33. schôdza

Dobre. Nebudeme hlasovať o tomto návrhu. Navrhovatelia ho stiahli.
Odhlasovali sme prerokované body. Prestávka do 11.15 hod. a budeme pokračovať.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Dámy a páni, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o programe prvým čítaním návrhu poslancov pani poslankyne Lucie Nicholsonovej, Evy Horváthovej a pána poslanca Ľudovíta Kaníka.
Máme tu navrhovateľov? Aha, tu je. Pardon, prepáč, Ľudo.
Poprosím spravodajkyňu alebo spravodajcu. Je tu niekto, prosím vás, z výboru, ktorý by mohol? Pán poslanec Novotný je spravodajca, ale nie je v sále rokovacej. Poďte, pán poslanec, môžte zaujať miesto. (Reakcie z pléna.) Á, už je tu pán poslanec Novotný. Pán poslanec, poprosím vás. (Reakcie z pléna.) Dobre. Takže faktické... (Reakcie z pléna.) Poprosím vás, dámy a páni, budeme pokračovať. Faktické poznámky.
Pani poslankyňa Horváthová, nech sa páči.

(Pokračovanie rokovania o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Nicholsonovej, Ľudovíta Kaníka a Evy Horváthovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, tlač 901.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Tak, Štefan, ja chcem ti poďakovať za tvoje vystúpenie. Veľa vecí, ktoré si povedal, sa dajú pochopiť, aj chápem, už sa nepoznáme nie jeden deň, chápem v tom duchu, v ktorom si vystupoval, aj tvoje myslenie. Dovolím si zareagovať na pár takých nepresností, ktoré si povedal, aj čo si niektoré veci vytiahol z dôvodovej správy.
Prvá vec taká, ktorú si spomínal, je, že ťa tam zaráža, že chceme, aby informovaný súhlas bol navrhnutý ministerstvom zdravotníctva v jazyku národnostných menšín a že vlastne tento zákon je zameraný, že až tak rasisticky si to načrtol, proti týmto národnostným menšinám alebo sociálne odkázaným skupinám. Voči tomuto sa teda ostro ohradzujem. Myslím si, že každý informovaný súhlas, pokiaľ sú tu národnostné menšiny, je dobré, keby bol aj v jazyku národnostných menšín, a určité vzory takýchto informovaných súhlasov sú už na stránke ministerstva zdravotníctva. Takže myslím si, že v tomto je to len skvalitnenie starostlivosti.
Čo sa týka nejakému namiereniu proti týmto skupinám, voči tomu sa ostro ohradzujem. Podobné problémy s plodnosťou a s možnosťou antikoncepcie, s financiami som zažila aj v treťom svete, kde ženy by boli strašne vďačné za to, keby mali prístup k nejakej antikoncepcii. Tam je problém trošku ešte aj iný ohľadne toho, že ich manželia si to neprajú. Jednoducho, keď tá žena má sedem detí, stále chcú, aby tie deti plodila. Nevládze, je vyčerpaná, ale nemá žiadne finančné prostriedky na to, aby si takúto antikoncepciu mohla dovoliť. Väčšinou to tam riešili tak, že potajomky si nalepovali také náplaste s antikoncepciou tak, aby ich manžel o tom nevedel, aby zabránili ďalšiemu tehotenstvu, keďže nevládali sa finančne starať o tie svoje deti.
Obávam sa, že možno v našich komunitách sociálne odkázaných skupín je to niečo podobné. Takže aj tomuto by sme sa chceli vyhnúť. A v ďalšej faktickej poznámke potom budem reagovať na ďalšie veci, ktoré si spomenul.

Pani poslankyňa Vášáryová tu nie je. Pán poslanec Kaník, chcete? Faktická.

Pár len takých vecí, veď ešte potom v závere vystúpim.
