33. schôdza

Pán navrhovateľ, pán poslanec Hrušovský, chcete reagovať? (Reakcia z pléna.) Nie.
Takže pán predseda výboru Podmanický, pán poslanec Podmanický, nech sa páči, do rozpravy.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja najskôr začnem úvahou nad poslednými slovami, ktoré hovoril pán poslanec Kadúc vo svojom vystúpení, keď argumentoval, že na posunutie ústavného zákona do druhého čítania nie je potrebná trojpätinová väčšina všetkých poslancov. Priznám sa, že v tej rýchlosti som sa nestihol oboznámiť podrobne s rokovacím poriadkom, ale dovoľte, pán poslanec Kadúc, aby som vám prečítal § 37 ods. 2 rokovacieho poriadku: „Ak je na platné uznesenie Národnej rady potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov alebo ak je v prípadoch ustanovených ústavou potrebný súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov, Národná rada môže schváliť pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy len takouto väčšinou.“ Uznávam, že ide o úpravu, ktorá sa týka pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov v prípade ústavného zákona, ale ak rokovací poriadok vyžaduje pri schvaľovaní pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov ústavnú väčšinu v druhom čítaní, prečo by pri posunutí zákona z prvého do druhého čítania mala stačiť väčšina obyčajná? Myslím si, že tu platí analógia a ak nie je iné presnejšie ustanovenie zákona o rokovacom poriadku, myslím si, že aj pri posunutí ústavného zákona do druhého čítania je potrebná trojpätinová väčšina všetkých poslancov, nehovoriac o tom, že pri ústavnom zákone, najmä pri schvaľovaní je ideí, jeho filozofie, teda toho, o čom sa rozhoduje v prvom čítaní, by naozaj mala byť zhoda poslancov naprieč politickým spektrom. Toto je duch ústavy, preto sa vyžaduje trojpätinová väčšina pri schvaľovaní ústavných zákonov. A preto si myslím, že bude dobré, aby aj v prvom čítaní rozhodoval parlament veľkou väčšinou hlasov svojich poslancov. To je len na okraj.
Ak dovolíte, vážené dámy, vážení páni, ja by som len vecne zareagoval na niekoľko výhrad, ktoré sa sústavne vo verejnosti opakujú pri diskusiách o ústavnej novele, ktorá má riešiť zmeny v justícii a v ochrane rodiny a manželstva, a ktoré sa permanentne opakujú aj počas dnešnej diskusie. A predpokladám, že budú sa tieto argumenty vyťahovať opakovane.
Jeden z argumentov, ktorý často používajú oponenti tej spoločnej dohody na ústavných zmenách medzi stranou SMER a Kresťanskodemokratickým hnutím, je argument, že SMER účelovo vyťahuje tému rodiny, aby si naklonil konzervatívneho voliča.
Ja budem na to veľmi vecne argumentovať najskôr programovým vyhlásením vlády z mája 2012. V programovom vyhlásení vlády, v tej časti, ktorá sa týka rodiny, sa najskôr konštatuje aktuálny stav, že klesá počet sobášov, rastie rozvodovosť, rastie vek sobášiacich sa, že nastal výrazný prepad pôrodnosti a plodnosti, rástol počet detí narodených mimo manželstva a podobne, to všetko sa prejavilo, a teraz to chcem podčiarknuť, potlačovaním významu dosiaľ jedinej formy rodiny uznávanej slovenskou spoločnosťou, a to tradičnej manželskej rodiny. Preto vláda presadí, neskôr sa v ňom píše, dôsledné uplatňovanie základnej zásady zákona o rodine, podľa ktorej je manželstvo jedinečný zväzok medzi mužom a ženou, ktorý má spoločnosť chrániť a napomáhať jeho dobru. No ak predkladaná novela ústavy nie je lepší súlad s programovým vyhlásením vlády, tak už potom neviem, čo by to malo byť. Čiže postoj strany SMER v tejto otázke je konzistentný s programovým vyhlásením vlády.
Druhý argument, ktorý chcem použiť, je, že novela ústavy týkajúca sa ochrany rodiny, vychádza z prirodzeného presvedčenia veľkej skupiny poslancov strany SMER. Ja viem, že sa tu vytvára atmosféra, že pre SMER je táto téma niečo umelé, niečo, čo sa snažíme pragmaticky využiť, ale vôbec to tak nie je.
