33. schôdza

S reakciou pán poslanec Mikloško. Nech sa páči.

Len krátko. Na Ukrajine sa rinčí zbraňami, Rusi majú aj atómové zbrane, bojím sa, že tam môže dôjsť k veľmi vážnemu konfliktu, zbytočnému, diplomaciou, dialógom a rozhovormi sa určite to dá odtlačiť. Na druhej strane zrejme Putin čaká na vládu, ktorú on uzná, ktorá vyjde z volieb. Na Ukrajine sa hovorilo o všeobecnej mobilizácie, tie, niektoré tie násilia na tom Majdane bolo dobre vidieť. Neviem, či ste videli to video, keď Majdan veľmi tvrdo útočil aj zbraňami, aj reťazami, aj kameňmi, aj neviem, tyčami na policajtov, ktorí mlčky stáli, čiže toho násilia tam bolo veľa a vidíte, že aj napríklad Donecko a ďalej pokračuje, za to môžme ďakovať, že tu máme vlastne dobrý hokej teraz. Peniaze zvonku na podporu tam išli, o tom sa dobre vie, o tom je veľa dokumentov, že tam išli zvonku na podporu, aby sa táto situácia polarizovala. Takže máš pravdu, pán, máte pravdu, pán predseda, keď si mi aj ty vykal. Rusko naozaj je podstatne agresívnejšie v tomto smere, ale tieto nacistické až fašistické, by som povedal, výroky a reprezentácie na strane Ukrajiny tiež sú veľmi nebezpečné.

Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Do rozpravy ústne sa hlásia páni poslanci Fronc, áno? Pán poslanec Fronc, pán poslanec Kuffa a pán poslanec Kollár, pani poslankyňa Vášáryová, pán poslanec Blanár, pani poslankyňa Ritomská. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pán poslanec Fronc, máte slovo. (Reakcia z pléna.)
Á, vy sa hlásite, takže poprosím vás, nech sa páči, pán predseda výboru a pán predkladateľ, máte slovo, máte prednosť.

