33. schôdza

18.3.2014 - 3.4.2014
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

18.3.2014 o 15:04 hod.

doc. Mgr. PhD.

Martin Fronc

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Uvádzajúci uvádza bod 14:44

František Šebej
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, rozhodol som sa využiť svoje právo vystúpiť po druhý raz ako, ako predkladateľ. Toto je užitočná debata bezpochyby a niektoré veci treba komentovať.
Kolegovia, obidvaja ste spomenuli neonacistov, fašistov na Ukrajine. Samozrejme, že tam sú. Vieme, samozrejme, Pravý sektor, to sú otvorení nacisti, antisemiti a skutočne nijako ináč sa nedajú popísať ani opísať, ani nazvať. Aj strana Sloboda spomínaného Olega Ťahnyboka nie je nič, čo by sa dalo nazvať demokraciu vyznávajúci politický subjekt. Už len to, že jej stranou sa, jej členom sa možno stať, len keď je človek etnický Ukrajinec, tak niečo, niečo o tom vypovedá. Pretože ako sa možno narodiť s predpokladmi pre členstvo v strane, že áno? Ale, ale treba povedať jednu ďalšiu vec, tieto strany - a uvidíte po voľbách na Ukrajine - rozhodne nie sú dominujúcimi silami na Ukrajine, rozhodne nie. A Strana regiónov je strana, ktorá je najsilnejšia, a teda tá pôvodná, tá Janukovyčova strana, to je strana, ktorá je najsilnejšia na východe a juhu Ukrajiny. Tam má, tam je dominantné voličstvo a tam je z veľkej časti aj ruskojazyčné voličstvo, ale nie je stopercentne.
Stranu regiónov napríklad z tých či oných dôvodov volili väčšinou aj Rusíni na Podkarpatskej Rusi, mimochodom. A ja som presvedčený, že, že voľby ukážu, že to nie je pravda, že Ukrajina je dominovaná nacistami. Nie je to pravda, je to hlúpa propaganda.
Ale treba povedať aj ďalšiu vec, čiste štatisticky, keď sa pozriete, kde je naozaj veľa neonacistov, tak Rusko nieže za Ukrajinou nezaostáva, Rusko je na tom ďaleko horšie v mnohých ohľadoch. Ako môj kolega bývalý z časopisu Andrej Bán, redaktor, povedal, že na Ukrajine niečo také nevidel, ale otvorene pred policajtmi hajlovať heil Hitler videl v Moskve neonacistov. Nie je možné vyčítať jednej strane niečo, čo nevidíte na strane druhej. Ideológ Euroázijskej únie Alexander Dugin sa k fašizmu otvorene hlási, dokonca o tom napísal knihu. Je to veľmi vplyvný politológ, ktorý má prístup priamo k Vladimírovi Putinovi podľa všetkého. Takže keď používate slovo fašizmus, nacizmus, treba si uvedomiť, že s kým a s čím a kde máme dočinenia. Neonacisti nakoniec sú na všetkých možných miestach. Máme ich tu, jeden je županom v Banskej Bystrici. Čo sme objavili? Máme ich u našich južných susedov, máme ich vo Francúzsku, máme ich, hocikde sa len rozhliadnete po Európe, všade. Dokonca aj v Spojených štátoch amerických, a nie málo. To nie je žiadne špecifikum Ukrajiny, toto si treba povedať. A, samozrejme, máte pravdu vo všetkom, čo si o nich myslíte, pán kolega Kéry. Len ich treba vidieť aj inde, ale ja som chcel niečo iného povedať, s čím kolegovia neprišli.
Čelíme zjavne nejakému, nejakej historickej hrozbe, pretože sa porušujú medzinárodné normy a porušujú sa spôsobom, ktorý si hľadá etnické a národné zdôvodnenia a používa všetky možné triky, ktoré tu už boli predtým. Používa absolútne lživú a bezuzdnú propagandu goebbelsovského typu. Mám na mysli ruské médiá. Používa úplne lživú argumentáciu na všetky strany. Dokonca hovorili, že Rusi boli vystavení, etnickí Rusi, nejakému ohrozeniu na Kryme. Preboha, veď tam je to absolútne väčšinové obyvateľstvo, ktorému nikto, špeciálne na Kryme, nikto neubližoval. Sevastopol je skoro čisto ruské mesto. Kto by si tam trúfol ubližovať Rusom, preboha? To skôr oni sa nechovali vždy veľmi ohľaduplne, napr. ku Krymským Tatárom. Ale to je nepodstatné, lebo ani tým v danej chvíli nikto neubližoval.
Čo s tým? Čomu to vlastne čelíme a kde sú zdroje našej slabosti zoči-voči tomuto nebezpečiu? Ja ich vidím prinajmenej niekoľko. Najdôležitejší ten zdroj našej slabosti je naša stopercentná - v danej chvíli - závislosť na dovoze ruských energetických surovín. Ona, síce už dokážeme diverzifikovať trochu, dokážeme, máme spätný chod a tak ďalej, ale, ale ešte stále sme závislí. Európa závisí na ruských dovozoch plynu 30 percentami. Kedykoľvek to môže zmeniť, pretože stačí zvýšiť ťažbu, ja neviem, stačí, stačí načať konečne náleziská bridlicového plynu, či už vo Francúzsku, alebo najmä v Poľsku a v Británii, a tej závislosti sa dá zbaviť.