No ak dovolíte, uvediem niekoľko argumentov.
Na rozdiel od iných strán v strane SMER sa v kultúrno-etických otázkach osobitne ctí zásada plnej slobody rozhodovania sa poslanca pri hlasovaní. Ja sám to môžem potvrdiť, pretože hoci som veľakrát hlasoval v týchto otázkach odlišne od niektorých mojich kolegov, nikdy mi to nebolo ani v najmenšej miere vytknuté. V strane SMER je veľká skupina poslancov, ktorí majú na kultúrno-etické otázky skôr konzervatívnejší a prirodzenejší postoj. O týchto otázkach sa u nás normálne diskutuje a argumentuje. Je v našom klube plná demokracia, možno na rozdiel od iných klubov. Od nás sa pre rozličnosť názorov nemusí z klubu odchádzať.
V minulosti sa vďaka poslancom strany SMER viackrát presadili zákony, ktoré sú v duchu tradičných hodnôt. Spomeňte si, čo s nami robili médiá, keď sme počas prvej vlády Roberta Fica prijali novelu zákona o registrácii cirkví a náboženských spoločností, ktorá výrazne sprísnila postup pri registrácii cirkví alebo náboženskej spoločnosti. S týmto zákonom prišli aj poslanci strany SMER a za tento zákon zahlasovala drvivá väčšina poslancov strany SMER.
Chcem pripomenúť napríklad novelu Zákonníka práce z roku 2008, ktorú predkladali aj poslanci strany SMER, ktorý zaviedol obmedzenie maloobchodného predaja na Štedrý deň, na Prvý sviatok vianočný, na Nový rok a vo Veľkonočnú nedeľu. Veľmi vážne sme sa pripravovali aj na ďalšie rozšírenie tohto obmedzenia. A túto myšlienku naďalej nezavrhujeme. Nechcem rozoberať, prečo sa nám zatiaľ rozšírenie tohto obmedzenia nepodarilo presadiť. Je to úplne iná téma.
Alebo spomeňme si na novelu interrupčného zákona z roku 2009, ktorú predkladala aj poslankyňa strany SMER, za ktorú hlasovali poslanci strany SMER a ktorá zaviedla tzv. informovaný súhlas pred vykonaním potratu. Táto rozumná novela zaviedla niekoľko dobrých opatrení, ktoré mali pomôcť žene pred rozhodovaním sa o vražde svojho dieťaťa, aby ho nechala žiť.
Mohol by som v tejto téme pokračovať, ale na ilustráciu toho, že v strane SMER je veľká skupina poslancov, ktorí majú konzistentný pohľad na niektoré kultúrno-etické otázky, to stačí. Netreba teda robiť nejaké bombastické prekvapenie z toho, že SMER nemá problém s podporou návrhu ústavnej ochrany manželstva.
V tejto súvislosti sa používa v diskusiách, a tento argument používajú hlavne iní opoziční poslanci vo vzťahu k poslancom za Kresťanskodemokratické hnutie, že ste naleteli strane SMER, že SMER to aj tak v druhom čítaní potopí, keď už bude po prezidentských voľbách. Ťažko, samozrejme, dopredu hovoriť, ako dopadne akékoľvek schvaľovanie akéhokoľvek zákona. Ale, pán predseda Kresťanskodemokratického hnutia, prípadne iní kolegovia poslanci z iných politických strán, za seba môžem povedať, že jednoznačne takéto znenie podporím, nech už prejde jedna alebo druhá novela ústavy. Ale keďže poznám názory v poslaneckom klube strany SMER, som presvedčený, že veľká skupina poslancov strany SMER podporí novelu ústavy, ktorá bude chrániť rodinu tak, ako bola predložená. Treba si počkať, samozrejme, nevieme to garantovať nejakou krvou podpísanou zmluvou, ale myslím si, že používanie takýchto hrozieb, to je zneužívania dobrého úmyslu na politické účely v prezidentských voľbách.