No, vnútromaternicové teliesko je zlé, povedal pán poslanec. Je to všeobecne dostupná a rozšírená forma antikoncepcie. Keby sme, keby to, samozrejme, že to je čisto súkromná, intímna záležitosť každého jedného, ale keby som položil otázku tomuto plénu, keby tu sedeli všetci a keby som sa spýtal, kto má viac ako štyri deti, tak by sa možno jedna, dve, tri ruky zdvihli. Ale keby som sa spýtal, že ktorá pani poslankyňa alebo manželka pána poslanca používa vnútromaternicové teliesko ako antikoncepciu, tak by sa tu, keby, samozrejme, tá odpoveď nebola súkromnou záležitosťou, zdvihol les rúk. Veľa, veľa, veľa. Dovolím si odhadnúť, možno nadpolovičná väčšina.
Takže tak je to s tým, akurát, že rodiny pánov poslancov si to môžu dovoliť, ale sociálne odkázané rodiny si to jednoducho dovoliť nemôžu. V tom je ten problém a o tom je celý ten návrh zákona.
A k tomu, čo hovoril pán Uhliarik. Najprv by som chcel pre všetkých povedať, že keď tu bol návrh zákona o sterilizáciách, som nehlasoval za, hlasoval som proti, ako že som nebol ani predkladateľom, pretože to je trvalý zásah. Trvalý zásah. Ale antikoncepcia nie je trvalý zásah. Žena, muž si ju môže nasadiť a vysadiť, a nič sa nedeje. A to je veľký a podstatný rozdiel, a preto s týmto návrhom zákona prichádzam.
A ako som povedal, tých chorôb a nárokov na... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán poslanec Kuffa, vaša reakcia.

Ďakujem za slovo. Tak budem reagovať na tie poznámky, aj keď ja som niektoré veci nerozprával, kolega Kaník reagoval na ďalšieho kolegu, ale dobre, v poriadku. Tak zareagujem aj ja k tým sterilizáciám.
Paradoxom bolo to, že v tej dôvodovej správe, keď si pamätám pri tých sterilizáciách, práve tí samotní predkladatelia tam uvádzali, že keď dôjde k rozviazaniu tých vaječníkov, tak neni to trvalý následok, ale že znova môže tá žena pokračovať vlastne vo svojej plodnosti. Toto bolo napísané v tej dôvodovej správe, pokiaľ si to pamätám. A toto mi veľmi vadí, keď v Národnej rade a my zavádzame ako tuná ľudí práve takýmito tvrdeniami a protitvrdeniami. Tí ľudia majú veľký problém sa zorientovať.
A k tomu informovanému súhlasu, ja som narážal hlavne teda k tomu a som poukazoval na tie jednoduché skupiny ľudí, jednoduchých ľudí, koľkokrát intelektuáli, a majú problém pochopiť text s porozumením. A darmo my tu budeme predkladať ten text aj v jazyku národnostných menšín, aj tak to nebude účinné, lebo tí ľudia jednoducho ten obsah nebudú, nebudú tomuto obsahu rozumieť.
A keď na krajiny toho tretieho sveta, pripomeniem to znova, ja som to hovoril, ale pripomeniem to ešte raz. Ja som tu spomínal boj, účinný boj práve v krajine tretieho sveta, ku ktorému v podstate krajina Uganda patrí, tak v boji proti AIDS v 80. rokoch nastolili jednoduché nízkoprahové programy, ktoré učili a vychovávali ľudí k predmanželskej zdržanlivosti a vlastne ich vzdelávali v tom, aby nežili promiskuitným spôsobom života. Dosiahli sa výsledky. Za 20 rokov poklesla táto chorobnosť v tejto krajine, kde bola, no vo veľkej miere rozšírená, z vyše 15 % klesol na menej ako 6 %. A dostavil sa tento výsledok. Ja viem... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Hlina do rozpravy. Potom dám možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi k tejto téme povedať aj niečo, čo už odznelo, ale vždycky musíte hľadať ratio za konaním a sa snažím. A takže, poviem to tak, že zvyšujem štatistický predpoklad, že to niekto bude počuť a že sa niekto, kto to počuje, nad tým zamyslí a ten sa spýta ďalšieho a vytvára sa určitá, určitá množina ľudí, ktorá presiahne kritickú masu a potom sa začne tomu niekto aj naozaj a skutočne venovať.