Ďakujem, rozhodol som sa využiť svoje právo vystúpiť po druhý raz ako, ako predkladateľ. Toto je užitočná debata bezpochyby a niektoré veci treba komentovať.
Kolegovia, obidvaja ste spomenuli neonacistov, fašistov na Ukrajine. Samozrejme, že tam sú. Vieme, samozrejme, Pravý sektor, to sú otvorení nacisti, antisemiti a skutočne nijako ináč sa nedajú popísať ani opísať, ani nazvať. Aj strana Sloboda spomínaného Olega Ťahnyboka nie je nič, čo by sa dalo nazvať demokraciu vyznávajúci politický subjekt. Už len to, že jej stranou sa, jej členom sa možno stať, len keď je človek etnický Ukrajinec, tak niečo, niečo o tom vypovedá. Pretože ako sa možno narodiť s predpokladmi pre členstvo v strane, že áno? Ale, ale treba povedať jednu ďalšiu vec, tieto strany - a uvidíte po voľbách na Ukrajine - rozhodne nie sú dominujúcimi silami na Ukrajine, rozhodne nie. A Strana regiónov je strana, ktorá je najsilnejšia, a teda tá pôvodná, tá Janukovyčova strana, to je strana, ktorá je najsilnejšia na východe a juhu Ukrajiny. Tam má, tam je dominantné voličstvo a tam je z veľkej časti aj ruskojazyčné voličstvo, ale nie je stopercentne.
Stranu regiónov napríklad z tých či oných dôvodov volili väčšinou aj Rusíni na Podkarpatskej Rusi, mimochodom. A ja som presvedčený, že, že voľby ukážu, že to nie je pravda, že Ukrajina je dominovaná nacistami. Nie je to pravda, je to hlúpa propaganda.
Ale treba povedať aj ďalšiu vec, čiste štatisticky, keď sa pozriete, kde je naozaj veľa neonacistov, tak Rusko nieže za Ukrajinou nezaostáva, Rusko je na tom ďaleko horšie v mnohých ohľadoch. Ako môj kolega bývalý z časopisu Andrej Bán, redaktor, povedal, že na Ukrajine niečo také nevidel, ale otvorene pred policajtmi hajlovať heil Hitler videl v Moskve neonacistov. Nie je možné vyčítať jednej strane niečo, čo nevidíte na strane druhej. Ideológ Euroázijskej únie Alexander Dugin sa k fašizmu otvorene hlási, dokonca o tom napísal knihu. Je to veľmi vplyvný politológ, ktorý má prístup priamo k Vladimírovi Putinovi podľa všetkého. Takže keď používate slovo fašizmus, nacizmus, treba si uvedomiť, že s kým a s čím a kde máme dočinenia. Neonacisti nakoniec sú na všetkých možných miestach. Máme ich tu, jeden je županom v Banskej Bystrici. Čo sme objavili? Máme ich u našich južných susedov, máme ich vo Francúzsku, máme ich, hocikde sa len rozhliadnete po Európe, všade. Dokonca aj v Spojených štátoch amerických, a nie málo. To nie je žiadne špecifikum Ukrajiny, toto si treba povedať. A, samozrejme, máte pravdu vo všetkom, čo si o nich myslíte, pán kolega Kéry. Len ich treba vidieť aj inde, ale ja som chcel niečo iného povedať, s čím kolegovia neprišli.
Čelíme zjavne nejakému, nejakej historickej hrozbe, pretože sa porušujú medzinárodné normy a porušujú sa spôsobom, ktorý si hľadá etnické a národné zdôvodnenia a používa všetky možné triky, ktoré tu už boli predtým. Používa absolútne lživú a bezuzdnú propagandu goebbelsovského typu. Mám na mysli ruské médiá. Používa úplne lživú argumentáciu na všetky strany. Dokonca hovorili, že Rusi boli vystavení, etnickí Rusi, nejakému ohrozeniu na Kryme. Preboha, veď tam je to absolútne väčšinové obyvateľstvo, ktorému nikto, špeciálne na Kryme, nikto neubližoval. Sevastopol je skoro čisto ruské mesto. Kto by si tam trúfol ubližovať Rusom, preboha? To skôr oni sa nechovali vždy veľmi ohľaduplne, napr. ku Krymským Tatárom. Ale to je nepodstatné, lebo ani tým v danej chvíli nikto neubližoval.
Čo s tým? Čomu to vlastne čelíme a kde sú zdroje našej slabosti zoči-voči tomuto nebezpečiu? Ja ich vidím prinajmenej niekoľko. Najdôležitejší ten zdroj našej slabosti je naša stopercentná - v danej chvíli - závislosť na dovoze ruských energetických surovín. Ona, síce už dokážeme diverzifikovať trochu, dokážeme, máme spätný chod a tak ďalej, ale, ale ešte stále sme závislí. Európa závisí na ruských dovozoch plynu 30 percentami. Kedykoľvek to môže zmeniť, pretože stačí zvýšiť ťažbu, ja neviem, stačí, stačí načať konečne náleziská bridlicového plynu, či už vo Francúzsku, alebo najmä v Poľsku a v Británii, a tej závislosti sa dá zbaviť.
Tú druhú, ten druhý zdroj slabosti v danej chvíli vidím v tom, že Európa učičíkaná jednak americkým ochranným dáždnikom a jednak proste tým, tou, tou ilúziou, že vlastne však 21. storočie už budú všetci priatelia, a že hrozby skončili a že studená vojna sa už nikdy nevráti, a v podstate odzbrojila. V podstate odzbrojila a my s ňou. Ja som naprosto presvedčený, že máme dobrú armádu, ale maličkú a podfinancovanú. Najvyšší čas, aby sme my, Poliaci - a tí to už robia, mimochodom, Estónci, Litovci, Lotyši, Maďari, všetci, ktorí sme, prepytujem, hraničné štáty európskeho priestoru a NATO, aby sme prehodnotili svoj vzťah k financovaniu našich obranných rozpočtov. My jednoducho sa aj správame ako vyplašené myši, keď vieme, že vlastne sa nevieme brániť. A teraz my - myslím Európania, nie my Slováci - my nemáme silu na nejakú pevnejšiu reakciu, lebo Európa už nemá ani zuby, ani svaly. Alebo teda hrozne otupené a hrozne ochabnuté.
Ďalší zdroj potenciálnej slabosti vidím v niečom, s čím nemusíte súhlasiť, ale, prosím, verte mi. Prinajhoršom si zaobstarajte knižku o Gazprome, ktorú napísali dvaja ruskí špecialisti o svojej vlastnej štátnej firme. Ruské veľké štátne firmy ako Gazprom, Rosatom a podobne nikdy nevyhľadávajú veľké investície v zahraničí čiste z obchodných dôvodov. Z čisto z obchodných dôvodov, prosím, verte mi, to mi hovoria všetci, ktorí sa vyznajú v energetike, je investícia do jadrovej elektrárne projekt, ktorý sa nie je schopný zaplatiť pri, pri súčasných cenách energie. Nie je. Takže, samozrejme, že sú tu ale firmy, ktoré nemusia, keďže sú štátne. V Spojených štátoch už vám žiadna firma nebude ochotná postaviť jadrovú elektráreň v danej chvíli. Pretože tam firmy musia hľadieť na to, aby sa im peniaze vrátili, ale veľké štátne firmy nemusia na to hľadieť. Tie veľké štátne firmy, špeciálne ruské sú vždy používané aj ako politický nástroj, geopolitický nástroj, nástroj vytvorenia vplyvu a závislosti. Takže je načase, aby sme okrem obranných rozpočtov prehodnotili aj projekty, v ktorých v tej či onej podobe sa Rusko načahuje zo svojho teritória von, a nie sú to, nie sú to snahy motivované ekonomickými záujmami. Ja mám na mysli Rosatom, ja mám na mysli napríklad projekt širokorozchodnej, to je ekonomický nezmysel v každom ohľade. Tých analýz, prečo je to nezmysel, je veľa, ale toto je debata o niečom inom. A mohol by som menovať ďalší projekt, ktorý, chvalabohu, sa nejde uskutočniť ako nejaký hub proste niekde pri letisku Kuchyňa a podobne.
A chcem vám povedať, že okrem toho, čo som tu už spomenul, čelíme, sme síce členovia Severoatlantickej aliancie a mohli by sme si myslieť, že my sme tu pekne v závetrí, že čo už, no tak tá východná Ukrajina, nech sa už tam udeje čokoľvek, nás chráni dáždnik. Dáždnik predovšetkým ani nie tak našich západných spojencov európskych, pretože, pretože síce majú ozbrojené sily, ktoré sú schopné to či ono, ale predovšetkým Spojených štátov amerických. No lenže na čele Spojených štátov amerických stojí prezident a administratíva, ktorá zjavne nie je, nepatrí k tým, ktoré by boli príliš ochotné reagovať nejakým muskulárnym spôsobom alebo naozaj dôveryhodným spôsobom na všetko, na všetky hrozby.
Veď podľa mňa jeden z dôvodov, pre ktoré sa Vladimír Putin rozhodol, že môže beztrestne siahnuť na cudzie teritórium, hoci ho obývajú Rusi, ale cudzie teritórium de iure, je to, že prestal si, prestal veriť, že americký prezident všetky tie red lines, deadlines a step over lines, proste všetky tie čiary, za ktoré Spojené štáty nedovolia, aby niekto prekročil, že to nemusí brať vážne, lebo sa nikdy nič nestalo. Bola tuná červená čiara v Sýrii, bola prekročená a nestalo sa vôbec nič, iba Amerika otvorila dvere dokorán Rusku, ktoré prvý raz po 20 rokoch sa stalo vážnym geopolitickým hráčom na Blízkom východe. Rusku to nemožno mať za zlé, Rusko vždy malo zahraničnú politiku a bezpečnostnú politiku takú, že sa snažilo byť hráčom. Tradične, stáročia ruské politické myslenie je, geopolitické myslenie je také, že potrebuje medzi, medzi jadrom domoviny a hranicou, potrebuje mať priestor, potrebuje mať hĺbku aj na úkor susedných národov. To má svoje korene, zbytočne, zbytočne sa teraz o tom baviť, ale chcem doplniť, že popri zjavnej európskej slabosti, máme ešte aj situáciu skomplikovanú tým, že náš americký spojenec v danom okamihu nejaví príliš veľkú ochotu reagovať silou na silu.
Takže, kolegovia, kolegyne, toto som považoval za potrebné dodať k tomu, čo už som povedal, a teším sa na vašu ďalšiu diskusiu.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami páni poslanci Kéry, Vášáryová a Novotný. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Kéry.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, som rád, že ste zdvihol hodenú pomyselnú rukavicu a naozaj mali ste veľmi objektívne vystúpenie. Ja by som sa ešte vrátil k tomu, čo ste povedali, a nie celkom ja súhlasím s týmto názorom o tom, že, ja vám dávam za pravdu o tom, že nacionalistické názory, fašistické, sú aj vo vyspelých štátoch Európskej únie, zoberme si Francúzsko, zoberme si Nemecko, sú aj na Slovensku, ale je tu jeden veľký rozdiel. Ani v jednej tejto mnou spomenutej krajiny nie sú súčasťou vlády a na Ukrajine sú súčasťou vlády. Pani poslankyňa Vášáryová sa zasmiala, keď ste spomenuli Kotlebu, dobre, Kotleba je župan, zvolili ho ľudia, ale mali by sme sa zamyslieť, čia je to chyba. Je to chyba nás ľavicovej časti politického spektra a takisto vás pravicovej časti politického spektra a mali sme naozaj vyvinúť v budúcnosti úsilie, aby sa takáto chyba nezopakovala.
Čo sa týka ďalšej vašej poznámky o médiách, mne sa zdá, že niekedy, opoziční poslanci, nemáte rovnaký meter na to, čo je ruské, čo je americké, ja teraz absolútne nechcem zastávať a nedávať sa do roly zástancu ruskej politiky, ale mne sa veľakrát, sa mi zdá, že je to úplne jedno, či sú to americké médiá, ruské, majú jeden jediný cieľ, robiť propagandu. Možnože americké médiá to robia demokratickejšou formou a sofistikovanejšou formou, ale cieľ majú jeden jediný a spoločný.
A čo sa týka Kosova a Krymu, vláda Slovenskej republiky aj my sme konzistentní v tomto. Myslím si, že niekto iný by, nie je konzistentný vo svojich vyjadreniach. Niekomu Kosovo vtedy vyhovovalo, ale teraz už Krym, viete, niektorí opoziční poslanci sa dostávajú do disproporcie. (Reakcia z pléna.)

