33. schôdza

Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, no v podstate ja to vaše vystúpenie vnímam. Spočiatku sa mi zdalo, že bude odborné, lebo počúval som ho vonku, potom som zistil, že ste prešli čisto iba do politickej roviny. Tak ja sa iba chcem spýtať, tak buď teda vítate a chcete, aby sa robili zmeny v justícii, to, čo ste aj mnohokrát spomínali na výbore, a zvolávali ste kvôli tomu aj mimoriadne schôdze, alebo nie? Teraz je tu šanca. Tak, samozrejme, my sme aj povedali aj pri tom našom poslaneckom návrhu zákona, že to je betaverzia, ktorá v rámci druhého čítania sa môže vylepšovať, aby spoločne sme docielili, že teda bude efektívna tá novela, a teda môžu nastať pozitívne zmeny v justícii. Tak buď sa teda chcete k tomu postaviť konštruktívne a naozaj myslíte vážne, že chcete zmeny v justícii, aby sa to teda polepšilo, alebo idete robiť na tom politiku, lebo ja mám taký pocit, že v určitom momente aj za vášho ministrovania ste sa snažili robiť zmeny, len potom ste prišli do politiky a do osobného konfliktu s Harabinom, čo už bolo na úkor zmien ako takých.
Zároveň ešte chcem sa pozastaviť nad jedným vaším odborným argumentom. Vy ste sa pýtali, že prečo by mal byť predseda Súdnej rady ústavným činiteľom. No preto by ním mal byť, lebo Súdna rada je ako orgán zakotvená v ústave, je teda ústavným orgánom a zároveň aj funkcia predsedu Súdnej rady je zakotvená a je kreovaná z ústavy. Čiže z toho dôvodu by mal mať postavenie ústavného činiteľa. To je toľko ešte k tomuto. Ďakujem pekne.

S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Žitňanská.

Pán poslanec Martvoň, ja už tých betaverzií zákonov, ktoré nosíte do parlamentu, mám naozaj dosť, skúste začať nosiť do parlamentu alfaverzie, ktoré sú naozaj predložené po štandardnom legislatívnom procese. A myslím si, že naozaj tým prospejeme aj legislatíve, aj životu v tejto krajine, pretože budeme mať tak lepšie zákony.
Pán poslanec Brocka, fajn, však aj ja budem voliť pána Kisku za prezidenta, akurát pán Paška zaradil akurát práve túto novelu ústavy z piatich alebo koľko, máme to na stole, noviel ústavy na dvadsiateho, dnes vo štvrtok, v čase volebnej kampane, zatiaľ čo tie všetky ostatné môžu prísť na rad vtedy, keď na ne vyjde rad. Tak asi to strane SMER vyhovuje, že to majú v rámci volebnej kampane, keď si vybrali práve tento zákon, že ho chcú prejednávať vo fixný čas v rámci volebnej kampane. To je toľko k tomu.
A, pán poslanec Přidal, ja rozumiem, že vám je to nepríjemné. Ja som vysvetlila, prečo to považujem za obchod. A musím si, žiaľ, za tým stáť. Nijako ma to neteší.

Nech sa páči, pán poslanec Mikloško, máte slovo.

Vážené dve pani podpredsedníčky a jeden pán podpredseda, je mi cťou, že pri takomto vysokom leveli môžem povedať aj ja pár slov k dodatku, k ústave, ku manželstve.
Už pán Podmanický to povedal, aj ja to zdôrazním, nevedel som, že to bolo, že naozaj je to v programovom vyhlásení vlády presne takto formulované. Odvolal sa tam na zákon o rodine, ktorý však možno hocikedy zmeniť. A predsa zmeniť ústavu je a bude troška ťažšie.
V programovom vyhlásení je aj to, že vláda prijme v oblasti rodinnej politiky koncepciu štátnej rodinnej politiky do roku 2020, ktorá vymedzí strategický cieľ a tak ďalej a tak ďalej. Tak tam nie je termín. Ale upozorňujem na to, že určite by táto koncepcia bola pre nás všetkých veľmi dobrá. Zúčastnil som sa viacerých porád na túto tému. Nebolo by zlé tie závery, ktoré sú aj písomne spracované, do takejto koncepcie zaintegrovať a prípadne urobiť nejakú komisiu, ktorá by sa už tej koncepcii štátnej rodinnej politiky Slovenskej republiky venovala.