Tú druhú, ten druhý zdroj slabosti v danej chvíli vidím v tom, že Európa učičíkaná jednak americkým ochranným dáždnikom a jednak proste tým, tou, tou ilúziou, že vlastne však 21. storočie už budú všetci priatelia, a že hrozby skončili a že studená vojna sa už nikdy nevráti, a v podstate odzbrojila. V podstate odzbrojila a my s ňou. Ja som naprosto presvedčený, že máme dobrú armádu, ale maličkú a podfinancovanú. Najvyšší čas, aby sme my, Poliaci - a tí to už robia, mimochodom, Estónci, Litovci, Lotyši, Maďari, všetci, ktorí sme, prepytujem, hraničné štáty európskeho priestoru a NATO, aby sme prehodnotili svoj vzťah k financovaniu našich obranných rozpočtov. My jednoducho sa aj správame ako vyplašené myši, keď vieme, že vlastne sa nevieme brániť. A teraz my - myslím Európania, nie my Slováci - my nemáme silu na nejakú pevnejšiu reakciu, lebo Európa už nemá ani zuby, ani svaly. Alebo teda hrozne otupené a hrozne ochabnuté.
Ďalší zdroj potenciálnej slabosti vidím v niečom, s čím nemusíte súhlasiť, ale, prosím, verte mi. Prinajhoršom si zaobstarajte knižku o Gazprome, ktorú napísali dvaja ruskí špecialisti o svojej vlastnej štátnej firme. Ruské veľké štátne firmy ako Gazprom, Rosatom a podobne nikdy nevyhľadávajú veľké investície v zahraničí čiste z obchodných dôvodov. Z čisto z obchodných dôvodov, prosím, verte mi, to mi hovoria všetci, ktorí sa vyznajú v energetike, je investícia do jadrovej elektrárne projekt, ktorý sa nie je schopný zaplatiť pri, pri súčasných cenách energie. Nie je. Takže, samozrejme, že sú tu ale firmy, ktoré nemusia, keďže sú štátne. V Spojených štátoch už vám žiadna firma nebude ochotná postaviť jadrovú elektráreň v danej chvíli. Pretože tam firmy musia hľadieť na to, aby sa im peniaze vrátili, ale veľké štátne firmy nemusia na to hľadieť. Tie veľké štátne firmy, špeciálne ruské sú vždy používané aj ako politický nástroj, geopolitický nástroj, nástroj vytvorenia vplyvu a závislosti. Takže je načase, aby sme okrem obranných rozpočtov prehodnotili aj projekty, v ktorých v tej či onej podobe sa Rusko načahuje zo svojho teritória von, a nie sú to, nie sú to snahy motivované ekonomickými záujmami. Ja mám na mysli Rosatom, ja mám na mysli napríklad projekt širokorozchodnej, to je ekonomický nezmysel v každom ohľade. Tých analýz, prečo je to nezmysel, je veľa, ale toto je debata o niečom inom. A mohol by som menovať ďalší projekt, ktorý, chvalabohu, sa nejde uskutočniť ako nejaký hub proste niekde pri letisku Kuchyňa a podobne.
A chcem vám povedať, že okrem toho, čo som tu už spomenul, čelíme, sme síce členovia Severoatlantickej aliancie a mohli by sme si myslieť, že my sme tu pekne v závetrí, že čo už, no tak tá východná Ukrajina, nech sa už tam udeje čokoľvek, nás chráni dáždnik. Dáždnik predovšetkým ani nie tak našich západných spojencov európskych, pretože, pretože síce majú ozbrojené sily, ktoré sú schopné to či ono, ale predovšetkým Spojených štátov amerických. No lenže na čele Spojených štátov amerických stojí prezident a administratíva, ktorá zjavne nie je, nepatrí k tým, ktoré by boli príliš ochotné reagovať nejakým muskulárnym spôsobom alebo naozaj dôveryhodným spôsobom na všetko, na všetky hrozby.
Veď podľa mňa jeden z dôvodov, pre ktoré sa Vladimír Putin rozhodol, že môže beztrestne siahnuť na cudzie teritórium, hoci ho obývajú Rusi, ale cudzie teritórium de iure, je to, že prestal si, prestal veriť, že americký prezident všetky tie red lines, deadlines a step over lines, proste všetky tie čiary, za ktoré Spojené štáty nedovolia, aby niekto prekročil, že to nemusí brať vážne, lebo sa nikdy nič nestalo. Bola tuná červená čiara v Sýrii, bola prekročená a nestalo sa vôbec nič, iba Amerika otvorila dvere dokorán Rusku, ktoré prvý raz po 20 rokoch sa stalo vážnym geopolitickým hráčom na Blízkom východe. Rusku to nemožno mať za zlé, Rusko vždy malo zahraničnú politiku a bezpečnostnú politiku takú, že sa snažilo byť hráčom. Tradične, stáročia ruské politické myslenie je, geopolitické myslenie je také, že potrebuje medzi, medzi jadrom domoviny a hranicou, potrebuje mať priestor, potrebuje mať hĺbku aj na úkor susedných národov. To má svoje korene, zbytočne, zbytočne sa teraz o tom baviť, ale chcem doplniť, že popri zjavnej európskej slabosti, máme ešte aj situáciu skomplikovanú tým, že náš americký spojenec v danom okamihu nejaví príliš veľkú ochotu reagovať silou na silu.
Takže, kolegovia, kolegyne, toto som považoval za potrebné dodať k tomu, čo už som povedal, a teším sa na vašu ďalšiu diskusiu.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