Niekedy mám taký pocit, že my sme tu jak na Titanicu, tu hrá kapela (povedané so smiechom), ale tá prova sa už dvíha, či jak sa to hovorí. Niekedy mi to naozaj tak pripadá.
Bolo ohlásené, čo bolo ohlásené, dychovka mala hrať, potom na poslednú chvíľu to stiahli, lebo zistili, aká je to hanba. Aj sa to veľkolepo volalo, aj neviem čo všetko s tým spojené. A nič. Avšak koniec koncov my sme tu už na to zvyknutí.
Ja si vážim každého, kto donesie niečo, čo sa pokúša riešiť obrovský problém. A teraz ja vám poviem, v čom je obrovský problém. Včera som to hovoril, včera som interpeloval pána Richtera a dneska vám to poviem znova. Zvyšujem štatistický predpoklad, že to bude počuť viacej ľudí. Krajiny Niger, Mali, Uganda, Zambia, Burkina Faso, Burundi, Malawi, Somália, Angola, Afganistan, to je prvých desať krajín z pohľadu pôrodnosti na svete. Chcete ešte raz? Niger, Mali, Uganda, Zambia, Burkina Faso, Burundi, Malawi, Somália, Angola, Afganistan. Nebudem ich komentovať, len som ich povedal.
Keby sme Lomničku, to je malá dedina, ktorá je už, tam myslím dve rodiny sú majoritného obyvateľstva, zvláštne nazvať v tomto prípade tak, ale sú tam dve, dve rodiny, keby sme Lomničku pre potreby tejto štatistiky poňali ako štát, tak najväčšia pôrodnosť na svete je v Lomničke, v Rakúsoch. Najväčšia pôrodnosť na svete je v Rakúsoch, v Lomničke a ešte asi v Svinnej, ja neviem všetky tie osady, v Jarovniciach. Podľa mňa to stojí za to, sa nad tým zamyslieť, vážení. Mám vám tretíkrát vymenovať tie krajiny?
A čo je paradoxom, obrovským paradoxom, alebo čo ešte by nás malo pohnúť ďalej, že v týchto krajinách to klesá, ten peak, ten vrchol už bol. Tam zaznamenali a zaznamenávajú pokles pôrodnosti, v týchto krajinách, ktoré som spomenul. My zaznamenávame nárast a budeme, lebo štatisticky je to úplne nevyhnutné. Matematicky je to úplne nevyhnutné, že budeme zaznamenávať nárast pôrodnosti. Zobudí to tu už niekoho?
Ja nehovorím, že tento návrh to vyrieši. Dokonca, vzhľadom k tomu, že viem, kde my žijeme, ja identifikujem určité riziko, pán kolega. A to riziko bude v tom, že tu sú ľudia schopní povedať, že niekto má to teliesko, vyúčtovať tých 200 euro, a nebude ho mať, ale peniaze budú vyúčtované. Keby to už náhodou niekto chcel kontrolovať, i keď neviem, jak sa to dá, ale však asi sa to dá, tak to teliesko si bude niekto dávať, komu je v zásade zbytočné, ale pre ten možno ústav alebo tú nemocnicu, alebo možno pre toho súkromníka to stojí za to, z tých 200 euro, ktoré vyfakturuje štátu, 30 euro dať tomu, pre koho je to úplne zbytočné si ho dať, ale stále je tam určitý rozdiel.
Viete, čiže tá určitá nedokonalosť tohto je, že vy definujete, od koľkých detí, ale keby sme, prísne vzaté, vzhľadom na to, že vieme, kde žijeme, a tuná je tvorivosť, my máme zabrzdenú tvorivosť v tom, v čom treba, ale v niečom máme úplne úchvatnú. Nechcem byť expresívny v piatok, hej, ako okašľať, ako vybabrať s niečím, my máme úplne absolútnu, my sme majstri sveta.
Takže aj v tomto vidím obrovské riziko, že v konečnom dôsledku ako by to mohlo skončiť, že by sme po aplikácii zistili, že tu máme pomaly tisíce, desaťtisíce žien s materským telieskom krát 200 euro pre každého, nemuselo by to mať ten efekt, ktorý v zásade by mal byť, nie že efekt, ale účinok, ale náklady na verejné zdravotníctvo, ktoré je také, ako je, by bolo zlé.