Všetci cítime, že rodina je v kríze, že inštitút manželstva je v kríze, že Európa podrobuje tieto inštitúty silným útokom. Európa starne, klesá v nej pôrodnosť. Iba pre prisťahovalcov nevymierame. Vieme, že 78 % rastu populácie Európy predstavujú cudzinci a koncom 21. storočia bude v Európe na jedného Európana 14 Neeurópanov. Vieme iste aj to, že v porovnaní napríklad s rokom 1980 sa narodí v Európskej únii o 780 tisíc detí menej. A v tomto smere aj Slovensko zaostáva a vôbec sa nereprodukuje. Od roku 1999 sa v Európe nenarodilo asi 30 miliónov detí z počatých. To je, ako keby desať štátov Európskej únie zmizlo z mapy. Počet manželstiev v Európskej únii sa od roku 1980 znížil asi o 750 tisíc. Na Slovensku to bolo asi o 34 % menej. Rozvodov je v Európe o 358 tisíc viac. Aj u nás sa každé druhé manželstvo tiež rozpadá. Za desať rokov sa v Európe rozviedlo viac ako 10 miliónov manželstiev, na čo doplatilo 17 miliónov detí. A 36 % detí, 2 milióny ročne, sa tu rodí mimo manželstva. Zo štyroch domácností Európskej únie v jednej žije samotár, v dvoch z troch nemajú deti a v 33 % majú iba jedno dieťa. Z nákladov 13 eur na sociálne veci v Európskej únii iba jedno euro príde do rodiny.
Teraz troška si zabásnim, ale je to pravdou, že klasická rodina, muž a žena, rodičia práve majú to privilégium jedine, že môžu vytvoriť novú bytosť, ktorá by tu bez nich nebola. Niekto povedal, že ani anjeli toto privilégium nemajú. Neskôr spolu s pedagógmi majú šancu dieťa vychovať k dobru a môžu prispieť k tomu, aby to dieťa nebolo iba chodiacou encyklopédiou, ale tvorivou osobnosťou. Psychológovia povedali, že vo veku, ako bude od dvoch po šesť rokov, tak neskôr bude od dvadsať po šesťdesiat. Aj ja som plne tohto názoru.
Tí autori sú nie tu prítomní, ale názory, ktoré tu niekedy vyslovili, že manželstvo nepotrebuje ústavnú starostlivosť, že pomôcť treba nezosobášeným a párom rovnakého pohlavia, že iné zväzky nie sú menejcenné a tak ďalej, pokladám za nedomyslené, a preto ich tu ani nebudem komentovať.
Tiež nie je frázou, že najdôležitejším miestom na svete je rodina, že budúcnosť aj Slovenska je v rukách fungujúcej rodiny, ktorá sa skladá z otca, matky a detí. Rodičia práve môžu to urobiť, čo nemôže nikto iný vlastne, zasiať do sŕdc tých svojich detí semienka lásky, by som povedal zase trocha básnicky, a porozumenia. Ale môžu tam aj zasiať semienka závisti a nenávisti. Keď spravia to prvé, tak urobia dobre dieťaťu a jeho okoliu, keď spravia to druhé, tak zapríčinia mnoho nešťastia a bolesti v jeho živote, aj v živote jeho okolia. Samozrejme, takéhoto človeka, slobodného a tvorivého, môže vychovať iba slobodný a tvorivý rodič.
Na dôležitosť dobrej rodiny upozorňuje aj prenatálna medicína. Už v tele matky sa rozhoduje o budúcnosti dieťaťa. Jeho život začína už v tretej generácii pred ním. Ak ho rodina radostne očakáva a narodí sa do láskavého prostredia, v ktorom má osoby, ku ktorým sa vzťahovo pripúta, jeho život bude ľahší. Šokujúci je poznatok, to som tu už raz asi povedal, že v treťom roku života sa mozog dieťaťa zaleje betónom, pričom zmeny z tohto stavu možno dosiahnuť iba veľmi veľkým úsilím.