18.3.2014 o 14:44 hod.

PhDr. CSc.

František Šebej

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:57

Marián Kéry
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pán poslanec, som rád, že ste zdvihol hodenú pomyselnú rukavicu a naozaj mali ste veľmi objektívne vystúpenie. Ja by som sa ešte vrátil k tomu, čo ste povedali, a nie celkom ja súhlasím s týmto názorom o tom, že, ja vám dávam za pravdu o tom, že nacionalistické názory, fašistické, sú aj vo vyspelých štátoch Európskej únie, zoberme si Francúzsko, zoberme si Nemecko, sú aj na Slovensku, ale je tu jeden veľký rozdiel. Ani v jednej tejto mnou spomenutej krajiny nie sú súčasťou vlády a na Ukrajine sú súčasťou vlády. Pani poslankyňa Vášáryová sa zasmiala, keď ste spomenuli Kotlebu, dobre, Kotleba je župan, zvolili ho ľudia, ale mali by sme sa zamyslieť, čia je to chyba. Je to chyba nás ľavicovej časti politického spektra a takisto vás pravicovej časti politického spektra a mali sme naozaj vyvinúť v budúcnosti úsilie, aby sa takáto chyba nezopakovala.
Čo sa týka ďalšej vašej poznámky o médiách, mne sa zdá, že niekedy, opoziční poslanci, nemáte rovnaký meter na to, čo je ruské, čo je americké, ja teraz absolútne nechcem zastávať a nedávať sa do roly zástancu ruskej politiky, ale mne sa veľakrát, sa mi zdá, že je to úplne jedno, či sú to americké médiá, ruské, majú jeden jediný cieľ, robiť propagandu. Možnože americké médiá to robia demokratickejšou formou a sofistikovanejšou formou, ale cieľ majú jeden jediný a spoločný.
A čo sa týka Kosova a Krymu, vláda Slovenskej republiky aj my sme konzistentní v tomto. Myslím si, že niekto iný by, nie je konzistentný vo svojich vyjadreniach. Niekomu Kosovo vtedy vyhovovalo, ale teraz už Krym, viete, niektorí opoziční poslanci sa dostávajú do disproporcie. (Reakcia z pléna.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

18.3.2014 o 14:57 hod.

Mgr.

Marián Kéry

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:59

Magdaléna Vášáryová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem za vaše druhé vystúpenie, pán poslanec, teda, pán predseda. Čo tu ešte nebolo spomenuté a čo by som rada dodala, pred nami stojí výzva nového definovania euroatlantického partnerstva.
Táto celá situácia nás vlastne vháňa do tejto, do tohto nového definovania, do nového predefinovania úlohy NATO. My ako proste člen NATO budeme sa musieť toho veľmi aktívne zúčastniť. Dnes je Joe Biden v Poľsku a zajtra bude na Litve, sem nepríde, no ale bude u našich severných susedov. Všetky tieto rozhovory smerujú k tomu, že sa budeme musieť zamyslieť nad týmto novým definovaním a musíme si aj uvedomiť, že máme nezhody vo Vyšehradskej štvorke. Všimnite si, ako mlčí Maďarsko, všimnite si, ako svojím spôsobom mlčí Česká republika, čiže ale tam už zároveň vyzvali niektorí politici, vplyvní politici na predefinovanie vlastne, kto dostavia Temelín a podobne. My túto debatu budeme musieť tiež začať.
Všade vo svetových novinách sa dnes skloňuje jedna otázka: Hrozí nám nová Jalta? Hrozí nová Jalta, to znamená prerozdelenie sveta po 60 rokoch, lebo Bezpečnostná rada OSN je stále ešte postavená na výsledku 2. svetovej vojny. Putin počíta s tým, že sa teraz prerozdelí vlastne táto, táto Bezpečnostná rada alebo akoby som, nová Bezpečnostná rada, a on k tomu smeruje. Uvidíme, ale som rada, že aj teraz tu o tejto, o týchto otázkach diskutujeme.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

18.3.2014 o 14:59 hod.