Pani poslankyňa Vášáryová, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem za vaše druhé vystúpenie, pán poslanec, teda, pán predseda. Čo tu ešte nebolo spomenuté a čo by som rada dodala, pred nami stojí výzva nového definovania euroatlantického partnerstva.
Táto celá situácia nás vlastne vháňa do tejto, do tohto nového definovania, do nového predefinovania úlohy NATO. My ako proste člen NATO budeme sa musieť toho veľmi aktívne zúčastniť. Dnes je Joe Biden v Poľsku a zajtra bude na Litve, sem nepríde, no ale bude u našich severných susedov. Všetky tieto rozhovory smerujú k tomu, že sa budeme musieť zamyslieť nad týmto novým definovaním a musíme si aj uvedomiť, že máme nezhody vo Vyšehradskej štvorke. Všimnite si, ako mlčí Maďarsko, všimnite si, ako svojím spôsobom mlčí Česká republika, čiže ale tam už zároveň vyzvali niektorí politici, vplyvní politici na predefinovanie vlastne, kto dostavia Temelín a podobne. My túto debatu budeme musieť tiež začať.
Všade vo svetových novinách sa dnes skloňuje jedna otázka: Hrozí nám nová Jalta? Hrozí nová Jalta, to znamená prerozdelenie sveta po 60 rokoch, lebo Bezpečnostná rada OSN je stále ešte postavená na výsledku 2. svetovej vojny. Putin počíta s tým, že sa teraz prerozdelí vlastne táto, táto Bezpečnostná rada alebo akoby som, nová Bezpečnostná rada, a on k tomu smeruje. Uvidíme, ale som rada, že aj teraz tu o tejto, o týchto otázkach diskutujeme.