Záverom by som ešte povedal myšlienku, že všetci dobre vieme, ženatí, že manželstvo je tvrdá rehoľa, ktorá si v prvom rade vyžaduje obetu, sebazaprenie, zabudnutie na seba a myslenie na toho druhého, prípadne na tretieho a ďalších. Ľudia, keď idú do manželstva, by mali vedieť, čo ich tam čaká. Pár mesiacov prípravy naň je málo. Aj v cirkvi ju robíme, aj tak sa mnoho cirkevných sobášov nevydarí. Tá formula „do tvojej a mojej smrti“ je tvrdá, ale pravdivá, lebo ťažko tam povedať, že len do piatich alebo desiatich rokov to má byť. Teda aj pred cirkevnými, aj pred civilnými sobášmi by snúbenci naozaj mali mať nejaké povinné školenie o tom, čo ich vlastne v tom manželstve čaká, keď tie ružové okuliare z nosa spadnú. A to, bohužiaľ, nastane vždy. Ale to je život. Na všetky povolania sa pripravujeme dlho, ale na manželstvo niekedy skoro vôbec. Už pri adopcii alebo osvojení dieťaťa musíme prejsť veľkým školením trvajúcim pol roka. Tam musia budúci rodičia chodiť na prednášky, aby pochopili, čo znamená mať dieťa, vychovávať ho a tak ďalej. Ale budúci manželia nič takéto absolvovať prakticky nemusia.
Posledná poznámka je ešte o tom, čo sa týka zákona o rodine. Bolo tam, ako spomenul, veľa porád. A teda z nich vyplýva aj to, že by bolo ho treba novelizovať napríklad tým, že tam, kde sú najmä malé deti, treba skôr sťažiť rozvod, ako ho uľahčiť, ďalej, rozbitie rodiny by nemalo byť spojené s materiálnymi výhodami niekoho z tej dvojice, ďalej pri určení výšky výživného by bolo treba brať do úvahy aj podiel viny na rozvrate manželstva, ďalej, treba zdôrazniť právo dieťaťa na oboch rodičov, prípadne aj právo starých rodičov na vnukov. Tieto veci by bolo dobré neskôr do tohto zákona zapracovať a prípadne aj do koncepcie štátnej rodinnej politiky, o ktorej som už hovoril.
Záverom ešte teda málo k súdnictvu. Samozrejme, to nie je moja parketa, aj keď viem, aká je situácia súdov dnes u nás. Určite zmenu si to vyžaduje. Rusi hovoria tomu metóda drobných šagov alebo drobných krokov, step by step.
Ja si myslím, že aj nejakú kontrolu spôsobilosti sudcov bude treba mať. Máme na to, samozrejme, ešte čas v druhom čítaní. A nemyslím, že by to mala byť forma previerok cez NBÚ, ktorý je čiastočne spolitizovaný. Všetci to dobre vieme. Sám som takýmto preverovaním voľakedy prešiel. Bolo to zvláštne. Nemal som z toho veľmi dobrý pocit, povedal by som. Mám taký papier, môžem ti ho predať, keď chceš. Prebieha tak, že dvaja takí zajaci ma tam zvŕtali. Z nich jeden bol dobrý, druhý zlý ako voľakedy. A napríklad zaujímalo ich to, prečo ja ako matematik som pred dvadsiatimi rokmi občas chodil na Západ. Tak na základe toho potom, keď som to zdôvodnil, že som bol dobrý matematik, tak mi dali previerku. Takže toto som trošku bagatelizoval, ale nejakým spôsobom mať kontrolu nad tým, kto nás súdi, alebo aspoň občas tú spôsobilosť sudcov skontrolovať alebo preveriť, iste by bolo dobré, aj keď na to máme ešte druhé čítanie. Ďakujem.

Aj my ďakujeme, pán poslanec.