Mgr.

Magdaléna Vášáryová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:01

Viliam Novotný
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán kolega, pán predseda Šebej, chcem sa ti veľmi pekne poďakovať za toto vystúpenie, tá jasnosť, zrozumiteľnosť, ale aj odvaha, s akou si pomenoval súčasnú slabosť Európskej únie, alebo keď chceme, západnej Európy, do ktorej patríme aj my, a slabosť Spojených štátov amerických, bola až úchvatná, tá odvaha si naozaj zaslúži úctu a poklonu. Mrzí ma, že táto diskusia je naozaj tak málo sledovaná aj médiami, aj kolegami poslancami.
Dovolím si k tomu len niekoľko poznámok. Tá moja prvá poznámka je, že, som o tom presvedčený, že Krym bol prehratý v Sýrii. Po Sýrii pochopil Putin, že USA na čele s pánom Obamom zďaleka nie je taká sila a nemá takú odvahu, ako tomu bolo v minulosti. Putin sa naozaj chová ako impérium, to, čo si ty aj naznačil vo svojom vystúpení, že Rusko bolo impérium už od stredoveku a vlastne to, tá, tá rozpínavosť Ruska je daná geneticky alebo historicky v ruskom národe. Aj preto si v súčasnosti dovolil porušiť hranice zvrchovanej krajiny, medzinárodne uznanej krajiny, dovolil si porušiť medzinárodné právo a využiť svoju menšinu a Európska únia je tak slabá, že dokáže len diskutovať, aj to sa veľmi bojí, aby presne formulovala jednotlivé vety. Trošku mi to, dnes už sme tu hovorili o rôznych historických paralelách, ja pripomeniem ešte jednu, ktorá sa bezprostredne dotýka Československa, aj Nemecko chcelo chrániť svoje menšiny v Československu a Veľká Británia a Francúzsko v Mníchove kapitulovali a prizerali sa tomu, ako Nemecko rozoberá versaillský mierový systém.
Obávam sa, že niečo podobné sa v súčasnosti začalo na Kryme.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

18.3.2014 o 15:01 hod.

MUDr.

Viliam Novotný

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:03

František Šebej
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Pán kolega Kéry, s tými médiami, ono je to tak, že ja som čítal niekoľko veľmi podrobných analýz ruských médií a z nich mi to vyplynulo, naozaj.
Ale ja si neodpustím, pani kolegyňa Vášáryová, budem chvíľočku zlomyseľný, ale nie voči vám, ale voči tým, ktorí sa pýtajú, či hrozí nová Jalta. No ja sa obávam, že nehrozí. Viete, čo k nej chýba? Winston Churchill a Franklin Delano Roosevelt. (Smiech v sále.)
A, pán kolega Novotný, súhlasím.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

18.3.2014 o 15:03 hod.

PhDr. CSc.

