie územia za mohutnej vojenskej prítomnosti na dotknutom území.
Nechcem tým spochybňovať ani vôľu, ani blízkosť, ale ak by takýto proces mal byť legitímnym, pravidelným, no tak to bude iné 21. storočie, než by sme chceli. Predstavte si takéto scenáre tu v regióne strednej, východnej, juhovýchodnej Európy. Skúsme trošku modelovať. Predtým zmluvy, garancie, nikdy, veríme - ale potom iné scenáre. A už sa nájdu herci, už sa nájdu všelijakí kváziprezidenti alebo prezidenti naozaj, ale negarantujúci, nie statoční, skôr skorumpovaní a defraudujúci záujmy svojej vlastnej krajiny. Preto navrhujem k vyhláseniu, s ktorým Kresťanskodemokratické hnutie súhlasí, záverečných pár slov. Tieto slová znejú a tým aj celý proces za anexiu územia Ukrajiny, teda posledná veta by znela:
"Slovenská republika považuje toto referendum za neplatné a tým aj celý proces za anexiu územia Ukrajiny."
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Chcela by som vás ešte doplniť, pán poslanec, pretože aj ja som sa pozerala na víťaznú reč pred pozvanými poslancami a rôznymi VIP-ákmi Putina. Putin doslovne povedal: "Krym bol vždy Rusko a Rusko bolo vždy pre Krym. To je naša kultúra a naša národná hrdosť."
To znamená, že vraciame sa znovu k Blut und Boden filozofii a vraciame sa znovu do 20. storočia, do nacionalistických vyhlásení, a to je to, čo ma na tom najviac desí, na tej dnešnej reči Putina. Teraz je už len otázka, čo bude chcieť Putin ďalej, lebo predsa sa nemôže takto zastaviť. Dnes je v Rusku okrem pár svetlých ľudí, všetci sú nadšení, ako bude Rusko znovu veľké, aké imperialistické bude a hlavne ako sa ho všetci budú znovu báť. Veď o to ide! Čo bude chcieť, koridor do Kaliningradskej oblasti cez štát NATO, to znamená Litvu? Alebo čo ešte bude, do akej konfrontácie sa bude posúvať?
A to sú tie otázky, o ktorých my tu musíme hovoriť, pretože my musíme mať, my musíme mať zhodu, politický konsenzus medzi všetkými dôležitými silami a osobnosťami Slovenska, aby sme vedeli, aký, akým spôsobom sa postavíme voči týmto ďalším výbojom.

Ďakujem za slovo. Dovoľte, aby som doplnil, a moja reakcia bude o tom, že ak to vyzerá aj u nás, musíme si dávať na to pozor a záleží mi na tom z dôvodu, keď včera pani europoslankyňa Beňová-Flašíková povedala, že bolo platné referendum, čiže vôľa ľudu, treba ho rešpektovať.
Vážená Národná rada, ak bolo platné referendum na Slovensku - taká malá vec ohľadom obce Tešedíkovo, Pered -, a treba ho rešpektovať. Keď už ideme týmto smerom, tak by si vláda mala uvedomiť, že aj to bolo jedno platné referendum, ktoré doma nevieme spraviť tak, ako by malo byť. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja som skôr úmyselne pripomenul rok 1914, lebo už je veľmi dávno, málokto žije, kto vtedy žil, a chcem tým len povedať, že pritom to storočie bolo plné násilia, totality, ideológií. A teraz je 2014, to nie je symbolika, to je o tom, že aj toto storočie potrebuje nejaké ukotvenie v hodnotách, v pravidlách, inak sa môže zvrhnúť! A náš hlas, náš postoj je súčasťou hľadania alebo odpovede, to nie sú len nejaké márne debaty, a preto som presvedčený, že keď parlament Slovenskej republiky, malého, ale dôležitého demokratického štátu, povie pre pamäť a pre súčasnosť toto posolstvo, tak tým pripomína, že ako Európa svojím spôsobom doplatila na nezodpovednosť, na nacionalizmus, na rôzne pokušenia moci pred 100 rokmi, ktoré nedávno sme skončili, a teraz snáď to 21. storočie bude iné. Bude iné, ak bude viac solidarity a viac ľudskosti. O jednom je náš vzťah každodenný, empatia, sympatia, reálna solidarita a to druhé je o práve, ktoré ak dominuje nad silou, tak sa slabí, malí, menším, chudobnejším môže dariť. Ak bude sila dominovať, to bude zase ťažké, ba konfliktné storočie. Teraz o toto ide aj v Ukrajine.

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte pár slov ako člen zahraničného výboru, pričom moje slová, si myslím, že nebudú celkom politicky korektné, ale na to som si už zvykol. Niekto tu povedal, že hrozí studená vojna. Ja by som tak povedal, že bodaj by len tá hrozila, a nie aj nejaká nestudená.