Druhá skupina argumentov, ktorá tu zaznieva, je, že ide o cynický politický obchod, to sú slová poslanca Františka Šebeja, prípadne kšeft, to sú slová poslanca Kadúca. Autorov týchto vyjadrení sa chcem spýtať na niekoľko otázok, a už sa to pýtali aj iní moji kolegovia: Aký je rozdiel medzi dohodou a politickým obchodom? Čo je to, čo robí z jedného úkonu politickú dohodu a z iného úkonu, takého istého, politický obchod? Keď zostavoval vládu Mikuláš Dzurinda alebo Iveta Radičová, išlo o politický obchod alebo o politickú dohodu, pán poslanec? Keď všetky politické strany po páde vlády Ivety Radičovej schválili zvýšenie platov sestrám, išlo o politický obchod alebo o normálnu dohodu? Ešte ste ma nepočúvali, takže, mám to aj napísané, vám to dám potom. Keď Igor Matovič a Radoslav Procházka hlasovali v roku 2012 so stranou SMER o zákone o dvojakom občianstve, išlo o politický obchod alebo normálnu politickú dohodu, normálnu politickú podporu? Keď poslanci strany SMER alebo poslanci opozície schválili zrušenie svojej imunity, išlo o politický obchod alebo o normálnu politickú dohodu? Nechcem spomínať príklad splnomocnenca pre Rómov pána poslanca Polláka, na ktorom sme sa normálne dohodli. Aj to by sme mohli nazvať slovami pána poslanca Kadúca politickým kšeftom, ako to povedali už niektorí kolegovia. Ale bola to normálna dohoda. Pán poslanec Pollák je kvalifikovaný človek, ktorý sa tejto agende venuje, rozumie jej, tak sme sa dohodli na tom, že bude splnomocnencom vlády. Netreba za tým nič iné hľadať.
V tejto súvislosti ma napadol teraz príklad z Českej republiky, kde, iste viete, prebieha, myslím, trestné stíhanie bývalého expremiéra Nečasa práve za politické obchody. No môžeme si spomenúť, o čo tam ide. Ide tam o pridelenie určitých významných aj finančne zaujímavých pozícií trom poslancom, ktorí za to, že odišli z poslaneckej snemovne, získali tieto miesta, a tak vláda nestratila dôveru. V tejto súvislosti by sme možno hovoriť o politickom obchode už mohli, ale aj nemuseli. Je to veľmi diskutabilné. Ale je to kvalitatívne úplne iná situácia, než aká nastala pri normálnej politickej dohode na podpore ústavného zákona na Slovensku. Napokon, bude veľmi zaujímavé sledovať rozhodovanie českých súdov, ako sa s touto otázkou vysporiadajú, pretože pri striktnom výklade môžeme, ak privedieme takýto výklad ad absurdum, dospieť k tomu, že každá koaličná dohoda bude trestný čin. Ale to je veľmi zaujímavá otázka, pri ktorej som sám zvedavý, ako sa rozrieši.
Takže, pán poslanec, je to kvalitatívne úplne, ale úplne iná situácia. Ak Ústava Slovenskej republiky predpokladá na prijatie ústavného zákona súhlas 90 poslancov a keď vieme, v akom roku alebo v akých rokoch sa ústava prijímala, tak samotní tvorcovia ústavy predpokladali, že ústavné zmeny budú musieť byť vždy výsledkom dohody. To chcete každú takúto dohodu nazvať, že je politickým obchodom alebo politickým kšeftom? Práve preto je to takto zadefinované, aby sa strany, ktoré sa nemusia milovať, vedeli zhodnúť na určitých podstatných veciach, ktoré cítia, že sú pre spoločnosť dôležité. Preto je tam aj to ústavné kvórum, preto je tam aj tá ústavná ochrana. Ak ideme zhadzovať akúkoľvek dohodu na ústavnej zmene slovami „kšeft“ a „obchod“, tak je to dehonestácia Ústavy Slovenskej republiky, ktorá predpokladá presne takýto postup.
Aký je teda rozdiel medzi obchodom a dohodou? No podľa niektorých z vás je taký, že keď vám to vyhovuje, nazvete to politickou dohodou, hľadaním konsenzu, snahou o dobré riešenia a podobne, a keď vám to nevyhovuje, tak to isté opľujete slovami „politický obchod“ alebo „politický kšeft“. Niekedy mám pocit, že ich používajú najmä politici, ktorí žiarlia na to, že sa tu dokázali dve politické strany dohodnúť na zmene ústavy. A namiesto toho, aby sa normálne pridali a podporili to ako dobrú vec, tak hľadajú akýkoľvek dôvod, akúkoľvek zámienku, aby nemuseli priznať pravý dôvod svojho žiarlenia a sklamania.