Nech sa páči, slovo bude mať ďalší prihlásený rečník pán poslanec Martin Fronc.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, Kresťanskodemokratické hnutie je tu dvadsiaty piaty rok. V tých niekoľkých zásadných veciach, ako je ochrana života od narodenia po prirodzenú smrť, slobody svedomia a ochrana manželstva a rodiny, za tých 25 rokov nikdy neuhlo. Tí starší si možno pamätáte, že opakovane niekoľkokrát pred parlamentnými voľbami sa vytiahla téma interrupcií. KDH hlasovalo podľa svojho presvedčenia aj za cenu toho, že stratilo percentá, a teda aj nejakú časť svojich mandátov. Ale jednoducho toto bol postoj KDH v tých zásadných veciach. Ochrana manželstva ako jedinečného zväzku muža a ženy patrí medzi tieto hodnoty. A je to hodnota, za ktorú sme pripravení niesť aj obete.
Ale možnože si poviete a zaznelo tu neraz, že prečo teraz to dávame. Viete, možnože sme to niekedy nie celkom dobre vysvetlili, ale tých ktorí trošku sledujú, čo sa deja v takzvanom civilizovanom svete, v Európe, Spojených štátoch deň po dni, ako stále viac a viac v zmysle obalu, dneska už podľa mňa camery obscury, zvaného politická korektnosť, sa mnohé princípy uvoľňujú. K vážnosti manželstva naša civilizácia dospela po dlhých rokoch, civilizácia, ktorá je založená na dvetisícročnej kresťansko-judaistickej tradícii. A chcem povedať, že ochrana manželstva v tejto chvíli nie je cirkevná ani náboženská téma. Z nášho pohľadu je to v prvom rade téma prirodzeného zákona a princípu, ako sa ľudia majú správať a správajú v zmysle zachovania ľudského rodu. A s tým súvisí, samozrejme, aj starostlivosť o deti a podobne.
Ale ja by som povedal, aké sú skutočnosti. Prosím vás, tí ktorí sledujú, možnože ste sledovali, čo sa týka ochrany života a rodiny niekoľko medzinárodných dokumentov, v ostatnom čase Lunacek v Európskom parlamente, predtým v Rade Európy report ako správa, McCafferty, to jedno za druhým prichádza. A možnože niektorí ste aj uvideli alebo zistili alebo ste dostali správu na internete, ako to chce pokračovať ďalej, že vznikla inštitúcia, ktorá sa nazýva ČEPEK (Česko-slovenská pedofilná komunita.) Zdá sa, že sa už aj tá začína ozývať o svoje „práva“. A ja nie som ani neznášanlivý, ani netolerantný, ale jednoducho sú veci, ktoré sa ďalej takto robiť nedajú. Viete, toto nie je diskriminovanie. Vezmite si, že niekto má 20 dioptrií. Ja som ešte nevidel takého, aby mu dali povolenie, aby robil rušňovodiča, nemá prvú zmyslovú skupinu. Je to diskriminácia jak hrom, veď on nič ešte nespôsobil. Nie, toto nie je o takejto politickej korektnosti. A, priatelia, to, že cítia to ohrozenie aj iné krajiny, to sme mali možnosť vidieť. Tu už bolo spomínané Poľsko, bolo tu spomínané referendum v Chorvátsku.
Ja si len dovolím prečítať ďalšie niečo, mimochodom, niečo, čo možnože si aj mnohí nevšimli a nezaregistrovali. Slovenská republika ratifikovala. A to je protokol o obavách írskeho ľudu týkajúcich sa Lisabonskej zmluvy. V hlave I čl. 1 tohto dokumentu je uvedené: „Žiadne ustanovenie Lisabonskej zmluvy, ktorou sa priznáva Charte základných práv Európskej únie právny štatút, ani žiadne ustanovenie uvedenej zmluvy týkajúce sa priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti sa nedotýka rozsahu a uplatniteľnosti ochrany práva na život, podľa článku 40.3 a ochrany rodiny podľa článku 41...“ A ďalej je tu povedané, že toto po ratifikácii všetkými krajinami bude uložené ako súčasť Lisabonskej zmluvy u depozitára Lisabonskej zmluvy. Nie sme to len my, mnohé iné krajiny začínajú vážne pociťovať obavy z toho, akým spôsobom sa pristupuje k ľudským právam v rámci politickej korektnosti.