Samozrejme, budem za toto uznesenie hlasovať tak, ako som to urobil aj v zahraničnom výbore. Aj keď aj v zahraničnom výbore som navrhol, by som bol navrhol aj snáď niečo viac, ale tam sme sa vlastne nakoniec dohodli, že necháme to tak, ako to bolo navrhnuté. Na druhej strane treba oceniť aj zahraničný výbor, aj ministerstvo zahraničia za opakované rozpravy k tejto téme, ktorá napríklad bude zajtra pokračovať, o 9.00 hod. ráno tu príde veľká delegácia ukrajinských poslancov rôznych úrovní, s ktorou budeme mať, dúfam, dobrú debatu. Isteže všetci ste tam vítaní, aj keď to bude v miestnosti č. 30, kde asi sa veľa ľudí nezmestí.
Dovoľte pár poznámok k uzneseniu a vôbec k situácii na Ukrajine, pretože jedna zo základných, že to malo byť trolinka skôr celé. Tu bolo pokusov viac urobiť rozpravu na tú tému, keď ešte sa nerinčalo zbraňami, ale vtedy sme to odsúvali a čas sme na to nemali. Ďalej sú tu mnohé také, by som povedal, nezodpovedané otázky, ktoré hovoria o tom, že tá vina skutočne není taká, že bipolárna, že len jeden áno, druhý nie, že je to tak rozprestrené medzi viacerých účastníkov tohto konfliktu. Neviem si predstaviť, aby Rusko a Ukrajina, krajiny, ktoré majú svoju históriu, blízkosť jazykovú, orientáciu náboženskú, kultúru a tak ďalej, naraz takto na seba začali, by som povedal, havkať a vyhrážať sa zbraňami. Čiže je za tým aj niečo iné.
Otázky by som dal najprv na Ukrajinu, až dovolíte, no. Aj bola reč o tom aj na zahraničnom výbore, takže až niektorú myšlienku svojich kolegov som si dovolil použiť, tak, prepáčte, ale sú to aj moje myšlienky, no. To objavenie sa tých nacistických znakov a vyhlásení, napr. tej organizácie Pravý sektor, je prekvapujúce a môže to ľudí, nielen na Ukrajine, zneistiť a podráždiť. Ten schválený jazykový zákon bol vyslovenou provokáciou voči Rusom, keď bolo tam mnoho iných problémov ekonomických a bohvieakých v takomto porevolučnom čase a oni teda s najmenším, Strana regiónov zrazu schvália, bác, jazykový zákon. Majdan. (Reakcia z pléna.) Možnože to bol aj niekto iný, no môžeš ma doplniť, teda mne sa zdá, že Strana regiónov tam mala väčšinu, ale proste prešiel jazykový zákon, ktorý bol naozaj provokáciou. Hovorilo sa: "Majdan povedal, Majdan navrhol, Majdan zakázal, Majdan, Majdan..." No nebolo to nikdy poriadne jasné, že kto je to vlastne ten Majdan, iste to boli ľudia, ktorí tam dlhé mesiace na tej zime sedeli alebo protestovali, ale naraz sa zistilo, že z budov patriacich Majdanu boli snajperi, ktorí strieľali do obidvoch strán. To by bola, to je kľúčová záležitosť, to by som sa rád dozvedel, že kto bol za tými snajpermi, kto si ich objednal, prípadne zaplatil, no. Aj na Ukrajine mnohých hnevá, že je tam veľa oligarchov, mnohí nie sú ukrajinského pôvodu, multimilionári, ktoré svoje peniažky vyvážajú von alebo do daňových rajov a nenechávajú ich doma. Toto, myslím, že nie je len prípad Ukrajiny, ale v mnohých aj v médiách, aj z iných správ som zachytil, že toto tiež mnohých ľudí tam hnevá. No a ďalej, isteže po demokratických voľbách bude mandát vlády jasný. To, že niekto spochybňoval tento mandát vlády, celkom sa tomu nemožno diviť, aj keď v revolučných časoch býva to aj takto. Len potom tá orientácia tej vlády je diskutabilná v niektorých bodoch, o ktorých som už hovoril.