A ešte jedna poznámka k niektorým kolegom z opozície. Neustále nás kritizujete za to, že nepodporujeme niektoré vaše dobré návrhy v parlamente. A keď sa rozhodneme niektorý z nich podporiť, tak sa na nás navážate, že čo sme si to dovolili. Tak sa teda rozhodnite, či chcete, aby sme vaše návrhy podporovali, alebo to nechcete, a priamo na rovinu to povedzte verejnosti. Nedá sa však postupovať tak, že bez diskusie s partnerom, od ktorého chcete podporu, predložíte niečo do parlamentu a potom ho požiadate o podporu. To je, ako keby ste chceli postaviť plot a bez toho, aby ste so susedom dohodli, začnete ten plot stavať a oznámite mu to v ten deň, keď začnete kopať, ako hotovú vec. Slušné je, keď idete stavať plot, aby ste najskôr za susedom išli, dohodli sa s ním, on vám povie svoje predstavy o tom plote, vy mu poviete svoje predstavy o tom, na niečom sa dohodnete a potom sa začne výstavba takéhoto plotu. To je normálny postup. A analogicky je to normálne aj v parlamente. Keď máte záujem na podpore niečoho zaujímavého, dobrého, všeobecne prospešného, treba viesť aj dlhšiu, časovo dlhšiu serióznu debatu. To všetko sa v prípade tohto ústavného zákona udialo. To je seriózny partnerský prístup. Ak Kresťanskodemokratické hnutie vyhlásilo v časovom predstihu, že má záujem na tom, aby SMER podporil ich návrh ústavného zákona, a začali v časovom predstihu rokovania so stranou SMER, čo je na tom zlé? Ak SMER súhlasil s rokovaniami a povedal aj svoju predstavu o ústavných zmenách a hľadal podporu pre zmeny v justícii, čo je na tomto zlé? Nič sa neskrývalo, všetko bolo zverejnené, obe strany formulovali jasne svoje predstavy. To je zlé? Naopak, ja si myslím, že takto má vyzerať rokovanie o spoločných témach. Ak Ústava Slovenskej republiky predpokladá pri ústavnom kvóre 90 hlasov, tak je to preto, aby sa na významných zmenách stretla vôľa koalície aj opozície. O to viac nechápem, vážení kolegovia, prečo niektorí z vás predkladajú návrhy ústavných zmien, na ktorých sa nedohodli s dostatočným počtom poslancov. Veď to je schizofrénia.
Tretí okruh, ktorý sa vytýka tejto ústavnej zmene, je, že navrhované znenie ústavnej novely aj tak nič nerieši. Ja sa priznám, že viem si predstaviť aj inú formuláciu ústavného článku o rodine, o manželstve, ale každý výsledok je vždy nejakým konsenzom, ktorý sa vyprofiluje z viacerých názorov. A ja si myslím, že aj toto ustanovenie, ktoré zavádzame do ústavy, je predovšetkým nielen významný signál do spoločnosti, ale každá veta, ktorá sa dostáva do ústavy, má aj významnú právnu silu. Každá veta, či už je normatívnejšia alebo menej normatívna, sa používa pri výkladoch a rozhodovaniach Ústavného súdu. Je to pravidlo, zásada, ktoré sa aplikuje pri pochybnostiach, ktoré môžu v budúcnosti vzniknúť. Dokonca si myslím, že ak zavádzame vetu, „manželstvo je jedinečný zväzok jedného muža a jednej ženy,“ tak to priamo vylučuje, aby sme slovom manželstvo a právami, ktoré vyplývajú z manželstva, označili akýkoľvek iný zväzok. Samozrejme, mohli by sme to zadefinovať oveľa jasnejšie. Hovoril som, že vždy je to otázka dohody. Ale myslím si, že aj toto ustanovenie je veľkou podporou tomu prirodzenému, zdravému, normálnemu chápaniu rodiny, tak ako ju chápali naši predkovia a aké chápanie je podľa môjho názoru správne.
Ja rešpektujem, že sú tu medzi nami poslanci, ako je napríklad pán poslanec Poliačik, ktorý má radikálne odlišný názor. Ja to rešpektujem, rešpektujem jeho názor. Na druhej strane myslím si, že sa hlboko mýli. Myslím si, že jeho názory sú úpadkové, dekadentné. Jeho názory nie sú moderné. To sú názory, ktoré sa objavujú permanentne v dejinách ľudstva a vždy viedli ľudstvo na cestu chaosu a zániku. Takže ja si myslím na rozdiel od neho, že je to veľmi dobrá zmena. Ja som rád, že SMER sa k tejto zmene pripojil, som rád, že sme pripojili aj zmeny v justícii, a verím, že aj v druhom čítaní schválime tento zákon, tento ústavný zákon, v takej podobe, že bude významným nástrojom ochrany rodiny a spravodlivosti na Slovensku.