Viete, počul som aj tuná v rozprave otázku, prečo sa to dáva teraz. Dokonca mám pocit, že kdesi zaznelo, že ide o spájanie sa s diablom. No spájať sa s diablom sa dá len v zlej veci. Takže s diablom o spájanie určite nejde. Ale ja vám poviem príklad. Predstavte si, že máte suseda, ktorý je kriminálnik, zlý a zlostný človek a robí vám neplechu, a zrazu začne kdesi horieť dom a on príde a podá vám vedro s vodou na hasenie. Odmietnete ho? Ja osobne za seba poviem, že nie, že som sa takýmto spôsobom ochotný dohodnúť v dobrej veci aj so svojím politickým rivalom a protivníkom. A tu to verejne bez mihnutia priznávam. Samozrejme, nejaká dohoda v tomto smere vždy je potrebná, aby jedna i druhá strana hľadala kompromis. A musí ustúpiť v istých veciach.
Ja viem, že tu zaznieva podozrenie, že strana SMER to robí z dôvodu politickej kampane. Neviem, je to možné, ja to pripúšťam. Ale to v tejto chvíli nie je z môjho pohľadu podstatné, z môjho pohľadu je podstatné to, že je to historická šanca, aby sme takýmto spôsobom ochránili inštitút manželstva ako jedinečného zväzku muža a ženy. (Potlesk.) A ja položím vám aj pravej strane tých, ktorí sú tu, rečnícku otázku. A skúste úprimne si na ňu odpovedať. (Ukázanie pravou rukou na pravú stranu pléna.) Keby táto strana, pravica, mala viac ako 90 mandátov, prešiel by takýto návrh ústavného zákona? (Reakcia z pléna.) Ani ste ma neprekvapili. No takže, veľmi úprimne, áno, je to dohoda v istých veciach, ale určite nie politická koalícia. K ničomu takému nedošlo. Ja viem, že ste spustili krik, keď trafíte do kŕdľa vrán, tak sa spustí krákanie. Takže sa spustilo, beriem to. Budete nás mlátiť, ale musím povedať ešte raz, sme pripravení v tejto veci prinášať i obete.
A keď sa vrátim do minulosti, chcem sa opýtať, sú viaceré dokumenty, napríklad dlhová brzda, tam nevadila dohoda? S protivníkom, so stranou SMER bolo to v záujme krajiny?
Ale ešte hroznejšiu vec pripomeniem. V smrteľnom zápase o tvár tejto krajiny, v zápase s mečiarizmom ak sme chceli, aby bola ratifikovaná Zmluva o pristúpení Slovenskej republiky do Európskej únie, potrebovali sme referendum, referendum, na ktoré bola potrebná viac ako 50-percentná účasť. Vtedy sa koalícia z pravej strany bola ochotná spojiť a dohodnúť aj s Mečiarom. Bolo to v záujme krajiny alebo to bola koalícia, tak ako hovoríte, koalícia KDH a strany SMER? Skúste sa nad tým zamyslieť, skúste byť trošku medzi sebou úprimní. Aj ja som si kládol niektoré otázky aj sám pred sebou.
Ja mnohých ľudí chápem, ja viem, že sa udeje v živote všeličo a hlavne v partnerskom vzťahu a nie je jednoduché to udržať, dochádza aj k rozpadom manželstva. A kládol som si aj otázku, že keby som ja bol v situácii, a to nikdy neviete, pokiaľ nie ste, neboli ste v takej situácii, že čo všetko sa vám môže stať a čo vyvediete, keby som bol trebárs dvakrát rozvedený, či by som tento princíp ctil. Ctil by som ho ako prirodzený zákon i napriek svojmu osobnému zlyhaniu.