Čiže ja si myslím, že nekonštatujem, nepasujem sa v tejto veci za, za toho, kto to vie, ale nevyjadrujem presvedčenie, že toto je cesta, ale nevylučujem, že variácia na túto tému môže byť cesta, ale nie základnou, primárnou, ale sekundárnym, sekundárnym nejakým pôsobením.
Ja si stále myslím, že problém je v tom, že my sme z maternice urobili výrobný prostriedok. To je problém. Z kočíkovného, z diablových peňazí, to sú diablove peniaze, 850 euro sú diabolské peniaze. Kvôli tým peniazom sa deti rodia do blata, kvôli tým peniazom sa deti v osadách rodia do blata. To nie je život, Štefan. To som videl, aj ty si videl a my sme videli, čo sme videli, to je hrôza. To je hrôza.
Naozaj, nebuďme Titanicom, kde tu už spievame, tešíme sa, vyťahujeme pultíky vo foyaer, rozprávame o tom, čo by sme chceli, keby, ale urobme niečo pre to, aby. Lebo to naozaj takto ďalej, vážení, nejde.
Dám vám do tretice tie krajiny? Niger, Mali, Uganda, Zambia, Burkina Faso, Burundi, Malawi, Somália, Angola, Afganistan. A mal som na začiatok, mám dať na začiatok východné Slovensko? To je, to je, naozaj, prosím vás, uznajte, prestaňte chodiť jesť chlebíčky po konferenciách a hovoriť klišé, ktoré tu dvadsať rokov, dve dekády sa opakujú, že mnohodetnosť je prejavom chudoby. Prestaňte to už točiť dokola, prosím. Hľadajte, kde sú príčiny tohto úplne. Ja neviem, čo môže byť rukolapnejšie, čo môže byť rukolapnejšie jak toto. To nech mi niekto povie a ja prehodím switch, budem hovoriť o tom, ale toto je podľa mňa argumentačne dosť silné.
Teraz vyšla taká kniha Rómovia a zlí Cikáni, v češtine je to, od takého západonemeckého novinára. Ja som si dal tú prácu, že som si ju prečítal. Viete, to neni, že ja som ustrnul v nejakom stereotype a točím a krútim dokola. A ten novinár si tiež dal tú prácu, že obehol, obehol juh Európy a spomína sa tam aj Slovensko. Ale viete, čo mi z tej knihy vyplýva, že aj v tých krajinách, kde bol s tým, kde majú naozaj aj z početnosti, aj historicky, to znamená Bulharsko, Rumunsko, nemajú tie javy, ktoré my máme v niektorých osadách. Ani to nestačí? Viete, ja neviem, naozaj, čo bude tým dňom D, alebo čo bude pre nás tým, tým naozaj argumentom číslo jedna, že niekde sa stala chyba a ideme to riešiť.
Návrhy, aj minule tu bol návrh, v tomto som opatrný, ale s tou dostupnosťou, prikláňam sa k dostupnosti. Podľa mňa nie je fér hovoriť, že je dostupná. No neni. Tento zákrok v hodnote 200 euro pre určité skupiny nie je dostupný, to si povedzme pravdu. Určite. Takže keď, lebo my nerozhodujeme, že či áno, my sme už dávno rozhodli, že áno, o niektorých skutočnostiach, teraz len hovoríme a sme veľkého srdca alebo sme egoisti a nechceme niekomu dovoliť, hej, aby trebárs tiež. V tomto by sme, na túto tému sa dá rozprávať.
Treba cizelovať to, že, tak ako všetko v tejto krajine, aj toto sa dá brutálne zneužiť, hej, ale hlavne treba ísť na základ, na basis toho celého, na DNA celého tohto problému. A ten je podľa mňa v nastavení sociálneho systému. Kedy si to už konečne tuná títo slovutní predstavitelia našej vládnej strany pripustia? Som naozaj zvedavý, že dokedy budeme ešte čakať.
Ďakujem pekne.

Faktické poznámky. Traja páni, štyria páni poslanci. Končím možnosť.
Pán poslanec Přidal.