Úloha Spojených štátov, USA, je tiež nezanedbateľná určite, napríklad v našom dokumente o nich absolútne nič nehovoríme, ťažko to tam dať, ale rýchla ponuka Medzinárodného menového fondu, že vám pomôže vo vašich štrukturálnych reformách, bola viac ako podozrivá, a keď ten slávny telefonát, kde pani poradkyňa ministra zahraničných vecí, tuším sa volá Nulan alebo Mulan, Mulan je, myslím si, nejaká hrdinka z nejakého filmu, ale teraz už presne neviem, že. Indiánka to bola, ale Nuland, nie tá... (Reakcia z pléna.) Pocahontas, éj, toto sme už ďaleko. Proste pani Nuland odporučila veľvyslancovi Ameriky v Ukrajine, kto by mohol byť premiérom a kto nemôže byť premiérom, čo sa vzápätí stalo. Nehovoriac o tom, že urazila celú Európsku úniu a včítane, teda včítane i nás. Iste si pamätáte prípad Kosova, keď zástupca Spojených štátov odporučil parlamentu Kosova esemeskou, kto má byť prezidentom Kosova, bolo to v mnohých médiách kosovských, čo sa hneď aj vzápätí stalo, a neskôr ho Ústavný súd odvolal, ale to možnože z iných dôvodov, ale proste to bolo veľmi, veľmi zvláštne.
Európska únia. Samozrejme, my sme Európska únia, čiže to hovorím aj za nás, keď Putin navrhoval v minulosti poradu Európska únia - Putin - Ukrajina, tak vtedy na to Európska únia nemala čas. To, myslím, že bola chyba, tam sa dalo mnohému predísť. Takisto peniaze najprv dal Putin a až potom naraz mala aj Európska únia na podporu reforiem svoje peniaze. Veľmi podobné tým, ktoré dal a potom stiahol Putin.
Toto je tiež vážna námietka, že keď európske krajiny viaceré - a to je len iba 5 a Slovensko je medzi nimi - neuznalo Kosovo, oni uznali Kosovo, ale keď je podobná situácia na Kryme, tam sú proti. Čiže ten rozpor Kosovo a Krym by si mali oni jasne uvedomiť. Slovensko je proti aj tomu, aj tomu, aj robí dobre.
Európska únia. Sankcie. No, je to také plesknutie do vody, si myslím, lebo vlastne to, že niekomu zakážu vycestovať, alebo to, že na obchodnej úrovni zmrazia nejaké tieto alebo obchod obmedzia, sa skôr inde vyplatí, lebo videli ste štatistiky, že je rozdiel asi 100 mld. euro v prospech Ruska, a nehovorím, že to isté aj Rusi môžu spraviť na strane svojej, ako sa už aj vyhrážajú.
No a teraz poďme ešte k Rusku, to je už posledný akťor v tomto. To, že sa stáva veľmocou, že rastie, že má svoje zdroje, nie malé, že Európa závisí aj od jeho plynu, že má atómové zbrane, to je fakt, a teda niektorí sú na základe toho aj znervóznení. Na druhej strane tak, ako budeme schvaľovať v rímskom teraz, či to je agresia, v tom rímskom štatúte, onedlho, možno ešte aj dnes, tak to naozaj sa plne hodí na to, čo, čo Rusko spravilo momentálne na Kryme. Možno aj, ešte aj horšie a je to, samozrejme, podobné k téme, to isté ako rok 1968. Aj tam to bolo treba dlho pripravovať. Ja som sa tu rozprával s diplomatmi ruskými, tí vylučovali niečo takéto. O pár dní sa to stalo. Tvrdiť potom, že sa jednalo o krymskú domobranu, je skutočne trápne až, by som povedal, drzé. Možnože Putin mal počkať na demokratické voľby, keď mal aj oprávnené námietky, ja som už hovoril voči legitimite terajšej ukrajinskej vlády. Vlastne to bude za dva mesiace. Mnohí hovorili aj predtým, že pre Ukrajinu není buď - alebo, Európska únia - Rusko, ale aj - aj. Aj Európska únia, aj Rusko. Ukrajina je mostom medzi práve Európskou úniou a Ruskom a nemôže sa prikloniť len k jednému alebo k druhému. Určite ho Európska únia, Ukrajinu, ešte dlho medzi seba za plnohodnotného člena neprijme a vlastne v tej asociačnej dohode určite by išlo najmä o voľný obchod, čo by nemuselo Ukrajine len prispieť.
Ja osobne verím teda záverom, že nakoniec na Ukrajine vyhrá zdravý rozum a že tam zavládne mier, aj keď niektoré veci, sa mi zdá, už sú nevratné, a tu vidím aj určitú dôležitosť Slovenska aj jeho diplomacie, ktoré pozná mentalitu obidvoch týchto krajín a určite nebude podozrievané z nejakých veľmocenských záujmov, čiže slovenská diplomacia, tak ako sa napr. deje už dlhé roky na Cypre medzi gréckymi, gréckou a tureckou stranou, by mohla byť aj tuná naozaj takýmto nejakým jazýčkom.