František Šebej

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 15:04

Martin Fronc
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Moje vystúpenie nebude dlhé. Po prvé by som rád poznamenal, že už predtým výbor pre európske záležitosti prijal stanovisko k situácii na Ukrajine, ktoré je v zmysle ústavy záväzným pre vládu a ministra zahraničných vecí. Samozrejme, medzitým ten vývoj pokročil ďalej a toto stanovisko, ktoré je teraz prijímané v rozprave, má, samozrejme, vážny deklaratívny charakter. Ja si myslím, že je dobré, ale rád by som mal k tomu pár poznámok.
Prvá je, viete, často tu hovoríme o odvahe, ale tá odvaha, treba si uvedomiť, že je vždy spojená aj s čímsi iným, a treba si uvedomiť, že musíme byť pripravení za tú odvahu niekedy aj platiť, doslova. A preto chcem aj položiť pár otázok, ktoré bezprostredne sa vzťahujú k situácii na Ukrajine a o ktorých by som rád vedel trochu viac, ako sa vláda na túto situáciu chystá.
V samotnom vyhlásení spoločne vlastne oceňujeme, že zatiaľ Ukrajina má zdržanlivý postoj, že teda v rozprave aj vyplynulo z rozpravy a zaznelo tuná, že tá povestná iskrička ku konfliktu kdesi tlie a stačí veľmi málo, a preto prvá moja otázka je, ako je Slovensko pripravené chrániť spoločnú hranicu, ktorú má s Ukrajinou.
Druhá sa týka toho, že pokiaľ toto bude ďalej eskalovať, tak s veľkou pravdepodobnosťou sa môžeme ocitnúť v situácii obdobnej, v akej sa nachádza Taliansko a ktorej nerozumieme častokrát, keď majú problémy s utečencami, a môže sa tuná pohnúť prúd ľudí smerujúcich na Slovensko. Ako sme na to pripravení? Máme aspoň aké-také pripravené utečenecké tábory pre týchto ľudí? Pretože pekne a deklaratórne znie, že sme sa rozhodli pomôcť, 20 miest, 20 miest sme vyčlenili, pokiaľ si pamätám, čo povedal pán minister zahraničia, chvalabohu, akurát to je tak jedno miesto na 2 mil. obyvateľov Ukrajiny. A keď sa začne valiť prúd odtiaľ ľudí, tak to bude o niečom inom. Hovorí sa tu o sankciách z jednej strany a kontrasankciách, a tak by som sa rád opýtal, ako sme pripravení chrániť majetok slovenských občanov, ktorí ho majú nie na území Ukrajiny len, ale na území Ruskej federácie, či sú to už investície a podobne.
A posledná, podľa mňa s týmto súvisiaca veľmi vážna otázka je, ak k týmto sankciám a protisankciám dôjde, celkom iste to bude mať valný dopad na hospodárstvo Slovenska a aj o týchto veciach treba hovoriť, treba mať predstavu. To sa netýka len plynu alebo podobne, tie hospodárske dopady už dneska existujú. Rozprávali mi ľudia, ktorí pôsobia v automobilovom priemysle, na Ukrajinu sa vyvážali autá, dnes tam nemajú žiadne obchody a podobne. Pri sankciách to bude oveľa horšie.
Ja si myslím, že keď by takáto situácia nastala, je neskoro o tom hovoriť, že Slovensko by malo byť aspoň akú-takú predstavu, čo v týchto situáciách bude robiť, a to je takisto spojené s tým vyhlásením. Vyhlásenie, tak ako zaznelo, podporujem, nakoniec hovorím, že ten výbor pre európske záležitosti jemnejšou formou už čosi schválil, ale takisto si myslím, že treba hľadať odpovede na otázky, ktoré som tuná predniesol.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

18.3.2014 o 15:04 hod.

doc. Mgr. PhD.