Ďakujem pekne.
Je sedem faktických poznámok. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou.
Dámy a páni, je 12.02 hodín, prerušujem rokovanie, vyhlasujem obedňajšiu prestávku a budeme o 14.00 hodine pokračovať pravidelným bodom hodina otázok. A od 15.00 hodiny potom budeme pokračovať v rokovaní o predložených návrhoch. Ďakujem, dobrú chuť.

(Prerušenie rokovania o 12.02 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, keďže je štvrtok, podľa zákona o rokovacom poriadku nasleduje

hodina otázok, ktorú týmto otváram.

Poslanci písomne položili do včera do 12.00 hodiny dvanásť otázok na predsedu vlády a na členov vlády dvadsať otázok. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie.
Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.
Panie poslankyne, páni poslanci, predseda vlády pán Robert Fico sa z rokovania o tomto bode programu ospravedlnil. Svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády pre investície pána Ľubomíra Vážneho, ktorého prosím, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády. Pán podpredseda vlády, máte slovo, nech sa páči.

Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenie predsedu vlády v znení príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomný bude podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák, ktorý je na pracovnej ceste mimo Bratislavy. A zastupuje ho minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján Počiatek. Neprítomný je podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste v Spojených štátoch amerických, a zastupuje ho podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír. A neprítomná je ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská, ktorá je na pracovnej ceste v Trenčianskom kraji, ale na ktorú nie sú položené žiadne otázky.

Ďakujem, pán podpredseda vlády.
Teraz poprosím, aby ste odpovedali v limite 15 minút na otázky, ktoré boli adresované predsedovi, vlády podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka je od poslankyne Dariny Gabániovej a znie: „Vážený pán premiér, má reforma súdnictva vplyv na zlepšenie podnikateľského prostredia?“
Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