No a posledná poznámka je k tomu uzneseniu. Keď čítame to, tretí, tretí odtrh zhora, tak tam je napísané, že Národná rada podporuje demokratické premeny a európske smerovanie Ukrajiny odrážajúce suverénnu vôľu jej obyvateľov. Viem, čo tým myslíme, ale určite na Ukrajine nie sú všetci, otázka, čo je väčšina orientovaná na európske smerovanie Ukrajiny. Čiže ja som to povedal aj na zahraničnom výbore, tam ma ubezpečili, že to myslia ináč, ale ja by som to videl a navrhujem, aby to bolo takto, že:
"... podporuje demokratické premeny a európske smerovanie Ukrajiny s ohľadom na suverénnu vôľu jej obyvateľov vyjadrenú vo voľbách".
Tieto "s ohľadom na" a "vyjadrenú vo voľbách" by som tam dal, lebo nepredpisujme Ukrajine, jaká je jej suverénna voľba, a netvárme sa, že naozaj je úplne jasné, že všetci chcú ísť hneď do Európskej únie alebo podpísať asociačnú dohodu, no však to bol jeden z hlavných problémov, ktoré tam medzi východom a západom vznikol.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Pán kolega Mikloško, ja len jednu vec sa pokúsim uviesť na správnu mieru.
Povedali ste, že to nie je dobré, že Rusko a Ukrajina začali navzájom na seba havkať a hroziť si zbraňami. Preboha, kedy Ukrajina havkala na Rusko a hrozila zbraňami? To je len rečnícka otázka. Ďakujem.

Ďakujem. Pán Mikloško, som veľmi rada, že boli povedané tie slová, ktoré ste vy tlmočili. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Takisto sa pripájam k tým, ktorí súhlasia s pánom poslancom Mikloškom vo viacerých bodoch. Napríklad aj v tom, že mne vadí na tom, že tú ukrajinskú novú vládu považujeme za úplne legitímnu, ja s tým úplne celkom nesúhlasím do tej miery, že pod akým tlakom bola aj tá Strana regiónov, vonku čakal rozzúrený dav, oni keby hlasovali inak, tak ja sa obávam, ako by to s nimi dopadlo.
Ďalšia vec, ktorá ma trošku znepokojuje, je, že do popredia na Ukrajine prichádzajú myšlienky súvisiace s neofašizmom, nacizmom, to nie je len strana Tretí sektor (pozn. red.: správne má byť Pravý sektor) pána Jaroša, to je napríklad aj pána Ťahneboka, ktorý je výraznou persónou ukrajinskej opozície. Ak sa nemýlim, tak jeho strana Sloboda a takisto jeho minulosť je naozaj spätá s myšlienkami, ktoré sa hlásia k neonacizmu, dokonca, sa nebojím povedať názor, že až k fašizmu. Trošku ma mrzí, že nikto z predrečníkov nehovorí podľa mňa o jednom kľúčovom bode, a to je, určite si pamätáte, že to napätie, ktoré eskalovalo, sa naozaj podarilo nejakým spôsobom upokojiť zásluhou niektorých ministrov zahraničných vecí, ktorí vlastne dojednali dohodu medzi opozíciou na jednej strane a prezidentom Janukovyčom, lenže táto dohoda nikdy nezačala platiť. Pýtam sa - a možno aj vás, pán predseda zahraničného výboru Šebej, možno aj ostatných -, že čo si myslíte, prečo, lebo podľa mňa toto je kľúčový moment. Ďakujem.

Len krátko. Na Ukrajine sa rinčí zbraňami, Rusi majú aj atómové zbrane, bojím sa, že tam môže dôjsť k veľmi vážnemu konfliktu, zbytočnému, diplomaciou, dialógom a rozhovormi sa určite to dá odtlačiť. Na druhej strane zrejme Putin čaká na vládu, ktorú on uzná, ktorá vyjde z volieb. Na Ukrajine sa hovorilo o všeobecnej mobilizácie, tie, niektoré tie násilia na tom Majdane bolo dobre vidieť. Neviem, či ste videli to video, keď Majdan veľmi tvrdo útočil aj zbraňami, aj reťazami, aj kameňmi, aj neviem, tyčami na policajtov, ktorí mlčky stáli, čiže toho násilia tam bolo veľa a vidíte, že aj napríklad Donecko a ďalej pokračuje, za to môžme ďakovať, že tu máme vlastne dobrý hokej teraz. Peniaze zvonku na podporu tam išli, o tom sa dobre vie, o tom je veľa dokumentov, že tam išli zvonku na podporu, aby sa táto situácia polarizovala. Takže máš pravdu, pán, máte pravdu, pán predseda, keď si mi aj ty vykal. Rusko naozaj je podstatne agresívnejšie v tomto smere, ale tieto nacistické až fašistické, by som povedal, výroky a reprezentácie na strane Ukrajiny tiež sú veľmi nebezpečné.