Martin Fronc

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 15:08

Štefan Kuffa
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán predkladateľ alebo spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov k problému na Ukrajine. Veď ja som sa ho tak čiastočne dotkol, keď tu pán minister predkladal správu o zahraničnej politike, a ja budem mať taký trochu iný názor, ako tuná väčšinou zaznieval z úst mojich kolegov, nemusíte s ním súhlasiť a ja tak hneď aj v úvode chcem povedať, že ja toto vyhlásenie a to uznesenie, ktoré tuná máme ako v laviciach, a prípadne aj s tým pozmeňujúcim návrhom, ja to nepodporím, ja sa zdržím pri tomto hlasovaní, nepodporím toto uznesenie, ktoré tuná máme na stole.
Dôvod je taký prozaický. Som priateľom rovnako Ukrajincov, tak ako aj Rusov a takisto som to pozoroval, to dianie, čo sa deje jednak aj na Ukrajine, aj na Rusku, a za celý ten čas, ktorý tuná je. Áno, tak ako to tu zaznelo. Neskoro trošku rozprávame o tom. Prečo sme neodsúdili to násilie, ktoré sa páchalo v uliciach Ukrajiny, Majdan? Tak jak ste to spomenuli, kto to je? Kto sú to títo ľudia? Kto sú títo ľudia? Ja som sa stretol s Ukrajincami priamo z Kyjeva, nie, nechcem povedať, že mali všetci ako jednotný ako názor, ale bol ten názor ako rôzny. Teda bol aj za, aj bol proti a ja som sa pýtal takisto, že kto to je ten Majdan. Prezident Ukrajinskej republiky, ktorý bol riadne zvolený ako ľuďmi, kde je teraz? Jak to, že už nie je? To tak spochybňujeme? To takisto, keby tak aj u nás, si to prenesme trošku aj k nám na Slovensko, teraz ulica tak zvrhla nášho prezidenta a teraz odrazu ho nemáme? Kdesi ho zatlačíme do kúta, do Rakúska ujde? Kam ujde? Do Česka? Hej, tak ja keď som aj tak pozeral, tuná to tak aj odznelo, teraz si zoberte, pán Šebej, že keď máte syna a je policajt a teraz tak stál v tom kordóne. Neviem, ja som to videl len sprostredkovane, dneska tie médiá to prenesú a sú to aj súkromné tie kamery, aj všelijako, ale tá agresivita zo strany tých demonštrujúcich, tak ja nemôžem povedať, že to bolo pokojné tam, keď tí, čo bili po hlavách tých policajtov, ktorí stáli, kladivami po nohách a hádzali zápalné fľaše im do hlavy. Ja si to neviem predstaviť, že by tam stál môj syn a dostal by takto, hej, a zhorel by tam na tom námestí. Tie obete boli aj na jednej, aj na druhej strane. Toto trebalo odsúdiť. Tuná sa to malo riešiť pokojnou formou. Formou dialógu. To by som bral. Ale teraz zastávať sa jednoznačne teraz na jednu stranu, lebo, lebo Majdan povedal to, Majdan prijal to a teraz takto tuná, stále tuná to počúvame. V podstate aj médiá, ako by som tak to vnímal, tak akoby tak jednostranne to podávali a už nepočúvame tú druhú stranu. Krym do roku 1954 bol ruským. Patril Rusku a teraz je tam, tam nie je menšina na tom Kryme, ale tam je väčšina tých ľudí. A v tom referende, keď sa teda rozhodli títo občania, že chcú patriť ku Rusku, však ešte duma rozhodne a Rusko rozhodne, že či teda ten Krym prijme alebo neprijme, lebo môže ho ešte aj neprijať, no tak potom, no darmo sa smeješ, ale tu (reakcia z pléna), tu je potom aj taká situácia, že Rusi, čo si teraz nechajú tam americké základne, aby tam postavili na Kryme. Americké základne? Áno, tá studená vojna je vždycky lepšou alternatívou jak horúca tá vojna. Pán Šebej, a naozaj tu rinčia zbrane aj na jednej, aj na druhej strane. Keď tuná bola výzva mobilizovať 40-tisíc záložníkov, tak to naozaj sa schyľuje k tej vojne. Ja som zvedavý, aké miesto zaujme naozaj naša vláda a naša armáda. Ak bude tuná hlasovanie v Národnej rade, že či áno, alebo nie, ja budem hlasovať proti. Neviem si predstaviť, že by sme bojovali proti Rusom. Ja si to neviem predstaviť a tie stíhačky MiG-y, tak tie sa zdvihli aj na poľskej strane, aj tuná na našej strane. To sú také hrozby. To je presne studená vojna. Keď ja som bol na vojenčine, najväčším nepriateľom pre nás bolo západné impérium. To boli Američania. To sme každý deň čakali, že bude atómová vojna. Jadrová vojna, jadrový konflikt. Každý deň sme tu boli na to pripravení. Tak som bol cvičený. Odrazu sú to naši najväčší, najväčší priatelia.