Pán poslanec Novotný, nech sa páči.

Pán kolega, pán predseda Šebej, chcem sa ti veľmi pekne poďakovať za toto vystúpenie, tá jasnosť, zrozumiteľnosť, ale aj odvaha, s akou si pomenoval súčasnú slabosť Európskej únie, alebo keď chceme, západnej Európy, do ktorej patríme aj my, a slabosť Spojených štátov amerických, bola až úchvatná, tá odvaha si naozaj zaslúži úctu a poklonu. Mrzí ma, že táto diskusia je naozaj tak málo sledovaná aj médiami, aj kolegami poslancami.
Dovolím si k tomu len niekoľko poznámok. Tá moja prvá poznámka je, že, som o tom presvedčený, že Krym bol prehratý v Sýrii. Po Sýrii pochopil Putin, že USA na čele s pánom Obamom zďaleka nie je taká sila a nemá takú odvahu, ako tomu bolo v minulosti. Putin sa naozaj chová ako impérium, to, čo si ty aj naznačil vo svojom vystúpení, že Rusko bolo impérium už od stredoveku a vlastne to, tá, tá rozpínavosť Ruska je daná geneticky alebo historicky v ruskom národe. Aj preto si v súčasnosti dovolil porušiť hranice zvrchovanej krajiny, medzinárodne uznanej krajiny, dovolil si porušiť medzinárodné právo a využiť svoju menšinu a Európska únia je tak slabá, že dokáže len diskutovať, aj to sa veľmi bojí, aby presne formulovala jednotlivé vety. Trošku mi to, dnes už sme tu hovorili o rôznych historických paralelách, ja pripomeniem ešte jednu, ktorá sa bezprostredne dotýka Československa, aj Nemecko chcelo chrániť svoje menšiny v Československu a Veľká Británia a Francúzsko v Mníchove kapitulovali a prizerali sa tomu, ako Nemecko rozoberá versaillský mierový systém.
Obávam sa, že niečo podobné sa v súčasnosti začalo na Kryme.