Ďakujem. Vážená pani poslankyňa, je všeobecne známym faktom, že sudcovský stav, resp. súdnictvo nepožíva vo verejnosti dôveru v takom rozsahu, ktorý by bol zárukou všeobecnej akceptovateľnosti súdnej moci ako garanta nielen zákonnosti, ale aj spravodlivosti a sudcov ako odborných a morálnych autorít. Treba však zdôrazniť, že vláda Slovenskej republiky aj počas posledných dvoch rokov pokračovala v zlepšovaní podmienok výkonu súdnictva. Pružne sme reagovali na otázku hromadných žalôb, vybavujeme súdy novou výpočtovou technikou a postupne zavádzame projekty elektronizácie justície, ktoré zjednodušia prácu sudcov. Vláda takto pripravuje rozsiahlu reformu procesného civilného práva, ktorá prinesie jasnejšie pravidlá rozhodovania na súdoch, čo pomôže aj sudcom pri vedení súdneho konania.
Ak by som mal priamo odpovedať na otázku, či má reforma súdnictva vplyv na podnikateľské prostredie, môžem konštatovať, že funkčné súdnictvo je jedným z hlavných predpokladov pre zlepšenie podnikateľského prostredia na Slovensku. Kvalitné podnikateľské prostredie je základnou podmienkou konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky. Zároveň však treba povedať, že jednou zo závažných prekážok rozvoja podnikateľského prostredia na Slovensku je nejednoznačnosť niektorých zákonov a ich časté zmeny. Súčasná úroveň vymožiteľnosti práva je podnikateľskou sférou dlhodobo považovaná za najväčšiu prekážku podnikania na Slovensku. Z tohto pohľadu má reforma súdnictva zásadný vplyv a môže významne ovplyvniť zlepšenie podnikateľského prostredia.
V tejto súvislosti by som rád zdôraznil, že vláda Slovenskej republiky pravidelne hodnotí stav a kvalitu podnikateľského prostredia, ako aj navrhuje opatrenia na jeho zlepšenie. V roku 2013 boli prijaté opatrenia zamerané na zrýchlenie a zefektívnenie občianskeho súdneho konania, exekučneho konania, realizáciu projektu elektronizácie činnosti stavebných úradov, zriadenie insolvenčného registra, zavedenie kategorizácie stavieb či zosúladenie sadzby súdneho poplatku pri vykonaní celého návrhu na zápis obchodnej spoločnosti v elektronickej podobe na jednotné kontaktné miesto so sadzbou súdneho poplatku pri celoelektronickom podaní do obchodného registra. V tomto roku pripravujeme nový súbor opatrení, ktorými chceme dosiahnuť zlepšenie postavenia Slovenskej republiky v hodnotení Doing Business Svetovej banky. Tieto opatrenia budú zamerané predovšetkým na oblasti, v ktorých Slovensko v hodnotení zaostáva, a to najmä založenie podniku, platenie daní, cezhraničný obchod, ochranu investorov.
Pri tejto príležitosti by som chcel zdôrazniť, že jednou z priorít rezortu hospodárstva v oblasti zlepšovania podnikateľského prostredia na Slovensku je vytvoriť a zaviesť systematický prístup, ktorý by umožnil sledovať vývoj administratívneho zaťaženia. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky realizuje v spolupráci s ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy tretiu etapu znižovania administratívneho zaťaženia podnikania, kde zámerom je zmapovať informačné povinnosti vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov, ako sú rôzne zákony, vyhlášky či nariadenia, a vyčísliť administratívne náklady, ktoré vznikajú podnikateľskému prostrediu v súvislosti s ich plnením.
V roku 2014 vláda Slovenskej republiky pripravuje aj ďalšie systémové zmeny Obchodného zákonníka a zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Dlhodobé úsilie o zjednodušovanie začatia podnikania napríklad v podobe rýchlosti založenia obchodných spoločností musí byť v rámci vymožiteľnosti práva sprevádzané zavedením nových povinností orgánov obchodných spoločností, ktoré budú úzko súvisieť s vytvorením a správou tzv. elektronického registra diskvalifikovaných osôb.
Rovnako vláda pripravuje návrh koncepcie stabilizácie a modernizácie súdnictva, ktorá nadväzuje na správu o základných otázkach justície a ktorá bude východiskom pre zmeny tzv. sudcovských zákonov.
Všetky reformy a opatrenia tejto vlády v oblasti súdnictva majú teda za cieľ zlepšiť fungovanie súdov v Slovenskej republike, zvýšiť dôveru verejnosti v ne a vytvárať optimálne podmienky na zlepšenie podnikania. Pani podpredsedníčka, ďakujem, skončil som.

Ďakujem, pán podpredseda.
Pani poslankyňa, máte doplňujúcu otázku?

Nemám, ďakujem.

Ďakujem.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Marián Kovačócy a otázka znie: „Vážený pán premiér, aké opatrenia pripravuje vláda na zvýšenie vymožiteľnosti práva?“
Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.