Chcem poukázať aj na americkú administratívu. Ja sa pýtam, prečo sme neodsúdili aj Ameriku, keď, ja neviem, sa správala ako agresívne voči Kuvajtu, voči Iránu? Však iránskeho prezidenta obesili. Tak jaké, jaké sú to spôsoby? Je to normálne? Ja to nepovažujem, že to je... (reakcie z pléna), no tak tam však Američania napadli Irán. Či Irak? Irak, pardon, Irak. (Reakcie z pléna.) A inak Kuvajt bol, bol takým istým, Afganistan, hej, keď bola, keď bol konflikt v Rwande, tam nebola ropa ani diamanty, tak tam nikto nemal záujem žiaden. Nikto nič nemal žiaden záujem. Čo medzinárodné spoločenstvo v tejto veci urobilo? Bola to bezvýznamná krajina v Afrike. Nikto nič v tej veci neurobil. Najviac ľudí tam zahynulo. Viac ako v druhej svetovej vojne. Behom mesiaca zahynulo tam milión, vyše milióna ľudí. Nikto nič nepovedal. Nikto absolútne nič. Teraz by sme sa tuná takto rozhorčovali a stavali sa tuná na jednu stranu. Ja sa tiež pýtam, čo je ten Majdan, kto je ten Majdan a kde je Janukovyč. To už není prezident? Teraz odrazu tak. Na jednej strane hovoríme, že pod samopalmi hlasovali v krymskom parlamente, ja som počul, že takisto aj v ukrajinskom, v Kyjeve takto hlasovali takisto. Tak sa súkali ústavné zákony z rukáva. Keby tu nás obsadili takisto samopalníci našu Národnú radu, tak takisto zo strachu koľkí by sme boli hrdinovia, jak by sme hlasovali? Menila by sa ústava ľavá-dve, ľavá-dve a teraz sa odvolávame, že aké to je demokratické, aké to. Keď tu bol v júli minister zahraničných vecí Ukrajiny, bol som na tomto stretnutí. Boli sme dvaja za opozíciu, dvaja za koalíciu. Keď padla otázka taká, že akým smerom sa bude uberať Ukrajina, a tu to padlo. Doposiaľ tá Európska únia nemala záujem sa stretnúť s Ruskom, s Ukrajinou. Prečo sme nerokovali? Ale teraz, keď už horí, naozaj horí na námestiach, tak to už je potom naozaj veľmi zlé a minister, mne sa veľmi páčilo, ako pekne na to odpovedal minister zahraničných vecí Ukrajiny, a on povedal takto: "My sa nebránime Európskej únii, ale ani nebudeme nadbiehať. Ak budeme vstupovať do Európskej únie, ako dôstojný partner." Presne o to ide.
A prvé, čo bolo po tej streľbe štvrtkovej, ktorá bola na Ukrajine, tak Európska únia aké veľké vyhlásenia, koľko miliárd eur poskytne Ukrajine, 11 miliárd eur! To už sme sa vtedy veľmi rýchlo ako ponáhľali.
Ukrajinu, Ukrajina má túto skúsenosť. V druhej svetovej vojne neukradli jej územie ako také, ale v druhej svetovej vojne nemecké vojská boli tie, ktoré kradli zem, úrodnú pôdu z Ukrajiny. A boli to celé vlaky, ktoré boli expedované do, do Nemecka. Má túto skúsenosť a tu je takisto, tá Ukrajina má jednak ten potenciál, ktorý je aj ľudský potenciál, a rovnako je to aj to územie. A je tu mocenský zápas a to si treba naozaj uvedomiť. Tu je mocenský zápas Ruska a takisto aj administratívy USA. Jedna aj druhá strana takisto má veľký záujem. V Čiernom mori je čiernomorská flotila, ktorú majú, má ruská strana. No by som sa veľmi čudoval, že by ten Krym len takto ako tá ruská strana pustila. Veľmi by som sa čudoval a to, to, že Rusko takto reaguje, no tak to, je to aj zo strategického hľadiska, to si treba jednoducho priznať, že je to aj tak.
Nesúhlasím s takýmito názormi, že Rusko označovať, že je to prebudené impérium. Nesúhlasím s týmto a ja si to neviem ani predstaviť, že by sme bojovali proti Rusom. Naša slovenská armáda, že by sme sa postavili proti Rusom. Na čiu stranu sa tuná postavíme? Neviem si ani predstaviť tú skutočnosť, že by bojovala ukrajinská armáda a ruská armáda proti sebe. Ja budem stále ten, ktorý bude vyzývať ku riešeniu konfliktu formou dialógu, nie zbraňami, ktoré naozaj tuná rinčia, tak ako to kolega Mikloško tuná spomenul - a ja to vnímam - ako takú, takú veľkú hrozbu. Ak, ak to naozaj vybuchne, ako sme my na to pripravení, na tých utečencov, na tých ľudí?
Kolegovia, sa vás opýtam a ja som tiež z východného Slovenska, koľkí sme pripravení na to, aby sme prijali možno utečencov do svojich vlastných príbytkov? Naša krajina není na to pripravená. Dvadsať miesť? To je to je jedno miesto pre dva milióny Ukrajincov? Nie sme na to pripravení, ja si to ani neviem predstaviť, preto by som poprosil, aby sme naozaj hľadali tuná riešenie formou dialógu a aby sme tuná naozaj sa vyvarovali takýchto rôznych vyhlásení, hej, a ktoré by naozaj podnecovali k tomu, aby rinčali zbrane. Ak si myslíme, že nás nejaký dáždnik ochráni, tak to si ja vôbec nemyslím, lebo ten dáždnik nám spadne rovno na našu hlavu, rovno na našu hlavu nám, nám padne. Nebude to ten dáždnik, ktorý by bol, na ktorý by som sa ja spoliehal. Neviem si to ani predstaviť, že by nastal takýto konflikt tuná medzi Ukrajinou a Ruskom a že by sa tuná vojská NATO do toho zamiešali. Neviem si to ani reálne predstaviť a ja túto formu naozaj odmietam.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