Takže, dámy a páni, ešte raz, toto nie je naozaj cirkevná téma. Mimochodom, ešte raz, inštitút manželstva ako sviatosť v cirkvi existuje až od 11. storočia. A je to vec, ku ktorej naša civilizácia dospela po mnohých rokoch ako veci, ktorá je v prospech, v prospech celého toho spoločenstva. A ja sa priznám, že v tomto smere som zmätený, nechápem, akým ľahkým spôsobom sa dokážeme zbavovať v priebehu pár rokov, približne niekoľko desiatok rokov veci, ku ktorej sa naša civilizácia dopracovala cez storočia. My sme schopní z tejto našej kultúrnej a civilizačnej tradície bez mihnutia oka odrezávať korene.
Áno, ešte pár poznámok predsa k tej justícii. Ja nechcem zabŕdnuť do odborných tém, ale myslím si, že je tu stále priestor na to, aby sme v druhom čítaní, tak ako to nakoniec aj potvrdili z opačnej strany, mohli niektoré veci prediskutovať a upraviť, ale jedno viem, že za celé to obdobie sme chránili justíciu a jej nezávislosť. Len mám obavy, že keď niečo nie je v poriadku, tak sa to nedá chrániť, aby to dobre fungovalo. Všetky sektory spoločnosti prešli transformáciou, či to bolo zdravotníctvo, či to bolo školstvo alebo podobne. Mám obavy, že v justícii táto vnútorná očista nikdy poriadne neprebehla. A to je dôsledok. Nechcem sa zbavovať zodpovednosti, pretože do istej miery nesieme zodpovednosť všetci politici a všetky politické strany za toto, za to, že dnes justícia je v takom stave. Po stáročia štandardný symbol justície je dáma so zaviazanými očami a v ruke drží misku váh, je slepá, a preto aj spravodlivosť podľa justície je slepá. Ale myslím si, že tu už pre Slovensko tento symbol by bolo dobré opraviť. Nemá zaviazané oči, má misku váh, ale pozerá sa tým smerom, kde je moc a kde sú peniaze. V tomto stave je dnes justícia. A preto každý pokus o jej zlepšenie pokladám za dobrý, aj preto, že tá justícia za tých vyše 20 rokov nebola schopná sama urobiť takúto reflexiu a zmenu.
Dámy a páni, môžu zaznievať všelijaké reči, môžete písať, môžete nás obviňovať z čohokoľvek, ale svoje presvedčenie nezaprieme a sme pripravení za to priniesť obetu. Ďakujem. (Potlesk.)

Na vystúpenie pána poslanca sa hlásia s faktickými poznámkami šiesti páni poslanci, pán poslanec Krajcer, Lipšic, Chren, Droba, Figeľ, Brocka. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Krajcer.

Ďakujem pekne. Pán kolega, možno by som ani nevystúpil, ale keď ste sa tak na nás obrátili, tak bude krátka reakcia. S hlbokou bázňou som počúval, ako ste pripravení sa obetovať. Ale ono je to trošku inak. Vy ste obetovaní na čele s vaším predsedom poslaneckého klubu a bývalým prezidentským kandidátom. A obetovaní ste na oltár kandidatúry iného prezidentského kandidáta, pána Fica. Moja otázka je úplne jednoduchá a základná a teraz ja nepopieram, že váš záujem vyplýva z prirodzenej potreby niečo riešiť, to nespochybňujem a dokonca to aj chápem, ale nerozumiem tomu, prečo teraz, prečo toľká politická neskúsenosť alebo ako to nazvať, lebo ak to nie je politická neskúsenosť, tak potom ide o niečo iné. Ale nebudem vás teraz z niečoho obviňovať. Čiže, áno, to je moja základná otázka.
A položili ste otázku, pán Fronc, nám, konkrétne aj mne, či by som podporil takýto inštitút alebo takúto podporu manželstva, inštitútu manželstva. Nemám s tým problém, respektíve nemám problém s tvrdením, že manželstvo je zväzkom muža a ženy. A viete, prečo to tak je? Totiž manželstvo je zväzkom muža a ženy a ničím iným. Preto s tým osobne nemám problém. Vadí mi to, čo som povedal, to načasovanie a to, že je to súčasť kampane. A vadí mi ešte aj to, že to nerieši aj množstvo iných ľudí, ktorí vychovávajú deti a nie sú manželmi a vychovávajú tie deti slušne.

Pán poslanec Lipšic, nech sa páči.