18.3.2014 o 15:08 hod.

PhDr.

Štefan Kuffa

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:19

Viliam Novotný
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Tak teda ja sa nepovažujem za odborníka na medzinárodné vzťahy ani na vojnové agresie, ale niečo už mám z histórie aj z medzinárodných vzťahov načítané, vždy ma to zaujímalo a vždy sa rád k takejto problematike vrátim, ale musím ti povedať, Štefan, že tvoje dnešné vystúpenie bolo úplne mimo.
To, čo si predvádzal v úvodnej časti, by sa dalo nazvať tak jednoducho takým primitívnym antiamerikanizmom. Za všetko je vinná Amerika, dokonca ona napadla aj Kuvajt, keď som dobre počul. Nie, to najprv Saddám Husajn ako diktátor napadol zvrchovaný štát Kuvajt a Spojené štáty pomohli oslobodiť zvrchovaný štát Kuvajt podľa medzinárodného práva. Môžeš nemať rád Ameriku, ale nemýľme si teda agresora a krajinu, ktorá je obeťou, a takisto by si si to nemal mýliť v tejto chvíli.
Vieš, z medzinárodného práva, z pohľadu medzinárodného práva, z úplných základov napríklad povedať, že keďže tam žijú Rusi, a oni v referende rozhodli, tak to je tým pádom v poriadku, to znamená, voľná paralela, dnes som ich už niekoľko použil, to znamená, ak sa zorganizuje referendum na Žitnom ostrove a väčšina obyvateľov rozhodne, že chce ísť do Maďarska, budeme to rešpektovať? Je to v súlade so zákonmi Slovenskej republiky, v súlade s medzinárodným právom, v súlade so zvrchovanosťou tohto štátu a s našimi hranicami? Veď si poslancom slovenského parlamentu. To nemyslíš vážne takúto vetu, ktorú si povedal.
Ty si mýliš Euromajdan a to, čo sa dialo ako vnútorný problém Ukrajiny, a ospravedlňuješ tým, čo sa dialo na Majdane, ruskú agresiu? To znamená, keď bola Nežná revolúcia na Slovensku, Sovieti nás mohli prísť oslobodiť alebo Rusi? Alebo nemecká armáda tu mohla prísť urobiť poriadok z tohto pohľadu? Si úplne mimo, Štefan, nehnevaj sa.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

18.3.2014 o 15:19 hod.

MUDr.

Viliam Novotný

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:20

František Šebej
Skontrolovaný text
Pán kolega Kuffa, neviem, asi, asi obývame dva rôzne svety alebo suma mojich vedomostí sa nezhoduje so sumou vašich vedomostí. Skutočne. Ja viem, každý má právo vystúpiť k čomukoľvek, ale, ale bolo by fajn, keby, keby sa v slovenskom parlamente udomácnil zvyk vystupovať iba k tomu, o čom mám aspoň nejaké vedomosti. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

18.3.2014 o 15:20 hod.

PhDr. CSc.

František Šebej

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:21

Štefan Kuffa
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ten Kuvajt, pán kolega, ktorý ste spomínal, áno, Američania sa tam veľmi rýchle ponáhľali, pretože tam bola ropa. Ale ja som spomenul okrem iného aj Rwandu, kde zomrelo milión ľudí behom jedného mesiaca. Kto išiel na pomoc tejto africkej krajine, kto išiel? Nikto, nikto, milión ľudí tam zomrelo a to o tom mlčíme. A keď takisto tuná boli vyhrážky zo strany americkej administratívy vo vzťahu ako k Sýrii, kde sme protestovali proti tomu? Tiež sa schyľovalo k tej vojne. Američania alebo americké vojská alebo americká administratíva, tá môže, ale akonáhle je to ruská strana, tak na to tuná máme aj mimoriadnu schôdzu pomaly aj Národnej rady a to hneď aj odsudzujeme. Prečo sme neodsúdili aj tú druhú stranu? Takisto je tá agresivita aj na tej druhej strane a ja túto agresivitu odmietam. Jednoducho nemôžem to, sa s tým stotožniť a nemusíš súhlasiť s mojím názorom. Nemusíš s mojím názorom súhlasiť, ja ti ho nevnucujem. Ale jednoducho ja som takto vnútorne, som presvedčený, ja si neviem, ešte raz to zopakujem, predstaviť, aby naša armáda stála zoči-voči, voči ruskej armáde, a že bol by to nepriateľ a reálne by sme tuná strieľali vzájomne do seba, zabíjali sa, a keď si to prirovnal, tú Nežnú revolúciu, to je na míle vzdialené. Vilo, to je na míle vzdialené. Tuná v Nežnej revolúcii, tuná nepadali mŕtvoly. Nevraždili sa ľudia. Prečo sme to neodsúdili to násilie? Aj na jednej, aj na druhej strane. Tu sme potom len sledovali, že snajperi kohosi strieľali, strieľali aj do jednej, aj do druhej strany. Ani nevieme, kto to bol. Kto to bol? Ale tam reálne zahynulo vyše sto ľudí. Vyše sto ľudí tam zahynulo. K čomu to viedlo? Toto neni cesta, to, to som o tom vnútorne presvedčený, že toto nie je cesta. Aj v Kyjeve parlament, ktorý hlasoval a menil ústavu Ukrajiny, bolo to pod nátlakom a násilím.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

18.3.2014 o 15:21 hod.

PhDr.

Štefan Kuffa

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video